Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. október 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 11C/20/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113202177
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1113202177.2

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Jeannette Hajdinovou v právnej veci navrhovateľov: 1) E.
Z., I. XX.X.XXXX, Z. O. Z., Z.K. X, F. na X. Bratislava XX, B..T..Z. XX, 2) L. Z., I. XX.X.XXXX, Z. O. Z., M.
XX, F. na X. Bratislava XX, B..T..Z. XX, 3) W. Z. Z., I. XX.XX.XXXX, Z. O. Z., M. XX, F. na X. Bratislava
XX, B..T..Z. XX, zastúpený zákonnou zástupkyňou Ľ. Z., Z. O. Z., Z. X, F. na X. Bratislava XX, B..T..Z.
XX, proti odporcom: 1) R.. B. O., I. X.X.XXXX, Z. O. Z., B. XX, X) W.. B. O., I. XX.X.XXXX, Z. O. Z.,

B. XX, odporcovia v prvom a druhom rade zastúpení advokátom Mgr. Marcelom Drgonom, so sídlom v
Bratislave, Jesenského 2, o vydanie a navrátenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na začatie konania z a m i e t a .

Navrhovatelia v prvom až treťom rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom
v prvom a druhom rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume 609,05 €, spočívajúcu v
náhrade trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu odporcov v prvom a druhom rade Mgr.

Marcela Drgona, vedený v Sberbank Slovensko, a.s., R.: M. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, Z.: Y., do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v prvom až treťom rade sa návrhom na začatie konania, doručeným Okresnému súdu
dňa 23.1.2013, v znení jeho zmeny, ktorú súd pripustil na pojednávaní dňa 9.7.2014, domáhali určenia,
že "odporcovia v prvom a druhom rade sú povinní vydať a navrátiť nehnuteľný majetok, rodinný dom,

prístavbu v podielovom spoluvlastníctve na M. U. XX O. Z. do predošlého (pôvodného) stavu, reálny
úbytok nehnuteľného majetku v súlade so znaleckým posudkom Č.. XX/XX, Y. Č.. XXXX, N..Ú.. M. W.,
B. Č.. XXXX F. Č.. XXXX, M. Č.. XXXXXX, katastrálnou mapou na parcelách č. XXXX F. Č.. XXXX,
k.ú. Staré Mesto, a to prístavbou rodinného domu vo výmere 34,83 m2, tri miestnosti na prvom podlaží,
vrátiť obývacej izbe a kuchyni priečne murivo s dverami, kuchyni pristaviť kúpeľňu, plné drevené dvere
na nádvorie a do záhrady vrátiť na chodbu, zo vstupu zo M. U. vrátiť železné oplotenie a železnú

bráničku do jedného roka od právoplatnosti rozsudku Navrhovatelia v prvom až treťom rade sú ochotní
tolerovať vysunutie základného muriva zo severnej strany prvého a druhého podlažia o 90 cm, vysunutie
základného druhého podložného muriva nad prvé podlažné murivo z južnej strany rodinného domu,
na druhom podlaží komunikačnú chodbu, premiestnené schodisko, zatrávnenú záhradu - ornú pôdu
a nádvoria." Uplatnili si náhradu trov konania. Uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej
nehnuteľnosti vo výške 50 % a zvyšných 50 % nehnuteľnosti vlastnia odporcovia v prvom a druhom

rade. Navrhovatelia boli odkázaní na toto súdne konanie stavebným úradom podľa § 88a ods. 3 a
§ 137 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o stavebnom konaní a stavebnom poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len stavebný zákon alebo SZ) so žalobou o vypratanie a navrátenie do predošlého
stavu alebo o určenie náhrady (rozhodnutie stavebného úradu Mestská časť Bratislava - Staré Mesto
č. 523/52051/2012/STA/Su-L/168 zo dňa 10.12.2012); svoj nárok opierajú o § 135b ods. 2, § 126 ods.
1, § 39 a § 139 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej

len Občiansky zákonník alebo OZ). Uviedli, že stavebný úrad vykonal dňa 23.3.2010 štátny stavebnýdohľad a zistil, že odporcovia v prvom a druhom rade ako nájomcovia uskutočnili zmenu dokončenej
stavby - odstránili prístavbu rodinného domu, vnútorné stavebné úpravy objektu nad rámec povolených
a ohlásených stavebným úradom, odstránili pôvodnú bráničku zo M. U. a zrekonštruovali pôvodné

oplotenie k susednej nehnuteľnosti na parcele č. XXXX. Zmena dokončenej stavby bola vykonaná podľa
predloženej projektovej dokumentácie spracovanej R.. V. B. bez stavebného povolenia. Odporcovia
v prvom a druhom rade stavbu užívajú na bývanie bez právoplatného kolaudačného rozhodnutia.
Navrhovatelia v prvom až treťom rade so zmenou stavby nesúhlasia a zmena stavby bola vykonaná bez
ich vedomia. Majetok bývalých podielových spoluvlastníkov S. X. F. B. X. podliehal exekúcii, ktorá bola

vykonaná predajom nehnuteľnosti (Ex 17183/06). Počas exekučného konania navrhovatelia prvýkrát
zistili, že odporcovia (v tom čase nájomníci) zbúrali prístavbu rodinného domu vo výmere 34,83 m2
(postavenú v rokoch 1989-1991), detskú izbu, hobby miestnosť, zádverie (náraďovňu), narušili statiku
rodinného domu, vybrali priečku a dvere kuchyne a spojili izbu, kuchyňu a chodbu (ďalej aj len spojená
miestnosť), kde postavili kozub a komín, schody na prvé poschodie premiestnili z chodby do spojenej
miestnosti; z chodby premiestnili dvere do záhrady do spojenej miestnosti. Na prízemí rodinného domu

z piatich miestností urobili jednu miestnosť absolútne bez dverí a bez súkromia. Pôvodná prístavba
bola ocenená na sumu 56.887,81 €. V interiéri zrušili dve samostatné bytové jednotky s príslušenstvom
použiteľné pre dve rodiny a stavbu si prispôsobili len pre vlastné potreby. Navrhovatelia tvrdia, že podľa
odhadu súdneho znalca vrátenie interiéru rodinného domu do predošlého stavu si vyžaduje náklady
minimálne 1.200.000,- €.

Navrhovatelia ďalej uviedli, že odporcovia v prvom a druhom rade boli počas štátneho stavebného
dohľadu vyzvaní, aby predložili doklady, ktorými ako stavebníci preukážu, že majú k stavbe iné
právo, ktoré ich oprávňovalo vykonať zmenu dokončenej stavby. Odporcovia v prvom a druhom rade
stavebnému úradu predložili zmluvu o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.7.2006, ktorú uzatvorili
s S. X. F. B. X. ako prenajímateľmi, a zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 9.6.2006

uzatvorenú s budúcimi predávajúcimi S. X. F. B. X.; odporcovia v nej vystupovali ako budúci kupujúci.
V tejto zmluve sa dohodli, že odporcovia sú oprávnení vykonať na nehnuteľnosti len drobné stavebné
úpravy v rozsahu, kedy sa podľa stavebného zákona vyžaduje ohlásenie stavby. V čase konania
štátneho stavebného dohľadu boli podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti S. X., B. X. a
navrhovatelia v prvom až treťom rade.

Na Okresnom súde Bratislava I sa pod sp. zn. 14C/243/2008 viedlo konanie o určenie neplatnosti
nájomnej zmluvy, pod sp. zn. 26C/131/20029 sa viedlo konanie totožných účastníkov konania v
rovnakom procesnom postavení o vypratanie nehnuteľnosti, pod sp. zn. 21C/34/2010 sa viedlo konanie
o určenie neplatnosti zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy.

Navrhovateľka v prvom rade na pojednávaní dňa 9.7.2014 súdu predložila plné moci, ktoré jej mali udeliť

navrhovateľ v druhom rade a zákonná zástupkyňa navrhovateľa v treťom rade. Tieto plné moci neboli
datované a nebolo na nich uvedené, že navrhovateľka v prvom rade splnomocnenie prijíma. Vzhľadom
na to, že predložené plné moci neobsahujú základné náležitosti, súd považoval navrhovateľa v druhom
rade a zákonnú zástupkyňu navrhovateľa v treťom rade za nezastúpených.

Odporcovia v prvom a druhom rade v písomnom vyjadrení navrhli návrh v celom rozsahu zamietnuť

a uplatnili si nárok na náhradu trov konania. Uviedli, že navrhovatelia v petite označujú viaceré
nehnuteľnosti (záhrady, zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom a prístavbu rodinného domu). Z
návrhu však nevyplýva, žeby odporcovia akýmkoľvek spôsobom zasiahli do pozemkov špecifikovaných
v petite, preto nie je zrejmé, vydania čoho sa navrhovatelia domáhajú. Petit je neurčitý a zmätočný. V
čase ohlásenia úpravy stavby postupovali odporcovia v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi.

Počas ohlásených stavebných prác sa zistili viaceré nedostatky stavby, ktoré mohli ohroziť nielen životy
odporcov a osôb žijúcich s nimi v spoločnej domácnosti, ale aj existenciu celej stavby a spôsobiť
materiálne škody na susedných nehnuteľnostiach. Nehnuteľnosť bola v havarijnom a dezolátnom stave.
Navrhovateľmi opisované priestorové usporiadanie a prístavba rodinného domu označená ako hobby
miestnosť, detská izba a zádverie nespĺňali svoju funkciu, neboli dispozične riešené na plnohodnotný

život pre dve samostatné rodiny a nespĺňali ani súčasné technické požiadavky na takýto druh riešenia.
Prístavba rodinného domu mala konštrukčné a iné nedostatky - nemala tepelnoizolačné vlastnosti, vlhla,vnútorné steny boli plesnivé, voda vzlínala po murive, a tým ohrozovala statiku zvyšnej časti stavby,
svetlá výška v prístavbe bola len 2000 mm, nebolo tam kúrenie -podľa projektu R.. B. zo dňa 20.2.1989
mala byť zbúraná a nahradená novým objektom. Prístavba bola neobývateľná. Odporcovia navyše na

stavebnom úrade zistili, že ohľadom prístavby a nadstavby nehnuteľnosti, ktoré mal vybudovať ešte
W.. N. X., sa neviedlo žiadne stavebné ani kolaudačné konanie. Počas odstraňovania starého obkladu
(tatranský profil, ktorý bol čiastočne spráchnivený, plesnivé steny) ako prípravy na zateplenie stavby
a prístavby bol odkrytý nosný oceľový nosník typu "I", ktorý nebol ukrytý v murive, ale bol uložený
naplocho, čím stratil svoju podpornú funkciu a prehol sa. V dôsledku toho sa prehla aj konštrukcia

nad prekladom. Obhliadajúci statik navrhol stavbu asanovať. K výmene dreveného zábradlia došlo až
potom, čo ich vlastník susednej stavby upozornil, že mu práchnivé kusy dreveného zábradlia padajú
na schody. Zábradlie neplnilo svoju funkciu, hrozilo, že príde k odhnitiu väčšej drevenej časti, preto
ho opravili. V havarijnom stave bola aj časť plotu s múrikom (múr pozostával z nesúrodých kusov
zvetraného betónu, tehál, ílovitej zeminy prerastenej burinou, hrozil jeho zosuv; plot pozostával z
lešenárskych trubiek, na ktoré boli pridrôtované záplaty zo skorodovaného pletiva) a vstupná bránka

(pôvodne nemala zámok ani doraz a nedala sa zatvárať). Zásahy sa netýkali celej nehnuteľnosti, ale iba
staticky ohrozenej časti. Asanovaná prízemná predsieň bola nahradená jednoposchodovou prístavbou
a sedlová strecha bola predĺžená nad ňu. Predmetnú nehnuteľnosť zhodnocujú a zachovávajú, odstránili
havarijný stav a zabránili vzniku hroziacich škôd. Znalecký posudok č. 98/98 zo dňa 28.4.1998 určil
všeobecnú cenu nehnuteľnosti v sume 937.900,- Sk (31.132,58 €) a znalecký posudok č. 17/2010 zo

dňa 28.2.2010 určil všeobecnú cenu nehnuteľnosti v sume 282.891,- € (8.495.532,- Sk), z čoho vyplýva,
že nehnuteľnosť zhodnotili. Právo užívať zvyšnú časť nehnuteľnosti, na ktorú bolo v minulosti vydané
právoplatné kolaudačné rozhodnutie, nebolo nikdy dotknuté. Odporca v prvom rade dňa 31.5.2010
požiadal stavebný úrad o dodatočné stavebné povolenie a predložil mu súhlasné stanoviská Okresného
riaditeľstva hasičského a záchranného zboru, Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy, oddelenie

životnéhoprostrediaaHlavnéhomestaSRBratislavy,oddeleniarozvojamesta.Navrhovatelianeprejavili
snahu o udržanie nehnuteľnosti v jej riadnom stave spôsobilom na účel užívania. Tvrdia, že nespracovali
cudziu vec, pretože sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu na M. XX O. Z..

Odporcovia ďalej uviedli, že v prípade ochrany vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je možné
požadovať vydanie veci (nehnuteľnosti), ale je potrebné sa domáhať vypratania veci (nehnuteľnosti)

a podať žalobu o určenie vlastníckeho práva. Nie je možné sa zároveň domáhať aj vydania veci aj
jej navrátenia do pôvodného stavu. V prípade, ak odporcovia vydajú vec navrhovateľom, nie je v ich
moci zabezpečiť a fakticky vykonať navrátenie do pôvodného stavu. V prípade, ak navrhovatelia žiadajú
navrátenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu, nemôžu sa predtým domáhať jej vydania. Petit je preto
nevykonateľný. Namietali svoju pasívnu legitimáciu, pretože stavebné úpravy vykonávali v zastúpení

podielovýchspoluvlastníkov(S.Y.X.F.B.X.).Vzťahodporcovastavebnéhoúradujeosobitnýmvzťahom
mimo sféry občianskeho práva, o ktorom v zásade nie je súd kompetentný rozhodovať. Namietali
tiež aktívnu legitimáciu maloletého navrhovateľa v treťom rade, pretože jeho zastúpenie zákonnou
zástupkyňou (matkou) sa vzťahuje len na bežné záležitosti. Nad rámec bežnej dispozície rozhoduje súd
zohľadniac záujem maloletého dieťaťa. Ak by nedošlo k stavebným úpravám vykonaných odporcami,

došlo by k ďalšiemu znehodnoteniu stavby, susedných nehnuteľností, a teda aj k zmenšeniu majetku
maloletého dieťaťa.

Okresný súd Bratislava I ako súd vecne a miestne príslušný [§ 9 ods. 1, § 84, § 88 ods. 1 písm. h/ zákona
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP)] rozhodol na
pojednávaní dňa 13.10.2014. Pojednávania dňa 13.10.2014 sa v jeho úvode zúčastnili navrhovateľka

v prvom rade, zákonná zástupkyňa navrhovateľa v treťom rade, odporca v prvom rade, odporkyňa v
druhom rade a právny zástupca odporcov v prvom a druhom rade. Na pojednávaní neboli prítomní
navrhovateľ v druhom rade ani maloletý navrhovateľ v treťom rade, ktorí boli na pojednávanie riadne
včaspredvolaní,nežiadalioodročeniepojednávania;navrhovateľkavprvomradeospravedlnilaneúčasť
navrhovateľa v druhom rade tým, že je v škole, súd preto pojednával v neprítomnosti navrhovateľa v

druhom rade a maloletého navrhovateľa v treťom rade podľa § 101 ods. 2 OSP. Počas pojednávania
pojednávaniu miestnosť opustila odporkyňa v druhom rade, ktorá svoju neprítomnosť na ďalšom
pojednávaní ospravedlnila pracovnými dôvodmi, súd preto pojednával v neprítomnosti odporkyne v
druhom rade podľa § 101 ods. 2 OSP. Súd pojednávanie dňa 13.10.2014 prerušil na päť minúť
uznesením vyhláseným na pojednávaní, účastníci boli poučení, že budú po piatich minútach opäť

volaní do pojednávanej miestnosti, čo navrhovateľka v prvom rade skomentovala slovom "dobre". Súdzistil, že po prerušení pojednávania sa do pojednávanej miestnosti nevrátili navrhovateľka v prvom
rade ani zákonná zástupkyňa navrhovateľa v treťom rade, pričom pred prerušením pojednávania svoju
následnú neúčasť neospravedlnili, neuviedli, že na ich strane existujú skutočnosti, ktoré by im bránili

zúčastniť sa pojednávania po jeho prerušení, ani nežiadali o odročenie pojednávania. Súd zároveň
zistil, že príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže si nevšimli, žeby navrhovateľka v prvom rade a
zákonná zástupkyňa navrhovateľa v treťom rade opustili budovu Okresného súdu Bratislava I v čase
prerušenia pojednávania. Súd preto pokračoval v pojednávaní v neprítomnosti navrhovateľky v prvom
rade a zákonnej zástupkyne navrhovateľa v treťom rade podľa § 101 ods. 2 OSP. Súd po skončení

dokazovania vyhlásil rozsudok v prítomnosti odporcu v prvom rade a právneho zástupcu odporcov v
prvom a druhom rade.

Navrhovateľka v prvom rade na pojednávaní dňa 13.10.2014 komentovala prednes právneho zástupcu
odporcov v prvom a druhom rade, okrem iného, slovami: "ešte poslednýkrát som na súde, potom
uplatním zaujatosť, ešte sa vyjadrím" (strana 6 zápisnice o pojednávaní zo dňa 13.10.2014). Ďalej
uvádzala: "Ak dnes nebude vynesený rozsudok, uplatním námietku zaujatosti ... zajtra súdu doručím

uplatnenosť ... žiadam skončiť dokazovanie, vyniesť rozsudok" (strana 7 zápisnice o pojednávaní zo
dňa 13.10.2014). Súd na pojednávaní konštatoval, že navrhovateľka v prvom rade uviedla, že vznesie
námietku zaujatosti až ďalší deň po pojednávaní (t.j. 14.10.2014) a podá na súde "uplatnenosť". Ide
o všeobecné tvrdenia navrhovateľky v prvom rade, v ktorých neuviedla, proti komu vznáša námietku
zaujatosti, neuviedla dôvody zaujatosti, ani kedy sa o nich dozvedela, námietka zaujatosti preto

neobsahuje zákonné náležitosti vyplývajúce z § 15a ods. 3 OSP; ak námietka neobsahuje zákonné
náležitosti, súd nemá poučovaciu povinnosť podľa § 43 OSP. Vzhľadom na skutočnosť, že námietka
navrhovateľkyvprvomradebolaneurčitá,nejasnáanekonkrétna,navrhovateľkajunepodalavzákonnej
lehote na pojednávaní podľa § 15a ods. 2 OSP, súd na ňu podľa § 15a ods. 3 OSP na pojednávaní dňa
13.10.2014 neprihliadol, vec nadriadenému súdu nepredložil a pokračoval v pojednávaní.

Súd na pojednávaniach vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky v prvom rade, zákonnej
zástupkyne maloletého navrhovateľa v treťom rade, odporcu v prvom rade a odporkyne v druhom
rade, listinnými dôkazmi: rozhodnutie stavebného úradu Mestská časť Bratislava - Staré Mesto č.
523/52051/2012/8STA/Sul-L/168 zo dňa 10.12.2012, oznámenie stavebného úradu Mestská časť
Bratislava - Staré Mesto č. 2156/15059/2010/URS/Sul zo dňa 8.4.2010, rozsudok Okresného súdu

Bratislava I č.k. 21C/34/2010-117 zo dňa 16.3.2012, rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k.
14C/243/2008-174 zo dňa 19.10.2011, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 8
Co/135/2012-231 zo dňa 25.6.2013, uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I ČVS:
ORP-957/2-OVK-B1-2008 zo dňa 11.9.2008, uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I ČVS:
ORP-3575/2-OVK-B1-2009 zo dňa 19.2.2010, oznámenie Okresnej prokuratúry Bratislava I č. Pd

4/14/1101-10zodňa19.3.2014,odhadtrhovejcenynájomnéhorodinnéhodomuspozemkom,ohlásenie
stavebných úprav odporcami v prvom a druhom rade zo dňa 31.7.2006, fotodokumentácie rodinného
domu predložené navrhovateľmi aj odporcami, rozhodnutie bývalej Správy katastra pre hlavné mesto
SR Bratislavu č. V-22774/12 zo dňa 19.10.2012, zmluva o nájme nebytových priestorov
uzatvorená dňa 31.7.2006 medzi prenajímateľmi S.Y. X. F. B. X. na jednej strane a nájomcami odporcami

v prvom a druhom rade na druhej strane, zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy uzatvorená dňa
9.6.2006 medzi budúcimi predávajúcimi S. X. F. B. X. na jednej strane a budúcimi kupujúcimi odporcami
v prvom a druhom rade na druhej strane, výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre obec Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, k.ú. Staré Mesto, znalecký posudok č. 17/2010 zo dňa 28.2.2010 E. R.. M. W.,
znalecký posudok č. 98/98 zo dňa 28.4.1998 znalca R.. O. F., projektová dokumentácia stavebného

úradu k rodinnému domu súpisné č. XXXXXX, postaveného na parcele č. XXXX, k.ú. Staré Mesto, spis
Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 10C/85/2010 (najmä zápisnice z pojednávania), administratívny
spis stavebného úradu Mestská časť Bratislava - Staré Mesto č. 591/6471/2013/STA/Sul (rozhodnutie
č. 523/52051/2012/8STA/Sul-L/168 zo dňa 10.12.2012, oznámenie o začatí priestupkového konania zo
dňa 22.8.2013, záznam z vykonania štátneho stavebného dohľadu zo dňa 12.3.2013, fotodokumentácia,

pokyn prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I č. Pd 10/12-15 zo dňa 3.4.2012, žiadosť odporcov
o dodatočné stavebné povolenie zo dňa 31.5.2010 vrátane jej doplnenia a príloh, vyjadrenie dotknutých
orgánov - Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave, odbor odpadového hospodárstva zo dňa
1.8.2011, Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Bratislave zo dňa 20.7.2011, Hlavné
mesto SR Bratislava zo dňa 13.6.2011, nesúhlas navrhovateľov v prvom až treťom rade s dodatočným

stavebnýmpovolením,rozsudokOkresnéhosúduBratislavaIč.k.14C/243/2008-174zodňa19.10.2011,rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 21C/34/10-117 zo dňa 16.3.2012, návrh navrhovateľov zo
dňa 23.2.2010 na začatie konania o určenie neplatnosti zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy,
exekučný príkaz sp. zn. EX 17183/06 zo dňa 18.5.2009, výzvy stavebného úradu na doplnenie

podania a prerušenie konania, zmluva o nájme nebytových priestorov uzatvorená dňa 31.7.2006 medzi
prenajímateľmi S. X. F. B. X. na jednej strane a nájomcami odporcami v prvom a druhom rade na
druhej strane, zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy uzatvorená dňa 9.6.2006 medzi budúcimi
predávajúcimi S.Y. X. F. B. X. na jednej strane a budúcimi kupujúcimi odporcami v prvom a druhom rade
na druhej strane, projekt projektanta R.. B. z augusta 2006 na úpravu a prístavbu rodinného domu na M.

XX O. Z., postaveného na parcele č. XXXX za účelom stavebného povolenia vrátane technickej správy k
projektu úprav a prístavby predmetného rodinného domu zo dňa 25.8.2006, statického výpočtu, výkazov
dreva a technickej dokumentácie).

Súd nevykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa v druhom rade, pretože sa na žiadne z
nariadených pojednávaní nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný, navrhovateľka v prvom rade
ospravedlňovala jeho neúčasť na pojednávaní návštevou školy. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom

svedkov R.. W. Š. F. R.. V. B., ktorí sú zamestnancami stavebného úradu Mestská časť Bratislava Staré
Mesto, svedkov Emílie X. F. B. X., ktorí sú právnymi predchodcami odporcov v prvom a druhom rade,
znaleckým posudkom znalca R.. G. Š. č. 12/2006 zo dňa 24.2.2006, pretože vzhľadom na skutkový a
právny stav zistený v doteraz vykonanom dokazovaní, by vykonanie týchto dôkazov bolo nadbytočné a
nehospodárne a rozhodnutie vo veci by neovplyvnili.

Okresný súd Bratislava I na základe vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav:

Navrhovatelia v prvom až treťom rade a odporcovia v prvom a druhom rade sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre obec Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, k.ú. Staré Mesto:

- rodinný dom súpisné č. XXXXXX, postavený na parcele č. XXXX (ďalej aj len rodinný dom na M. XX

O. Z.),

- pozemok parcelné č. XXXX vo výmere 140 m2, záhrady,

- pozemok parcelné č. XXXX vo výmere 125 m2, zastavané plochy a nádvoria.

Navrhovateľka v prvom rade je podielovou spoluvlastníčkou uvedených nehnuteľností v podiele 1/8 k
celku; vlastnícke právo nadobudla na základe darovacej zmluvy zapísanej pod č. V-14989/2008 zo dňa

27.5.2008.

Navrhovateľ v druhom rade je podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností v podiele 1/8
k celku; vlastnícke právo (pôvodne v podiele ?) nadobudol na základe dedičského rozhodnutia po
poručiteľovi W.. N. X. ako jeho syn - uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. D 125/98 zo dňa
5.5.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.8.2005. Darovacou zmluvou zavkladovanou pod č.

V-14989/2008 zo dňa 27.5.2008 previedol polovicu svojho podielu na navrhovateľku v prvom rade.

Maloletý navrhovateľ v treťom rade je podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností v podiele ?
k celku; vlastnícke právo nadobudol na základe dedičského rozhodnutia po poručiteľovi W.. N. X. ako
jeho syn - uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. D 125/98 zo dňa 5.5.2003, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 15.8.2005.

Odporca v prvom rade a odporkyňa v druhom rade sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených
nehnuteľností v podiele ? k celku; vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudli počas trvania BSM
na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej pod č. V-22774/12 zo dňa 19.10.2012. Od 31.7.2006
do 18.10.2012 boli nájomcami predmetných nehnuteľností na základe zmluvy o nájme nebytových
priestorov zo dňa 31.7.2006 uvedenej nižšie. Ich právnymi predchodcami (od ktorých nadobudlivlastnícke právo k nehnuteľnosti) boli S. X. v podiele ? k celku a B. X. v podiele ? k celku, ktorí
nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe dedičského rozhodnutia po poručiteľovi W.. N.
X. ako jeho manželka a syn - uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. D 125/98 zo dňa 5.5.2003,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.8.2005. Na spoluvlastnícke podiely S. X. F. B. X. bolo zriadené
exekučné záložné právo a po uzavretí kúpnej zmluvy na základe vykonanej exekúcie, bolo exekučné
záložné právo z listu vlastníctva vymazané a odporcovia v prvom a druhom rade nadobudli vlastnícke
právo k predmetnej nehnuteľnosti v podiele ? k celku.

Odporcovia v prvom a druhom rade reagovali na inzerát týkajúci sa predaja rodinného domu na

M. XX O. Z.. O navrhovateľoch v druhom a treťom rade ako o podielových spoluvlastníkoch (ktorí
boli v tom čase ako maloletí zastúpení zákonnou zástupkyňou - ich matkou) mali vedomosť, no boli
poučení, že vec bude vyriešená zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Na základe
toho súhlasili s uzatvorením zmluvy o nájme nebytových priestorov s S.Y. X. F. B. X. ako prenajímateľmi.
V zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.7.2006 sa účastníci zmluvy dohodli, že nájomcovia
sú povinní zabezpečiť vykonanie drobných opráv v dome, starať sa o bežnú údržbu a vykonať prípadné

rekonštrukčné práce v rozsahu, keď si tieto nevyžadujú povolenie stavebného úradu. Náklady na tieto
práce znášajú odporcovia v prvom a druhom rade ako nájomcovia (čl. IV. ods. 2 zmluvy). Odporcovia
v prvom a druhom rade následne ohlásili stavebnému úradu stavebné úpravy týkajúce sa tepelnej
izolácie, výmeny strešnej krytiny, výmeny okien, novej fasády, zateplenia a maľovania (oznámenie
stavebného úradu č. 2006/24357/51464-Št zo dňa 9.8.2006 - dispozičné zmeny prízemia a podkrovia).

Počas stavebných úprav odporcovia zistili ďalšie vady nehnuteľnosti - rodinného domu na M. XX O. Z. -
a to nesprávne osadený nosník ohrozujúci statiku domu, zdravotná závadnosť domu (plesnivé steny po
odstránení tatranského profilu), práchnivé zábradlie, neuzatvárateľná vstupná bránka, narušená statika
prístavbyagaráže.Odporcoviarealizovaliopravuajtýchtočastídomu,avšakbezstavebnéhopovolenia.

Počas štátneho stavebného dohľadu dňa 23.3.2010, ktorý iniciovali navrhovatelia v prvom až treťom

rade, bolo zistené, že odporcovia v prvom a druhom rade uskutočnili zmenu dokončenej stavby -
odstránili prístavbu rodinného domu, realizovali vnútorné stavebné úpravy nad rámec povolených
a ohlásených stavebným úradom oznámením č. 2006/24357/51464-Št zo dňa 9.8.2006, odstránili
pôvodnú bráničku vstupu zo M. U. a bolo zrekonštruované pôvodné oplotenie k susednej nehnuteľnosti
parc.č.5078.ZmenadokončenejstavbybolavykonanápodľaprojektovejdokumentáciespracovanejR..

V. B., autorizovaným stavebným inžinierom bez stavebného povolenia a právoplatného kolaudačného
rozhodnutia. Stavebný úrad vyzval odporcov ako stavebníkov, aby požiadali o dodatočné stavebné
povolenie spojené s kolaudáciou.

Odporcovia dňa 31.5.2010 požiadali o dodatočné stavebné povolenie spojené s kolaudáciou. Žiadosť
doplnili dňa 27.6.2012.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I podala stavebnému úradu upozornenie č. Pd 10/12-15
zo dňa 3.4.2012, t.j. ešte pred zmenou vlastníckeho práva z S. X. F. B. X. na odporcov v prvom a
druhom rade. Prokurátorka v upozornení uviedla, že osoba, ktorá stavbu zrealizovala, nie je vlastníkom
pozemku ani stavby evidovanej v katastri nehnuteľností ani iným stavebníkom podľa § 58 SZ, preto
došlo k zrealizovaniu stavby neoprávnenou osobou. Vyriešenie tejto občianskoprávnej námietky je vo

výlučnej kompetencii súdu v právnom režime podľa § 135b OZ, ktorý sa týka spracovania cudzej veci.
Posúdenie, či ide o dobromyseľného spracovateľa veci alebo nie, je v kompetencii súdu. Stavebný úrad
nie je oprávnený riešiť túto otázku, pretože by posudzoval zároveň aj spor o vlastníctvo k veci, pretože
je stavebný úrad povinný postupovať podľa § 137 ods. 2 SZ, konanie prerušiť a vlastníkov stavby a
pozemku pod stavbou (v tom čase nimi ešte neboli odporcovia v prvom a druhom rade) odkázať na

občianske súdne konanie so žalobou o vypratanie, o navrátenie do predošlého stavu alebo o určenie
náhrady.

Stavebný úrad Mestská časť Bratislava - Staré Mesto rozhodnutím č. 523/52051/2012/STA/Sul-L/168
zo dňa 10.12.2012 prerušil stavebné konanie do predloženia právoplatného rozhodnutia súdu v
občianskom súdnom konaní podľa § 88a ods. 3 a § 137 ods. 2 SZ a odkázal vlastníkov (t.j. navrhovateľov

v prvom až treťom rade a odporcov v prvom a druhom rade) stavby rodinného domu súpisné č. XXXXXXpostaveného na parcele č. XXXX, k.ú. Staré Mesto na súd so žalobou o vypratanie a zároveň o
navrátenie do predošlého stavu alebo o určenie náhrady. Stavebný úrad postupoval podľa upozornenia
prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I č. Pd 10/12-15 zo dňa 3.4.2012. Uviedol, že osoba,

ktorá stavbu realizovala nie je vlastníkom pozemku ani stavby evidovanej v katastri nehnuteľností, ani
iným stavebníkom definovaným v § 58 SZ. Preto podľa názoru stavebného úradu došlo k zrealizovaniu
stavby neoprávnenou osobou, čo je v kompetencii súdu v občianskom súdnom konaní podľa § 135b
OZ. Dodatok č. 1 k zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 31.7.2006 nemá význam pre ďalšie
konanie stavebného úradu; v konaní o dodatočnom povolení stavby nebol preukázaný rozpor s verejným

záujmom. Stavebný úrad zároveň uviedol, že počas stavebného konania došlo k zmene vlastníctva
predmetnej nehnuteľnosti a podielovými spoluvlastníkmi sa stali odporcovia v prvom a druhom rade na
základe kúpnej zmluvy V-22774/12 zo dňa 19.10.2012. Účastníci stavebného konania (t.j. navrhovatelia
v prvom až treťom rade a odporcovia v prvom a druhom rade) túto zmenu stavebnému úradu neoznámili,
avšak zmena nepreukazuje, že došlo k dohode medzi účastníkmi konania a ani iné právo stavebníka
podľa § 139 ods. 1 SZ, ktoré by oprávňovali stavebníka vykonať zmenu stavby.

Vzhľadom na citované rozhodnutie stavebného úradu č. 523/52051/2012/STA/Sul-L/168 zo dňa
10.12.2012 podali navrhovatelia v prvom a druhom rade návrh na začatie konania v predmetnej právnej
veci, v ktorom sa domáhajú vydania nehnuteľnosti a jej navrátenia do pôvodného stavu. Navrhovatelia
v prvom až treťom rade sa na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 26C/131/2009 domáhali vypratania
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom aj tohto konania; konanie sp. zn. 26C/131/2009 bolo zastavené pre

späťvzatie návrhu na začatie konania.

K dohode o zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na
liste vlastníctva č. XXXX v k.ú. Staré Mesto medzi účastníkmi doposiaľ nedošlo, neprebieha o tom ani
súdne konanie. Navrhovatelia v prvom až treťom rade odmietajú zrušenie a vysporiadanie podielového
spoluvlastníctva, odporcovia v prvom a druhom rade majú záujem dohodnúť sa s navrhovateľmi v prvom

až treťom rade. Navrhovateľka v prvom rade a zákonná zástupkyňa navrhovateľa v treťom rade tvrdia,
že voči odporcom cítia odpor, pohŕdanie, ide podľa navrhovateľky v prvom rade o parazitov; no na druhej
strane obe tvrdia, že by dokázali žiť s odporcami v prvom a druhom rade pod jednou strechou v rodinnom
dome na M. XX O. Z. za predpokladu, že v ňom budú dve bytové jednotky. Zároveň naliehavo žiadajú o
vydanie nehnuteľnosti a o jej navrátenie do pôvodného stavu podľa znaleckého posudku č. 98/98, ktorý

bol vypracovaný na účely dedičského konania po poručiteľovi W.. N. X..

Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 14C/243/2008-174 zo dňa 19.10.2011 určil, že zmluva o nájme
nebytových priestorov uzatvorená dňa 31.7.2006 medzi prenajímateľmi S. X. F. B. X. a nájomcami R..
B. O. F. W.. B. O. je neplatná. Súd v tejto veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b OSP.
Krajský súd v Bratislave potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 14C/243/2008-174 zo dňa

19.10.2011 (rozsudok krajského súdu č.k. 8Co/135/2012-231 zo dňa 25.6.2013).

Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 21C/34/10-117 zo dňa 16.3.2012 zamietol návrh navrhovateľov
v prvom až treťom rade o určenie neplatnosti zmluvy o budúcej zmluve, pretože zmluva o uzatvorení
budúcej zmluvy zanikla dňa 31.12.2006. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.5.2012.

Podľa § 154 ods. 1 OSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 88a ods. 3 SZ ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v
rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného
nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2) a
vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad
odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až

do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci.Podľa § 137 ods. 1 a ods. 2 SZ stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona, sa
pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych
alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ale prekračujú rozsah právomoci stavebného úradu alebo

spolupôsobiacich orgánov štátnej moci (ods. 1). Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o
námietke podľa odseku 1, ktorá, keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované
opatrenie alebo by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný
úrad navrhovateľa alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo na iný príslušný orgán
a konanie preruší (ods. 2).

Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 OZ všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.

Podľa § 135b ods. 1 OZ ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa vlastníkom
novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému vlastníkovi cenu toho,

o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú, rozhodne na návrh
ktoréhokoľvek z nich súd.

Podľa § 135b ods. 2 OZ ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže vlastník
veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do predošlého stavu nie je
možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí

vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode.

Súd sa primárne zaoberal námietkou nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa v treťom rade
a odporcov v prvom a druhom rade vznesenou odporcami. Súd nepovažuje uvedenú námietku za
opodstatnenú, pretože spor sa týka vydania nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre
obec Bratislava - mestská časť Staré Mesto, k.ú. Staré Mesto:

- rodinný dom súpisné č. 103808, postavený na parcele č. XXXX,

- pozemok parcelné č. XXXX vo výmere 140 m2, záhrady,

- pozemok parcelné č. XXXX vo výmere 125 m2, zastavané plochy a nádvoria,

a ich navrátenia do pôvodného stavu. Účastníkmi konania na strane navrhovateľov aj na strane
odporcov sú všetci podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností, ktorí boli v čase rozhodovania

súdu zapísaní na citovanom liste vlastníctva ako podieloví spoluvlastníci. V spore sa rieši ich vzťah
k nehnuteľnostiam, či už ako spracovateľov alebo podielových spoluvlastníkov, preto je navrhovateľ
v treťom rade aktívne legitimovaný na podanie návrhu na začatie konania; vzhľadom na to, že je
maloletým, je v konaní zastúpený zákonnou zástupkyňou - jeho matkou. Pasívne legitimovaní sú aj
odporcovia v prvom a druhom rade, pretože sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností a od nich sa

žiada vydanie nehnuteľností a navrátenie do pôvodného stavu. Preto súd konal so všetkými účastníkmi,
ktorí sú správne označení v návrhu na začatie konania.

Pod pojmom cudzia vec zakotveným v § 135b OZ je potrebné rozumieť vec, ku ktorej nemá spracovateľ
vlastnícke právo (výlučné vlastnícke právo, vec nemá v podielovom spoluvlastníctve alebo v BSM).
Ustanovenie § 135b OZ sa týka len tých prípadov, kedy niekto spracuje cudziu vec bez dohody s jej

vlastníkom, v dôsledku čoho vzniká nová vec; ak dohoda existuje, pre nadobudnutie vlastníckeho práva
platí to, čo bolo dohodnuté. Ide o určenie vzťahu medzi vlastníkom veci a spracovateľom, ktorý nie
je vlastníkom veci. Podľa ustanovenia § 135b OZ však nemožno riešiť vzťah viacerých podielových
spoluvlastníkov ku konkrétnej veci, a to ani analogicky, pretože práva a povinnosti podielových
spoluvlastníkov sú upravené v osobitných ustanoveniach OZ (§ 136 až § 142 OZ).Základným predpokladom postupu podľa § 135b OZ je cudzia vec a jej spracovanie. Cudzou vecou sa
rozumie vec, ktorej vlastníkom je niekto iný ako jej spracovateľ; spracovateľom v tomto zmysle môže
byť aj oprávnený držiteľ. Môžu sa vyskytnúť prípady, že ten, koho vec bola spracovaná, nepreukáže

svoje vlastnícke právo k nej, ale len oprávnenú držbu. V tomto prípade bude potrebné považovať
oprávneného držiteľa za vlastníka, pokiaľ samozrejme spracovateľ nepreukáže, že vlastníkom veci je
on sám. Následky spracovania cudzej veci sú rôzne podľa toho, či spracovateľ bol v dobrej viere alebo
nie. Vzhľadom na to, že - na rozdiel od vymedzenia oprávnenej držby - zákon nevyžaduje, aby dobrá
viera existovala so zreteľom na všetky okolnosti, preto v dobrej viere bude aj ten spracovateľ, ktorý bude

vychádzať z takého omylu o práve spracovať vec, ktorý by inak bol neospravedlniteľný. Možno však
uzavrieť, že medzi dobrou vierou a tou dobrou vierou, ktorá je daná so zreteľom na všetky okolnosti
prípadu, niet rozdielu. Spracovaním sa rozumie opracovanie veci, úprava veci prácou, zužitkovanie
suroviny pri výrobe a podobne (Krátky slovník slovenského jazyka 4, Synonymický slovník slovenčiny,
http://slovnik.juls.savba.sk). Z uvedeného vyplýva, že spracovateľ použije cudziu vec s cieľom jej úpravy,
opracovania alebo zužitkovania podľa svojich predstáv.

Spracovateľ cudzej veci môže byť dobromyseľný alebo u neho môže prvok dobromyseľnosti absentovať.
V prípade dobromyseľného spracovateľa je potrebné určiť, či je podiel vlastníka pôvodnej veci alebo
spracovateľa na spracovanej veci väčší. Vlastníkom spracovanej veci sa potom stane ten, koho podiel
na nej je väčší, a zároveň je povinný nahradiť druhému vlastníkovi to, o čo sa jeho majetok zmenšil (či
už spracovaním alebo odňatím vlastníctva v prospech spracovateľa). Ak niekto spracuje bez súhlasu

vlastníka cudziu vec, hoci vie, že mu nepatrí (nebude v dobrej viere), môže vlastník veci žiadať o jej
navrátenie do predošlého stavu a vydanie za predpokladu, že navrátenie do predošlého stavu je možné
a účelné. Ak tomu tak nie je, je potrebné postupovať podľa § 135b ods. 2 druhej vety OZ. V tomto
prípade vlastník pôvodnej veci nadobúda aj vlastnícke právo k novej veci a má proti spracovateľovi
možnosť podať žalobu o uvedenie veci do pôvodného stavu a vydanie veci. Ak úspešne uplatní nárok na

navrátenie veci do pôvodného stavu, nebude mať proti nemu spracovateľ žiadne nároky. Vlastník veci
však môže žiadať aj o vydanie prepracovanej veci bez jej uvedenia do pôvodného stavu; v tomto prípade
však získa určitý majetkový prospech, ktorý bude potrebné vysporiadať buď dohodou alebo rozhodnutím
súdu s prihliadnutím na okolnosti veci (najmä k tomu, čo viedlo spracovateľa k prepracovaniu veci a ako
sa v dôsledku prepracovania vlastník veci obohatil).

Z ustálenej judikatúry súdov vyplýva, že k stavbe nemožno nadobudnúť vlastnícke právo jej
prepracovaním, nadobudnutie vlastníckeho práva k prepracovanej stavbe je možné len vtedy, ak
pôvodná stavba zanikla (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22 Cdo 761/2001 publikované pod č. C 1524).
Spracovaním nie je možné nadobudnúť vlastníctvo iba k časti cudzej veci - stavby (rozsudok NS SR sp.
zn. 2 Cdo 22/2005 zo dňa 31.8.2005, R 4/2006).

V konaní bolo preukázané, že v čase realizácie stavebných úprav na rodinnom dome na M. XX O.
Z. nad rámec ohlásenia stavebnému úradu (v roku 2010), odporcovia v prvom a druhom rade neboli
vlastníkmi tohto rodinného domu. V tom čase disponovali zmluvou o nájme nebytových priestorov a
zmluvou o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy, ktorými však preukázali ich iné právo k pozemku a stavbe
v zmysle § 58 ods. 2 a § 139 ods. 1 písm. a/ SZ len v súvislosti so stavebnými prácami, na ktoré

stačí ohlásenie stavebnému úradu, ktoré mali dohodnuté s S. X. F. B. X.. Stavebné úpravy, na ktoré
sa vyžaduje stavebné povolenie, nemali s S. X. F. B. X. dohodnuté, preto na ich vykonanie neboli v
tom čase oprávnení. Po vykonaní štátneho stavebného dohľadu podali žiadosť o dodatočné stavebné
povolenie (31.5.2010). Z tohto dôvodu v čase realizovania stavebných úprav nad rámec ohlásenia
stavebného úradu (oprava nosníka domu, úprava prístavby, oprava múrika, bráničky, dispozičné zmeny

v rodinnom dome) spracúvali cudziu vec. V priebehu stavebného konania však došlo k zmene ich vzťahu
k rodinnému domu na M. XX O. Z., a teda aj k novej, spracovanej, veci, pretože od 19.10.2012 sú
podielovými spoluvlastníkmi predmetného rodinného domu v podiele ? k celku. Odo dňa 19.10.2012 sú
stavebníkmi, a teda osobami, ktoré preukázali vlastnícke právo tak k rodinnému domu ako aj k pozemku,
na ktorom je rodinný dom postavený. Inými slovami, odporcovia odo dňa 19.10.2012 už nespracúvajú

cudziu vec, ale upravujú vec v ich podielovom spoluvlastníctve, nemožno ich odvtedy ani analogicky
považovať za spracovateľov cudzej veci podľa § 135b OZ.Podielové spoluvlastníctvo v zmysle § 136 až § 142 OZ predstavuje vlastnícky vzťah rôznych osôb
(fyzických, právnických aj štátu) k určitej nezameniteľnej a nerozdelenej konkrétnej veci, vyjadrený
určenou výškou podielov (zlomkom alebo percentom), ktorý je hlavným kritériom miery účasti

spoluvlastníka na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho vzťahu. Spoluvlastnícky
podiel však nemožno chápať tak, že vyjadruje mieru, v akej je spoluvlastník výlučným vlastníkom
reálnej časti veci. U podielových spoluvlastníkov ide o tzv. ideálny podiel na spoločnej celej hnuteľnej
alebo nehnuteľnej veci, čo znamená, že v každom 1 cm2 sa nachádza podiel každého podielového
spoluvlastníka (v tejto veci podiel navrhovateľky v prvom rade 1/8, podiel navrhovateľa v

druhom rade 1/8, podiel navrhovateľa v treťom rade 1/4 a podiel odporcov v prvom a druhom rade 1/2).
Obsah spoluvlastníckeho práva je vymedzený rovnako ako obsah vlastníckeho práva: tvorí ho jednak
oprávnenie vec držať (ius possidendi), užívať ju (ius utendi), požívať jej plody a úžitky (ius fruendi) a
disponovať vecou (ius disponendi), ale aj určité obmedzenia či povinnosti (záväzky), ktoré sú súčasťou
obsahu aj vlastníckeho práva. Preto podielového spoluvlastníka nemožno bez zrušenia a vysporiadania
podielového spoluvlastníctva (či už dohodou alebo rozhodnutím súdu) nútiť, aby vydal iným podielovým

spoluvlastníkom svoj podiel, pretože by to bolo v rozpore s § 123 OZ a § 136 a nasl. OZ. Iná situácia
by nastala, ak by sa účastníci dohodli na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, reálne by
si nehnuteľnosť rozdelili, prípadne by o takom rozdelení rozhodol súd, a bývalý podielový spoluvlastník
by odmietal opustiť nehnuteľnosť, ktorá by už nebola v jeho vlastníctve, potom by bolo možné podať
žalobu na súd o vypratanie; o túto vec však v predmetnej právnej veci nejde.

Je potrebné mať na pamäti, že pre súd je rozhodujúci stav, ktorý existuje v čase vyhlásenia rozsudku.
Preto vzájomné vysporiadanie spracovateľa a vlastníka veci podľa § 135b OZ
je objektívne ovplyvnené právnym stavom existujúcim v čase vyhlásenia rozsudku. Odporcovia v
prvom a druhom rade nadobudli vlastnícke právo k rodinnému domu na Senickej 22 v Bratislave dňa
19.10.2012, t.j. ešte pred podaním návrhu na začatie konania na súd (23.1.2013) a ešte pred tým, než

stavebný úrad prerušil stavebné konanie a odkázal účastníkov stavebného konania na občianske súdne
konanie (10.12.2012). Stavebný úrad mal v čase prerušenia konania vedomosť o zmene vlastníckych
vzťahov k predmetnej nehnuteľnosti, napriek tomu zmenu nezohľadnil a stavebné konanie prerušil
podľa § 88a ods. 2, § 137 ods. 2 SZ. Stavebný úrad sa pri prerušení stavebného konania síce
riadil upozornením prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 3.4.2012, nezohľadnil však,

že upozornenie prokurátorky bolo vydané v čase, keď odporcovia v prvom a druhom rade neboli
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ale len jej nájomcami, a teda v čase prerušenia stavebného
konania dôvody prokurátorky už neboli aktuálne. Vzhľadom na uvedenú zmenu vlastníckych vzťahov
už nebolo nutné, aby stavebný úrad prerušil stavebné konanie a odkazoval účastníkov stavebného
konania na občianske súdne konanie o vydanie veci a o navrátenie do pôvodného stavu, pretože na to

pominuli zákonné dôvody a otázka spoluvlastníctva ako aj statusu stavebníka bola vyriešená ešte pred
prerušením stavebného konania. Je plne v kompetencii stavebného úradu, aby v konaní o dodatočnom
povolení stavby rozhodol, či uskutočnené stavebné zmeny bude považovať za súladné s verejným
záujmom (čo konštatoval aj v rozhodnutí o prerušení stavebného konania zo dňa 10.12.2012) alebo
nie, a podľa toho rozhodne o vydaní alebo nevydaní dodatočného stavebného povolenia (§ 88a SZ).

Do tejto právomoci stavebného úradu nemôže súd v občianskom súdnom konaní zasahovať. Súd by sa
mohol zaoberať právnymi vzťahmi navrhovateľov a odporcov k predmetnej nehnuteľnosti len v konaní o
hospodárení so spoločnou vecou, o náhrade za užívanie spoločnej veci podielovými spoluvlastníkmi nad
rámec ich spoluvlastníckeho podielu, o náhrade za zhodnotenie spoločnej veci niektorými podielovými
spoluvlastníkmi alebo v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o ktoré v

predmetnej právnej veci nejde a domáhanie sa uvedených nárokov nevyplýva ani z obsahu návrhu na
začatie konania v znení jeho zmeny, ktorým je súd viazaný, ani z ďalších písomných a ústnych vyjadrení
navrhovateľov.

Inými slovami, stavebný úrad nehospodárne prerušil stavebné konanie, pretože o otázke vydania alebo
nevydania dodatočného stavebného povolenia po zmene vlastníckych vzťahov k nehnuteľnosti môže

rozhodnúť sám.

Z uvedených dôvodov súd návrh na začatie konania zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný. V ďalšom
konaní je kompetentný konať stavebný úrad.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešným odporcom v prvom a
druhom rade priznal náhradu trov konania v sume 609,05 € pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia;
na náhradu trov konania zaviazal neúspešných navrhovateľov v prvom až treťom rade. Vzhľadom na

skutočnosť, že predmet konania nemožno oceniť peniazmi, súd určil základnú sadzbu tarifnej odmeny
podľa § 11 ods. 1 písm. c/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
vyhláška). Celková sumy náhrady trov konania pozostáva z nasledovných úkonov právnej služby:

- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 21.10.2013 - 60,07 € (§ 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky),

- písomné vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 29.11.2013 - 60,07 € (§ 13a ods.
1 písm. c/ vyhlášky),

- písomné doplnenie vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 31.1.2014 - 61,87 € (§ 13a ods.
1 písm. c/ vyhlášky),

- písomné vyjadrenie k zmene návrhu zo dňa 24.6.2014 - 61,87 € (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky),

- písomné vyjadrenie k zmene návrhu zo dňa 27.8.2014 - 61,87 € (§ 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky),

- účasť na pojednávaní dňa 9.7.2014 od 8,30 hod. do 11.30 hod. - 123,74 € (§ 13a ods. 1 písm. d/
vyhlášky; t.j. 2 x 61,87 €),

- účasť na pojednávaní dňa 13.10.2014 od 8,30 hod. do 12.20 hod. - 123,74 € (§ 13a ods. 1 písm. d/
vyhlášky; t.j. 2 x 61,87 €),

- režijný paušál v roku 2013: 2 x 7,81 € = 15,62 € (§ 15 písm. a/ vyhlášky),

- režijný paušál v roku 2014: 5 x 8,04 € = 40,20 € (§ 15 písm. a/ vyhlášky).

Platobným miestom je právny zástupca odporcov v prvom a druhom rade (§ 149 ods. 1 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.