Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. september 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513010222
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Mozner

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8513010222.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Františka Moznera a sudcov JUDr.

Petra Reváka a JUDr. Evy Pirkovskej na verejnom zasadnutí konanom 9. septembra 2014 v Prešove
takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. poriadku na podklade odvolania prokurátora zrušuje rozsudok
Okresného súdu Stará Ľubovňa z 29. mája 2014, sp. zn. 7T/180/2013, vo výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obž. Y. K., nar. XX. A. XXXX v Y. W., trvale bytom S. č. XX, okres Y. W., nezamestnanému, t. č. od 17.
júna 2013 vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS R.,

ukladá

podľa 199 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaraďuje obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

II. Podľa § 319 Tr. poriadku zamieta odvolanie obž. Y. K. proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa
z 29. mája 2014, sp. zn. 7T/180/2013.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom z 29. mája 2014 uznal obž. Y. K. vinným zo zločinu znásilnenia
v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 199 ods. 1 Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že 17. júna 2013

v čase okolo 19:00 hod. v pivnici rodinného domu č. XX v F., okr. Y. W. zozadu pristúpil k G. M., ktorá
tam spoločne býva so svojim druhom K. D., v čase, keď bola prehnutá dopredu, nakoľko tam spolu s
ňou čistil zemiaky, vytiahol svoj pohlavný úd a na túto sa zozadu natlačil na jej zadok s tým, že jej to
urobí zozadu, kde jej doslova povedal „bielu ženu som ešte nepojebal“ a nasilu jej vyzliekol bordové
legíny, ktoré mala vtedy na sebe, až po kolená a nakoľko na sebe nemala spodné prádlo, tak ostala do
pol pása dole nahá, hodil ju na tam uskladnené zemiaky a aj napriek tomu, že po celý čas kričala, aby
prestal a bránila sa ako vedela a aj napriek jej odporu a prosbám, aby prestal, využil svoju väčšiu silu

a v polohe ležmo, keď ležala na chrbte, si ľahol na ňu, ruky jej nasilu stisol k jej telu, aby sa nebránila
a snažil sa svoj pohlavný úd vsunúť do jej vagíny, čo sa mu však nepodarilo, nakoľko sa jej v poslednej
chvíli podarilo obrátiť nabok. Potom si rýchlo vytiahla legíny späť a keď sa snažila z uvedenej pivnice
ujsť von, tak ju opäť nasilu chytil, využil svoju väčšiu silu a dal jej opäť nasilu dole legíny a proti jej vôlijej nasilu strčil svoje prsty do jej vagíny a keď sa jej podarilo prsty obvineného z vagíny vybrať, rýchlo sa
obliekla a utiekla z pivnice von, čím jej spôsobil drobné modriny na dolných končatinách, na vonkajšej
ploche ľavého stehna a predkolenia, ktoré si nevyžiadali lekárske ošetrenie ani práceneschopnosť.

Za to mu okresný súd uložil podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zákona
prihliadajúc na § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní dva roky, na
výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia.

Ihneď po vyhlásení tohto rozsudku podal proti nemu prokurátor odvolanie, rozsah ktorého vymedzil tak,
že toto smeruje iba proti výroku o treste.

V dodatočne predložených dôvodoch okresnému súdu vytýka, že v danom prípade neexistoval zákonný
rámec na postup podľa § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zákona. Zdôraznil pritom, že ide o inštitút mimoriadneho

zníženia trestu, ktoré môže súd pri ukladaní trestu fakultatívne uplatňovať za súčasného splnenia
podmienok, že použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne
a na ochranu spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Odvolateľ zároveň tvrdí, že okresný
súd pri ukladaní trestu odňatia slobody nepostupoval v súlade s ustanovením § 34 ods. 1 Tr. zákona
a pri rozhodovaní neprihliadol na účel, ktorý má trest plniť, a taktiež nepostupoval ani v súlade s

ustanovením § 34 ods. 4 Tr. zákona, v zmysle ktorého súd pri určovaní druhu trestu prihliadne najmä na
spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch
rokov však tento účel podľa odvolateľa zjavne nespĺňa, o čom svedčí tá skutočnosť, že obžalovaný
sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti. Zároveň vyslovil názor, že uloženie nepodmienečného trestu

odňatia slobody v trvaní dvoch rokov pri tak závažnom následku, akým je zásah do práva ženy
slobodne sa rozhodovať o svojom pohlavnom živote, nie je pre ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa dostatočný. Pokiaľ okresný súd prihliadol na poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr.
zákona, namieta, že toto ustanovenie nemožno v žiadnom prípade vykladať tak, ako to v odôvodnení
napadnutého rozsudku uvádza okresný súd, nakoľko samotné zahladenie odsúdenia neznamená, že

obžalovaný viedol riadny život. K spôsobu spáchania činu odvolateľ uviedol, že obžalovaný konal v
podstate pudovo a bez akejkoľvek prípravy sa pokúsil vykonať súlož s poškodenou, pričom aj napriek
evidentne prejavenému nesúhlasu poškodenej sa opakovane pokúsil o dokonanie skutku. Zdôraznil
pritom, že k dokonaniu trestného činu nedošlo len vďaka aktívnemu konaniu poškodenej a nie z dôvodu,
žeby obžalovaný od dokonania trestného činu dobrovoľne upustil. Vo vzťahu k závažnosti následku

prokurátor uviedol, že trestný čin znásilnenia je už vo svojej podstate traumatickým zážitkom, ktorý
zanecháva v psychike poškodenej hlboké stopy a práve z tohto dôvodu zníženie trestu pod dolnú hranicu
trestnej sadzby u trestného činu znásilnenia neprichádza podľa odvolateľa do úvahy.

V podstate z týchto dôvodov prokurátor navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a obž. Y.

K. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby so
zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti uvedenému rozsudku, ktorý bol obž. Y. K. a jeho obhajcovi oznámený 29. mája 2014 vyhlásením
v ich prítomnosti, podal 10. júna 2014 odvolanie aj obžalovaný.

V jeho dôvodoch prostredníctvom obhajcu namieta, že okresný súd nezistil správne skutkový stav veci.
Poukázal pritom na to, že prvostupňový súd napriek tomu, že krajský súd žiadal doplniť dokazovanie v
tom smere, či bol k priznaniu donútený, riadne dokazovanie nevykonal, keď sa uspokojil s oznámením
riaditeľa OR PZ, podľa ktorého bolo v tom čase v službe osemnásť policajtov a vôbec sa nesústredil

na okolnosť, ktorý z policajtov sa dostal do kontaktov s ním pred rozhovorom s vyšetrovateľom. Podľa
názoru odvolateľa tak okresný súd nesplnil úlohu krajského súdu zistiť, kto z policajtov s obžalovaným
rozprával pred výsluchom a kto ho na krivú výpoveď nahovoril. Obžalovaný ďalej poukázal na to, že z
výpovede MUDr. H. vyplynulo, že poškodená síce mala nasadený liek Campral, no jeho použitie bolo
výlučne na posúdení poškodenej a ona ako lekár nemala šancu zistiť, či liek užíva a aký účinok na ňu

má. Žiada preto, aby bola poškodená v tomto smere dopočutá, ako aj k tomu, koľko v inkriminovaný deň
vypila, čo potvrdzujú všetci účastníci brigády. V tejto súvislosti tiež namieta, že okresný súd nevyhovel
jeho návrhu vypočuť k otázke požívania alkoholických nápojov poškodenou starostu obce. V podstatez týchto dôvodov obžalovaný navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na nové
prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal na podklade uvedených odvolaní, ktoré boli
podané oprávnenými osobami včas, v súlade s § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Po takto vykonanom prieskume a po doplnení konania dôkazmi
nevyhnutnými na to, aby mohol o podaných odvolaniach rozhodnúť, dospel k nasledujúcim záverom:

Pokiaľ ide o vinu obž. Y. K., tá je spoľahlivo preukázaná usvedčujúcou výpoveďou pošk. G. M.,
ktorá v priebehu celého konania bez akýchkoľvek rozporov popisovala podstatné okolnosti skutku.
Jej výpoveď pritom potvrdzuje nielen výpoveď jej druha K. D., ale aj výpovede policajtov, ktorí sa
bezprostredne dostavili na miesto činu a zhodne uviedli, že poškodená bola roztrasená a plakala.
Nemožno pritom prehliadnuť, že pravdivosť výpovede poškodenej potvrdzuje aj lekárska správa, podľa

ktorej boli bezprostredne po skutku na oboch jej dolných končatinách prítomné drobné modriny a
na vonkajšej ploche ľavého stehna a predkolenia drobné odreniny do 2 cm, čo plne zodpovedá ňou
prednesenej verzii skutkového deja.

V zhode s jej výpoveďou je napokon aj prvotné priznanie obžalovaného. Ak ten dnes tvrdí, že k tomuto

priznaniu bol donútený bližšie nekonkretizovanými policajtmi, tomuto jeho tvrdeniu nemožno uveriť. Ak
by to totiž mala byť pravda, policajti by k takémuto nátlaku nepochybne využili čas, keď obžalovaný ešte
nemal obhajcu. Tu však treba poukázať na to, že hoci obžalovaný v čase jeho výsluchu v procesnom
postavení podozrivého obhajcu ešte nemal, napriek ním tvrdenému nátlaku zo strany polície vypovedať
odmietol. K spáchaniu skutku sa opakovane priznal až potom, čo mu bol zvolený obhajca, ktorý, resp.

ktorého koncipient, sa zúčastnil tak jeho prvého výsluchu ako obvineného pred vyšetrovateľom a tiež
aj jeho následného výsluchu pred okresným súdom pri rozhodovaní o jeho väzbe. Neobstojí pritom ani
tvrdenie obžalovaného, že v čase týchto výsluchov bol v strese, aj z toho dôvodu, že už bol v minulosti
opakovane trestne stíhaný, dokonca aj pre trestný čin znásilnenia, vedel tak, čo môže očakávať a bol si
nepochybne vedomý dôsledkov priznania sa k trestnému činu.

Treba zároveň dodať, že obhajoba dezinterpretuje predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý
v žiadnom prípade prvostupňovému súdu nenariadil, aby stotožnil všetkých policajtov, ktorí prišli do
kontaktu s obžalovaným pred výsluchom pred vyšetrovateľom, ale okresnému súdu uložil len to, aby sa
v novom rozhodnutí vysporiadal aj s touto obhajobnou námietkou. S poukazom na už uvedené táto nie

je opodstatnená a ani podľa krajského súdu nie je v tomto smere potrebné žiadne ďalšie dokazovanie.

Pokiaľ ide o tú časť obhajoby, ktorá je založená na spochybňovaní hodnovernosti výpovede poškodenej
tým, že v čase skutku bola opitá, poukazuje krajský súd v prvom rade na to, že nielen jej druh, ale ani
zasahujúci policajti u nej nezaznamenali požitie alkoholu a jeho užívanie v tom období nezistila ani jej

ošetrujúca lekárka, u ktorej sa podrobovala ambulantnému protialkoholickému liečeniu.

Vo vzťahu k výpovediam svedkov S. K., W. K., ml., W. K., st. a S. J. treba v prvom rade uviesť, že dvaja
z týchto svedkov (S. K. a W. K., ml.) o tom, že poškodená mala v priebehu dňa pred nimi požiť alkohol,
vypovedali prvýkrát až na hlavnom pojednávaní. Pritom už vo vzťahu k tejto okolnosti je nutné poukázať

na určité rozpory v ich výpovediach. Kým podľa svedkov S. K., W. K., st. a S. J. mala poškodená od nich
žiadať, aby jej naliali, čo aj urobili, svedok W. K., ml. tvrdil, že si sama naliala štyri poháriky.

Zpohľaduhodnovernostitýchtosvedkovsúvšakomnohopodstatnejšímirozporymedziichvýpoveďami,
pokiaľ ide o ich tvrdenie, prvýkrát prednesené až na hlavnom pojednávaní, že poškodená mala v

priebehu dňa návštevu, s ktorou pila čučo. Kým S. K. prítomnosť ďalšej osoby poprel, svedok W. K.,
ml. vypovedal, že na návšteve bol mladý muž - blonďák, s ktorým sa poškodená najprv rozprávala pred
domom a potom šli do domu. So zreteľom na výpoveď tohto svedka sa potom vynára otázka, ako mohol
W. K., st. vidieť, že poškodená s nejakým chlapom, ktorý ale mal podľa neho tmavé vlasy, pila práve
čučo. To, že muž, ktorý tam prišiel mal šedé, resp. hnedé vlasy, uviedol aj S. J..

Tieto podstatné rozpory spochybňujú hodnovernosť výpovedí uvedených svedkov a nasvedčujú tomu,
že z ich strany ide o účelovú snahu pomôcť obžalovanému, ktorý je navyše ich príbuzný.Za takejto dôkaznej situácie by zároveň akékoľvek doplnenie dokazovania v tom smere, či poškodená
v deň skutku požívala alkoholické nápoje (včítane jej opakovaného výsluchu), bolo nadbytočné.

Práve tieto dôvody viedli odvolací súd k tomu, že odvolanie obž. Y. K. ako nedôvodné zamietol.

Pokiaľ ide o výrok o treste, treba prisvedčiť odvolaniu prokurátora v tom smere, že v posudzovanej
veci neprichádzalo do úvahy mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody podľa § 39 ods. 2 písm. a) Tr.
zákona z dôvodu, že k dokonaniu znásilnenia nedošlo preto, že by obžalovaný v dôsledku prejaveného

odporusámupustilodsvojhozámeruvykonaťspoškodenousúlož,alelenvďakatomu,žesapoškodená
voči jeho útoku aktívne bránila a napokon ubránila. Za takéhoto skutkového stavu nemožno dospieť k
presvedčivému záveru, že by vzhľadom na povahu a závažnosť pokusu bolo použitie trestnej sadzby
ustanovenej zákonom pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti by postačoval aj
trest kratšieho trvania. Napadnutým rozsudkom tak bolo porušené ustanovenie § 39 ods. 2 písm. a) Tr.
zákona [§ 321 ods. 1 písm. d) Tr. poriadku].

V tejto súvislosti odvolací súd pre úplnosť dodáva, že preskúmaním na vec sa vzťahujúceho spisového
materiálu nezistil ani žiadne iné, svojou povahou mimoriadne okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa
odôvodňujúce uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom
(§ 39 ods. 1 Tr. zákona).

Tieto dôvody viedli krajský súd k tomu, že na poklade odvolania prokurátora zrušil výrok o treste a o
spôsobe jeho výkonu a pri jeho následnom ukladaní vychádzal zo zákonom stanovenej trestnej sadzby
trestu odňatia slobody na päť až desať rokov. Obžalovanému pritom nepriznal žiadne poľahčujúce ani
priťažujúce okolnosti - na tomto mieste treba súhlasiť s prokurátorom v tom smere, že fikcia neodsúdenia

nemá za následok aj zánik faktu, že obžalovaný už v minulosti spáchal trestný čin, a teda automaticky
neznamená, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život - a uložil mu trest odňatia slobody na
dolnej hranici trestnej sadzby, ktorý považuje z pohľadu dosiahnutia jeho účelu za dostatočný. Na výkon
tohto trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže doposiaľ vo
výkone trestu odňatia slobody nebol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.