Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. október 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/624/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513206535
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1513206535.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov

senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik
Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, Olejkárska 1, Bratislava zastúpený: JUDr. Vladimírom Kánom,
advokátom,AKECKER-KÁN&PARTNERS,s.r.o.,Nám.MartinaBenku9-CI,Bratislavaprotiodporcovi:
Ľ.K.nar.XX.XX.XXXX,bytomO.X,XXXXXL.,zastúpenýopatrovníčkouG.J.,pracovníčkouOkresného
súdu Bratislava V v Bratislave v konaní o zaplatenie 50,50 eur, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 06.06.2014, č. k. 42C/432/2013- 25, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave, zo dňa 06.06.2014, č. k.

42C/432/2014- 25, v napadnutej časti, p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby
súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 50,50 eur, z čoho 50,- eur predstavuje úhradu 100
násobku základného cestovného a 0,50 eur cestovné. Súd prvého stupňa z hlásenia o porušení
tarifných a prepravných podmienok zistil, že odporca dňa 09.03.2011 cestoval dopravným prostriedkom
navrhovateľa MHD linkou č. 22 a pri kontrole sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Totožnosť
odporcu bola zistená z jeho občianskeho preukazu.

Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 108 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého práva z

prepravy sa premlčujú za jeden rok, s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb. Mal za to, že
jednoročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Odporca
bol kontrolórom kontrolovaný dňa 09.03.2011, pričom nasledujúcim dňom sa odporca dostal s plnením
záväzku do omeškania a zároveň začala plynúť jednoročná premlčacia lehota. Navrhovateľ podal
návrh až dňa 05.03.2013 a preto súd prvého stupňa s poukazom na uplatnenú námietku premlčania,
ktorú v priebehu prvostupňového konania vzniesol opatrovník odporcu, návrh navrhovateľa z dôvodu
premlčania zamietol.

O trovách prvostupňového konania bolo rozhodnuté súdom prvého stupňa s poukazom na ustanovenie
§ 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací
súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si
uplatnil trovy odvolacieho konania, spočívajúce v trovách právneho zastúpenia za jeden úkon právnej
služby, vrátane režijného paušálu, DPH a zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie. Navrhovateľ
mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne vec správne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav.Navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 760 Občianskeho zákonníka v zmysle ktorého zmluvou o
preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby
ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas. Zmluvou o preprave, teda vzniká právny vzťah

medzi dopravcom a cestujúcim. Občiansky zákonník obsahuje iba základnú úpravu vzťahov, pričom
podrobnejšia úprava je ponechaná osobitným zákonom, v danom prípade zák. č. 168/1996 Z.z. o cestnej
preprave, v znení neskorších predpisov. V zmysle § 9 písm. b) zákona o cestnej premávke, vodič
prípadne iný člen osádky autobusu a revízor sú oprávnení uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže
platným cestovným lístkom, povinnosť zaplatiť cestovné a úhradu, alebo preukázať svoju totožnosť a

poskytnúť údaje na vymáhanie cestovného a úhrady podľa § 14 ods. 2.. Zároveň navrhovateľ poukázal i
na Prepravný poriadok mestskej hromadnej dopravy v Bratislave, platného v čase porušenia tarifných a
prepravných podmienok. Mal totiž za to, že povinnosť odporcu zaplatiť úhradu navrhovateľovi vznikla v
zmysle § 6 ods. 3 v spojení s § 14 ods. 2 zákona o cestnej doprave a táto úhrada sa za nepreukázanie sa
cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 768 O. z.. Uviedol, že Občiansky zákonník
stojínaprincípepremlčaniasovšeobecnoupremlčacoudobou.Uvedenádobasapoužijevšadetam,kde

pre jednotlivé práva nie je Občianskym zákonníkom a iným predpisom ustanovená iná premlčacia doba.
Keďže zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez
cestovného lístka, je na mieste použiť ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka a preto pohľadávka
vo výške 50,- eur nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), prejednal odvolanie navrhovateľa v

zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania, podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu
navrhovateľa nie je možné vyhovieť.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že odporca cestoval dopravným prostriedkom
navrhovateľa na linke MHD dňa 09.03.2011, pričom pri kontrole sa nevedel preukázať platným
cestovným lístkom. Zároveň z hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok vyplýva, že
odporca odmietol zaplatiť revízorom požadovanú sumu pozostávajúcu z cestovného vo výške 0,50 eur

a postihu 50,- eur priamo na mieste pri vykonávaní kontroly. Keďže opatrovníčka odporcu vzniesla
námietku premlčania, súd prvého stupňa postupoval správne, keď navrhovateľovi premlčané právo
nepriznal (§ 100 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka). Správne súd prvého stupňa určil i
začiatok plynutia premlčacej doby, keď zaň považoval deň 10.03.2011 a to s poukazom na ustanovenie
§ 101, v spojení s ustanovením § 563 Občianskeho zákonníka totiž premlčacia doba začína plynúť deň

nasledujúci potom, ako navrhovateľ vyzve odporcu na úhradu za cestovanie bez platného cestovného
lístka, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku navrhovateľa, že pri cestovaní bez
cestovného lístka je potrebné použiť a postupovať podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka.
Nárok na zaplatenie úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom totiž nemôže vzniknúť

samostatne a oddelene len na základe zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave, ale len spolu s
nárokom na zaplatenie cestovného. Obidva nároky tak vznikajú súčasne a výlučne zo zmluvy o preprave
osôb v MHD, resp. z jej porušenia. U obidvoch nárokov sa preto dĺžka premlčacej doby nepochybne
riadi ustanovením § 108 Občianskeho zákonníka a teda predmetná premlčacia doba je jednoročná.

Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že otázku premlčania žalovaného nároku je potrebné

posúdiť v zmysle § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka na základe analógie legis podľa tých ustanovení
občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie. Takýmto ustanovením
Občianskeho zákonníka je práve § 108, ak teda jednoročná premlčacia doba na uplatnenie nároku
navrhovateľa na súde začala plynúť dňa 10.03.2011 a v súlade s ustanovením § 122 ods. 2 prvá
veta Občianskeho zákonníka uplynula dňa 09.03.2012. Ak navrhovateľ podal návrh na súd až dňa

05.03.2013, podal ho oneskorene, po uplynutí premlčacej doby v zmysle § 108 Občianskeho súdnehoporiadku. Opatrovníčka odporcu v predmetnom konaní vzniesla námietku premlčania. Súd prvého
stupňa postupoval správne, keď navrhovateľovi premlčané právo nepriznal (§ 100 ods. 1 posledná
veta Občianskeho zákonníka). Na zdôraznenie správnosti odvolací súd dodáva, že nárok na zaplatenie

prirážky k základnému cestovnému pri nepreukázaní sa platným cestovným dokladom a nárok na
zaplatenie cestovného vznikajú súčasne a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD, resp. z jej
porušenia. V obidvoch nárokoch sa preto dĺžka premlčacej doby nepochybne riadi ustanovením § 108
občianskeho zákonníka a je jednoročná. Preto dôvody navrhovateľa uvedené v odvolaní sú mylné, ak
tvrdí, že jeho pohľadávka voči odporcovi nebola v čase podania návrhu premlčaná.

Pokiaľ navrhovateľ navyše vo svojom odvolaní poukazuje na rozsudky odvolacieho súdu sp. zn.
15Co/67/2011 a sp. zn. 14Co/216/2011, v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach
odvolaniu navrhovateľa vyhovel, odvolací súd uvádza, že tieto rozhodnutia nie sú právne záväzné pre
rozhodovanie iných odvolacích senátov. Práve z dôvodu rozdielneho právneho posúdenia skutkovo
totožných vecí bolo občiansko - právnym kolégiom Krajského súdu v Bratislave vo vzťahu k otázke
posúdenia premlčania nárokov zo zmluvy o preprave osôb, v prostriedkoch MHD (cestovné, úhrada)

prijaté zjednocujúce stanovisko, z ktorého odvolací súd v tomto rozhodnutí v plnom rozsahu vychádzal.
Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Výrok rozsudku súdu prvého stupňa v časti, ktorou bol zamietnutý návrh o zaplatenie cestovného 0,50
eur, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolacom petite svojho odvolania uvádzal, že navrhuje, aby odvolací súd
zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu, odvolací súd vychádza z obsahu predmetného
odvolania, keď z neho vyplýva, že odvolanie smeruje len k časti pohľadávky vo výške 50,- eur, keď
sám navrhovateľ uvádza, že pohľadávka vo výške 50,- eur nebola v čase podania návrhu na vydanie
platobného rozkazu premlčaná.

Onáhrade trov odvolacieho konania odvolacísúdrozhodolpodľa§224ods.1,vspojenísustanovením
§142ods.1O.s.p..Odporcovi,ktorýmalvodvolacomkonaníplnýúspechvšaknáhradutrovodvolacieho
konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.