Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/126/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313233107
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2313233107.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

navrhovateľa: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513,
zast. advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom 811 08 Bratislava, Šoltésovej 14,
proti odporcovi: B. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX M., X. W. XXXX, t. č. na neznámom mieste,
zastúpený opatrovníčkou K. L., zamestnankyňou tunajšieho súdu, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcu: Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEOV, so sídlom 811
02 Bratislava, Šafárikovo námestie č. 7, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom 811
09 Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie 88,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.12.2013 domáhal vydania platobného
rozkazu na zaplatenie sumy 248,95 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne. Svoj
návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Slovak Telekom, a.s., s odporcom
uzavrel Zmluvu o pripojení aj s Dodatkom. Na základe predmetnej zmluvy poskytol právny predchodca
navrhovateľa odporcovi služby elektronickej komunikácie, najmä umožnil odporcovi uskutočňovať a
prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla, udržiaval telekomunikačnú sieť
nepretržite v prevádzkovom stave, poskytoval odporcovi servisné služby a ďalšie služby v zmysle

zmluvy a všeobecných podmienok. Povinnosťou odporcu bolo zároveň aj to, že v prípade nedodržania
zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľa je povinný uhradiť zmluvnú pokutu,
ktorej výška bola dohodnutá v zmluve, respektíve v dodatku k zmluve a to vo výške žalovanej sumy, t. j.
248,95eura.Tým,žeodporcaneplnilsvojupovinnosťacenuriadneposkytnutýchslužiebnavrhovateľovi
nezaplatil, respektíve zaplatili pomernú jej časť, porušil tým povinnosti mu vyplývajúce zo zmluvy a
tak mu právny predchodca navrhovateľa vystavil faktúru na zaplatenie zmluvnej pokuty pod číslom
XXXXXXXXXX na sumu 248,95 eura titulom zmluvnej pokuty, splatnosť ktorej faktúry bola určená na

deň 27.12.2010.

Písomným podaním, doručeným súdu dňa 7.3.2014, navrhovateľ zmenil svoj návrh tak, že žiadal priznať
len sumu 88, - eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 28.12.2010
do zaplatenia a náhradu trov konania s poukazom na to, že naďalej túto sumu žiadal zaplatiť z titulu
zmluvnej pokuty, pričom túto zmluvnú pokutu znížil len na výšku štandardnej ceny mobilného telefónu,
ktorý bol odporcovi poskytnutý za zľavnenú cenu 1, - euro. Štandardná cena mobilného telefónu bolav čase uzatvorenia zmluvy 89, - eur a preto požaduje zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške rozdielu týchto
súm, t. j. vo výške 88, - eur.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz (č.k. XXC/XXX/XXXX - XX zo dňa 11.4.2014), pričom postupoval

najmä v súlade s ustanovením § 172 ods. 6 O.s.p., a teda platobný rozkaz vydal na sumu tak, ako to
navrhovateľ upravil vo svojom podaní doručenom súdu dňa 7.3.2014.

Súd ustanovil odporcovi opatrovníka postupom podľa § 29 ods. 2 a 6 O.s.p., nakoľko nebolo možné
zistiť, kde sa odporca zdržiava.

Podaním zo dňa 17.10.2014 vstúpil vedľajší účastník do konania na strane odporcu, pričom poukázal
na zmluvnú pokutu v dojednanej výške tak, že ju považuje podľa § 53 ods. 5 občianskeho zákonníka za

absolútne neplatnú. Vzhľadom k tomu žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a zároveň si uplatnil aj
náhradu trov konania vo výške 59,24 eura titulom trov právneho zastúpenia.

Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou pohľadávky, Zmluvou o pripojení, Dodatkom k zmluve, faktúrou
a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.

Dňom 1.7.2010 došlo k zlúčeniu spoločnosti T-mobile Slovensko, a.s. a Slovak Telekom, a.s. a
spoločnosť Slovak Telekom sa stala univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti T-Mobile Slovensko,
a.s., ktorá ku dňu 30.6.2010 zanikla.

Dňa 24.6.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca uzatvorila s navrhovateľom ako
postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok, vrátane pohľadávky uplatnenej týmto návrhom. Tým je

daná aktívna legitimácia navrhovateľa v konaní.

Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s odporcom dňa 26.10.2009 zmluvu o pripojení aj s
Dodatkom, kde pri uzavretí dodatku odpredal odporcovi 1 ks mobilného telefónu značky Sony Ericsson
S312 za kúpnu cenu 1,- euro vrátane DPH s mesačným programom „Fix 16“, s dobou viazanosti 24
mesiacov a dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 248,95 eura. Povinnosťou odporcu bolo, podľa

dodatku k zmluve, dobíjať si mesačný kredit a to minimálne vo výške 16, - eur mesačne.

Navrhovateľ vo svojom návrhu dôvodil, že predmetom návrhu je uplatnená zmluvná pokuta v dojednanej
výške, neskorším podaním znížená na sumu 88, - eur, za porušenie zmluvných povinností zo strany
odporcu tým, že riadne a včas neplatil cenu za poskytnuté služby. Z návrhu ani jeho doplnenia však
nebolo zrejmé, za ktoré obdobie si nemal odporca plniť svoju povinnosť, a teda kedy došlo k porušeniu

zmluvných dojednaní, za ktoré porušenie mu bola neskôr uložená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzatvorenia
zmluvy a dodatku k zmluve, Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup
k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods. písm. a/, ods. 2 písm. a/, b/, ods. 3 a/, ods. 4 písm. a/, b/ cit. zák., (1) Podnik
má právo a/ na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil
účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri
vyúčtovaní predplatených služieb.

(2) Účastník má právo naa/ uzavretie zmluvy s podnikom, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),

b/ poskytnutie verejnej služby v rozsahu dohodnutom v zmluve a za cenu podľa tarify,

(3)Podnikjepovinnýa/uzavrieťzmluvuopripojenískaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,

ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).

(4) Účastník je povinný

a/ používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o pripojení a so všeobecnými
podmienkami,

b/ platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Navrhovateľ vyfakturoval odporcovi zmluvnú pokutu faktúrou č. XXXXXXXXXX na sumu 248,95 eura,
splatnosť ktorej faktúry bola určená na deň 27.12.2010.

Súd výzvou zo dňa 11.2.2014 vyzval navrhovateľa, či zotrváva na svojom návrhu z titulu uhradenia
zmluvnej pokuty, nakoľko nebolo preukázané ako konkrétne došlo k porušeniu zmluvných povinností,
a teda či má navrhovateľ nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a zároveň poukázal na to, že takáto

zmluvná podmienka ohľadne dojednania zmluvnej pokuty bola už súdmi Slovenskej republiky vyhlásená
za neprijateľnú, a teda navrhovateľ je povinný zdržať sa uplatňovania takejto zmluvnej podmienky. V
zmysle tejto výzvy potom navrhovateľ upravil petit návrhu s tým, že znížil zmluvnú pokutu na sumu 88,
- eur ako rozdiel kúpnej ceny mobilného telefónu a akciovej kúpnej ceny mobilného telefónu.

Súd považoval za nedôvodný návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty

dojednanej v dodatku zmluvy v celkovej sume 248,95 eura, resp. 88, - eur.

Členské štáty EÚ majú povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,
ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná
sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

Do pozornosti súd dáva Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495,
v ktorom sa okrem iného uvádza:

„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,
ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného
práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je

ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo
predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“

Je nepochybné, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako
typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda
i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje (resp. vôbec neovplyvňuje okrem

zvoleného účastníckeho programu). Nejedná sa teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§53 ods. 2 OZ). Právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ služby zmluvnú pokutu s odporcom ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok
vo všetkých zmluvách (táto skutočnosť je známa aj z rozhodovacej činnosti súdov). Zmluva o pripojení

v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov je svojim charakterom
občianskoprávnou zmluvou, hoci v Občianskom zákonníku nie je výslovne ako spotrebiteľská zmluva
upravená (uvedené platí tak za znenia § 52 ods. 1 OZ pred novelou č. 568/2007 Z.z., ako aj po uvedenej
novele s účinnosťou od 1.1.2008). Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a zákonom č. 610/2003
Z.z. má povahu vzťahu všeobecného predpisu a osobitného predpisu (lex specialis). Je nepochybné,

že navrhovateľ pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania
(pozri výpis z Obchodného registra na spoločnosť navrhovateľa a vymedzený predmet činnosti) a
odporca vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3, 4 OZ). Vzťahy medzi účastníkmi na základe
zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice
EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého

sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom
na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť
predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom
na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto
vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľa,

pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto
novej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného
obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať
neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti

takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica
Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť
faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

Podľa § 53 ods. 1, 2 OZ, účinného k 26.10.2009, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ OZ, Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Uvedené súd konštatuje z toho dôvodu, že práve zmluvné dojednanie obsiahnuté v dodatku k zmluve
týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje súd za neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd nijako

nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva jej vzťah aj k úrokom z omeškania, t.j, že zmluvná
pokuta obstojí aj popri uplatňovaných úrokoch z omeškania. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah,
musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok
so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu so zreteľom na vzájomné práva a
povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie

nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Súd je toho názoru, že v spotrebiteľskej veci
by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou
pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v
neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že navrhovateľ ako dodávateľ
nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Významné

je pritom posúdenie zmluvnej pokuty s ohľadom na povahu, obsah zmluvy v čase uzavretia dohody
o zmluvnej pokute a posúdenie prijateľnosti alebo neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania by
nemali ovplyvňovať ďalšie skutočnosti, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, teda ani následné správanieúčastníkov zmluvy a v rámci neho i porušenie zmluvných dojednaní by nemali mať vplyv na prvotné
posúdenie toho, či dojednaná zmluvná pokuta nie je neprimeranou sankciou za nesplnenie povinnosti
(§ 53 ods. 4 písm. k/ OZ). Kladie sa tým veľký dôraz hlavne na dodávateľa, ktorý pripravuje obsah

zmluvy, ktorý obsah zmluvy spotrebiteľ už nijako nemôže ovplyvniť, aby bol náležite opatrný a dôsledný
aj pri dojednávaní vedľajších zmluvných dojednaní, ako je zmluvná pokuta. Len týmto spôsobom sa
efektívne zabezpečí, aby slabšia strana v spotrebiteľských zmluvách bola dostatočne informovaná o
následkoch nesplnenia povinností a len týmto sa vypestuje vzťah dôvery spotrebiteľa k dodávateľom.
Takto dojednaná zmluvná pokuta je zneužitím postavenia navrhovateľa na trhu.

V danej veci zmluvnú pokutu, tak ako je dojednaná v zmluve, považuje súd ako neprimeranú sankciu, a
to s poukazom na viaceré aspekty. Z hľadiska času dodávateľ vôbec nerozlišuje situáciu, keď v dôsledku
nezaplatenia ceny dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti
a prípadom, keď spotrebiteľ nezaplatí cenu hneď v prvý mesiac viazanosti, teda na jeho začiatku.
Rovnako je bez akéhokoľvek významu to, akú cenu služieb spotrebiteľ nezaplatí, t.j. či nezaplatí
napríkladlencenudojednanéhomesačnéhopoplatku,alebonezaplatícenuvdôsledku prekročeniatejto

sumy aj niekoľkonásobne vyššiu (v tomto smere dodávateľ až do prerušenia služby spotrebiteľa nijako
neobmedzuje). Zmluvná pokuta patrí dodávateľovi podľa zmluvného dojednania aj v prípade, ak nedôjde
k ukončeniu zmluvy, pretože stačí len úkon spotrebiteľa, ktorý smeruje k ukončeniu zmluvy, pričom
ukončenie ako také vôbec nemusí ani nastať. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej pokuty
vo vzťahu k predmetu zmluvy. V zmluve o pripojení a dodatku k zmluve predstavuje výška mesačného

poplatku za zvolený účastnícky program 16,- eur. Pri dobe viazanosti 24 mesiacov predstavuje
dodávateľom garantované „cenovo zvýhodnené“ poskytovanie služieb povinnosť odporcu platiť za tieto
služby najmenej sumu 384,- eur (24 x 16,- eur). Zmluvná pokuta pritom bola dojednaná v sume 248,95
eura. Takáto výška zmluvnej pokuty, predstavuje neprimerane vysokú sankciu za nesplnenie povinností,
ku ktorým sa zaplatenie zmluvnej pokuty dojednalo. Súdu však nie je zrejmé, koľko za dobu viazanosti

odporca uhradil na poskytnutých službách, minimálne v období od 10/2009 do 11/2010 uhradil odporca
sumu 149, - eur (nie je zrejmé, či potom došlo k odstúpeniu od zmluvy, alebo odporca uhradil viac do
konca obdobia viazanosti. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko vo svojom návrhu ani v
jeho doplnení jednoznačne identifikoval, v ktorom období malo dôjsť k porušeniu zmluvných dojednaní
a v akom rozsahu a preto nie je možné posúdiť ani opodstatnenosť výšky uplatňovanej zmluvnej pokuty.

Pre úplnosť súd dodáva, že zmluvná pokuta bola dojednaná len pre prípad nezaplatenia splatnej ceny
za služby, resp. porušenia povinností upravených vo vymedzených článkoch dodatku, ktoré nesúvisia
s predajom mobilného telefónu alebo iného koncového zariadenia, ktorým užívateľ prijíma služby.
Nakoniec navrhovateľ ako dodávateľ si vyhradil v zmluve ďalšie právo na náhradu škody v súvislosti s
poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny odpredaného zariadenia. Prípadná predajná cena takéhoto

koncového zariadenia a výška zľavy nemajú žiadny vplyv na posúdenie primeranosti zmluvnej pokuty.

Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, na ktoré sa
vzťahuje okrem iných predpisov aj osobitná úprava v Občianskom zákonníku a to v § 52 a nasl. OZ
a neprimerane vysoká zmluvná pokuta je sankcionovaná absolútnou neplatnosťou takéhoto dojednania
ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách preto nie je možné využiť tzv.

moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná
ako taká, preto nemožno znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. Moderačné právo slúžiace k
zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty sa podľa názoru súdu uplatňuje v iných právnych vzťahoch ako
spotrebiteľských, pretože vo vzťahu k ustanoveniam § 52 a nasl. OZ ide o všeobecnejšiu úpravu (pozri
systematické zariadenie medzi všeobecné ustanovenia o zabezpečení záväzkov).

O neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky už m. i. súdov rozhodol aj tunajší súd napr. rozsudkom pod
sp. zn. 17C/183/2011, ktorý potvrdil aj Krajský súd v Trnave ako odvolací súd, ako aj v mnohých ďalších
rozsudkoch, preto súd túto podmienku nevyhlasoval za neprijateľnú, pretože sa tak už stalo, preto
navrhovateľ je viazaný takýmto rozhodnutím a nemal by si v ďalšom uplatňovať nároky zo zmluvnej
pokuty.Na základe uvedených skutočností vyplýva, že návrh navrhovateľa bol podaný nedôvodne, a preto súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania odporcovi súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., pretože

bol odporca v konaní plne úspešný, avšak žiadne trovy mu nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Podľa § 93 ods. 1 až 4 O.s.p., (1) Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

(2) Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (zákon č. 250/2007 Z.z.

o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov).

(3) Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú
prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

(4) V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba.

Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení
všetkých okolností.

Podľa § 137 O.s.p., Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,

ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Zákon priznáva odmenu za zastupovanie zástupcovi len vtedy, ak ide o advokáta. Podrobnosti

ustanovuje vyhláška č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb. V zmysle citovanej vyhlášky advokátovi patrí za zastupovanie odmena, náhrada hotových
výdavkov, ktorými sú najmä súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy a ďalej mu patrí i náhrada za stratu času.

Nahrádzajú sa len účelne vynaložené trovy konania. Vedľajší účastník je právnická osoba, ktorej

predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 250/2007 Z.z. o
ochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvznení
neskorších predpisov. Súd nespochybňuje právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom,
avšak súd je toho názoru, že v danom prípade nie je možné priznať náhradu trov konania za zastúpenie
s poukazom na to, že sa nejedná o účelne vynaložené trovy konania, keďže vedľajší účastník má za cieľ

poskytovať ochranu spotrebiteľom poskytovaním poradenstva a aktívnej procesnej účasti v konaniach
pred orgánmi štátnej správy a pred súdmi vstupovaním do týchto konaní na strane spotrebiteľov a teda
musí poznať právo a musí vedieť riadne aj pred súdom hájiť záujmy spotrebiteľov. Preto nie je účelne
vynaložiť ďalšie trovy na zastupovanie advokátom. Z uvedeného dôvodu súd na základe svojej úvahy
nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania za právne zastúpenie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.