Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. november 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/117/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614207810
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614207810.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa

Orange Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák,
Bollová a spol., s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855
673, proti odporkyni W. Š., A.. XX. XX. XXXX, W. D. F. XXX, D. M., v konaní o zaplatenie 471,52 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 392,52 eur s úrokom z omeškania 8,75 % ročne od
20. 03. 2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania z titulu súdneho poplatku 18,48 eur a
trov právneho zastúpenia 65,33 eur, spolu 83,91 eur, ktoré je odporkyňa povinná zaplatiť Advokátskej

kanceláriiBobák,Bollováaspol.,s.r.o.,sosídlomvBratislave,vlehote3dníodprávoplatnostirozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným súdu dňa 11. 09. 2014, uplatnil navrhovateľ voči odporkyni pohľadávku 471,52 eur
s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel Zmluvu č. A4259742 (ďalej len „zmluva“),
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy navrhovateľ
vypožičal odporcovi SIM kartu, ktorá mu umožňovala využívať telekomunikačné služby poskytnuté
navrhovateľom. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX. Odporca riadne a
včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo výške 392,52 eur, vyfakturovaných v období október 2012

až december 2012. Odporcovi bolo odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Huawei
E3131 a to vo výške 79,-eur. Túto sumu si navrhovateľ uplatnil ako škodu, ktorá predstavuje rozdiel
medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou.

V predmetnej veci ide v zmysle ustanovenia § 200ea ods. 1 O. s. p. o drobný spor, a preto súd podľa
§ 115a ods. 2 O. s. p. na prejednanie veci nenariadil pojednávanie. S poukazom na ustanovenie § 156
ods. 3 O. s. p. bol dňa 04. 11. 2014 o 09,30 hod. vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho
pojednávania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu
dňa 16. 10. 2014.

Listinnými dôkazmi, predloženými navrhovateľom bolo preukázané, že navrhovateľ uzavrel s

odporkyňou dňa 10. 02. 2009 zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie SIM karty s
pridelenýmtelefónnymčíslomXXXXXXXXXX.Dňa14.11.2012účastníciuzavrelidodatokktejtozmluve(odporkyňaakofyzickáosoba-nepodnikateľka),predmetomktoréhobolmobilnýinternetKlasikamobilný
telefón typ Huawei E3131, ktorý bol odporkyni predaný za cenu 1,-euro. Odporkyňa sa zaviazala počas
doby viazanosti 24 mesiacov mať aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program, u ktorého výška

mesačného poplatku bude stanovená prinajmenšom na 17,99 eur. Pre prípad porušenia zmluvných
dojednaní bola určená zmluvná pokuta 79,-eur.

Navrhovateľ predložil faktúry z ktorých vyplýva, že za obdobie od 22. 10. 2012 do 21. 11. 2012
navrhovateľ vyfakturoval odporkyni za poskytnuté služby čiastku 361,45 eur (z toho dátový prenos cez
GPRS v sume 288,4636,- eur), pričom faktúra bola splatnou dňa 08. 11. 2012. Za obdobie od 22. 11.

2012do21.12.2012navrhovateľvyfakturovalodporkynizaposkytnutéslužbyčiastku25,66eurfaktúrou
splatnou 09. 12. 2012, za obdobie od 22. 12. 2012 do 21. 01. 2013 navrhovateľ vyfakturoval odporkyni
za odpojenie čiastku 4,08 eur faktúrou splatnou 09. 01. 2013 a za upomienku vyfakturoval odporkyni
čiastku 1,33 eur faktúrou splatnou 09. 12. 2012. Navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa tieto faktúry neuhradila,
pričom na preukázanie tohto tvrdenia predložil pokus o pokonávku zo dňa 05. 03. 2013, ktorým upozornil
odporkyňu na dlžnú sumu 392,52 eur, ako aj na zmluvnú pokutu 79,-eur s tým, že vyzval odporkyňu

zaplatiť čiastku 509,29 eur do 19. 03. 2013.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá
nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 44 ods. 1 prvá veta zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti

alebo poskytovať príslušné služby.

Podľa § 43 ods. 1 písm. a/, ods. 12 písm. b/ citovaného zákona

Podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 559 ods. 1, 2 Obč. zák.

(1) Splnením dlh zanikne.

(2) Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa uvedené faktúry neuhradila v lehote splatnosti a ani na základe
pokusu o pokonávku. Navrhovateľ potom listinnými dôkazmi preukázal dôvodnosť nároku v časti, pokiaľ

odporkyňa neuhradila poplatky za poskytnuté služby spolu vo výške 392,52 eur a v tejto časti súd návrhu
vyhovel.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení platnom ku dňu vzniku omeškania, s
prihliadnutím na skutočnosť, že záväzkový vznikol pred 01. 02. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnychbodovvyššia,akozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatnákprvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.Odporkyňa nezaplatila úhradu za poskytnuté služby vyfakturované vo výške 392,52 eur ani na základe
pokusu o pokonávku, v ktorom navrhovateľ predĺžil lehotu splatnosti do 19. 03. 2013. Potom sa
odporkyňa dostala do omeškania nasledujúcim dňom, t. j. 20. 03. 2013, kedy bola Európskou centrálnou

bankou určená základná úroková sadzba 0,75 %. Úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o
8 percentuálnych bodov, a preto súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi z priznanej istiny 392,52
eur aj úroky z omeškania 8,75 % ročne od 20. 03. 2013 do zaplatenia.

V časti, pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať z titulu škody sumu 79,-eur s príslušenstvom, návrh nebol
dôvodný, nakoľko navrhovateľ nepreukázal splnenie zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti

za škodu. Ako škodu navrhovateľ označil rozdiel medzi bežnou predajnou cenou mobilného telefónu
a akciovou cenou, za ktorú odporkyni predal mobilný telefón Huawei E3131. V dodatku k zmluve o
pripojení bola však dohodnutá medzi zmluvnými stranami kúpna cena tohto zariadenia vo výške 1,-
euro. Skutočnosť, že navrhovateľ poskytol odporkyni mobilný telefón za zvýhodnenú cenu, nemožno
potom považovať za vznik škody. Navrhovateľ sa sám rozhodol predať tovar za nižšiu cenu, ako bola
bežná predajná cena za rovnaký tovar v rovnakom mieste a čase, a potom dojednaním tejto kúpnej ceny

nedošlo k žiadnemu porušeniu právnej povinnosti zo strany odporcu. Z toho dôvodu nebola preukázaná
príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti odporkyne platiť cenu za poskytnuté telekomunikačné
služby a dohodnutou cenou mobilného telefónu. Samotná vedomosť odporkyne, že navrhovateľ sa jej
rozhodol poskytnúť mobilný telefón za zvýhodnenú cenu z dôvodu, že sa zaviazala zotrvať v zmluvnom
vzťahu 2 roky a počas jeho trvania riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby, nezakladá vznik

zodpovednosti za škodu. Súd preto návrh v časti o priznanie náhrady škody vo výške 79,-eur, spolu s
uplatneným úrokom z omeškania, zamietol.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania vo výške 126,98 eur. Vzhľadom na výsledok konania, keď
navrhovateľ mal úspech iba čiastočný, súd rozhodol o náhrade trov podľa § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že
túto náhradu pomerne rozdelil. Z uplatnenej istiny 471,52 eur bola navrhovateľovi priznaná istina 392,52

eur, čo je 83 %. Po vzájomnom započítaní tohto úspechu navrhovateľa s jeho neúspechom (17 %) súd
priznal navrhovateľovi náhradu trov v rozsahu 66 %. Navrhovateľovi vznikli trovy zaplatením súdneho
poplatku vo výške 28,-eur, z čoho 66 % je 18,48 eur. V konaní bol navrhovateľ zastúpený advokátskou
kanceláriou, ktorej patrí odmena za dva úkony právnej služby v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) po 33,20

eur; za dva úkony odmena predstavuje 66,40 eur. Súčasne za každý z týchto úkonov patrí advokátskej
kancelárii paušálna náhrada po 8,04 eur, čo je za dva úkony 16,08 eur. Odmena advokátskej kancelárie
spolu s náhradami, t. j. 82,48 eur, sa zvyšuje o DPH 20 %, t. j. od 16,50 eur z dôvodu, že advokátska
kancelária je platiteľom DPH. Vzhľadom na výsledok konania preto súd z takto zistenej sumy 98,98 eur
priznal advokátskej kancelárii náhradu v rozsahu 66 %, čo je 65,33 eur. Priznanú náhradu trov konania

spolu vo výške 83,81 eur je podľa § 149 ods. 1 O. s. p. odporkyňa povinná zaplatiť na účet advokátskej
kancelárie.

V zmysle ustanovenia § 160 ods. 1 O. s. p. je odporkyňa povinná splniť uloženú povinnosť a to
navrhovateľovi zaplatiť priznanú istinu spolu s úrokmi z omeškania a na účet advokátskej kancelárie
priznanú náhradu trov konania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.