Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/720/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612210670
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5612210670.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a

členov senátu JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ,
s.r.o.,sosídlomBratislava,Pribinova25,IČO:35807598,právnezastúpenéhoadvokátskoukanceláriou
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi Slovenská republika, za
ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Bratislava, Župné námestie 13, v konaní o náhradu škody
a nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš č. k. 8C/219/2012-54 zo dňa 17. októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal
uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu škodu a nemajetkovú ujmu spôsobenú tvrdeným nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu - Okresného súdu Liptovský Mikuláš. Nesprávnosť postupu mala
spočívať v okolnosti, že v exekučnej veci vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým pod
sp. zn. Ex 12170/11 exekučný súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia v
zákonnej 15-dnovej lehote, ale s omeškaním viac ako 180 dní.

Súd I. stupňa vychádzal z toho, že v danej exekučnej veci (sp. zn. 7Er/1345/2011), v ktorej bol
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, bola dňa 24.8.2011 exekučnému súdu doručená žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd 13.9.2011 vyzval rozhodcovský súd na
predloženie doručenky preukazujúcej doručenie predmetného rozhodcovského rozsudku. K predloženiu
došlo 27.9.2011, následne exekučný súd uznesením zo dňa 1.12.2011 žiadosť o udelenie poverenia
zamietol pre nedostatok formálnej vykonateľnosti.
Na základe uvedeného prvostupňový súd konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal existenciu prieťahov

v súdnom konaní. S poukazom na nadbytočnosť ďalšieho dokazovania len (okrajovo) poukázal na
nesplnenie ani ďalších zákonných podmienok predmetného zodpovednostného vzťahu - vzniku škody,
resp. nemajetkovej ujmy, či príčinnej súvislosti.
O trovách konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že
procesne úspešnému odporcovi nepriznal právo na ich náhradu; tento síce podal návrh na prisúdenie
náhrady trov, ale v zákonnej lehote ich nevyčíslil.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na nové prejednanie. Namietal, že nebol oboznámený s obsahom dôkazov
a prednesov, nemal možnosť sa k nim vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Za
takejto situácie došlo podľa odvolateľa k degradácii zásady kontradiktórnosti konania. Uviedol, žeelektronicky podal návrh na zrušenie pojednávania odôvodnený skutočnosťou, že všetci sudcovia
daného okresného súdu sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vo veci. Okresný súd však
ignoroval predloženú žiadosť o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. V žiadosti sa pritom

zdôrazňovalo, že navrhovateľ trvá na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní. Správne mal
okresný súd vec predložiť na rozhodnutie o pridelení inému súdu; bez vydania akéhokoľvek rozhodnutia
však bola možnosť obrany navrhovateľa pred zákonným sudcom celkom zmarená.
Odvolateľ poukázal na svoje vyjadrenie (obsiahnuté v návrhu), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z

konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie
sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto
sudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie krajského súdu bolo podľa odvolateľa vydané
v rozpore s ustálenou praxou iných krajských súdov a s judikatúrou Ústavného súdu SR, či Európskeho
súdu pre ľudské práva v otázke práva na nestranný súd.
Súdu prvého stupňa navrhovateľ vytýkal (i) viacero omylov, z ktorých „príkladmo“ uviedol konštatovanie

súdu, že navrhovateľom namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, hoci v odôvodnení
prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Nesprávny úradný postup exekučného súdu podľa
odvolateľa spočíva hneď v niekoľkých skutočnostiach, nielen v jednej z nich. Konajúci súd sa musí
preto vysporiadať so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu, v napadnutom
rozhodnutí tomu tak nie je, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1, 2
písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 za súčasnej aplikácie § 156 ods. 3 O.s.p.)

napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Len vo všeobecnosti je akceptovateľná úvaha odvolateľa, že súčasťou kontradiktórneho konania je
právo byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať dôkazné návrhy. Zásada
kontradiktórnosti totiž predovšetkým pojmovo predvída procesnú aktivitu účastníkov konania. Ťažiskom

realizácie procesných práv účastníkov je práve pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ riadne a včas
predvolaný a svojim postupom - bezdôvodnou neúčasťou - sa o ich bezprostredné naplnenie sám
obral. V prípade účasti na pojednávaní by sa navrhovateľ zúčastnil vykonávania dokazovania, mohol
by navrhovať jeho doplnenie, resp. sa k vykonanému dokazovaniu vyjadriť. V tejto súvislosti sú potom
ďalšie námietky navrhovateľa o odňatí práva konať pred súdom a porušenia zásady kontradiktórnosti

bezpredmetné.
Predvolanie na určený termín pojednávania (17.10.2013) bolo navrhovateľovi doručené 9.10.2013. Až
dňa 16.10.2013 o 20.48 hod, navrhovateľ odoslal súdu elektronické podanie obsahujúce „Návrh na
zrušenienariadenéhopojednávaniazdôvoduobjektívnehoporušeniazásadnestrannostisúduasudcu“,
obsahom ktorého podania ho bola žiadosť o odročenie pojednávania s poukazom na ústavnú sťažnosť

navrhovateľa smerujúcu voči rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline o nevylúčení sudcov Okresného súdu
Liptovský Mikuláš v predmetnej veci.
Okresný súd správne vyhodnotil uplatnený dôvod odročenia ako nie dôležitý (§ 119 ods. 1 O.s.p.),
čo zodpovedá nižšie rozoberaným záverom o neopodstatnenosti tvrdení navrhovateľa o konaní
„vylúčeného“ sudcu. Ustanovenie § 101 ods. 2 v spojení s § 119 O.s.p. umožňuje súdu zvážiť dôvodnosť

návrhu na odročenie pojednávania a nadväzne konať i v neprítomnosti účastníkov. Odlišné chápanie
tohto ustanovenia by viedlo k jeho obsolentnosti a zároveň k nežiaducim prieťahom v konaní. Inými
slovami, v prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka za podmienok predpokladaných zákonom
nemôže dôjsť k odňatiu práva konať pred súdom (bližšie napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4 Cdo 116/93) a zároveň nie je porušená zásada kontradiktórnosti sporového konania.

Ustanovenie § 119 ods. 2 písm. c/ O.s.p. predvída riešenie opísanej procesnej situácie (nesúhlas súdu s
uplatneným dôvodom požadovaného odročenia) oznámením účastníkovi (na jeho elektronickú adresu),
ako súd posúdil návrh na odročenie pojednávania. V dôsledku postupu navrhovateľa, ktorý o odročenie
pojednávania požiadal doslova pár hodín pred termínom jeho konania, v spojení so vzdialenosťou sídla
konajúceho súdu od sídla právneho zástupcu navrhovateľa (cca 290 km), sa však využitie daného

ustanovenia stalo bezpredmetným.

Písomné vyjadrenie odporcu vo veci samej bolo okresnému súdu doručené 15.10.2013, t.j. až po
vykonanípredvolanianavrhovateľanapojednávanieazároveňvodstupeibadvochdníprednariadenýmtermínom pojednávania. Nemožno preto za porušenie požiadavky bezodkladnosti doručenia vyjadrenia
(§ 114 ods. 2 veta posledná O.s.p.) považovať taký postup súdu, ktorý vzhľadom na krátky
časový interval a reálny čas možného doručovania vyjadrenia navrhovateľovi, ponechal oboznámenie

navrhovateľa s vyjadrením odporcu na samotné súdne pojednávanie. Navyše je nepochybné, že ide o
opakujúcu sa (v tisíckach prípadov), a preto navrhovateľovi „chronicky“ známu argumentáciu odporcu.

Stotožniť sa nemožno ani s tvrdením ohľadne konania „vylúčeného“ sudcu. Zodpovedá doterajšiemu
priebehu konania a stavu veci, že zákonná sudkyňa (správne) postupovala v intenciách záväzného

rozhodnutia nadriadeného súdu o jej nevylúčení. Odvolateľ v návrhu na odročenie pojednávania ani
v posudzovanom odvolaní neuviedol žiadne iné/ďalšie okolnosti, ktoré by mali zakladať jej vylúčenie,
než tie, ktoré už boli predmetom posúdenia nadriadeného súdu. Zároveň dotknutý záver o nevylúčení
rešpektuje aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. uznesenia sp. zn. 3 Nc 14/2010 z
31.5.2010; 6 Cdo 201/2013 z 19.6.2013) v otázkach posudzovania inštitútu sudcovskej nestrannosti.
Neopodstatneným je i súvisiace tvrdenie odvolateľa, že mu nebolo doručené (resp. vôbec vydané)

rozhodnutie o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že dňa 9.10.2013
bolonavrhovateľovidoručenéuznesenieKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.5NcC/57/2013zodňa19.3.2013
o nevylúčení sudcov Okresného súdu Liptovský Mikuláš (okrem JUDr. Briškovej) z prejednávania a
rozhodnutiapredmetnejveci.Vrozpore suvedenýmtvrdenímnavrhovateľajenapokonajjeho(vlastná)
ústavná sťažnosť, založená práve na predmetnom rozhodnutí krajského súdu.

Vo vzťahu k „vecným“ odvolacím námietkam je potrebné poukázať na zodpovednosť navrhovateľa
za obsahové vymedzenie odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 212
ods. 1 O.s.p.). Z tohto aspektu je zjavné, že navrhovateľ (nepochybne z dôvodu predkladania
enormného množstva typových podaní) v odvolaní rezignoval na konkrétnu úvahu vo vzťahu ku

konkrétnym vecným dôvodom, ktoré okresný súd viedli k zamietnutiu návrhu. Fakticky sa obmedzil
na všeobecné konštatovania („nesprávny postup spočíva v niekoľkých skutočnostiach“, “konajúci súd
sa musí vysporiadať s všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho úradného postupu“), ktoré sú
len opakovaním návrhu. Odvolací súd však nemôže v sporovom/kontradiktórnom konaní nahrádzať
nevyhnutnú procesnú aktivitu účastníka/odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp.

preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených námietok.
Takýto „postup“ odvolateľa preto - v dôsledku (už spomenutej) viazanosti odvolacieho súdu konkrétnymi
odvolacími dôvodmi - nevyhnutne vedie k jeho procesnému neúspechu v podobe konštatovania vecnej
správnosti meritórneho výroku napadnutého rozsudku.
Zároveň platí, že nie je prípustné konfrontovať prvostupňový súd so závermi, ktoré v konaní nevyslovil.

Z tohto pohľadu odvolacia námietka spočívajúca v tvrdení, že okresný súd pochybil „keď konštatoval, že
namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané“, nekorešponduje s obsahom posudzovaného
rozsudku; ide o zjavné pochybenie odvolateľa pri formulovaní odvolacích dôvodov.
Nad bezprostredne nevyhnutný rámec krajský súd dodáva, že v zmysle Exekučného poriadku v znení
účinnom v čase podania žiadosti o udelenie poverenia, sa zákonná 15-dňová lehota na vydanie

poverenia nevzťahovala na prípady exekučného titulu vo forme rozhodcovského rozsudku (čo je i prípad
súdenej veci).

Pokiaľ navrhovateľ nadväzne v odvolaní uvádza, že „v odôvodnení prezentované časové úseky (bez
bližšej konkretizácie, o ktoré časové úseky sa má jednať) nenasvedčujú“ konštatovaniu okresného

súdu o dodržaní namietaných lehôt, okrem vyššie uvedeného záveru (že napadnuté rozhodnutie
takétokonštatovanieneobsahuje)platí,žečasovéúdajevymedzenéprvostupňovýmsúdom(svýnimkou
dátumu vydania rozhodcovského rozsudku - správne 9.5.2011 - ktorá nepresnosť však nemá žiadny
vplyv na podstatu sporu) zodpovedajú skutkovému stavu a vyplývajú z pripojeného exekučného spisu.

Nakoľko odvolacie dôvody navrhovateľa boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe
okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), potvrdil
napadnutý rozsudok v meritórnej časti ako vecne správny.
Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci
samej závislý, výrok o trovách prvostupňového konania. Okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu

v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.
Odvolateľ - navrhovateľ nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 vspojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na náhradu jeho trov. Naproti tomu odporca si náhradu trov
aktuálnehoodvolaciehokonanianeuplatnil(§151ods.1O.s.p.)afaktickymuanižiadnetrovyvsúvislosti
s odvolaním protistrany nevznikli.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.