Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. september 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/572/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613207702
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5613207702.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpený spoločnosťou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: R. Q.,
nar. XX.X.XXXX, bytom B. C., G. č. XX/XXX, o zaplatenie 1.821,33 Eur s príslušenstvom, v konaní o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5C/232/2013-59 zo dňa
3. októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 5C/232/2013-59 zo dňa 3. októbra 2013 potvrdzuje.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu z dôvodu neunesenia dôkazného bremena
navrhovateľom. Odporcom (v konaní na súde prvého stupňa vystupoval okrem odporkyne aj ďalší
odporca - t. č. nebohý odporca v rade 1/ P. Q.) právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
nepriznal z dôvodu jej neuplatnenia.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnuté
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že jeho právny predchodca uzavrel s
odporcami zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej bol odporcom poskytnutý úver vo výške
60.000,- Sk, ktorý sa zaviazali splácať v pravidelných mesačných splátkach. Odporcovia nesplácali

splátky riadne a včas, čím sa dostali do omeškania. Ku dňu postúpenia pohľadávky vyčíslil postupca
dlžnú sumu vo výške 2.527,81 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.051,09 Eur, riadneho
úroku vo výške 268,84 Eur, úroku z omeškania vo výške 166,02 Eur a ostatného príslušenstva vo
výške 41,86 Eur. K preukázaniu dlžnej sumy navrhovateľ predložil výpis z bankovej knihy s názvom
vyčíslenie pohľadávky z úveru, pričom tento listinný dôkaz je generovaný bankovým systémom, ktorý
je certifikovaný a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Predmetný doklad je relevantným
dôkazomnapreukázaniedlžnejsumy,nakoľkojevyhotovovanýbankovýmsystémom,ktorýniejemožné

fyzicky ovplyvniť a taktiež nie je možné zasiahnuť do jeho výpočtov a vykonávaných operácií a k jeho
podrobnému zdôvodneniu by bolo potrebné vyjadrenie experta v oblasti bankovníctva a bankových
systémov. Súd zaslal navrhovateľovi výzvu na špecifikáciu pohľadávky doručenú dňa 23.9.2013 spolu
s predvolaním na pojednávanie dňa 3.10.2013. V uvedenom časovom rozmedzí nebolo v možnostiach
navrhovateľa zabezpečiť požadovanú špecifikáciu spolu s požadovanými originálmi dokladov, keď
navrhovateľovi neboli zo strany postupcu poskytnuté. Odvolateľ vyjadril presvedčenie, že mu bolozo strany prvostupňového súdu znemožnené predkladanie dôkazov, keď nebolo akceptované jeho
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní. Odporcovia navyše nijako nenamietali uplatnenú pohľadávku.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdil.

Krajský súd považoval za nevyhnutné prioritne poukázať na skutočnosť, že po vyhlásení
prvostupňového rozhodnutia pôvodný odporca v rade 1/ P. Q. zomrel, a to dňa XX.XX.XXXX bez

zanechania majetku. Odvolací súd vychádzajúc z ustanovenia § 107 ods. 3 O.s.p. uzavrel, že povinnosť
pôvodného odporcu v rade 1/ vzhľadom na jeho nemajetnosť neprešla na žiadnych právnych nástupcov,
z ktorého dôvodu následne v druhostupňovom konaní konal len s aktuálnou odporkyňou R. Q..

Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom

rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že základný program sporového konania
je formulovaný petitom návrhu na začatie konania, ktorým navrhovateľ požaduje ochranu jeho práv.
Je výlučne na ňom, aby na účely úspešného uplatnenia žalovaného nároku prezentoval konzistentné
skutkové tvrdenia, ktoré zároveň podporí sumárom príslušných dôkazov. Navrhovanie dôkazov má
priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Dôkaznú povinnosť môže

účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci
prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky
tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení odporcu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia
dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti
je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi

konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva
v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa
vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu
nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých

účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil
svoju dôkaznú povinnosť.

Úlohou všeobecného súdu je korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak
rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu

podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Podľa aktuálnej právnej úpravy súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, než navrhli účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo
veci. Spravidla pôjde o situáciu, kedy súd aj napriek množstvu zadovážených dôkazov nebude môcť
rozhodnúť vo veci bez tohto ďalšieho dôkazu.

Krajský súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ neprezentoval v konaní skutkové

tvrdenia, z ktorých by bolo možné identifikovať a následne riadne posúdiť dôvodnosť uplatneného
nároku. Keďže v konaní bolo uplatnené právo na zaplatenie dlhu zo zmluvy o splátkovom úvere, bolo na
navrhovateľovi aby podrobne špecifikoval jednotlivé peňažné sumy, ktoré voči odporcom uplatnil, a toz hľadiska výšky, splatnosti i právneho dôvodu vzniku. Navrhovateľ predložil nepostačujúce tvrdenia a
dôkazy, ktoré v žiadnom prípade nemohli byť základom pre vyhovenie podanej žalobe. Osobitne krajský
súd poukazuje na obsah žaloby, v ktorej navrhovateľ vymedzil svoju požiadavku na zaplatenie žalovanej

sumy, skutkovo však podrobne nepreukázal (predovšetkým vo väzbe na obsah zmluvy o splátkovom
úvere) jednotlivé sumy, z ktorých pozostávala žalovaná finančná čiastka. Na výzvu súdu smerujúcu k
preukázaniu uplatneného nároku navrhovateľ reagoval len žiadosťou o odročenie pojednávania. K tomu
krajský súd poznamenáva, že k odročeniu pojednávania mohlo dôjsť len z dôležitých dôvodov (§ 101
ods. 2, § 119 ods. 1 O.s.p.). Postup navrhovateľa, ktorý pristúpil k podaniu žaloby bez toho, aby mal

svoj nárok jasne podložený tvrdeniami a dôkazmi, nemohol byť akceptovaný a založiť dôvod pre ďalšie
predlžovanie konania. Aj krajský súd teda dospel k záveru, že účastník neprezentoval žiadne významné
dôvody, ktoré by mali viesť k určeniu iného termínu pojednávania; v zmysle uvedeného potom nedošlo
k odňatiu možnosti odvolateľa konať pred súdom.

Rozporné a neúplné skutkové tvrdenia museli viesť k zamietnutiu návrhu na začatie konania. Nie
je úlohou civilného súdu odstraňovať vecné nedostatky podaní navrhovateľa, či snažiť sa z vlastnej

iniciatívy hľadať v chaotických podaniach parciálne údaje na účely vyhovenia žalobe. Treba totiž
zdôrazniť, že v civilnom konaní platí zásada ukladajúca účastníkovi tvrdiacemu istú skutočnosť, túto
aj preukázať, inak sa vystavuje riziku neúspechu v konaní. Navrhovateľ zjavne neuniesol dôkazné
bremeno, okresný súd mu pritom ponúkol príležitosť vysvetliť opodstatnenosť uplatneného nároku, a to
aj vo forme osobitnej výzvy, ktorá však ostala nevyužitá. Konkrétna špecifikácia žalovanej sumy bola

práve tým, čo mohlo vyústiť do procesného úspechu navrhovateľa v konaní. Pokiaľ účastník v konaní len
poukazoval na jednotlivé listinné dôkazy, na konkrétne ustanovenia zmluvy, či všeobecných obchodných
podmienok, tento jeho postup bol nedostatočný, pretože neponúkol súdu jasný obraz o štruktúre
uplatnenej pohľadávky. Obrana spočívajúca v odkaze na bankový systém evidencie pohľadávok v
žiadnom prípade nebol pre civilný súd postačujúcim dôkazom.

O trovách odvolacieho rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 (v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.),
podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom konaní
nebol navrhovateľ úspešný, odporkyňa si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, resp. jej žiadne
nevznikli, preto jej táto náhrada nebola priznaná.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.