Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. júl 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/12/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108209067
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5108209067.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej a

členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa: Ing. S. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/X, W., právne zastúpeného JUDr. Martinom Olosom, advokátom, so
sídlom M. R. R. XX, proti odporcom: v rade 1/ S. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, W., v rade
2/ O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, W., v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, o
odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/43/2008-83 zo dňa 02.10.2013,
takto

r o z h o d o l :

Čiastočné späťvzatie žaloby navrhovateľom, ktoré súdu došlo 09.05.2014, n e p r i p ú š ť a .

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti titulom uplatneného úroku z omeškania

návrh navrhovateľa zamietol, p o t v r d z u j e .

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovateľovi voči odporcom 1/ a 2/ náhradu trov konania
nepriznal, z r u š u j e a v zrušenom rozsahu okresnému súdu v r a c i a na ďalšie konanie.

Vo zvyšku s a rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd vo výroku odporcovi v rade 1/ uložil povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi sumu 9.828,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od
25.08.2012 až do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rovnakú povinnosť uložil aj
odporcovi v rade 2/, pričom vo zvyšnej časti titulom uplatneného úroku z omeškania návrh navrhovateľa
zamietol. Navrhovateľovi voči odporcom v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal.

Nárok navrhovateľa hodnotil prvostupňový súd podľa § 451 ods. 1, 2, § 456, § 517 ods. 1 veta prvá,
ods. 2 OZ, ako aj podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

V prejednávanej veci okresný súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistení, že pôvodne rozhodnutie
osvedčenia o dedičstve 21D/1386/2005, Dnot 252/05 zo dňa 21.02.2006 ako osobitný druh rozhodnutia
o dedičstve, t. j. bolo vydané vo veci samej a bolo právoplatné; následne prípustnosťou obnovy
konania (návrhom na obnovu konania možno napadnúť aj rozhodnutie vydané v konaní o dedičstve)
pôvodné rozhodnutie vydané v konaní o dedičstve, ktoré bolo dôvodom pre plnenie navrhovateľa a

splnenie si hmotnoprávnej povinnosti voči odporcom v rade 1/ a 2/ zaplatením sumy 9.828,58 eur
každému z nich a po povolení obnovy konania o dedičstve došlo k novému prejednaniu dedičstva
po poručiteľovi a vydaniu iného rozhodnutia než bolo rozhodnutie pôvodné. Teda podľa okresného
súdu po právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania súd „ex officio“ vec znova prejednala pôvodné, obnovou konania napadnuté rozhodnutie bolo nahradené rozhodnutím novým, nie však
zrušené. Pokiaľ odporcovia v rade 1/ a 2/ poukazovali, že z nového právoplatného uznesenia nevyplýva
žiadna zmenená povinnosť, a teda povolením obnovy konania sa predchádzajúce rozhodnutie neruší,

okresný súd konštatoval, že z dikcie ustanovenia § 235 ods. 2. O. s. p. „nové rozhodnutie nahradí
pôvodné rozhodnutie“ možno vyvodiť, že pôvodné rozhodnutie sa neruší, ale je nahradené novým
rozhodnutím; na pôvodné rozhodnutie sa preto neprihliada. V rámci obnoveného konania v danom
prípade napadnuté právoplatné rozhodnutie vo veci samej (osvedčenie o dedičstve zo dňa 21.02.2006)
bolo zmenené a vydané nové iné rozhodnutie o dedičstve (uznesenie súdu zo dňa 26.07.2012), ktoré

nahradilo pôvodné rozhodnutie, a to medzi tými istými účastníkmi prejednania dedičstva a vzťahy
dedičov k prejednanému majetku poručiteľa boli novým rozhodnutím upravené inak, a to získaním
iných majetkových práv všetkých zákonných dedičov. Teda právoplatnosťou zmeny (novým rozhodnutím
vo veci samej) sa ex lege nahradilo pôvodné rozhodnutie a vznikol nárok navrhovateľa na vydanie
bezdôvodného obohatenia. Okresný súd sa nestotožnil ani s argumentáciou odporcov v rade 1/ a 2/,
ak došlo k nejakej krivde, môže sa voči inému subjektu a z iného právneho titulu domáhať náhrady

škody založenej na nesprávnom postupe alebo nesprávnom rozhodnutí, a konštatoval, že v danom
prípade nové rozhodnutie sa nedotklo právnych vzťahov žiadnych iných subjektov, ktoré by nadväzovali
na právne vzťahy účastníkov deklarované starším, neskôr zmeneným rozhodnutím. Ďalej dôvodil, že
podstatou bezdôvodného obohatenia je teda zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydá tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia

získaný. Predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie
obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom,
ktorý právny poriadok neuznáva. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z
právneho dôvodu, ktorý odpadol, dopadá na tie prípady, keď v okamžiku poskytnutia plnenia existoval
právny dôvod plnenia, ktorý však následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne

účinky (odpadol). Okamžikom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným
obohatením. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa
nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech
vrátiť.

Okresný súd bol toho názoru, že v danom prípade poskytnutia plnenia na základe právoplatného a

vykonateľného rozhodnutia o dedičstve, ktoré bolo neskôr v rámci konania o mimoriadnom opravnom
prostriedku (obnovy konania) nahradené novým rozhodnutím a došlo k novému prejednaniu veci a
k vydaniu iného rozhodnutia, ide o prípad bezdôvodného obohatenia získaného plnením, ktorého
právny dôvod odpadol. Pôvodné rozhodnutie o dedičstve, ktoré bolo dôvodom pre plnenie a splnenie si
hmotnoprávnej povinnosti navrhovateľa voči odporcom v rade 1/ a 2/ teda právny dôvod plnenia trval až

dovtedy, kým súd opätovne nevydal nové rozhodnutie vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi zo
dňa 26.07.2012. Bezdôvodné obohatenie na strane odporcov v rade 1/ a 2/ získané plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), vznikol okamžikom, kedy odpadol tento
právny dôvod už poskytnutého plnenia. V konaní bolo podľa okresného súdu preukázané, že v súvislosti
s vydaným rozhodnutím o dedičstve zo dňa 21.02.2006 odporcovia v rade 1/ a 2/ prijali od navrhovateľa

výplatok dedičstva, a to každý z nich v sume po 9.828,58 eur a tento sa stal bezdôvodným obohatením
okamihom právoplatnosti nového rozhodnutia o dedičstve 21D/1386/2005-247 zo dňa 24.08.2012 a
tým odpadol právny dôvod, na základe ktorého navrhovateľ plnil. Rozhodujúca v danej veci bola tiež
skutočnosť, kedy bezdôvodné obohatenie na strane odporcov v rade 1/ a 2/ teda vzniklo a okresný
súd bol toho názoru, že k splneniu povinnosti odporcom v rade 1/ a 2/ (bezdôvodné obohatenie

vydať) nemohlo dôjsť už skôr, než bezdôvodné obohatenie vzniklo, teda až právoplatnosťou nového
rozhodnutia vydaného vo veci samej, t. j. 24.08.2012. S poukazom na citované ustanovenia § 451
OZ na strane odporcov v rade 1/ a 2/ vzniklo podľa okresného súdu bezdôvodné obohatenie, ktoré
predstavuje vyplatenú sumu 9.828,58 eur, keďže prijali plnenie a naďalej požívajú tento majetkový
prospech získaný plnením, ktorého právny dôvod odpadol a preto súd návrhu navrhovateľa v časti

istiny v celom rozsahu vyhovel. Ďalej okresný súd dôvodil, že navrhovateľ popri istine uplatňoval i
príslušenstvo, a to úrok z omeškania zo sumy 4.265,28 eur od 01.06.2006 až do zaplatenia a úrok
z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 5.563,30 eur od 08.02.2007 až do zaplatenia. Nárok
na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie.
Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal do omeškania. Základným

predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného
dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t. j. práva na peňažné
plnenieajejzročnosť.Podľaokresnéhosúdu,keďžebezdôvodnéobohatenievznikloažprávoplatnosťounového rozhodnutia vydaného vo veci samej, t. j. 24.08.2012, preto okresný súd priznal navrhovateľovi
popri istine aj nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy až do zaplatenia
a vo zvyšnej časti nad rozsah návrh navrhovateľa v časti príslušenstva pohľadávky zamietol.

O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 a 150 ods. 1 O. s. p. v spojení
s § 151 ods. 1 O. s. p.

Napokon prvostupňový súd konštatoval, že aj keď v prejednávanej veci mal navrhovateľ úspech len
čiastočný a neúspech v pomernej nepatrnej časti v zmysle zásady úspechu v konaní zakotvenej v
ust. § 142 ods. 3 O. s. p., patrila by mu plná náhrada všetkých účelne vynaložených trov spojených s

bránením práv a okresný súd mu napriek uvedenému náhradu trov konania nepriznal. Okresný súd mal
za to, že v prejednávanej veci vyšli najavo také výnimočné okolnosti prípadu, pre ktoré považoval za
nespravodlivé, aby odporcovia v rade 1/ a 2/, inak neúspešný účastník, platili navrhovateľovi náhradu
trov konania. Za takéto výnimočné okolnosti považoval to, že povolením obnovy dedičského konania
21D/1386/2005 sa pôvodné rozhodnutie nahradilo novým rozhodnutím, návrh na obnovu konania podal
samotný navrhovateľ a odporcovia v rade 1/ a 2/ nijako nemohli ovplyvniť rozhodnutie, na základe

ktorého prijali poskytnuté plnenie; s prihliadnutím na okolnosti prejednania dedičstva po poručiteľovi,
kedy účastníci tohto konania sú zároveň aj zákonní dedičia poručiteľa, okresný súd považoval za
nespravodlivéavrozporesozásadouspravodlivéhousporiadaniavzťahovmedzinimi,abynazaplatenie
vzniknutých trov boli zaviazaní odporcovia v rade 1/ a 2/. Na základe vyššie uvedených skutočností preto
okresný súd navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ proti výroku o zamietnutí
žaloby a proti výroku o trovách konania. Poukázal na to, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia
veci. Nepriznanie úrokov z omeškania bolo plnenie nedôvodné a nespravodlivé. Odporcovia v rade
1/ a 2/ prevzali žalobu v roku 2008, odkedy mali vedomosť o vedení súdneho konania, ktoré bolo

z dôvodu hospodárnosti prerušené. Nepriznaním úrokov z omeškania sa odvolateľ cíti sekundárne
poškodený, nakoľko odporcovia v rade 1/ a 2/ nedobromyseľne užívali ním poskytnuté plnenie, napriek
tomu, že mali vedomosť o obnove dedičského konania a jej dôvodnosti. Okresný súd opomenul, že
povolením obnovy konania sa odkladá vykonateľnosť rozhodnutia, t. j. pôvodné dedičské rozhodnutie od
povolenia obnovy už nebolo spôsobilým exekučným titulom a odporcovia tak prijali plnenie na základe

rozhodnutia, ktoré ani nemohlo byť podkladom pre exekučné vymáhanie. Taktiež namietal, že v danej
veci pri rozhodovaní o trovách konania dôvody hodné osobitného zreteľa absolútne neobstoja, preto
je rozhodnutie zložené na zjavne neexistujúcich, resp. irelevantných dôvodov a aplikácia § 150 ods. 1
O. s. p. neprichádza do úvahy. Odvolateľ namietal, že v dôsledku konania odporcov v rade 1/ a 2/ bol
nútený brániť sa proti postupu odporcov v rade 1/ a 2/, s čím mu vznikli nemalé náklady. Okrem toho

odporcom v rade 1/ a 2/ musel v exekučnom konaní uhradiť značné trovy exekučného konania, napriek
tomu, že mali vedomosť, že na zdedených vkladných knižkách sa nenachádzajú finančné sumy tak, ako
boli deklarované v pôvodnom dedičskom rozhodnutí. Odporcovia v rade 1/ a 2/ aj po vydaní nového
dedičského rozhodnutia, ktoré nahradilo pôvodné dedičské rozhodnutie, odmietali vrátiť prijaté finančné
plnenie z pôvodného exekučného titulu. Odporcovia v rade 1/ a 2/ pritom mohli nárok uhradiť a súdne

konanie by bolo v dôsledku späťvzatia zastavené a súdny poplatok vrátený. Odporcovia v rade 1/ a 2/
sa však naďalej účelovo snažia ponechať si plnenie z titulu vyplatenia dedičských podielov. Odporcovia
v rade 1/ a 2/ majú teda vedomosť, že na ich strane došlo v dôsledku chyby súdneho komisára k
bezdôvodnému obohateniu a na tomto pochybení chcú profitovať i po vydaní nového rozhodnutia.
Dôsledky nepriznania náhrady trov pokladá za značné, pretože musel zaplatiť súdny poplatok vo výške

1.000,- eur, ako aj odmenu advokáta. Preto úvaha súdu o výnimočnosti prípadu s poukazom na postoj
odporcov v rade 1/ a 2/ v konaní je úplne svojvoľná a hraničí až s obhajobou nezákonného postupu
odporcov v rade 1/ a 2/ v snahe zmierňovať právnu zodpovednosť odporcov v rade 1/ a 2/. Poukázal
na to, že pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov
konania bolo potrebné prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých

účastníkov konania a nielen toho účastníka, kto by mal trovy konania zaplatiť. Okrem toho je významným
z hľadiska jeho uplatnenia i postoj účastníkov v priebehu konania. Poukázal tiež na čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR v súvislosti s právom na rozhodnutie o trovách konania v súlade so zákonom.

K podanému odvolaniu sa odporcovia v rade 1/ a 2/ písomne nevyjadrili.V priebehu odvolacieho konania navrhovateľ vykonal čiastočné späťvzatie žaloby podľa ust. § 96 a §
208 O. s. p., ktorým zobral navrhovateľ návrh späť proti odporcovi v rade 1/ a 2/, v časti zaplatenia
istiny a úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 9.828,58 eur za obdobie od 25.08.2012 do

16.01.2014 u odporcu v rade 1/, a u odporcu v rade 2/ za obdobie od 25.08.2012 do 02.02.2014. Návrh
zdôvodnil tým, že pohľadávka bola uspokojená dobrovoľne, pričom v prevažnej časti zanikol predmet
sporu,nakoľkoodporcoviavrade1/a2/uznali,žeichnámietkyniesúdôvodnéaichobranabolaúčelová
a zbytočná. Taktiež sa písomne vyjadril, že trvá vo zvyšku na podanom odvolaní. Na tomto odvolaní trvá
s tým, že po pripustení späťvzatia požaduje časť uplatnených úrokov z omeškania za čas od 01.06.2006

do 24.08.2012 a trovy konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.
s. p.) napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým okresný súd vo zvyšnej časti titulom uplatneného úroku z
omeškania návrh navrhovateľa zamietol, postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O. s. p. potvrdil v zmysle
ust. § 219 ods. 1 O. s. p. Výrok rozsudku, ktorým okresný súd navrhovateľovi voči odporcom v rade

1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal, zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie v zmysle
ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p. V časti odvolaním nenapadnutej sa výroku rozsudku okresného
súdu nedotkol. Súčasne rozhodol o nepripustení čiastočného späťvzatia žaloby navrhovateľom, ktoré
došlo súdu dňa 09.05.2014.

Podľa § 208 O. s. p., ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,

ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd
späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší
rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.

Späťvzatie návrhu na začatie konania je dispozitívnym úkonom, na ktorý je oprávnený iba navrhovateľ.
K späťvzatiu návrhu na začatie konania môže dôjsť nielen počas konania na súde prvého stupňa,

ale aj po vydaní rozhodnutia súdu prvého stupňa, najneskôr však do momentu, kým jeho rozhodnutie
nenadobudne právoplatnosť. Znamená to, že vziať žalobu späť je možné počas odvolacej lehoty bez
toho, aby muselo byť súčasne podané odvolanie a ak bolo podané odvolanie, tak kedykoľvek počas
odvolacieho konania, najneskôr do právoplatnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa.

V danom prípade bol rozsudok okresného súdu doručený navrhovateľovi dňa 23.10.2013 a odporcom

v rade 1/ a 2/ cestou ich právneho zástupcu dňa 18.10.2013. Späťvzatie návrhu bolo súdu doručené
dňa 09.05.2014, teda v priebehu odvolacieho konania, t. j. v čase, kedy rozhodol prvostupňový súd
a rozhodnutie v rozhodnej časti bolo už právoplatné. Z uvedeného dôvodu potom nebolo možné
akceptovať dispozitívny úkon navrhovateľa a odvolací súd späťvzatie návrhu nepripustil.

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti titulom uplatneného úroku z omeškania

zamietol, je vecne správny. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a vyvodil
správny právny záver.

Prvostupňový súd správne konštatoval, že v konaní bolo preukázané, že v súvislosti s vydaným
rozhodnutím o dedičstve zo dňa 21.02.2006 odporcovia v rade 1/ a 2/ prijali od navrhovateľa výplatok
dedičstva, a to každý z nich v sume po 9.828,58 eur a tento sa stal bezdôvodným obohatením okamihom

právoplatnosti nového rozhodnutia o dedičstve 21D/1386/2005-247 zo dňa 24.08.2012 a tým odpadol
právny dôvod, na základe ktorého navrhovateľ plnil. Taktiež správne dôvodil, že rozhodujúca v danej
veci bola skutočnosť, kedy bezdôvodné obohatenie na strane odporcov v rade 1/ a 2/ vzniklo a okresný
súd dospel k správnemu názoru, že k splneniu povinnosti odporcami v rade 1/ a 2/ (bezdôvodné
obohatenie vydať) nemohlo dôjsť skôr, než bezdôvodné obohatenie vzniklo, teda až právoplatnosťou

nového rozhodnutia vydaného vo veci samej, t. j. 24.08.2012. Tiež okresný súd správne dôvodil, že
navrhovateľ popri istine uplatňoval i príslušenstvo, a to úrok z omeškania zo sumy 4.265,28 eur od
01.06.2006 až do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 5.563,30 eur od08.02.2007 až do zaplatenia. Nárok na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu
na to, čo spôsobilo omeškanie. Úroky z omeškania možno priznať iba od toho času, keď sa dlžník dostal
do omeškania. Správne prvostupňový súd konštatoval, že základným predpokladom vzniku nároku na

úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a základným predpokladom
takéhoto omeškania je existencia pohľadávky, t. j. práva na peňažné plnenie a jej zročnosť. Napokon
správne ustálil, že bezdôvodné obohatenie vzniklo až právoplatnosťou nového rozhodnutia vydaného
vo veci samej, t. j. 24.08.2012 a preto priznal navrhovateľovi popri istine aj nárok na zákonný úrok z
omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy až do zaplatenia a vo zvyšnej časti nad rozsah návrh

navrhovateľa v časti príslušenstva pohľadávky zamietol. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že podľa
§ 563 OZ platí, že ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Keďže
čas splnenia dohodnutý nebol, nebol určený ani rozhodnutím, ani ustanovený právnym predpisom a
odporcovia v rade 1/ a 2/ si boli vedomí, že proti nim bola žaloba už 09.04.2008, bolo ich povinnosťou od
prvého dňa po tom, čo nadobudlo právoplatnosť nové rozhodnutie o dedičstve, splniť dlh navrhovateľovi.

Výrok rozsudku, ktorým okresný súd nepriznal náhradu trov navrhovateľovi voči odporcom v rade 1/ a
2/, zrušil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie v zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O. s. p.

Okresný súd nedostatočne odôvodnil právne závery ohľadne aplikácie ust. § 150 ods. 1 O. s. p.,
ktoré aplikoval na daný prejednávaný prípad a z ktorých vyvodzoval právne závery a z ktorých nie je
dostatočne zrejmé, ako vyhodnotil dopad takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery navrhovateľa. Toto

pochybeniesanevyhnutnepremietloidorovinyprávnehohodnoteniaanáslednerozhodnutiaokresného
súdu a viedli krajský súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu je predčasné a arbitrárne.
Krajský súd za tohto stavu akcentuje, že v danom prípade absenciu dostatočného odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k dôvodom hodným osobitného zreteľa nemôže preklenúť krajský
súd doplnením odôvodnenia napadnutého uznesenia v rámci konania o odvolaní navrhovateľa.

Navyše odvolací súd pokladá za potrebné uviesť, že výnimočné okolnosti, ktoré prvostupňový súd
vzhliadol v tom, že povolením obnovy dedičského konania sa pôvodné rozhodnutie nahradilo novým
rozhodnutím, pričom návrh na obnovu konania podal samotný navrhovateľ a odporcovia v rade 1/ a
2/ nijako nemohli ovplyvniť rozhodnutie, na základe ktorého prijali poskytnuté plnenie s prihliadnutím
na okolnosti prejednania dedičstva po poručiteľovi, pokladal okresný súd za nespravodlivé a v rozpore

so zásadou spravodlivého usporiadania vzťahov medzi nimi, pokladá za nesprávne vyhodnotené,
nakoľko navrhovateľ podal dôvodný návrh na povolenie obnovy konania, ktorého výsledkom bolo nové
prerozdelenie dedičských podielov, a teda navrhovateľ nemal inú možnosť, ako sa domáhať svojich
nárokov súdnou cestou. Práve naopak, konanie odporcov v rade 1/ a 2/ vykazuje znaky konania v
rozpore s dobrými mravmi, keďže po rozhodnutí o povolení obnovy konania im nič nebránilo, aby vrátili

plnenie navrhovateľovi, keďže výsledok nového rozhodnutia o dedičskom konaní im nemohol byť vopred
známy.

V ďalšom konaní sa okresný súd bude dôsledne zaoberať aplikáciou použitých ustanovení Občianskeho
súdneho poriadku tak, aby okresný súd dostatočne odôvodnil právne závery ohľadne aplikácie ust. §
150 ods. 1 O. s. p., ak zotrvá na závere o dôvodoch výnimočnosti daného prípadu, aj napriek názoru

odvolacieho súdu s tým, že ak nájde iné výnimočné okolnosti daného prípadu, potom vyhodnotí dopad
takéhoto rozhodnutia so zameraním na majetkové pomery navrhovateľa. Zároveň sa prvostupňový súd
bude zaoberať vyhodnotením aplikácie ustanovení o trovách konania aj v súvislosti s argumentáciou
navrhovateľavodvolaní.Následnevyhodnotívšetkypodstatnéskutočnostiazdôvodní,ktoréskutočnosti
považoval za preukázané, z akých záverov vychádzal a ako ich procesne a právne vyhodnotil.

Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlí tak, aby z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplývala
jednostrannosť a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

Odvolací súd konštatuje, že pokiaľ ide o výrok o trovách konania medzi navrhovateľom a odporcami v
rade 1/ a 2/, tento zrušil, nakoľko v zmysle § 224 ods. 3 O. s. p. o náhrade trov odvolacích rozhodne

súd prvého stupňa v ďalšom konaní.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.