Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. júl 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 12T/50/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814010115
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814010115.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrei Havírovej a

prísediacich Ing. T. I. a Mgr. H. Y. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02. júla 2014 vo Vranove nad
Topľou takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :

J. O., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom D. č. XXX, okr. U., t. č.

vo väzbe v Ústave na výkon väzby Prešov,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

dňa 08.11.2013 v čase približne 21:30 hod. na B. U. vo Vranove nad Topľou, pri fontáne pred budovou
H., po predchádzajúcich slovných nezhodách a pod vplyvom alkoholu, fyzicky napadol Y. L., nar.
XX.XX.XXXX,trv.bytomI.XXX/XX,VranovnadTopľou, týmspôsobom,žehoopakovanepäsťouudieral
do oblasti hrudníka a následne ho jedenkrát bodol nožom s čepeľou o dĺžke najmenej 4 cm do hrudníka,

čím mu takto spôsobil bodné prenikajúce poranenie ľavej prednej steny hrudníka s prienikom vzduchu
( pneumotorax ) a krvi ( hemorax ) do ľavej pohrudničnej dutiny a s malým pomliaždením ľavých horných
pľúc a reznú ranu lakťovej strany ľavého zápästia s dobou liečenia od 08.11.2013 do 15.12.2013 ( 38
dní ),

t e d a

dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v
úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na draví,

č í m s p á c h a l

zločin ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :Podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 42 ods. 1 Tr. zákona v nadväznosti na § 41 ods. 1, ods. 2
Tr. zákona s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zákona pri neexistencii poľahčujúcich okolností podľa § 36
Tr. zákona a neexistencii priťažujúcich okolností podľa § 37 Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody

v trvaní 4 ( štyroch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona r u š í výrok o treste, o ktorom bolo rozhodnuté právoplatným trestným
rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 29.11.2013 č. k. 3 T 114/2013-66, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 19.03.2014 a ktorým bol obžalovanému podľa § 212 ods. 2, § 38 ods. 2, ods. 3, §
36 písm. j), l), n) Tr. zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov, výkon ktorého mu bol
podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1
roka, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku p o v i n n o s ť z titulu nároku na náhradu škody zaplatiť

poškodenému: UNION zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 29/A, IČO : 36 284
831 sumu 1.304,09 eur ( tisíctristoštyri eur a deväť eurocentov).

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní umožnil obžalovanému J. O. urobiť vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 Tr.
poriadku. Obžalovaný vo vzťahu k skutku obžaloby vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku. Vzhľadom

na vyjadrenie obhajcu v stanovisku súd považoval za potrebné vykonať vo veci dokazovanie za účelom
ozrejmenia okolností predchádzajúcim samotnému ublíženiu na zdraví poškodeného Y. L. zo strany
obžalovaného O. a preto súd toto vyhlásenie neprijal.

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného Y. L.,
svedkov H. Č., P. J., W. Y. a Y. K., prečítaním svedeckej výpovede splnomocnenkyne UNION zdravotnej

poisťovne a.s. JUDr. N.. Š. z prípravného konania, prečítaním svedeckých výpovedí Y. T., W. X. a J. Z.
takisto z prípravného konania, oboznámením konfrontácii obžalovaného ako aj svedka K. s ostanými
svedkami ešte z prípravného konania, znaleckými posudkami, prečítaním listinných dôkazov, na základe
čoho mal súd skutkový stav za preukázaný tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný J. O. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že dňa 7.11.2013 spoločne so svedkom Y. K. v

obciB.V.stretlisvedkyňuW.Y.,ktorúodviezlidoVranovan/T.asktorousanadruhýdeňdohodolsvedok
Y. K., že za ňou príde do Vranova n/T. Dňa 8.11.2013 v čase okolo 20:00 hod. svedkyňa Y. jeho ako aj
svedka Y. K. požiadala, aby ju odviezli na ihrisko na Sídlisko C., pričom svedok Y. K. odišiel so svedkyňou
W. Y. a na ihrisku zostal on so svedkyňou H. Č.. Spoločne s ďalšími asi 20-timi ľuďmi pili alkohol, spievali,
zabávali sa a fotili. Spoločne s dievčatami, medzi nimi aj so svedkyňou H. Č., išiel dole do mesta, kde

opätovne stretol svedka K. so svedkyňou Y.. Svedok K. zaparkoval svoje motorové vozidlo na parkovisku
zboku, kde sa nachádza polícia a všetci išli pred budovu H., kde sa nachádza fontána. Sediac na lavičke
so svedkom K. ho tento svedok buchol do ramena s tým, aby sa pozrel, že svedkyňa H. Č. sa rozpráva
s poškodeným L., pričom ho ponúkla fľašou alkoholu. Na to svedok Y. K. skričal na poškodeného L.,
pričom išlo o nejakú nadávku alebo vulgárne vyjadrenie. Poškodený L. na to zareagoval tak, že pristúpil

k svedkovi K., poškodený L. rozpažil ruku, ako keby chcel svedka K. udrieť päsťou, čo sa mu však
nepodarilo, keďže poškodeného potiahol za mikinu a zhodil ho na zem. Opýtal sa svedka K., že čo robí,
pričomkeďpristúpilknemu,takzozadupocítilúderypäsťouvpočteasitričištyri,pričompravdepodobne
poškodený L. vstal zo zeme. Poškodený L. ho takisto udrel do nosa, pričom mu začala tiecť krv z nosa.
Po týchto úderoch kľakol na zem a keď sa zo zeme postavil tak povedal svedkovi K. ako aj poškodenému

L., aby sa nenaťahovali. Poškodený L. na neho niečo skričal a opätovne ho udrel, po jednom údere z
obidvochstrán,pričomhovyzývaldobitky.Keďževedel,žejezle,chytilpoškodenéhookolopásaahlavu
mu posunul k svojmu hrudníku, pričom poškodený L. sa ho snažil nejakým spôsobom napádať, čo sa muvšak nepodarilo. Poškodeného takýmto spôsobom odtlačil smerom k fontáne, na ktorú si poškodený ako
keby sadol. Poškodený L. ho začal vtedy škrtiť lakťom a to tak, že lakťom obkrútil jeho krk. Na to zakričal
na svedka Y. K., aby mu prišiel pomôcť, avšak tohto držali všetci ostatní svedkovia. Keď ho poškodený

držal okolo krku, tak si spomenul, že ma malý vreckový nožík vo vrecku svojho oblečenia, keďže deň
predtým mali opekačku a zabudol tento nožík vybrať. Nožík preto vybral z vrecka a pichol poškodeného
L. jedenkrát do ramena či hrudníka. Pripustil, že jedným ťahom noža mohol spôsobiť poškodenému aj
dve rany, avšak nespomenul si, že by poškodenému L. poranil ruku. K poškodenému pristúpila svedkyňa
Č. a spoločne s ňou poškodený L. odkráčal smerom preč od fontány, ako keby ku Tescu. Počas cesty

z okna idúceho auta vyhodil nôž. Uviedol, že nôž, ktorý vydala jeho matka príslušníkom polície nebol
nožom, ktorým napadol poškodeného L.. V súvislosti s vyjadreniami ostatných svedkov, že potom, ako
poškodeného napadol niekoľkými údermi päsťou, tak od poškodeného odstúpil a vytiahol nôž, ktorým
bodol poškodeného, sa vyjadril, že títo svedkovia vypovedajú tak preto, lebo sú kamarátmi poškodeného
L..Uviedol,že vuvedenývečerpožilasi3,5dcltvrdéhoalkoholuatovodkyNicolaus. Pritomtoincidente
utrpel zlomeninu nosa, nebol však na ošetrení, ale mal štyri či päť dní bolesti hlavy.

Poškodený Y. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 8.11.2013, keď prechádzal okolo námestia
pred budovou H., tak tam stretol kamarátku, svedkyňu H. Č., pričom pravdepodobne sa už vtedy tam
zdržiavali obžalovaný O. a jeho kamarát. Keď ho svedkyňa Č. zbadala, pristúpila k nemu a začali sa
spolu rozprávať. Obžalovaný O. spoločne s kamarátom začali na neho nadávať, z čoho bol v šoku.
Navzájom sa začali hádať a potom ho obžalovaný O. spoločne s kamarátom začali fyzicky napádať a

to niekoľkými údermi, pričom najprv ho zbili zozadu a keď sa otočil, tak ho zbili spredu. Takýmito údermi
ho dotlačili až smerom k fontáne a tam ho obžalovaný O. posadil na fontánu. Obžalovaný O. trochu
ustúpil a svedkyňa H. Č. zobrala kamaráta obžalovaného od neho preč. Potom ako obžalovaný O. od
neho odstúpil, tak sa k nemu opätovne vrátil a bodol ho najprv do zápästia jeho ľavej ruky. Proti útokom
obžalovaného sa bránil tak, že si dal ruky pred seba, keďže predtým boxoval. Obžalovaný sa ho pritom

snažil bodnúť do hrudníka s tým, že mu najprv zasiahol zápästie pravej ruky a jedenkrát ho bodol do
ľavej časti hrudníka. Svedkyňa H. Č. mu povedala, že krváca, chytila ho pod pazuchu a odprevadila
ho ešte s jedným dievčaťom, pravdepodobne so svedkyňou P.G. J., k predajni Jednota. Svedkyňa Č.
pritom povedala, aby utekali, keďže počula, že obžalovaný hovorí, že ide do auta po pištoľ. On žiadny
nôž nevidel, ale cítil len bodnutie do oblasti hrudníka. Keď spoločne so svedkyňami Č. a J. dokráčali k

Jednote, tak prišla záchranka, ktorá ho zobrala na chirurgiu do Vranova n/T., kde bol hospitalizovaný a
dvakrát operovaný. K účasti Y. K. na predmetnom incidente sa vyjadril tak, že obžalovaný O. ho spoločne
s týmto svedkom dotlačili k fontáne, pričom cítil údery, avšak nevedel uviesť, či ho bil aj svedok Y. K..
Aktívnejší však bol obžalovaný O.. Po dotlačení k fontáne sa posadil na fontánu, pričom k svedkovi K.
pristúpili dievčatá a to konkrétne svedkyňa W. Y. ešte jedným alebo dvoma dievčatami a odtlačili svedka

K. preč od nich. Obžalovaný O., keď od neho odstúpil, tak k nemu opätovne pristúpil a bodol ho do
hrudníka s tým, že zasiahol aj zápästie jeho ľavej ruky. Konflikt pritom začal obžalovaný O., ktorý ho
najprv napadol slovne a potom aj fyzicky. Domnieval sa, že pri tom, ako ho obžalovaný O. a svedok K.
tlačili smerom k fontáne, ho bili obaja a to vzhľadom na spôsob úderov. Poprel tvrdenie obžalovaného
O., že on ho držal okolo krku lakťom a že ho takto škrtil. Potvrdil však, že pri sebaobrane mohol vyhodiť

ruku a nevie, kam tá ruka dopadla. Vyjadril sa, že svedkyňa Č. odťahovala svedka Y. K. od neho a
obžalovaného O. nikto neodťahoval. Útok nožom obžalovaného smeroval zhora nadol, pričom on sedel
na okraji fontány a obžalovaný k nemu pristúpil, pričom bol v stoji.

Z výpovede svedkyne H. Č. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že dňa 8.11.2013 v čase približne okolo
21:30 hod. sa nachádzala pred budovou H. spolu so svojou kamarátkou, svedkyňou P. J., pričom ku nim

pristúpil poškodený L.. Počas toho obžalovaný O. spoločne s kamarátom začali slovne vulgárne útočiť
na poškodeného, pričom poškodený si to nevšímal. Obžalovaný O. na to pristúpil k poškodenému L. a
začal ho strkať a biť, pričom strkaním ho dotlačil až k fontáne. Obžalovaný O. pritom objal poškodeného
L. okolo pásu a posadil ho na okraj fontány. Keď poškodený L. sedel na okraji fontány, tak ho obžalovaný
O. začal udierať päsťami do hrudníka, nevedela však uviesť, koľkokrát. Počas toho, ako obžalovaný

O. udieral poškodeného L., pristúpil k ním aj svedok Y. K., ktorý asi chcel pomôcť svojmu kamarátovi,
obžalovanému O.. Ona odstrkovala svedka Y. K. dlaňami do oblasti hrudníka, aby ho odtiahla od
poškodeného L., čo sa jej aj podarilo. Svedkyňa J. odťahovala obžalovaného O. od poškodeného, čo sa
jej tiež nakoniec podarilo. Na to obžalovaný O. vytiahol vreckový vyskakovací nožík s čiernou rukoväťou,
ktorým sa zahnal na poškodeného L. tak, že úder smeroval zhora nadol, ako keby ho chcel zapichnúť.

Obžalovaný O. bodol poškodeného L. do ľavej strany hrudníka a popritom mu poranil ruku a to konkrétne
ľavé zápästie. Keď obžalovaný O. bodol poškodeného L., tak si poškodený L. chytil ranu, ona pristúpilak poškodenému, chytila mu takisto jeho ranu a odťahovala poškodeného L. preč z miesta skutku.
Vtom niekto z davu zakričal, že obžalovaný O. si ide do auta po zbraň s tým, že všetkých postrieľa.
SpoločnespoškodenýmL.asvedkyňouJ.smerovalikpoliklinike,avšakdošlilenpredpredajňuJednota.

Svedkyňa J. zavolala záchrannú službu, ktorá ich inštruovala, čo majú robiť s poškodeným L. a na
príchod ktorej vyčkali pri Jednote. Obžalovaný O. spoločne so svedkom K. utiekli smerom k Jednote,
kde mali zaparkované auto. Vyjadrila sa, že v čase skutku mala požité dve desaťstupňové pivá. Uviedla,
že keď obžalovaný O. tlačil poškodeného L. k fontáne tak poškodený L. udrel obžalovaného O. do
nosa. Vyjadrila sa, že na mieste skutku sa nachádzali ešte svedkovia Y. T., W. X., W. W.Ž. a J. Z..

Slovne zaútočil na poškodeného L. buď obžalovaný O. alebo svedok K. a fyzicky ako prvý zaútočil
obžalovaný O.. Poškodený L. sa snažil obžalovaného O. od seba odtláčal, čo sa mu veľmi nedarilo.
Obžalovaný O. udrel poškodeného L. asi päť alebo šesťkrát do oblasti hrudníka. Obžalovaný O. pritom
dotlačil poškodeného L. k fontáne tak, že ho objal okolo pásu a dal ho sadnúť na okraj fontány. V čase
bodnutia obžalovaným poškodený sedel na fontáne, pričom tesne potom, keď odtiahla obžalovaného od
poškodeného L., tak poškodený L. sa na chvíľu postavil, ale potom sa opätovne posadil na okraj fontány.

Podľa svedeckej výpovede svedkyne P. J. na hlavnom pojednávaní, jej svedkyňa W. Y. dňa 8.11.2013 v
čase približne okolo 20:00 hod. zatelefonovala s tým, či môže k nej prísť aj s nejakými dvoma známymi,
ktorými boli obžalovaný J. O. a svedok Y. K., ktorí ich odviezli na ihrisko. Svedkyňa W. Y. odišla so
svedkom K. preč a ona spoločne s obžalovaným O. zostala na ihrisku a to aj so svedkami Y. T., J. Z. a W.
W.. Neskôr sa rozhodli, že pôjdu pred budovu H. na námestie, kde sa už nachádzala svedkyňa Anna Č.,

ktorá sa rozprávala s poškodeným L.. Na to začal obžalovaný O. slovne útočiť na poškodeného L., na čo
sa poškodený opýtal obžalovaného O., či má nejaký problém. Poškodený L. pristúpil k obžalovanému
O. a obžalovaný O.Á. ho začal tlačiť smerom k fontáne, pričom ho držal popod krk. Obžalovaný O.
začal kričať na svedka Y. K., aby udrel do poškodeného L., na čo pribehla ona ako aj ďalší ľudia a
snažili sa ich navzájom od seba odtiahnuť. Svedok Y. K. takisto chcel udrieť poškodeného L., pričom sa

nevedela vyjadriť, či sa mu to podarilo. Tohto svedka istý čas držala od poškodeného L. ona a neskôr
aj J. Z. a obžalovaného J. O. sa takisto snažili odtiahnuť nejakí ľudia a to asi J. Z.. Svedkyňa H. Č.
stále držala poškodeného L., pričom obžalovaný O. držal popod krk poškodeného L. a takto ho posadil
na okraj fontány. Videla, ako obžalovaný O. vybral vreckový nožík a v tom momente sa otočila, keďže
mala strach a teda nevidela samotné bodnutie poškodeného obžalovaným O.. Keď sa opätovne otočila

naspäť uvidela, ako obžalovaný O. drží v ruke nôž, pričom išlo o vreckový nôž o dĺžke asi 10 cm.
Poškodený L. sa držal za hruď a takisto mal porezanú ruku. Z uvedeného dôvodu svedkyňa Č. odviedla
poškodeného L. smerom k Jednote, pričom sa k ním pridala. Počas cesty k Jednote zatelefonovala
na políciu, pričom prišla aj záchranka, s ktorou predtým komunikovala. Poškodený krvácal z hrude ako
aj z ruky, pričom z hrude krvácal viac. Obžalovaný O. držiac poškodeného L.H. pod krkom ho podľa

jej vyjadrenia nijakým spôsobom nebil, len ho takýmto spôsobom priviedol až k fontáne. Obžalovaný
potom kolenom viackrát, asi päťkrát, zozadu kopol do chrbta poškodeného L.. Svedok Y. K. takisto udrel
päsťami do hrude poškodeného L.. Po útoku obžalovaného tento spoločne so svedkom K. odchádzal k
autu, pričom počas cesty zakričal, že ide po pištoľ a všetkých postrieľa. Poškodený L. pri sebaobrane
udrel obžalovaného O. do nosa a obžalovanému O. sa preto pustila z nosa krv. V momente bodnutia

poškodeného L. obžalovaným O. sa pri ňom nachádzala svedkyňa Č.. Videla, že obžalovaný O. vytiahol
nožík z oblečenia, potom sa ním zahnal, vtedy sa však otočila a keď sa otočila naspäť smerom k
poškodenému L. tak videla, ako obžalovaný O. vyťahuje nôž z hrude poškodeného L..

Svedkyňa W. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dňa 7.11.2013 sa pri nej v obci B. V. zastavilo
motorové vozilo, v ktorom sedeli obžalovaný O. ako spolujazdec a ako šofér svedok Y. K.. Nasledujúci

deň 8.11.2013 jej zatelefonoval svedok Y. K., ktorý v čase približne okolo 19:30 hod. po ňu prišiel
spoločne s obžalovaným O. a zobrali ju na stanicu, kde pili alkohol. Na požiadanie obžalovaného a
svedka zatelefonovala kamarátkam a to P. J., H. Č. a Y. T. a spoločne s obžalovaným a svedkom K.
išla za týmito kamarátkami, ktoré boli na ihrisku. Obžalovaný O. vystúpil z vozidla a zostal s týmito
kamarátkami, pričom ona spolu so svedkom K. sa išla previezť autom po meste. Neskôr, keď sa vrátili,

tak svedok K. zaparkoval vozidlo na parkovisku za budovou H., pričom ona vystúpila z vozidla a odišla
za svojimi kamarátkami. Obžalovaný O. a svedok K. k ním prišli pred budovu H. asi po desiatich
minútach, pričom sa tam zdržiaval aj poškodený L., ktorý sa rozprával so svedkyňou Č.. Keď k ním prišli
obžalovaný O. a svedok K. tak poškodený L. začal nadávať na obžalovaného O. a svedka K., že odkiaľ
sú, pričom sa medzi nimi strhla bitka. Nevedela uviesť kto koho presne bil, avšak poškodený L. dal facku

obžalovanému O.. Potom videla, ako obžalovaný O. vytiahol nôž, pričom ona vtedy sedela na lavičke
spoločne s kamarátkami a teda nevidela, čo sa odohráva pri fontáne, pri ktorej boli svedkyne Č. a J..Zdalosajej,žepoškodenýL.udrelobžalovanéhoO.tak,žemudalfackuavzápätínatoudrelobžalovaný
O. poškodeného L.. Na to sa svedok Y. K. pripojil k obžalovanému O., ktorý začal takisto skákať do
poškodeného L.. Nepočula, aby obžalovaný O. vyzýval svedka K., aby sa k nemu pridal. Svedkyne J.

a Č. sa snažili odťahovať poškodeného L. od obžalovaného O. a svedka K.. Nevedela sa vyjadriť k
svojmu odlišnému vyjadreniu v prípravnom konaní, kedy vypovedala, že obžalovaný J. O. a svedok Y.
K. prišli k poškodenému L. a svedkyni H. Č. a začali nadávať poškodenému L.i nech vypadne. Nevedela
vysvetliť ani skutočnosť, že podľa jej výpovede v prípravnom konaní obžalovaný O. bil poškodeného L.
päsťami do tváre, do brucha a takisto do neho kopal, asi do chrbta. Trvala však na tom, že v prípravnom

konaní vypovedala pravdu. Nevidela, ako obžalovaný O. bodol poškodeného L.Ľ., len počula, ako skríkla
svedkyňa J. a keď k nej pristúpila tak uvidela, ako svedkyne Č. a J. odvádzajú poškodeného smerom
k Jednote. Keď obžalovaný odchádzal z miesta činu tak zakričal, že ide po pištoľ a všetkých postrieľa.
Svedkyne J. a Č. odvádzali poškodeného L. k Jednote, pričom svedkyňa J. zatelefonovala na záchrannú
službu. Poškodeného L. potom neskôr odviezla záchranná služba a svedkyne Č. a J. išli na políciu.
Svedkyňa J. zatelefonovala obžalovanému O. po jeho odchode z miesta činu, ktorý jej pritom oznámil,

že sú už ďaleko od Vranova n/T. Svedkyňa trvala na tom, že ako prvý konflikt vyvolal poškodený L..
Potvrdila, že potom, ako obžalovaný O. pichol poškodeného L. odišiel spoločne so svedkom K. preč,
pričom kričal, že ide do auta po pištoľ a všetkých postrieľa. Na mieste činu sa zdržiavali ešte svedkovia
Y. T. a W. X.. Počas útoku nožom na poškodeného, tento sedel na fontáne a obžalovaný stál nad ním.
Vyjadrila sa, že obžalovaný O. vracal údery, ktoré utŕžil od poškodeného L..

Z výpovede svedka Y. K. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že dňa 7.11.2013 pri prechádzaní autom
obcou B. V. stretol spolu s obžalovaným svedkyňu W. Y., ktorá bola totálne opitá a z toho dôvodu ju
odviezli do Vranova n/T. Nasledujúceho dňa zavolal tejto svedkyni, dohodol sa s ňou, že po ňu príde do
Vranovan/T.apotomtostretnutíišlispoločnenaihrisko.Spolustoutosvedkyňousaišielpreviezťautom,
pričom obžalovaný O. ich po návrate naspäť na ihrisko čakal pri hlavnej ceste. Spoločne s kamarátkami

svedkyne Y. odišli do centra mesta, kde sa konala oslava. On spolu s obžalovaným O. išiel zaparkovať
vozidlozanámestienaparkovisko,pričomdievčatáeštepredtýmvystúpilizvozidla.Nanámestídievčatá
sedeli na lavičkách a požívali alkohol, pričom zrazu k ním pristúpil nejaký chlapec a to poškodený L.,
ktorý začal jemu ako aj obžalovanému O. nadávať, že sú cigáni, čo tam chcú a odkiaľ sú. Poškodený
L. ho chytil za tričko a za ruku a začal ho ťahať preč. Obžalovaný O. sa ho zastal, na čo poškodený L.

buchol päsťou do tváre obžalovaného O., v dôsledku čoho obžalovaný O. spadol na zem. Vzápätí na
to ho poškodený L. takisto udrel raz päsťou do tváre, do čeľuste a raz do hlavy, na to sa poškodený O.
postavil zo zeme a začal odťahovať poškodeného L. tak, že ho chytil za ruky a rameno. Obžalovaný
O. takisto udrel päsťou do tváre poškodeného L. ako aj poškodený L. udrel päsťou obžalovaného O..
Poškodený L. na to začal dusiť obžalovaného O. takým spôsobom, že ho chytil pod krk a rukou mu zovrel

tento krk. Na mieste sa nachádzalo množstvo dievčat, ktoré do toho začali zasahovať a všetkých troch
ich od seba začali odťahovať. Predtým ešte poškodený L. udrel obžalovaného O. do nosa, v dôsledku
čoho obžalovanému O. začal tiecť krv z nosa. Vzápätí na to sa poškodený L. otočil a odchádzal preč
spolu s troma či dvoma dievčatami smerom k obchodu. Poukázal na to, že keď bol obžalovaný O. na
kolenách, tak ho poškodený dusil. Nevidel, že by obžalovaný O. vytiahol nôž a že by bodol poškodeného.

Keď obžalovaný O. vstal zo zeme mal celú tvár zakrvavenú a z nosa mu tiekla krv. Potom sa obaja
otočili a odišli preč smerom k autu na parkovisku. Poškodený L.Ľ. im ešte niečo rozprával, avšak nevedel
uviesť čo. Keď nasadli do vozidla tak obžalovaný O. sa začal dusiť, nemohol chytiť dych a utieral sa
tričkom, keďže mu z nosa tiekla krv. Obžalovaný O. nič nekričal, keď odchádzal z miesta činu, keďže
ani nemohol kričať. Nevidel, že by obžalovaný O. počas cesty autom vyhodil z vozidla nôž. Svedok

sa vyjadril k viacerým rozporným vyjadreniam oproti svojej výpovedi v prípravnom konaní. Vo vzťahu k
svojmu vyjadreniu v prípravnom konaní, keď pripustil, že obžalovaný O. pri odchode smerom k vozidlu
kričal, že ide do auta po zbraň a že obžalovaný len srandoval, keďže v aute nemal žiadnu zbraň, uviedol,
že si na takéto vyjadrenie z prípravného konania nepamätá, keďže obžalovaný O. sa dusil.

V prípravnom konaní svedkyňa Y. T. vypovedala, že dňa 8.11.2013 bola na B. U. vo Vranove n/T. v čase

okolo 21:30 hod., pričom sa tam nachádzali poškodený L.H., svedkovia H. Č., P.Ó. J., W. X. a J. Z.. Keď
sa spolu so svedkyňou Č. rozprávala s poškodeným L. v blízkosti budovy H. tak vtedy k ním pristúpil
neznámy muž, ktorý sa opýtal poškodeného L., či má niečo proti nemu, na čo mu poškodený odpovedal,
že nie. Dotyčný neznámy potom odišiel preč a išiel si sadnúť na lavičku. Po chvíli išiel poškodený L.
sám okolo fontány, pričom ona spoločne so svedkyňou Č. zostali na tom istom mieste. Keď prechádzal

poškodený L. okolo obžalovaného O. a jeho kamaráta tak na neho vybehli tak, že ho začali biť. Nevedela
uviesť, ako presne bili poškodeného, keďže bola ďalej od nich, ale videla, že ho dali na fontánu a tammu dávali päsťovky a dosť ho bili. Potom sa na chvíľu od seba odtiahli, ale nevedela sa vyjadriť, kto ich
odtiahol. Neskôr sa začal opätovne biť poškodený L. s tým, čo ho bodol. Keď sa otočila uvidela, ako
sa poškodený L.Ľ. držal v hornej časti hrudníka a začal cúvať, pričom poškodený L. útočníkovi povedal

niečo v tom zmysle, že : „ Ty takto s nožíkom? “ Keď sa pozrela na poškodeného L. tak zbadala, ako
mu tiekla krv a mal zakrvavenú ruku. Keď k nemu pristúpila bližšie zistila, že má prepichnuté pľúca.
Spoločne so svedkyňou Č. pomáhali poškodenému kráčať smerom k Jednote. Nevidela ako obžalovaný
O. bodol nožom do hrudníka poškodeného L. a zistila to až vtedy, keď poškodený L. povedal tie slová
s nožíkom. Nepočula, že by sa obžalovaný O. vyhrážal tam prítomným osobám, že pôjde do auta po

pištoľ a všetkých postrieľa. Vyjadrila sa, že so svedkyňou Č. stála na kraji pri budove H., videla, ako
poškodený L. ide okolo fontány, kde sa nachádzali útočník so svojim kamarátom a títo potom vybehli na
poškodeného L.. Jeden z nich ho chytil za bundu, hodil ho o zem až mu ostala bunda v ruke. Potom sa
bili ďalej, avšak nevedela bližšie popísať ako.

Svedkyňa W. X. uviedla v prípravnom konaní, že v uvedený večer sa zdržiavala pred budovou H. so
svedkami H. Č., P. J., W. Y., J. Z. a Y. T., neskôr k ním pristúpil aj poškodený Y. L.. Keď sedeli na

okraji fontány tak obžalovaný O. začal podrývať do poškodeného L., či má nejaký problém. Poškodený
L. najprv na to nereagoval, ale neskôr sa začali hádať, ale nepamätala si, ako presne. Potom začal
poškodeného L. na fontáne biť do hrude obžalovaný O.. Videla, že poškodený L. stál pri fontáne, ona
sa otočila a za ňou bol obžalovaný O. s nožom v ruke. Keď sa zahľadela mimo tak potom zbadala, že
poškodený L. sa drží na hrudi, pričom bol celý od krvi a neskôr si všimla aj to, že má špinavý kabát od

krvi. Neskôr takisto videla ako svedkyne Č. a T. odprevádzali poškodeného L. smerom k Obchodnému
domu Jednota. Nevidela, ako obžalovaný O. bodol nožom do hrudníka poškodeného L., pripustila však
to, že obžalovaný O. sa vyhrážal prítomným osobám, že ide do auta po pištoľ a všetkých postrieľa. Videla
však ako útočník mal nôž v ruke a potom ako bol poškodený bodnutý, resp. ako sa držal na hrudníku za
ranu. Nevšimla si, že by poškodený L. zranil obžalovaného O., buchol ho však, keď sa bránil.

Z výpovede svedka J. Z. v prípravnom konaní vyplýva, že v uvedený deň sa zdržiaval pred budovou
H. spolu so svedkyňami Y. T., P. J., H. Č. a W. X. ako aj s poškodeným Y. L., s ktorým sa dievčatá
začali rozprávať. Neskôr počul búchanie alebo kopanie do zeme. Keď sa obzrel uvidel ako pri fontáne
poškodeného L. bili dvaja, pričom jeden kľačal na ňom a druhý ho bil päsťami a to na obrubníku, na okraji
fontány. Útočníci ho udierali päsťami do hrude a krku. Keď sa opýtal ostatných koho bijú, tak vraveli, že

poškodeného Y. L.. Tučnejšieho útočníka odtlačil od poškodeného L. a od druhého útočníka sa uvoľnil
poškodený L. sám. Potom všetci trochu ustúpili, pričom poškodený L. bol otrasený. Ten tučnejší útočník
vytiahol nožík, asi z vetrovky a ten druhý útočník ostal stáť, pričom poškodený L. cúval a ten tučnejší
útočník išiel za ním. Následne videl, ako druhý útočník bodol, resp. ako natiahol ruku na poškodeného
L.. Neskôr od seba odstúpili a poškodený krvácal. Títo dvaja útočníci potom začali utekať za budovu H.

a dievčatá prišli k poškodenému L., pričom išli spolu s ním k Jednote. Nepočul, že by obžalovaný pri
odchode z miesta incidentu niečo kričal.

VovecibolivprípravnomkonanívykonanékonfrontáciemedzisvedkamiH.Č.aY.K.,medzisvedkamiP.
J.aY.K.,medzisvedkamiW.Y.aY.K.,medziobžalovanýmJ.O.asvedkyňouH.Č.,medziobžalovaným
J. O. a svedkyňou P. J. a medzi obžalovaným J. O. a svedkyňou W. Y..

Vo veci bol vykonaný aj vyšetrovací pokus a to podľa verzií obžalovaného O., poškodeného L. a
svedkyne H. Č., z ktorého bola vyhotovená zápisnica ako aj príslušná fotodokumentácia.

V prípravnom konaní boli zabezpečené lekárske správy na poškodeného L..

Podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ Košice DNA profil zistený z
ľudskej krvi a zaistený zo stôp č. 1, 2 a 3, ktoré predstavovali stery zo škvŕn červenej farby zaistených

zo zeme vo vzdialenosti 2 m, 2,1 m a 2,2 m od fontány pred budovou H. na B. U. X vo Vranove n/
T., bol zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky bukálneho výteru označeného ako DNA „ Y. L.“.
Nešpecifikovaný biologický materiál zaistený z čepele a rukoväte noža označený ako predmet skúmania
č. 4 bol zmiešanou biologickou stopou pochádzajúcou najmenej od troch rôznych osôb a získané DNA
profily neboli vhodné na interpretáciu.

Zo znaleckého posudku MUDr. P. z odboru zdravotníctva a farmácie vyplýva, že poškodený L. utrpel
bodné prenikajúce poranenie ľavej hornej prednej steny hrudníka s prienikom vzduchu ( pneumotorax )
a krvi ( hemotorax ) do ľavej pohrudničnej dutiny a s malým pomliaždením ľavých horných pľúc a reznúranu lakťovej strany ľavého zápästia. Z medicínskeho hľadiska bodnú ranu hrudníka ohodnotil ako
poranenie stredne ťažké a reznú ranu zápästia ako poranenie ľahké. Predná bodná rana ľavej hornej
prednej steny hrudníka vznikla priamym pôsobením hrotnatého užšieho predmetu kolmo na hrudník

násilím stredne silnej intenzity. Predmet pritom prenikol do pohrudničnej dutiny, ale neprepichol pľúca,
len ich na povrchu pomliaždil. Z charakteru poranenia nie je možné bližšie dedukovať zraňujúci nástroj.
Reznáranalakťovejstranyľavéhozápästiavzniklapriamympôsobenímostréhopredmetunatútooblasť
a takisto nie je možné dedukovať zraňujúci nástroj. Pripustil, že takýmto zraňujúcim predmetom mohol
byť vreckový nožík popisovaný obžalovaným O. ale i nôž dlhý cca 20 cm popisovaný svedkyňou J.,

keďže obe mohli preniknúť do pohrudničnej dutiny, ktorá v mieste poranenia má stenu cca 3,0 cm hrubú.
Väčšia intenzita útoku alebo jeho presnejšie vedenie kolmo na pľúca ktorýmkoľvek z uvedených nožov
by spôsobilo ich prepichnutie, čím by došlo ku kolapsu ľavých, pri neošetrenom poranení i pravých pľúc a
týmkredukciidýchacejplochyažkuduseniu.Priemernádobaliečeniaprenikajúcejbodnejranyhrudníka
bez prepichnutia pľúc sa v tomto konkrétnom prípade pohybovala v rozmedzí od troch do piatich týždňov
a priemerná doba liečenia reznej rany zápästia sa v tomto konkrétnom prípade pohybovala v rozmedzí

troch až štyroch týždňov. Poškodený sa liečil a bol práceneschopný od 8.11.2013 do 15.12.2013, čo
znalec považoval za primerané druhu, rozsahu a závažnosti utrpeného poranenia hrudníka. Poranenia
nezanechali žiadne trvalé následky. Obvyklý spôsob života bol obmedzený nutnosťou hospitalizácie a
liečby a bolesťami poranených oblastí, predovšetkým hrudníka. Bolestné znalec ohodnotil na hodnotu
55 bodov.

Podľa znaleckého posudku MUDr. Č. a MUDr. T. z odvetvia psychiatrie a sexuológie osobnosť
obžalovaného je hranične diferencovaná ( simplexná ), emociálne menej zrelá, mentálne ešte v pásme
širšej normy, bez známok výraznej socio - kultúrnej zanedbanosti; v anamnéze s udávaním málo
frekventovaného pitia alkoholu, aktuálne bez príznakov somatopsychickej toxikomanickej závislosti. U
obžalovaného zistili poruchy psychiky a správania v zmysle agresivity v stave jednoduchej alkoholickej

opitosti. Obžalovaný netrpel duševnou chorobou vo vlastnom zmysle slova, t. j. psychózou, išlo u neho
o duševnú poruchu - prechodnú poruchu duševných funkcií - poruchy psychiky a správania v zmysle
agresivity v stave jednoduchej alkoholickej opitosti, t. j. išlo o očakávanú zmenu psychiky. Obžalovaný v
čase spáchania skutku bol schopný uvedomiť si následky a rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania
a jeho vôľovo - určovacie ( ovládacie ) schopnosti boli len čiastočne, nepodstatne znížené, čo však

znalci dávali do priamej súvislosti s požitím alkoholických nápojov. Pred začiatkom pitia, bezprostredne
pred spáchaním inkriminovaného skutku, neboli u obžalovaného jeho poznávacie a vôľovo - určovacie
( ovládacie ) schopnosti zmenené, bol schopný zdržať sa pitia alkoholu. U obžalovaného nezistili
syndróm závislosti od alkoholu. Uviedli, že obžalovaný chápe zmysel trestného konania. Ďalej sa
vyjadrili, že pobyt obžalovaného nie je z psychiatrického aspektu nebezpečný z hľadiska všeobecného

záujmu.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo ako i v ich súhrne, považoval
súd za jednoznačne preukázané, že obžalovaný J. O. sa dopustil skutku tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný J. O. je zo spáchania trestného činu nepriamo usvedčovaný
svojou vlastnou výpoveďou, ale aj svedeckými výpoveďami nielen samotného poškodeného Y. L., ale

predovšetkým svedeckými výpoveďami H. Č. a P. J., ktoré podrobne opísali útok obžalovaného O.
na poškodeného Y. L., ako aj výpoveďami ostatných svedkov a to W. Y., Y. T., W. X. a J. Z.. Vinu
obžalovaného preukazujú aj výsledky vyšetrovacieho pokusu vykonaného podľa verzie obžalovaného,
poškodeného ako aj svedkyne H. Č.. Ďalšími usvedčujúcimi dôkazmi preukazujúcimi spáchanie skutku
obžalovaným je aj znalecké dokazovanie vykonané Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ Košice

z odvetvia kriminalistickej biológie a genetickej analýzy ako aj znalecký posudok MUDr. P. z odvetvia
zdravotníctvaafarmácie,ktorýpreukazujecharakterporanenípoškodenéhoakoajmechanizmusvzniku
týchto poranení.

Z vykonaného dokazovania teda nepochybne vyplýva, že v uvedený deň vo večerných hodinách
obžalovaný J. O. spoločne so svedkom Y. K. ako aj svedkyňou W. Y. so zámerom požívať alkoholické

nápoje prišli pred priestor budovy H.. Poškodený Y. L. sa v tom čase rozprával so svedkyňou H. Č., na
čo zareagoval obžalovaný J. O. spolu so svedkom Y. K. tak, že začali slovne útočiť na poškodeného
Y. L.. Samotný obžalovaný potvrdil, že svedok Y. K. zakričal vulgárne smerom na poškodeného, keďže
sa mu nepáčilo, že tento spolu so svedkyňou Č. požíva alkoholické nápoje. Zhodne ako poškodený
tak aj svedkyne Č. a J. opísali, že po predchádzajúcich slovných útokoch a to obžalovaného J. O. ako

aj svedka Y. K. na poškodeného, obžalovaný O. údermi päsťou dotlačil poškodeného L. až smerom kfontáne. V tomto momente sa síce svedecké výpovede čiastočne rozchádzajúc tak, že svedkyňa P. J.
opísala, že obžalovaný O. dotlačil poškodeného L. k fontáne držiac ho pod krkom a svedkyňa W. Y.
pôvodne v prípravnom konaní vypovedala, že obžalovaný O. fyzicky napádal poškodeného L. údermi

päsťou do tváre, do chrbta a takisto ho mal aj kopať, asi do chrbta, pričom túto svoju výpoveď na
hlavnom pojednávaní pozmenila tak, že ako prvý začal nadávať poškodený L. a to na obžalovaného
O. ako aj svedka Y. K. a potom mal poškodený L. udrieť otvorenou dlaňou obžalovaného O., ktorý
vzápätí vytiahol nôž na poškodeného. Obžalovaný O. pritom podľa svedeckých výpovedí prítomných
svedkov slovne požiadal svedka Y. K., aby mu pomohol v napádaní poškodeného Y. L.. Týmto fyzickým

útokom obžalovaného O. na poškodeného L. sa snažili zabrániť predovšetkým svedkyne H. Č. a P. J.,
pričom podľa vyjadrenia svedkyne Č., sa táto svedkyňa snažila odtiahnuť svedka Y. K. od poškodeného
L., čo sa jej aj podarilo a svedkyňa J. sa pokúšala odstrčiť obžalovaného O. od poškodeného, pričom
svedkyňa J. pripustila, že svedka K. odťahovala od poškodeného L. aj ona a neskôr aj svedok J. Z. a
obžalovaného O. sa takisto viacerí ľudia pokúšali odtiahnuť od poškodeného L., pričom svedkyňa Č.
stále držala poškodeného L.. Svedkyňa H. Č. pritom tvrdila, že obžalovaný O. posadil na okraj fontány

poškodeného L. držiac ho okolo pásu, avšak svedkyňa P. J. vypovedala, že obžalovaný O. posadil
poškodeného L. na fontánu tak, že ho držal okolo krku. Všetci vo veci vypočutí svedkovia, vrátane
samotného poškodeného, však zhodne vypovedali, že obžalovaný O. fyzickým napádaním dotlačil
poškodeného L. smerom k fontáne, na ktorú ho obžalovaný posadil. Po odstúpení obžalovaného O. od
poškodeného L., ktorého sa prítomným osobám podarilo na istý čas odtiahnuť od tohto poškodeného,

obžalovaný O. vytiahol nôž a týmto zhora nadol zaútočil na oblasť hrudníka poškodeného L.. Poškodený
L. tomuto útoku obžalovaného sa snažil zabrániť tak, že pred svoje telo postavil obe ruky. Obžalovaný
O. mieriac nožom na oblasť hrudníka tak najprv zasiahol ľavé zápästie poškodeného L.Ľ. a vzápätí
ho jedenkrát bodol do ľavej časti hrudníka. Po útoku obžalovaného nožom na poškodeného k tomuto
zranenému pristúpila svedkyňa Č., ktorá sa pokúšala poškodeného odviesť z miesta činu a neskôr k nej

mali pristúpiť aj svedkyne J. a T.. Obžalovaný O. po takomto útoku na poškodeného spolu so svedkom
Y. K. začal utekať z miesta činu, pričom podľa vyjadrení svedkýň J. ako aj Y. obžalovaný kričal, že ide
po zbraň do motorového vozidla a že všetkých postrieľa. Poškodeného L. krvácajúceho predovšetkým
z hrude pritom z miesta činu odprevadili smerom k obchodnému domu Jednota svedkyne H. Č. a P. J.,
pričom zo začiatku im mala pomáhať, podľa jej vyjadrenia ako aj vydrenia svedkyne X., aj svedkyňa Y.

T.. Svedkyne Č. a J. spoločne s poškodeným Y. L. vyčkali až do príchodu rýchlej zdravotnej služby. V
dôsledkuuvedenéhoútokuobžalovanéhonapoškodenéhotentoutrpel,opierajúcsaoznaleckýposudok
z odboru zdravotníctva a farmácie, bodné prenikajúce poranenie ľavej hornej prednej steny hrudníka
s prienikom vzduchu ( pneumotorax ) a krvi ( hemotorax ) do ľavej pohrudničnej dutiny a s malým
pomliaždením ľavých horných pľúc ako aj reznú ranu lakťovej strany ľavého zápästia. Znalec pritom

potvrdil, že uvedené poranenia mohli byť spôsobené ako vreckovým nožíkom ako uvádzal obžalovaný
O. tak aj nožom s celkovou dĺžku 20 cm ako pôvodne v prípravnom konaní uvádzala svedkyňa J..

Z vyššie uvedeného teda nepochybne vyplýva, že obžalovaný O. spoločne so svedkom K. najprv slovne
zaútočili na poškodeného Y. L. a vzápätí ho obžalovaný O. údermi dotlačil až k fontáne. Zo svedeckých
výpovedí je pritom nepochybné, že obžalovaný O. až po odtiahnutí sa od poškodeného L., a teda po

prerušení jeho útoku na poškodeného, tento nožnom bodol poškodeného L.H., smerujúc svoj úder do
oblasti hrudníka, kde sa podľa znaleckého posudku z odboru zdravotníctva a farmácie nachádzajú
aj pľúca ako životne dôležitý orgán. Správanie sa obžalovaného O. po bodnutí poškodeného taktiež
nasvedčuje tomu, že skutok spáchal tak ako je opísané v skutkovej vete rozsudku, keďže obžalovaný
pociťujúci obavu z privolania hliadky polície namiesto toho, aby privolal záchrannú službu za účelom

poskytnutia pomoci poškodenému L., z miesta činu spoločne so svedkom K. ušiel, pričom ale kričal,
že si ide do motorového vozidla po zbraň. Nemožno takisto prehliadnuť vyjadrenie znalca MUDr. P.
v jeho znaleckom posudku, že v prípade väčšej intenzity alebo presnejšieho vedenia útoku kolmo na
pľúca by akýmkoľvek nožom bolo spôsobené ich prepichnutie, čím by došlo ku kolapsu ľavých pľúc, pri
neošetrenom poranení i pravých pľúc, čím by došlo k redukcii dýchacej plochy a následne k uduseniu.

Obrana obžalovaného spočívajúca v jeho tvrdení, že samotnému bodnutiu poškodeného mal
predchádzať slovný útok tohto poškodeného na jeho osobu, a to aj z dôvodu etnickej príslušnosti,
ako aj fyzické napadnutie jeho osoby samotným poškodeným, je neodôvodnená. Obžalovaný O. na
svoju obhajobu totiž uvádzal, že poškodený L. na neho ako prvý zaútočil údermi päsťou v počte
tri či štyri potom, ako sa snažil brániť svedka Y. K. pred útokom poškodeného L. na tohto svedka.

Poškodený L. mal pritom obžalovaného O. škrtiť a to držiac ho rukami pod krkom. ObžalovanýO. ako aj svedok Y. K. ďalej uviedli, že poškodený L. mal udrieť obžalovaného do oblasti nosa,
v dôsledku čoho obžalovanému začala z nosa tiecť krv. Takéto tvrdenia obžalovaného O. ako aj
svedka Y. K. o napadnutí ich osôb samotným poškodeným sú však vyvrátené svedeckými výpoveďami

všetkých ostatných, vo veci vypočutých svedkov, s výnimkou výpovede svedkyne W. Y. až na hlavnom
pojednávaní, ktorí zhodne vypovedali, že obžalovaný O. spoločne so svedkom Y. K. ako prví slovne
a vzápätí fyzicky zaútočili na poškodeného Jozefa L.. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že
aj v prípade pravdivosti tvrdenia obžalovaného O. ako aj svedka Y. K., že ako prvý vyprovokoval
fyzický incident poškodený L. a teda pokiaľ by sa teda obžalovaný O. pokúšal brániť seba, prípade

aj svedka Y. K., pred fyzickými útokmi poškodeného, za primeranú by bolo možné považovať len
obranu obžalovaného bez použitia zbrane. V danom prípade však obžalovaný O. potom, ako sa mu
podľa vyjadrení všetkých vo veci vypočutých svedkov podarilo pritlačiť poškodeného L. na fontánu a
odtiahnutí obžalovaného od poškodeného prítomnými osobami, teda až po odstúpení obžalovaného
od samotného poškodeného, mal tak až po ukončení fyzického konfliktu medzi ním a poškodeným
L. vytiahnuť nôž a týmto zamieriť na oblasť hrudníka poškodeného, v ktorom sa nachádzajú životne

dôležité orgány, a tohto poškodeného tak obžalovaný bodol do uvedenej oblasti. Obžalovaný mal teda
jednoznačný úmysel zasiahnuť poškodeného L.. V tomto smere je nepodstatné tvrdenie obžalovaného
vysvetľujúce dôvod držby vreckového nožíka, ale rozhodujúca je skutočnosť, že takýmto spôsobom
nožom bodol poškodeného L.. Nemožno opomenúť aj vyjadrenie obžalovaného, že tento nôž mal počas
cesty motorovým vozidlom z miesta činu vyhodiť von z okna a nôž, ktorý mala polícii vydať jeho matka

T. O. nemal by nožnom, ktorým zasiahol poškodeného L.H.. Všetci vo veci vypočutí svedkovia pritom
zhodne vypovedali, že obžalovaný smeroval nôž smerom zhora nadol. Nemožno opomenúť ani ďalšie
tvrdenie vo veci vypočutých svedkov, že obžalovaný O. ihneď po bodnutí poškodeného opustil miesto
činu, pričom podľa vyjadrenia svedkyne J. ako aj Y. sa mal prítomným osobám vyhrážať, že ide do
motorového vozidla po zbraň a že všetkých postrieľa. Neobstojí pritom vyjadrenie svedka Y. K. ešte z

prípravného konania, že pokiaľ obžalovaný spomínal, že pôjde do auta po zbraň, podľa jeho názoru iba
žartoval, keďže s určitosťou vedel, že v jeho motorovom vozidle nemal žiadnu zbraň.

Pri hodnotení výpovede svedka Y. K. je potrebné zvýrazniť, že vo svojej výpovedi na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 2.7.2014 opísal podrobnejšie presné útoky poškodeného L. na obžalovaného
či na neho samotného, pričom vo svojej výpovedi ešte v prípravnom konaní dňa 12.11.2013, teda

bezprostredne po spáchaní žalovaného skutku, presný spôsob ako aj počet úderov poškodeného na
obžalovaného či na neho samotného neuvádzal. Nedôveryhodne pritom vyznieva tvrdenie tohto svedka,
že s odstupom viac ako pol roka si detailnejšie uvedomil smer útokov poškodeného na jednotlivé
časti tela obžalovaného či neho samotného. Zároveň výpoveď tohto jediného svedka vystupujúceho
na strane obžalovaného sa v mnohých podstatných okolnostiach nezhoduje so samotnou výpoveďou

obžalovaného už pokiaľ ide o samotný začiatok predmetného incidentu. Obžalovaný O. tvrdil, že po
tom, ako svedkyňa Č. ponúkla fľašou alkoholu poškodeného L., svedok Y. K. skričal na poškodeného L.
nejakú vulgárnu nadávku. Obžalovaný O. ďalej uviedol, že potom poškodený L. rozpažil ruku a snažil sa
udrieť svedka Y. K. päsťou. Naproti tomu svedok Y. K. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že poškodený
L. im obom s obžalovaným začal nadávať, že sú cigáni, čo tam chcú a aby odtiaľ odišli. Svedok K. ďalej

tvrdil, že poškodený L. ho aj päsťou udrel do tváre, do čeľuste a raz aj do hlavy. Naproti tomu obžalovaný
O. tvrdil, že poškodený L. nijakým spôsobom nezasiahol svedka Y. K., keďže sa mu podarilo stiahnuť
poškodeného za mikinu a následne ho aj zhodil na zem. Obžalovaný O. takisto uvádzal, že keď on vstal
zo zeme, tak pocítil zozadu údery päsťou trikrát či štyrikrát. Naproti tomu svedok K. tvrdil na hlavnom
pojednávaní, že po fyzickom útoku poškodeného L. na jeho osobu, sa obžalovaný O. postavil zo zeme

a začal odťahovať poškodeného L. od neho tak, že ho chytil za rameno a ruky. Obžalovaný mal pritom
udrieť päsťou do tváre poškodeného L., pričom aj poškodený L. mal udrieť päsťou obžalovaného O..
Zhodne ako obžalovaný tak aj svedok K. vypovedali, že poškodený L. mal začať škrtiť obžalovaného
tak, že svojím lakťom obkrútil krk obžalovaného, pričom aj podľa tvrdenia samotného poškodeného ako
aj ostatných svedkov mal poškodený udrieť obžalovaného O. do nosa tak, že mu z neho začal tiecť krv.

Obžalovaný O. ďalej vo svojej výpovedi uvádzal, že vzápätí si spomenul, že má u seba malý vreckový
nožík, ktorý vybral z vrecka nohavíc a pichol ním poškodeného L. do ramena či hrudníka jedenkrát.
Naproti tomu svedok Y. K. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní nespomínal, že by obžalovaný
O. nožom zasiahol telo poškodeného L., ale videl len to, ako sa poškodený L. otočil a odchádzal preč
od fontány spolu s dvomi či tromi dievčatami. Svedok teda na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevidel,

ako obžalovaný O. vytiahol z oblečenia nôž a ako ním bodol poškodeného L.. Z vyššie uvedeného
teda jednoznačne vyplýva, že svedecká výpoveď Y. K. je v podstatných okolnostiach úplne odlišná odvýpovede samotného obžalovaného, čo podstatne znižuje vierohodnosť tejto svedeckej výpovede. V
prípade tohto svedka tak nemožno vylúčiť snahu svedka K. pomôcť obžalovanému vyviniť sa z trestnej
zodpovednosti zo spáchania predmetného trestného činu. V tejto súvislosti je potrebné takisto poukázať

na námietku obžalovaného, že ostatní vo veci vypočutí svedkovia vystúpili na obhajobu poškodeného
L. z toho dôvodu, že sú kamarátmi poškodeného L.. Z výpovede všetkých ostatných svedkov okrem
svedka Y. K. pritom vyplýva, že s výnimkou svedkyne Č., ktorá mala spoznať poškodeného L. len asi
pol roka pred predmetným skutkom, avšak ani sa s ním nestretávala, ostatní vo veci vypočutí svedkovia
neuviedli, že by bližšie poznali poškodeného L.Ľ. pred samotným incidentom.

Naproti tomu ostatní svedkovia vystupujúci na podporu tvrdení poškodeného vypovedali v zásadných
okolnostiach totožne ako pri svojej výpovedi v prípravnom konaní. Isté nezrovnalosti vo výpovediach
svedkýň H. Č. a P. J. je potrebné pripísať skutočnosti, že každý svedok sleduje len istú časť
skutkovéhodeja.Akjevšakpriamypozorovateľurčitejudalostiopakovane,surčitýmčasovýmodstupom
vypočúvanýojejpriebehu,jelenprirodzené,ževdôsledkuzabúdaniasamôžeodsvojejpredchádzajúce
výpovede do určitej miery odchýliť. Je tak vecou hodnotenia dôkazov posúdiť, či vzniknuté rozdiely

sú tak závažného charakteru, že už len ich samotná existencia spôsobuje nehodnovernosť podanej
výpovede, a to buď pre podozrenie, že svedok nie je schopný si vnímané udalosti správne zapamätať,
či reprodukovať, alebo preto, že by mohlo ísť o úmyselné uvádzanie nepravdivých údajov, alebo ide o
menej závažné odchýlky ako akceptovateľný dôsledok prirodzeného zabúdania, či prípadného omylu.
Odchýlky vo výpovediach oboch vyššie spomenutých svedkýň však súd považoval za nepodstatné,

nemajúce podstatný vplyv na ustálenie zisteného skutkového stavu, keďže sú vo vzájomnom súlade
s ostatnými, vo veci vykonanými dôkazmi a to predovšetkým ďalšími svedeckými výpoveďami či
znaleckými dokazovaniami.

Takýto záver však súd nemohol ustáliť v prípade svedeckej výpovede svedkyne W. Y.. Uvedená
svedkyňa totožne ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní vypovedala o okolnostiach

predchádzajúcich samotnému incidentu medzi obžalovaným a poškodeným L.Ľ. a to ako dňa 7.11.2013,
keď sa zoznámila s obžalovaným a svedkom Y. K. tak aj zo dňa 8.11.2013. Priebeh samotného konfliktu
medzi obžalovaným a poškodeným L. však v rôznych štádiách konania opísala odlišne. V prípravnom
konaní vypovedala, že obžalovaný O. spolu so svedkom K. pristúpili k poškodenému L. a tomuto
začali nadávať. Naproti tomu na hlavnom pojednávaní vypovedala, že poškodený L. začal nadávať

na obžalovaného O. ako aj na svedka K.. Po tomto slovnom konflikte mal podľa jej vyjadrenia v
prípravnom konaní dňa 31.1.2014 ( čl. 61 ) obžalovaný O. začať biť poškodeného L. päsťami do tváre, do
brucha a takisto ho mal kopať, asi do chrbta. Táto svedkyňa však opakovane na hlavnom pojednávaní
rozporne vypovedala, že to bol práve poškodený L., ktorý udrel otvorenou dlaňou obžalovaného O..
Totožne však ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný O.

vzápätí vytiahol nôž, pričom nevidela, ako týmto nožom obžalovaný O. bodol poškodeného L.Ľ.. Na
hlavnom pojednávaní však uvedená svedkyňa pripustila, že obžalovaný O. spoločne so svedkom K.
udreli poškodeného L.. Táto svedkyňa zhodne s výpoveďou svedkyne H. Č. uviedla, že obžalovaný
O. pri odchode z miesta činu kričal, že si ide do motorového vozidla po pištoľ a všetkých postrieľa.
Uvedená svedkyňa pritom ďalej na hlavnom pojednávaní uviedla, čo však vôbec neuvádzala vo svojich

pôvodných výpovediach, že svedkyne J. ako aj Č. mali odprevádzať poraneného poškodeného L.
smerom k Obchodnému domu Jednota. Svedkyňa W. Y. uvedené rozpory nevedela hodnoverne a
akceptovateľným spôsobom vysvetliť, keďže sama nevedela uviesť, prečo vypovedala v prípravnom
konaní odlišne od svojej výpovede na hlavnom pojednávaní, avšak pripustila možnosť, že v čase svojej
výpovede v prípravnom konaní si priebeh incidentu lepšie pamätala. Zmenená výpoveď tejto svedkyne

na hlavnom pojednávaní teda vyvoláva dôvodné pochybnosti o hodnovernosti jej výpovede na hlavnom
pojednávaní. Uvedená svedkyňa pritom vo svojej pôvodnej výpovedi uvádzala okolnosti zhodné s
vyjadreniami ostatných vo veci vypočutých svedkov. V prípade tejto svedkyne teda nemožno vylúčiť,
že svedkyňa zmenila svoju výpoveď na hlavnom pojednávaní predovšetkým uvedomujúc si, že to bola
práve ona, ktorá priviedla na miesto spáchania skutku obžalovaného O. so svojim kamarátom, svedkom

K., a to na miesto, kde sa zdržiavali jej blízki kamaráti, pričom obžalovaného a svedka K. spoznala len
tesne pred predmetným skutkom a teda nie je vylúčená aj možnosť, že táto svedkyňa si dodatočne
uvedomila aj čiastočný podiel na zapríčinení vzniku predmetného incidentu medzi obžalovaným O.
a poškodeným L.. Naproti tomu ostatné vo veci vykonané svedecké výpovede sú v zhode ako s
vyšetrovacím pokusom tak aj so závermi znaleckého dokazovania Kriminalistického a expertízneho

ústavu PZ, ktoré potvrdili, že pôvodcom biologických stôp zaistených na mieste v blízkosti fontánypred budovou H. na B. U. vo Vranove nad Topľou je poškodený L.. Charakter spôsobených poranení
poškodeného pritom zodpovedá záverom znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva a farmácie.

V súvislosti s požiadavkou obhajoby obžalovaného oboznámiť pripojený spis tunajšieho súdu sp. zn.

2 T 105/2011 je potrebné uviesť, že z obsahu uvedeného spisu vyplýva, že v tejto veci bolo vedené
trestnéstíhanievočiobžalovanémuG.P.,ktorýmalkčelupoškodenéhoL.priložiťnezistenýdruhzbrane,
ktorou sa mu mal vyhrážať, avšak po tom, ako poškodený L. začal telefonovať na políciu, nasadol do
motorového vozidla a odišiel z miesta preč. V uvedenom trestnom konaní nevystupoval v žiadnej pozícii
obžalovaný O. a konanie bolo právoplatne ukončené oslobodením obžalovaného P. spod obžaloby

prokurátora z dôvodu, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný podľa § 285 písm. c) Tr.
poriadku. Z obsahu tohto rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 13.02.2013 pritom vyplýva, že obžalovaný
bol oslobodený z dôvodu aplikácie zásady „ v pochybnostiach v prospech obžalovaného „. Z uvedeného
dôvodu nebolo vôbec dôvodné na obsah tohto pripojeného spisu tunajšieho súdu pri rozhodovaní o vine
obžalovaného v predmetnej trestnej veci prihliadať.

Pri hodnotení charakteru zranení spôsobených v dôsledku útoku obžalovaného na poškodeného L.,

ktoré si vyžiadali práceneschopnosť poškodeného v trvaní 38 dní, je potrebné uviesť, že pri vyvodení
záveru, že konanie páchateľa smerovalo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví sa nevyžaduje, aby takáto
ujma na zdraví vznikla, ale je potrebné, aby páchateľ konal v úmysle spôsobiť poškodenému poranenie
aspoň takej intenzity, ktoré má charakter ťažkej ujmy na zdraví. Z hľadiska spôsobenia ťažkej ujmy na
zdraví stačí zistenie, že páchateľ vedel, že svojím konaním môže spôsobiť tento ťažší následok a bol

s tým uzrozumený. Pri ustálení, že páchateľ bol s tým uzrozumený je potrebné vychádzať z povahy
požitej zbrane, z intenzity útoku, zo spôsobu jeho prevedenia ( predovšetkým z toho, proti ktorej časti
tela útok smeroval ) a z pohnútky činu. Ďalej je potrebné hodnotiť okolnosti, za ktorých sa útok stal,
akým spôsobom bol útočené a aké nebezpečenstvo pre napadnutého z útoku hrozilo. Ak má páchateľ v
úmyslespôsobiťinémuťažkúujmunazdraví,alevdôsledkujehokonaniadošlolenkublíženiunazdraví,

je potrebné konanie obžalovaného kvalifikovať ako pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 ods.
1 Tr. zákona k § 155 ods. 1 Tr. zákona. Je nesporné, že obžalovaný O. po prerušení svojho fyzického
útoku na poškodeného L. sediaceho na fontáne a po jeho odtiahnutí ako aj svedka Y. K. od poškodeného
predovšetkým svedkyňami H. Č. a P. J., obžalovaný vytiahol nôž a smerujúc ním zhora nadol týmto
zasiahol oblasť hrudníka poškodeného. Obžalovaný musel mať pritom vedomosť, že v uvedenej oblasti

ľudského tela sa nachádzajú životne dôležité orgány, pri zasiahnutí ktorých by mohol byť bezprostredne
ohrozený život a zdravie poškodeného. Obžalovaný teda konal s vedomím, že takýmto smerovaným
útokom môže poškodenému L. spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. Skutočnosť, že poškodenému boli
nakoniec spôsobené len poranenia ľavej strany hrudníka s malým pomliaždením ľavých horných pľúc
ako aj rezná rana lakťa ľavej ruky boli zapríčinené len včasným privolaním záchrannej služby svedkyňou

P. J. a následným včasným poskytnutím potrebnej zdravotnej pomoci. Nemožno opätovne opomenúť
záver znaleckého dokazovania z odvetvia zdravotníctva a farmácie, podľa ktorého v prípade väčšej
intenzity útoku ako aj presnejšieho vedenia útoku kolmo na pľúca by takéto smerovanie spôsobilo ich
prepichnutie, čím by došlo ku kolapsu ľavých, pri neošetrenom poranení aj pravých pľúc, a tým k redukcii
dýchacej plochy až k uduseniu.

Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, že svedkyňa J. pri svojej konfrontácii so svedkom K. ešte v priebehu
prípravného konania dňa 13.02.2014 ( čl. 103 ) uviedla, že na mieste činu sa bili všetci piati a to ona,
svedok K., obžalovaný O., poškodený L. a svedkyňa Č., tak uvedené vyjadrenie svedkyne je potrebné
vyhodnotiť v tom kontexte, že svedkyňa takto reagovala na vyjadrenie svedka K., že obžalovaného
O. tiekla z nosa krv, že mal modrinu na hlave a tvári, pričom zároveň opísala, akým spôsobom tieto

poranenia mohli byť spôsobené obžalovanému O.. Svedkyňa J. pritom na otázku svedka K. pri tejto
konfrontácii odpovedala, čo vyznieva v súlade s jej svedeckou výpoveďou v priebehu celého trestného
stíhania, že do konfliktu medzi obžalovaným O. a poškodeným L. zasiahol aj svedok K., pričom ona
spoločne so svedkyňou Č. chceli ochrániť poškodeného L. pred útokmi obžalovaného O., ktorý si mal
privolať na pomoc aj svedka K.. Uvedené svedkyne pritom zhodne uviedli, že poškodený L. pri bránení

sa proti útokom obžalovaného tohto udrel do nosa, čím mu spôsobil krvácanie z nosa. Je potrebné
prisvedčiť obhajobe, že uvedené svedkyne odlišne vypovedali o tom, akým spôsobom obžalovaný O.
odtlačil poškodeného L. k fontáne, keďže svedkyňa Č., ktorá v priebehu celého trestného konania tvrdila,
že bola v bezprostrednej blízkosti poškodeného L., sa vyjadrila, že obžalovaný O. chytiac rukami okolopása poškodeného L. ho takýmto spôsobom pritlačil k fontáne. Naproti tomu svedkyňa P. J. opakovane
trvala na tom, že obžalovaný O. držiac rukami okolo krku odtlačil poškodeného L. k fontáne. Len táto
jediná odlišnosť vo výpovediach týchto svedkýň nemôže zakladať pochybnosti o hodnovernosti ich

svedeckých výpovedí, keďže výpovede týchto svedkýň je potrebné posúdiť v kontexte s ostatnými
výpoveďami svedkov ako aj inými, vo veci zabezpečenými dôkazmi. Je zrejmé, že svedkyňa Č. celý
čas sledovala priebeh konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným L., pričom samotná svedkyňa J.
pripustila, že incident medzi konkrétnymi aktérmi sledovala len do momentu, keď obžalovaný O. vytiahol
nôž a z dôvodu obáv sa po tomto úkone obžalovaného otočila. Len samotné takéto odlišné vyjadrenie

svedkýň nemôže samo osebe, bez ďalších rozporných okolností v ich výpovediach, mať za následok
vznik pochybností o vierohodnosti ich výpovedí. Je ďalej nesporné, že svedkyňa Y. T. sledovala priebeh
incidentu medzi obžalovaným a poškodeným z väčšej vzdialenosti a vo svojej výpovedi v prípravnom
konaní len uviedla, že videla ako obžalovaný spoločne s kamarátom, svedkom Y. K. „ dali „ poškodeného
na fontánu. Je pochopiteľné, že táto svedkyňa aj vzhľadom na čas spáchania skutku a z dôvodu väčšej
vzdialenosti od spáchania skutku nemala možnosť vidieť, akým konkrétnym spôsobom obžalovaný

spoločne so svedkom K. odtiahli poškodeného L. smerom k fontáne. Nedôveryhodnosť vo výpovediach
svedkýň nemožno pritom vzhliadnuť len z dôvodu skutočnosti, že vyhrážanie sa obžalovaného, že pôjde
do motorového vozidla po zbraň počula len svedkyňa J.Á. a že túto okolnosť vo svojich výpovediach
neuvádzali ostatní svedkovia. Je potrebné opätovne poukázať na skutočnosť, že najbližšie k obom
aktérom incidentu bola práve svedkyňa Č., pričom ostatní vo veci vypočutí svedkovia boli od uvedeného

miesta vo väčšej vzdialenosti. Zároveň je potrebné pripustiť, že je zrejmé, že prevažná väčšina svedkov
bola v priebehu incidentu pod vplyvom alkoholických nápojov a je teda opodstatnený aj záver, že
nemuseli ani vnímať všetky okolnosti konfliktu. Pokiaľ ide o spôsob vedenia útoku nožom obžalovaným
O. je potrebné zdôrazniť, že všetci vo veci vypočutí svedkovia, poškodený L. ako aj svedkyňa Č., ktorá
na rozdiel od ostatných svedkov aj sledovala priamo bodnutie poškodeného L.Ľ., zhodne vypovedali, že

po odstúpení obžalovaného od poškodeného L., obžalovaný O. vytiahol nôž a pristúpil k poškodenému
L. sediacemu na fontáne a smerujúc zhora nadol pichol poškodeného L. do oblasti hrudníka, pričom v
dôsledku sebaobrany poškodenému tomuto najprv zasiahol ľavé zápästie. Pochybnosti takisto nemôže
vyvolávať len tvrdenie svedkyne X., že pred samotným napadnutím poškodeného L., všetci sedeli na
okraji fontány, keďže z vyjadrenia tejto svedkyne ešte v prípravnom konaní dňa 21.02.2014 ( čl. 77 )

je nepochybne zrejmé, že svedkyňa takto opísala moment pred samotným začiatkom konfliktu medzi
obžalovaným O. a poškodeným L.Ľ.. Svedkyňa X. pritom uviedla, že neskôr videla len to, že všetci
stáli, pričom stál aj poškodený L. pri fontáne a po otočení sa zbadala obžalovaného O. držiaceho v
ruke nôž. Z kontextu výpovede tejto svedkyne je zrejmé, že svedkyňa takto opísala moment až po
napadnutí poškodeného L. obžalovaným O. nožom, pričom z týchto svedeckých výpovedí je zároveň

zrejmé, že poškodeného L. po napadnutí obžalovaným O. odťahovala preč z fontány svedkyňa Č. s
pomocou svedkyne J., pričom svedkyňa X. uvádzala, že so svedkyňou Č. odprevádzala poškodeného
L. aj svedkyňa T.. Pri posudzovaní schopnosti svedkýň pozorovať priebeh incidentu pritom neobstojí
argument obhajoby, že tieto svedkyne boli pod vplyvom alkoholických nápojov. Len samotná táto
skutočnosť nemôže vyvolávať pochybnosť o hodnovernosti ich výpovedí, pokiaľ ani samotné vo veci

vypočuté svedkyne neuvádzali, že vzhľadom na množstvo požitého alkoholu si nepamätajú priebeh
incidentu, pokiaľ tento zhodne opísali ako v prípravnom konaní tak aj na hlavnom pojednávaní s
odstupom času.

Obžalovaný svojím konaním, keď bodnúc nožom poškodeného do oblasti hrudníka mu spôsobil
poranenie na ľavej prednej strane hrudníka ako aj reznú ranu lakťovej strany ľavého zápästia tak ako

je opísané v skutkovej vete rozsudku po objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu zločinu ublíženia
na zdraví v zmysle ust. § 155 ods. 1 Tr. zákona, a to vzhľadom na spôsobený následok, v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona, keďže k dokonaniu trestného činu, ktoré však smerovalo k spôsobeniu
ťažkej ujmy na zdraví, nedošlo.

Subjektívna stránka konania obžalovaného bola daná minimálne vo forme nepriameho úmyslu podľa

§ 15 písm. b) Tr. zákona, keďže obžalovaný vedel, že môže takýmto spôsobom zaviniť ťažkú ujmu na
zdraví poškodenému L., a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Obžalovaný O. sa skutku dopustil ako trestne zodpovedný subjekt.Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu, súd prihliadol na všetky okolnosti spáchaného skutku, spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa ( § 34 ods. 4 Tr. zákona )

Podľa odpisu registra trestov bol obžalovaný v minulosti jedenkrát súdne trestaný a to ešte v roku
2004 rozhodnutím Okresného súdu Humenné zo dňa 1.12.2004 pod sp.zn. 3 T 114/04 za trestný čin
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 185 ods. 1 Tr. zákona účinného do
31.12.2005, pričom na uvedené odsúdenie sa už neprihliada. Okresným súdom Humenné bol však
obžalovaný odsúdený aj trestným rozkazom zo dňa 29.11.2013 č.k. 3 T 114/2013-66 za prečin krádeže

podľa § 212 ods. 2 písm. d ) Tr. zákona, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.3.2014.

Obžalovaný bol takisto jedenkrát priestupkovo stíhaný za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu,
avšak uvedené stíhanie bolo odložené.

Keďže obžalovaný sa predmetného skutku mal dopustiť dňa 08.11.2013 je teda zrejmé, že tento spáchal
skôr ako bol vyhlásené odsudzujúce rozhodnutie v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Humenné
pod sp.zn. 3 T 114/2013, keďže predmetný trestný rozkaz bol vydaný dňa 29.11.2013 a nadobudol

právoplatnosť dňa 19.3.2014. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné vo vzťahu k odsudzujúcemu
rozhodnutiu Okresného súdu Humenné pod sp. zn. 3 T 114/2013 ukladať súhrnný trest odňatia slobody
v zmysle ust. § 42 ods. 1 Tr. zákona.

Súd na strane obžalovaného nevzhliadol žiadnu poľahčujúcu okolnosť ( § 36 Tr. zákona ) ako ani
priťažujúcu okolnosť ( § 37 Tr. zákona ). Obžalovaný síce na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie,

že nepopiera spáchanie skutku, avšak k jeho spáchaniu sa výslovne nepriznal a jeho spáchanie takisto
neoľutoval. Vzhľadom na odsúdenie obžalovaného ešte v roku 2004, aj keď to už bolo zahladené, nebolo
možné pochopiteľne ako poľahčujúcu okolnosť priznať obžalovanému ani vedenie riadneho spôsobu
života pred spáchaním predmetného skutku ( § 36 písm. j/ Tr. zákona ). Obžalovanému bol vzhľadom
na ukladanie súhrnného trestu odňatia slobody ukladaný trest za dva trestné činy, avšak súd dospel k

záveru, že priťažujúcu okolnosť v podobe spáchania viac trestných činov v zmysle ust. § 37 písm. h)
Tr. zákona je možné zohľadniť len v prípade, ak sa páchateľ odsudzuje za tri a viac trestných činov. V
prípade obžalovaného teda nebolo potrebné upravovať základnú trestnú sadbu trestu odňatia slobody
trestného činu pri trestnom čine, podľa ktorého sa mu ukladal súhrnný trest ( § 38 ods. 2 Tr. zákona ).

Z týchto dôvodov bolo tak potrebné obžalovanému ukladať súhrnný trest odňatia slobody podľa

najprísnejšietrestanéhotrestnéhočinuatedazazločinublíženianazdravípodľa§155ods.1Tr.zákona,
podľa ktorého páchateľovi tohto trestného činu možno uložiť trest odňatia slobody v trvaní od štyroch
rokov do desiatich rokov.

Súd zohľadnil pri ukladaní trestu obžalovanému aj skutočnosť, že ako v prípade odsúdenia Okresného
súdu Humenné pod sp. zn. 3 T 114/2004 tak aj v prípade odsúdenia Okresného súdu Humenné

pod sp.zn. 3 T 114/2013 nešlo o násilnú trestnú činnosť. Zároveň pri určovaní konkrétnej výmery
trestu zohľadnil aj skutočnosť, že obžalovaný po prvotnom fyzickom útoku na poškodeného od tohto
odstúpil a vzápätí ho zasiahol nožom do oblasti tela, v ktorom sa nachádzajú pľúca ako životne dôležitý
orgán. Prihliadol však aj na okolnosť, že obžalovaný nakoniec nespôsobil poškodenému ťažkú ujmu na
zdraví. Zároveň prihliadol aj na skutočnosť, že obžalovaný bodol poškodeného jedenkrát a to nie takou

intenzitou a razanciou, ktorou by mu mohol spôsobiť aj také poranenie pľúc, ktoré by viedlo ku kolapsu
pľúc s následným udusením sa poškodeného. Súd zároveň prihliadol aj na konkrétnu výmeru trestu
odňatia slobody u tohto trestného činu, ktorú považoval za dostatočne prísnu.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že na nápravu
obžalovaného z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie je postačujúci trest odňatia slobody

na samej spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 4 rokov. Zároveň v súlade s ust. § 42 ods. 2 Tr. zákona
zrušil výrok o treste v rozhodnutí Okresného súdu Humenné pod sp.zn. 3 T 114/2013.Súd v prípade tohto obžalovaného nezistil žiadne mimoriadne okolnosti v zmysle ust. § 39 Tr. zákona,
pre ktoré by bolo možné mimoriadne znížiť trest odňatia slobody.

Vzhľadom na ust. § 49 Tr. zákona, resp. § 51 Tr. zákona uloženie iného ako nepodmienečného trestu

odňatia slobody neprichádzalo do úvahy.

Keďže obžalovaný O. v posledných 10 rokov pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu
odňatia slobody, súd ho v zmysle ust. § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na výkon tohto trestu zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Vzhľadom na závery znaleckého dokazovania z odvetvia psychiatrie, súd nepovažoval za potrebné
obžalovanému ukladať žiadnu formu ochranného liečenia. Aj keď je nepochybné, že predmetného

skutku sa mal obžalovaný dopustiť pod vplyvom alkoholických nápojov, v dôsledku čoho sa nachádzal
v stave jednoduchej alkoholickej opitosti, uloženie akejkoľvek formy ochranného liečenia nebolo u neho
medicínski indikované.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Poškodenej UNION zdravotnej poisťovni, a.s., ktorá si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody
pozostávajúcej z vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti poškodenému L., bol priznaný tento
nárok v nej uplatnenej výške 1.304,09 eur, na náhradu ktorej bol zaviazaný obžalovaný O..

Poškodený Y. L. si ako v prípravnom konaní tak ani na hlavnom pojednávaní nárok na náhradu škody
neuplatnil. Poškodenému L. však tento nárok zotrváva a tento si môže uplatniť v občiansko - právnom

konaní,pričomajsamotnýpoškodenýnahlavnompojednávaníuviedol,žesvojnároksiuplatnívtakomto
konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od oznámenia rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v

prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka a poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody. Odvolanie nemôže podať osoba, ktorá sa ho výslovne vzdala.