Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. október 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/123/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613206810
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2613206810.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov: Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia s.r.o, so
sídlom Karadžičova č. 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Šoltés, AK so
sídlom Karadžičova č. 8, Bratislava, proti odporcovi: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., J. W. č. XXX/XX,
t. č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou: P. W., zamestnankyňa Okresného súdu v Senici,
o zaplatenie sumy 456,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Dunajská Streda zo dňa 11. decembra 2013, č. k. 11C/79/2013-52, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, v časti určenia

neprijateľnosti zmluvnej podmienky a v časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 207,91 eur, úrok z omeškania vo
výške 9 % p.a. zo sumy 56,26 EUR od 6.7.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % p.a. zo
sumy 151,65 EUR od 6.8.2010 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, keď
vo zvyšku návrh zamietol. Ďalej súd určil, že zmluvná podmienka v Dodatku k Zmluve o pripojení zo
dňa 10.6.2010 pod bodom 4 v časti „ v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka
(najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1. písm. b/ alebo v bode 2. alebo v bode 3. tohto Dodatku
alebo v čl. 3 bod 3.6. Všeobecných obchodných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a/ až c/

Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný
uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku“ je ako neprijateľná podmienka
neplatná a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 52 ods. 1, 3, 4, § 53 ods. 1, 4,5, § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 142 ods. 2 O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
dospel k záveru, že predmetná zmluva je v zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou, keď ide o
zmluvu, ktorú uzatvoril navrhovateľ ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ, keď zmluvné podmienky

boli pripravené vopred a odporca nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Pokiaľ sa teda navrhovateľ
pôvodne domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vyplývajúcej zo Zmluvy o pripojení, ktorá je nepochybne
spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška
zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3
Občianskeho zákonníka a teda nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Podstatným v tomto smere
je, že takto dojednaná zmluvná pokuta zaväzovala odporcu k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy

počas celej doby viazanosti a to aj v prípade, ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby
poskytované navrhovateľom, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti,pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej
výške. Je bez akýchkoľvek pochybností, že ustanovenie o zmluvnej pokute nie je výsledkom konsenzu
zmluvných (sporových) strán, ale toto ustanovenie je "diktátom" navrhovateľa ako dodávateľa služby.

Pri posudzovaní (ne)prijateľnosti tejto podmienky uzatvorenia zmluvy (t. j. zmluvnej pokuty) súd dospel k
záveru, že je to neprijateľná, neprimeraná sankcia, nakoľko dodávateľ pri ustanovení o zmluvnej pokute
vôbec nerozlišuje, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvný vzťah (či na začiatku doby viazanosti alebo na jej
konci). Nie je možné preto akceptovať "dohodu" zmluvných (sporových) strán o zmluvnej pokute (bod 3
dodatku), ktorú súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku. Pokiaľ súd uzavrel, že dohoda o zmluvnej

pokute je neprijateľnou podmienkou, je táto dohoda podľa ust. § 53 ods. 4 OZ neplatná, a teda nie je
možné priznať z nej akékoľvek nároky. Navrhovateľ sa domáhal priznania nároku na zaplatenie sumy
456,86 eur, z toho suma 207,91 eur predstavuje vyúčtovanie ceny poskytnutých telekomunikačných
služieb vrátane poplatku za upomienku podľa bodu 7.7. VP, a suma 248,95 eur predstavuje vyúčtovanú
zmluvnúpokutu.Vzhľadomktomu,žeodporcanezaplatiljednotlivéfaktúryzaposkytnutéslužbyvlehote
ich splatnosti, dostal sa do omeškania a to nasledujúcim dňom po splatnosti tej ktorej faktúry. Súd

priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9 % ročne ktoré sú uplatnené v súlade s nar. vlády č.
87/1995 Z.z., s účinnosťou od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry podľa návrhu navrhovateľa. Z
vykonaného dokazovania s poukazom na zhora uvedené súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná iba
v časti o zaplatenie sumy 207,91 eur s 9,0%-ným ročným úrokom z omeškania od splatnosti jednotlivých
faktúr za poskytnuté služby a nedôvodná v časti o zaplatenie sumy 248,95 eur preto rozhodol tak, ako je

uvedené vo výroku tohto rozsudku. Navrhovateľ mal vo veci úspech len čiastočný, preto súd za použitia
ust. § 142 ods. 2 o trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote riadne odvolanie navrhovateľ a to
čo do výroku, ktorým súd prvého stupňa žalobný návrh v sume 248,95 eur zamietol, navrhovateľovi

nepriznal náhradu trov konania a určil, že zmluvná podmienka dojednaná v bode 4 dodatku k zmluve
o pripojení zo dňa 10.06.2010 v časti zmluvnej pokuty je neplatnou z dôvodu jej neprijateľnosti.
Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti v zmysle ust. § 220
O.s.p. zmenil a zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 248,95 eur, náhradu trov konania a zmenil
výrok prvostupňového súdu v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky tak, že určí, že táto

podmienka nie je neprijateľnou, alternatívne, aby v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v
zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.. Navrhovateľ vo svojom odvolaní poukázal na skutočnosť,
že zmluvná pokuta, ktorá bola dohodnutá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom
bola dojednaná riadne a platne v súlade s ust. § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bola dojednaná
písomne s uvedením výšky pokuty a dojednanie o zmluvnej pokute je dojednaním individuálnym a

určitým. Z ustanovenia bodu 4 dodatku k zmluve o pripojení č. 911189076 zo dňa 10.06.2010 vyplýva,
porušenie ktorých zmluvných podmienok odporcu vyplývajúcich mu zo záväzkovo-právneho vzťahu
založeného predmetnou zmluvou o pripojení má za následok vznik práva navrhovateľa resp. jeho
právneho predchodcu na zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím
inštitútom, upraveným zákonom a nárok na jej zaplatenie vznikol z dôvodu neplnenia si zmluvných

povinností odporcom konkrétne neplatenie dohodnutej ceny za poskytnuté využité služby a porušenie
záväzku doby viazanosti. Dojednanie o zmluvnej pokute s odporcom je dojednaním individuálnym a
preto ani prípadná aplikácia ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k dojednaniu k zmluvnej
pokuty by neprichádzala do úvahy. Každý spotrebiteľ má možnosť voľby neprijať dojednania o zmluvnej
pokute a viazanosti a uzavrieť zmluvu s právnym predchodcom navrhovateľa bez viazanosti. V prípade

odporcu, len vyhovel jeho žiadosti o uzavretie zmluvy o pripojení s novými výhodami v podobe akciovej
ceny mobilného zariadenia s benefitom v podobe poskytnutia prenosného kupónu paušál pre blízkeho,
čomu zodpovedá protizáväzok v podobe 24 mes. dohodnutej doby viazanosti užívať program služieb
„55 viac“ zabezpečený zmluvnou pokutou. Preto je potrebné považovať dojednanie o zmluvnej pokute
za individuálne. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

4Obdo/4/1999, v ktorom sa uvádza, že skutočnosť, že strany dojednali zmluvnú pokutu pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti iba jednou zmluvnou stranou neznamená, že takáto dohoda odporuje
zásadám poctivého obchodného styku. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi mobilné
zariadenie za zvýhodnenú akciovú cenu 1,- euro, ktorého reálna hodnota predstavovala v čase predaja
sumu 159,- eur, pričom odporca sa právnemu predchodcovi zaviazal záväzkom doby viazanosti pri

získaní výhody v podobe akciovej zľavnenej ceny mobilného zariadenia a akciovej ceny služby. Odporca
mal možnosť uzavrieť dodatok k zmluve o pripojení bez doby viazanosti a bez benefitov samozrejmebez zmluvnej pokuty. Odporca však dal prednosť výhodnej akciovej ceny mobilného zariadenia a
ponúkanému benefitu, čomu zodpovedá záväzok odporcu spočívajúci v 24 mes. dobe viazanosti, ktorý
odporca preukázateľne porušil. Odporca napriek tomu, že zmluvu o pripojení resp. dodatok k nej uzavrel

10.06.2000, povinnosť riadne a včas splatiť cenu služieb porušil, porušil tak záväzok doby viazanosti
24.mes.,nakoľkodoomeškaniasadostalsozaplatenímfaktúružvmesiacijúl2010zaslužbyposkytnuté
v období od 10.06.2010 do 14.06.2010 a následne neplatil ani ďalšie faktúry. Vzhľadom na vyššie
uvedené navrhovateľ uviedol, že podáva odvolanie v časti, v ktorej bola zmluvná pokuta označená za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko je toho názoru, že pri posúdení všetkých okolností prípadu

a dôvodu porušovanej povinnosti, pre ktorý bol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty uplatnený nie
je možné pri spravodlivom usporiadaní právnych vzťahov takto zjednanú zmluvnú pokutu označiť za
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ďalej navrhovateľ poukázal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v
časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky je v danom prípade nadbytočné, nakoľko navrhovateľ
prevzal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty od svojho právneho predchodcu zmluvou o postúpení
pohľadávok a preto neprichádza do úvahy, aby súd prvého stupňa vo výroku svojho rozhodnutia určil

neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého
stupňa i v časti náhrady trov konania a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia pred súdom prvého
stupňa vo výške 94,44 eur a v odvolacom konaní vo výške 35,54 eur.

Odporca odvolací návrh nepodal, k odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas

oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania § 214
ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa v
napadnutej časti a v časti náhrady trov konania nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa

je v tejto časti vecne správny a je potrebné ho potvrdiť.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 11C/79/2013 je návrh navrhovateľa,
ktorým sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 456,86 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 56,26 eur od 06.07.2010 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 151,65
eur od 06.08.2010 do zaplatenia.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý a to v časti istiny 248,95 eur, v časti určenia zmluvnej
podmienky v dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 10.06.2010 pod bodom 4 za neprijateľnú a v časti
náhrady trov konania.

V zmysle § 153 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu

vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná
(ods. 3 - účinný od 15.10.2008). Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku do výroku
rozhodnutia (ods. 4 - účinný od 01.03.2010).

V zmysle § 53a Občianskeho zákonníka, účinného od 01.03.2010, ak súd určil niektorú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných

podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie
dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky
alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú
povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodnéobohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má
aj právny nástupca dodávateľa (ods. 1). Ak sa rozhodnutie súdu podľa ods. 1 týka len časti zmluvnej
podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v ods. 1 v rozsahu tejto časti (ods. 2).

Špecifikom právnej úpravy od 1. marca 2010 v ustanovení § 53a Občianskeho zákonníka je, že na
jej základe súd i v tzv. sporovom konaní (zásadne ovládanom dispozičným princípom), hoc aj len v
takom, kde má základná požiadavka navrhovateľa pôvod v spotrebiteľskej zmluve, môže dotvoriť jeho
predmet (konania) tým, že aj bez výslovného návrhu niektorého účastníka konania (vyjadreného buď v
žalobe alebo vzájomnej žalobe) určí neplatnosť zmluvnej podmienky s poukazom na jej neprijateľnosť.

Nie je pritom rozhodné, či žalobu v takejto veci podal dodávateľ, spotrebiteľ alebo príslušné združenie,
ale len to, že výsledky vykonaného dokazovania smerujú k rozhodnutiu v neprospech dodávateľa
(čo platí obdobne aj na osoby vstupujúce do práv a povinností dodávateľa až po vzniku prvotného
spotrebiteľského vzťahu, ako aj v prejednávanej veci na základe postúpenia pohľadávky) alebo naopak v
prospech spotrebiteľa preto, že niektorá podmienka alebo aj viaceré takéto podmienky v spotrebiteľskej
zmluve sú neprijateľné. Takéto určenie (neprijateľnosti a neplatnosti) je tu potom zjavne pre spotrebiteľa

za účelom jeho zvýšenej ochrany zaručovanej i na nadnárodnej úrovni (ustanovením povinnosti na
porušenie noriem spotrebiteľského práva reagovať aj bez výslovného návrhu spotrebiteľa) a tiež v smere
eliminovania rizika výskytu neprijateľných podmienok.

Z cit. § 153 ods. 3 cit. ust. vyplýva, že súd môže o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej
zmluve rozhodnúť tak na návrh, ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez

návrhu je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo a právne spočíva na
spotrebiteľskej zmluve, pričom žalobcom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ alebo aj združenie, výsledkom
dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Ods. 4
cit. ust. súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym ust. § 53a Občianskeho zákonníka uviedol vo
výrokurozsudkupresnézneniepodmienky,ktorábolavyhlásenázaneplatnúzdôvodujejneprijateľnosti.

Účelomtakéhotovýroku,ktorýmôžebyťprijatýajnanávrhajbeznávrhuúčastníkakonania-spotrebiteľa
je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky vo všetkých zmluvách
so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Výrok by mal opísať znenie podmienky
tak, ako je uvedené v zmluve. Tento výrok, ale nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci (res iudicatae)
pre spory tohto dodávateľa s inými spotrebiteľmi, ktorí neboli účastníkmi tohto konania.

Z listinných dôkazov založených v spise zo žiadosti o uzavretie Zmluvy o pripojení a Dodatku k
Zmluve o pripojení, ktoré boli uzavreté medzi účastníkmi dňa 10.06.2010 vyplýva, že navrhovateľ sa
zaviazal odporcovi zriadiť prístup k verejnej telefónnej sieti a sprístupniť mu súvisiace služby v zmysle
dohodnutého účastníckeho programu a rozsahu služieb, účastníci upravili podmienky kúpy mobilného
telefónu a tiež využívanie elektronických telekomunikačných služieb. Odporcovi bol na základe zmluvy

predaný mobilný telefón Samsung S5320 za cenu 1,- Sk s DPH, pričom odporcovi boli poskytnuté služby
na základe mesačného programu „55 Viac“.

Vbode4DodatkukZmluveopripojenízodňa10.6.2010jezakotvené,ževprípadeporušeniazmluvných
povinností zo strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1. písm. b/ alebo v bode 2.
alebo v bode 3. tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6. Všeobecných obchodných podmienok alebo v čl. 5

bod 5.2 písm. a/ až c/ Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku,
je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku.

V zmysle § 43 ods. 1 a 2 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorý bol účinný v období
od 01.01.2004 do 31.10.2011, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy o pripojení, zmluvou o pripojení
sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej

sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa ods. 2
podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesta jej poskytovania
a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude
poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Dňom 01.07.2007
nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v ostatnom znení má v

§ 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od
01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008, § 52 Občianskeho zákonníka v znení
v období od 01.04.2004 do 31.12.2007 zakotvoval, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,

zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

S účinnosťou od 01.01.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako
každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom
podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. Je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Keďže z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nie je možné vyvodiť, že 5. Hlava Občianskeho
zákonníka sa vzťahuje len a výlučne na tie spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v § 52 ods. 1,

odvolací súd je toho názoru, že všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka je nevyhnutné aplikovať i na spotrebiteľské zmluvy ako sú definované v cit. ust.
§ 3 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa.

Porovnajúc obsah účastníkmi uzavretej zmluvy o pripojení vrátane jej dodatku s vyššie citovanými
zákonnýmiustanoveniamijenespornéaprvostupňovýsúdvpreskúmavanomrozsudkusprávneuzavrel,

že právny vzťah založený predmetnými zmluvami medzi navrhovateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení
zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľom
v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 43 cit. zák. č. 610/2003
Z.z. a na druhej strane odporcom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom zmysle § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka a podľa§ 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským
vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný
vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v
čase uzavretia predmetnej zmluvy.

Podľa § 53 ods.1,2,3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej

zmluvy účastníkov), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť

ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

V ods. 4 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva, ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi novelou Občianskeho zákonníka zák. č. 568/2007
Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku

sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa ods. 5 cit. §
53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe
od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné
a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho
zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a
ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé
podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj

napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa

hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné

pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže
existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých ktoré sa
môžu považovať za nekalé.

V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa
hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky
zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí

i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

S poukazom na obsah a dôvody podaného odvolania v konaní nebolo sporné, že predmetná zmluvná
podmienka, na základe ktorej bola dojednaná zmluvná pokuta, nebola medzi účastníkmi individuálnedojednaná, o čom svedčí už len to, že bola zapracovaná do predtlače zmluvy, resp. jej dodatku bez
možnosti zásahu do textu v tejto časti zo strany spotrebiteľa.

Odvolateľ namietal záver prvostupňového súdu, že došlo k značnej nerovnováhe v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým k naplneniu znaku neprijateľnosti
podmienok, pričom poukázal na ďalšie podmienky uzavreté v zmluve, resp. dodatku, ktoré sú s
prihliadnutím na výhody, ktoré nimi spotrebiteľ získal, naopak v prospech spotrebiteľa. Je pravdou,
že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť
so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v

dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu
za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v
spotrebiteľskejzmluvebolaprimeraná.Tátopodmienka,alevdanomprípadeipodľanázoruodvolacieho
súdu zhodného s prvostupňovým, splnená nebola.

Ako bolo už uvedené vyššie, podľa dodatku k zmluve o pripojení čl. 4 mala byť dojednaná zmluvná

pokuta v prípade porušenia niektorej z povinností odporcu v pevne dojednanej výške podľa dodatku
k zmluve 4.997,97 Sk/ 248,95 eur. Z obsahu zmluvy i dodatku vyplýva, že odporca ako spotrebiteľ
zakúpil od navrhovateľa ako dodávateľa mobilný telefón za zvýhodnenú cenu 1,- Sk a tiež mal možnosť
používaťposkytovanéslužbytakistozazvýhodnenúcenu.Avšakipozohľadnenítýchtovýhodzískaných
na základe predmetnej spotrebiteľskej zmluvy odporcom ako spotrebiteľom, sa odvolací súd zhoduje

s názorom prvostupňového, že dojednaná zmluvná pokuta ako sankcia za porušenie zmluvných
povinností odporcom ako spotrebiteľom, je neprimerane vysoká, v dôsledku čoho je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a preto neplatná.

Je tomu tak predovšetkým preto, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu v
stabilnej výške 4.997,97 Sk/ 248,95 eur bez ohľadu na to, kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy,

či na počiatku viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením. Je totiž potrebné predpokladať,
že vzhľadom na kúpnu cenu za mobilný telefón musí byť skutočná cena tohto zariadenia fakticky
zaplatená spotrebiteľom postupne v cenách poskytnutých služieb s prihliadnutím na to, že navrhovateľ
ako dodávateľ je podnikateľom, ktorý podniká za účelom vytvárania zisku. Z toho potom vyplýva, že
pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti je ujma na strane dodávateľa nesporne a

neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty za
porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je rozhodne neprimerané. Obdobne
odvolací súd považoval za neprimerané dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za porušenie
zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie je závislé od výšky dlžnej sumy,
v dôsledku čoho je potom spotrebiteľ povinný uhradiť vysokú zmluvnú pokutu teoreticky i v prípade, ak

bude dodávateľovi dlžiť iba 1 cent. Dojednanie o zmluvnej pokute je preto i z tohto hľadiska rovnako
neprimerané.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že zmluvná
podmienka dojednaná v spotrebiteľskej zmluve medzi navrhovateľom a odporcom v cit. čl. 4 Dodatku
k Zmluve o pripojení o zmluvnej pokute spôsobujú z uvedených dôvodov značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa tým, že požadujú od
spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu (§ 53
ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka) spojenú s nesplnením jeho záväzku, v dôsledku čoho ide
o neprijateľné zmluvné podmienky (§ 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka), ktoré sú neplatné
(§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka) a pre spotrebiteľa teda odporcu nie sú záväzné. Súd pritom

v zmysle konštantnej judikatúry ESD i súdov SR musel posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej
v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takouto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou viazaný. ESD v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.06.2012 skonštatoval,
že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že
rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny

dvor vyslovil názor, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť
odstrašujúciúčinokpredodávateľovspočívajúcivtom,žesatakétonekalépodmienkyvočispotrebiteľovijednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je
ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť
obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky

používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu
tak, že by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy
pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby
nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná
podmienka totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých

podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva. Z vyššie
citovaného rozhodnutia ESD vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských veciach využiť
tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka.

Prvostupňový súd v súlade s uvedeným správne uzavrel, že neprijateľná podmienka je neplatná ako
celok a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu, (príp. ju akceptovať iba
v niektorých z dohodnutých prípadov porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie), v dôsledku čoho

bolo možné uplatnenú zmluvnú pokutu ako celok navrhovateľovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať
a nebolo možné ju priznať v moderovanej „primeranej výške“.

S poukazom na vyššie uvedené, potom prvostupňový súd správne v preskúmavanom rozsudku návrh
navrhovateľa v časti, v ktorej si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu, ako nedôvodný zamietol. Rovnako
správne prvostupňový súd zároveň s použitím ust. § 153 O.s.p. z úradnej povinnosti ex offo vo výroku

rozsudku vyslovil, že predmetná zmluvná podmienka je neprijateľná.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj v časti určenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, vrátane správneho závislého výroku o náhrade trov konania, ako
vecne správny s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

V odvolacom konaní bol plne úspešný odporca, v dôsledku čoho mu v zmysle § 142 ods.1 v spojení s §

224 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému navrhovateľovi.
Keďže, ale odporca si náhradu trov konania riadnym návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil,
nebola mu odvolacím súdom priznaná.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.