Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 7C/297/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205088
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814205088.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu: Banco

Banif Mais, S.A., Avenida 24 de Julho, N 98 oblasť Santos-o Velho, Lisabon, Portugalsko, spoločnosť
zapísaná v Obchodnom registri v Lisabone, číslo zápisu 500280312, na území Slovenskej republiky
konajúci prostredníctvom oraganizačnej zložky pobočka zahraničnej banky, Einsteinova 21, 851 01
Bratislava, IČO: 35 945 745, zast. alianciaadvokátov ak, s.r.o., IČO: 36679771, so sídlom Vlčkova 8/A,
811 05 Bratislava žalovanému: B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. A. XX, o zaplatenie 8.972,52
eur s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 8.751,08 eur, spolu s úrokom z omeškania vo

výške 8,50 % ročne zo sumy 8.557,24 eur od 11.10.2013 do zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania, ktoré pozostávajú z iných trov konania vo
výške 276,39 Eur a z trov právneho zastúpenia žalobcu 236,72 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal, aby súd rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť sumu
vo výške 8.972,52 Eur spolu s nezaplateným úrokom odo dňa uzatvorenia zmluvy do 10.10.2013 vo
výške 1.820,47 Eur, nezaplateným úrokom z omeškania do 10.10.2013 vo výške 2.555,52 Eur, s úrokom

vo výške 17,96 % rečne z čiastky 8.972,52 Eur od 11.10.2013 do zaplatenia, a úrokom z omeškania
vo výške 8,50 % ročne zo sumy 10.792,99 Eur od 11.10.2013 do zaplatenia, poplatky vo výške 60 Eur
a trovy konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.10.2011 bola uzavretá medzi žalobcom ako Veriteľom a
žalovaným ako Dlžníkom Zmluva o úvere - individuálne podmienky č. 14196(ďalej len „Zmluva“).
Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú všeobecné úverové podmienky (Zmluva o úvere - všeobecné
podmienky) zo dňa 25.10.2011. Na základe Zmluvy poskytol žalobca žalovanému úver vo výške (istina)
8.500 eur za účelom umožnenia kúpy motorového vozidla bližšie špecifikovaného v Zmluve. Výška

mesačnej splátky úveru bola v Zmluve dohodnutá na 251,52 eur. Počet splátok bol stanovený na 60.
Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.11.2011, pričom splatnosť ďalších splátok bola stanovená
vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Žalovaný sa v Zmluve zaviazal poskytnuté peňažné
prostriedky žalobcovi vrátiť spolu s dohodnutým príslušenstvom za podmienok stanovených v Zmluve.Žalovaný zaplatil žalobcovi 8 splátok úveru, pričom posledná zaplatená splátka bola splatná spolu s
dohodnutým zmluvným úrokom dňa 20.6.2012. Od tejto doby žalovaný svoj úver nesplácal. Podľa ust.
bodu 20. všeobecných úverových podmienok ak je dlžník v omeškaní s platbou jednej splátky úveru

viac ako 30 dní, táto skutočnosť „oprávňuje veriteľa, aby vyhlásil úver a celé jeho príslušenstvo spolu
so všetkými platbami, ktoré sa vzťahujú k úveru splatnými a to k ôsmemu dňu odo dňa odoslania
oznámenia Dlžníkovi na poslednú Veriteľovi známu adresu,“ a zakladá „dlžníkovi záväzok splatiť ku
dňu splatnosti celkovú sumu doteraz neuhradených splátok, úrokov, úrokov z omeškania, celú sumu
istiny, a všetkých iných požadovaných a oprávnených nárokov, nákladov a výdavkov Veriteľa, a všetky

nákladyvynaloženéVeriteľomvsúvislostisnadobudnutímdržbyapredajomvozidlaurčenéVeriteľomvo
výške skutočne vynaložených súm.“ Listom odoslaným dňa 2.10.2013 informoval žalobca žalovaného,
že nakoľko je v omeškaní s platbou jednej splátky úveru viac ako 3 mesiace, v súlade s bodom 20.
všeobecných úverových podmienok vyhlasuje celý poskytnutý úver spolu s príslušenstvom a všetkými
platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú splatným k 10.10.2013 (ďalej len „dlžná suma“). Zároveň vyzval
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Do dnešného dňa nebola žalobcovi dlžná suma zaplatená.

V zmysle ust. bodu 10 všeobecných úverových podmienok: „ V prípade, ak akákoľvek suma, ktorú
má zaplatiť Dlžník Veriteľovi za podmienok tejto úverovej zmluvy, najmä mesačná splátka, prípadne
celá istina po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, nie je zaplatená v lehote jej splatnosti, Dlžník sa
zaväzuje zaplatiť z tejto sumy úrok z omeškania. Úrok z omeškania sa určuje za ročné obdobie, pričom
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba K. J.

S. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. Prvý deň omeškania nastal dňa
10.10.2013 a preto požaduje úrok z omeškania vo výške 8,50 % ročne ( 0,5 % + 8 % ). V zmysle ust.
bodu 18 všeobecných úverových podmienok je žalobca oprávnený od žalovaného požadovať zaplatenie
poplatkov v súvislosti s vymáhaním poskytnutého úveru vo výške 60 Eur.

V písomnom vyjadrení žalobca zo dňa 15.1.2014 uviedol, že petit žalobného návrhu upravuje v tom

smere, že konanie o zaplatenie nezaplateného úroku odo dňa uzatvorenia zmluvy do 10.10.2013 vo
výške 33,58 Eur, nezaplateného úroku z omeškania do 10.10.2013 vo výške 2.045,20 Eur, a úroku z
omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 10.792,99 Eur od 11.10.2013 do zaplatenia berie späť.
Preto súd uznesením Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 4.4.2014, sp. zn. 7 C/42/2013 konanie
o zaplatenie nezaplateného úroku odo dňa uzatvorenia zmluvy do 10.10.2013 vo výške 33,58 Eur,

nezaplateného úroku z omeškania do 10.10.2013 vo výške 2.045,20 Eur, a úroku z omeškania vo výške
8,50 % ročne zo sumy 10.792,99 Eur od 11.10.2013 do zaplatenia zastavil a v prevyšujúcej časti súd
žalobu vylúčil na samostatné konanie.

Žalovaný so žalobou súhlasil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, a to zmluvou

o úvere - individuálne podmienky zo dňa 25.10.2011, zmluvou o úvere - všeobecné podmienky,
finančným plánom žalovaného, vyhlásením splatnosti a výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa
02.10.2013, poštovým podacím hárkom, zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva zo
dňa 24.10.2011, faktúrou č. 1318018/2013, výsluchom žalovaného, oboznámením sa s vyjadrením
žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 16.1.2014, ktorým zobral žalobu čiastočne späť
zároveň uviedol, že žalovaný uzatvoril so žalobcom dňa 25.10.2011 Zmluvu o úvere - individuálne
podmienky č. 14196, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné úverové podmienky (ďalej aj len ako
„zmluva“). Podľa bodu 25. Všeobecných úverových podmienok bola táto úverová zmluva uzatvorená v
súlade s ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Na základe uzatvorenej úverovej zmluvy poskytol

žalobca žalovanému úver vo výške 8.500 eur za účelom umožnenia kúpy motorového vozidla zn. Nissan
X-Trail, rok výroby 2007, bližšie špecifikovaného v bode I. zmluvy. Výška mesačnej splátky úveru bola
dohodnutá na 251,52 eur a žalovaný sa pôvodne zaviazal splatiť úver v 60 mesačných splátkach vždy
k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca. V súlade s ust. bodu 1. a 2. Všeobecných podmienok
bola na účet predajcu predmetného motorového vozidla uvedeného v bode I. Individuálnych podmienok,

dodávateľa: W. O. - X. D., O. XX, XXX XX H. O., po odpočítaní spracovateľského poplatku podľa bodu
II. Individuálnych podmienok vo výške 1.220,26 eur, a jednorázového poistenia spôsobilosti splácaťúver pre prípad smrti alebo trvalej invalidity vo výške 115,20 Eur, poukázaná suma vo výške 8.500 eur.
Vzhľadom na skutočnosť, že Vyhlásenie splatnosti bolo žalovanému zaslané dňa 2.10.2013, v súlade
s ust. bodu 20. Všeobecných úverových podmienok sa stal úver a celé jeho príslušenstvo, spolu so

všetkými platbami, ktoré sa vzťahujú k úveru, splatným dňa 10.10.2013 (t.j. k ôsmemu dňu odo dňa
odoslania Vyhlásenia žalovanému) a z tohto dôvodu si žalobca uplatňuje úrok a úrok z omeškania
odo dňa 11.10.2013. Podľa bodu 4. Všeobecných úverových podmienok dlžník sa zaväzuje vrátiť
veriteľovi úver určený v oddiele II. Individuálnych podmienok, tj. vrátiť istinu a zaplatiť úroky týkajúce sa
istiny v postupných mesačných splátkach určených v individuálnych podmienkach, ak úverová zmluva

neustanovuje inak.

Pokiaľ ide o istinu 8.972,75 Eur uviedol: Žalovanému bol v súlade s uzatvorenou úverovou zmluvou
poskytnutý úver vo výške 9.835,46 eur tak, ako je uvedené aj vo finančnom pláne. Istina vo výške
8.972,52 eur pozostáva z rozdielu medzi výškou poskytnutého úveru žalovanému a súčtom na istinu
pripadajúcich súm z jednotlivých žalovaným zaplatených splátok úveru. Žalovaný uhradil celkovo 8
splátok úveru. Na poníženie istiny tak bola použitá suma vo výške 862,91 eur tak ako je uvedené vo

finančnom pláne (9.835,46 eur - 862,94 eur).

K nezaplatenému úroku odo dňa uzavretia zmluvy do 10.10.02013 vo výške 1.786,89 Eur uviedol:
Žalobca si uplatňuje zaplatenie nezaplateného úroku (úroku ako odplaty za poskytnutie peňažných
prostriedkov) za jednotlivé nezaplatené splátky úveru odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti až
do dňa vyhlásenia splatnosti celého úveru (1.786,89) vo výške 304,54 eur. Deň vyhlásenia splatnosti

je pritom dňom, keď sa stali z dôvodu nezaplatenia jednej splátky po dobu dlhšiu ako 30 dní
splatnými všetky splátky úveru, a to aj tie, ktoré mali byť splatné až po tomto dni (tak ako je bližšie
uvedené v bode II. odsek štvrtý a piaty žaloby). Úrok sa počíta z istiny, ktorá sa vždy poníži o každú
jednotlivú predchádzajúcu (neuhradenú) splátku úveru. Suma vo výške 1.786,89 eur predstavuje úrok
vo výške 17.96 % pripadajúci k 15 splátkam úveru, t.j. k 9.-tej až 23.-tej splátke úveru, tak ako

je uvedené vo finančnom pláne. Žalobca si z vyššie uvedených dôvodov preto uplatňuje nárok na
zaplatenienezaplatenéhoúroku(úrokuakoodplatyzaposkytnutiepeňažnýchprostriedkov)zajednotlivé
nezaplatené splátky úveru odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti až do dňa vyhlásenia splatnosti
celého úveru 10.10.2013 výške 1.786,99 eur.

K úroku z omeškania do 10.10.2013 vo výške 510,32 Eur uviedol: Žalobca si uplatňuje zaplatenie úroku

z omeškania vo výške 8,75 % ročne z 9. -tej až 18.-tej neuhradenej splátky úveru a úroku z omeškania
vo výške 8,5 % ročne z 19. -tej až 23.-tej neuhradenej splátky úveru, do dňa vyhlásenia splatnosti úveru
(10.10.2013), spolu so zmluvnou pokutou vo výške 20 Eur za neuhradenie každej mesačnej splátky v
lehote jej splatnosti v súlade s bodom 19. Všeobecných podmienok Zmluvy o úvere. Nakoľko sa úrok z
omeškania vzťahuje na omeškanie žalovaného s uhradením viacerých mesačných splátok, počítajú sa

úroky z omeškania z výšky každej neuhradenej mesačnej splátky úveru až do dňa vyhlásenia splatnosti
úveru, t.j. z istiny vo výške 251,52 eur. Žalobca má nárok požadovať od žalovaného nezaplatený úrok
odo dňa uzavretia zmluvy do dňa 10.10.2013 vo výške 510,32 eur.

K úroku vo výške 17,96 % ročne z čiastky 8.972,52 Eur odo dňa 11.10.2013 do zaplatenia uviedol:
Nárok žalobcu požadovať okrem úrokov z omeškania aj zmluvné úroky, ktoré predstavujú odplatu za

poskytnutý úver vyplýva z ust. § 497 Obchodného zákonníka. Žalobca si uplatňuje tento úrok zo zvyšnej,
nezaplatenej časti úveru, tj. istiny odo dňa nasledujúceho po dni, kedy sa úver spolu s príslušenstvom
stal splatným ( 11.10.2013 ).

K úroku z omeškania vo výške 8,50 % ročne z čiastky 10.759,41 Eur odo dňa 11.10.2013 do zaplatenia
uviedol: Podľa ust. bodu 20. Všeobecných úverových podmienok ak je dlžník v omeškaní s platbou

jednej splátky úveru viac ako 30 dní, táto skutočnosť „oprávňuje veriteľa, aby vyhlásil úver a celé jeho
príslušenstvo spolu so všetkými platbami, ktoré sa vzťahujú k úveru splatnými, a to k ôsmemu dňu odo
dňa odoslania oznámenia Dlžníkovi na poslednú Veriteľovi známu adresu“ a zakladá „Dlžníkov záväzok
splatiť ku dňu splatnosti celkovú sumu doteraz neuhradených splátok, úrokov, úrokov z omeškania, celú
sumu istiny, a všetkých iných požadovaných a oprávnených nárokov, nákladov a výdavkov Veriteľa,

a všetky náklady vynaložené Veriteľom v súvislosti s nadobudnutím držby a predajom vozidla určené
Veriteľom vo výške skutočne vynaložených súm." Listom odoslaným dňa 2.10.2013 informoval žalobca
žalovaného, že nakoľko je v omeškaní s platbou jednej splátky úveru viac ako 30 dní, v súlade s
bodom 20. Všeobecných úverových podmienok vyhlasuje celý poskytnutý úver spolu s príslušenstvom
a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú splatným k 10.10.2013. Žalovaný však celý poskytnutýúver spolu s príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú (t.j. aj so zmluvným úrokom)
žalobcovi nezaplatil a tým sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. V tejto súvislosti
poukazujeme aj na uznesenie NS SR spis. zn.: 4Obo 143/1998, v zmysle ktorého ,Zmluvou o úvere sa

dlžník zaväzuje vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Úroky sú súčasťou peňažného
záväzku dlžníka, preto dôsledkom omeškania s ich platením je zo zákona vyplývajúca povinnosť platiť
úroky z omeškania." V tomto uznesení NS SR ďalej uviedol: „ Osoba prijímajúca úver (dlžník) zo zmluvy
o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka preberá jednak povinnosť poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a od doby poskytnutia peňažných prostriedkov do dňa ich vrátenia aj povinnosť

platiť úroky... Úroky v tomto prípade nie sú sankciou za porušenie povinnosti, ale stávajú sa súčasťou
peňažného záväzku dlžníka. Preto aj omeškanie s ich platením zákon sankcionuje povinnosťou platiť
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania. Ide o odlišnú situáciu, než akú riešil judikát R 70/1994,
podľa ktorého za omeškanie s platením úrokov z omeškania už dlžníkovi nevzniká ďalšia povinnosť
platiť úroky z omeškania." Žalobca si preto uplatňuje právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania zo
zmluvných úrokov, ktoré žalovaný žalobcovi neuhradil (resp. je s ich platením v omeškaní). Úrok z

omeškania si žalobca uplatňuje odo dňa 11.10.2013, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
celého úveru, nakoľko po dni nasledujúcom po dni vyhlásenia splatnosti úveru má nárok požadovať
od žalovaného zaplatenie neuhradenej časti úveru (istiny) spolu s príslušenstvom. (t.j. aj so zmluvným
úrokom). Suma 10.759,41 eur pozostáva zo súčtu neuhradenej časti úveru (istiny) vo výške 8.972,52
eur a neuhradeného zmluvného úroku v uplatňovanej výške 1.786,89 eur.

K časti poplatky vo výške 60 Eur uviedol: Činnosti smerujúce k uspokojeniu pohľadávok žalobcu
vykonáva pre žalobcu spoločnosť EVOL s.r.o., ktorej sa nepodarilo skontaktovať so žalovaným.
Následne z dôvodu škodovej udalosti na motorovom vozidle žalobca o odobratie nemal záujem, preto
spoločnosť EVOL s.r.o. ukončila tento prípad neúspechom. V súlade s č. 1 Cenníka poskytovaných
služieb písm. c) C2 sa pri neúspešnom vyriešení inkasného prípadu faktúruje poplatok 50 Eur bez DPH.

V závere uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia nezaplatenej splatnej časti úveru,
ktorý sa stal predčasne splatným, nakoľko si žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy
prestal plniť včas a riadne. Žalobca postupoval v súlade s platným právom a úverovými podmienkami a
ku dňu 10.10.2013 sa úver stal predčasne splatným, čím žalovaný stratil možnosť splácať úver formou
dohodnutých splátok, t.j. stratil výhodu splátok, ako sankciu za neplnenie svojich zmluvných povinnosti,

a zároveň mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi jednorazovo celú peňažnú sumu aj s príslušenstvom.

Po čiastočnom späťvzatí predmetom konania ostala istina 8.972,52 Eur spolu s nezaplateným úrokom
odo dňa uzatvorenia zmluvy do 10.10.2013 vo výške 510,32 Eur, nezaplateným úrokom z omeškania do
10.10.2013 vo výške 510,32 Eur, s úrokom vo výške 17,96 % ročne z čiastky 8.972,52 Eur od 11.10.2013
do zaplatenia, a úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 10.759,41 Eur od 11.10.2013 do

zaplatenia, poplatky vo výške 60 Eur a trovy konania.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že so žalobcom uzavrel zmluvu o úvere na kúpu auta, aj keď auto
malo byť pre jeho mamu. Pri zakúpení auta, keďže išlo o vysokú cenu 17.000 Eur, a nemal dostatok
peňazí, navštívil ho doma priamo zástupca žalobcu, kde s ním dohodol podmienky úveru. Keďže mu
chýbala ešte suma 8.500 Eur, doma podpísal úver na túto sumu, kde sú uvedené aj splátky. Úver bol

poukázaný priamo predajcovi motorového vozidla. Uhradil iba 8 splátok, z dôvodu, že niekto predmetné
motorové vozidlo podpálil. Do dnešného dňa ešte nebolo vznesené obvinenie voči určitej osobe. Dlžnú
sumu chce uhradiť.

Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 25.10.2011 úverovú zmluvu č. 14196, na základe
ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 8500 eur za účelom umožnenia kúpy motorového

vozidla. Výška mesačnej splátky úveru bola v zmluve dohodnutá na 251,52 eur, pričom žalovaný mal
úver uhradiť 60 splátkami. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.11.2011, pričom splatnosť
ďalších splátok bola stanovená vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca s dátumom poslednej
splátky 20.10.2016. Jednorázový spracovateľský poplatok bol vo výške 1.220,26 Eur započítaný v
mesačných splátkach a poistenie vo výške 115,20 Eur. Súčet všetkých platieb podľa zmluvy predstavuje

15.091,20 eur. Ročná úroková sadzba bola medzi účastníkmi dohodnutá vo výške 17,96%. Zároveň
bola medzi účastníkmi konania uzavretá aj zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva kmotorovému vozidlu, ktoré bolo kúpené z prostriedkov poskytnutých podľa predmetnej úverovej zmluvy.
Išloovozidlozn.C.,F.-D.,Š.:B.-XXXF.,rokvýroby2007.Zároveňžalovanýpodpisompotvrdil,žesúhlasí
so Všeobecnými podmienkami vytlačenými a neoddeliteľne pripojenými k Individuálnym podmienkam,

potvrdil, že si prečítal a porozumel tak Individuálnym podmienkam ako aj Všeobecným podmienkam a
zaväzuje sa dodržiavať všetky ich ustanovenia.

Podľavýpisuzúčtuzodňa28.10.2011žalobcu,vuvedenýdeňrealizovalúhraduvprospechúčtu:XXXX/
XXXXXX-XXXXXXXXXX.

Z prehľadu úhrad vyplýva, že žalovaný vykonal 8 úhrad po 251,52 Eur, spolu vo výške 2.012,16 Eur.

Z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou splátok žalobca listom zo dňa 2.10.2013 zosplatnil celý úver

k 10.10.2013.

V bode 4. Všeobecných podmienok sa uvádza, že dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi úver určený v
oddiele II Individuálnych podmienok, t.j. vrátiť istinu a zaplatiť úroky týkajúce sa istiny a všetky ostatné
platby a výdavky uvedené v tejto úverovej zmluve, v postupných mesačných splátkach určených v
individuálnych podmienkach.

Podľa bodu 10. Všeobecných podmienok, v prípade, ak akákoľvek suma, ktorú má zaplatiť Dlžník
Veriteľovi za podmienok tejto Úverovej zmluvy, najmä mesačná splátka, prípadne aj celá istina po
vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, nie je zaplatená v lehote jej splatnosti, Dlžník sa zaväzuje zaplatiť
z tejto sumy úrok z omeškania. Úrok z omeškania sa určuje za ročné obdobie, pričom sa určuje ročná
sadzba úroku z omeškania, ktorá je o 8 % vyššia ako ročná úroková sadzba dohodnutá v Individuálnych

podmienkach. Úrok z omeškania je splatný uplynutím lehoty splatnosti sumy, na ktorú sa vzťahuje.

Podľa bodu 19. Všeobecných podmienok, dlžník je povinný uhradiť všetky poplatky tu uvedené a to -
zmena dňa splatnosti ostatných mesačných splátok, zmena konečnej splatnosti úveru, zmena vozidla,
zmena dlžníka, zmena mena, priezviska alebo obchodného mena dlžníka, posunutie dátumu splatnosti
budúcich mesačných splátok, zaslanie kópie úverovej zmluvy alebo záložnej zmluvy, oznámenie o

celkovom dlhu, poplatok za trvalý príkaz, poplatok za inkaso, povolenie používania vozidla v zahraničí,
povolenie používania vozidla treťou osobou, povolenie používania vozidla pre taxi službu, oznámenie
o informáciách vedených o dlžníkovi v spoločnom bankovom registri, návšteva dlžníka pracovníkom
veriteľa zo správy pohľadávok, poplatok za kalkuláciu predčasného ukončenia úverovej zmluvy, zaslanie
mesačného výpisu, poplatok za potvrdenie pre poisťovňu, poplatok za nedoručenie tech. preukazu po

zmene registrácie, odobratie vozidla veriteľom, predaj vozidla veriteľom, manuálne zúčtovanie splátky.
Tieto poplatky sa nepovažujú za súčasť mesačných splátok. Veriteľ vykonáva v tomto bode uvedené
úkony na žiadosť dlžníka, ak nie je ustanovené inak. Poplatok sa platí za vykonanie jedného úkonu, ak
nie je ustanovené inak. V prípade ak je Dlžník neuhradí veriteľovi akúkoľvek mesačnú splátku v lehote
jej splatnosti, dlžník zaplatí veriteľovi za neuhradenie každej mesačnej splátky v lehote jej splatnosti

zmluvnú pokutu vo výške 20,- eur. Táto zmluvná pokuta je splatná porušením povinnosti, na ktorú sa
zmluvná pokuta vzťahuje.

Podľa bodu 20. Všeobecných podmienok, Dlžník a Veriteľ súhlasia, že v prípade omeškania dlžníka
s platbou jednej splátky úveru viac ako tri mesiace, alebo ak je dlžník v omeškaní s platbou viac než
dvoch splátok, takéto omeškanie predstavuje skutočnosť defaultu (neplnenia), (ii) oprávňuje Veriteľa

aby vyhlásil Úver a celé jeho príslušenstvo spolu so všetkými platbami, ktoré sa vzťahujú k Úveru
splatnými a to k ôsmemu dňu odo dňa odoslania oznámenia Dlžníkovi na poslednú Veriteľovi známu
adresu (iii) zakladajú Dlžníkov záväzok splatiť ku dňu splatnosti celkovú sumu doteraz neuhradených
splátok, úrokov, úrokov z omeškania, zmluvných pokút, celú sumu istiny, a všetkých iných požadovaných
a oprávnených nárokov, nákladov a výdavkov Veriteľa. V prípade ak dlžník neuhradí celú sumu istiny

ku dňu splatnosti určenom ako dôsledok vyhlásenia splatnosti úveru, jeho príslušenstva a platieb
vzťahujúcich sa k úveru, veriteľ je oprávnený požadovať z celje neuhradenej splatnej istiny dohodnutýúrok až do úplného uhradenia celej sumy splatnej istiny a úroku do dňa vyhlásenia splatnosti, dohodnutý
úrok z omeškania vo výške podľa článku 10 až do úplného uhradenia celej sumy splatnej istiny a tohto
úroku.

V zmysle bodu 25. Všeobecných podmienok, táto Úverová zmluva sa riadi podľa zákonov a predpisov
Slovenskej republiky a uzatvára sa podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Obchodného zákonníka,
v znení neskorších predpisov. Dlžník týmto potvrdzuje, že bol oboznámený a získal všetky informácie,
ktoré sú potrebné za účelom uzavretia Úverovej zmluvy podľa § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch. V prípade rozporu medzi ustanoveniami Úverovej zmluvy a dispozitívnymi

ustanoveniami všeobecne záväzných predpisov budú platiť ustanovenia Úverovej zmluvy.

Žalobca a spol. K. O..U..L. O..U..L.. uzavreli dňa 14.1.2010 mandátnu zmluvu, predmetom ktorej bol
záväzokmandatáramenomanaúčetmandantavykonávaťzaodmenučinnosťsmerujúcukuspokojeniu
pohľadávok, ktoré mandant má voči tretím osobám, ako aj činnosti smerujúce k prevzatiu vozidiel.
Mandant sa zaväzuje zaplatiť za vykonanú činnosť mandatárovi odmenu vo výške a za podmienok
uvedených v cenníku, ktorý tvorí prílohu tejto zmluvy. Podľa priloženého cenníka pri neúspešnom

vyriešení inkasného konania pri neúspechu je cena 50 Eur.

Faktúrou č. 1318015/2013 zo dňa 25.3.2013 spol. K. O..U..L.. žalobcovi vyfakturovala za neúspech
sumu 120 eur s DPH.

Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky

( § 497 Obchodného zákonníka).

Podľa § 499 Obchodného zákonníka Za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné
prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 Obchodného zákonníka, doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z
nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe

zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré
poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej
výške.

Podľa § 544 ods. 1,2 Občianského zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka
započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku
poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom
najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty

za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa
rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie,
ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že
určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (§ 153 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona

je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy

uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky zákonník)

dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej
lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže
sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.Podľa ust. § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania,
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba K. J. S.
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení

základná úroková sadzba K. J. S. a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba K. J. S. platná k prvému dňu príslušného
kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba K. J. S. sa použije počas
celého tohto polroka.

Podľa ust. § 3a ods.1, ods. 2 a 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania,

ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, sankcie
za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú spolu prevýšiť priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa osobitného predpisu2a)
pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť
trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády; za rozhodujúcu sa považuje ročná
percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Za sankcie podľa odseku 1 sa

považujú úroky z omeškania, zmluvné pokuty a akékoľvek iné plnenia za omeškanie spotrebiteľa so
splácanímpeňažnýchprostriedkov.Aksankciepodľaodseku1dosiahnuvýškuposkytnutýchpeňažných
prostriedkov, následné sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním peňažných prostriedkov nesmú
prevýšiť úroky z omeškania podľa tohto nariadenia vlády.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá úverová

zmluva, podľa ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 8500 eur za účelom umožnenia kúpy
motorového vozidla. Výška mesačnej splátky úveru bola v zmluve dohodnutá na 251,52 eur, pričom
žalovaný mal úver uhradiť 60. splátkami a zároveň jednorázový spracovateľský poplatok bol vo výške
1.220,26 Eur započítaný v mesačných splátkach a postenie vo výške 115,20 Eur. Súčet všetkých platieb
podľa zmluvy predstavuje 15.091,20 eur. Ročná úroková sadzba bola medzi účastníkmi dohodnutá vo

výške 17,96%.

Keďže si túto svoju povinnosť žalovaný neplnil, žalobca ku dňu 10.10.2013 zosplatnil celý úver a vyzval
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy.

Ďalej súd zistil, že hoci podľa bodu 25. Všeobecných podmienok, táto Úverová zmluva sa uzatvárala
podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov, ide

o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalobca
ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Úverových podmienok bol daný
žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny
vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,

že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle

ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách,ktorýmisúzmluvyuzavretépodľaObčianskehozákonníkaaleboObchodnéhozákonníka,ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho

zákonníka.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades

a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol

použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom
brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich

občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne

obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívneobchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho

právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárne nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu

uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
že dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,

zákon o ochrane spotrebiteľa.

Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V ďalšom súd posudzoval jednotlivé nároky žalobcu, tak ako ich špecifikoval v žalobe a následne po
čiastočnom späťvzatí vo svojom písomnom vyjadrení.

Ku dňu zosplatnenia, tj. ku 10.10.2013 záväzok žalovaného pozostával z nesplatenej istiny vo výške
8.972,52 EUR, z nezaplateného splatného zmluvného úroku vo výške 1.786,89 EUR, z nezaplateného
splatného úroku z omeškania vo výške 510,32 EUR a nezaplatených splatných poplatkov vo výške 60
EUR.

Prvým uplatneným nárokom bol nárok na zaplatenie istiny vo výške 8.972,52 eur. Je nepochybné, že

žalobcom bol žalovanému poskytnutý úver v sume 8500,- eur, pričom žalovaný uhradil z predpísaných
splátok iba 8 splátky, t.j. celkovo sumu 2.012,16 eur. Súd všetky platby vykonané žalovaným za počítal
na istinu v zmysle § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka teda vrátane úhrad na úroky, ako sa s nimi
bude zaoberať v ďalšom. Žalovaný teda žalobcovi na úvere dlží sumu 6.487,84 Eur a do zvyšku istiny
súd žalobu zamietol.

Ďalším nárokom uplatňovaným žalobcom bol nárok na zaplatenie sumy 1.786,89 eur predstavujúcej
úrok z úveru odo dňa uzavretia zmluvy do 10.10.2013 a s tým súvisiaci nárok na zaplatenie úroku z
úveru vo výške 17,96 % ročne z čiastky 8.972,52 eur od 11.10.2013 do zaplatenia. Úver bol žalobcom
žalovanému poskytnutý pri 17,96 % ročnej úrokovej sadzbe.

Vzhľadom na skutočnosť, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluvy, súd sa

zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol dohodnutý vo výške 17,96 % ročne. Z internetovej
stránky C. súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom
úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v októbri 2011 činil úrok 12,86 % p.a. Z uvedeného je zrejmé,
že dohodnutý úrok medzi účastníkmi 17,96 % ročne bol vyšší ako priemerný úrok pri spotrebiteľských
úveroch v danom období.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Preto súd má za to, že žalobcovi patria iba úroky z úveru vo výške 12,86 % a to z poskytnutej sumy
skutočného úveru 8500 Eur. Keďže žalovaný si na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere neplnil
riadne svoje povinnosti a to nevykonávaním úhrad dohodnutých splátok poskytnutého úveru v zmysle
zmluvy a splatnú časť svojho záväzku neuhradil ani na základe výzvy na zaplatenie dlžnej čiastky zo
dňa 02.10.2013, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru k 10.10.2013.

Na základe uvedených skutočností preto súd vyhovel žalobe v časti o zaplatenie nezaplateného

splatnéhokapitalizovanéhozmluvnéhoúrokuvovýške12,86%ročnek10.10.2013(kudňuzosplatnenia
úveru) vo výške 2.069,40 EUR.

Žalobca si ďalej predmetnou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie dohodnutého zmluvného úroku z istiny
8.972,52 Eur vo výške 17,96 % ročne od 11.10.2013 do zaplatenia.

Súd pritom odkazuje na záver odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR R59/1998, z ktorého

vyplýva, že veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov iba do splatnosti dlhu,
následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Uvedený právny
názor bol vyslovená aj v uznesení Ústavného súdu sp. zn. IV.US 476/2012.

Z uvedeného dôvodu má preto žalobca ako veriteľ právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru iba
do10.10.2013,t.j.dodňa,kedyprehlásilúverzapredčasnesplatnýstým,žepotomtotermínežalobcovi

nevzniká právo na zaplatenie dohodnutého úroku z úveru, ale iba úroku z omeškania..

S uvedeným názorom sa stotožnil aj Krajský súd v Prešove v rozsudkoch, v ktorom konštatoval, že súd
prvého stupňa správne uzavrel, že z ustálenej súdnej praxe (uznesenie

Najvyššieho súdu R 59/1998) vyplýva, že dohodnuté úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do
splatnosti dlhu. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania v zmysle ust. §

369 Obchodného zákonníka. Takýto záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je logický, pretože v
opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k 2-násobnému zaťaženiu a to jednak v podobe
úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi
účastníkmi. ( sp. zn. 1Co/30/2012,3Co/85/2013,3Co/85/2013 )

Na tomto výklade nič nemení ani ust. § 6 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z., podľa ktorého má spotrebiteľ

povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia

spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch má na
mysli situáciu, kedy spotrebiteľ svoj dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku
obdobia, počas ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť platiť úroky.

Na základe uvedeného preto súd nepriznal žalobcovi uplatnený kapitalizovaný zmluvný úrok za obdobie

uzatvorenia zmluvy do 10.10.2013 vo výške 12,86 % zo sumy 8500 Eur a úroky nad 12,86 % a úroky
vo výške 17,96 % z čiastky 8.972,52 Eur od 11.10.2013 zamietol.

Súd žalobcovi nepriznal ani nárok na spracovateľský poplatok v sume 1.220,26 eur, ktorá suma
bola žalovanému odpočítaná od poskytnutého úveru, a poplatok za poistenie vo výške 115,20 v
dôsledku čoho mu bolo poukázaných iba 8.500 eur. Nárok na spracovateľský poplatok dohodnutý

v individuálnych podmienkach zmluvy súd považuje neopodstatnený. Jednak predstavuje až 14% z
celkovej poskytnutej sumy úveru a zároveň požadovanie úhrady tzv. spracovateľského poplatku súdpovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie
finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Pri poplatkoch zo
spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho

záujme. Možno len predpokladať, že poplatok je za napísanie zmluvy a posúdenie bonity záujemcu
o úver. V tejto súvislosti možno poukázať na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z
3.5.2010 č.k. AZ 17U192/2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí
spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie
pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému

vedľajšiemu dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokov miery,
ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru Vyšší krajinský
súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme
minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva,
že banka mu poradenstvo a informácie poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku
predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný

poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. Súd poukazuje aj na
skutočnosť, že tento záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozsudku sp. zn. 18Co 109/2011.

Taktiež pokiaľ ide o poplatok za poistenie vo výške 115,20 Eur, súd má za to, že poistenie tak ako
bolo v predmetnej úverovej zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho
zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaný ako klient označením uvedeného produktu mal súhlasiť s

tým, aby bola poistníkom poistený. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu
poistenia, keďže v zmysle zmluvy v prípade nesplnenia podmienok pre prijatie do poistenia bral žalovaný
na vedomie, že nemôže byť poistený a pokiaľ k poisteniu pristúpil, poistiteľ bol oprávnený odmietnuť plniť
z uzatvoreného poistenia alebo odstúpiť od poistenia. Žalobca taktiež nepredložil súdu žiaden iný doklad
preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí.. Uvedenie poistenia tak ako bolo

uvedené predmetnej zmluve bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy žalobcom a za takého stavu
možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaný sa pre poistenie nerozhodol
po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že
prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej
zmluvy. Preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

Súd žalovaného zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania. Žalobca si žiadal priznať úrok z omeškania
z 9. až 18 splátky vo výške 510,32 Eur. Keďže však žalovaný uhradil žalobcovi 2.012,16 Eur v 8
splátkach, avšak súd vyššie odôvodnil, že žalobca má nárok iba na úrok z úveru vo výške 12,86 %
a žalovaný mal úver splatiť 60 splátkami, potom výška jednej splátky mala byť 231,36 Eur ( 8500 +
5.381,64 /60 ) a teda uhradil 8 splátok a časť 9. splátky vo výške 161,28 Eur. Žalovaný mal 9 splátku

uhradiť 20.7.2012 je preto v omeškaní s úhradou od 21.07.2012 a preto ho súd zaviazal na zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 193,84 Eur od 21.07.2012 do 10.10.2013 z jednotlivých splátok pri úrokovej
sadzbe od 21.07.2012 do 21.12.2012 vo výške 8,75 % ročne, v deň 21.1.2013 vo výške 8,50 % ročne,
od 21.02.2013 do 21.04.2013 vo výške 8,75 % ročne a od 21.05.2013 do 21.09.2013 vo výške 8,50 %
ročne a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Od 11.10.2013 súd zaviazal žalovaného na úhradu

úrokov z omeškania vo výške 8,50 % ročne z čiastky 8.557,24 Eur / 6.487,84 istina a 2.069,40 úrok z
úveru) do zaplatenia a v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

Súd taktiež sa nestotožnil s uplatňovanou položkou - zmluvná pokuta 300 Eur za porušenie zmluvnej
povinnosti dohodnutá v bode 19 Všeobecných podmienok zmluvy o úvere - omeškania s úhradou
každej mesačnej splátky úveru v lehote splatnosti za obdobie od 21.07.2012 do 10.10.2013, pretože

žalobca má v tejto časti nárok iba na úrok z omeškania a nie zmluvnú pokutu, pretože v merite veci
ide o omeškanie v spotrebiteľskom vzťahu, teda uplatňovanie sankcie zmluvnej pokuty je neprijateľná
podmienka. Zároveň súd dopĺňa, že v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka zmluvná pokuta musí
byť dojednaná písomne. Uvedenie zmluvnej pokuty v obchodných podmienkach nemožno považovať za
dohodu medzi účastníkmi konania, nakoľko ide o obchodné podmienky formulárovo vopred pripravené,

ktorých obsah žalovaný nemohol ovplyvniť.Pokiaľ ide o poplatok vo výške 60 Eur za činnosť spoločnosti K. O..U..L.. na uspokojenie pohľadávky
žalobcu, z vykonaného dokazovania súd nezistil, že by žalovaný sa k takejto úhrade zaviazal v zmluve.
Ak žalovaný na túto úhradu sa nezaviazal v zmluve, chýba právny nárok na priznanie tejto sumy. Preto

súd žalobu aj v tejto časti zamietol ako nedôvodnú.

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v

konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

V danom prípade tak súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca požadoval istinu 8.972,52 eur. Z uplatnenej sumy žalobcovi bolo priznaných na istine 6.487,84

eur. Žalobcov úspech tak predstavoval 72 % a neúspech 28 %.

Žalobca bol teda v predmetnej veci úspešnejším účastníkom konania. Po odrátaní neúspechu v konaní
od jeho úspechu (72 - 28%), tento účastník má právo na náhradu 44 % trov konania.

Odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len

„vyhlášky“ ) predstavuje sumu 253,93 eur / pri hodnote 8.972,52 Eur/..

Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za dva úkony - prevzatie a príprava zastúpenia,
písomné podanie na súd podľa § 13a ods. 1 písm. a), c) vyhl.. Trovy právneho zastúpenia teda
pozostávajú z odmeny v sume 253,93 eur a z režijného paušálu za dva úkony v sume 15,62 eur za dva
úkony podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. za rok 2013 po 7,81 Eur.

Právny zástupca žalobca si uplatnil aj náhradu aj za úkon - čiastočné späťvzatie a špecifikácia nároku a
2 x za úkony podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhl. za úkon čiastočné späťvzatie žaloby a špecifikácia nároku
mu súd nepriznal odmenu, pretože čiastočné späťvzatie žaloby z dôvodov na strane žalobcu nemôže
byť na ťarchu žalovaného a čo sa týka špecifikácie nároku, túto špecifikáciu už mal podať žalobca v
žalobe, aby súd vedel, z akých skutkových dôvodov je podaná žaloba na konkrétnu sumu. § 14 ods. 1

písm. b) vyhl. hovorí o odmene za úkony v trestnom konaní, čo v danej právnej veci nebolo. Súd nárok
na odmenu za iné úkony nezistil a preto odmenu v tejto časti právnemu zástupcovi nepriznal.

Takto mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej z
odmeny 507,86 eur, režijného paušálu 15,62 eur. K priznaným trovám má právny zástupca nárok aj na
DPH vo výške 20% z priznaných položiek v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl., teda 20% zo sumy 523,48 eur,

t.j. 104,67 eur. Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 628,15 eur.

Ako súd uviedol vyššie, žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 44%, preto zaviazal
žalovaného na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 276,39 eur ( 44% zo sumy 628,15 eur )
a iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie konania, pričom žalobca uhradil
poplatok v sume 538 eur a preto mu vznikol nárok na náhradu iných trov v sume 236,72 eur ( 44% zo

sumy 538 eur ).

Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.