Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. október 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 11C/61/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814205277
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814205277.1

Rozhodnutie

Okresný súd vo Vranove nad Topľou rozhodol samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci
žalobcu: TELERVIS PLUS a.s. so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769 zastúpená JUDr.
Vratislavom Šteffekom, advokátom, AK Nám. Martina Benku 6, Bratislava proti žalovanému: W. R.,
C.. XX.XX.XXXX, S. L. B. XXX za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného OZ Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 42 362 962

zastúpené JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava o zaplatenie
sumy 335,- eur s príslušenstvom t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 240,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 240,- eur od 22.03.2013 do zaplatenia a to všetko v pravidelných mesačných splátkach
vo výške 50,- eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do konca toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom
november 2014 do úplného uhradenia celej dlžnej sumy pod následkami straty výhody splátok.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 4,40 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 18,27 eur na účet právneho zástupcu
žalobcu JUDr. Vratislava Šteffeka a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
sumu 335 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 335 eur od 22.03.2013 do

zaplatenia,zmluvnúpokutuvovýške57,78eur(mesačnávovýške8,25eurx7mesiacovodmarca2013
do februára 2013). Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 10.09.2012 bola medzi žalobcom a žalovaným
ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX na čiastku vo výške 250,-
eur, za odplatu vo výške 95,- eur. Zmluvou sa dlžník zaviazal celkovú čiastku vo výške 345,- uhradiť v 13
mesačných splátkach, a to v prvých 3 mesačných splátkach vo výške 1,25 eur a ďalej v pravidelných 10
mesačných splátkach vo výške 34,13 eur. Prvá splátka bola splatná 10.deň po uzavretí zmluvy a každá

ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30.deň po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky je veriteľ oprávnený žiadať vrátenie celej
dlžnej sumy spolu s úrokmi, ak sa nedohodnú zmluvné strany inak. Prevzatie finančnej hotovosti potvrdil
žalovaný podpisom zmluvy. Žalovaný celkovo do dňa podania žaloby uhradil 10,- eur, pričom posledná
uhradená suma vo výške 5,- eur bola uhradená dňa 12.10.2012. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil
riadne a včas v zmysle splátkového kalendára, žalobcu mu oznámil stratu výhody splátok v zmysle §

53 ods. 8 Obč. zákonníka. V predžalobnej upomienke zo dňa 23.09.2013 žalobca upozornil žalovaného
na uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa
11.10.2013žalobcaoznámilžalovanému,žecelýdlhsastalsplatnýmkudňu21.03.2013.Pozosplatnení
záväzku zo zmluvy o úvere žalobca neeviduje žiadnu ďalšiu úhradu. Ku dňu vypracovania návrhučiní dlžná čiastka 335,- eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom spolu s odplatou v
celkovej sume 345,- eur a čiastkou vo výške 10,- eur, ktorá bola žalovaným uhradená. V zmysle bodu
3 Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sa žalovaný zaviazal uhradiť v

prípade porušenia podmienok zmluvy zmluvnú pokutu vo výške 3,30 % z istiny úveru, a to za každý
začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky, pričom zmluvná pokuta
je splatná v okamihu, keď sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou ktorejkoľvek splátky. Keďže istina
úveru je vo výške 250,- eur, tak dohodnutá mesačná zmluvná pokuta je vo výške 8,25 eur. Vzhľadom na
uvedené je žalovaný podľa zmluvy povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 8,25 eur za každý začatý

mesiac omeškania až do zaplatenia celkovej dlžnej čiastky. Žalobca poukázal na § 3a ods. 3 Nariadenia
vlády č. 87/1995 Z.z. podľa ktorého si uplatňuje úhradu zmluvnej pokuty.

Žalovaný vo veci uviedol, že je si vedomý dlžnej sumy voči žalobcovi, požiadal o možnosť úhrady dlžnej
sumy v splátkach vo výške 50,- eur mesačne vzhľadom na zlú finančnú situáciu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, listinnými dôkazmi a to zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 10.09.2012 vrátane obchodných podmienok, predžalobnou upomienkou

zo dňa 23.09.2013, oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 11.10.2013, kópiou poštového podacieho
hárku, oznámením o vstupe vedľajšieho účastníka do konania zo dňa 02.09.2014, vyjadrením žalobcu
zo dňa 23.09.2014, zo dňa 19.09.2014 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci
stav vecí:

Dňa 10.09.2012 uzavrel žalovaný so žalobcom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 520121326

predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v výške 250 eur. V časti I zmluvy je uvedené že úver je
poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % pri úvere splnom 13 mesiacov. V zmluve je ďalej uvedené,
že veriteľ si účtuje odmenu vo výške 18% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. V časti II
je uvedené, že dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi sumu 250 eur ako istiny, sumu 95 eur ako odplatu,
teda celkovo sumu 345 eur. Ďalej je tam uvedené, že dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi úver v 13

mesačných splátkach , prvé tri vo výške 1,25 eur a desať splátok vo výške 34,13 eur. Prvá splátka
je splatná 10 deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia až do úplného zaplatenia je splatná 30 deň po
splatnosti predchádzajúcej splátky. RPMN v zmluve bola uvedená vo výške 45,60. Ako doporučený
dátum úhrady je uvedený 14.deň v mesiaci.

Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú obchodné podmienky, ktoré tvoria prílohu tejto zmluvy. K

zmluve priložil žalobca aj rozhodcovskú dohodu.

Podľa bodu 1 Obchodných podmienok veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy
po uplynutí troch mesiacoch od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške. Veriteľ
má právo požadovať zaplatenie celej istiny odplaty, zmluvných pokút. Mesačná splátka zahŕňa v sene
splátku istiny a odplaty.

Z oznámenia o zosplatnení záväzku zo dňa 11.10.2013 vyplýva, že žalobca v súlade so zmluvnými
podmienkami zosplatnil ku dňu 21.03.2012 úver poskytnutý žalovanému. Celkový dlh vrátane poplatkov
je 442,75 eur.

Podľa bodu 3 Obchodných podmienok Zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi žalobcom a
žalovaným vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník/spoludlžník nesplní svoj záväzok

podľa čl. II Zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka/spoludlžníka zároveň zmluvnú
pokutu za omeškania vo výške3,3 % z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov a vo výške 3,1 % z
istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov, a to za každý aj začatý mesiac omeškania až do zaplatenia
celkovej dlžnej čiastky. Zmluvná pokuta je splatná v okamihu, keď sa dlžník dostal do omeškania s
úhradou ktorejkoľvek splátky. Zmluvné strany sa dohodli, že veriteľ je oprávnený účtovať dlžníkovi/

spoludlžníkovi náhradu účelne vynaložených nákladov za úkony spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred
začatím súdneho alebo rozhodcovského konania vo výške 20 % z poskytnutej istiny, najmenej však 67,-eur, ktorá nepodlieha vyúčtovaniu. Za účelne vynaložené náklady sa považujú najmä osobné návštevy
poverenou osobou zo strany veriteľa, vyhotovovanie a zasielanie upomienok, registrácia a evidencia
dlžníka v systéme veriteľa, telefonické hovory, náklady spojené s pokusmi o mimosúdne riešenie sporu

(poštovné, právne konzultácie). Táto náhrada je splatná v deň kedy si veriteľ uplatní svoje právo žiadať
vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi a nezahrňuje náklady rozhodcovského, súdneho alebo iného
konania spojeného s vymáhaním dlhu. V prípade nesplácania úveru bude veriteľ vymáhať dlžnú čiastku
v rozhodcovskom alebo v súdnom konaní a na základe právoplatného exekučného titulu a následne v
exekučnom konaní.

Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 2písm. a)b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická

osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej

výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa ust. § 52 ods. 1,2,3,4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ust. § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky

spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,

e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,

n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu

s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ust. § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské

úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len
písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka platného a účinného v
rozhodnom období ( ďalej len ,,Obchodný zákonník“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na

povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie

prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v
dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo

jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas
celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa ust. § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva
o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické,
že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci,

za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto
podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá
pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa súneprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a
služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ

mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Na základe uvedeného preto súd posudzoval predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú pretože bolo
preukázané, že žalobca vystupoval v predmetom vzťahu v rámci svojej obchodnej činnosti a žalovaný

ako nepodnikateľ. Preto je tiež potrebné aplikovať v danom prípade aplikovať smernicu rady 93/13/
EHS z 05.04.1993 o nekalých obchodných praktikách v spotrebiteľských zmluvách ako aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak sú pre žalovaného priaznivejšie.

Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca ako spoločnosť a žalovaný ako klient
uzavreli dňa 10.09.2012 zmluvu o spotrebiteľskom úvere predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo
výške 250 eur, ktorý mal žalovaný uhradiť. V časti I zmluvy je uvedené že úver je poskytnutý za celkový

úrok vo výške 20 % pri úvere splatnom 13 mesiacov. V zmluve je ďalej uvedené, že veriteľ si účtuje
odmenu vo výške 18% z istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov. V časti II je uvedené, že dlžník
sa zaväzuje vrátiť veriteľovi sumu 250 eur ako istiny, sumu 95 eur ako odplatu, teda celkovo sumu 345
eur. Ďalej je tam uvedené, že dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi úver v 13 mesačných splátkach , prvé
tri vo výške 1,25 eur a desať splátok vo výške 34,13 eur. Prvá splátka je splatná 10 deň po uzatvorení

zmluvy, každá ďalšia až do úplného zaplatenia je splatná 30 deň po splatnosti predchádzajúcej splátky.
RPMN v zmluve bola uvedená vo výške 45,60.

Žalobca následne z dôvodu neplnenia si zmluvných povinností zo strany žalovaného a to neuhrádzaním
pravidelných mesačných splátok, v zmysle obchodných podmienok, zosplatnil celý úver listom zo dňa
11.10.2013 ku dňu 21.03.2013.

Súd po vykonanom dokazovaní po preskúmaní predmetnej zmluvy o úvere od ktorej odvádza svoj nárok
žalobca v časti dohodnutých úrokov s odmeny považoval predmetnú zmluvu za neplatnú v tejto časti .

Z charakteru tohto zmluvného vzťahu jednoznačne vyplýva, že táto úverová zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou a žalovaný má v tomto zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods.
4 Občianskeho zákonníka. Je zrejmé, že žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie dlžnej žalovanej sumy

titulom úveru, ktorý žalovanému poskytol na základe zmluvného dojednania obsiahnutého v závere textu
zmluvy, preto súd v záujme zabezpečenia ochrany spotrebiteľa podrobil súdnej kontrole túto zmluvu
z pohľadu naplnenia podmienok jej platnosti. Súd poukazuje, že v zmysle § 52 ods. 1 a 2 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,Občiansky
zákonník“) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Navyše spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu

plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. O takéto podmienky ohľadom úrokov a odmeny ide aj v danom prípade, pričom podľa §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Súd má za to, že žalobca uviedol nesprávne a zavadzajúco samotnú výšku úrokov. Na jednej strane
uvádza, že úrok pri úvere poskytnutom na dobu 13 mesiacov je 20%. Odplata 18% zo sumy istiny.
Na druhej strane uviedol, že odplata za úver 250 eur je 95 eur, čo po prepočte nepredstavuje výšku
20% ani 18% ale 38%. Ďalej je v zmluve uvedené, že dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi úver v 13mesačných splátkach , prvé tri vo výške 1,25 eur a desať splátok vo výške 34,13 eur. Prvá splátka
je splatná 10 deň po uzatvorení zmluvy, každá ďalšia až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň
po splatnosti predchádzajúcej splátky. Do odplaty 95 eur sú zrejme zakomponované nejaké skryté

poplatky.Tátosumazčohopozostávabližšiedefinovanánebola.RPMNvzmluvebolauvedenávovýške
45,60. Je teda otázne či výška RPMN vzhľadom na uvedené rozpory je správna, keďže má zahŕňať
všetky náklady spotrebiteľa. Žalobca ako veriteľa mal jasne, zrozumiteľne a zreteľne bez zahmlievania
uvedených skutočnosti uviesť čo je úrok, čo je odplata a ich výšku.

Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri

spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 roka 5 rokov v období september 2012 činil úrok 11,91
% p.a. Z toho je zrejmé, že úrok pri zarátaní odmeny dohodnutý medzi účastníkmi v danom prípade
viacnásobne prevýšil úrok za ktorý poskytujú obdobné úvery banky a teda možno hovoriť o tom, že
nebol primeraný.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa
priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak

dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009). Za dobré mravy možno považovať
súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát
zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými
a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Súd po preskúmaní zmluvy dospel k záveru, že zmluva v časti dohody o výške úrokov a odplaty za
poskytnutie úveru, ktorý mal byť splatný a uhradený v splátkach v počte 13 považoval za dohodu, ktorá
je v rozpore s dobrými mravmi je obchádzaním zákona ide a preto s poukazom na citované zákonné
ustanovenia o neprijateľnú zmluvnú podmienku a teda neplatnú.

Uvedenú dohodu o úrokoch a odplate súd považoval za dohodu ktorá je v rozpore s citovanými

zákonnými ustanoveniami a preto súd mal za to, že úver je bezúročný, bez poplatkov. Ide o dohodu
ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a je možné hovoriť aj o obchádzanie zákona a preto považoval
uzavretú zmluvu o úvere v tejto časti za neplatnú. Z neplatnej zmluvnej podmienky nemôže vzniknúť
právo na plnenie.

Súd je toho názoru, že vyššie citovaná úverová zmluva neobsahuje z vyššie uvedených dôvodov všetky

náležitosti vyžalované podľa ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere a
preto je úver tiež v zmysle ust . § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z bezúročný a bez poplatkov.

V danej právnej veci, súd je toho názoru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienok( dohodu o odplate
a úrokoch) a ide zjavnú nerovnováhy v právach a povinnostiach na škodu a v neprospech spotrebiteľa.
Jednoznačne nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku, keďže ide o vopred pripravený text

zmluvy zo strany veriteľa, ktorý spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť.

V zmysle bodu 3 obchodných podmienok k zmluve o spotrebiteľskom úvere pripojení bola medzi
účastníkmi konania pre prípad nesplnenia povinnosti žalovaného podľa čl. II zmluvy dohodnutá zmluvná
pokuta vo výške 3,3% za každý mesiac omeškania až do zaplatenia. Súd po preskúmaní tejto dohody
o zmluvnej pokute mal za to, že takto dohodnutá zmluvná pokuta je v rozpore s ust. § 3 ods. 1., § 39

a § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka.

V danej právnej veci bola medzi žalobcom a žalovanou uzatvorená spotrebiteľská zmluva. Pre
spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom,
ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom
spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie

špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne
ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiachv neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým
spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na
jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k

podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje
ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ
požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho
plneniu, je neplatná. Ustanovenie § 53 ods. l, veta druhá predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu
spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa

v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z
predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom
postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so
všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo

strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu.

Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť
o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so
zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a
povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie

nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“). Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré
zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má
aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008

bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky aj do Občianskeho
zákonníka.

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti

nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom

brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybnípodmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal aj k ostatným zmluvným podmienkach, k povahe služby, k

okolnostiam zmluvy. Súd bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom
bolo poskytovanie úveru vo výške 2580 eur. Zmluvná pokuta bola dojedná pre porušenie povinností
uvedených v čl. II zmluvy len na strane žalovaného nie žalobcu. Súd bral na zreteľ aj okolnosti súvisiace
s uzavretím predmetnej zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy, keď zmluva bola uzavretá na predtlači
spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti, išlo formalizovanú zmluvu ktorej

obsah nemohol žalovaný ako spotrebiteľ ovplyvniť a ani zmeniť. Buď mohol zmluvu prijať ako celok
alebo ju odmeniť. Jednoznačne nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku určujú dojednanie
zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti len žalovaného, nie žalobcu. Teda ide o podmienku dojednanú
v neprospech žalovaného. Ide o neprimeranú sankciu za porušenie povinnosti spotrebiteľa.

S poukazom na vyššie uvedené a citované zákonné ustanovenia a to § 53 ods. 4 OZ , § 53 ods. 5
OZ a § 39 OZ súd túto zmluvnú podmienku vyhodnotil ako absolútne neplatnú. Z neplatnej podmienky

nemôže vzniknúť nárok na plnenie. Preto súd považoval žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty za
nedôvodnú.

Keďže bolo preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 250 eur z ktorého žalovaný uhradil
sumu 10 eur, čo nebolo vo veci sporné, potvrdil to žalobca vo svojom vyjadrení a listinných dôkazoch
rozdiel je tak 240 eur. V tejto časti považoval súd žalobu za dôvodnú s poukazom na vyššie uvedené

a preto žalobe ohľadom istiny ako dôvodnej vyhovel len vo výške 240 eur a zvyšok nároku žalobcu z
vyššie uvedených dôvodov považoval za nedôvodný a zamietol ho.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Súd mal ďalej vo veci za preukázané, že žalobca úver zosplatnil listom zo dňa 11.10.2013 k 21.03.2013

v zmysle obchodných podmienok, teda od nasledujúceho dňa sa teda žalovaný mohol dostal do
omeškania s úhradou celej zvyšnej dlžnej sumy úveru, t.j. odo dňa 22.03.2013. Žalobca žiadal úroky z
omeškania do dňa 22.03.2013. Súd je tohto názoru, že k uvedenému dňu bol žalovaný preukázateľne
v omeškaní a preto súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení priznal žalobcovi úroky z
omeškaniavovýškepodľaplatneaktuálnejúrokovejsadzbyEurópskejcentrálnejbankyplatnejkprvému

dňu omeškania, t.j. vo výške 8,75% ročne zo sumy ktorú považoval za dôvodnú 240 eur od 22.03.2013
do zaplatenia. Zvyšok nároku žalobcu na úroky z omeškania preto ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho
hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v

takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci súd žalobe vyhovel čiastočne čo do sumy 240 eur. Pokiaľ ide o sumu 152,78 eur
súd žalobu zamietol.

Podľa pomeru úspechu a neúspechu žalobca s prihliadnutím na procesné zavinenie zastavenia konania
mal teda žalobca úspech v konaní vo výške 61 % a žalovaný vo výške 39 %. Po odpočítaní úspechu
žalobcu od úspechu žalovaného (61 % - 39%), žalobcovi, ktorý bol podľa pomeru úspechu úspešnejší
tak vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania vo výške 22% z jeho celkových priznaných trov
konania.

Trovy konania u žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia.

V rámci náhrady súdneho poplatku vzhľadom na pomerný úspech žalobcu mu súd priznal 22 % zo
zaplateného súdneho poplatku ( 20 eur ) , t.j. vo výške 4,40 eur.

Vrámcináhradytrovprávnehozastúpeniasúdpriznalprávnemuzástupcovivedľajšiehoúčastníkanárok
na náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :

Tarifná odmena podľa hodnoty sporu podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a) a c) cit. vyhlášky za
nasledovné úkony :

- prevzatie a príprava zastupovania z roku 2014.......................... 26,56 eur

- písomné podanie žalobyna súd zo dňa 10.06.2014..................... 26,56 eur

Spolu 53,12 eur

Náhrada hotových výdavkov podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (režijný paušál) 2 x po8,04, t.j. 16,08 eur. Spolu
je to 69,20 eur.

Podľa §18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného

právneho predpisu.

Spolu právneho zastúpenia spolu 69,20 eur, 20% DPH z toho je 13,84 eur, spolu teda sú trovy právneho
zastúpenia 83,04 eur.Vzhľadom na pomerný úspech vo výške 22 % má právny zástupca vedľajšieho účastníka nárok na
pomernú časť vo výške 22% zo sumy 83,04 eur, t.j. 18,27 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.