Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/183/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111205157
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8111205157.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa v právnej veci žalobkyne: G. H., bytom M. X. Y. XXX
zastúpenej JUDr. Jánom Brandtom, advokátom, Prešov, Masarykova 2, proti žalovanému: Medina tours
s.r.o., Bratislava, Pluhová 1, IČO: 357 660 85, zastúpený Advokátskou kanceláriou Mária Grochová
a partneri s.r.o., Garbiarska 5, Košice, o zaplatenie 1.230,80 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.13C/64/2011-132 zo dňa 24.06.2013 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania vo vzťahu
k žalobkyni v 1.rade.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni v 1.rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške

uvedenej v písomne vyhotovenom rozsudku na účet jej právneho zástupcu JUDr. Jána Jána Brandta,
advokáta v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) rozsudkom zo dňa 24.06.2013 č.k 13C/64/2011-132
rozhodol tak, že zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 1.230,80 Eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Zároveň zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo
výške 74,- Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 579,36 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku
na účet právneho zástupcu žalobkyne.

Prvostupňový súd vychádzal zo skutkových zistení, podľa ktorých dňa 23. 07. 2010 v kancelárii

spoločnosti FRANKA TOUR -O. O. v J. žalobkyňa podpísala zmluvu o obstaraní zájazdu. Za žalovaného
konal splnomocnený zástupca. Podľa tejto zmluvy bol dohodnutý konkrétny zájazd pre žalobkyňu a tiež
pre žalobkyňu pôvodnú v 2. rade. Bola dohodnutá cena zájazdu, zmluva bola podpísaná žalobkyňou, je
na nej pečiatka splnomocneného zástupcu žalovaného. Po podpísaní tejto zmluvy zaplatila žalobkyňa
cenu zájazdu 1.230,80 Eur. Po podpísaní zmluvy obchodnému zástupcovi bolo doručené potvrdenie
o tom, že miesta na objednanom zájazde sú voľné a obchodný zástupca to vnímal ako potvrdenie o
tom, že zmluvu je možné uzavrieť.

Ďalej vychádzal zo skutkových zistení, že na základe zmluvy o obchodnom zastúpení zastupuje

žalovaného pri objednaní a organizácii a zabezpečovaní zájazdov a iných produktov O. O. - Franka
Tour. Zájazd sa mal uskutočniť v období od 28. 07. 2010 do 07.08.2010. Dňa 27.07.2010 bol vyhotovenýstornovací protokol na daný zájazd na základe oznámenia žalobkyne v 2.rade o chorobe žalobkyne v 1.
rade. V uzavretej zmluve o obstaraní zájazdu potvrdili svojím podpisom žalobkyne, že prevzali katalóg
obstarávateľa a oboznámili sa z jeho všeobecnými zmluvnými podmienkami.

Ďalej vychádzal z výpovede svedkyne - pracovníčky spoločnosti Franka TOUR, z ktorej vyplynulo, že
potvrdenie CK Medina Tours, s.r.o., ktoré je uvedené v zmluve o obstaraní zájazdu je potvrdenie,
ktoré bolo adresované obstarávateľovi zájazdu. Z výsluchu žalobkyne v 1.rade vyplynulo, že táto bola
na zájazd pripravená nastúpiť a nečakala žiadne ďalšie potvrdenie o možnosti nastúpiť na zájazd,
respektíve o platnosti zmluvy. Ďalej zo zistenia, že žalovaná akceptovala tzv. stornovací protokol a

uplatnila si právo na stornovací poplatok.

Na takto zistený skutkový stav prijal právny názor podľa ktorého zmluva o obstaraní zájazdu uzavretá
medzi účastníkmi je zmluvou platnou a došlo k účinnému odstúpeniu od tejto zmluvy. Žalovaná strana
rešpektovala stornovací protokol v dôsledku čoho bol povinný každý z účastníkov vrátiť druhému to, čo
podľa tejto zmluvy plnil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu.

Prijal názor, podľa ktorého nebolo v danej veci preukázané, aby zmluvná pokuta - stornovací poplatok,

ktorý si uplatnil žalovaný bol individuálne dohodnutý, pretože Všeobecné zmluvné podmienky takýmto
dôkazom nie sú.

Poukázal na ustanovenie § 53 ods. 1, § 48 ods. 2, § 457 Občianskeho zákonníka.

O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalobkyni právo na náhradu trov konania,
ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 579,36Eur a z trov za zaplatenie súdneho

poplatku vo výške 74,- Eur.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol v celom rozsahu a zaviazal žalobkyňu na náhradu
trov konania.

V odvolaní ďalej uviedol, že nesúhlasí a odmieta právny názor napadnutého rozhodnutia a predtým

rozhodnutia odvolacieho súdu, že umiestnením dojednania o zmluvnej pokute (storno poplatku)
pre prípad odstúpenia od zmluvy do všeobecných zmluvných podmienok obsiahnutých v katalógu
cestovnej kancelárie bol sledovaný cieľ také dojednanie pred žalobkyňou alebo pred akýmkoľvek iným
spotrebiteľom ukryť.

Poukazujú na ustanovenie § 741h ods. 1 zákona číslo 40/1964 Občiansky zákonník, podľa ktorého je

možnosť uplatnenia zmluvnej pokuty daná priamo normatívnou právnou úpravou a zmluva o obstaraní
zájazdu rieši len jej výšku spravidla v závislosti od dĺžky časového obdobia pred začatím zájazdu, keď
objednávateľ odstúpi od uzavretej zmluvy bez zákonom aprobovaného dôvodu. Nejde o zmluvnú pokutu
na základe všeobecnej právnej úpravy podľa § 544 až 545 Občianskeho zákonníka, ale o zmluvnú
pokutu na základe lex specialis podľa § 741h ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá vylučuje akúkoľvek

pochybnosť o právnom dôvode zmluvnej pokuty, pretože je definovaná priamou zákonnou normou.

V odvolaní ďalej uviedol, že súd prvého stupňa pochybil pri aplikácii ustanovenia § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka na základe ktorého rozhodol o neprijateľnosti a tým aj neplatnosti dojednania
o zmluvnej pokute. Pri uplatnení pravidiel gramatického a teleogického výkladu je zrejmé, že citované
ustanovenie je namierené proti obsahovej neprijateľnosti zmluvných klauzúl. Predovšetkým tak potom

ťažko môže obstáť tvrdenie, že všeobecné zmluvné podmienky cestovnej kancelárie nie sú súčasťou
zmluvyoobstaranízájazdu,keďsamotnázmluvavýslovnevyjadrujepresneopačnýzáver.Objednávateľ
svojím podpisom na zmluve o obstaraní zájazdu potvrdzuje, že prevzal katalóg obstarávateľa a
zároveň sa oboznámil s jeho všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasťtejto zmluvy. Napadnuté rozhodnutie nespochybňuje platnosť takéhoto ustanovenia a neidentifikuje
žiadnu normu, ktorej by odporovalo. Z ničoho nevyplýva, teda zo žiadneho ustanovenia všeobecného
záväzného právneho predpisu, že zmluva o obstaraní zájazdu by mala byť uzavretá ako celok na jednej

listine. Takúto formálnu požiadavku zákon zavádza výlučne k zmluvám o prevodoch nehnuteľností.
Zákon neustanovuje povinnosť, aby zmluva o obstaraní zájazdu bola spísaná na jednej zmluvnej listine
a rovnako taká požiadavka nebola predmetom žiadnej dohody medzi zmluvnými stranami posudzovanej
zmluvy o obstaraní zájazdu.

Nesúhlasí s argumentáciou prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu, že mohlo dôjsť k

porušeniu požiadaviek právnej istoty a dôvery účastníkov zmluvných vzťahov. Naopak tieto práve
napadnuté rozhodnutie, zavádza významné prvky neistoty do štandardných a fungujúcich právnych
a spoločenských vzťahov. Súd nezaujal žiadne stanovisko k otázke, či v prípade spotrebiteľských
zmlúv je používanie všeobecných podmienok zmluvných neprípustné generálne alebo je iba zakázané
umiestňovať do nich určitý typ zmluvných dojednaní. Napadnuté rozhodnutie rieši, respektíve iba
konštatuje argumentačne nijako nepodložený záver o ukrytí dojednania o zmluvnej pokute a dostáva sa

do rozporu s požiadavkou na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

V odvolaní ďalej uviedol, že žalobkyňa počas celého konania tvrdila, že neuzavrela s cestovnou
kanceláriou žiadnu zmluvu o obstaraní zájazdu a dokumenty považovala za objednávku. Má tak za to,
že ide nielen o odlišnú právnu kvalifikáciu návrhu, ale je tu odlišné vymedzenie rozhodujúcich okolností
žalobkyňou. Na námietku viazanosti petitom bol prvostupňový súd upozorňovaný.

V prípade ak odvolací súd potvrdí napadnutý rozsudok navrhol odvolateľ, aby vyslovil vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke
zásadného významu, ak ide o posúdenie právnej otázky či zakladá umiestnenie ustanovenia o zmluvnej
pokute do všeobecných zmluvných podmienok ktoré sú fyzicky oddelené od listiny zmluvy, ipso facto
neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Žalobkyňa navrhla v písomne podanom odvolaní potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne s správny a
priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia
pojednávania (§ 214 O.s.p. ) a potom ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na

úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Prešove najmenej 5 dní vopred rozsudok
a verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny
(§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Odvolací súd postupom podľa § 213 ods.2 O.s.p. vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k možnosti
odlišného právneho posúdenia veci a k ustanoveniam, ktoré doposiaľ neboli použité vo veci.(čl. 167

súdneho spisu). Žalobca sa k výzve odvolacieho súdu v stanovenej lehote nevyjadril.

Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že je toho názoru, že ustanovenie o zmluvnej
pokute nebolo zapracované do návrhu zmluvy, ktorá obsahuje aj ustanovenie o storno poplatkoch a
boli doručené žalovaným až po tom, keď žalobkyňa oznámila, že zo zdravotných dôvodov sa nemôže
zájazdu zúčastniť. Všeobecné zmluvné podmienky žalobkyňa nikdy nepodpísala.

Prvostupňový súd vychádzal zo zistenia, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o
obstaraní zájazdu. Žalobkyňa zaplatila žalovanému dohodnutú cenu zájazdu 1.230,80 Eur. Ďalej zo
zistení, že žalobkyňa na zájazd nenastúpila a dňa 27. 07. 2010 bol vyhotovený o tom stornovací protokol.
Ďalej zo zistení, že stornovací poplatok vo výške 100 % z dohodnutej ceny zájazdu sa nachádzal vo
Všeobecných zmluvných podmienkach a mal za to, že tento poplatok nebol medzi účastníkmi zmluvy

dojednaný individuálne.Odvolateľ v podanom odvolaní uvádza, že dohodnutá bola medzi účastníkmi zmluvy zmluvná pokuta
a aj keď sa nachádzala vo Všeobecných zmluvných podmienkach obsiahnutých v katalógu cestovnej
kancelárie, nešlo o žiaden sledovaný cieľ ukryť dojednanie pred žalobkyňou alebo pred akýmkoľvek

iným spotrebiteľom. Poukazuje na to, že v zmysle § 741h ods. 1 Občianskeho zákonníka je možnosť
uplatnenia zmluvnej pokuty daná priamo normatívnou právnou úpravou, zmluva o obstaraní zájazdu
riešila jej výšku.

Podľa § 741 b zákona číslo 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), Zmluva musí mať písomnú
formu alebo inú vhodnú formu a musí obsahovať a) označenie zmluvných strán, b) charakteristiku
zájazdu, najmä termín jeho začatia a skončenia, uvedenie všetkých poskytovaných služieb, ktoré sú

zahrnuté do ceny zájazdu, miesto a čas ich trvania; vymedzenie zájazdu možno nahradiť odkazom
na číslo zájazdu alebo iné označenie v katalógu iba v tom prípade, ak katalóg obsahuje všetky tieto
informácie a bol odovzdaný objednávateľovi, c) cenu zájazdu vrátane časového rozvrhu platieb a výšky
preddavku,

d) lehotu a spôsob, akým má objednávateľ uplatniť nároky plynúce z porušenia právnej povinnosti

cestovnej kancelárie,

e) výšku zmluvných pokút, ktoré je povinný objednávateľ cestovnej kancelárii uhradiť pri odstúpení od
zmluvy v prípadoch určených týmto zákonom. Zmluva má ďalej obsahovať

a) ďalšie platby za služby, ktorých cena nie je zahrnutá v cene zájazdu, údaje o počte a výške týchto
ďalších platieb, ak sú súčasťou zájazdu, b) ubytovanie, jeho názov, polohu, kategóriu a triedu, stupeň

vybavenosti a hlavné charakteristické znaky, ak je súčasťou zájazdu,

c) druh, charakteristiku a kategóriu dopravného prostriedku, údaje o trase cesty, ak je súčasťou zájazdu
doprava, d) spôsob a rozsah stravovania, ak je súčasťou zájazdu,

e) ak je realizácia zájazdu podmienená dosiahnutím minimálneho počtu účastníkov zájazdu, výslovné
uvedenie tejto skutočnosti a lehotu, v ktorej najneskôr musí cestovná kancelária objednávateľa písomne

informovať o zrušení zájazdu a o odstúpení od zmluvy z dôvodu nedosiahnutia minimálneho počtu
účastníkov zájazdu, f) ak sú dôvody na určenie podmienok, ktoré musí objednávateľ spĺňať, uvedenie
týchto podmienok a lehotu, v ktorej môže objednávateľ oznámiť, že sa zájazdu namiesto neho zúčastní
iná osoba,

g) ďalšie skutočnosti, na ktorých sa zmluvné strany dohodnú. Cestovná kancelária je povinná

objednávateľovi odovzdať spolu so zmluvou doklad o poistení zájazdu pre prípad úpadku vystavený
poistiteľom.

Podľa § 741 h O.z., ak nie je dôvodom odstúpenia od zmluvy objednávateľa porušenie povinností
cestovnej kancelárie, ktoré sú určené zmluvou alebo týmto zákonom, alebo ak cestovná kancelária
odstúpiodzmluvypredzačatímzájazduzdôvoduporušeniapovinnostíobjednávateľom,jeobjednávateľ

povinný zaplatiť cestovnej kancelárii zmluvné pokuty vo výške určenej podľa § 741b ods. 1 písm. e) a
cestovná kancelária je povinná vrátiť objednávateľovi bezodkladne zostatok z uhradenej ceny zájazdu
podľa zrušenej zmluvy. Ak je dôvodom odstúpenia objednávateľa od zmluvy porušenie povinností
cestovnej kancelárie určené zmluvou alebo týmto zákonom alebo ak nedôjde k uzatvoreniu novej zmluvy
podľa § 741g ods. 2, je cestovná kancelária povinná bezodkladne vrátiť objednávateľovi celú sumu,

ktorú od neho dostala na úhradu ceny zájazdu podľa zrušenej zmluvy, pričom objednávateľ nie je
povinný zaplatiť cestovnej kancelárii zmluvné pokuty. Právo objednávateľa na náhradu škody týmto nie
je dotknuté.

Podľa § 741b O.z k obligatórnym náležitostiam zmluvy o obstaraní zájazdu patrí písomná forma, ako
aj uvedenie podstatných náležitostí uvedených v tomto ustanovení. Bez pochýb tak uvedenie výšky

zmluvnej pokuty, ktorú je povinný objednávateľ cestovnej kancelárii uhradiť pri odstúpení od zmluvy
je všeobecnou náležitosťou a zodpovedá to požiadavke právnej istoty oboch účastníkov zmluvy, ale
samozrejme vo väčšej miere to zodpovedá požiadavke ochrany zákazníka.Odvolateľ mal za to, že dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté vo Všeobecných zmluvných
podmienkach je dohodnuté platne, keďže tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy a navyše objednávateľ
svojím podpisom na zmluve o obstaraní zájazdu potvrdil, že prevzal katalóg obstarávateľa a zároveň

sa oboznámil s jeho Všeobecným zmluvnými podmienkami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy.
Ďalej tvrdí, že zo žiadneho ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu nemožno vyvodiť,
že zmluva o obstaraní zájazdu by mala byť uzavretá ako celok na jednej listine, navyše formálnu
požiadavku takzvanej technickej jednoty zmluvnej listiny zákon zavádza výlučne zmluvách o prevodoch
nehnuteľností (§ 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov slúžiacim na zabezpečenie zmluvnej povinnosti.

Právna úprava obsiahnutá v ustanovení § 544 a § 545 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre platné
dojednanie zmluvnej pokuty, okrem písomnej formy, vymedzenie zmluvnej povinnosti, ktorá má byť takto
zabezpečená a jednoznačnú dohodu o výške zmluvnej pokuty, resp. spôsobu jej určenia. Bez pochýb
priamo z ustanovenia § 741b ods.1 O.z. vyplýva, že pre platné dojednanie zmluvnej pokuty medzi
obstarávateľom zájazdu a objednávateľom sa vyžaduje písomná forma.

Odvolací súd však má za to, že zmluvná pokuta žalobkyňu nemôže zaväzovať, pretože nie je obsiahnutá
v žiadnom akte, ktorý by žalobkyňu zaväzoval. Takýmto aktom nie sú všeobecné obchodné podmienky
(zmluvné podmienky), ktoré nie sú podpísané (§ 40 ods. 1, 3 OZ ; porovnaj 2Cdo 245/2010) a naviac
bez platnej inkorporačnej doložky.

Podľa § 40 ods. 3 O.z. písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny

úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje
inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.

Žalobkyňa nepodpísala všeobecné zmluvné podmienky cestovnej kancelárie a odvolací súd sa preto
prijal názor, že pre nedodržanie zákonom vyžadovanej písomnej formy nejde o platný právny úkon.
„Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom

zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V konaní nebola zo strany účastníkov
doložená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Základná podmienka pre konštatovanie
existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma. Písomná
forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. (rozhodnutie vo

veci 2Cdo 245/2010).“

Všeobecné zmluvné podmienky by mali zmluvu len dopĺňať a bežne sa priemerní spotrebitelia
spoliehajú na vysvetľovaciu funkciu všeobecných podmienok. Navyše odvolací súd objektívne
považuje všeobecné podmienky za neinkorporované do zmluvy, pretože niet platnej inkorporačnej
doložky. Žalovaný síce má v spodnej časti textu zmluvy pod čiarou text pripodobňujúci klauzulu o tom,

že spotrebiteľ je oboznámený so všeobecnými zmluvnými podmienkami, no urobil to nepochopiteľne
menším písmom oproti textu esenciálnych náležitostí zmluvy a tak sa spotrebiteľ mohol dôvodne
spoliehať (objektívne), že ,,tam už nie sú až tak dôležité zmluvné podmienky“. Takúto netransparentnú
inkorporačnú doložku je preto dôvodné označiť za neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu
netransparentnosti, a preto neplatnú (§ 53 ods. 1, 5 OZ).

Odhliadnuc teda od nedostatku písomnej formy odvolací súd už v minulosti judikoval, že všeobecné
zmluvné podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom transparentnej
inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku zároveň judikoval ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak
ju súd uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy.K tomuto názoru pristúpil odvolací súd z dôvodu, že práve inkorporačná doložka môže privodiť závažné
následky pre spotrebiteľa a predmetná vec je toho príkladom. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí
hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý

význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa
pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri
uzatváraní zmluvy.

Ide o nevhodné predkladanie zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí odvolací súd
ako nepochopiteľný aakoniedobrý úmysel,ktorémuzažiadnychokolnostinemieni poskytnúťochranu.

K drobnému písmu porovnaj nález I. ÚS 342/09 (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje
záujem autora pripísať mu väčší význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej
podstatný obsah zmluvy. V spojení s rozsiahlymi podmienkami písané takmer nečitateľným drobným
písmom tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť
textu.

Neprijateľné podmienky nie sú taxatívne vypočítané a súdna prax ich môže judikovať so zreteľom na

skutkové a právne okolností prípadu. Súdy členských štátov môžu judikovať, ktoré zmluvné podmienky
sú nekalé (porov. C 237/02, Freiburger Kommunalbauten cit. ,„Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či
zmluvná podmienka, ako je tá, ktorá je predmetom sporu vo veci samej, spĺňa kritériá požadované na
to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 93/13 ako nekalú.“

Neprijateľná inkorporačná doložka nemohla privodiť viazanosť všeobecných zmluvných podmienok, a

teda ani ustanovení o zmluvnej pokute. Nie je tak možné priznať plnenie zo zmluvnej pokuty ako to
žiadal žalovaný.

Taktiež je potrebné uviesť, že povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana
spotrebiteľa je opodstatnené, pokiaľ príslušný súd má posudzovať a posudzuje ex offo nekalú povahu
zmluvnej podmienky a tak vyrovnáva nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom.

Nemožno prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva)
a dobrovoľne sa rozhodol ustanovenie obligatórnej náležitosti zmluvy o obstaraní zájazdu ako je
výška zmluvnej pokuty ktorú je povinný objednávateľ uhradiť cestovnej kancelárii pri odstúpení od
zmluvy umiestniť do všeobecných zmluvných podmienok , aj keď mu predsa nič nebránilo aby takejto
ustanovenie sa nachádzalo pri iných zákonom vyžadovaných náležitostiach pre tento typ zmluvy.

Ako už niekoľkokrát odvolací súd poukázal, že súdom prináleží súdna kontrola zmluvných podmienok
a dokonca aj abstraktná kontrola zmluvu s cieľom vylúčiť zo života bežných neprimerané podmienky,
ktoré zhoršujú kvalitu života a tak naplniť cieľmi článku 6 smernice rady 93/13 EHS.

Prvostupňový súd tak postupoval správne, ak uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
1.230,80 Eur.

V odvolacom konaní úspešná žalobkyňa podala návrh na priznanie náhrady trov konania, ale nevyčíslila
ich v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, a preto sa jej trovy nepriznali (§ 142 ods.
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. § 151 ods. 1 ods. 2 O.s.p.).

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny (vrátane správneho výroku o
trovách konania § 219 O.s.p.).Odvolacísúdnevyslovilpodľa§238ods.4O.s.p.prípustnosťdovolania,pretoženepovažujerozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu poukazujúc na dôvody rozhodnutia prvostupňového a
odvolacieho rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.