Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/21/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211220244
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2211220244.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu:

JUDr. Martina Valentová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: Delphia Správa, s.r.o., so
sídlom Bratislava, Búdkova cesta 3, IČO : 45 471 908, zastúpeného advokátom: JUDr. Dušan Mikuláš,
so sídlom Nejedlého 12, 841 02 Bratislava proti odporcovi: Ing. R. F., nar. XX.X.XXXX. bytom X., I. X,
o zaplatenie 4.240,04 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 30.7.2013 č.k. 8C/140/2012-101- v zamietajúcej časti a časti o náhrade trov
konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov

konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi
3.537,91 Eur v mesačných splátkach po 300,00 Eur, ktoré sú splatné vždy do 28. dňa toho ktorého
mesiaca, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia. Ďalším výrokom vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol. Posledným
výrokomodporcuzaviazalzaplatiťnavrhovateľovináhradutrovkonaniatitulomsúdnehopoplatku156,83
Eur a titulom trov právneho zastúpenia 460,52 Eur, a to právnemu zástupcovi navrhovateľa JUDr.
Dušanovi Mikulášovi do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 52 ods. 1, 3 a 4, § 517 ods. 1 a 2 veta
prvá, § 697 Občianskeho zákonníka, § 10c) nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013,
§ 3 ods. 1 cit. nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013, § 10 ods. 1, 6 zák. č. 182/1993 o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov a § 142 ods. 2 O.s.p. Vecne tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania
považoval za preukázané, že návrh navrhovateľa je dôvodný len čiastočne. Poukázal na to, že vzťah
medzi navrhovateľom a odporcom zo zmluvy o výkone správy je vzťahom spotrebiteľským, pretože ide
o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa. Navrhovateľ, ako to vyplýva z pripojeného výpisu z obchodného

registra, má v predmete činnosti správu a údržbu bytového a nebytového fondu, v tomto zmluvnom
vzťahu tak koná v rámci predmetu činnosti, ktorú má zapísanú v obchodnom registri S poukazom
na to navrhovateľ je v tomto zmluvnom vzťahu dodávateľom podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka a odporca koná ako fyzická osoba - občan, je teda spotrebiteľom v zmysle ust. § 52 ods.
4 Občianskeho zákonníka. Opak tohto postavenia odporcu tvrdený nebol a nebol ani preukázaný. Z
uvedeného potom vyplýva, že zmluva o výkone správy s poukazom na ust. § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka je bez ohľadu na jej právnu formu, vzhľadom na postavenie účastníkov zmluvného vzťahuzmluvou spotrebiteľskou. Odporca v zmysle zmluvy, ako aj v zmysle zákona mal za povinnosť platiť
pravidelne každý mesiac zálohové platby. Túto svoju povinnosť si riadne a včas neplnil vznikol mu tak
dlh, ktorý je povinný uhradiť. Ide o sumu 3.537,91 Eur, ktorá pozostáva z dlhu titulom vyúčtovania za

rok 2011 v sume 2.273,98 Eur, titulom vyúčtovania za rok 2012 v sume 738,55 Eur, titulom nedoplatku
na zálohových mesačných platbách v sume 202,99 Eur za obdobie od 01.01.2013 do 31.05.2013 a
tiež vyčíslených úrokov z omeškania 322,39 Eur. Tým, že odporca si svoju povinnosť platiť zálohové
platby a neskôr vyúčtovania neplnil, dostal sa s plnením aj do omeškania. V tomto smere je tak návrh
navrhovateľa dôvodný a bolo mu v tejto časti vyhovené. Navrhovateľ však okrem tejto sumy žiadal aj o

zaplatenie poplatkov z omeškania, ktoré vyčíslil sumou 702,13 Eur, v ktorej časti je návrh navrhovateľa
nedôvodný. V zmluve o výkone správy je síce dojednanie o poplatkoch z omeškania a to pre prípad
omeškania s platením predpísaných zálohových platieb, avšak ide o dojednanie absolútne neplatné.
V prípade ak je dlžník v omeškaní, podľa zák. ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka má veriteľ
právo a dlžník povinnosť platiť v zásade úroky z omeškania. Na poplatok z omeškania má veriteľ
právo a dlžník má povinnosť ich zaplatiť len v tom prípade, ak je zo zákona dlžník k tomu povinný.

Na poplatok z omeškania má veriteľ právo len podľa ust. § 697 Občianskeho zákonníka a to len v tom
prípade, ak má veriteľ postavenie prenajímateľa a dlžník postavenie nájomcu. V tomto prípade však
navrhovateľ nemá postavenie prenajímateľa, lebo nie je vlastníkom bytu, ku ktorému dlh z tohto konania
vznikol a odporca zasa nemá postavenie nájomcu, lebo je vlastníkom bytu, ku ktorému dlh vznikol.
Navrhovateľ tak nie je aktívne legitimovaný na zaplatenie poplatku z omeškania v sume 702,13 Eur,

lebo nie je nositeľom takéhoto práva. Odporca zasa nie je pasívne legitimovaný na povinnosť zaplatiť
poplatok z omeškania 702,13 Eur, lebo takúto povinnosť nemá. Preto bol v tejto časti návrh navrhovateľa
ako nedôvodný zamietnutý. Navrhovateľ žiadal zaplatenie dlhu v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. Odporca požiadal súd o možnosť úhrady dlhu v splátkach po 100 Eur s tým, že tieto by
hradil popri bežných zálohových mesačných platbách, čím žiadal zohľadniť jeho veľmi zlé pomery. Súd

s poukazom na ust. § 160 ods. 1 O.s.p. povolil odporcovi úhradu dlhu v splátkach, ale nie vo výške 100
Eur, ako to odporca navrhoval. Výšku splátok súd určil s prihliadnutím nielen na pomery odporcu ale aj
na oprávnené záujmy navrhovateľa, ktorý háji záujmy ostatných vlastníkov bytov v obytnom dome, ku
ktorému správu vykonáva. Splátky po 100 Eur by boli veľmi nízke a neprimerané a tiež nespravodlivé
voči navrhovateľovi. Pomery odporcu sú síce nepriaznivé, ale mal možnosť od času, čo sa mu ukončila

jeho práceneschopnosť v roku 2012 dlh postupne znižovať čo i len malými splátkami, čo neurobil. V
podstate v roku 2012 nezaplatil žiadne zálohové platby a v tomto roku do dňa vyhlásenia rozsudku
zaplatil len 2 zálohové platby. S čiastočnou úhradou nemusel čakať na súhlas vlastníkov ostatných bytov
v bytovom dome. Takto mal možnosť sám si ovplyvniť výšku dlhu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď navrhovateľ žiadal úhradu sumy 4.240,04

Eur, jeho návrhu ako dôvodnému bolo vyhovené v sume 3.537,91 Eur, čím jeho úspešnosť predstavuje
83,44 % a keďže jeho návrh bol ako nedôvodný zamietnutý čo do zaplatenia sumy 702,13 Eur, jeho
neúspešnosť je 16,56 %. Pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa tak bol vo výške 66,88 % ( 83,44 %
- 16,56 %). Vzhľadom ne jeho pomerný úspech bola navrhovateľovi aj priznaná náhrada trov konania a
to za zaplatený súdny poplatok 156,83 Eur a za trovy právneho zastúpenia 460,52 Eur. Právny zástupca

navrhovateľa si síce uplatnil trovy konania vo výške 752,06 Eur, ale tieto neboli uplatnené správne.
Dňa 4.6.2013 bolo nariadené pojednávanie, ktoré však bolo odročené bez prejednania veci a za také
pojednávanieneprináležíplnávýškaodmenyzaúčasťnatomtopojednávaní,akositonesprávneuplatnil
právny zástupca navrhovateľa, ale len vo výške 1/4 s poukazom na ust. § 14 ods. 5 vyhl. o odmenách
a náhradách advokátov v znení účinnom do 30.06.2013. Následne potom z tejto 1/4 - iny vzhľadom na

pomer úspechu prináleží navrhovateľovi náhrada v rozsahu 66,88 %. Vyššia suma za tento úkon právnej
služby tak nebola dôvodná a účelná a nebolo možné ju priznať. V danom prípade nebol ani dôvod na
aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pretože dlh vznikol odporcovi neplnením si povinností, ktoré mal a
ktoré si dlhodobo neplnil ani len čiastočne.

Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania podal prostredníctvom svojho

advokáta odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa
v jeho zamietajúcej časti zmenil tak, že odporcovi uloží povinnosť zaplatiť mu sumu 4.240,04 Eur
v mesačných splátkach po 300 Eur so splatnosťou vždy do 28. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc
dňom právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia. Zároveň odporcu zaviazať aj k náhrade trov konania v sume 1.164,92 Eur, titulom

zaplateného súdneho poplatku vo výške 254 Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 910,92 Eurna účet jeho právneho zástupcu. Ako odvolacie dôvody uviedol, že súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu a taktiež pri hodnotení vykonaných dôkazov vychádzal z
nesprávnehoprávnehoposúdeniaveci(§205ods.2písm.d),f)O.s.p.).Poukázalnato,žeprvostupňový

súd zamietol návrh v časti istiny 702,13 Eur, ktorá predstavovala vyčíslený poplatok z omeškania, ktorý
vyplývazčl.IVbod4Zmluvyovýkonesprávyuzatvorenejmedzinavrhovateľomajednotlivýmivlastníkmi
bytov a nebytových priestorov v bytovom dome zo dňa 18.12.2011. V zmysle doterajšej judikatúry,
ako aj samotného obsahu zmluvy o výkone správy je nutné chápať tento poplatok podľa jeho obsahu,
teda ako zmluvný úrok z omeškania v zmysle § 10 ods. 2 písm. e) zák. č. 182/1993 Z.z. o bytoch a

nebytových priestoroch v znení neskorších predpisov. Po citácii ust. § 10 ods. 2 a § 10 ods. 1 zák.
č. 182/1993 Z.z. odvolateľ uviedol, že sa nemôže stotožniť so záverom prvostupňového súdu v časti
zamietnutia jeho návrhu vo výške 702,13 Eur, ktorá predstavuje práve nárok fondu opráv a údržby domu
a navrhovateľ ako správca je zo zákona, ako aj v zmysle zmluvy o výkone správy povinný tento príjem
pre ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov vymáhať. Zároveň poukázal aj na to, že pokiaľ sa
jedná o neho ako navrhovateľa, nie je podnikateľským subjektom a pri odporcovi nejde o fyzickú osobu

nepodnikateľa a na to nadväzujúci záver, že všetky ustanovenia zmluvy o výkone správy predstavujú
spotrebiteľský vzťah je nesprávny, touto zmluvou sa upravujú aj ich vzájomné práva a povinnosti medzi
jednotlivými vlastníkmi tak, ako ich je povinný on ako správca akceptovať a uplatňovať voči nim. Zmluvu
o výkone správy musí schváliť a podpísať zákonom vyžadovaná kvalifikovaná väčšina vlastníkov, teda
je tu vyžadovaná kvalifikovaná väčšina aj pre účely stanovenia fungujúcich pravidiel bytového domu

a pravidiel hospodárenia. Zmluva o výkone správy je kumuláciou zmluvy spotrebiteľskej a zmluvy
uzatvorenej v zmysle zák. č. 182/1993 Z.z. o bytoch a nebytových priestoroch v znení neskorších
predpisov, teda lex specialis.

Odporca odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril, poukázal
na to, že pokiaľ súd návrh v časti o zaplatenie sumy 702,13 Eur, ktorá suma predstavuje uplatnený

poplatok z omeškania, zamietol, tento je podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom
pohľadávky, nie istinou. V tejto časti sa preto plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktoré
považuje za vecne správne. Navrhovateľ si uplatnil poplatok z omeškania, ako to vyplýva aj zo zmluvy
o správe. Tento nárok potom nemôže prekvalifikovať v odvolaní ako úrok z omeškania. Na poplatok z
omeškania navrhovateľ nemá nárok z dôvodov uvedených v rozhodnutí súdu prvého stupňa. Ak by sa

aj odvolací súd s týmto názorom nestotožnil, domnieva sa, že ak by aj navrhovateľovi vznikol nárok na
úrok z omeškania, tento nárok by mu vznikol najskôr až odo dňa vyúčtovania, resp. dňa, kedy mu bolo
toto vyúčtovanie doručené a vo výške ustanovenej Občianskym zákonníkom spojeným s príslušným
vykonávacímpredpisomsohľadomnaspotrebiteľskýaspektzmluvyospráveanievovýške0,5%denne
tak, ako to žiadal navrhovateľ. Pokiaľ ide o nepriznanú náhradu trov konania uvádza, že navrhovateľ v

odvolaní neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré by rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti malo byť
nesprávne, i keď ho považuje v časti priznanej náhrady trov konania za čiastočne nepreskúmateľné,
keďže tu absentuje z akej hodnoty sporu súd prvého stupňa vychádzal. Uplatnený nárok - suma 4.240,04
Eur pozostáva z dlžnej istiny a sumy 322,39 Eur ako úroku z omeškania a sumy 702,13 Eur ako poplatku
z omeškania. Tarifná hodnota veci potom je 2.254,87 Eur, resp. 3.215,50 Eur po pripustenej zmene petitu

a výška základnej sadzby tarifnej odmeny 91,35 Eur a 121,17 Eur. Pri určení tarifnej hodnoty veci sa
v tomto prípade vychádza z hodnoty pohľadávky (§ 10 ods. 2 vyhl. 655/2004 Z.z.). Následne po citácii
ust. § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky ako aj § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa odvolateľ stotožnil so
súdom prvého stupňa pri určení miery úspechu navrhovateľa 66,88%, pretože aj v prípade jeho úspechu
v časti celej istiny, resp. istiny spolu s úrokom z omeškania bol v spore úspešný len čiastočne. Nesúhlasí

však s priznaním náhrady trov konania za úkon právnej služby rozšírenie návrhu, keď trovy za tento úkon
nepovažuje za účelne vynaložené s prihliadnutím na zásadu ústnosti súdneho konania. Tento procesný
návrh mohol navrhovateľ uplatniť na predchádzajúcom prípadne nasledujúcom súdnom pojednávaní,
ktoré sa uskutočnilo cca 1 mesiac pred/po vykonaní tohto úkonu a rovnako v časti za zaplatený súdny
poplatok, pretože správna výška súdneho poplatku mala byť počítaná zo sumy 3.215,54 Eur (4.240,04

Eur mínus 322,39 Eur úrok z omeškania mínus 702,13 Eur poplatok z omeškania), t.j. výška súdneho
poplatku mala byť po zaokrúhlení 192,90 Eur, z toho 66,88% je 129,01 Eur, namiesto priznanej náhrady
trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 156,83 Eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania

(§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), poskonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ
v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal
rozhodnutie v napadnutých častiach v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1

O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia
rozsudku bol zverejnený min. 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2
O.s.p.) a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň ako sa vyvesil na úradnej tabuli
(§ 21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené

podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.

Výrok preskúmavaného rozsudku prvostupňového súdu, ktorým súd zaviazal odporcu zaplatiť
navrhovateľovi sumu 3.537,91 Eur v mesačných splátkach po 300,00 Eur, ktoré sú splatné vždy do
28. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, nebol napadnutý odvolaním, nejedná sa ani o
výrok závislý, preto v tejto časti je konanie právoplatne skončené a predmetom odvolacieho konania tak

zostáva už len zvyšná časť uplatnenej pohľadávky navrhovateľom v sume 702,13 Eur ako vyčísleného
poplatku z omeškania a náhrada trov konania.

Pretožeodvolacísúdvplnomrozsahupreberásúdomprvéhostupňazistenýskutkovýstav,ktorývykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku na zaplatenie poplatku z
omeškania, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel

k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie tohto návrhom
na začatie konania uplatneného nároku (tu len s určitým doplnením, ktoré doplnenie argumentácie však
nemalo vplyv na správnosť rozhodnutia v tejto časti) a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i
právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia
atietovsúvislostisdanouvecouisprávnevyložil,spoukazomnaust.§219ods.2O.s.p.odvolacísúduž

iba odkazuje na správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa. Odvolací súd ani s prihliadnutím na
odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť
a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov prvostupňového súdu
sa potom žiada dodať už len nasledovné:

K argumentácii odvolateľa smerujúcej k namietaniu nesprávnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti

zamietnutia jeho návrhu na priznanie mu vyčísleného poplatku z omeškania, odvolací súd dopĺňa:

Navrhovateľsiuplatnilvkonaníokreminýchnárokovajnárok podľaZmluvyovýkonesprávyuzatvorenej
medzi ním ako správcom a jednotlivými vlastníkmi bytov zo dňa 18.12.2011, v zmysle jej čl. IV bod
4 vyčíslený poplatok z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania s platením (v danom
prípadesplatenímpreddavkovdospoločnéhofonduopráv).Tentouplatnenýnároknavrhovateľvnávrhu

na začatie konania v znení jeho pripustenej zmeny označil ako penále z omeškania, na pojednávaní
dňa 30.7.2013 spresnil ako poplatok z omeškania, keď charakter toho uplatneného právneho inštitútu
napokon potvrdil aj v odvolaní s odkazom, že ide o nárok uplatnený podľa zmluvy o výkone správy
v zmysle jej príslušného článku (vyššie špecifikovaného), ktorý skutočne upravuje dohodu zmluvných
strán o poplatku z omeškania.

Ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka definuje príslušenstvo pohľadávky, ktorým je okrem
úrokov, úrokov z omeškania, nákladov spojených s jej uplatnením aj poplatok z omeškania, na ktorý
však vzniká nárok len vtedy, keď to zákon výslovne ustanovuje, teda že v danom konkrétnom prípade
vzniká dlžníkovi povinnosť ho zaplatiť.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právopožadovaťoddlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýzaplatiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 697 Občianskeho zákonníka ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok
z omeškania.

Vzťah medzi správcom obytného domu a jednotlivými vlastníkmi bytov založený Zmluvou o výkone
správy uzatvorenej medzi nimi nie je totožný so vzťahom medzi prenajímateľom bytu a nájomcom,
pre ktorý platí určitá nerovnosť práve s ohľadom na skutočnosť, že nájom bytu je chránený (§ 685 a
nasl. Občianskeho zákonníka). Na daný vzťah preto nie je možné použiť vyššie cit. osobitné ust. § 697
Občianskeho zákonníka, lebo povinnosť platiť poplatky z omeškania vzniká iba v prípade omeškania

nájomcu a vzťahuje sa len na omeškanie s platením nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s
užívaním bytu a to prenajímateľovi. Vlastník bytu tak nie je vo vzťahu k správcovi domu (daný prípad),
resp. aj vo vzťahu k spoločenstvu vlastníkov bytov ak je zriadené nájomcom z pohľadu § 697 (porovnaj
rozh. NS Č 22 Cdo 2207/2008). V prípade ak zákon stanoví, že určitá výnimka z pravidla sa uplatní len v
prípade v zákone výslovne uvedenom (§ 517 ods. 2 OZ), nemožno túto výnimku ani za pomoci analógie
(§853 OZ) pripustiť na iné prípady. Potom v dôsledku omeškania s plnením predmetnej pohľadávky

mohol navrhovateľ uplatniť úrok z omeškania, ale nie poplatok z omeškania.

Poplatok z omeškania a úrok z omeškania sú tak odlišné právne inštitúty, ktoré zákon ako sankčné
opatrenie za nesplnenie povinnosti z konkrétnych právnych vzťahov odlišuje (porovnaj napr. rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 17/2005 z 30. novembra 2006). Úrok z
omeškania, resp. poplatok z omeškania ako príslušenstvo pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho

zákonníka) sú hmotnoprávnym nárokom, na ktorý sa rovnako ako na pohľadávku, ku ktorej sa viažu,
vzťahuje zásada vyjadrená v ust. § 153 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorej je súd viazaný návrhom a okrem
prípadov uvedených v tomto zákonnom ustanovení, nesmie prisúdiť viac alebo niečo iné (porovnaj
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. októbra 1998 sp. zn. 1 Cdo 58/98, ktoré bolo
uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č.

5/2000). To znamená, že súd môže rozhodnúť len o tom, čo navrhovateľ požaduje návrhom a to výlučne
na tom skutkovom základe ako ho navrhovateľ v návrhu v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. uviedol. Nápravu
prípadného omylu pri právnom názore, ku ktorému došlo pri podaní návrhu môže vykonať len tým, že
svoju požiadavku vyjadrí kvalifikovane za podmienok uvedených v § 95 Občianskeho súdneho poriadku,
k čomu navrhovateľ nepristúpil ako v konaní pred prvostupňovým súdom, ani v odvolacom konaní. Ak

na príslušnú sankciu síce právo vzniklo, bez návrhu priznať súdnym rozhodnutím poplatok z omeškania
alebo úrok z omeškania možné nie je (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1 Cdo 72/2008 z 30. septembra 2009).

Keďžepotomplatnáprávnaúpravanespájapreprípadomeškaniasplatenímpreddavkovdospoločného
fondu opráv povinnosť platiť vlastníkovi bytu poplatok z omeškania, súd prvého stupňa správne návrh

v časti jeho uplatnenia navrhovateľom ako nedôvodný zamietol.

Ďalšie odvolacie argumenty navrhovateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak
národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi
konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi
konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku
účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04,
II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu navrhovateľky nespôsobilú ovplyvniť

rozsah priznanej náhrady mzdy navrhovateľke, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať
špecifickou odpoveďou.

Odvolací súd potom konštatuje, že súd prvého stupňa pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov, že žiadne rozhodné
skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo

neopomenul, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor a vec je i správne právne posúdená.Pokiaľ ide o rozhodnutie o trovách konania odvolací súd poukazuje na to, pri rozhodovaní o odvolaní
proti napadnutému rozsudku je viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania.
Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj

dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní danej veci sa mohol zaoberať len námietkami
navrhovateľa uvedenými v odvolaní a procesným postupom prvostupňového súdu predchádzajúcim
vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Keďže potom navrhovateľ v podanom odvolaní nekonkretizoval v čom vidí

nesprávnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti rozhodovania o náhrade trov konania, odvolací
súd v intenciách popísaných vyššie nevidel dôvod pre nápravu rozsudku súdu prvého stupňa ani v tejto
výrokovej časti. Tu je potrebné ešte poznamenať, že pokiaľ aj nesprávnosť rozsudku súdu prvého stupňa
v tejto časti namietal odporca a to vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa, uskutočnil tak až po uplynutí
jeho lehoty na podanie odvolania, preto sa odvolací súd týmito námietkami zaoberať nemohol.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd potom rozsudok súdu prvého stupňa v

napadnutých častiach ako vecne správny, s použitím ust. § 219 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi vzniklo v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s ustanovením
§ 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní plne neúspešnému
navrhovateľovi. Keďže ale odporca si právo na náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle §
151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil, nebola mu odvolacím súdom priznané.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.