Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. október 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/458/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513230774
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513230774.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu

JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava,
a.s., Bratislava, Olejkárska 1, zastúpený JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, AK ECKER-KÁN &
PARTNERS, s.r.o., Bratislava, Nám. M. Benku 9 - C1, proti žalovanej: X. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D.
Č.. X, J., t. č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou K. G., zamestnankyňou Okresného súdu
Bratislava V, o zaplatenie 50,70 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava V zo dňa 19. mája 2014 č. k. 41C/130/2014- 32, v pomere hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V zo dňa 19. mája 2014 č. k.

41C/130/2014- 32 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanej domáhal
zaplatenia sumy 50,70 € z titulu ceny cestovného lístka a úhrady za cestovanie prostriedkom MHD bez
platného cestovného lístka. Žalovanej súd prvého stupňa nepriznal náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaná dňa 11.03.2012 cestovala prostriedkom
MHD - na linke č. 88 a na výzvu kontrolného orgánu sa nepreukázala platným cestovným lístkom.
Z tohto skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Jednoročná
premlčacia doba na uplatnenie nárokov z prepravy v zmysle § 108 Obč. zák. začala plynúť dňa

12.03.2012auplynuladňom11.03.2013.Žalobcapodalžalobunasúdprvéhostupňaaždňa04.09.2013,
teda oneskorene. Keďže opatrovníčka žalovanej namietla premlčanie predmetného nároku, súd prvého
stupňa nemohol žalobcovi premlčané právo priznať (§ 100 ods. 1 Obč. zák.). S poukazom na tieto závery
súd prvého stupňa žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Odvolaním napadol výrok, ktorým bola zamietnutá
žaloba v časti úhrady za nepreukázanie sa cestovným lístkom vo výške 50,- eur. Navrhol, aby odvolací
súd, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie

odôvodnil v podstate tým, že úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom nepatrí medzi práva z
prepravy v zmysle § 760 Obč. zák. a táto úhrada sa teda premlčuje vo všeobecnej 3 - ročnej premlčacej
dobe v zmysle § 101 Obč. zák..

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné.V zmysle § 108 Obč. zák. je na uplatnenie práva z prepravy stanovená jednoročná premlčacia doba,
pričom toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy
(§ 760 až § 773 Obč. zák.) s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zák., pre

premlčanie ktorého platí § 106 Obč. zák.. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že
v jednoročnej premlčacej dobe podľa § 108 Obč. zák. sa premlčuje nielen nárok dopravcu na cestové
vyplývajúci z § 760 Obč. zák., ale aj jeho nárok na prirážku k základnému cestovnému za nepreukázanie
sa platným prepravným dokladom (cestovným lístkom) v zmysle zák. č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave.
Tento nárok totiž taktiež patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák., hoci v cit. ust. nie je

výslovne uvedený. Zákon č. 56/2012 Z. z. je verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravuje aj
vzťahy medzi cestujúcimi a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Keďže tento zákon premlčanie
nároku dopravcu na prirážku k základnému cestovnému pri nepreukázaní sa platným prepravným
dokladom (§ 14 ods. 1 písm. d), ods. 2, §16 ods. 1, 4 písm. a) a c), ods. 5, §17 ods. 2, zák. č. 56/2012 Z.
z.) neupravuje, je potrebné otázku premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 ods. 1 Obč. zák. na
základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a

účelom najbližšie, teda podľa ustanovenia § 108 Obč. zák. Zák. č. 56/2012 Z. z. zároveň neupravuje ani
začiatokplynutiapremlčacejdobynauplatnenieprávanacestovnéaprirážkukzákladnémucestovnému
za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu namieste
aplikácia ust. § 563 Obč. zák. a dlžník - cestujúci je povinný splatiť dlh prvého dňa potom, ako ho veriteľ -
dopravca o plnenie požiadal. Týmto dňom pritom nastáva splatnosť dlhu a zároveň je v tento deň možné

prvýkrát uplatniť právo podaním žaloby na súd.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná cestovala dňa 11.03.2012 v Bratislave na
linke MHD č. 88 a na vyzvanie revízora sa nepreukázala platným cestovným lístkom. Z hlásenia o
porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 11.03.2012 vyplýva, že žalovaná odmietla zaplatiť
revízorom požadovanú sumu, pozostávajúcu z cestovného 0,70 eur a postihu 50,- eur priamo na mieste

pri vykonávaní kontroly. Jednoročná premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu na súde tak začala
plynúť dňa 12.03.2012 a uplynula dňom 12.03.2013. Žalobca podal žalobu na súd dňa 04.09.2013, t.
j. oneskorene, po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 108 Obč. zák. Keďže opatrovníčka žalovanej
uplatnilanámietkupremlčania(č.l.30),súdprvéhostupňapostupovalsprávne,keďžalobcovipremlčané
právo nepriznal (§ 100 ods. 1 posledná veta Obč. zák ).

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalobcu, že pri cestovaní bez cestovného
lístka je namieste použiť § 101 Obč. zák. o všeobecnej premlčacej dobe. Nárok na zaplatenie prirážky
k základnému cestovnému pri nepreukázaní sa platným prepravným dokladom totiž nemôže vzniknúť
samostatne a oddelene len na základe zák. č. 56/2012 Z. z., ale len spolu s nárokom na zaplatenie
cestovného. Obidva nároky tak vznikajú súčasne a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD resp.

z jej porušenia. U obidvoch nárokov sa preto dĺžka premlčacej doby riadi ust. § 108 Obč. zák., a teda
je jednoročná. Na základe uvedeného sú mylné domnienky žalobcu vyjadrené v odvolaní, že jeho
pohľadávka voči žalovanej nebola v čase podania žaloby premlčaná.

Z uvedeného vyplýva, že rozsudok je v napadnutej časti vecne správny a preto ho odvolací súd potvrdil
podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.
1 O.s.p. a žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.