Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 9C/32/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106209815
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Hadrbulcová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1106209815.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci navrhovateľa: Mestská

časť Bratislava - Devínska Nová Ves, Novoveská 17/A, Bratislava, zast. Advokátska kancelária
JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom Bajkalská 13, Bratislava, IČO: 36 860 662, proti odporcovi:
Slovenská republika ~ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky Pribinova 2, Bratislava, o zaplatenie
sumy 98.346,45 euro titulom úroku z omeškania takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa o zaplatenie istiny 98.346,45 eur titulom úrokov z omeškania z a m i e t a.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajší súd dňa 16.3.2006 domáhal sa navrhovateľ proti odporcovi zaplatenia

4.482.244,70 Sk titulom náhrady škody.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 30.12.2003 bola medzí Slovenskou republikou - Ministerstvom vnútra
SR, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, zastúpené W.. C. Q., generálnym riaditeľom všeobecnej sekcie
a Mestskou časťou Bratislava - Devínska Devínska Nová Ves, so sídlom Istrijská 49 v súčasnosti
Novoveská 17, Bratislava, zastúpená W.. E. C., starostom mestskej časti uzavretá kúpna zmluva, ktorej
predmetom bol odplatný prevod nehnuteľnosti v katastrálnom území Devínska Nová Ves, uvedenej na

liste vlastníctva č. 2387 za dohodnutú cenu 27.883.500,- Sk.

Rozhodnutím Katastrálneho úradu v Bratislave, Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu,
pracovisko Gallayova ul. č. 11, 842 02 Bratislava 4, Č. V-1621 zo dňa 28.5. 2004, návrh na vklad do
katastra nehnuteľnosti podľa kúpnej zmluvy bol zamietnutý.

Proti rozhodnutiu Katastrálneho úradu v Bratislave, Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu,

podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd v Bratislave. Rozsudkom č. 3Sp/145/2004-11
zo dňa 24. 11. 2005 Krajský súd v Bratislave potvrdil rozhodnutie Katastrálneho úradu v Bratislave,
Správy katastra pre hlavné mesto Bratislavu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 24. decembra
2005.

Z odôvodnenia obidvoch rozhodnutí vyplýva, že dôvodom zamietnutia návrhu na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľnosti na základe predloženej vyššie uvedenej kúpnej zmluvy bola absolútna

neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, v spojitosti
s § 8 ods. 11 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisovV súhrne si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi nárok v sume 4 482.244,70.- Sk (slovom štyri milióny
štyristoosemdesiatdva dvestoštyridsaťštyri slovenských korún a sedemdesiat halierov), ako náhradu
škody, ktorá mu vznikla z absolútne neplatného právneho úkonu tvrdiac že škodu spôsobil odporca.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 11.3.2009 navrhovateľ zmenil návrh tak, že žiadal, aby súd
zaviazal odporcu na zaplatenie 403 045,14 eur a nahradiť trovy konania, a to všetko v lehote do 5 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku

Uznesením zo dňa 29.6.2009 č.k. 9C 32/2006 - 101 súd zmenu návrhu podľa § 95 ods. 1,2 O.s.p.
pripustil.

Odporca žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že dňa 30.12.2003 navrhovateľ a odporca
uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom
území Devínska Nová Ves zapísaných na L V č. 2387, za dohodnutú cenu 925.562.64 eur (27.883.500,-

Sk).

Katastrálny úrad v Bratislave, Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu
pracovisko Gallayova č.11, 842 02 Bratislava svojím rozhodnutím č. V-1621 zo dňa 28.5.2004 zamietol
návrh na vklad predmetných nehnuteľností do katastra nehnuteľností.

Voči rozhodnutiu katastrálneho úradu podal navrhovateľ odvolanie, Krajský súd ‚ Bratislave potvrdil
rozhodnutie katastrálneho úradu. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave nadobudol právoplatnosť
24.12.2005.

Dôvodom zamietnutia návrhu na vklad bola absolútna neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2003
podľa § 39 OZ v spojení s § 8 ods. II zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších
predpisov podľa § 39 OZ.

Kúpna zmluva, ktorou sa prevádza majetok štátu do vlastníctva obce je dvojstranným právnym úkonom.

Pokiaľ sa touto zmluvou prevádza nehnuteľný majetok, na jej platnosť sa vyžaduje udelenie súhlasu
Ministerstva financií Slovenskej republiky (§11 ods. 5 zákona d správe majetku štátu). V tomto prípade
Ministerstvo financií Slovenskej republiky udelilo súhlas z prevodom predmetných nehnuteľností.

Odporca poukázal na vyhlásenia zmluvných strán uskutočnené v kúpnej zmluve zo dňa 31.12.2003. V

článku 1 zmluvné strany prehlásili, že sú spôsobilé na právne úkony, v článku V zmluvné strany zhodne
prehlásili, že sa na tomto, úkone dohodli dobrovoľne, že prejav ich vôle je slobodný a vážny a keďže
znenie tejto zmluvy je v súlade s ich prejavenou vôľou, túto na znak súhlasu s jej obsahom vlastnoručne
podpisujú.

Odporca ďalej uviedol, že nejestvuje žiadna príčinná súvislosť medzi konaním odporcu a peňažnými
nárokmi, ktoré si navrhovateľ titulom náhrady škody uplatnil.

Odporca taktiež uviedol, že v žiadnom prípade nemôže stotožniť tvrdením navrhovateľa, že spôsobil
neplatnosť kúpnej zmluvy. Navrhovateľ prejavil záujem o prevod nehnuteľností, navrhovateľ dobrovoľne

podpísal kúpnu zmluvu a vyhlásil v nej, že je spôsobilý na právne úkony, pričom práve navrhovateľ bol
ten, kto nebol na tento úkon spôsobilý, teda tým, že ju uzavrel spôsobil jej neplatnosť. Navrhovateľ nemal
zaslaťodporcovistanovisko,vktoromprejavilzáujemokúputýchtonehnuteľnostiapredovšetkýmnemal
podpísať samotnú kúpnu zmluvu, pretože na rozdiel od odporcu nebol na jej podpis spôsobilý.

Odporca uviedol, že neznalosť príslušných právnych predpisov, ktorá mala za následok uzavretie
neplatného právneho úkonu je pochybením navrhovateľa. Navrhovateľ mal mat vedomosť, že mestskú
časť nemožno v zmysle príslušných právnych predpisov považovať za obec, nemôže nadobudnúť
predmetné nehnuteľností a teda, že nemá spôsobilosť uzavrieť kúpnu zmluvu ako kupujúci.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 17.9.2010 navrhovateľ opätovne menil petit návrhu tak, že
žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie 430.009,74 eur a nahradiť trovy konania to všetko do 5 dní od
právoplatnostirozsudku,pričomuplatnenýnárokšpecifikovaltak,žepohľadávkuvočiodporcovivovýške184.265,32 eur uplatňuje titulom náhrady škody, ktorá vznikla navrhovateľovi tým, že musel uhradiť
bankové poplatky a úroky za poskytnutie úveru Dexia banke Slovensko, a.s. podľa Zmluvy o úvere.

Ďalší nárok voči odporcovi, a to vo výške 147.397,97 eur si navrhovateľ uplatňoval ako nárok
vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia odporcu, v zmysle ust. § 451, ods. 1 v spojení s ust. §§ 456,
454 Občianskeho zákonníka. K bezdôvodnému obohateniu sa odporcu malo dôjsť tým, že navrhovateľ
zabezpečoval stráženie nehnuteľností a s tým spojenú prevádzku nehnuteľností.

Navrhovateľ si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 98.346,45 eur ako nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania s vrátením pôvodne zaplatenej kúpnej ceny odporcovi.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, svedeckými výpoveďami I. C., V., J.,
listinnými dôkazmi: kúpnou zmluvou zo dňa 30.12.2003, rozhodnutím Katastrálneho úradu v Bratislave,
Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, pracovisko Gallayova uJ. č. 11, 842 02 Bratislava

č. V-1621 zo dňa 28. 5. 2004 , Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.: 3Sp/145/2004-11 zo dňa
24.11.2005, zmluvou o úvere medzi Dexia bankou Slovensko a. s. a Mestskou časťou Bratislava
Devínska Nová Ves zo dňa 19. 3. 2004, zmluvou o bezpečnostných službách pri ochrane majetku č.
XXX XXX XX, výpismi z účtu, faktúrami a ďalšími listinnými dôkazmi a vo veci rozhodol rozsudkom dňa
7. júla 2011 č.k 32/2006 tak, že návrh zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v zmysle ust. § 205 ods. 2
písm. d) O. s. p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu navrhovateľa

vyhovieť.

Krajský súd v Bratislave rozhodol o odvolaní navrhovateľa rozsudkom zo dňa 14. augusta 2013 tak,
že rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie istiny 184.
265, 32,- eur titulom náhrady škody a istiny 147. 397, 97 eur titulom bezdôvodného obohatenia, potvrdil.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti, ktorou zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie
istiny 98. 346, 45 o trovách konania, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi ( záznam z pracovného stretnutia zo dňa
31.7.2007, oznámenie o odovzdaní areálu z 12.7.2007, žiadosť navrhovateľa o predĺženie lehoty na

odovzdanie areálu Bystrická v DNV, súhlas odporcu z 23.8.2007 a zápisnica z preberania areálu
Bystrická zo dňa 31.8.2007 a zistil, že navrhovateľ odovzdal nehnuteľnosť odporcovi až 31.8.2007,
pričom aj k tomuto termínu sa v areáli nachádzal majetok navrhovateľa.

Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania.

Podľa § 559 OZ

(1) Splnením dlh zanikne.

(2) Dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 560 OZ ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku
len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť. I ten, kto je povinný plniť vopred,
môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď bude poskytnuté alebo zabezpečené vzájomné plnenie,
ak je plnenie druhého účastníka ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u druhého účastníka a ktoré mu
neboli známe, keď zmluvu uzavrel.

Navrhovateľ sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 98.346,45 euro titulom úroku z omeškania vo
výške 7 % p.a. z dlžnej sumy 27.883.500,- Sk (925.562,64 eur) za obdobie od 16.03.2006, kedy došlo
ku vzniku povinnosti odporcu vrátiť kúpnu cenu zaplatenú navrhovateľom do 21.09.2007, kedy odporcačasť tohto svojho peňažného záväzku vo výške 27.833.500,- Sk (923.902,94 eur) splnil, celkom teda za
554 dní omeškania a z dlžnej sumy 50.000,- Sk (1.659,70 eur) za obdobie od 22.09.2007 do 18.10.2007,
kedy odporca splnil aj zostávajúcu časť tohto svojho peňažného záväzku.

V danom prípade ide o odplatný, vzájomný záväzok, pri ktorom sú vzájomné práva a povinnosti veriteľa
a dlžníka vo vzájomnej korelácii, teda právu jednej zmluvnej strany zodpovedá vždy povinnosť druhého
účastníka právneho vzťahu. Podľa § 560 Občianskeho zákonníka, ak si zo zmluvy majú účastníci plniť
navzájom, môže sa domáhať splnenia záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je

pripravený ho splniť. I ten, kto je povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby,
keď bude poskytnuté alebo zabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka ohrozené
skutočnosťami, ktoré nastali u druhého účastníka a ktoré mu neboli známe, keď zmluvu uzavrel.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrhu navrhovateľa zaplatenie istiny 98.
346, 45,- eur titulom úrokov z omeškania nemožno vyhovieť z dôvodu, že odporca nebol v omeškaní s
vrátením kúpnej ceny, nakoľko v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ splnil svoj vzájomný záväzok

odovzdať odporcovi nehnuteľnosť odporcovi až dňa 31.8.2007, pričom pričom aj k tomuto termínu sa v
areáli nachádzal majetok navrhovateľa. Súd dospel k záveru, že návrh v časti uplatneného nároku na
zaplatenie úroku z omeškania nie je dôvodný, preto návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 98.346,45
euro titulom úroku z omeškania zamietol z dôvodu, že k omeškaniu odporcu s plnením peňažného dlhu
nedošlo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v súlade so zásadou úspechu vo veci.
Navrhovateľ nemal vo veci úspech , odporca si náhradu trov konania neuplatnil, súd preto o trovách
rozhodol tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na podpísanom súde písomne dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 205 ods.
2/O.s.p.