Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. október 2014

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 4C/227/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312210428
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Kekeňák, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2014:6312210428.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno sudcom JUDr. Ondrejom Kekeňákom, PhD., v právnej veci navrhovateľa BL

Telecom debt, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108 , zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s.r.o. , advokátskou kanceláriou so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711 proti odporcovi
L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, X., zast. opatrovníkom T.. L. Z., tajomník C. súdu X., za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu HLAS SPOTREBITEĽA, občianske združenie so sídlom
J.Bánika 2009/2, Zvolen, IČO: 42 305 675, zast. JUDr. Viliam Glézl, advokát so sídlom Nemčianska 25,
Banská Bystrica, o zaplatenie 759,94 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi na jeho účet, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS:

XXXXXXXXX sumu vo výške 759,94 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
383,42 Eur od 28.11.2009 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 44,58
Eur od 28.12.2009 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 331,94 Eur od
28.10.2010 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku zaplatenom za
návrh na začatie konania vo výške 45,50 Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 141,53 Eur na
účet právneho zástupcu navrhovateľa, č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXXXX, všetko do 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 16.11.2012 domáha voči odporcovi zaplatenia

sumy 759,94 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 383,42 Eur od 28.11.2009 do
zaplatenia, s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 44,58 Eur od 28.12.2009 do zaplatenia,
s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 331,94 Eur od 28.10.2010 do zaplatenia, ako aj
priznania náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil v podstate tým, že odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu
o pripojení v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie elektronickej

komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa odporcovi. Odporca sa zaviazal riadne
odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku podľa zvoleného
programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou o pripojení a všeobecnými
podmienkami.

Odporca bol povinný v prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi
navrhovateľa zaplatiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve/dodatku o pripojení.

Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej
náhrady škody na strane právneho predchodcu, ktorá mu vznikla v dôsledku nesplnenia povinnosti
odporcu zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom
navrhovateľa. V uvedenom prípade je teda odporca sankcionovaný za nedodržanie konkrétne určenýchpovinností, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o pripojení, resp. z dodatku k zmluve o pripojení a
všeobecných podmienok, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta/koncové zariadenie vypojené/
á z prevádzky (došlo k prerušeniu poskytovania služieb poskytovaných prostredníctvom SIM karty/

koncového zariadenia odporcovi).

Keby odporca splnil svoju povinnosť riadne a včas uhradiť cenu za poskytnuté služby, tak by
prostredníctvom týchto platieb po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal
protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi mobilný telefón/koncové

zariadenie, príp. program služieb podľa vlastného výberu za zľavnenú cenu.

Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX v celkovej výške 759,94 Eur, ktoré odporca do dnešného dňa neuhradil.

Navrhovateľ nadobudol pohľadávky voči odporcovi vyúčtované faktúrami č. XXXXXXXXXX,

XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX v celkovej výške 759,94 Eur na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej dňa 06.12.2011 medzi navrhovateľom ako postupníkom a spoločnosťou Slovak Telecom, a.s.
ako postupcom. Uvedená zmluva a prílohy k nej sú evidované v registri tunajšieho súdu pod sp.zn. Spr.
188/2012.

Navrhovateľ k návrhu priložil dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 22.01.2009, potvrdenie o prevzatí
mobilného telefónu Nokia 6220 new, zmluvu o pripojení zo dňa 30.01.2007, dodatok k zmluve o
pripojení zo dňa 30.01.2007, fotokópiu dokladov odporcu, faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, všeobecné obchodné podmienky spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. z 01.02.2009,
plnomocenstvo pre právneho zástupcu navrhovateľa a osvedčenie o registrácii a pridelení daňového

identifikačného čísla.

Na základe výzvy súdu navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 45,50
Eur.

Okresný súd Brezno vydal dňa 25.02.2013 platobný rozkaz č.k. 1Ro/947/2012-37, ktorým uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 759,94 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 383,42 Eur od 28.11.2009 až do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 44,58 Eur
od 28.12.2009 až do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 331,94 Eur od 28.10.2010
až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 45,50 Eur, spočívajúce v zaplatenom súdnom

poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 141,79 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa,
všetko v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu.

Dňa 04.04.2013 bol súdu doručený návrh na vstup HLAS SPOTREBITEĽA, občianskeho združenia
so sídlom J. Bánika 2009/2, Zvolen, IČO: 42 305 675, ako vedľajšieho účastníka na strane odporcu z

dôvodu ochrany spotrebiteľských práv odporcu v konaní pred súdom.

Uznesením č.k. 1Ro/947/2012-44 zo dňa 02.05.2013 tunajší súd zrušil platobný rozkaz č.k.
1Ro/947/2012-37 zo dňa 25.02.2013.

Súd doručil oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania právnemu zástupcovi navrhovateľa
a odporcovi s tým, že odporcu vyzval, aby súdu v lehote 10 dní oznámili, či súhlasí so vstupom
vedľajšieho účastníka do konania na jeho stranu, pričom bol upozornený, že ak v stanovenej lehote
súhlas nevyjadrí, nebude súd predpokladať, že so vstupom vedľajšieho účastníka do konania súhlasí.
Výzva bola odporcovi doručená do vlastných rúk dňa 19.12.2013. Odporca na výzvu nereagoval.

Navrhovateľ podaním zo dňa 24.09.2013 doručeným dňa 27.09.2013 podal námietku vstupu vedľajšieho
účastníka do konania. V podaní navrhovateľ uviedol, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho
účastníka do konania (na ktorého sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 1, 2 O.s.p.) je súhlas hlavného
účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo samotnej

podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. Súd musí mať vždy jasno, či účastník, ktorého chce vedľajší
účastník podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp. či nevyjadril nesúhlas. Na uvedené skutočnosti
poukázal Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa
05.02.2013. Navrhovateľ v podaní konštatoval, že vedľajší účastník by vstupom do konania získalinformácie o citlivých údajoch týkajúcich sa spotrebiteľa ako účastníka konania na strane odporcu a to
napr. meno, priezvisko, rodné číslo účastníka konania, miesto jeho aktuálneho pobytu, zamestnania,
rodinné väzby, typ zmluvy, ktorú spotrebiteľ uzatvoril, jeho platobnú históriu a.i. Navrhovateľ ďalej

uviedol, že takýmto poskytovaním osobných údajov by zároveň dochádzalo k porušovaniu zákona o
ochrane osobných údajov a rovnako by uvedeným sprístupnením bolo porušené aj telekomunikačné
tajomstvo upraveného v § 55 a nasl. zákona č. 351/2011 Z.z. Z vyššie uvedených skutočností
navrhovateľ usúdil, že poskytovaním informácii vedľajšiemu účastníkovi na základe § 93 ods. 2 O.s.p.
by došlo k porušovaniu čl. 19 ods. 2 a 3 Ústavy SR a ústavných práv navrhovateľa a odporcu

garantovaných uvedenými článkami Ústavy a k porušovaniu ustanovení zákona o ochrane osobných
údajov a k neoprávnenému sprístupňovaniu telekomunikačného tajomstva. S ohľadom na vyššie
uvedenéskutočnostinavrhovateľnavrhol,abysúdnepripustilvstupZdruženiaakovedľajšiehoúčastníka
na strane odporcu do konania.

Tunajší súd uznesením č.k. 4C/227/2013-65 zo dňa 27.11.2013 ustanovil T.. L. Z., súdneho tajomníka

C. súdu X., za opatrovníka odporcovi, ktorého pobyt sa aj napriek vykonaným pokusom súdu nepodarilo
zistiť a ostáva tak neznámy.

Tunajší súd uznesením č.k. 4C/227/2013-68 zo dňa 20.01.2014 nepripustil vstup vedľajšieho účastníka
HLAS SPOTREBITEĽA, občianskeho združenie so sídlom J.Bánika 2009/2, Zvolen, IČO: 42 305 675,

zast. JUDr. Viliam Glézl, advokát so sídlom Nemčianska 25, Banská Bystrica do konania na strane
odporcu.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.02.2014 podal vedľajší účastník odvolanie proti uzneseniu
č.k. 4C/227/2013-68 zo dňa 20.01.2014, v ktorom žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť

tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 16Co/377/2014-80 zo dňa 27.03.2014 rozhodol tak, že
uznesenie tunajšieho súdu č.k. 4C/227/2013-68 zo dňa 20.01.2014 zmenil tak, že vstup vedľajšieho
účastníka HLAS SPOTREBITEĽA, občianskeho združenia so sídlom J.Bánika 2009/2, Zvolen, IČO: 42

305 675 do konania pripustil.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.06.2014 sa vedľajší účastník na strane odporcu vyjadril
k návrhu na začatie konania. V podaní uviedol, že do konania vstúpil na podporu odporcu v rozsahu
žalovanej zmluvnej pokuty vo výške 331,94 Eur (vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX) ako nároku

navrhovateľa založenom na samostatnom skutkovom základe, ktorá mohla byť navrhovateľom žalovaná
samostatne, a preto je samostatným predmetom konania. Navyše len vo vzťahu k uplatňovanej zmluvnej
pokute vedľajší účastník vidí porušovanie práv odporcu - spotrebiteľa, a teda len v tomto rozsahu môže
v konaní v súlade s § 3 ods. 4, § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. na podporu odporcu vystupovať.

Navrhovateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu vyvodil z bodu 4 dodatku zmluvy o pripojení. Rozsudkom
Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/162/2011-28 zo dňa 06.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 16Co/32/2012 zo dňa 15.03.2012 bola zmluvná pokuta rovnakého významu
vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne sa tak malo stať aj vo veci Okresného súdu
Komárno vedenej pod sp.zn. 13C/125/2012, Okresného súdu Rimavská Sobota vedenej pod sp.zn.

12C/33/2013 a tiež v mnohých ďalších konaniach.

Vedľajší účastník ďalej uviedol, že povinnosť v zmysle § 53a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. zdržať sa
používania neprijateľnej zmluvnej podmienky v prípade, ak bola rozhodnutím súdu určená za neplatnú,
sa vzťahuje aj na právneho nástupcu dodávateľa, t.j. na navrhovateľa v predmetnom konaní. Taktiež

poukázal na skutočnosť, že povinnosť v zmysle § 53a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. neznamená
len zákaz pre dodávateľa a jeho právneho nástupcu uvádzať ustanovenia obsahujúce neprijateľnú
zmluvnú podmienku v zmluvách uzatváraných po právoplatnom vyhlásení podmienky za neprijateľnú,
ale v zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 575/2009 Z.z. (ktorým bolo ustanovenie § 53a ods. 1
zákona č. 40/1964 Zb. do nášho právneho poriadku zavedené), najmä zákaz ďalej neprijateľnú zmluvnú

podmienku aplikovať voči spotrebiteľovi formou jej uplatnenia na súde alebo z titulu jej existencie prijať
akékoľvek plnenie. Ak by teda dodávateľ alebo jeho právny nástupca (navrhovateľ) napriek vyššie
uvedeným skutočnostiam uplatnil plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, jeho nárok je
v priamom rozpore so zákonom a konajúci súd musí žalobu uplatňujúcu plnenie z takejto zmluvnejpodmienky zamietnuť, pričom už nie je potrebné, aby opätovne zdôvodňoval jej neprijateľnosť. Takáto
zmluvná podmienka je teda absolútne neplatná § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. a konajúci súd ju v
súlade so závermi rozhodnutia súdneho dvora EÚ C-618/10 zo dňa 14.06.2010 nijako moderovať.

Na základe vyššie uvedených skutočností je súd povinný bez ďalšieho nárok navrhovateľa na plnenie
vyplývajúce zo zmluvnej pokuty zamietnuť, a to bez osobitnej potreby ďalšieho odôvodňovania jej
neprijateľnosti.

Vedľajší účastník ďalej uviedol, že v prípade, ak konajúci súd napriek uvedenému má pochybnosti o tom,
čizmluvnápokutauplatňovanávnávrhuspôsobujehrubýnepomervprávachapovinnostiachzmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa - odporcu, je potrebné poukázať na skutočnosť, že navrhovateľ si od
odporcu uplatňuje sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti, ktorá
zostáva nezmenená bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Môže teda nastať
situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu iba jeden poplatok

a pre jeho nezaplatenie si uplatní dodávateľ rovnakú zmluvnú pokutu ako v prípade, keď sa dostane
do omeškania spotrebiteľ na začiatku existencie zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých dodávateľ
dohaduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa. Neprimeranosť sankcie
sa teda prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom, keďže spotrebiteľ je viazaný rovnakou
výškou zmluvnej pokuty bez ohľadu na to, či dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti na začiatku

alebo konci doby viazanosti. Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ
nezaplatí, t.j. či nezaplatí napríklad len cenu dojednaného mesačného poplatku alebo nezaplatí cenu v
dôsledku prekročenia tejto sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia
služby spotrebiteľa nijako neobmedzuje), alebo naopak, ak spotrebiteľ neuhradí mesačný poplatok len
čiastočne. Dodávateľ (a ani jeho právny nástupca) teda nezohľadňujú hodnotu a ani mieru závažnosti

porušenia zmluvných povinností.

Vo svojom podaní ďalej uviedol, že formulácia uvedená v dodatku k zmluve o pripojení pod citovaným
bodom 4 (použitie slova najmä) signalizuje, že sa vzťahuje na neurčitý okruh rôznych porušení
alebo vzťahov. Zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne,

sú neakceptovateľné a predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nejasnosť uvedenej zmluvnej
podmienky nevylučuje vyrubenie zmluvnej pokuty v najrôznejších situáciách bez ohľadu na to, aké
malo toto porušenie zmluvných povinností následky a či vôbec malo negatívne následky. Preto môže
dodávateľ túto zmluvnú pokutu vyrubiť tak v prípade, ak reálne od zmluvy odstúpil z dôvodu, že
spotrebiteľ si povinnosti z nej počas jej existencie vôbec neplnil, ako aj v prípade, ak sa spotrebiteľ

dostal do omeškania s jedinou paušálnou platbou, ktorú v následne v rámci nasledovnej platby uhradil
alebo tiež v prípade, ak sa dodávateľovi v lehote 7 dní neoznámil zmenu osobných údajov. Pokiaľ nie
je okruh porušení zmluvných povinností vo vzťahu k oprávneniu uplatniť si zmluvnú pokutu stanovený,
spotrebiteľ pri podpise zmluvy zároveň nedokáže zhodnotiť prípadné riziko vstupu do zmluvného
vzťahu s dodávateľom a na opačnej strane nič dodávateľovi nebráni zmluvnú pokutu uplatňovať i

šikanóznym spôsobom. Navyše ustanovenie o zmluvnej pokute v citovanom znení neobchádza ani
aspekt neurčitosti, čo robí toto dojednanie absolútne neplatné (§ 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.).

Ďalší aspekt, na ktorý vo svojom vyjadrení vedľajší účastník poukázal, je samotná výška zmluvnej
pokuty vo vzťahu k predmetu zmluvy. V zmluve o pripojení a dodatku k zmluve predstavuje výška

mesačného poplatku za účastnícky program, alternatívne výška minimálneho mesačného zmluvného
dobitia, 19,74 Eur. Pri dobe viazanosti 24 mesiacov zodpovedá dodávateľom garantované cenové
zvýhodnenie poskytovania služieb povinnosti odporcu platiť za tieto služby najmenej sumu 473,76 Eur
(24x19,74 Eur). Zmluvná pokuta pritom bola dojednaná v sume 70,03 % hodnoty služieb zvoleného
účastníckeho programu. Je pritom zrejmé, že po vyčerpaní služieb v rámci zvoleného účastníckeho

programu dodávateľ preukázateľne už neposkytuje spotrebiteľovi služby za tak zvýhodnené ceny, ako je
to v rámci dojednaného programu. Preto zmluvná pokuta v tomto rozsahu pôsobí ešte neprimeranejšie.
Rovnako nie je možné opomenúť, že odporca si svoje povinnosti zo zmluvy o pripojení riadne po určitú
dobu plnil (uvedenú dobu riadneho plnenia si zmluvných povinností odporcom nie je možné z návrhu na
začatie konania a ani z listinných dokladov určiť) a za tento čas logicky dodávateľovi za telekomunikačné

služby určitú sumu uhradil. Uvedená (bližšie z návrhu neurčiteľná) suma by mala byť odpočítaná od
uplatňovanej zmluvnej pokuty, čo sa preukázateľne nestalo, pretože navrhovateľ si uplatňuje zmluvnú
pokutu v nezmenenej výške. Navyše po vypojení SIM karty odporcu už dodávateľ odporcovi po zvyšnú
časť doby viazanosti telekomunikačné služby neposkytoval, a teda mu po vypojení SIM karty odporcus porušením zmluvných povinností odporcu nevznikali ďalšie náklady, ktoré by mohli byť uplatňovanou
zmluvnou pokutou refundované. Možno teda zhrnúť, že právnym predchodcom navrhovateľa dojednaná
a navrhovateľom uplatňovaná zmluvná pokuta predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie

povinností, ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo.

Nad rámec uvedeného však vedľajší účastník doplnil, že absolútna neplatnosť uvedeného dojednania
o zmluvnej pokute v dodatku k zmluve o pripojení vyplýva aj zo skutočnosti, že na vznik nároku na
zmluvnú pokutu nestačí len samotné porušenie zmluvných povinností, ale aj následné vypojenie SIM

karty zo strany podniku. Z uvedeného potom vyplýva, že vznik nároku na zmluvnú pokutu je v tomto
prípade podmienený ďalšou právnou skutočnosťou. Zmluvnú pokutu však možno dohodnúť vždy len
ako nepodmienenú, nemožno kumulovať dva predpoklady, t.j. napr. porušenie povinnosti dlžníkom aj
veriteľom alebo vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne tak na porušenie zmluvnej
povinnosti, ako aj na následné zrušenie zmluvy napr. odstúpením od nej. Predmetné dojednanie o
zmluvnej pokute teda odporuje kogentnému ustanoveniu § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. a ako také

je neplatné podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb.(rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 23Cdo/2575/2010
zo dňa 10.01.2011 alebo rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn.28Cdo/2720/2011 zo dňa 19.10.2011).
Navyše, podľa názoru vedľajšieho účastníka nie je prípustné v spotrebiteľskej zmluve, aby o vzniku
práva na zmluvnú pokutu rozhodovalo konanie alebo nekonanie len jednej zmluvnej strany tak, ako je
to v posudzovanom prípade (rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/379/2013).

Záverom vedľajší účastník tunajší súd požiadal, aby návrh navrhovateľa v časti zamietol a priznal mu
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 115,42 Eur.

Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.09.2014 sa navrhovateľ vyjadril k skutočnostiam, ktoré

vedľajší účastník uviedol vo svojom podaní. K tvrdeniam vedľajšieho účastníka o neplatnosti dojednania
zmluvnej pokuty navrhovateľ poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 9Co/31/2012-157
zo dňa 19.03.2013, v ktorom sa konajúci súd nestotožnil s právnym názorom vysloveným v rozsudku
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/33/2012 zo dňa 16.04.2014.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to dodatku k zmluve o pripojení
zo dňa 22.01.2009, potvrdenia o prevzatí mobilného telefónu Nokia 6220 new, zmluvy o pripojení zo
dňa 30.01.2007, dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 30.01.2007, fotokópie dokladov odporcu, faktúr č.
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, všeobecných obchodných podmienok spoločnosti T-
Mobile Slovensko, a.s. z 01.02.2009, plnomocenstva pre právneho zástupcu navrhovateľa a osvedčenia

o registrácii a pridelení daňového identifikačného čísla, ako aj vyjadrení účastníkov konania.

Na základe takto vykonaných dôkazov zistil v podstate tento skutkový stav :

Spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. (ďalej podnik), IČO: 35 705 019 uzavrela s odporcom dňa

30.01.2007 Zmluvu o pripojení v zmysle § 43 a nasledujúcich zákona č. 610/2003 Z.z. na dobu
neurčitú v súlade s ustanovením článku 13 bod 1 všeobecných podmienok. Predmetom zmluvy bol
záväzok podniku poskytnúť odporcovi sim kartu č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX s telefónnym číslom
XXXXXXXXX. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky dodávateľa a cenník služieb.

Dňa 22.01.2009 uzavrel podnik s odporcom dodatok k zmluve o pripojení k SIM karte č.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXX a telefónnemu číslu č. XXXXXXXXX na dobu určitú, a to na 24 mesiacov
odo dňa uzavretia zmluvy, ktorým sa zaviazal poskytnúť odporcovi program služieb SUPER HIT 100
za paušálny poplatok vo výške 19,58 Eur mesačne po dobu 24 zúčtovacích období nasledujúcich po
dni účinnosti dodatku, mobilný telefón Nokia 6220 pri dobe viazanosti 24 mesiacov. V rámci dodatku

bola dojednaná aj zmluvná pokuta vo výške 331,94 Eur, ktorá mala byť odporcovi uložená pri naplnení
podmienok podľa bodu 4 dodatku.

Podnik dvoma predloženými faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX vyfakturoval za poskytnuté
služby spolu 428,- Eur, z toho faktúrou číslo 7009318598 splatnou dňa 27.10.2010 vyfakturoval sumu

331,94 Eur (zmluvná pokuta).

Notárskou zápisnicou N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX osvedčujúcou priebeh
mimoriadneho valného zhromaždenia, sa rozhodlo o zlúčení spoločnosti Slovak Telekom, a.s., IČO:35 763 469 so spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35
705 019, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava, oddiel: Sa, vložka č.: 1238/B,
zrušenou bez likvidácie. Zmluva o zlúčení vo forme notárskej zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX

zodňaXX.XX.XXXX,nazákladektorejprebralaspoločnosťSlovakTelekom,a.s.,sosídlomKaradžičova
10, 825 13 Bratislava, ICO: 35 763 469 ako univerzálny právny nástupca celé imanie, všetky práva a
povinnosti, záväzky a pohľadávky zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., Vajnorská 100/A,
831 03 Bratislava, IČO: 35 705 019.

Navrhovateľ nadobudol pohľadávky voči odporcovi vyúčtované faktúrami č. XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX v celkovej výške 759,94 Eur, na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok, uzavretej dňa 06.12.2011 medzi navrhovateľom ako postupníkom a spoločnosťou Slovak
Telecom, a.s. ako postupcom. Uvedená zmluva a prílohy k nej sú evidované v registri tunajšieho súdu
pod sp.zn. Spr. 188/2012.

Odporcakudňupodanianávrhunasúdedlžnúsumuvplnejvýškenapriekvýzvenavrhovateľaneuhradil.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) zákona č. 40/1964 Zb., za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku

Podľa § 53a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej

zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe

takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 544 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 545 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné,
je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej
zaplatení.

Podľa § 545a zákona č. 40/1964 Zb., neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah

vzniknutej škody.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môževykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Podľa § 3 nariadenia č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o
osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že spoločnosť T-Mobile Slovensko, a.s. (ďalej podnik),

IČO: 35 705 019 uzavrela s odporcom dňa 30.01.2007 Zmluvu o pripojení v zmysle § 43 a nasl. zákona
č. 610/2003 Z.z. na dobu neurčitú v súlade s ustanovením článku 13 bod 1 všeobecných podmienok.
Predmetomzmluvybolzáväzokpodnikuposkytnúťodporcovisimkartuč.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXs
telefónnym číslom XXXXXXXXX. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky dodávateľa
a cenník služieb.

Dňa 22.01.2009 uzavrel podnik s odporcom dodatok k zmluve o pripojení k SIM karte č.
XXXXXXXXXXXXXXXXXXX a telefónnemu číslu č. XXXXXXXXX na dobu určitú, konkréte na 24
mesiacov odo dňa uzavretia zmluvy, ktorým sa zaviazal poskytnúť odporcovi program služieb SUPER
HIT 100 za paušálny poplatok vo výške 19,58 Eur mesačne po dobu 24 zúčtovacích období
nasledujúcich po dni účinnosti dodatku mobilný telefón Nokia 6220 pri dobe viazanosti 24 mesiacov. V

rámci dodatku bola dojednaná aj zmluvná pokuta vo výške 331,94 Eur, ktorá mala byť odporcovi uložená
pri splnení podmienok podľa bodu 4 dodatku.

Zmluvu o pripojení v znení dodatku zo dňa 22.01.2009 možno v súlade s ustanovením § 52 ods. 1, 2, 3
zákona č. 40/1964 Zb. s ohľadom na povahu zmluvných strán považovať za zmluvu spotrebiteľskú, na

ktorú sa vzťahujú ustanovenia piatej hlavy Občianskeho zákonníka.

Podnik dvoma predloženými faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX vyfakturoval odporcovi za
poskytnuté služby spolu 428,- Eur, z toho faktúrou číslo XXXXXXXXXX splatnou dňa 27.10.2010
vyfakturoval sumu 331,94 Eur (zmluvná pokuta).

Ako to jednoznačne vyplýva z dokladov predložených k návrhu, odporca porušil svoje povinnosti
uvedené v bode 1 písm. b) a bodu 2 dodatku zmluvy o pripojení zo dňa 22.01.2009 tým, že riadne a včas
neuhradil cenu dohodnutej služby podniku vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.11.2009
a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.12.2009, v dôsledku čoho vznikol podniku nárok na zmluvnú

pokutu vo výške 331,94 Eur tak, ako bola dojednaná v tabuľke č. 1 dodatku a ktorá bola vyúčtovaná
odporcovi faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.10.2010.

Notárskou zápisnicou N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX osvedčujúcou priebeh
mimoriadneho valného zhromaždenia sa rozhodlo o zlúčení spoločnosti Slovak Telekom, a.s., IČO: 35

763 469 so spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a.s., Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO: 35 705
019, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava, oddiel: Sa, vložka č.: 1238/B, zrušenou
bez likvidácie. Zmluvou o zlúčení vo forme notárskej zápisnice N XXX/XXXX, Nz XXXXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX prebrala spoločnosť Slovak Telekom, a.s. so sídlom Karadžičova 10, 825 13 Bratislava,
IČO: 35 763 469 ako univerzálny právny nástupca celé imanie, všetky práva a povinnosti, záväzky a

pohľadávky zanikajúcej spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, IČO:
35 705 019.

Navrhovateľ nadobudol pohľadávky voči odporcovi vyúčtované faktúrami č. XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX v celkovej výške 759,94 Eur na základe zmluvy o postúpení pohľadávok

uzavretej dňa 06.12.2011 medzi navrhovateľom ako postupníkom a spoločnosťou Slovak Telecom, a.s.
ako postupcom. Uvedená zmluva a prílohy k nej sú evidované v registri tunajšieho súdu pod sp. zn.
Spr. 188/2012.

Odporca ku dňu podania návrhu na súde dlžnú sumu v plnej výške ani napriek výzve navrhovateľa

neuhradil. Keďže odporca navrhovateľovi faktúry č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX v
celkovej výške 759,94 Eur neuhradil, súd ho zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy v celkovej výške 759,94
Eur tak, ako sa domáha navrhovateľ.Navrhovateľ si v predmetnom konaní uplatňuje voči odporcovi aj úroky z omeškania v zákonnej výške
v zmysle nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Nakoľko odporca neuhradil jednotlivé dlžné čiastky
vyúčtované faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX v lehotách splatnosti, dostal

sa odporca s úhradou svojich záväzkov voči navrhovateľovi do omeškania. Z vykonaného dokazovania
má súd preukázané, že v návrhu uplatňované úroky z omeškania majú oporu v nariadení vlády SR
č. 87/1995 Zb., ako aj v ustanovení § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Preto aj uvedený nárok
navrhovateľovi priznal v plnom rozsahu.

Zmluvnápokutajezmluvouurčenápeňažnásuma,ktorújedlžníkpovinnýzaplatiťveriteľovi,aleboveriteľ
dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením
povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi nevznikla škoda.

Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy nezbavuje záväzku a nemôže ani odstúpiť od zmluvy.
Funkcia zmluvnej pokuty spočíva v tom, že hrozba majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď

záväzok nesplní riadne a včas, ho má viesť k včasnému a riadnemu plneniu. Pokutu možno dohodnúť
tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec, alebo iba čiastočne, alebo pre prípad, že bude porušená
akákoľvek zmluvná povinnosť.

Okrem toho, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, inak by bola neplatná (§ 40

ods. 1 Obč. zákonníka), musí byť v nej určená výška pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o tom v
budúcnosti nevznikli pochybnosti.

Zo žiadnych ustanovení Občianskeho zákonníka, ale ani z ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa č.
250/2007. Z. z., v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv, nie je možné vyvodiť, že by v spotrebiteľských

zmluvách zmluvné strany neboli oprávnené dohodnúť zmluvnú pokutu pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti spotrebiteľom. Jedinou podmienkou platnosti je primeranosť tejto sankcie v porovnaní so
závažnosťou nesplnenia záväzku spotrebiteľom.

Pojem „neprimerane vysoká zmluvná pokuta“ obsahuje s účinnosťou od 01.01.2008 nielen

§ 301 Obchodného
zákonníka, ale aj ust. § 545a Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k úprave stanovenej v § 54 ods. 1
vetá prvá Občianskeho
zákonníka nesmú sa zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou odchýliť od úpravy

uvedenej v Občianskom zákonníku v neprospech spotrebiteľa.

Zmluvná pokuta je peňažitá čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní svoju
zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinností vznikla veriteľovi škoda. Účelom
zmluvnejpokutyjedonútiťdlžníkapodhrozboumajetkovejsankciekriadnemusplneniuzáväzku.Pokuta

však plní aj funkciu paušalizovanej náhrady škody. Veriteľovi uľahčuje dôkaznú situáciu v tom, že nemusí
preukazovať vznik škody, ani jej výšku. Stačí, aby v súdnom konaní preukázal porušenie zmluvnej
povinnosti, ktorá podľa dohody zmluvných strán mala za následok vznik práva na zmluvnú pokutu. V
dôsledku toho je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť bez ohľadu na to, či veriteľovi vôbec nejaká
škoda vznikla. Právo na zaplatenie zmluvnej pokuty preto vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju

zmluvnú povinnosť aj za posledný mesiac doby jeho viazanosti, teda aj v prípade, že dodávateľovi služby
vznikne škoda v podstatne nižšej výške, než je výška zmluvnej pokuty.

Pokiaľ má vymáhaná sankcia charakter zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve, je treba
rozlišovať medzi neplatnosťou zmluvného dojednania o zmluvnej pokute podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre
rozpor s dobrými mravmi a jej neplatnosťou ako neprimeranej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka pre „neprimerane vysokú sumu“ sankcie. Zmluvná pokuta v spotrebiteľskej
zmluve môže byť neplatná ako neprimeraná zmluvná podmienka napriek tomu, že v prípade
nespotrebiteľskejzmluvybyjejdojednaniebolovsúladesdobrýmimravmi.Primeranosťzmluvnejpokuty

v spotrebiteľskej zmluve sa skúma z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie.

Platnosť dohody o zmluvnej pokute v nespotrebiteľských zmluvách môže súd skúmať tak z
hľadiska splnenia podmienok uvedených v ust. § 544 a násl. Občianskeho zákonníka, ale aj z dôvodov upravených
v § 39 Občianskeho
zákonníka, predovšetkým pre rozpor s dobrými mravmi. V spotrebiteľských zmluvách však môže byť

dôvodom pre absolútnu neplatnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute aj neprijateľnosť takejto
zmluvnej podmienky v prípade, že požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka).

Súd je toho názoru, že pokiaľ má byť sankciou preskúmavanou podľa uvedeného ustanovenia zmluvná
pokuta, neobmedzuje sa súd len na preskúmavanie toho, či jej výška zodpovedá uhradzovanej -
reparačnej funkcii, ale aj funkcii sankčnej. Vyplýva to aj z formulácie tohto ustanovenia, ktoré sa
vzťahuje aj na zaplatenie „neprimerane vysokých súm ako sankcie“. Zmluvnú pokutu možno považovať
za primerane vysokú sankciu, pokiaľ neprimerane neprekračuje tak výšku zabezpečovanej sumy
(uhradzovacia funkcia), ako aj súhrn prípadných škôd, ktoré možno v konkrétnom prípade očakávať

v prípade porušenia zmluvnej povinnosti (sankčná funkcia). Znamená to, že súd môže označiť takéto
dojednanie v spotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej zmluvnej pokuty
neprimerane presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by bol dostal, keby
nedošlo k zániku zmluvy.
Zákonná úprava o zmluvnej pokute v nespotrebiteľských zmluvách má osobitnú úpravu postupu súdu

v prípade zistenia, že zmluvná pokuta bola dohodnutá v neprimerane vysokej výške (§ 545a Obč.
zákonníka). Toto ustanovenie vzhľadom k osobitnej úprave v § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka, nie je použiteľné v spotrebiteľských zmluvách. Pokiaľ takouto sankciou je dohoda o
zmluvnejpokute,môžebyťtakétoustanoveniespotrebiteľskejzmluvyneplatnéakoneprijateľnázmluvná
podmienka. Keďže neplatnosť sa týka dohodnutej zmluvnej podmienky, nie je možné v prípade

záveru o neprijateľnosti dohody o zmluvnej pokute súčasne aplikovať moderačné právo súdu podľa
§ 545a Občianskeho
zákonníka.

Neprijateľnosť zmluvného ustanovenia o zmluvnej pokute v zmysle § 53

ods. 1 , , , 4 písm. k) Občianskeho zákonníka musí
existovať ku dňu uzavretia zmluvy. Ak je zmluvná pokuta primeraná v čase uzavretia zmluvy, nemôže

neskoršie porušenie zmluvnej povinnosti účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou spôsobiť
neplatnosť dohody o zmluvnej pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí zmluvy
k tomu došlo.

V tejto súvislosti je treba poukázať aj na čl. 4 ods. 1 Smernice Rady (ES) 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na
povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky ostatné podmienky zmluvy
alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

V podstate rovnaký obsah má ust. § 53 ods. 11 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.3.2010.
Podľa neho pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok sa nemá prihliadať len na samotný
text zmluvy a všeobecných obchodných podmienok dodávateľa, ale aj na širšie súvislosti, ktoré
charakterizujú samotné dojednanie spotrebiteľskej zmluvy a na obsah ostatných podmienok zmluvy.

Je vylúčené urobiť záver o neprimerane vysokej sankcii len po porovnaní s jednou z viacerých
skutočností, za existencie ktorých bola zmluva uzavretá, a to v závislosti od času prípadného porušenia
zmluvnej povinnosti v priebehu doby viazanosti spotrebiteľa.

Pre záver o neprimeranosti (nekalosti) zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku

spotrebiteľom nestačí len záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná
(rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 9Co/31/2012 zo dňa 19.03.2013).V preskúmavanej veci bol odporcovi na základe Zmluvy o pripojení v znení dodatku k zmluve o pripojení
zo dňa 22.01.2009 poskytnutý mobilný telefón v predajnej cene 189,- Eur. Odporca teda na základe
zmlúv uzavretých so právnym predchodcom navrhovateľa od neho prevzal hnuteľnú vec v hodnote

189,- Eur, teda v hodnote, ktorá nie je vo výraznom nepomere k dojednanej zmluvnej pokute vo výške
331,94 Eur. S ohľadom na uvedené skutočnosti nebolo možné považovať výšku zmluvnej pokuty za
neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením záväzku žalovaného.

Z hľadiska posudzovanej primeranosti sankcie tvorenej dohodnutou zmluvnou pokutou je právne

relevantná taká výška, ktorá zahŕňa aj prípad, keď kupujúci spotrebiteľ nezaplatí predávajúcemu nič ani
za zakúpené technologické zariadenie, ani z titulu minimálnej ceny služby za dobu viazanosti.

Ak výška dojednanej zmluvnej pokuty v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy je primeraná výške
zabezpečovanej sumy (napr. kúpna cena poskytnutého technického vybavenia), ako aj výške
zodpovedajúcej súhrnu prípadných škôd, ktoré možno očakávať v prípade porušenia zmluvnej

povinnosti (napr. úhrn minimálnych náhrad zo zmluvy o pripojení za celé obdobie viazanosti, ktorý nebol
zaplatený), nie sú splnené podmienky pre záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky podľa § 53 ods.
4 písm. k), ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. v teraz platnom znení. Pri posudzovaní primeranosti zmluvnej
pokuty nie je možné neprihliadať k trhovej cene telefónu, a teda k majetkovému prospechu, ktorý získal
odporca tým, že kúpil toto zariadenie za akciovú cenu. Odporca mal možnosť si zakúpiť toto zariadenie u

právneho predchodcu navrhovateľa za ich predajnú cenu bez akejkoľvek viazanosti, avšak dal prednosť
uzavretiu zmluvy o pripojení spojenej s kúpnou zmluvou uvedeného zariadenia za akciovú cenu, ktorého
výška bola dôvodom vzniku zmluvného záväzku odporcu prijímať služby od žalobcu minimálne vo výške
dohodnutej v zmluve počas obdobie 24 mesiacov. Tým, že odporca nezaplatil fakturované ceny za
služby, porušil svoju zmluvnú povinnosť, čo podľa zmlúv o pripojení a ich dodatkov má za dôsledok vznik

povinnosti odporcu zaplatiť dojednanú zmluvnú pokutu.

Ako vyplýva z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn.16Co/33/2012 zo dňa 16.4.2012, súd
považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k) Občianskeho
zákonníka, a preto neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, dohodu o zmluvnej pokute, ktorá zaväzovala žalovaného
spotrebiteľa k jej zaplateniu „počas celej doby viazanosti“, a to aj v prípade, ak si spotrebiteľ plnil svoju
povinnosť odoberať služby poskytované dodávateľom a riadne platil ich úhradu až do doby „krátko
pred uplynutím doby viazanosti“, pričom aj v prípade nezaplatenia poslednej úhrady, mal povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty podľa uvedených rozhodnutí

nerozlišuje medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ poruší zmluvnú povinnosť jeden mesiac pred uplynutím
doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti. Podľa tohto názoru musí byť
platné dojednanie zmluvnej pokuty také, že toto musí byť primeranou sankciou zohľadňujúcou čiastočné
plnenie zo služby zo zmluvy o pripojení, ku ktorémukoľvek dátumu počas doby viazanosti, ku ktorému
spotrebiteľ poruší zmluvnú povinnosť, čo podľa zmluvy je dôvodom pre vznik práva na zmluvnú pokutu.

Tento názor pri posudzovaní primeranosti zmluvnej pokuty neposudzuje skutočnú predajnú cenu
technického zariadenia, ktoré spotrebiteľ kúpil za symbolickú akciovú cenu naviazanú na dobu
viazanosti, počas ktorej sa spotrebiteľ zaviazal platiť za dodávané služby cenu najmenej v dohodnutej
výške. Obe tieto položky predstavujú minimálnu výšku ujmy, ktorú dodávateľ pri uzatváraní zmluvy

zabezpečil zmluvnou pokutou. Pokiaľ výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprekračuje neprimerane
súčet peňažného vyjadrenia oboch týchto položiek, podľa stavu existujúceho ku dňu uzavretia
uvedených zmlúv, nie je daný dôvod pre záver o neprimeranosti a preto neplatnosti dojednania o
zmluvnej pokute.

Preto sa má primeranosť zmluvnej pokuty v sporoch s takýmto predmetom posudzovať porovnaním s
výškou potenciálnej ujmy vyčíslenej ku dňu uzavretia zmluvy a nie podľa ujmy reálne existujúcej ku dňu
vzniku práva na zmluvnú pokutu.
Dojednanie výšky zmluvnej pokuty osobitne k jednotlivým dňom počas celej dohodnutej doby viazanosti
meniacej sa v závislosti od plynutia doby viazanosti, nie je podmienkou primeranosti zmluvnej

pokuty v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, a preto nie je možné ani čokoľvek obdobné od navrhovateľa
alebo jeho právneho predchodcu požadovať. Navyše takto dojednaná zmluvná pokuta by nemohla plniťsvoj účel, donútiť zmluvnú stranu (v tomto prípade odporcu) k splneniu povinností, na ktorých plnenie
sa zaviazal v zmluve o pripojení.

K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou
demokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (PL. ÚS 16/95). Nie každá retroaktivita je však
nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a
nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na
skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu

štátu,nepraváretroaktivitasaakceptujeakoprípustnýnástrojnadosiahnutieustanovenýchadostatočne
významných cieľov verejnej moci.

Pri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti
založené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho
(predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny

predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V
dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako
jeho platnosť (skôr, než začal existovať).

Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa

predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu
môže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do
budúcnaprinesieurčitézmenyajtýchpráv(alebopovinností),ktorévzniklizaplatnostiskoršiehozákona.
Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych
vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje,

pokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho
predpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo
pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej
úpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav,
ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej

úpravy (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.06.2010, sp.zn. 4Cdo/98/2010).

V súlade so závermi uvedenými v rozhodnutí Najvyššieho súdu, ako aj v súlade s právnymi princípmi
na ktorých je založený právny poriadok Slovenskej republiky, je vylúčená pravá retroaktivita spočívajúca
v aplikácii súdneho rozhodnutia, ktorým bola vyhlásená zmluvná podmienka za neprijateľnú aj na tie

zmluvnépodmienky,ktorésúobsahomzmlúv,ktoréboliuzavretévsúladesplatnýmiprávnymipredpismi
pred právoplatnosť súdneho rozhodnutia, ktorým súd vyhlásil zmluvnú podmienku za neprijateľnú.

Teda ak v predmetnom prípade bola v rámci dodatku k zmluve o pripojení k tel. číslu XXXXXXXXX
zo dňa 22.01.2009 dojednaná zmluvná pokuta za porušenie zmluvných povinností vo výške 331,94

Eur, jej neskoršie vyrubenie (faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.10.2010) a uplatňovanie v súdnom
konaní nemôže predstavovať porušenie ustanovenia § 53a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., keďže
súdne rozhodnutie Okresného súdu Bardejov č.k. 4C/162/2011-28 zo dňa 06.12.2011, na ktoré sa
vedľajší účastník odvoláva, bolo vyhlásené a nadobudlo právoplatnosť viac než dva roky po dojednaní
predmetnej zmluvnej pokuty v dodatku k zmluve o pripojení.

Tunajší súd musí rovnako poukázať na absurdnú argumentáciu vedľajšieho účastníka dôvodovou
správou k zákonu č. 575/2009 Z.z. (ktorým bolo ustanovenie § 53a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. do
nášho právneho poriadku zavedené), ktorá by mala umožniť aplikovať pravú retroaktivitu na predmetný
vzťah. Tu je potrebné konštatovať, že dôvodová správa nemá záväznú povahu a predstavuje len

jeden z prameňov poznania práva, resp. výkladový prostriedok, ktorý nám umožňuje pochopiť zámery
zákonodarcu pri tvorbe predmetnej právnej normy. Dôvodová správu nie je možné v žiadnom prípade
použiť ako argument k takej aplikácii práva, ktorá by smerovala proti fundamentálnym princípom, na
ktorých je postavené súkromné právo, ako napr. zákaz priamej retroaktivity.

Tunajší súd sa rovnako nestotožnil so závermi uvedenými v rámci rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystricipodsp.zn.17Co/379/2013naktorévedľajšíúčastníkvosvojomvyjadreníodkazuje.Skutočnosť,
že na vznik nároku na zmluvnú pokutu nestačí len samotné porušenie zmluvných povinností, ale aj
následné vypojenie SIM karty zo strany podniku, nestačí na vyslovenie záveru o neplatnosti taktodojednanej zmluvnej pokuty. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty spĺňa nároky, ktoré sú na neho kladené
ustanoveniami § 544 a § 545 zákona č. 40/1964 Zb., a preto súd nevidí dôvod na vyslovenie neplatnosti
zmluvnej pokuty z tohto dôvodu.

Dôvod uvádzaný vedľajším účastníkom, a to neurčitosť zmluvnej pokuty, by mohla byť dôvodom na
vyslovenie jej neplatnosti z dôvodu neurčitosti, ak by nebolo možné určiť dôvod, pre ktorý navrhovateľovi
vznikol nárok na zmluvnú pokutu, resp. ak by tento dôvod nebol preukázateľný, avšak v danom prípade
je jednoznačne identifikovateľný dôvod, pre ktorý došlo k uloženiu predmetnej zmluvnej pokuty. Odporca

aj napriek tomu, že sa na to zaviazal, porušil svoje povinnosti uvedené v bode 1 písm. b) a bodu 2
dodatku zmluvy o pripojení zo dňa 22.01.2009 tým, že riadne a včas neuhradil cenu dohodnutej služby
podniku vyúčtovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.11.2009 a faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa
08.12.2009, v dôsledku čoho vznikol podniku nárok na zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur tak, ako
bola dojednaná v tabuľke č. 1 dodatku a ktorá bola vyúčtovaná odporcovi faktúrou č. XXXXXXXXXX
zo dňa 08.10.2010. Skutočnosť, že zmluvná pokuta mohla byť vyrubená aj v iných bližšie neuvedených

prípadoch, nemá vplyv na danú situáciu, keďže v predmetnom konaní je uplatňovaná zmluvná pokuta,
na ktorej vznikol nárok právnemu predchodcovi navrhovateľa v dôsledku porušenia konkrétnej, jasne
definovanej a priamo identifikovateľnej právnej povinnosti, na ktorej splnenie sa odporca v zmluve
zaviazal.

Navrhovateľ si v rámci návrhu podanom na tunajšom súde dňa 16.11.2012 uplatnil náhradu trov konania
spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 45,50 Eur a v trovách právneho
zastúpenia vo výške 141,79 Eur.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd preskúmal uplatnený nárok navrhovateľa ohľadom náhrady trov konania spočívajúcich v
zaplatenom súdnom poplatku za návrh na začatie konania vo výške 45,50 Eur a v trovách právneho
zastúpenia vo výške 141,79 Eur a dospel k záveru, že nie je opodstatnený v plnom rozsahu.

Navrhovateľ si pri uplatnení režijného paušálu vo výške 7,63 Eur (1/100 výpočtového základu) v
zmysle § 16 ods. 3 adv. tarify za jeden úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia dňa
07.12.2011 uplatnil režijný paušál v nesprávnej výške. Výpočtovým základom v zmysle 1 ods. 3 adv.
tarify je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok

predchádzajúcehokalendárnehorokaPodľavyjadreniaŠtatistickéhoúraduSRbolapriemernámesačná
mzda zamestnanca hospodárstva SR v prvom polroku 2010 vo výške 741,- Eur. Navrhovateľ si teda v
danom prípade môže uplatniť, resp. má nárok na režijný paušál vo výške 1/100 výpočtového základu,
čo v danom prípade predstavuje len sumu 7,41 Eur, a teda nie ním uvádzaných 7,63 Eur.

Odmena advokáta pozostáva z odmeny za dva úkony právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia
dňa 07.12.2011, podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu dňa 16.11.2012) obidva vo výške 51,45
Eur spolu s paušálnou náhradou nákladov 7,41 Eur za prvý úkon a 7,63 za druhý úkon, a uplatnenou
20 % sadzbou DPH (základ dane 51,45*2 + 7,41 + 7,63 = 117,94 Eur) vo výške 23,59 Eur, čo spolu
predstavuje sumu 141,53 Eur v zmysle § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 15 písm. a), c) § 16

ods. 3, a § 18 ods. 3 Advokátskej tarify.

Po vykonaných úpravách a vzhľadom na to, že navrhovateľ mal vo veci úspech v plnom rozsahu, súd
zaviazal odporcu v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., aby nahradil navrhovateľovi trovy konania
spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku zaplatenom za návrh vo výške 45,50 Eur a v náhrade trov

právneho zastúpenia spočívajúcej v odmene advokáta v celkovej výške 141,53 Eur.

S ohľadom na značnú finančnú hodnotu povinností uložených odporcovi vo výroku predmetného
rozhodnutia, súd v zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. predĺžil zákonom určenú lehotu splnenia uloženej
povinnosti z 3 dní na 30 dní, počas ktorých bude mať odporca dostatok času na to, aby si obstaral

rozumným spôsobom prostriedky na úhradu uložených povinností, príp. sa dohodol s navrhovateľom na
vyporiadaní svojich finančných záväzkov.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne v 3
vyhotoveniach prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô
ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/1995 Z.z. (Exekučný poriadok).