Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 10C/30/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814203268
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814203268.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou, samosudcom JUDr. Martinom Kopinom, v právnej veci žalobcu: Orange
Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák, Bollová a spol., s.r.o.,
advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO 35 855 673, proti žalovanej:
H. S.R., H.. XX.X.XXXX, C. Č. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Občianske
združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, zast. JUDr. Bohdan Jakubis, advokát, Dobrovičova
13, Bratislava, o zaplatenie 630,53 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 82,83 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne z tejto sumy od 21.12.2012 do zaplatenia, v lehote do troch dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobca je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi Občianske združenie Všeobecná ochrana
práv spotrebiteľov, trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 49,28 eur na účet
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Bohdana Jakubisa, Dobrovičova 13, 811 09 Bratislava,
do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 200,83 eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,75% ročne z dlžnej sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil
tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu č. B. B. T. Č.. B., ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú
Všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv žalobca vypožičal žalovanej 2ks SIM kariet,
ktoré umožňovali žalovanej využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom. SIM kartám boli
priradené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX B. XXXXXXXXXX.

V snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty ako paušalizovanej
náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 118 eur s tým, že predmetné ustanovenie bolo v
inom konaní označené ako neprijateľné a tak je povinný zdržať sa používania takejto podmienky, sa
týmto návrhom domáha nároku vo výške škody voči žalovanej, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný
telefón/telekomunikačné zariadenie zn. D. U. a to výške 79 eur (ďalej len „škoda“) a za odpredaný
mobilný telefón zn. Nokia C1-01 vo výške 39 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou
cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z. predstavuje škodu žalobcu, ktorú mu

žalovaná spôsobila tým, že získal telekomunikačné zaradenia za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej
tak, že sa podpisom dodatku zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a platiť riadne
a včas cenu za poskytnuté služby.

Uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle dodatku plniť funkciu
paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by navrhovateľovi prípadne mohla
vzniknúť. Nebola dojednaná zo strany žalobcu s úmyslom privodiť žalovanému neprimerané podmienky
za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinnosti žalovaným a ani sebe
zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech, mala byť preventívnym a uhradzovacím nástrojom pre
prípad porušenia základného zmluvného záväzku žalovanej.

Žalovaná si bola v zmysle Dodatku vedomá, že telekomunikačné zariadenie jej je predávané za cenu
uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorá výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou ) cenou
a poskytnutou zľavou z toho dôvodu, že sa zaviazala využívať služby po dobu dohodnutú v dodatku,
pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda minimálne v rozsahu zľavy
zo spotrebiteľskej ceny telekomunikačného zariadenia. Okrem škody za akciový telefón, žalobcovi
vznikli aj ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, ktoré si z dôvodu náročnosti
dokazovania neuplatňuje.

Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb v sume 192,83 eur vyfakturovaných v
období od XXXX/XX - XXXX/XX.

Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa X.XX.XXXX oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za
jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Žalovaná
na pokus o pokonávku reagovala žiadnou čiastočnou úhradou pohľadávky vo výške 110 eur.

Žalobca si žalobou uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy v súlade so Všeobecnými
podmienkami článok 11, bod 11.14, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné
plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t.j. od XX.XX.XXXX.

Podľa § 115a ods. 2 OSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Ak v priebehu
konania dosiahne predmet konania sumu 1000 €, od toho okamihu ide o drobný spor - s výnimkou vecí
uvedených v § 200ea ods. 2 OSP.

Poukazujúc na vyššie citované ustanovenie, súd nenariadil pojednávanie na prejednanie veci samej a
doručil účastníkom procesné poučenie vo forme uznesenia, ktorým ich okrem iného poučil aj o tom, že
podľa ust. § 120 ods. 1, 4, OSP, sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Všetky dôkazy
musia predložiť alebo musia označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie
a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo
veci samej, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy
uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a OSP.

Žalovaná k žalobe uviedla, že dlh uznáva, avšak tento nie je schopná splatiť jednorázovo, preto žiada
o splátkový kalendár.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a to zmluvami o pripojení, dodatkami
k zmluvách o pripojení, opisom faktúr, pokus o pokonávku, všeobecné podmienky poskytovania
verejných elektronických komunikačných služieb žalobcom, vyjadrením vedľajšieho účastníka a zistil
tento skutkový stav:

Podľa zmluvy o pripojení č. B. a dodatku k tejto zmluve, žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi
- fyzickej osobe - nepodnikateľovi 1 ks SIM karty, ktorá jej umožňovala využívať telekomunikačné
služby poskytované žalobcom. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX.

Predmetom zmluvy je účastnícky program: Všetky siete 20. Pri uzavretí dodatku k uvedenej zmluve
žalobca odpredal žalovanej mobilný telefón zn. D. U. za dohodnutú cenu 1 euro.

Podľa zmluvy o pripojení č. B. a dodatku k tejto zmluve, žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi
- fyzickej osobe - nepodnikateľovi 1 ks SIM karty, ktorá jej umožňovala využívať telekomunikačné
služby poskytované žalobcom. SIM karte bolo priradené účastnícke telefónne číslo XXXXXXXXXX.
Predmetom zmluvy je účastnícky program: Paušál 3 eurá. Pri uzavretí dodatku k uvedenej zmluve
žalobca odpredal žalovanej mobilný telefón zn. H. L.-XX za dohodnutú cenu 1 euro.

Podaním doručeným súdu 5.9.2014 oznámil vstup do konania na strane žalovanej vedľajší účastník
Občianske združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov.

V zmysle článku 2 bod. 2.1 vyššie uvedeného Dodatku k zmluve o pripojení, účastník je povinný zaplatiť
podniku cenu koncového telekomunikačného zariadenia vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2.

Podľa článku 2 bodu 2.5 Dodatku k zmluve o pripojení, v prípade porušenia niektorej z povinností
účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku ( najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny
za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti
zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu
platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k
ukončeniu jeho platnosti ) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu. Právo na zmluvnú pokutu
podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia
povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany
podniku.

V zmysle článku 2 bod 2.7 Dodatku k zmluve o pripojení, podnik je povinný splniť si všetky svoje
povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú zo zmluvy a tohto dodatku, najmä predať účastníkovi koncové
telekomunikačné zariadenie za dohodnutú kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo ku
koncovému telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu ho za predpokladu, že účastník splní všetky
podmienky potrebné pre vznik nároku na kúpu telekomunikačného zariadenia za kúpnu cenu v súlade
s týmto dodatkom a podmienkami.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
( ďalej len „ Všeobecné podmienky“ ).

Zo Všeobecných podmienok a to z článku 17 bodu 17.5 vyplýva, že zmluva a Všeobecné podmienky, ako
aj právne vzťahy medzi Účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, teda účastníkmi tohto konania,
ktoré nie sú v Zmluve a Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia ustanovenia zákona č.
610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ak tieto nie sú upravené,
tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných právnych predpisov.

Podľa bodu 4.4 písm. a) článku 4 Všeobecných podmienok poskytovania verejnej elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s.
( ďalej len „Všeobecné podmienky“ ) spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená odstúpiť od zmluvy,
ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti.

Podľa bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok, ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť
účastníka uhradiť cenu poskytnutých služieb, ako aj uhradiť všetky iné peňažné záväzky voči spoločnosti
Orange Slovensko. Spoločnosť Orange Slovensko pri zániku zmluvy zašle účastníkovi konečné
vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.

Podľa bodu 6.2 článku 6 Všeobecných podmienok, okrem povinností upravených v týchto všeobecných
podmienkach je účastník povinný používať službu iba v súlade s príslušnou zmluvou alebo jej dodatkom,
zákonom a všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a podľa cenníka,
ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s ustanovením
článku 11 bod 11.8 týchto všeobecných podmienok.

Podľa bodu 11.14 článku 11 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko má nárok na úrok
z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo účastníkom požadovanej
služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.

Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanej zo dňa 6.12.2012 vyplýva, že žalobca upozornil
žalovanú, že voči nej eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne vyúčtovanej ceny
za poskytnuté služby za Z. XX/XXXX B. XX/XXXX v sume 192,83 eur a zároveň, že je povinná z
dôvodu porušenia zmluvných povinností vyplývajúcich z predmetného dodatku k zmluve o pripojení a
samotnej zmluvy o pripojení zaplatiť zmluvnú pokutu v celkovej výške 118 eur. Náhradný termín plnenia
za poskytnuté komunikačné služby stanovil do XX.XX.XXXX.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení uviedol, že vstupuje do konania iba v časti náhrady škody a v
tejto časti navrhol žalobu zamietnuť. Ďalej uviedol, že zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením
právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené tieto podmienky a to: a/ porušenie právnej povinnosti,
b/ vznik škody ako majetkovej ujmy, c/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodu
a vzniknutou škodu a po d/ zavinenie. V tomto prípade žalobca nepreukázal ani vznik škody, ani príčinnú
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a teda neuniesol dôkazné bremeno.
Poukázal, že tento právny názor už vyjadrili viaceré súdy vo svojich rozsudkoch.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby
zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ,,Zákon“),
účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a
ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 1, 2 Zákona, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup
k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú
všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej
služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania,
platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na
tarifu.

Podľa § 43 ods. 5 Zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník opakovane
neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z
nedbanlivosti, ak nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, ak pripojí na
verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie
v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, ak opakovane
používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, ak opakovane
porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa znenia § 3 ods.1 nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. v znení novely č. 586/2008 Z.z. účinného od
1.1.2009 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Sadzba hlavné refinančné operácie (obchody) sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB podľa
§ 17 ods. 1 Zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike (Zákon č. 659/2007 Z. z. a ďalších všeobecne záväzných
právnych predpisov SR).

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko v tejto právnej veci medzi účastníkmi konania boli uzatvorené zmluvy,
ktoré uzatváral navrhovateľ ako dodávateľ a odporkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv, ako aj
Všeobecných podmienok, bol daný navrhovateľom bez možnosti odporcu privodiť akúkoľvek zmenu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvy o pripojení a
dodatok k zmluvám o pripojení, na základe čoho boli žalovanej poskytované dohodnuté služby, vyčíslené
v jednotlivých faktúrach, ktoré neuhradila. Na základe uzatvorenej zmluvy žalobca dodal žalovanej
služby, ktorá je povinná za poskytnuté služby zaplatiť. Súd preto zaviazal žalovanú na povinnosť zaplatiť
cenu za dodané služby vo výške 82,03 eur, nakoľko ide o povinnosť dlžníka plynúcu z platného záväzku
v súlade s § 494 OZ.

Žalovaná tým, že nezaplatila cenu za poskytnuté služby ani v dodatočnej lehote určenej žalobcom
v pokuse o pokonávku, teda do 20.12.2012, dostala sa dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty, teda
dňom 21.12.2012 do omeškania. Týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania z dlžnej
sumy. Podľa zistenia súdu výška úrokovej sadzby platná k prvému dňu omeškania s plnením, t.j. ku
dňu 21.12.2012 bola 0,75% + 8 percentuálnych bodov, teda zákonná výška úrokov z omeškania k
uvedenému dňu bola 8,75% p.a.. Súd preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v súlade s
platnou právnou úpravou a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády
č. 87/1995 Z.z. vo výške 8,75% ročne od 21.12.2012 do zaplatenia zo sumy 82,83 eur.

Žalobca ďalej v žalobnom návrhu uviedol, že sa voči žalovanej domáha aj zaplatenia sumy 118 eur,
pričom táto suma predstavuje rozdiel predajnej ceny telefónov v čase uzatvorenia zmlúv o pripojení a
akciovej ceny, za ktorú žalobca telefón žalovanej odpredal. Zaplatenia tejto sumy sa domáhal titulom
nároku na náhradu paušalizovanej škody, lebo porušením zmluvných povinností zo strany žalovanej
vznikla žalobcovi škoda vo výške 118 eur.

Z predmetného dodatku k zmluve o pripojení tak, ako je to uvedené vyššie vyplýva, že žalobca
sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaným zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním
po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné
právne posudzovať podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv.
všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej
povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), vznik škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi
protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať
jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti (v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto
- škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným) a jednak

na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej (záväzkovej) povinnosti (ide o
zodpovednosť charakteru ex contractu).

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Ako
už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody, pričom
dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Občiansky zákonník nede?nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971).

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilných telefónov a ich akciovou
cenou.

Z vyššie citovaných ustanovení tak ako boli dojednané v dodatku k zmluve o pripojení ako aj
Všeobecných podmienkach, účastníci konania v dodatku k zmluve o pripojení uzavreli aj dohodu
o predaji koncového telekomunikačného zariadenia, a to presne uvedeného v dodatku a za v
dodatku uvedenú kúpnu cenu, ktoré bolo žalovanej ako účastníkovi predávané z majetku podniku
so zľavou. V tejto časti možno potom predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže v
predmetnom ustanovení boli dojednané všetky podstatné náležitosti tak ako ich upravuje ustanovenie
§ 588 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu. Opakovane boli povinnosti ohľadom predaja telekomunikačného
zariadenia upravené aj v ďalších ustanoveniach, či už v dodatku k zmluve, ako aj vo Všeobecných
obchodných podmienkach tak, ako sú už vyššie citované v čl. 2 bod 2.1 o povinnosti účastníka zaplatiť
podniku kúpnu cenu vo výške uvedenej v čl. 1 bod 1.2 a v čl. 2.7 povinnosť navrhovateľa ako podniku
predať odporcovi ako účastníkovi telekomunikačné zariadenie za kúpnu cenu a previesť na účastníka
vlastnícke právo k telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu.

Žalobca teda umožnil žalovanej na základe dodatku k zmluve kúpu telekomunikačného zariadenia za
ním určenú zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných
operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol
nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie, podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel
získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom
protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Je
neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného
vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný prehodnotením predmetného rozhodnutia o predaji
telekomunikačného zariadenia za dojednanú cenu s tvrdením o spôsobení škody. Keďže žalobca obdržal
dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnil, má súd za to, že k protiprávnemu
zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, teda žalobca nepreukázal vznik škody ako jeden z predpokladov

vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v časti nároku na
zaplatenie náhrady škody v sume 118 eur zamietol.

O trovách konania vo vzťahu žalobca a žalovaná súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo. V tomto konaní žalobca uplatňoval 200,83 eur a bol
úspešný len do sumy 82,83 eur, čo predstavuje úspech žalobcu 41% a žalovanej 59%. Po odrátaní
úspechu žalobcu od úspechu žalovanej (59%-41%), úspech žalovanej predstavuje 18%, avšak táto si
trovy konania neuplatnila, preto súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Žalobcom uplatnená pohľadávka pozostávala z neuhradených služieb vo výške 82,83 eur a náhrady
škody vo výške 118 eur. K uvedenému preto súd pristúpil tak, že uplatnené nároky sú samostatne
žalovateľnými nárokmi (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 11/2011 zo
dňa 11.10.2012). Tvrdenie vedľajšieho účastníka o vstupe do konania len v časti týkajúcej sa zaplatenia
sumy 118 eur je preto opodstatnené a vzhľadom na túto skutočnosť mu súd priznal náhradu trov konania
v zmysle § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý úspech nemal.

V rámci náhrady trov právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka nárok
na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 49,28 eur podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia z tarifnej hodnoty veci 118 eur (jeden úkon 16,60 eur) za tieto
úkony právnej služby :

prevzatie a príprava zastúpenia, podľa § 14 ods.1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. ............ 16,60 eur

vyjadrenie zo dňa 5.10.2014 ................................................................................. 16,60 eur

režijný paušál 2x rok 2014 .................................................................................... 16,08 eur

SPOLU: 49,28 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove (§ 204 ods.1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.