Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 24. október 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10CbZm/36/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113210452
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113210452.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci

navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130
00 Praha 3, Česká republika, právne zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811
09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: J. J., Q.. XX.XX.XXXX, U. U. XXX/XX, XXX XX Ž., o
zaplatenie postihových práv zo zmenky s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh v celom rozsahu z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 28.03.2013 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne počítaným: zo sumy 1.115,20 Eur od 26.11.2009 do 18.05.2010, zo sumy
915,20 Eur od 19.05.2010 do 14.06.2010, zo sumy 865,20 Eur od 15.06.2010 do 15.07.2010, zo sumy

815,20 Eur od 16.07.2010 do 15.08.2010, zo sumy 765,20 Eur od 16.08.2010 do 13.09.2010, zo sumy
715,20 Eur od 14.09.2010 do 13.10.2010, zo sumy 665,20 Eur od 14.10.2010 do 18.11.2010, zo sumy
615,20 Eur od 19.11.2010 do 14.12.2010, zo sumy 565,20 Eur od 15.12.2010 do 12.01.2011, zo sumy
515,20 Eur od 13.01.2011 do 16.02.2011, zo sumy 465,20 Eur od 17.02.2011 do 17.03.2011, zo sumy
415,20 Eur od 18.03.2011 do 18.04.2011, zo sumy 365,20 Eur od 19.04.2011 do 16.05.2011, zo sumy
315,20 Eur od 17.05.2011 do 15.06.2011, zo sumy 265,20 Eur od 16.06.2011 do 12.07.2011, zo sumy
215,20 Eur od 13.07.2011 do 17.08.2011, zo sumy 165,20 Eur od 18.08.2011 do 18.09.2011, zo sumy

115,20 Eur od 19.09.2011 do 13.10.2011, zo sumy 65,20 Eur od 14.10.2011 do 17.11.2011, zo sumy
15,20 Eur od 18.11.2011 do 14.12.2011, navrhovateľ úroky vyčíslil na sumu celkom 1.382,45 Eur.

Ďalej žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie 6 % zmenkových úrokov počítaných: zo zo sumy 1.115,20
Eur od 22.04.2010 do 18.05.2010, zo sumy 915,20 Eur od 19.05.2010 do 14.06.2010, zo sumy 865,20
Eur od 15.06.2010 do 15.07.2010, zo sumy 815,20 Eur od 16.07.2010 do 15.08.2010, zo sumy 765,20
Eur od 16.08.2010 do 13.09.2010, zo sumy 715,20 Eur od 14.09.2010 do 13.10.2010, zo sumy 665,20
Eur od 14.10.2010 do 18.11.2010, zo sumy 615,20 Eur od 19.11.2010 do 14.12.2010, zo sumy
565,20 Eur od 15.12.2010 do 12.01.2011, zo sumy 515,20 Eur od 13.01.2011 do 16.02.2011, zo

sumy 465,20 Eur od 17.02.2011 do 17.03.2011, zo sumy 415,20 Eur od 18.03.2011 do 18.04.2011,
zo sumy 365,20 Eur od 19.04.2011 do 16.05.2011, zo sumy 315,20 Eur od 17.05.2011 do 15.06.2011,
zo sumy 265,20 Eur od 16.06.2011 do 12.07.2011, zo sumy 215,20 Eur od 13.07.2011 do 17.08.2011,
zo sumy 165,20 Eur od 18.08.2011 do 18.09.2011, zo sumy 115,20 Eur od 19.09.2011 do 13.10.2011,
zo sumy 65,20 Eur od 14.10.2011 do 17.11.2011, zo sumy 15,20 Eur od 18.11.2011 do 14.12.2011, vcelkovej výške 63,20 Eur a na zaplatenie zmenkovej odmeny vo výške 3,72 Eur a náhrady trov konania.
Od požadovaných vyčíslených úrokov žiadal navrhovateľ odčítať sumu 539,77 Eur, ktorú odporca už
uhradil. Navrhovateľ návrh podal na tlačive návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku IV. ods. 1

NariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007,ktorýmsaustanovujeeurópskekonanievo
veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len nariadenie). Navrhovateľ svoj odôvodnil tým, že je majiteľom
vlastnejvistazmenky,ktorúnadobudolindosáciou.Zmenkabolavystavenáodporcomdňa23.03.2009na
zmenkovú sumu 1.115,20 Eur, pričom odporca sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25
% denne od 26.11.2009. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou "na platenie predložiť

v lehote 4 rokov od vystavenia". Ako platobné miesto bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Majiteľ zmenky (indosant) predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ uhradil postupnými platbami
celú zmenkovú sumu 1.115,20 Eur a na úroky 539,77 eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou
bez protestu, indosant nenechal tieto skutočnosti zistiť verejnou listinou. Navrhovateľ tak žiada zaplatiť
zmenkové úroky, ktoré do súčasnosti neboli uhradené, zmenkovú odmenu a náhradu trov konania.

Podľačlánku2odseku1NariadeniaRady(ES)č.44/2001oprávomociaouznávaníavýkonerozsudkov

v občianskych a obchodných veciach, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na
ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto štátu.

Podľa článku 2 odseku 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,

ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, toto nariadenie sa
uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu

alebotribunálu,vktorýchhodnotapohľadávkyvčasedoručeniatlačivanávrhunauplatneniepohľadávky
príslušnémusúdualebotribunálunepresahuje2000EURbezakýchkoľvekúrokov,výdavkovanákladov.
Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo
nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").

Podľa článku 3 odseku 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa

ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, na účely tohto nariadenia je
cezhraničným sporom taký spor, v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v
členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Primárne súd posudzoval otázku právomoci na konanie v predmetnej veci. Vzhľadom na skutočnosť,
že ide o spor medzi zahraničnou právnickou osobou a slovenským štátnym občanom, teda osobami,

ktoré majú svoje sídla (bydliska) v dvoch rôznych štátoch Európskej únie, súd stanovil svoju právomoc
vo veci konať na základe práva Európskeho spoločenstva, a to článku 2 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu a článku 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudku v občianskych a v obchodných veciach.

Podľa článku 4 odseku 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, navrhovateľ začne európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a
jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným
prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie

začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku,
a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa článku 5 odseku 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za

potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť,
ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné prespravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo
tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa článku 5 odseku 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa

ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, po doručení správne vyplneného
tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď,
ako je uvedené v prílohe III.

Podľa článku 5 odseku 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, odporca odpovie do 30 dní po
doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového

tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle
ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo
na odpoveď.

Súd doručil odporcovi tlačivo C na odpoveď spolu s kópiu návrhu a zmenky podľa čl. 5 ods. 2 a 3
Nariadenia č.861/2007 ES podľa § 47 O.s.p. s účinkami doručenia dňa 31.10.2013, pričom v lehote 30

dní od uvedeného dňa a ani dodatočne na výzvu neodpovedal, nárok navrhovateľa žiadnym spôsobom
nerozporoval.

Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, do 30 dní od doručenia odpovede
odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá

rozsudok alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;

b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo vyk

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa Článku 7 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí
odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá
rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.

Podľa článku 12 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa

ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu - súd alebo tribunál nevyžaduje od
strán, aby vykonali akékoľvek právne posúdenie pohľadávky.

Podľa článku 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu - pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak,
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v

ktorom sa konanie vedie.

Súd ďalej konštatuje, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu je v zásade písomné a
súd nariaďuje ústne pojednávanie len vtedy, ak to považuje za potrebné (pre účely preskúmania nároku,
ak nie je určitý, alebo sú pochybnosti o oprávnenosti tohto nároku - jeho výšky), alebo ak o to požiada
niektorá zo strán (napr. odporca v rámci svojej obrany proti žalovanej pohľadávke, ktorú vznesie na

tlačive C v rámci odpovede, alebo v rámci akejkoľvek obrany proti návrhu, ktorá by bola doručená súdu).
V tomto prípade žiaden z účastníkov o nariadenie ústneho pojednávania nepožiadal, resp. odporcažiadnu obranu nevzniesol a konajúci súd nariadenie ústneho pojednávania nepovažoval za potrebné,
nakoľko navrhovateľ preukázal svoj navrhovaný nárok dostatočným spôsobom - zmenkou.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, a to dostatočne preukázaný nárok navrhovateľa bez toho, že

by odporca voči tomuto nároku uplatnil akékoľvek námietky alebo obranu , súd podľa článku VII. bod 3
nariadenia vo veci vydal rozsudok o uplatnenej pohľadávke, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 24.10.2014.
Termín vyhlásenia rozsudku bol súdom zverejnený na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu.
Navrhovateľ, ani odporca sa verejného vyhlásenia rozsudku nezúčastnili.

Navrhovateľ do súdneho spisu predložil zmenku vystavenú v Žiline dňa 23.03.2009 na zmenkovú sumu
1.115,20 Eur. Podľa tejto zmenky sa odporca zaviazal za túto zmenku pri predložení na rad Pohotovosť

s.r.o., zaplatiť sumu 1.115,20 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 26.11.2009. Zmenka je splatná:
Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia". Vystaviteľ je na zmenke identifikovaný ako J. J.. Zmenka obsahuje adresu vystaviteľa
a jeho rodné číslo. Na zmenke je podpis odporcu.

Súd na tento prípad (posúdenie požadovaného nároku navrhovateľa) aplikoval nasledovné zákonné

ustanovenia.

Podľa čl. I. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, vo zmenke zročnej
na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej
zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa ods. 2, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za

nenapísanú.

Podľa ods. 3, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I. § 11 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, každú zmenku, i keď
nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I. § 13 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, indosament treba

napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený. Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom
prevádza).

Podľa čl. I. § 14 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, indosamentom sa
prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľačl.I.§33ods.1zákonač.191/1950Zb.zmenkovéhoašekovéhozákona,zmenkumožnovystaviť:

na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.

Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, zmenky s iným časom zročnosti alebo s postupnou zročnosťou, sú
neplatné.

Podľa § 34 ods. 1 prvej časti zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, zmenka na
videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia.

Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, majiteľ môže postihom
žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;

3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;

4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

PodľačlánkuI.§75Zákonač.191/1950Zb.zmenkovéhoašekovéhozákona,vlastnázmenkaobsahuje:

1/ označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná,

2/ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu,

3/ údaj zročnosti,

4/ údaj miesta, kde sa má platiť,

5/ meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť,

6/ dátum a miesto vystavenia zmenky,

7/ podpis vystaviteľa.

Podľa čl. I. § 77 ods. 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, pokiaľ to
neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente,

zročnosti, platení, postihu pre neplatenie, platenie pre česť, odpisoch, zmenách, premlčaní, dňoch
pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu.

Podľa čl. I. § 78 ods. 1 druhej časti zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového zákona, vystaviteľ
vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.

Podľa § 566 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( zákona č. 40/1964 Zb.), veriteľ je povinný prijať aj čiastočné

plnenie, ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky.

Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ( zákona č. 40/1964 Zb.) pri čiastočnom plnení peňažného
dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

Navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi nárok na základe predloženej vlastnej zmenky. Zmenka bola
vystavená odporcom v prospech subjektu označeného ako R., Y..N..K.. a na rubovej strane zmenky

je obsiahnutý text: namiesto nás na rad CD Consulting, s.r.o., K Červenému dvoru 3269/25a, 130 00
Praha, Česká republika, IČO: 26 429 705. Rubopis je podpísaný konateľom spoločnosti R., Y..N..K.., H.
A.. V zmysle ustanovenia §-u 14 ods. 1 Zákona zmenkového a šekového indosamentom boli prevedené
všetky práva zo zmenky na spoločnosť CD Consulting, s.r.o., teda na navrhovateľa. Navrhovateľ je tak
v konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie nárokov vyplývajúcich z tejto zmenky

voči odporcovi ako vystaviteľovi vlastnej zmenky.

Súd konštatuje, že pre zmenku ako cenný papier je charakteristický abstraktný a nesporný záväzok,
ktorý je spojený s procesnou a formálnou prísnosťou. Abstraktnosť zmenkového záväzku sa prejavuje
v rovine formálno-právnej a hmotno-právnej. Formálno-právna abstraktnosť zmenkového záväzku
spočíva v jeho nezávislosti na kauzálnom záväzkovom vzťahu, to znamená, že majiteľ zmenky je

oprávnený uplatňovať svoje práva zmenkového veriteľa súdnou cestou na základe platnej zmenky.
Tým však nie sú vylúčené možnosti zmenkového dlžníka uplatňovať voči majiteľovi zmenky námietky,
ktoré vyplývajú z príčinného kauzálneho vzťahu. Hmotno-právna abstraktnosť zmenkového záväzku sa
prejavujevtom, žedlžníknemôževočizmenkovémuveriteľoviuplatňovaťtakérelatívnemimozmenkovénámietky, ktoré majú svoj pôvod v inom vzťahu ako vo vzťahu zmenkového dlžníka a zmenkového
veriteľa, ktorý sa domáha zaplatenia zmenky.

Vzhľadom na vyššie uvedené konštatovanie, súd skúmal zmenku ako cenný papier, a teda či predložená

zmenka spĺňa náležitosti zákona zmenkového a šekového, a či je platnou zmenkou, pričom kauzálnym
vzťahom, ktorý je podkladom vydania zmenky, sa súd nezaoberal, nakoľko tento nebol zo strany
účastníka nijako namietaný ani rozporovaný. Súd na zvýraznenie vyššie uvedené opätovne uvádza, že
kauza je skúmaná len v prípade námietok (obrany) účastníka (odporcu), pričom bez podnetu súd kauzu
neskúma, námietky zo strany odporcu uplatnené neboli.

Čo sa týka samotnej zmenkovej listiny, v tomto prípade sa podľa ustanovenia §-u 33 ods. 1 Zákona

zmenkovéhoašekovéhojednáozmenkuvystavenúnavidenie,tedaotzv.vistazmenku.Tátoskutočnosť
vyplýva z textu zmenkového vyhlásenia odporcu, ktorý sa zaviazal zmenkovú sumu zaplatiť pri
predložení. Takáto zmenka je podľa ustanovenia §-u 34 ods. 1 zročná pri predložení, pričom zároveň
platí zákonná lehota, že zmenka musí byť na platenie predložená do jedného roku od dáta vystavenia,
pokiaľ nie je vystaviteľom určená dlhšia lehota tak, ako to urobil odporca v tomto prípade. Zmenka

teda obsahuje jednoznačný údaj o tom, že sa jedná o vistazmenku, ktorú oprávnený majiteľ zmenky
môže predložiť na platenie do 4 rokov odo dňa jej vystavenia. Zmenka obsahuje všetky zákonom
požadované náležitosti na platnú vlastnú zmenku, a to označenie v texte listiny, že sa jedná o zmenku,
bezpodmienečný sľub vystaviteľa uvedenú peňažnú sumu zaplatiť, údaj miesta, kde sa má platiť, meno
toho, komu alebo na rad koho sa má platiť a obsahuje tiež dátum a miesto vystavenia zmenky a podpis

vystaviteľa. Z takto vystavenej zmenkovej listiny vznikol odporcovi záväzok voči majiteľovi zmenky
zaplatiť zmenkovú sumu s príslušenstvom. Vistazmenka je pritom v zmysle citovaných zákonných
ustanovení zmenkou, ktorá je splatná dňom jej predloženia. Navrhovateľ v návrhu na začatie konania
požaduje 6 % úroky odo dňa 22.04.2010, z čoho možno jednoznačne vyvodiť ako deň splatnosti zmenky
deň 22.04.2010, t.j. že v tento deň bola zmenka predložená odporcovi na platenie. Vzhľadom na to,

že zmenka obsahuje doložku bez protestu, nie je navrhovateľ povinný túto skutočnosť overiť vo forme
verejnej listiny, teda protestom. Možno tak konštatovať, že zmenka sa stala splatnou dňom predloženia
22.04.2010, ktorým dňom vznikla odporcovi povinnosť plniť zmenkové nároky.

Navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne počítaným zo
sumy 1.115,20 Eur od 22.04.2010 do 18.05.2010, zo sumy 915,20 Eur od 19.05.2010 do 14.06.2010,

zo sumy 865,20 Eur od 15.06.2010 do 15.07.2010, zo sumy 815,20 Eur od 16.07.2010 do 15.08.2010,
zo sumy 765,20 Eur od 16.08.2010 do 13.09.2010, zo sumy 715,20 Eur od 14.09.2010 do 13.10.2010,
zo sumy 665,20 Eur od 14.10.2010 do 18.11.2010, zo sumy 615,20 Eur od 19.11.2010 do 14.12.2010,
zo sumy 565,20 Eur od 15.12.2010 do 12.01.2011, zo sumy 515,20 Eur od 13.01.2011 do 16.02.2011,
zo sumy 465,20 Eur od 17.02.2011 do 17.03.2011, zo sumy 415,20 Eur od 18.03.2011 do 18.04.2011,

zo sumy 365,20 Eur od 19.04.2011 do 16.05.2011, zo sumy 315,20 Eur od 17.05.2011 do 15.06.2011,
zo sumy 265,20 Eur od 16.06.2011 do 12.07.2011, zo sumy 215,20 Eur od 13.07.2011 do 17.08.2011,
zo sumy 165,20 Eur od 18.08.2011 do 18.09.2011, zo sumy 115,20 Eur od 19.09.2011 do 13.10.2011,
zo sumy 65,20 Eur od 14.10.2011 do 17.11.2011, zo sumy 15,20 Eur od 18.11.2011 do 14.12.2011,
navrhovateľ úroky vyčíslil na sumu celkom 1.382,45 Eur. Pri zmenke splatnej na videnie je podľa §-

u 5 Zákona zmenkového a šekového možné ustanoviť úročenie zmenkovej sumy. Toto ustanovenie
pritom vyžaduje, aby úroková miera bola uvedená priamo na zmenke. V tomto prípade je táto zákonom
stanovená povinnosť dodržaná, keďže priamo zo zmenky vyplýva úroková miera 0,25 % denne. Z
tohto ustanovenia ďalej vyplýva, že úrok sa počíta odo dňa vystavenia zmenky okrem prípadu, kedy
je na zmenke určený iný deň. V tomto prípade je na zmenke určené, že tento úrok patrí od

26.11.2009.Možnopretokonštatovať,ženavrhovateľovivznikloprávonazaplatenieúroku0,25%denne
zo zmenkovej sumy 1.115,20 eur od 26.11.2009.

V zásade zmenky pred splatnosťou úročiteľné nie sú s výnimkou vistazmeniek (zmeniek splatných na
videnie). Ak by bol tento úrok dohodnutý u ostatných zmeniek , takáto doložka by bola považovaná za
nenapísanú a nevyvolala by žiadne zmenkovoprávne účinky. V prípade zmeniek splatných v určitý deň,

alebo určitý čas po vystavení zákon predpokladá, že prípadné úroky sú už súčasťou zmenkovej sumy,
nakoľko veriteľ aj dlžník si mohli úroky určiť a vypočítať ku dňu splatnosti, ktorá im bola známa v časevystavenia zmenky. Uvedená situácia však neplatí pri zmenkách splatných na videnie a určitý čas po
videní, nakoľko budúca splatnosť nie je známa (stanovená) a je závislá od konania majiteľa zmenky.

Z uvedeného vyplýva, že predložená vista zmenka je úročiteľná dohodnutými úrokmi. Pokiaľ ide o dobu,

po ktorú vzniká právo na zaplatenie dohodnutých úrokov, súd má za to, že tieto možno uplatňovať len do
okamihu splatnosti zmenky, nakoľko po splatnosti zmenky je pôvodný zmenkový záväzok nahradený
záväzkom postihovým vyplývajúcim z ust. § 48 Zákona zmenkového šekového, a teda od splatnosti
zmenky je možné požadovať len zákonné úroky 6 %. Súčasné uplatnenie dohodnutého a zákonného
úroku popri sebe bezdôvodne zvýhodňuje úročenie jedného typu zmeniek a tým ho nedôvodne preferuje

oproti ostatným zmenkám, čo nemá oporu v zákone a je v rozpore s účelom sledovaným ust. § 5 Zákona
zmenkovéhoašekového(obdobneZákonsměnečnýašekový,komentář-JosefKotásek,vydavateľstvo
Wolters Kluwer, str.74-75, Karol Kizlink, Ján Spišiak, Zmenkové právo, Komentár, Heureka 2005, Radim
Chalupa: Zákon směnečný a šekový: Komentář, I. díl vyd. Praha : Linde 2006, str. 63, rozhodnutie
Vrchního soudu v Olomouci , sp. zn. 4Cmo/214/2002 zo dňa 16.10.2003 ). Všetky nároky po splatnosti
zmenky, ktoré má majiteľ zmenky pri postihu v prvom stupni vymedzuje ustanovenie § 48 Zákona

zmenkového a šekového ako maximum práv a ich rozširovanie je neprípustné. Jedná sa o postihové
právo, ktoré je potrebné odlíšiť úrokovania zmenky, ktoré zákon výnimočne pripúšťa len v prípade
vistazmeniek vzhľadom na neistý okamih splatnosti zmenky, kedy dohodnutý úrok nemožno vopred
zahrnúť do zmenkovej sumy.

Na základe vyššie uvedeného súd posúdil návrh v časti požadovaných úrokov zo zmenky po splatnosti

za nedôvodný. Navrhovateľovi vznikol zo zmenky nárok na zaplatenie zmenkovej sumy, 0,25% úroku do
dátumu splatnosti zmenky, t.j. do 22.04.2010, kedy sa podľa návrhu podaného navrhovateľom zmenka
stala splatnou, ktorému zodpovedá suma 412,62 Eur, a súčasne úroku vo výške 6 % ročne počítané zo
zmenkovej sumy odo dňa zročnosti zmenky až do zaplatenia zmenkovej sumy, ktorý navrhovateľ vyčíslil
na celkovú sumu 63,20 Eur, spolu suma oprávnených úrokov predstavuje 475,82 Eur (412,62 Eur +

63,20 Eur) a na zaplatenie zmenkovej odmeny 3,72 Eur. Pri zohľadnení vykonanej úhrady odporcom
v sume 539,77 Eur a sumy oprávnenej pohľadávky navrhovateľa pozostávajúcej z úrokov a zmenkovej
odmeny (475,82 Eur a 3,72 Eur), ktoré spolu predstavujú sumu 479,54 Eur, možno konštatovať, že
záväzok odporcu zanikol zaplatením, a preto súd posúdil návrh navrhovateľa v celom rozsahu za
nedôvodný. Pri čiastočnom plnení dlhu je dlžník oprávnený určiť spôsob započítania vykonanej úhrady.

A len v prípade, ak tak neučiní, platí zákonná úprava podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v
zmysle ktorého zákonného ustanovenia sa pri čiastočnom plnení započítava úhrada najprv na istinu a
potom na úroky.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobný návrh v celom
rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa článku 16 nariadenia, v zmysle ktorého trovy konania znáša
strana, ktorá nemala v konaní úspech. Odporcovi ako účastníkovi úspešnému v konaní v konaní vzniklo
právo na náhradu trov konania proti navrhovateľovi. Keďže odporca si náhradu trov konania voči
navrhovateľovi neuplatnil a vznik trov na strane odporcu z obsahu spisového materiálu nevyplýva, súd
rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa
domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jedenrovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.

Podľa článku 15 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, rozsudok je vykonateľný bez ohľadu
na akýkoľvek možný opravný prostriedok. Nevyžaduje sa zloženie záruky.

Podľa článku 18 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, odporca je oprávnený požiadať o

preskúmanie rozsudku vydaného v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu príslušný
súd alebo tribunál členského štátu, v ktorom bol rozsudok vydaný, ak:

a) i) tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky alebo predvolanie na ústne pojednávanie bolo doručené
spôsobom bez potvrdenia o doručení do vlastných rúk, ako stanovuje článok 14 nariadenia (ES) č.
805/2004, a

ii) doručenie sa bez zavinenia na jeho strane neuskutočnilo v dostatočnom predstihu, aby si mohol
pripraviť obhajobu, alebo

b) odporcovi zabránila vo vznesení námietky voči pohľadávke vyššia moc alebo výnimočné okolnosti
bez zavinenia na jeho strane za predpokladu, že koná bez zbytočného odkladu.

Podľa článku 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,

ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ak súd alebo tribunál
zamietne preskúmanie na základe toho, že sa neuplatňuje žiaden z dôvodov uvedených v odseku 1,
rozsudok zostáva v platnosti. Ak súd alebo tribunál rozhodne, že preskúmanie je odôvodnené jedným z
dôvodov ustanovených v odseku 1, rozsudok vydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou
sporu je neplatný.

Podľa článku 21 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, bez toho, aby boli dotknuté
ustanovenia tejto kapitoly, sa vykonávacie konanie riadi právom členského štátu výkonu. Rozsudokvydaný v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa vykonáva za tých istých podmienok
ako rozsudok vydaný v členskom štáte výkonu.

Podľa článku 21 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa

ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, strana, ktorá požaduje výkon,
predloží:

a) kópiu rozsudku, ktorá spĺňa potrebné podmienky potrebné na preukázanie jeho pravosti, a

b) kópiu tlačiva uvedeného v článku 20 ods. 2 a v prípade potreby jeho preklad do úradného jazyka
členského štátu výkonu alebo ak je v tomto členskom štáte niekoľko úradných jazykov, do úradného
jazyka alebo jedného z úradných jazykov konania súdu alebo tribunálu v mieste, v ktorom sa o výkon

žiada, v súlade s právom tohto členského štátu, alebo do iného jazyka, ktorý členský štát výkonu uviedol
ako prijateľný. Každý členský štát môže uviesť iný úradný jazyk alebo úradné jazyky inštitúcií Európskej
únie ako vlastný, ktorý môže akceptovať v konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Obsah tlačiva D
prekladá osoba, ktorá je kvalifikovaná na prekladanie v jednom z členských štátov.

Podľa článku 21 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa

ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, od strany, ktorá požaduje výkon
rozsudkuvydanéhoveurópskomkonanísnízkouhodnotousporuvinomčlenskomštáte,sanevyžaduje,
aby mala:

a) oprávneného zástupcu alebo

b) poštovú adresu v členskom štáte výkonu inú, ako je adresa súdneho exekútora príslušného na výkon

rozsudku.

Podľa článku 21 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, od strany, ktorá v jednom členskom
štáte žiada o výkon rozsudku vydaného v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu v
inom členskom štáte, sa nevyžaduje žiadna záruka, kaucia ani vklad akéhokoľvek druhu z dôvodu, že

je cudzím štátnym príslušníkom alebo že nemá bydlisko alebo pobyt v členskom štáte výkonu.

Podľa článku 22 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,

ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, výkon sa na návrh
odporcu príslušným súdom alebo tribunálom v členskom štáte výkonu zamietne, ak je rozsudok vydaný
v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu nezlučiteľný s predošlým rozsudkom vydaným

v ktoromkoľvek členskom štáte alebo v tretej krajine za predpokladu, že:

a) sa predošlý rozsudok týkal toho istého predmetu sporu medzi tými istými stranami;

b) bol predošlý rozsudok vydaný v členskom štáte výkonu alebo spĺňa podmienky potrebné na jeho
uznanie v členskom štáte výkonu a

c)nezlučiteľnosťnebolaanemohlabyťvznesenáakonámietkavkonanísúdualebotribunáluvčlenskom

štáte, ktorý vydal rozsudok v európskom konaní s nízkou hodnotou sporu.

Podľa článku 22 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, v členskom štáte výkonu sa za
žiadnych okolností nesmie skúmať vecná stránka rozsudku vydaného v európskom konaní s nízkou
hodnotou sporu.

Podľa článku 23 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, ak jedna strana napadla rozsudok vydaný veurópskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu alebo ak je takéto napadnutie stále možné,
alebo ak strana podala návrh na preskúmanie v zmysle článku 18, príslušný súd alebo tribunál, alebo
iný orgán v členskom štáte výkonu môže na návrh strany, proti ktorej sa výkon žiada:

a) obmedziť vykonávacie konanie na ochranné opatrenia;

b) podmieniť výkon poskytnutím takej záruky, akú stanoví, alebo

c) za výnimočných okolností vykonávacie konanie prerušiť.