Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/377/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212212109
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2212212109.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky: JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov: Mgr. Fedora

Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM Slovensko a.s., Panenská
7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného: JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou,
Hviezdoslavova 7, Martin, proti odporcovi: T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. č. XX, o zaplatenie sumy
806,17 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
zo dňa 02. mája 2013, č. k. 7C/153/2012-72, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal

na odporcovi zaplatenia sumy 806,17 eur s príslušenstvom z dôvodu, že na základe písomného návrhu
na uzavretie zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty zo dňa 25.07.2001
poskytol odporcovi revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca. Odporca z neho ku dňu
01.10.2007 vyčerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 5.986,59 eur. Zaviazal sa splatiť úver formou
pravidelných mesačných splátok vo výške 5 % z toho rámca. Svoj záväzok splácať riadne a včas
neplnil. Ku dňu podania návrhu navrhovateľ evidoval voči odporcovi pohľadávku vo výške 806,17 eur.
Odporca uviedol, že po rozvode nestíhal splácať všetky úvery preto má nedoplatok, presnú výšku
nedoplatku uviesť nevedel, je nezamestnaný, dostáva podporu vo výške 160,- eur, platí výživné na

dve deti 200,- eur. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a), b),
g), § 6 ods. 1,3, § 12 ods. 1,2, § 23á ods. 1,2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa § 3 ods. 1, § 37, 39,41, § 879f ods. 3,4 Občianskeho zákonníka,
zmluva o poskytnutí revolvingového úveru bola uzavretá dňa 25.07.2001. Vzťahy medzi účastníkmi
teda vznikli pred vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie. Neplatil v tom čase ešte zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pri posudzovaní právneho vzťahu medzi účastníkmi bolo
potrebné vychádzať zo zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Zmluva o revolvingovom úvere

jednoznačne spĺňa podmienky typovej zmluvy v zmysle § 23á ods. 1 cit. zák. Z obsahu zmluvy a
pripojených všeobecných obchodných podmienok sa dá posúdiť, že ide o zmluvu, ktorá bola vyhotovená
pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s minimálnou možnosť zasiahnuť do obsahu podmienok zmluvy
a tak podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy. právny vzťah založený predmetnou zmluvou je
potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský. Súd preskúmal zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru,
súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú podľa názoru súdu formulované nejasne,
nepresne, pričom takáto formulácia dáva takmer neobmedzený priestor veriteľovi - navrhovateľovi, aby

si účtoval rôzne poplatky. Na samotnej zmluve je uvedená iba výška úverového rámca, výška splátok
a aktuálna miera úrokovej sadzby. Ďalšie podstatné a dôležité údaje sú obsiahnuté vo všeobecnýchobchodných podmienkach. Ide najmä o čl. III bod 3.1, bod 3.7, čl. IV bod 3. Navrhovateľ si teda
vyhradil právo požiadať okrem odplaty za úver aj ďalšie poplatky, ktoré presne nešpecifikoval s tým,
že výšku týchto rôznych poplatkov oznámi dlžníkovi písomne na výpise úverového účtu klienta. Výška

ani druh týchto poplatkov nie je vôbec určiteľná, všeobecné podmienky neobsahujú žiadnu informáciu
a stanovenie ich výšky je ponechané na svojvôľu veriteľa. Okrem toho tieto poplatky v nezistiteľnej
výške sú v zmysle zmluvných podmienok započítané na istinu teda spolu so skutočne vyčerpanými
prostriedkami sú úročené. Navrhovateľ predložil súdu sadzobníky poplatkov platných k jednotlivým
dátumom, avšak podľa názoru súdu tieto nemajú dôkaznú silu, nakoľko nebolo preukázané, že by mali

byť súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere. Takto formulované podmienky naumožňujú spotrebiteľovi
spoznať, že aké skutočné celkové náklady budú spojené s úverom. Na zmluve je viditeľne napísaná
výška úrokovej sadzby 2,39 % mesačne (čo predstavuje 28,68 % ročne), preto sa dlžníkovi môže na prvý
pohľad javiť, že ide o úver s výhodnou úrokovou sadzbou. Listina, na ktorej sa nachádzajú všeobecné
obchodné podmienky je písaná malým písmom, nie je podpísaná odporcom. Podmienky poskytnutia
úveru sú vzhľadom na uvedené skutočnosti formulované zmätočne a nespĺňajú podmienku presnosti,

jednoznačnosti a určitosti. Ustanovenia všeobecných zmluvných podmienok pre ich neurčitosť trpia
vadou, pre ktorú v zmysle ust. § 37 ods. 1 O.z. sú postihnuté sankciou absolútnej neplatnosti. Všetky
dojednania všeobecných obchodných podmienok súd považuje za neplatné, nakoľko časť, ktorá je
postihnutá neplatnosťou nemožno oddeliť od ostatného obsahu tak, ako to má na mysli ust. § 41 O.z.
je treba považovať za neplatné celé všeobecné obchodné podmienky. Zmluvný vzťah medzi účastníkmi

vznikol v období, keď neexistovala zákonná úprava spotrebiteľských úverov, to však neznamená, že
navrhovateľ mohol postupovať pri ich poskytovaní svojvoľne. Vo vzťahu k navrhovateľovi platí ust. § 3
ods. 1 O.z. Neurčité vyjadrenia nákladov, ktoré by mal spotrebiteľ znášať a ktorých zaplatenie veriteľ
požaduje a navyše zaťažený úrokmi nekalou praktikou a takéto konanie zo strany navrhovateľa je
jednoznačne konaním v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľ využíval nejasne stanovené podmienky

k istine jednostranne pripočítal rôzne poplatky, ktoré spolu so skutočne čerpanou istinou úročil a spôsobil
tým neprimerané navýšenie dlhu. Navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy
806,17 eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 751,55 eur. Vzhľadom na to, že navrhovateľ
uvedený nárok v návrhu dostatočne neodôvodnil súd ho vyzval, aby zaslal presnú špecifikáciu žalovanej
sumy, z akých jednotlivých čiastkových nárokov pozostáva, ako k jednotlivým čiastkovým sumám

dospel, koľko, kedy a akou formou odporca vykonal jednotlivé úhrady a ako boli tieto započítané.
Navrhovateľ predložil súdu špecifikáciu pohľadávky, podľa ktorej dlžná suma 806,17 eur pozostáva
zo sumy 263,43 eur dlžné mesačné splátky úveru v rátane zmluvne dohodnutých úrokov, poplatkov
za poistenie úveru a poplatkov za vedenie revolvingového účtu, po lehote splatnosti ku dňu účinnosti
odstúpenia od úverovej zmluvy v 09/2005 až 5/2009. Ďalej dlžná suma pozostáva zo sumy 488,12

eur, neuhradené úverové istiny splatné ku dňu účinnosti odstúpenia od úverovej zmluvy za obdobie
od 06/2009 do zaplatenia a zo sumy 54,62 eur neuhradených zmluvných pokút za omeškania so
splácaním úveru za obdobie od 10/2008 - 04/2009, spolu s poplatkom za odoslanú upomienku vo
výške 6,64 eur a s poplatkom za vstup pohľadávky do vymáhania vo výške 29,87 eur. Uviedol, že
každá splátka revolvingového úveru zahŕňa úverovú istinu t.j. príslušnú časť čerpaného úveru zmluvne

dohodnutý úrok, poplatok za poistenie úveru a poplatok za vedenie revolvingového účtu. Odporca
vyčerpal ku dňu 01.10.2007 sumu 1.986,59 eur, ktorá pozostáva zo sumy 1.536,92 eur predstavujúca
vyčerpanú hotovosť výbermi z účtu zo sumy 354,77 eur financovanej predajcom t.j. platby kartou za
nákup tovaru v obchodných miestach zo sumy 68,35 eur, poplatkov za čerpanie hotovosti z úverového
účtu 16,60 eur, z ročných poplatkov za vedenie revolvingového účtu. Odporca uhradil mu sumu v

celkovej výške 2.824,65 eur do odstúpenia úverovej zmluvy. súd na základe predloženého vyúčtovania
nevedel ustáliť výšku dlžnej sumy, či vôbec odporca je vôbec ešte dlžný navrhovateľovi s niečím a to
z viacerých dôvodov, vzhľadom na neplatnosť spomenutých ustanovení navrhovateľ nemohol žiadať
od odporcu okrem úroku, ktorého výška je uvedená na zmluve žiadne ďalšie poplatky a nemohol
ich ani zúročiť spolu s úverovou istinou. Odporca skutočne vyčerpal sumu 1.896,69 eur, navrhovateľ

pripočítal aj ďalšie poplatky, na ktoré však nemal právo. Z vyúčtovania súd zistil, že odporca zaplatil
celkom 2.824,65 eur, teda rozdiel medzi čerpanými prostriedkami a úhradami odporcu je vo výške
927,96 eur. Navrhovateľ riadne nevyšpecifikoval akým spôsobom boli započítané úhrady odporcu. Pre
zistenie skutočného dlhu by bolo potrebné mať vedomosti o tom, akou mierou boli prostriedky zaplatené
odporcom na úhradu dlžnej istiny úrokov a poplatkov. ... špecifikácia je nevyhnutná na ustálenie dlžnej

sumy, nakoľko navrhovateľ pripočítal k istine poplatky, ktoré nemohol a spolu ich úročil je teda otázne,
že na úhradu akých položiek bola použitá suma vo výške 927,96 eur, čo predstavuje rozdiel medzi
čerpanými prostriedkami a úhradami odporcu. Súd mal preukázané, že odporca poskytnutý úver čerpal
a to za pomerne dlhú dobu od 12.12.2001 do konca roka 2007, teda takmer 6 rokovriadne aj uhrádzal. Navrhovateľom predložené údaje neumožňujú presný výpočet dlžnej sumy, nakoľko
neobsahuje dôležité údaje o tom, akým spôsobom bola istina úveru úročená, od kedy do kedy s akou
úrokovousadzboupočítali.Navrhovateľmánároknavrátenieibaskutočnečerpanýchprostriedkovspolu

s príslušnými úrokmi a nič na viac, avšak vzhľadom na absenciu potrebných údajov na jeho výpočet jeho
skutočnú výšku nie je možné určiť. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď napriek výzve súdu
nepreukázal, že akým spôsobom boli platby odporcu započítané. Navrhovateľ svoj nárok na dôvodnosť
svojich tvrdení o existencii peňažného záväzku odporcu riadne a určite nepreukázal, v dôsledku čoho
nie je možné ustáliť výšku dlhu odporcu preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ.
Uviedol, že nesúhlasí s právnym záverom súdu prvého stupňa ohľadne neplatnosti ustanovení
všeobecných zmluvných podmienok pre ich neurčitosť. Zmluva i všeobecné podmienky spĺňali všetky
zákonné náležitosti. Podľa názoru navrhovateľa je v rozpore s dobrými mravmi správanie odporcu
ako dlžníka a právna ochrana dlžníka, ktorý nerešpektuje uzavretú zmluvu. Na zmluve je viditeľne
napísaná výška úrokovej sadzby 2,39 % mesačne, ktorý údaj súd prvého stupňa považoval za javiaci

sa spotrebiteľovi tak, že ide o úver s výhodnou úrokovou sadzbou a všeobecné obchodné podmienky
sú písané malým písmom a veľmi rozsiahle s množstvom odbornej právnej terminológie. Podľa názoru
navrhovateľa nie je možné fyzickú osobu posudzovať ako nesvojprávnu osobu, ktorá nevie čo podpísala
a k čomu sa zaviazala. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že bolo podané včas oprávnenou osobou - účastníkom

konania odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa
je vecne správne.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 7C/153/2012 je určenie povinnosti
odporcovi zaplatiť navrhovateľovi sumu 806,17 eur s príslušenstvom titulom nedoplatku na poskytnutom
revolvingovom úvere.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu

dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny záver
s poukazom na ust. § 219 od.s 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý navyše
v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu

napadnutého rozsudku.

Navyše odvolací súd dospel k záveru, že ak by aj nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny
bol dôvodný, tak by bol premlčaný. Vzhľadom k ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
je súd povinný ex offo prihliadať aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie

predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával. Odvolací súd v zmysle ust. § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval právnu zástupkyňu navrhovateľa, abysa vyjadrila k možnému použitiu ust. § 100 a § 101 Občianskeho zákonníka. Právna zástupkyňa uviedla,
že posúdenie možného použitia ustanovení ohľadne premlčania ponecháva na úvahe súdu.

Zákon č. 258 Z.z. a ani zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa vôbec neobsahoval úpravu

premlčania, pričom takáto úprava je obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to v ust. § 387 a
nasl. Obchodného zákonníka, ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právna úprava premlčania
obsiahnutá v Občianskom zákonníku je pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa
spotrebiteľaninemôževzdať.Spoukazomnatoajnapriektomu,ževdanomprípadesajednáozmluvný
typ upravený Obchodným zákonníka s prihliadnutím na to, že ide o zmluvu spadajúcu pod režim Zákona

o spotrebiteľských úveroch bolo dôvodné predmetnú zmluvu posudzovať podľa citovaného zákona ako
ajustanoveníObčianskehozákonníkaatoivotázkepremlčaniaaprávanavrhovateľa.Vzhľadomnatúto
skutočnosťodvolacísúdsapremlčanímzaoberaladospelkzáveru,žeprávonavrhovateľajepremlčané,
keďže dlh bol splatný ku dňu 30.06.2009, návrh na začatie konania bol podaný dňa 24.07.2012, teda
po uplynutí trojročnej premlčacej doby.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za
použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov nepriznal,
nakoľko túto si neuplatnil

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.