Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/188/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214212596
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2214212596.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred samosudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci
žalobcu: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom 821 08 Bratislava, Metodova 8, zast.:
Bobák, Bollová a spol., s.r.o., AK so sídlom 821 02 Bratislava, Dr. VI. Clementisa 10, proti žalovanému:
C. W., nar. XX. P. XXXX, bytom XXX XX A. Ž., B. XXX, o zaplatenie 529,30 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 413,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne
zo sumy 413,30 Eur od 26.04.2013 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 57,82 Eur na trovách právneho
zastúpenia a vo výške 17,69 Eur na trovách v zaplatenom súdnom poplatku, to všetko do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13. júna 2014 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu,
ktorým by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 529,30 Eur s príslušenstvom titulom pohľadávky
pozostávajúcej z neuhradených služieb vo výške 413,30 Eur a náhrady škody vo výške 116 Eur.
Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 10. augusta 2001 zmluvu č. A0239035, na základe
ktorej vypožičal žalovanému SIM kartu na využívanie ním poskytovaných telekomunikačných služieb.
Dodatkom k zmluve žalobca predal žalovanému mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie zn. Sony
Ericsson Xperia X8 za akciovú cenu 9 Eur, pričom žalovaný sa zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu počas
doby viazanosti. Podľa žalobcu si bol žalovaný vedomý, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie
mu bolo predané za zvýhodnenú cenu len preto, že sa zaviazal užívať služby žalobcu po dobu viazanosti,
dohodnutú v Dodatku, a nedodržanie tohto záväzku by žalobcovi spôsobilo škodu. Uplatnená náhrada
škody vo výške 116 Eur teda predstavuje rozdiel medzi bežnou trhovou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou.

Súd žalobu podľa § 79 ods. 4 a 114 ods. 3 O. s. p. spolu s procesnými poučeniami podľa § 120 ods.
4 Občianskeho súdneho poriadku doručil žalovanému do vlastných rúk, ktorý sa k žalobe nevyjadril,
ostal pasívny.

Predmetom konania je suma 529,30 Eur, teda suma nižšia než 1.000 Eur. Podľa § 200ea Občianskeho
súdneho poriadku (O.s.p.) ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor. Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci
rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci

bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Podľa
ods. 2 pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Keďže v konaní ide o drobný
spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, podľa § 115a ods. 2 O.s.p..

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a pripojenými listinnými dôkazmi, najmä
Zmluvou o pripojení zo dňa 10. augusta 2001 (č.l. 7), Dodatkom k Zmluve o pripojení zo dňa 23.
februára 2012 (č.l. 9-12), pokusom o pokonávku (č.l. 13), doručenkou (č.l. 14), priloženými faktúrami
(č.l. 15-22), Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb
prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. (č.l. 25-28) a ustálil
nasledovný skutkový a právny stav veci:

Na základe zmluvy o pripojení zo dňa 10. augusta 2001 žalobca poskytoval žalovanému
telekomunikačné služby a v zmysle dodatku k predmetnej zmluve, mu žalobca predal mobilný telefón/
telekomunikačné zariadenie za zvýhodnenú cenu vo výške 9 Eur.

Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo
a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil
účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri
vyúčtovaní predplatených služieb, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom
telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné
okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a)
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu,
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej telefónnej služby na pevnom mieste pripojenia k sieti možno iba po
predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie, upravenej
vo všeobecných podmienkach,
3. porušenia zmluvných podmienok zo strany účastníka iných ako v druhom bode.

Podľa § 42 ods. 4 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a
ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní, c) používať iba
telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia
verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za
poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa
požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami
a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý
znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k
prvému dňu omeškania, t.j. 26.04.2013 bola vo výške 0,75%, úroky z omeškania teda predstavujú 8,75
% ročne.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v časti nároku žalobcu na
zaplatenie vyúčtovaných služieb vyčíslenej na sumu vo výške 413,30 Eur dôvodná, nakoľko žalovaný
využíval žalobcom dodané telekomunikačné služby, pričom za tieto služby nezaplatil, v rozpore s § 42
ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania z celkovej dlžnej
sumy a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie, uvedenej v pokuse o
pokonávku, t.j. od 26. apríla 2013. Súd žalobe v tejto časti vyhovel a žalobcovi zároveň priznal úrok z
omeškania, ktorý si uplatnil v zákonnej výške, t.j. 8,75% ročne.

Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zákonných alebo zmluvných
povinností. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka možno aplikovať na záväzkovú aj
mimozáväzkovú zodpovednosť. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je 1. protiprávny úkon, 2.
spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie. Škodou sa
podľa súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch.
Škoda sa prejavuje buď ako skutočná škoda alebo ušlý zisk. Skutočná škoda predpokladá zmenšenie
existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to,
aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho,
že navrátenie do predošlého stavu nebolo možné alebo účelné. Ušlý zisk predstavuje majetkovú ujmu,
ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné
odôvodnene očakávať so zreteľom na obvyklý chod veci.

Povinnosť žalovaného zaplatiť, alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade
porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo zo
zmluvy o pripojení, z jej dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu
náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny mobilného telefónu, totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi
vznikla v súvislosti s porušením povinnosti žalovaného. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy
z kúpnej ceny, ktorú žalovanému pri kúpe mobilného telefónu poskytol nie je následkom porušenia
povinnosti žalovaného platiť žalobcovi za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu vyjadrenej v

kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti. Teda k zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo v príčinnej
súvislosti s porušením právnej povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby
počas celej doby viazanosti, ale len na základe jeho slobodnej a vážnej vôle vyjadrenej v kúpnej zmluve.
Akými očakávaniami bola vôľa žalobcu pri uzatváraní zmluvy riadená a ovplyvnená, teda skutočnosť, že
zľavu z kúpnej ceny poskytol len z toho dôvodu, že sa žalovaný zaviazal platiť mu za služby počas celej
doby viazanosti, nemá na vyššie uvedený záver žiadny vplyv, ani s ním právne nesúvisí. Na formovaní
vôle žalobcu ako aj žalovaného pri uzatváraní dodatku k zmluve o pripojení a teda aj pri uzatváraní
kúpnej zmluvy na mobilný telefón mali určite vplyv mnohé faktory, ako sú na strane žalovaného
napr. ponuky iných mobilných operátorov, jeho majetkové pomery, potreba nového mobilného telefónu,
predpokladaný rozsah využívania služieb mobilného operátora a na strane žalobcu snaha získať nového
klienta alebo podržať si starého klienta, predpokladaný zisk zo zvoleného účastníckeho programu,
atď.. Je len samozrejmé, že aj z dôvodu predpokladaného zisku v podobe pravidelných mesačných
platieb za poskytované služby po dobu viazanosti urobil žalobca rozhodnutie, výsledkom ktorého bola
ním vyjadrená vôľa v kúpnej zmluve odpredať žalovanému mobilný telefón so zľavou. Avšak jediným
možným následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytované služby
by bolo nenadobudnutie práve tohto očakávaného brutto zisku v podobe mesačných platieb žalovanej za
aktivovaný mesačný program. Zmenšenie majetku žalobcu o poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného
telefónu takýmto následkom nie je.

Z Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 23. februára 2012 vyplýva, že žalobca na základe vlastnej a
slobodnej vôle predal žalovanému telekomunikačné zariadenie za 9 Eur s DPH, čo žalovaný aj zaplatil.
Kúpna cena je vždy predmetom dohody kupujúceho a predávajúceho. V predmetnom Dodatku pritom
žiadna iná „trhová cena“ nie je uvedená, ako ani možnosť dodatočnej úpravy ceny v prípade porušenia
akejkoľvek povinnosti, vyplývajúcej zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Z titulu nezaplatenia
kúpnej ceny teda žalobcovi žiadna škoda nevznikla a preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

Podľa § 137 Občianskeho súdneho poriadku, trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a
ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto
rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli,
súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu
nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím
o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. Podľa ods. 2, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď po procesnej stránke bol vo väčšom
rozsahu úspešný žalobca (jeho čistý úspech predstavuje 56,16 %), preto mu súd náhradu trov priznal
podľa jeho úspechu v konaní, t.j. 56,16 % z uplatnených trov právneho zastúpenia vo výške 102,96 Eur
(2 úkony po 34,86 Eur a 2 x režijný paušál po 8,04 Eur + DPH), teda vo výške 57,82 Eur a 56,16 % z
uplatnenej náhrady za zaplatený súdny poplatok vo výške 31,50 Eur, teda vo výške 17,69 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave
cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).