Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. júl 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 6T/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114010028
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4114010028.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra samosudkyňou JUDr. Lenkou Kováčovou v trestnej veci proti obžalovanému A. D.

pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 08.07.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný : A. D., nar.XX.XX.XXXX v H. C.,
trvale bytom Z. nad T. č.XX,

sa podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku

oslobodzuje

spod skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Nitra sp.zn. 2Pv 851/2010 podanej na Okresný
súd Nitra dňa 10.01.2014 kvalifikovaného ako prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že :

v presne nezistený deň koncom roku 2009 v obci Martin nad Žitavou vylákal do poškodeného M. D.

finančnú hotovosť vo výške 4.500,- eur, pod zámienkou, že mu dodá dýhovací lis, čo však do dnešného
dňa neurobil a finančné prostriedky nevrátil, čím svojím konaním spôsobil poškodenému M. D. škodu
vo výške 4.500,- eur,

z dôvodu, že skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby okresného prokurátora v Nitre prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému A. D.
a na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie vypočutím obžalovaného, vypočutím poškodeného
M. D., vypočutím svedkov Z.. K. E. a R. U., prečítaním svedeckej výpovede svedka S. U., prečítaním

listinných dôkazov a oboznámením ostatného obsahu spisu ako i pripojeného spisu Okresného súdu
Nitra sp.zn.27Rob 77/2011.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že v r. 2009 ho oslovil syn poškodeného M. D., či by
vedel zabezpečiť dyhovací lis. Predtým už v letných obdobiach zabezpečil poškodenému kompresor a
nejaké drevené obklady. V decembri r. 2009 navštívil firmu poškodeného v Martine nad Žitavou ohľadne
listu, ukazoval mu prospekty čo chce a cenu. Pán D. si to pozrel, po pár dňoch sa rozhodol, že bude

akceptovať ponuku a lis si objednal. Na základe toho si vypýtal finančnú zálohu, ktorá mu bola doručená
v dvoch častiach, najprv 2.000,- eur a potom 2.500,- eur. Konečná kúpna cena bola dohodnutá vo
výške 6.500,- eur a pôvodne bolo dohodnuté, že lis bude dodaný do konca r. 2009. Zálohy obdržal bez
dokladov. Následne 22.12.2009 odovzdal finančnú hotovosť firme Intercommercial s.r.o. v Bratislave, naktorú sa nakontaktoval prostredníctvom internetovej stránky Drevári.sk, s ktorou uzatvoril objednávku a
bol mu odovzdaný príjmový doklad a objednávka. Po vianočných sviatkoch kontaktoval konateľa firmy
Intercommencial, povedal mu, že sú problémy s dopravou, že to nebude zabezpečené do konca roku,

že to bude až v januári. V januári v prvých dňoch ho kontaktoval, no telefón bol vypnutý. Volal mu pán D.,
čo je s lisom, povedal mu to, čo mu povedali oni, riešil to, vycestoval do firmy Intercommencial s.r.o., tam
mu povedali, že taká kancelária tam nie je, ani nikdy nesídlila. Vo februári alebo začiatkom marca 2010
ho navštívil pán D., aby dodatočne podpísali príjmový a výdavkový dokument s tým, že to potrebuje do
účtovníctva a dohodli sa, že mu vráti peniaze. Od toho dňa D. začal voči nemu viesť konanie o exekučný

príkaz.

Poškodený M. D. uviedol, že v lete r. 2009 sa na obžalovaného nakontaktoval, dodal mu kompresor,
vyplatil ho, prebehlo všetko k spokojnosti. Koncom r. 2009 mal vyhliadnutý používaný lis na interne
a nemal čas kedy okolo toho chodiť, tak sa nakontaktoval na pána D., tento mu ponúkol práve ten
vyhliadnutý list, ktorý bol na internete, predávala ho nejaká česká firma, ponúkol dobrú cenu, tak to

využil. Prišiel, že keď mu vyplatí zálohu, do Vianoc ho dovezie, bolo to asi 2 týždne pred Vianocami.
Peniaze mu vyplácal na 2-krát, jednu časť dňa 18.12.2009 a druhú na druhý deň. Vyplatil mu spolu 4.500
eur. Keď lis po Novom roku nebol dodaný, začali výhovorky obžalovaného. Peniaze boli obžalovanému
odovzdávané bez akéhokoľvek dokladu v hotovosti, až po Novom roku išiel za ním, aby podpísal
príjmové doklady.

Svedok Z.. K. E. uviedol, že v čase spáchania skutku ani pred ním nepoznal ani obžalovaného ani
poškodeného. Firma Intercommercial, s.r.o. bola dodávateľom vozidiel z Nemecka na Slovensko pre
ich firmu Regend plus, zabezpečovala dovoz vozidiel, jednalo sa iba o predaj nových a ojazdených
motorových vozidiel. Za túto firmu Intercommercial nikdy nekonal na základe plnej moci. Spoločnosť

Intercommercial zastupoval vždy pán U. na základe plnej moci a s ním konal, on aj odovzdával vozidlá
aj prijímal peniaze za predmetnú spoločnosť, videl pečiatku firmy Intercommencial na dokladoch, na
príjmovom pokladničnom doklade vystavenom spoločnosťou Intercommercial, s.r.o. a objednávkou tejto
spoločnosti ( ďalej len „listiny na č. 10-11) by mohla byť pečiatka tejto spoločnosti. S konateľom pánom
R. U. prišiel do kontaktu iba keď mu ho pán U. predstavil, keď spolu začínali obchodovať. Listiny na čl.

10-11 nevystavoval ani ich nepodpisoval.

Svedok R. U. uviedol, že k predmetnej veci nevie uviesť nič, obžalovaného nepozná. Bol na výsluchu
viackrát vo viacerých veciach, na túto vec si nepamätal. Z jeho výpovede z prípravného konania
vyplynulo, že so skutkom nemá nič spoločné, neprevzal od obžalovaného hotovosť vo výške 4.500,- eur

ako zálohu na lis, bol v tom čase konateľom spoločnosti Intercommercial, s.r.o., no všetko vybavoval pán
U., nepodpisoval listiny na čl.10 a 11, t.j. príjmový pokladničný odklad ani objednávku, ani ich nevystavil.

Z prečítanej svedeckej výpovede svedka S. U. z prípravného konania vyplynulo, že obžalovaného
ani poškodeného nepozná, za spoločnosť Intercommercial nekonal, iba s firmou pánovi U. pomáhal,

nevystavoval príjmový pokladničný odklad na čl.11 ani záväznú objednávku v prospech obžalovaného
na čl.10.

Úlohou súdu v danom prípade bolo posúdiť vo svetle vykonaného dokazovania všetky možné skutkové

verzie rešpektujúc zásady prezumpcie neviny a z nej vyplývajúcej zásady in dubio pro reo. Pri vlastnom
hodnotení dôkazného materiálu, ktorý mal súd k dispozícii či už vo forme výpovedí, či listinných dôkazov,
sa súd zameral na podstatné body jednotlivých výpovedí, na vnútornú logiku a konzistentnosť týchto
výpovedí a zvlášť na ich súlad alebo nesúlad s objektívnymi dôkazmi a základnou logikou priebehu
udalostí.

Súd po vykonanom dokazovaní prihliadajúc a rešpektujúc vyššie uvedené zásady v prejednávanej veci
rozhodol tak, že obžalovaného spod skutku uvedeného v obžalobe oslobodil v zmysle ustanovenia §
285 písmeno b) Trestného poriadku, lebo bolo dokázané, že skutok nie je trestným činom.

Podľa § 8 Trestného zákona, trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone,

ak tento zákon neustanovuje inak.

Na naplnenie znakov trestného činu musia byť splnené dve zákonné podmienky. Musí ísť o protiprávny
čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone.Súd mal za jednoznačne preukázané, že skutok sa v časti prevzatia finančnej hotovosti vo výške 4.500,-
eur obžalovaným od poškodeného v dvoch zálohových platbách za účelom dodania dýhovacieho lisu

stal ako je uvedené v obžalobe, súčasne bolo preukázané, že dýhovací lis obžalovaný poškodenému
nedodal a súčasne že mu nevrátil peniaze, no nebolo preukázané, že by iba týmto samotným konaním,
t.j. prevzatím zálohy na dodanie lisu a jeho následným nedodaním a nevrátením finančnej hotovosti
naplnil akúkoľvek skutkovú podstatu trestného činu, resp. že by svojim konaním naplnil všetky zákonné
znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona z hľadiska

subjektívnej i objektívnej stránky tým, že by na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol
niekoho do omylu.

Bolo preukázané, že obžalovaný od poškodeného prevzal v dňoch 18.12.2009 a 19.12.2009 finančnú
hotovosť vo výške 4.500,- eur ako zálohu z konečnej kúpnej ceny vo výške 6.500,- eur za dodanie
dýhovacieho lisu, ktorý mal dodať poškodenému do 24.12.2009, čo potvrdil jednak obžalovaný ako i

poškodený. Taktiež bolo preukázané, že tento lis nebol poškodenému obžalovaným dodaný a neboli
mu ani vrátené peniaze.
V konaní však nebolo bez pochybností preukázané, že by si obžalovaný prevzaté finančné prostriedky
od poškodeného ponechal pre svoju osobnú potrebu, čím by sa bol obohatil, nakoľko podľa vyjadrenia
obžalovaného ako i predložených listín (čl.10 a 11), tieto peniaze mal odovzdať osobe, ktorá sa

predstavila ako pán U. - konateľ spoločnosti Intercommercial, s.r.o., s ktorou spísal i objednávku na
predmetný dýhovací lis, ktorý si vybral poškodený, a ktoré peniaze na vystavený príjmový pokladničný
odklad odovzdal ako zálohu zaň.

Súdsapokúsilpreveriťastotožniťosobu,ktorámalaprevziaťodobžalovanéhozafirmuIntercommercial,

s.r.o. finančnú hotovosť vo výške 4.500,- eur, čo sa však nepodarilo ani po vypočutí konateľa tejto
spoločnosti, ktorý jednoznačne poprel, že by poznal obžalovaného alebo poškodeného, že by prevzal
takúto hotovosť, ako i že by vystavil uvedené dokumenty za firmu a taktiež uviedol, že podpis na
príjmovom pokladničnom doklade nie je jeho. Rovnako ani prostredníctvom svedka pána E. a U., ktorý
podľa vyjadrenia pána U. konal za spoločnosť Intercommercial, s.r.o. sa nepodarilo stotožniť takúto

osobu. Nepodarilo sa ani orgánom činným v trestnom konaní stotožniť osobu p. U., ktorý sa stal
konateľom spoločnosti po p. U. odo dňa 14.05.2010, t.j. po spáchaní skutku.
Napriek vyššie uvedenému samotné prevzatie finančnej hotovosti od poškodeného a následné
nedodanie lisu, t.j. nedodržanie zmluvných podmienok, ani nevrátenie peňazí nie je v rozpore so
žiadnym konkrétnym ustanovením Trestného zákona ani ustanoveniami zákona o priestupkoch. Je síce

pravdou, že takýmto konaním sa obžalovaný bezdôvodne obohatil, avšak iba prevzatím tejto hotovosti
a následným nedodržaním zmluvných podmienok bez toho, aby mal v čase prevzatia týchto peňazí
úmysel uviesť poškodeného do omylu, nebol porušený Trestný zákon SR.
V konaní nebolo preukázané úmyselné zavinené konanie obžalovaného smerujúce k uvedenie
poškodeného do omylu pri preberaní peňazí a ich vylákaní pod zámienkou dodania dýhovacieho lisu, a

to ani k základnej skutkovej podstate žalovaného trestného činu, nie to ešte ku kvalifikovanej skutkovej
podstate uvedenej v ustanovení § 221 odsek 2 Trestného zákona.
Nebol preukázaný ani žiadny príčinný vzťah vyjadrujúci úmysel obžalovaného smerujúci k spáchaniu
konkrétneho trestného činu. Súd dáva do pozornosti, že to bol práve poškodený, ktorý oslovil
obžalovaného a požiadal ho o zabezpečenie predmetného dýhovacieho lisu, t.j. nešlo zo strany

obžalovaného o vylákanie peňazí od poškodeného ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby pod
zámienkou dodania lisu, ale išlo o nepísanú zmluvu medzi obžalovaným a poškodeným, že tento mu
sprostredkuje kúpu dyhovacieho lisu za konečnú kúpnu cenu vo výške 6.500,- eur aj s dopravou, na
čo poškodený poskytol obžalovanému zálohu vo výške 4.500,- eur, t.j. o klasický občiansko-právny,
prípadne obchodno-právny vzťah a jeho následné porušenie, ktoré dôsledky porušenia možno vymáhať

iba v občianskom súdnom konaní, čo už poškodený v konečnom dôsledku urobil.
Súd dáva do pozornosti i skutočnosť, že príjmový pokladničný doklad na sumu 4.500,- eur medzi
obžalovaným apoškodenýmbolvystavenýapodpísanýobžalovanýmaždodatočnepocca2mesiacoch
po uplynutí lehoty na dodanie stroja, čo taktiež nezodpovedá prípadnému úmyslu obžalovaného uviesť
poškodeného do omylu a tomuto úmyslu nezodpovedajú ani listiny nachádzajúce sa v spise na čl.10

a 11, z ktorých vyplýva, že dňa 22.12.2009 mal obžalovaný objednať dodanie tohto lisu od spoločnosti
Intercommercial, s.r.o. a odovzdať zálohu konateľovi spoločnosti, resp. osobe vydávajúcej sa za p. U. -
konateľa spoločnosti. Sama skutočnosť, že sa orgánom činným v trestnom konaní ani súdu nepodarilo
stotožniť osobu, s ktorou mal konať obžalovaný za spoločnosť Intercommercial, nemožno bez ďalšíchdôkazov pričítať na vrub a neprospech obžalovaného, najmä s poukazom i na výpovede svedkov p. E.
a U., ktorí sa vyjadrili, že peniaze za spoločnosť neprevzali, svedok U. uviedol, že všetko za spoločnosť
vybavoval p. U., ktorý taktiež poprel, že by hotovosť od obžalovaného prevzal, čo korešponduje s

vyjadrením obžalovaného, že po prvýkrát videl svedka U. na hlavnom pojednávaní. Je teda pravdou,
že vykonaným dokazovaním nebolo zistené, kto konal pri dojednávaní kúpy dýhovacieho listu a nebolo
zistené, kto prevzal peniaze od obžalovaného, to však samo o sebe nie je dôkazom o opaku, že tieto
peniaze obžalovaný v súvislosti s predmetným lisom neodovzdal tretej osobe, ktorá ho mala dodať, a
že si ich privlastnil. Je zjavné, že svedkovia E. i U. papierovo a formálne vystupujú ako konatelia vo

viacerýchspoločnostiach,zaktoréreálnevôbecnekonajú,resp.súibanastrčenýmiosobami,tzv.bielymi
koňmi, pretože sa nedá uveriť tomu, že U. skutočne plní úlohy konateľa v súčasnosti v 16 obchodných
spoločnostiach a historicky spolu 50 spoločnostiach a p. E. v súčasnosti v piatich spoločnostiach a
historicky spolu v 14 spoločnostiach (viď. výpisy z obchodného registra na čl.179-211). Sám svedok U.
uviedol, že za predmetnú spoločnosť nekonal on osobne.
Z takto vykonaného dokazovania nebolo spoľahlivo preukázané ani jedným dôkazom, ktorý by vyvracal

obranu obžalovaného spočívajúcu v tom, že nemal úmysel podviesť poškodeného, že on sám bol
podvedený, a že si finančné prostriedky od poškodeného neponechal pre vlastnú potrebu, nebolo
ničím preukázané, že objednávka a príjmový pokladničný doklad, ktorý mala vystaviť spoločnosť
Intercommencial s.r.o. (čl.10 a 11) nejakým spôsobom sfalšoval obžalovaný a ani vyvrátená jeho obrana,
že tieto doklady obdržal od osoby, ktorá sa predstavila ako osoba, ktorá koná za túto spoločnosť,

i keď na druhej strane v danom prípade konanie obžalovaného možno charakterizovať ako konanie
v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ odmieta vyplatiť poškodenému peniaze späť a prichádza tým k
bezdôvodnému obohateniu z jeho strany, avšak toto porušenie záväzkového vzťahu nepresiahlo rovinu
občiansko-právnu. Práva poškodeného na ochranu svojho majetku primárne poskytuje civilné právo,
prioritne Občiansky zákonník a Obchodný zákonník, ktorý upravuje možnosť obrátiť sa na civilný súd

s rôznymi žalobami, čo poškodený aj urobil. Trestné právo je prostriedkom „ultima racio“ (t.j. ide o
poslednú a najkrajnejšiu možnosť), čo znamená, že v trestnoprávnej náuke ako i praxi sa tradične
vychádza zo zásady pomocnej úlohy trestnej represie (zásada subsidiarity). Podľa tejto zásady má
byť trestné právo použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri tých najzávažnejších porušeniach
spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti sú vyčerpané, neúčinné

alebo zjavne nevhodné. Trestné právo a trestná kvalifikácia určitého konania ako trestného činu, ktoré
má súkromnoprávny základ, nemôže slúžiť ako prostriedok nahrádzajúci ochranu práv a právnych
záujmov jednotlivca v oblasti civilných súkromnoprávnych vzťahov, preto nie je možné v danom prípade
ani konanie obvineného s poukazom na nenaplnenie objektívnej a subjektívnej stránky trestného činu
kvalifikovať ako prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona.

V trestnom konaní pri trestnom čine podvodu je nevyhnutné, aby obžalovaný protiprávne konal tak, že
uvedie niekoho do omylu, a aby sa v dôsledku takého konania obohatil. Súd dospel k záveru, že konaním
obžalovaného,t.j.prevzatímhotovostianáslednenezabezpečenímstrojaanevrátenímpeňazízavyššie
uvedených okolností, neboli naplnené znaky trestného činu podvodu a súčasne, že toto konanie nie

je možné subsumovať ani pod iné zákonné ustanovenie trestného činu uvedeného v osobitnej časti
Trestného zákona, preto súd obžalovaného spod skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry
v Nitre sp.zn. 2Pv 851/2010 oslobodil podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku prihliadajúc i na
ustanovenie § 2 odsek 4 Trestného poriadku a pravidlo „in dubio pro reo“ - v pochybnostiach v prospech
obvineného, z ktorého vyplýva požiadavka rozhodnúť v prospech obvineného, ak zostanú dôvodné

pochybnosti o niektorej skutkovej otázke, ktorú nemožno odstrániť ani vykonaním ďalších dôkazov, ako
tomu bolo i v danom prípade, nakoľko nie je možné zadovážiť iné dôkazy, ktoré by mohli zmeniť právny
názor súdu, resp. doplniť dokazovanie v tom smere, že zo strany obžalovaného sa jednalo o úmyselné
konanie podviesť poškodeného, a súčasne ktorý úmysel podviesť ho bol daný pri preberaní finančnej
hotovosti od poškodeného. Žiadny takýto dôkaz vypovedajúci o úmysle obžalovaného produkovaný na

hlavnom pojednávaní nebol.

Z vyššie uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Poučenie:Tento rozsudok možno napadnúť odvolaním a to do 15 dní od jeho oznámenia. Odvolanie sa podáva
na Okresnom súde Nitra a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. Odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.