Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. október 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 10C/37/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814203800
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814203800.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobcu:

BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 150 513, zast.
Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36
862 711 proti žalovanému: P. P., A.. XX.X.XXXX, W. I.A. XXX, Q. A. S., za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám.
7, Bratislava, IČO 42 362 962, zastúpeného advokátom JUDr. Patrikom Podhorským, Zámocká 36,
Bratislava, o zaplatenie 247,40 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 203,68 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25%

ročne zo sumy 203,68 eur od 4.6.2011 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce
z pomernej časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 10,56 eur a trovy právneho zastupovania vo
výške 45,50 eur právnemu zástupcovi žalobcu, do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto
rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

P r i p ú š ť a vstup vedľajšieho účastníka OZ Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám.
7, Bratislava, IČO 42 362 962, do konania na strane žalovaného.

Vedľajší účastník OZ Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO 42 362
962 nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 247,40 eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy vo výške 43,72 eur od 4.5.2011 do zaplatenia, s
úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy vo výške 203,68 eur od 4.6.2011 do zaplatenia
a trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.6.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., ako
postupca a žalobca ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol
odplatný prevod pohľadávok žalobcu uvedených v prílohe zmluvy, vrátane pohľadávky voči žalovanému.
Žalovaný ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v zmysle § 43
zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZEK")

zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym
predchodcom žalobcu (ako podnikom v zmysle § 4 ods. 8 ZEK) žalovanej (ako účastníkovi v zmysle § 5
ods. 7 ZEK). Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať služby elektronickej komunikácie a platiť za ne riadne
a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanémufaktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 18.7.2008, znejúcu na sumu vo výške 36,78 eur, faktúru č.
XXXXXXXXXX splatnú dňa 3.6.2011 znejúcu na sumu vo výške 203,68 eur a faktúru č. XXXXXXXXXX,
splatnú dňa 3.5.2011, znejúcu na sumu vo výške 43,72 eur. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti

riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania a žalobca má teda nárok na úrok z omeškania z dlžnej
sumy vo výške podľa platných právnych predpisov za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.

Vedľajší účastník na strane žalovaného oznámil vstup do konania dňa 9.9.2014.

Podľa§115aods.2OSP,pojednávanieniejepotrebnénariaďovaťanivdrobnýchsporoch.Akvpriebehu
konania dosiahne predmet konania sumu 1000 €, od toho okamihu ide o drobný spor - s výnimkou vecí
uvedených v § 200ea ods. 2 OSP.

Poukazujúc na vyššie citované ustanovenie, súd nenariadil pojednávanie na prejednanie veci samej a
doručil účastníkom procesné poučenie vo forme uznesenia, ktorým ich okrem iného poučil aj o tom, že
podľaust.§120ods.1,4,OSP,súpovinníoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Všetkydôkazy
musia predložiť alebo musia označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo

veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a preto súd rozhodol na základe obsahu listín predložených žalobcom a
to faktúrami čl. 3-6, mesačným výpisom čl. 7-14, zmluvou o pripojení čl. 15, dodatkom k zmluve čl. 16-17,
faktúrou čl. 18-19, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 10.10.2014 a zistil nasledujúci skutkový stav:

Zo zmluvy o pripojení uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako účastníkom zo
dňa 16.3.2011 podľa zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov
vyplýva, že táto bola uzavretá na dobu neurčitú, ktorou sa postupca zaviazal pripojiť, poskytovať a alebo
sprístupniť špecifikované služby za podmienok stanovených touto zmluvou a žalovaný sa zaviazal platiť
cenuzazriadenieazaposkytnutie služiebpodľaplatnejtarify.Podľaďalšíchdohodnutýchustanovenísa

táto zmluva riadi platnými Všeobecnými podmienkami spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na poskytovanie
verejnej elektronickej komunikačnej služby Internet, ktoré sa zmluvné strany zaväzujú dodržiavať a ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.

Zároveň bol uzavretý medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dodatok k zmluve o pripojení,
v zmysle ktorého bol ako predmet zmluvy uvedený Podľa seba 3 (0,06) N, a v ďalšom boli dohodnuté

bližšie podmienky poskytovania dojednanej služby.

Žalobca služby poskytované žalovanému vyúčtoval a vystavil mu faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa
3.6.2011, znejúcu na sumu vo výške 203,68 eur, faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 3.5.2011 znejúcu
na sumu vo výške 43,72 eur.

Pohľadávka voči žalovanému bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok

zo dňa XX.X.XXXX, registrovanej aj na tunajšom súde, čím je preukázaná legitimácia žalobcu v tomto
konaní.

Podľa § 43 ods. 1 zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej
telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné

podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods.1 písm. a) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify,ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho
obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení

neskorších predpisov podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za
poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá
podľaust.§43anasl.zák.č.610/2003Z.z.zmluvaopripojenívzmysledodatkustým,žečasťjejobsahu
bola určená odkazom na všeobecné podmienky a že právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému
vyššie uvedené faktúry, ktorými mu vyúčtoval v zmysle platnej tarify cenu za poskytované služby.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu ako
dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný právnym predchodcom žalobcu

bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

Žalobca v písomnom podaní zo dňa 10.10.2014, označenom ako vyjadrenie žalobcu k účasti vedľajšieho
účastníka v konaní a námietka vstupu vedľajšieho účastníka do konania uviedol, že vedľajší účastník
sám navrhol svoj vstup do konania, pričom sa odvoláva na ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku a na skutočnosť, že vedľajší účastník je spotrebiteľským združením. Má za to, že na strane

vedľajšieho účastníka nie sú splnené podmienky na jeho vstup do konania. Poukázal na dôvodovú
správu k zákonu č. 384/2008 Z. z. z ktorej vyplýva, že cieľom tejto úpravy je umožnenie vstupu
vedľajšieho účastníka do konania na strane žalobcu. V zmysle dôvodovej správy k uvedenej novele OSP
„musíísťonávrhnarozhodnutieoprávepodľaosobitnéhopredpisu,musíísťonávrhoobdobnompráve,
ktorého ochrany sa domáha samotný účastník a musí takýto návrh pripustiť súd. Cieľom navrhovanej

úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v
ktorýchbyboloveľmiproblematickézostranysubjektov-ktorémajúvzhľadomnasvojezameraniealebo
predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do konaní (najmä na strane
žalobcu) ako vedľajší účastníci.“ Ďalej uviedol, že z ust. § 25 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa ako
aj z ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že vedľajší účastník môže vstupovať do

konaní,resp.podávaťžalobylenvoveciachochranyprávspotrebiteľov.Toznamená,žemôževstupovaťdo konaní, v ktorých sa bude spotrebiteľ domáhať ochrany práva spotrebiteľov na strane žalobcu, resp.
spotrebiteľské združenie je oprávnené podávať návrhy na začatie konania vo veciach ochrany práv
spotrebiteľov. Z uvedených ustanovení taktiež vyplýva, že sa má jednať o žaloby resp. konania, ktorých

predmetom bude ochrana práv spotrebiteľov a nie individuálne prípady ochrany jedného spotrebiteľa.
Uviedol, že predmetom tohto konania nie je ochrana práv spotrebiteľov, ale individuálna žaloba na
plnenie voči konkrétnej fyzickej osobe, teda predmetom tohto konania neboli a nie sú splnené zákonné
podmienky, nakoľko predmetom konania nie je ochrana práv spotrebiteľov, ale zaplatenie sumy s
príslušenstvom. Čo sa týka súhlasu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania uviedol, že v zmysle

ust. 93 ods. 2 OSP nie je potrebné, aby vedľajší účastník musel mať záujem na výsledku konania, ale
zákon ustanovuje podmienku, aby predmetom činnosti tohto vedľajšieho účastníka bola ochrana práv o
ktoré v konaní ide. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je súhlas hlavného
účastníka na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo samotnej
podstaty a účelu vedľajšieho účastníctva. V tejto súvislosti poukázal na J. A. X., sp. zn.: X I. XXX/XXX
N. T. XX.XX.XXXX v zmysle ktorého: „ z ustanovenia § 93 Občianskeho súdneho poriadku nemožno

žiadnym spôsobom vyvodiť, že by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu
ním podporovaného účastníka, svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani
odôvodňovať. Je pojmovo vylúčené, aby účastník z konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť
ktorého v konaní si neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať konania v procesnom
postavení vedľajšieho účastníka , automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je

hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v plnej
miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP“

Účel procesnej pomoci vedľajšieho účastníka hlavnému účastníkovi v sporovom konaní môže byť
naplnený, len ak hlavný účastník konania s takýmto konaním súhlasí. Účastník konania má právo
svojím nesúhlasom zabrániť tomu, aby sa na jeho strane zúčastnil konania vedľajší účastník. Súd

musí účastníkov konania vždy relevantným spôsobom upovedomiť o procesnom úkone vedľajšieho
účastníka, ktorý prejavil vôľu vstúpiť do konania a zároveň musí mať súd vždy jasno či účastník, ktorého
chce vedľajší účastník podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp. či nevyjadril súhlas. Tiež poukázal
na to, že súd je povinný ex offo skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, preto
vyjadrenia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka podľa neho nie sú potrebné pre rozhodnutie súdu

v jednotlivých konaniach a na ochranu spotrebiteľa a nie sú žiadnou pridanou hodnotou pre spotrebiteľa,
nakoľko súd má povinnosť na tieto skutočnosti prihliadať ex offo.

Upozornil tiež na to, že vstupom vedľajšieho účastníka do konania by tento získal informácie o
citlivých údajoch týkajúcich sa spotrebiteľa ako účastníka konania na strane žalovaného a to napr.:
mena, priezviska, rodné čísla účastníka konania, miesto jeho aktuálneho pobytu atď. Uvedené

informácie by boli poskytnuté vedľajšiemu účastníkovi ex lege jeho vstupom do konania, bez ohľadu
na stanovisko osoby, na ktorej strane do konania vstupuje. Takýmto poskytovaním osobných údajov
by preto dochádzalo k porušovaniu zákona o ochrane osobných údajov. Došlo by tiež k porušeniu
telekomunikačného tajomstva upraveného v § 55 a násl. Zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách. Poukázal aj na porušovanie Ústavy Slovenskej republiky, konkrétne čl. 19 ods. 2 a

3, keďže zduženie by vstúpilo do konania bez súhlasu a vedomia spotrebiteľa. Tým by združenie
získalo údaje o súkromí spotrebiteľa v rozpore s Ústavou garantovaným právom spotrebiteľa na
súkromie. Taktiež by došlo k porušeniu ústavného práva žalobcu na ochranu pred neoprávneným
zhromažďovaním, zverejňovaním a zneužívaním údajov týkajúcich sa žalobcu.

Poukázal na skutočnosť, že E. X. W. X. E. A. Ú. X. A.ávrhom na vyslovenie nesúladu ustanovenia § 93

ods. 2 OSP s ústavou SR, s článkom 19 ods. 2 a 3.

Podľa § 93 ods. 1 OSP, ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť

konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.Podľa § 93 ods. 3 a 4 citovaného zákona, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu
niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd
rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná

však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Žalobca namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania, preto súd o prípustnosti rozhodoval podľa
vyššie citovaného ustanovenia §93 ods. 3 OSP.

S účinnosťou od 15.10.2008 OSP zaviedlo novú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať v konaní
ako vedľajší účastníci a síce ide o ustanovenie §93 ods. 2 OSP. Medzi tieto subjekty môžeme zaradiť aj

právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľa, pričom tento zámer zákonodarcu
vyplýva aj z dôvodovej správy k ustanoveniu §93 ods. 2 OSP. Citované ustanovenie nevyžaduje právny
záujem právnických osôb, ktorých cieľom je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Legitimáciu na
vstup tohto vedľajšieho účastníka do konania dáva samotný zákon. Z dôvodovej správy vyplýva, že je
tomu tak preto, že cieľom tejto právnej úpravy bolo rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých

existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov, ktoré
majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu
vstupovať do konaní ako vedľajší účastníci. Oprávnenie na vstup do konania vyplýva priamo zo zákona.
V prípade sporov na ochranu spotrebiteľa, preto na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa. Aj preto námietka žalobcu, že vedľajší účastník môže vstupovať do konaní, resp.
podávať žaloby len vo veciach ochrany práv spotrebiteľov a nie v prípade individuálnej ochrany práv
jedného spotrebiteľa, neobstojí.

Vedľajší účastník v súlade s ustanovením §93 ods. 3 OSP do konania vstúpi buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Možnosť vstupu do konania je

obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak môže vstúpiť do konania kedykoľvek od
momentu jeho začatia až do doby kedy sa konanie skončí. Začiatok konania je daný dňom keď došiel
súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez
návrhu (§ 82 ods. 1 OSP).

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia §93

ods. 4 OSP. Má teda v zásade právo podať odvolanie aj dovolanie a taktiež aj právo vzniesť námietku
premlčania.

Keďže v danej veci vstúpila do konania právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana
spotrebiteľských práv, pričom v tomto konaní ide o spotrebiteľskú vec, preto súd o námietke žalobcu vo
vzťahu k vstupu vedľajšieho účastníka konania rozhodol tak, že námietku považoval za neopodstatnenú

a vstup vedľajšieho účastníka do konania pripustil.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným
zmluvu o pripojení, na základe čoho boli žalovanému poskytované dohodnuté služby, no tento sumy za
tieto služby tak ako mu boli vyčíslené v jednotlivých faktúrach neuhradil. Na základe vyššie uvedeného
má súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby v sume 247,40 eur dôvodný

len čiastočne a to pokiaľ ide o sumu 203,68 eur na základe faktúry č. XXXXXXXXXX, splatnej X.X.XXXX
a v tejto časti žalobe vyhovel.

Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý bol v tejto faktúre
určený ako deň splatnosti, dostal do omeškania.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa znenia § 3 ods.1 nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. v znení novely č. 586/2008 Z.z. účinného od

1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Sadzba hlavné refinančné operácie (obchody) sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB podľa
§ 17 ods. 1 Zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike (Zákon č. 659/2007 Z. z. a ďalších všeobecne záväzných

právnych predpisov SR).

Podľa zistenia súdu výška úrokovej sadzby platná k prvému dňu omeškania s plnením, t.j. ku dňu
4.6.2011 bola 1,25% + 8 percentuálnych bodov, teda zákonná výška úrokov z omeškania k uvedenému
dňu bola 9,25% p.a.. Súd preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v súlade s platnou právnou
úpravou a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.

vo výške 9,25% ročne od 4.6.2011 do zaplatenia zo sumy 203,68 eur.

Pokiaľ sa týka nároku žalobcu o zaplatenie sumy 43,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25%
z tejto sumy od 4.5.2011, súd žalobu v tejto časti zamietol.

Vzmysle§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhood1.5.2014orgánrozhodujúcio
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie

nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v

čase rozhodovania o predmetnom nároku.

V zmysle ustanovenia § 100 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo
v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka je všeobecná premlčacia doba trojročná a
žiadne z týchto ustanovení neumožňuje túto premlčaciu dobu predĺžiť. Žalobca si v žalobnom návrhu
uplatňuje úrok z omeškania za obdobie od X.X.XXXX, teda dňom nasledujúcim po dni splatnosti
vystavenej faktúry č. XXXXXXXXXX. Všeobecná trojročná premlčacia doba v zmysle príslušných

ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré je potrebné na daný právny vzťah v zmysle vyššie uvedeného
aplikovať, uplynula T. X.X.XXXX a žalobca podal žalobu na súd dňa X.X.XXXX, teda žalobca podalžalobupouplynutípremlčacejdoby,anazákladetejtoskutočnostisúdnemoholžalobcovitotopremlčané
právo priznať.

O trovách konania vo vzťahu žalobca a žalovaný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, pričom súd

vychádzal z pomeru úspechu účastníkov v konaní. Žalobca v konaní uplatňoval 247,40 eur a bol
úspešný do výšky 203,68 eur, čo predstavuje úspech žalobcu 82 % a jeho neúspech 18%. Z
tohto dôvodu podľa zásady pomeru úspechu účastníkov súd priznal náhradu trov konania žalobcovi,
ktorý mal vo veci väčší úspech, a to vo výške 64% zo sumy, na ktorú by mal žalobca nárok pri
plnom úspechu. Pri plnom úspechu by žalobcovi patrila náhrada trov konania pozostávajúca zo

zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a 64% z tejto sumy predstavuje 10,56 eur, a z
trov právneho zastúpenia vo výške 71,09 eur a 64% z tejto sumy predstavuje 45,50 eur (prevzatie veci,
príprava zastúpenia a podanie návrhu á 21,58 eur, 2x režijný paušál á 8,04 eur + 20% DPH) na náhradu
ktorých zaviazal žalovaného.

Úspech vedľajšieho účastníka sa odvíja od úspechu účastníka, na ktorého strane vystupuje. V tomto
konaní bol úspešnejší žalobca, preto súd rozhodol tak, že vedľajší účastník nemá právo na náhradu

trov konania.