Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. september 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 24C/201/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112214419
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. René Milták

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1112214419.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. René Miltákom v právnej veci

navrhovateľa: Národná diaľničná spoločnosť a.s., Mlynské nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35 919 01,
proti odporcom: 1./ D. L.E., T. L. XXXX/XX, XXX XX H., Š. O. E., Q..: Š. L., R. T. L. XXXX/XX, XXX
XX H., štátny občan SR, 2./ KOOPERATIVA, poisťovňa, a.s, Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4,
Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 2 000,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca v 2./ je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 000,- Eur a náhradu trov konania vo výške
120,- Eur, na číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, H. H. Z. R. V. A. K. E., K..E. , a to všetko v lehote troch
dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

Súd vo vzťahu k odporcovi v 1./ žalobu z a m i e t a.

Odporcovi v 1./ súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žalobou zo dňa 09.05.2012, doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.05.2012, sa domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcom 1./, 2./ povinnosť zaplatiť 2 000,- Eur s
príslušenstvom, a to titulom náhrady nákladov z poistnej udalosti.

Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil tvrdením, podľa ktorého sa dňa 23.05.2010 stala dopravná nehoda,
v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu stojana tiesňového volania a jeho súčastí, znečisteniu vozovky a
poškodeniu rozvádzača RN11, a teda k vzniku škody na majetku navrhovateľa v sume 14 136,60 Eur.

Poistnú udalosť likvidoval odporca 2./ a to z dôvodu povinného zmluvného poistenia, ktoré mal odporca

1./ uzavreté s odporcom 2./. Odporca 2./ v oznámení o poistnom plnení zo dňa 25.11.2010 v rámci
výpočtu plnenia odpočítal od náhrady škody 14 136,60 Eur zhodnotenie (amortizáciu) v sume 2 000,-
Eur. Na základe uvedeného odporca 2./ uhradil navrhovateľovi časť náhrady škody v sume 12 136,60
Eur. Navrhovateľ s uvedeným postupom odporcu 2./ nesúhlasil, a to pokiaľ ide o odpočítanie sumy 2
000,- Eur, ktorú odporca 2./ zadefinoval ako zhodnotenie (amortizácia).

II.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, zástupcu odporcu 1./ a
oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, pričom zistil nasledujúce skutočnosti:Z oznámenia o poistnom plnení (č.l. 13) vyplýva, že dňa 25.11.2010 bola zo strany odporcu 2./ priznaná
navrhovateľovi suma vo výške 12 136,60 Eur. Odporca 2./ si v rámci výpočtu plnenia odpočítal od
náhrady škody 14 136,60 Eur zhodnotenie (amortizáciu) v sume 2 000,- Eur.

Z vyjadrenia odporcu 2./ zo dňa 27.07.2012 (č.l. 48-50) vyplýva, že odporca 2./ priznal navrhovateľovi
poistné plnenie v sume 12 136,60 Eur. V rámci výpočtu poistného plnenia odporca 2./ vychádzal z
uplatnenej škody 14 136,66 Eur, od ktorej si odporca 2./ odpočítal amortizáciu v sume 2 000,- Eur. Podľa
ustanovenia § 442 a 443 OZ, ak sa jedná o škodu na veciach, uhrádza sa skutočná škoda,
pri určení ktorej sa vychádza z ceny veci v čase, keď bola poškodená. Pri určení ceny sa

vychádza z cenového predpisu, prípadne z ceny nadobúdacej s prihliadnutím na jej pokles
vyplývajúci z jej veku, amortizácie, zmeny funkčnosti a podobne, ako aj s prihliadnutím na jej prípadný
vzrast, ktorý nastal následkom zhodnotenia veci.

Zástupca odporcu 1./ navrhol súdu, aby vo vzťahu k odporcovi v 1./ žalobu zamietol a to
z dôvodu, že za škodu v tomto prípade zodpovedá vinník dopravnej nehody, ktorým je C. O. a to podľa
zákona o pozemných komunikáciách a ďalej z dôvodu, že odporca v 1./ mal riadne uzavretú zmluvu o

poistení, čiže v tomto prípade za škodu a jej uhradenie nesie zodpovednosť odporca v 2./.

III.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny

v čase poškodenia.

Pojem škody nie je zákonom definovaný. Pod škodou možno chápať nedobrovoľnú ujmu na majetku
poškodeného, pričom možno rozlišovať medzi materiálnou škodou (objektívne zistiteľné zníženie
majetku poškodeného) a nemajetkovou ujmou (ujma spočívajúca napr. v bolestiach, duševnej alebo
citovej ujme a znížení dôstojnosti človeka).

V súkromnom práve platí princíp úplnej náhrady škody (restitutio in integrum). Napriek tomu majetok
poškodeného nemožno takmer nikdy uviesť do pôvodného stavu (do stavu pred vznikom škody),
poškodenému sa má vykompenzovať majetková strata do tej miery, aby sa eliminovali všetky negatívne
dôsledky spôsobené vznikom škody.

Škodu v zmysle ustanovenia § 442 OZ možno vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá: a) nastala v

majetkovej sfére poškodeného,

b) je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a

c) je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, najmä peňažného.

Škodou je každá majetková ujma, ku ktorej došlo nedovoleným alebo protiprávnym konaním iného
subjektu, za čo tento subjekt zodpovedá. Obsahom pojmu majetková škoda, tak ako ju jednotne

zadefinovala judikatúra (R 55/1971), je zmenšenie majetku poškodeného. Ďalej musí byť škoda reálna,
t. j. musí existovať v čase, keď poškodený od škodcu požaduje náhradu škody, pretože len tvrdenie, že
škoda vznikne v budúcnosti, nie je postačujúce. Škoda je reálna aj vtedy, keď nie je premlčaná (pozri
§ 106 OZ).

Pod pojem škody možno zaradiť akúkoľvek majetkovú ujmu, ktorá je vnímateľná zmyslami (napr.

poškodenie, zničenie alebo odcudzenie cudzej veci), ale aj inú ujmu, ktorú možno objektívne zistiť
(napr. vyčísliť). V zásade možno rozlišovať medzi škodou, ktorá sa prejavuje vo forme zníženia
aktív poškodeného (zničenie veci) alebo vo zvýšení jeho pasív (vynaloženie nákladov na odstránenie
následkov škody).

Zákon taktiež nedefinuje pojem "skutočná škoda" (damnum emergens), pričom

zákonodarca ponecháva vymedzenie tohto pojmu právnej vede a súdnej praxi. Skutočnú škodu možno
vymedziť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva vdôsledku protiprávneho úkonu, resp. škodovej udalosti v zničení, strate, zmenšení, znížení či inom
znehodnotení už existujúceho majetku poškodeného (jeho vecí či jeho iných práv, ako aj hodnôt
oceniteľných peniazmi, ako sú pohľadávky, duševné vlastníctvo) a ktorá predstavuje majetkové hodnoty

nevyhnutné na uvedenie veci do pôvodného stavu. Judikatúra vymedzuje skutočnú škodu ako ujmu
spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a
v príčinnej súvislosti s ňou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré je nevyhnutné
vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu (R 55/1971, s. 151).

Doktrína si túto súdnou praxou vytvorenú definíciu vysvetľuje ako rozdiel v hodnote majetku

poškodeného pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku, pričom výška škody je
daná rozdielom v hodnote majetku, ktorú treba nahradiť peňažným plnením alebo uvedením veci do
pôvodného stavu.

Podľa judikatúry všeobecných súdov (R 55/1971, R 25/1990), ale i názoru Ústavného súdu ČR (Nález
ÚS ČR z 20. 11. 2000, sp. zn. IV. ÚS 548/99) škodu predstavujú nielen majetkové hodnoty, ktoré už
boli, resp. majú byť poškodeným vynaložené, ale aj tie, ktoré by bolo potrebné vynaložiť, aby došlo k

uvedeniu veci do predošlého stavu. Pri zisťovaní existencie škody a vyčíslení jej výšky sa vychádza z
majetkového stavu, ktorý je tvorený predovšetkým súhrnom aktív ako hmotných predmetov (vecí) určitej
hodnoty, ktorá sa dá vyjadriť v peniazoch a iných hodnôt alebo práv, ktoré sú oceniteľné peniazmi,
napr. pohľadávky alebo práva duševného vlastníctva. Naopak pasíva (záväzky) sa od celkovej hodnoty
majetku odpočítavajú, majú teda negatívnu hodnotu. Na základe uvedeného k

zmenšeniu majetkového stavu dochádza tým, že sa zmenší hodnota aktív, resp. sa zvýši hodnota pasív
tak, že celkové vyjadrenie majetku poškodeného v peniazoch sa oproti predošlému stavu zníži. Na
základeuvedenéhonemožnozaskutočnúškodupovažovaťibaprípady,keďdôjdekzmenšeniu(úbytku)
majetku poškodeného, ktorý spravidla pozostáva z vecí, práv alebo hodnôt, ktoré spolu majú
určitú hodnotu trhovú, účtovnú i hodnotu pre jednotlivca samého. Skutočnú škodu môže predstavovať i

zväčšenie pasív poškodeného, ktoré musí poškodený strpieť v dôsledku protiprávneho konania škodcu
(napr. ak sa poškodený v dôsledku protiprávneho konania škodcu dostane do omeškania
s plnením svojej povinnosti na základe osobitnej zmluvy, je povinný uhradiť zmluvnú pokutu, ak bola
dojednaná, pričom táto zmluvná pokuta predstavuje pre poškodeného dlh, ktorý musí splniť pod hrozbou
právnych sankcií a ktorý by inak nenastal, ak by škodca nespôsobil omeškanie poškodeného).

Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosťúčastníkakonaniazato,žezakonanianeboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti

tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).

IV.

V konaní navrhovateľ preukázal vznik škody v sume 14 136,60 Eur. Navrhovateľ taktiež preukázal,
že odporca 2./, po odpočítaní zhodnotenia (amortizácie) v sume 2 000,- Eur, poskytol navrhovateľovi
poistné plnenie v sume 12 136,60 Eur. Je nesporným, že škodu predstavujú náklady, ktoré je potrebné
vynaložiť na to, aby boli odstránené následky poškodenia veci, teda uvedenie veci do predošlého stavu.
V ideálom stave by tomu došlo tak, že jeden diel veci by sa vymenil presne za rovnaký nepoškodený diel.

Pokiaľ sa však jedná o takú zložitú vec akou je stojan tiesňového volania a jeho príslušenstvo,
resp. rozvádzač RN11, ktoré sú navyše používané, zväčša takto opísaný ideálny stav nie je možný.

Zhodnotenie poškodenej veci opravou sa ľudovo nazýva amortizácia. Ide však o obsahovo
dva odlišné pojmy. Amortizácia predstavuje postupné znižovanie hodnoty poškodenej veci na základe jej
veku (a v prípade motorového vozidla aj počtu odjazdených kilometrov). Výpočet amortizácie však tvoríiba časť výpočtu zhodnotenia poškodenej veci opravou, ktorý môže korigovať vyčíslenú amortizáciu. Až
toto zhodnotenie, možno odpočítať z poistného plnenia.

Pokiaľ ide o odporcom uplatnenú ,,amortizáciu" v sume 2 000,- Eur, podľa názoru súdu, takýto postup zo

strany odporcu 2./ pri výpočte poistného plnenia neprichádzal do úvahy a to z nasledujúcich dôvodov:

1. odporca 2./ vôbec neuviedol, akým spôsobom došiel k vypočítanej sume, ktorá by mala zhodnotiť
opravenú vec, podľa akého vzorca, a neuviedol ani odkaz na zákonné ustanovenia, či všeobecné
obchodné podmienky, ktoré by ho k takémuto postupu oprávňovali,

2. odporca 2./ vykonal odpočet žalovanej sumy na základe ľudového pojmu tzv. amortizácie, ktorý nemá
oporuvzákonnýchustanoveniachonáhradeškody(§420anasl.OZ,resp.zákonopovinnomzmluvnom

poistení). Teda ak sa odporca 2./ odhodlal k odpočítaniu sumy, o ktorú sa zhodnotila
poškodená vec, mal používať presné zákonné definície s odkazom na konkrétne ustanovenia právnych
predpisov, alebo zmlúv a to tak, aby tento odpočet bol transparentný, zrozumiteľný a preskúmateľný aj
pre bežného poisteného laika,

3. odpočítanie sumy, o ktorú sa zhodnotila poškodená vec, je dôvodné len tam, kde následkom opravy

dochádza k výraznému zhodnoteniu poškodenej veci a to tak, že poškodený by sa napriek zavineniu
inou osobou, neodôvodnene obohatil v takom rozsahu, že to nie je možné spoločensky akceptovať,

Súd preto pri zisťovaní opodstatnenosti nároku navrhovateľa vzal do úvahy tieto skutočnosti: a)
navrhovateľovi vznikli náklady na opravu v sume 14 136,60 Eur, b) navrhovateľovi
bolo priznané poistné plnenie v sume 12 136,60 Eur.

Rozdiel medzi nákladmi na opravu poškodených vecí (14 136,60 Eur bez DPH) a
vyplatením plnením z povinného zmluvného poistenia (12 136,60 Eur), tak predstavoval sumu 2 000,-
Eur, ktorú mal odporca 2./ navrhovateľovi doplatiť, a ktorú si odporca 2./ neoprávnené odpočítal z titulu
zhodnotenia (amortizácie).

Pokiaľ ide o postavenie odporcu 1./ v tomto konaní, súd rešpektuje právo navrhovateľa uplatniť svoj

nárok na zaplatenie voči subjektu, ktorý mu spôsobil vznik škody (odporca 1./). Nakoľko odporca 1./
mal v čase vzniku škody uzavreté povinné zmluvné poistenie s odporcom 2./, pričom odporca 2./
neuspokojil navrhovateľa v celom rozsahu, bolo vecou navrhovateľa, ako si z opatrnosti upraví celkový
okruh účastníkov konania na strane odporcu. Vzhľadom k tomu, že odporca 1./ preukázal, že nemohol
ovplyvniť výšku poskytnutého poistného plnenia zo strany odporcu 2./ navrhovateľovi, súd žalobu voči

odporcovi 1./ ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Navrhovateľ si spolu s dlžnou sumou uplatnil aj úrok z omeškania. Nakoľko sa navrhovateľovi nepodarilo
bez pochybností súdu preukázať, kedy nastala splatnosť jeho pohľadávky a v akej výške, súd žalobu v
časti priznania úroku z omeškania z dlžnej sumy zamietol.

V.

Súd, pri rozhodovaní o náhrade trov konania účastníkov, postupoval v zmysle § 142 ods.

1, ods. 3 Obč. súd. por., pričom navrhovateľovi, priznal náhradu trov konania, potrebných na účelné
uplatňovanie práva proti odporcovi 2./, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku
120,- Eur (č.l. 45 rubová strana).

Odporca 1./ síce mal v konaní plný úspech, avšak súd mu náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si

odporca 1./ uvedené právo neuplatnil.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, Krajskému súdu v
Bratislave, podaním na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.