Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. október 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 15P/183/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112242489
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ladislav Halla

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112242489.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Ladislavom Hallom vo veci starostlivosti o maloleté

dieťa:

R. J., nar. XX.XX.XXXX,

zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov -
matka: R. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom XX M. - C., G. J., S., T XBJ, L., právne zastúpená Mgr. Martinom
Hurtišom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 3, Prievidza a otec: E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.
XXX/X, W., právne zastúpený JUDr. Nikoletou Sekerákovou, advokátkou so sídlom 1. mája 18, Žilina,
o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd z v y š u j e výživné otca na mal. R. J., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 2.000,- Sk mesačne na sumu
250,- € mesačne, s účinnosťou od 01.07.2013, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v

mesiaci vopred, k rukám matky mal. dieťaťa.

Nedoplatok na zvýšenom výživnom splatný za obdobie od 01.07.2013 do 31.10.2014 v sume 2.400 €
sa p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach po 50,- € mesačne spolu s bežným výživným, s prvou
splátkou splatnou od právoplatnosti tohto rozhodnutia, pod následkom straty výhody splátok.

Vo zvyšnej časti súd návrh matky z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 6C 334/2005-56 zo dňa 06.11.2006, v časti o
výživnom na mal. R. J..

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom doručeným súdu dňa 06.12.2012 žiadala o zvýšenie výživného zo strany otca na mal.
R. zo sumy 66,- € na sumu 300,- € mesačne, počnúc mesiacom december 2012.

Uviedla, že od poslednej úpravy výživného pred 6 rokmi prišlo k podstatnej zmene pomerov na strane
maloletej. Náklady spojené s jej výchovou a výživou podstatne zrástli v súvislosti s jej vekom, nástupom
povinnej školskej dochádzky, či zmeny bydliska. V r. 2004 sa matka s maloletou odsťahovala do I.,
kde majú obe i trvalý pobyt. Maloletá navštevuje katolícku „first school“ v 4. triede, kde je potrebnékaždé 3 mesiace zakúpiť školskú uniformu, ktorá je povinnou súčasťou oblečenia každého žiaka. V
rámci mimoškolských aktivít maloletá navštevuje krúžok tanca, kde sa platí 4,98 €/hodinu + výdavky
na športový odev. Maloletá má záujem aj o iné mimoškolské aktivity, avšak z finančných dôvodov ich

matka ukončila, nakoľko nebola finančne schopná hradiť jej aktivity. Maloletá vyrástla a stále rastie, čo
znamená opakované výdavky na obuv, hygienické potreby, vitamíny, ošatenie a pod. Matka má tiež
výdavky na opatrovateľku, nakoľko podľa zákona platného v I. maloletá R. nesmie ostať bez dohľadu
dospelej osoby, a to až do dovŕšenia 16-teho roku veku. Maloletá navštevuje tzv. „after school club“, kde
výdavky na jedno popoludnie sú 11,45 €, teda mesačne je to približne 199,09 €. Otec začal posielať

zvýšené výživné, kedy v 01-04/2012 poslal po 80,- €, v 05-09/2012 po 100,- €, od októbra 2012 začal
však opäť platiť výživné len vo výške 66,- €. Matka sa snažila uzavrieť s otcom rodičovskú dohodu o
zvýšení výživného, avšak neúspešne.

Otec sa k návrhu matky vyjadril podaním doručeným súdu dňa 04.04.2013. Uviedol, že s návrhom
matky nesúhlasí, nakoľko matka dostáva benefity za maloletú 40 L týždenne, plus príspevky na bývanie
podľa anglických zákonov pre slobodné matky. Je pravda, že začal posielať zvýšené výživné, avšak po

slovných urážkach a krivých obvineniach jeho osoby, ktoré nastali v deň, kedy sa matka dozvedela, že
čaká s priateľkou dieťa, začal opäť zasielať len stanovené výživné v sume 66,- €. Ďalším dôvodom bolo
prerušenie všetkých kontaktov s jeho dcérou zo strany matky. Od apríla 2013 opäť zvýšil výživné na
sumu 100,- € mesačne. Jeho ďalšie príspevky na maloletú sú na meniny 50,- €, narodeniny 100,- € a
Vianoce 100,- €. Matkou navrhovaná suma 300,- € nie je priamo úmerná jeho príjmom. Je živnostník,

jeho príjmy sú nestále a terajšiu pracovnú zmluvu má do júna 2013. Po tomto termíne nemá dohodnutú
žiadnu ďalšiu prácu. Jeho mesačné výdavky sú hypotéka 313,- €, inkaso 121,- €, odvody do sociálnej
poisťovne 158,- € a do zdravotnej poisťovne 85,- €, výživné 100,- €, telefón 25,- € a ďalšie výdavky
na stravu, hygienu, oblečenie, cestovné v sume cca 500,- € mesačne. V júni 2013 mu pribudne ďalšia
vyživovacia povinnosť. Preto navrhol zvýšiť výživné na sumu 100,- € mesačne.

Podaním doručeným súdu dňa 28.02.2014 matka prostredníctvom právneho zástupcu zmenila svoj
návrh na zvýšenie výživného tak, že otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. R. sumou 300,- €
mesačne s účinnosťou od 01.12.2012 a sumou 400,- € mesačne s účinnosťou od 01.09.2013. Uvedené
odôvodnila tým, že otec je od augusta 2013 zamestnaný v zahraničí a jeho priemerný čistý mesačný
príjem za obdobie 08-11/2013 bol 1820,18 €.

Kolízny opatrovník mal. dieťaťa na pojednávaní konanom dňa 31.10.2014 uviedol, že je toho názoru, že
návrh matky je dôvodný, a preto navrhuje, aby výživné bolo zvýšené primerane opodstatneným nárokom
mal. dieťaťa.

Podľa čl. 3 písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone
rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti; v členských štátoch je právomoc vo veciach

vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine;dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine; pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V konaní nebolo sporné, že obvyklý pobyt povinného (otca) je v Slovenskej republike, preto je daná
právomoc tunajšieho súdu.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že o výživnom bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Žilina, č. k. 6C/334/2005-56 zo dňa 06.11.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť a

vykonateľnosť dňa 28.12.2006. Uvedeným rozsudkom bolo manželstvo rodičov rozvedené, mal. R. bola
zverená do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu mal. R.
sumou 2000,- Sk mesačne a bol upravený styk otca s maloletou.

V tom čase mal. R. mala necelé 3 roky, navštevovala detské jasle v W.. Mesačný poplatok za jasle
predstavoval 1600,- Sk, pričom túto sumu hradil otec. Ďalšie výdavky na maloletú boli bežného

charakteru, primerané veku a vývinovým potrebám.

Matka pracovala v spoločnosti L. s.r.o., kde mala za obdobie od 01/2006 do 9/2006 priemerný čistý
mesačný príjem vo výške 8.416,-Sk. Okrem tohto príjmu poberala rodičovský príspevok vo výške 4.230,-
Sk, na ktorý mala nárok dovtedy, kým mal. R. nedosiahla 3 roky veku a zároveň poberala prídavky na
dieťa vo výške 540,- Sk mesačne.

Otec pracoval ako živnostník s predmetom činnosti - zváračské a zámočnícke práce. Z predložených
dokladov mal súd preukázané, že v roku 2004 dosiahol jeho priemerný čistý mesačný príjem sumu
18.215,-Sk, v r. 2006 mal čistý príjem približne 20.000,- Sk mesačne.

V porovnaní s vyššie uvedeným rozhodnutím súd môže konštatovať zmenu v odôvodnených nárokoch
maloletej v súvislosti s celkovým telesným rastom, či už ide o základné nároky ako je oblečenie, obutie,

stravovanie, takže v tejto súvislosti má matka nepochybne zvýšené výdavky. Mal. R. v súčasnosti žije
s matkou v I., kde navštevuje druhý ročník katolíckej strednej školy. Mesačné výdavky na maloletú
predstavujú 200 L mesačne na opatrovateľku (168 L týždenne v čase prázdnin), nakoľko podľa
anglických zákonov maloletá nesmie byť do 16-tého roku veku sama bez dozoru, preto matka, keď ide
do práce, musí dať dieťa opatrovateľke, 42 L stravovanie v škole, 15 L školské aktivity, 10 L školské

pomôcky, 30 L mimoškolské aktivity (kickbox, plávanie), 10 L výživové doplnky a lieky. Každé tri mesiace
musí matka zakúpiť povinnú školskú uniformu, čo je približne 62,22 L a školská obuv 12,44 L.

Z potvrdenia zamestnávateľa D. @ H. (č.l. 171-172) mal súd preukázané, že matka pracuje ako
všeobecný operatívny pracovník pre spoločnosť D. @ H.. Jej pracovný pomer začal dňa 09.01.2012.
Jej pracovný čas je 35 hodín týždenne a dostáva 7,05 L za hodinu (za 4 týždne príjem matky teda

predstavuje sumu 987 L, čo po prepočte kurzom stanoveným NBS k 31.12.2012 predstavovalo sumu
1246,05 €).

Z potvrdenia zamestnávateľa D. @ H. (č.l. 264-265) zo dňa 13.08.2013 mal súd preukázané, že matka
pracuje ako všeobecný operatívny pracovník pre spoločnosť D. @ H.. Jej pracovný pomer začal dňa
09.01.2012. Jej pracovný čas je 35 hodín týždenne a dostáva 9,06 L za hodinu (za 4 týždne príjem matky

teda predstavuje sumu 1268,40 L, čo po prepočte kurzom stanoveným NBS k 31.12.2013 predstavovalo
sumu 1601,31 €).Matka tiež poberá príspevok na dieťa vo výške 20 L týždenne, a to od 05.01.2009, benefit od štátu,
ktorý sa poskytuje rodičovi v závislosti od jeho príjmov, v r. 2013 ho matka poberala vo výške 600 L
mesačne (č.l. 237).

Medzi mesačne výdavky matky, tak ako si ich vyčíslila v podaní doručenom súdu dňa 01.10.2013, patrí
nájomne 500 L, poplatky za odpad 75 L, elektrina 50 L, plyn 120 L, vodné a stočné (polročne) 120 L, TV
licencia 12 L, internet 25 L, telefóny (matka a dcéra) 50 L, poistka na auto 58 L, benzín (doprava dcéry
do a zo školy) 50 L, poplatok za účet v banke 12 L, vracanie preplatku 20 L.

V podaní doručenom súdu dňa 01.10.2013 matka uviedla, že jej príjem je v celkovej sume 1791 L
mesačne ( príjem z pracovného pomeru je 1374 L, rodinné prídavky cca 86 L, sociálna výpomoc na

matku cca 133 L a sociálna výpomoc na maloletú R. cca 198 L). Uvedený celkový príjem po prepočte
kurzom stanoveným NBS k 01.10.2013 predstavoval sumu 2 262,51 €. Nakoľko sa prepočtový kurz
mení každý deň, ustálil súd príjem matky v mene euro na sume 2100,- €.

Z oznámenia Daňového úradu Žilina (č.l. 157-168) mal súd preukázané, že v r. 2011 mal otec príjmy zo
živnosti vo výške 30436,- €, výdavky 18973,- € a základ dane predstavoval 11462,21 €.

Z oznámenia Daňového úradu Žilina (č.l. 221-225) mal súd preukázané, že v r. 2012 mal otec príjmy zo
živnosti vo výške 28476,- €, výdavky 23435,43 € a základ dane predstavoval 5040,57 €. V rámci jeho
celkových výdavkov predstavovali výdavky na prevádzkovú réžiu sumu 20223,- € (prevádzková réžia v
sebe zahŕňa výdavky na spotrebu energií, poistné, telefónne služby, poštové služby, internet, prenájom
a pod.). Otec na pojednávaní konanom dňa 30.08.2013 uviedol, že pracoval v F. a všetky výdavky, ktoré

vtedy mal, sú výdavky uvedené v prevádzkovej réžii. Jednak si musel zakupovať všetok pracovný odev,
či obuv, ale samozrejme aj nástroje, pretože tieto mu firma neposkytovala. Ďalej boli potrebné úplne
základné veci ako je oblečenie, obutie, stravovanie, výdavky na cestovnom, kde za jednu cestu minul
niečo okolo 180 - 190 €, s tým, že cestoval zo W. do C..

Z oznámenie Daňového úradu Žilina (č.l. 294) mal súd preukázané, že v r. 2013 mal otec príjmy zo

živnosti vo výške 15778,- €, výdavky 12743,34 € a základ dane predstavoval 3034,66 €.

Otec od júla 2013 prerušil živnosť (otec ukončil živnosť k 28.12.2013) a začal pracovať v S., kde nastúpil
do pracovného pomeru vo firme T. R. I. G.. Výdavky spojené s bývaním, pokiaľ je otec v S., mu hradí
zamestnávateľ, všetky ostatné výdavky spočívajú na otcovi s tým, že pokiaľ cestoval do miesta výkonu
práce, jedna cesta stojí okolo 80,- €.

Z výplatných pások otca mal súd preukázané, že za obdobie 07/2013-08/2014 mal otec priemerný čistý
mesačný príjem vo výške 1846,- €.

Otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, a to k mal. J. J., nar. XX.XX.XXXX.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov na strane
všetkých účastníkov konania, teda na strane mal. dieťaťa (tak ako je to uvedené vyššie), na strane

matky, ktorej sa zvýšili príjmy, ale vzhľadom na skutočnosť, že s maloletou žije v zahraničí, jej vzrástli
aj náklady a u otca došlo tiež k zvýšeniu príjmu, a to od júla 2013, kedy začal pracovať u súčasného
zamestnávateľa, pričom otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.

Súd po zhodnotení vyššie uvedených skutočností, ale najmä s prihliadnutím k zvýšenému príjmu otca,
dospel k záveru, že je dôvodné, aby došlo k zvýšeniu výživného, aj keď nie v takom rozsahu, ako žiadala

matka. Otec súhlasil so zvýšením výživného, ale len na sumu 100,- €. Vzhľadom k zvýšeným nárokom
mal. R. možno považovať za primerané výživné v sume 250,- €, a to s prihliadnutím k schopnostiam
a možnostiam otca. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo
využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Matka si plní svoju vyživovaciupovinnosť aj formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletej. Vo zvyšnej časti
súd návrh matky zamietol.

Matka žiadala zvýšiť výživné s účinnosťou od decembra 2012 (teda od mesiaca, v ktorom bol podaný

návrh). Súd zvýšil výživné s účinnosťou od 01.07.2013, teda od času, kedy nastala zmena pomerov
na strane otca, ktorá odôvodňuje zmenu predchádzajúceho rozhodnutia. Od uvedeného dátumu otec
prerušil živnosť a začal pracovať u súčasného zamestnávateľa, kde je jeho priemerný čistý mesačný
príjem na úrovni cca 1800,- €, pričom v čase výkonu živnosti sa jeho príjem pohyboval na úrovni 420,-
€ (ak súd vychádza z daňového priznania za r. 2012). Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol.

Vzhľadom k tomu, že počiatok plnenia výživného bol stanovený od 01.07.2013 (t.j. od času zvýšenia

príjmu otca), vznikol otcovi nedoplatok do 30.10.2014 v sume 2400,- €. Výživné bolo zvýšené o 184,-
€ mesačne x 16 mesiacov, čo je suma 2944,- €. Otec však uhrádzal od apríla 2013 po 100,- €, teda za
16 mesiacov x 34,- € je to suma 544,- €. Nedoplatok bol potom určený ako rozdiel medzi sumou 2944,-
€ a sumou 544,- €, ktorou sa otec už podieľal na zvýšenom výživnom. Tento nedoplatok výživného súd
podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil otcovi splácať v splátkach po 50,- € mesačne, a to za podmienok

splatnosti uvedených vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľaosobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.