Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/127/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114200142
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114200142.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zast
JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti odporcovi: Y. N., O.. XX.XX.XXXX,
Z. V. Ž.C., V. XXX/XX, o zaplatenie 303,60 Eur s prísl.,

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 251,14 Eur spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 11,59 Eur od 04.03.2011 do zaplatenia a zo sumy 239,55 Eur od 04.02.2011
do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobný návrh v časti o zaplatenie sumy 52,46 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne
zo sumy 52,46 Eur od 06.01.2011 do zaplatenia z a m i e t a.

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 11,88 Eur titulom zaplateného

súdneho poplatku a vo výške 51,81 Eur titulom trov právneho zastúpenia, a to všetko na účet právneho
zástupcu navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 03.01.2014, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa
07.01.2014, domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 303,60 Eur
spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že
právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzavrel zmluvu o pripojení, avšak odporca neplatil riadne
a včas za poskytnuté služby.

Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu Zmluvu o

pripojení, faktúry, zmluvu o postúpení pohľadávky.

Súd mal preukázané, že u navrhovateľa je daná vecná legitimácia na základe zmluvy o postúpení.

Následne súd nariadil ústne pojednávanie na deň 30.10.2014. Na pojednávanie sa nedostavil nikto,
preto súd vec prejednal v neprítomnosti účastníkov v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.

Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah
spisového materiálu.Z pripojenej zmluvy o pripojení spolu s dodatkom mal súd zistené, že danú zmluvu platne uzatvoril
právny predchodca navrhovateľa a odporca ako zmluvné strany dňa 20.11.2009, predmet ktorej bol v
zmluve špecifikovaný, pričom bola dohodnutá doba viazanosti 24 mesiacov.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia zmluvy sa vzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), ktorého znenie bolo zmenené novelou - zákonom
č. 568/2007 Z.z., a je nutné aplikovať aj smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne
odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah,

ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V
každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak
úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a
v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či
uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.

To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporcom
porušené.

Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť
za poskytnuté služby.

Podľa článku 2 písm.b) smernice 93/113/EHS "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v

zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu
alebo profesii.

S poukazom na to, že je daná zvýšená zákonná ochrana spotrebiteľa, je nepochybné, že odporca svoje
povinnosti neplnil.

Odporca aj napriek tomu svoje povinnosti bez uvedenia riadneho dôvodu neplnil.

V zmysle § 43 ods.1 zák.č. 610/2003 Z.z. zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods.2 zák.č. 610/2003 Z.z. podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh
verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas

poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj
odkazom na tarifu.

Súd posúdil, že predmetná zmluva je spotrebiteľská zmluva podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Z predložených listín mal súd preukázané vystavenie faktúr za poskytnuté služby za jednotlivé obdobia:

- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.12.2011 na sumu 248,95 Eur splatnú dňa 03.01.2012 (túto si však

neuplatnil v tomto konaní)

- faktúru zo dňa 15.03.2011 na sumu 2,50 Eur splatnú dňa 03.04.2011- faktúru zo dňa 15.02.2011 na sumu 14,09 Eur splatnú dňa 03.03.2011, ktorej súčasťou bola aj
upomienka, avšak uplatňuje si iba 11,59 Eur, t.j. iba za poskytnuté služby bez poplatku za upomienku

- faktúru zo dňa 15.01.2011 na sumu 239,55 Eur splatnú dňa 03.02.2011

- faktúru zo dňa 15.12.2010 na sumu 52,46 Eur splatnú dňa 05.01.2011.

Súd nezistil žiadne neprijateľné podmienky.

Odporca bol v konaní nečinný.

V zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada
aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť

alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával.

V zmysle § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Konanie na súde začína dňom doručenia návrhu, ktorý bol súdu doručený dňa 07.01.2014.

Vzhľadom k tomu, že faktúru zo dňa 15.12.2010 na sumu 52,46 Eur bola splatná dňa 05.01.2011, nárok
z tejto faktúry je v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka premlčaný. Keďže ide o spotrebiteľské zmluvy,

súd prihliada na premlčanie ex offo v zmysle citovaných zákonných ustanovení.

Nárok na uplatnenie nárokov z uvedenej zmluvy na súde vznikol navrhovateľovi nasledujúcim dňom po
splatnosti faktúr, t.j. dňa 06.01.2011, teda premlčacia lehota plynula do 05.01.2014. Keďže žaloba bola
podaná na súde až dňa 07.01.2014, súd posúdil, že nárok v danej časti je premlčaný, a preto žalobu
v tej časti zamietol.

Nepremlčaným nárokom bola iba suma 251,14 Eur, ktorú s poukazom na preukázané skutočnosti
navrhovateľovi priznal.

S poukazom na uvedené skutočnosti súd teda priznal navrhovateľovi iba sumu 251,14 Eur za poskytnuté
služby.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak sa počas trvania omeškania zmení základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z
omeškaniajeo7percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankyplatná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca bol v omeškaní so splatením

predmetných vyššie uvedených faktúr za služby, nakoľko ich neuhradil riadne a včas, teda v lehote ich
splatnosti.

Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, dostal sa do omeškania ako
dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania.
Súd preto uznal úrok požadovaný navrhovateľom vo výške 9 % ročne v zmysle § 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z., a to od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr osobitne.

Uplatnené úroky z omeškania súd priznal iba z priznanej sumy, vo zvyšnej časti súd žalobný návrh
zamietol.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné
ustanovenia súd návrh vyhovel rozsahu uvedenom.

Vzhľadom na výsledok konania vo veci samej súd rozhodol o trovách konania s poukazom na ust. §
142 ods. 2 O.s.p.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia, ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerene rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na
náhradu trov právo.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Vzhľadom na to, že v časti súd žalobnému návrhu navrhovateľa vyhovel a v časti tento zamietol, bol

úspech navrhovateľa len čiastočný. Pri percentuálnom vyjadrení úspechu navrhovateľa, čo predstavuje
podiel medzi tým, čo bolo zo strany súdu navrhovateľovi priznané a tým, čoho sa domáhal (335,58 eur :
406,07 eur - pre potreby stanovenia rozsahu uplatneného a priznaného nároku súd vyčíslil priznanú
istinu spolu s úrokmi z omeškania a žiadanú istinu s úrokmi z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku,
t.j. k 30.10.2014), predstavuje úspech navrhovateľa 83%, jeho neúspech teda predstavuje 17% (100

- 83) a čistý úspech navrhovateľa je 66% (83-17), teda navrhovateľ má voči v konaní neúspešnému
účastníkovi - odporcovi právo na náhradu uplatnených trov konania v rozsahu 66%.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Navrhovateľ si voči odporcovi uplatnil v návrhu na začatie konania náhradu trov konania - trov právneho

zastúpenia v celkovej výške 78,50 eur za dva úkony právnej služby: prevzatie veci a príprava zastúpenia,
podanie žaloby na súd v sume 24,90 eur + 2 x režijný paušál v sume 7,81 eur + DPH + súdny poplatok
za návrh v sume 18,- eur. Súd nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by navrhovateľovi
nepriznal náhradu trov konania voči odporcovi.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, súd preskúmal navrhovateľom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom

trov konania - titulom trov právneho zastúpenia sumu 51,81 eur (t.j. 66 % zo sumy 78,50 eur podľa
pomeru čistého úspechu navrhovateľa v danej veci) a to za úkony právnej služby:

1/ za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia v sume 24,90 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a
ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH
v sume 6,54 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl., spolu suma 39,25 eur,

1/ za úkon právnej služby - podanie návrhu na súd v sume 24,90 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1
písm. c) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH v sume
6,54 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl., spolu suma 39,25 eur,

a titulom súdneho poplatku za návrh v sume 11,88 eur (t.j. 66% zo sumy 18,- eur).

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov

konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Na základe uvedeného je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 51,81 eur
titulom trov právneho zastúpenia a v sume 11,88 eur titulom súdneho poplatku za návrh a to tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd nezistil žiadne dôvody pre aplikáciu § 150 O.s.p.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho

robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods.1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu,

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci samej,

odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

ichúčastníkkonaniabezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).