Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/92/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311213008
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1311213008.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov

JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci navrhovateľa P.J.Servis, s.r.o.,
Staré Grunty 36, Bratislava, IČO: 44 488 980, práv. zast. JUDr. Annou Mokrou, advokátkou, Švéniho
3E5/7, Prievidza, proti odporcovi R. F. - R., P. F. G. XXXX/XX, V., C.: XX XXX XXX, práv. zast. JUDr.
Jozefom Námešným, advokátom, Nábrežie sv. Cyrila 47, Prievidza, o 861,80 EUR s príslušenstvom a o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 20Cb 30/2012-162
zo 14.1.2013, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 20Cb 30/2012-162 zo

dňa 14.1.2013 mení tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 140,- EUR, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku veci samej a súvisiacom výroku o náhrade trov konania napadnutý
rozsudok potvrdzuje.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania odporcu sumu 71,11 EUR, k rukám
právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
sumy 861,80 EUR spolu s 0,05 % zmluvnou pokutou za každý deň omeškania od 29.6.2010 do
zaplatenia, predstavujúcej cenu za činnosť, vykonanú pre odporcu (pomocné stavebné práce - výber
tehál zo zbúranej sute a ich čistenie) brigádnikmi získanými navrhovateľom ako agentúrou dočasného

zamestnávania, pričom cena prác bola vyfakturovaná faktúrou č. XXXX/XX z 21.6.2010. Súčasne
zamietol návrh aj v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty v sadzbe
0,05 % za každý deň omeškania z celkovej fakturovanej sumy. V odôvodnení rozsudku uviedol,
že medzi účastníkmi nebolo sporné, že odporca v provízii užívateľského zamestnávateľa si na
základe objednávkového formulára zo dňa 14.6.2010 objednal u navrhovateľa - agentúry dočasného
zamestnávania brigádnikov v počte 7 - 10 na pomocné stavebné práce - výber tehál zo zbúranej sute a
ichčistenie,pričomakokontaktnáosobaprebrigádnikovbolurčenýR.F..Poukázalnaustanovenie§58a

ods. 2 Zákonníka práce, ktoré taxatívne vymedzuje obsahové náležitosti dohody o dočasnom pridelení.
Ďalej konštatoval, že Zákonník práce síce v ust. § 17 obsahuje špeciálnu úpravu neplatnosti právnych
úkonov, avšak s poukazom na ust. § 1 ods. 4 Zák. práce, je nevyhnutné akceptovať aj ďalšie Obč.
zák. uvádzané dôvody všeobecnej neplatnosti právneho úkonu, ku ktorým podľa § 39 Obč. zák. patrí aj
rozpor obsahu alebo účelu právneho úkonu so zákonom, jeho obchádzanie, prípadne rozpor s dobrými
mravmi. Nakoľko účastníkmi uzatvorená zmluva zo dňa 14.6.2010 neobsahuje náležitosť predpísanú v §
58a ods. 2 písm. g/ Zákonníka práce, súd prvého stupňa posúdil zmluvu ako absolútne neplatný právny

úkon v zmysle § 39 Obč. zák. pre jej rozpor so zákonom. Súd prvého stupňa posudzoval uplatnený
nárok následne titulom bezdôvodného obohatenia, pričom konštatoval, že napriek šiestim nariadenýmpojednávaniam a vykonanému dokazovaniu navrhovateľ v konaní nepreukázal rozsah prospechu, o
ktorý sa mal odporca obohatiť, keď nepreukázal, aký rozsah pomocných stavebných prác bol zo strany
navrhovateľom poskytnutých pracovníkov skutočne vykonaný. Súd prvého stupňa nepovažoval za

dôkaz bezpečne preukazujúci rozsah obohatenia ani dodacie listy č. XXX, XXX, XXX a XXX, obsahujúce
počet odpracovaných hodín, nakoľko ani jeden z nich nepodpísal odporca, ale sú podpísané Š. F.,
skutočnosť ktorú odporca od počiatku namietal a navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu dohody
medzi ním a odporcom, v ktorej by poveril Š. F. na prevzatie diela. Rozsah obohatenia nemal za
preukázaný ani výpoveďami svedkov L. Č. a P. M.. Poukázal na to, že odporca bol ochotný zaplatiť

navrhovateľovi 140,- EUR, avšak navrhovateľ tento návrh neakceptoval. Súd prvého stupňa ďalej
poukázal na skutočnosť, že to bol navrhovateľ, ktorý spôsobil neplatnosť právneho úkonu, nakoľko bola
zmluva podpísaná na navrhovateľom vopred predtlačenom formulári a absencie taxatívne vymedzených
náležitostí v § 58a Zák. práce si bol navrhovateľ podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní konanom dňa
25.7.2012 vedomý. O náhrade trov rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p., úspech odporcu v
konaní a vznik trov na súdnom poplatku v sume 51,50 EUR a právnom zastúpení v sume 1.105,14 EUR.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, navrhujúc ho zmeniť a návrhu vyhovieť.
Namietal, že konaním súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď účastníci ospravedlnili
vzhľadom na kalamitné počasie svoju neúčasť na pojednávaní určenom na 14.1.2013 a žiadali
pojednávanie odročiť, avšak márne. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci,
keď účastníkmi uzatvorenú dohodu, ktorá neobsahovala podmienky, za ktorých môže zamestnávateľ

alebo užívateľský zamestnávateľ skončiť dočasné pridelenie pred uplynutím doby dočasného pridelenia,
považoval za neplatnú v celom rozsahu, pričom podľa názoru odvolateľa ide o čiastočnú neplatnosť. Na
podporu správnosti svojho názoru poukázal na viaceré rozhodnutia, a to Okresného súdu Bratislava V
sp. zn. 29Cb 23/2012, platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 34Rob/106/2012 z 25.7.2012
a platobný rozkaz Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 10Rob/166/2012 z 13.7.2012. Vytýkal

súdu, že ak považoval dohodu za absolútne neplatnú, mal postupovať hospodárne a návrh zamietnuť
bez nariadenia ďalších štyroch pojednávaní. Poukázal na to, že odporca od začiatku nespochybňoval
vykonanie prác, ktoré boli predmetom dohody, spochybňoval len ich rozsah a kvalitu, počas celého
konania však bol ochotný uhradiť navrhovateľovi 140,- EUR. Vyslovil názor, že pokiaľ súd nepriznal
navrhovateľovi ani túto čiastku, konal v rozpore s prejavenou vôľou účastníkov. Namietal ďalej, že

svedeckými výpoveďami preukázal, že práce boli skutočne vykonané. Svedkovia jednoznačne potvrdili,
ženamiestavýkonupráce,ktorýmbolastavba-U.X.Č.,bolodporcompoverenýR.F.,ktorýdodacielisty
aj podpísal. Pokiaľ sa svedkovia vo výpovediach odlišujú v časovom rozsahu vykonávania prác denne
cca o 1 hodinu, je tak z dôvodu časového odstupu, ako aj preto, že niektorí rátali obedňajšiu prestávku,
a iní nie. V súvislosti s výrokom o náhrade trov namietal, že mal súd prvého stupňa postupovať podľa

§ 150 ods. 2 O.s.p..

Odporca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že okrem náležitostí dohody
uvedenej súdom prvého stupňa v zmluve chýbali aj ďalšie náležitosti, keď je v zmluve uvedený
len približný počet zamestnancov, ktorí majú byť pridelení, bez uvedenia ich identifikačných údajov,
vyžadovaných zákonom. Poukázal na rozporné a zmätočné výpovede svedkov, ktoré sa líšili v počte

odpracovaných hodín aj v počte kusov paliet, ktoré mali byť podľa navrhovateľa očistené. Pokiaľ ide o
námietkytýkajúcesatrovkonanianamietal,žesanejednáodrobnýspor,aniesútaksplnenépodmienky
pre postup podľa § 150 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil

skutkov stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke, až na
nepriznaných 140,- EUR odporcom priznaných.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.Odvolací súd sa takmer v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, a to z dôvodov
uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, keď sa súd prvého stupňa dôsledne vysporiadal s
jednotlivými námietkami, ako aj vykonanými dôkazmi, a preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219

ods. 1 O.s.p. ako vecne správny, až na časť týkajúcu sa zaplatenia sumy 140,- EUR, potvrdil.

Ajkebysasúdprvéhostupňadôsledneneriadilzásadouhospodárnostikonania,nemalobypodľanázoru
odvolacieho súdu toto pochybenie vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani ďalšiu námietku navrhovateľa, že mu bola odňatá možnosť
konať pred súdom, keď súd prvého stupňa vec dňa 14.1.2012 prejednal a vo veci rozhodol napriek
tomu, že právni zástupcovia obidvoch účastníkov sú z Prievidze a pre nepriaznivú situáciu v doprave

sa nemohli zúčastniť pojednávania a žiadali odročenie pojednávania, keď z obsahu zápisnice z
pojednávania konaného dňa 14.1.2013 odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa pokúšal spojiť s právnym
zástupcom, avšak bezúspešne, ale uviedol, že pred pojednávaním mu povedal, že ak by bolo vo veci
rozhodnuté, nemá nič proti tomu, lebo už nemajú ďalšie dôkazy, ktoré by predložili. Naopak, zo zápisnice
ďalej vyplýva, že navrhovateľ trval na pojednávaní bez prítomnosti jeho zástupcu s tým, že má potrebné

doklady. Navyše predmetné pojednávanie nebolo jediným pojednávaním vo veci, takže navrhovateľ mal
možnosť vyjadriť sa k veci a predkladať dôkazy na preukázanie jeho tvrdení.

Odvolací súd sa však stotožnil s navrhovateľom v tom, že nebolo správne rozhodnutie súdu prvého
stupňa, keď návrhu nevyhovel ani v sume 140,- EUR napriek tomu, že samotný odporca na pojednávaní
dňa 22.10.2012 potvrdil, že v tomto rozsahu boli práce vykonané a vôľu platiť v tomto rozsahu vyjadril

aj v liste z 9.2.2011. Odvolací súd sa stotožnil s odvolateľom, že keď súd prvého stupňa nepriznal
navrhovateľovi ani túto čiastku, konal v rozpore s prejavenou vôľou účastníkov, a preto v tejto časti
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol spôsobom vo výroku
uvedeným.

Odvolací súd nepriznal navrhovateľovi právo na zmluvnú pokutu z priznanej sumy, pretože právo na

jej zaplatenie vyplýva z účastníkmi dňa 14.6.2010 uzavretej zmluvy a keďže aj odvolací súd považoval
zmluvu za neplatnú, nemohol navrhovateľovi zmluvnú pokutu zo v sume 140,- EUR prisúdiť.

Odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok aj v časti týkajúcej sa náhrady trov
konania, nakoľko v danom prípade nemožno aplikovať § 150 ods. 2 O.s.p., keďže sa nejedná o
drobný spor v zmysle § 200ea O.s.p..

Odporca mal neúspech iba v nepatrnej časti, má preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 3 O.s.p. právo
na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu vznikli za jeden úkon právnej služby, a to vyjadrenie k
odvolaniu z 5.3.2013 v sadzbe 51,45 EUR, paušálnej náhrade hotových výdavkov v sume 7,81 EUR a
náhrade DPH v sume 11,85 EUR, t.j. v celkovej sume 71,11 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.