Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/657/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113203043
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5113203043.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej,

členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka v právnej veci navrhovateľa Slovenská
advokátska komora, so sídlom Kolárska 4, Bratislava, IČO: 30 795 141, zastúpeného Legium s. r. o.,
advokátska kancelária, so sídlom Bukurešťská 3, Bratislava - Staré Mesto proti odporcovi JUDr. L. B.,
nar. XX. X. XXXX, bytom T. XX, S., v konaní o zaplatenie 160,22 eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k. 13C/137/2013-50 zo dňa 25. 3. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu navrhovateľa zamietol. Odporcovi náhradu trov konania

nepriznal.

Po vykonanom dokazovaní s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu ustálil,
že nárok navrhovateľa je podľa § 101 ods. 1 OZ premlčaný s tým, že navrhovateľ mohol o plnenie
požiadať ihneď po splatnosti dlhu, nasledujúcim dňom, t.j. od 1. 5. 2008, preukázateľne však až dňa 30.
1. 2013 podal žalobu na súd, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňom 1. 5. 2011.

O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. s tým, že
odporca aj napriek úspechu v spore si náhradu trov konania vo vzťahu k navrhovateľovi neuplatnil a ani
z obsahu spisu súd nezistil, že by mu účelne vynaložené výdavky vznikli.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie navrhovateľ. Vytýkal okresnému

súdu, že charakterizoval právny vzťah medzi účastníkmi konania ako záväzkový právny vzťah podľa
predpisov súkromného práva a je to i napriek tomu, že navrhovateľa ako právnickú osobu zriadenú
zákonom na výkon určitých právomocí vo vzťahu k svojim členom je treba považovať za orgán
verejnej moci, a preto ani právny vzťah medzi účastníkmi nemožno považovať za súkromnoprávny
vzťah, ale za vzťah verejnoprávny. Za nesprávny označil názor okresného súdu o tom, že pokiaľ by
vzťah medzi účastníkmi bol vzťahom verejnoprávnym, nemohol by navrhovateľ uplatniť svoj nárok v
občianskoprávnom konaní, nakoľko príslušnosť všeobecného súdu je subsidiárne daná vždy, pokiaľ nie

je daná príslušnosť osobitného orgánu na prejednanie veci, ktorému by súd mohol vec postúpiť podľa §
104 ods. 1 O.s.p.. V tejto súvislosti poukazoval na ust. § 244 ods. 2 O.s.p., ktorý zakladá právomoc súdov
preskúmavať v správnom súdnictve zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov, o inom aj záujmovej
samosprávy. Takýmto subjektom je aj Slovenská advokátska komora, a teda súdy v konaní podľa 5. častiO.s.p. v správnom súdnictve sa nezaoberajú občianskoprávnymi vzťahmi, ale preskúmavajú zákonnosť
postupov a rozhodnutí v oblasti verejnej správy, teda právne vzťahy vznikajúce v oblasti verejného práva
s autoritatívnym prvkom. Pokiaľ súd uviedol, že použitie analógie iuris je v prejednávanom prípade

absurdné, navrhovateľ považuje toto tvrdenie za nepreskúmateľné, nakoľko neuviedol, z akého dôvodu.
Vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci zo strany okresného súdu žiadal, aby odvolací súd buď
rozsudok okresného súdu zmenil, žalobe vyhovel alebo rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez

nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu ako správny, podľa § 219
ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vyvodil
správny právny záver. Svoje rozhodnutie i v zhode s ust.

§ 157 ods. 2 O.s.p. podrobne odôvodnil.

I odvolací súd sa stotožnil so závermi vyslovenými zo strany okresného súdu o tom, že vzťah medzi
účastníkmi konania nie je možné považovať za vzťah verejnoprávny, ale že sa jedná o vzťah, na ktorý je
potrebné použiť predpisy súkromného a nie verejného práva. Napokon samotná konferencia advokátov
vo svojom uznesení, od ktorého odvodzuje navrhovateľ svoje nároky v predmetnom konaní, v § 4 ods.
4 stanovila, že pri nedodržaní lehôt uvedených v § 4 ods. 2 a 3 zaplatí advokát, ktorý je v omeškaní,

úroky z omeškania podľa OZ, čo znamená, že samotná konferencia advokátov v uznesení odkázala na
predpis súkromného práva Občiansky zákonník ako všeobecný predpis, ktorý sa aplikuje vždy, pokiaľ
niet špeciálneho predpisu alebo špeciálna právna norma neupravuje právne vzťahy inak.

V nadväznosti na uvedené správne okresný súd i plynutie premlčacej lehoty posudzoval podľa
Občianskeho zákonníka a nie s použitím analógie ako daňový nedoplatok, nakoľko daňový poriadok

stanovuje aj úrok z omeškania a sám navrhovateľ si protirečí, pokiaľ úrok z omeškania žiada priznať
podľa predpisov súkromného práva, ale premlčaciu lehotu žiada posudzovať podľa verejnoprávnych
predpisov.

Pokiaľ navrhovateľ namietal skutočnosť, že zákonnosť postupov a rozhodnutí v oblasti verejnej správy
Slovenskej advokátskej komory preskúmavajú súdy v správnom súdnictve, je potrebné uviesť, že sa

jedná o postupy a rozhodnutia, ktoré sú určené nie konkrétnej osobe, ale vo vzťahu ku všetkým členom
advokátskej komory.

Súkromnoprávna metóda právnej regulácie spadajúca pod oblasť súkromného práva vychádza z
predpokladu, že vznik, zmena alebo zánik právnych vzťahov je viazaný na súkromnoprávne úkony
účastníkov právnych vzťahov, medzi ktorými platí vzťah rovnosti. Súkromnoprávny vzťah sa teda utvára

na základe konsenzu právnych subjektov, ktorí si svoje vzájomné práva a povinnosti upravujú na
zmluvnom základe. Subjekty vystupujú v súkromnom práve v rovnom postavení, kedy na princípe
vzájomnej ekvivalencie upravujú vzájomné práva a povinnosti a žiadny z účastníkov vzťahu nemôže o
právach a povinnostiach druhého účastníka rozhodovať autoritatívne, proti jeho vôli.

Na druhej strane verejnoprávna metóda právnej regulácie, ktorá vymedzuje oblasť verejného práva,

spája vznik, zmenu alebo zánik právnych vzťahov s právnymi aktmi orgánov verejnej moci, ktoré
vystupujú vo vzťahu k súkromným osobám (fyzickým alebo právnickým) v nadradenej pozícii. Môžu
tak rozhodovať o subjektívnych právach a právnych povinnostiach súkromných osôb prostredníctvom
normatívnychprávnychaktovaleboindividuálnychprávnychaktov.Verejnéprávoupravujevzťahymedzi
verejnoumocouasúkromnýmiosobami,ktorésúzaloženénanerovnomnadradenompostaveníverejnej

moci vo vzťahu k súkromným osobám.Popri hlavných právnych odvetviach práva verejného a súkromného sa svojím charakterom vyčleňujú
právne odvetvia ako čiastkové oblasti určitého právneho odvetvia, ktoré sú zmiešanej povahy, čo
znamená, že obsahujú právnu úpravu so súkromnoprávnymi a verejnoprávnymi aspektmi. Preto i vzťah

medziSlovenskouadvokátkoukomorouajejčlenmi-advokátmijemožnépovažovaťzavzťahzmiešanej
povahy, ktorý obsahuje tak právnu úpravu so súkromnoprávnymi, ako aj verejnoprávnymi aspektmi.

Na jednej strane konferencia advokátov ako najvyšší orgán SAK môže rozhodovať o subjektívnych
právach a právnych povinnostiach svojich členov prostredníctvom normatívnych alebo individuálnych
právnych aktov, na druhej strane v spore medzi Slovenskou advokátskou komorou a jej členom platí

vzťah rovnosti, vystupujú v rovnom postavení, kedy žiadny z účastníkov vzťahu nemôže o právach a
povinnostiach druhého účastníka rozhodovať autoritatívne, proti jeho vôli. I v prípade sporu o obsahu
práv a povinností, na ktorom sa účastníci nemôžu sami dohodnúť, rozhoduje na základe dispozície
- žaloby niektorého z účastníkov autoritatívne štátny orgán, čo znamená, že Slovenská advokátska
komora sama o sebe ani nemá právo vydávať rozhodnutia, ktoré by upravovali práva a povinnosti
druhého účastníka - konkrétneho advokáta.

Vzťah medzi Slovenskou advokátskou komorou a jej členom - konkrétnym advokátom je treba
posudzovať z hľadiska tohto aspektu ako vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať predpisy súkromného
a nie verejného práva.

I z týchto dôvodov potom odvolací súd rozsudok okresného súdu ako správny, podľa ust. § 219 ods. 1, 2
O.s.p. potvrdil, stotožniac sa i s dôvodmi jeho rozhodnutia, nakoľko ani v podanom odvolaní navrhovateľ

neuviedol také skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd vo svojom rozhodnutí nevysporiadal.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko nebolo preukázané, že by mu účelne
vynaložené výdavky v súvislosti s odvolaním navrhovateľa vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.