Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8T/158/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113012374
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Manduch

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113012374.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní

v Trenčíne dňa 05.03.2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

Z. G., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom R.,

j e v i n n ý ,ž e

hoci ako otec mal. Z. G., nar. XX.XX.XXXX, je povinný v zmysle § 62 a nás. Zákona o rodine, ako
aj rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 26P 77/2012 zo dňa 12.12.2012, právoplatným dňa
21.02.2013, povinný prispievať na výživu svojho syna Z. sumou 120,- € mesačne vždy do 15. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky F. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X., B.. K. XX/XX, s účinnosťou od
13.03.2012, pričom dlh na výživnom za obdobie od 13.03.2012 do rozhodnutia súdu vo výške 645,34
€ bol povinný splácať popri riadnom výživnom v splátkach po 20,- € mesačne až do vyrovnania dlhu,
kde si však svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplní a v predmetnom období od mesiaca január 2013

doposiaľ (vrátane mesiaca marec 2014) vznikol dlh na bežnom výživnom vo výške 315,34 €, pričom
v rozhodnom období nebol vedený v evidencii ako uchádzač o zamestnanie ani ako občan v hmotnej
núdzi, teda nevyvíjal dostatok iniciatívy k zabezpečeniu finančných prostriedkov na riadne plnenie si
svojej vyživovacej povinnosti,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť vyživovať alebo

zaopatrovať iného.

T ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody
v trvaní 1 (jeden) rok.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne

odkladá a podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje obžalovanému skúšobnú dobu 1 (jeden) rok.Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 4 písmeno d) Trestného zákona súd ukladá
obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť k rukám F. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
I. X., B.. K. XX/XX v skúšobnej dobe každý mesiac minimálne 1/12 zo sumy 315,34 €, ktorá zodpovedá

zameškanému výživnému spolu s ročným výživným.

Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 51 odsek 4 písmeno j) Trestného zákona súd ukladá
obžalovanému aj povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa
preukázateľne o zamestnanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie
uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného,
výsluchom svedkyne F. Y. a oboznámením listinných dôkazov. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil
skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, ale aj v prípravnom konaní využil svoje zákonné právo a odmietol
k veci vypovedať.

Svedkyňa F. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla: „Od mesiaca január 2013 až doposiaľ obžalovaný
uhradil výživné len vo februári 2013 vo výške 15,- €, v júny 2013 vo výške 100,- €, v júli 2013 vo výške

300,- € a v decembri 2013 vo výške 1200,- €. Z týchto dôvodov je ku dnešnému dňu obžalovaný dlžný
na vyživovacej povinnosti v prospech mal. Z., avšak neviem sa vyjadriť, v akej výške, treba to spočítať.
Chcela by som ešte doplniť, spomenula som si, že niekedy v lete 2013 obžalovaný ešte uhradil čiastku
50,- € osobne k rukám mojej matky s tým, že matke aj povedal, že sa jedná o výživné na mal. Z..
Pooboznámenísaspotvrdenímohotovostnýchvkladochzčl.78a79trestnéhospisuuvádzam,ženačl.

79, kde sa uvádza: “prevzala som výživné za január 50,- €“ jedná sa o moje písmo takisto aj o môj podpis
pod týmto textom, avšak si momentálne nespomínam, že som prevzala túto čiastku dňa 08.02.2013 a
čo sa týka hotovostného vkladu zo dňa 08.02.2013 vo výške 160,- € , tak si spomínam, že včera som si
overovala podľa prehľadu transakcií na mojom účte a zistila som, že obžalovaný urobil vo februári ešte aj
tútoúhradu vovýške160,-€.Somživnostníčkou,venujemsamanikúre-pedikúre.Môjčistýpriemerný

mesačnýpríjemje250,-až300,-€.BývamvspoločnejdomácnostisosynomZ. aďalšímidvoma
deťmi. Len vďaka finančnej pomoci mojej matky som bola schopná zabezpečiť všetky základné potreby
pre syna Z. aj napriek tomu, že si obžalovaný riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť v predmetnom
období. Obžalovaný je v pravidelnom kontakte s Z., v lete sa vídavali častejšie, teraz pomenej, vídavajú
sa osobne tak raz za mesiac. Ja nebránim obžalovanému v styku s Z., rovnako aj obžalovaný prejavuje

záujem o stretávanie sa s Z.. Nad rámec bežnej vyživovacej povinnosti obžalovaný, keď si spomínam
mi pomohol s odvozom, keď som potrebovala sa dostať k lekárovi s Z., Z. obžalovaný dobíja kredit
na mobilnom telefóne, myslím, že v lete kúpil Z. tenisky, to je asi všetko, na čo si spomínam. Syn Z.
momentálne navštevuje ôsmy ročník ZŠ v Novej Dubnici, J. Kráľa 1.“

V zmysle rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 26P/77/2012-40 zo dňa 12.12.2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 21.02.2013, bol obžalovaný zaviazaný s účinnosťou od 13.03.2012 prispievať na
výživu mal. Z. G., nar. XX.XX.XXXX sumou 120,- € mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky dieťaťa F. Y., pričom dlh na výživnom za obdobie od 13.03.2012 do rozhodnutia súdu vo výške
645,34 € bol povinný splácať popri riadnom výživnom v splátkach po 20,- € mesačne až do vyrovnania

dlhu.

Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: rozsudky OS TN, rodný list,
potvrdenie o návšteve školy, prehľad transakcií, správa OO PZ Dubnica n/V, výpis z ev. priestupkov,
správa MÚ Ilava, správa Soc. poisťovne, správy ÚP, výpis zo ŽR, správa DÚ Trenčín, správa

OÚ Ilava, správa OR PZ Trenčín, správa Slovak Telekom a.s., potvrdenia o hotovostných vkladoch a
odpis z RT.

Súd na základe zabezpečených dôkazov, potrebných pre náležité objasnenie predmetného skutkového
stavu trestnej veci, ich vykonaním a vyhodnotením mal bezpochyby za preukázané, že sa skutok

uvedený vo výrokovej časti tohoto rozsudku stal, a že tohoto sa dopustil v celom rozsahu obžalovaný.Obžalovaný bol zo spáchania tohto skutku usvedčovaný predovšetkým výpoveďou svedkyne F. Y. v
konaní pred súdom, všetkými relevantnými zabezpečenými a vykonanými listinnými dôkazmi, pričom
súd nemal žiaden relevantný dôvod o pravdivosti a hodnovernosti týchto usvedčujúcich dôkazov

pochybovať. Uvedené vykonané dôkazy totiž vzájomne korešpondujú, na seba nadväzujú a
vytvárajú ucelený a logický reťazec usvedčujúci obžalovaného zo spáchania predmetného skutku. Bolo
nepochybne preukázané, že obžalovaný za inkriminované obdobie nebol evidovaný na príslušnom
úrade ako uchádzač o zamestnanie a nepoberal sociálne dávky. Aj keď obžalovaný
počas inkriminovaného obdobia vykazoval nízky príjem, nešlo v zásade po zohľadnení jeho majetkových

pomerov o takú okolnosť, ktorá by mohla mať relevantný dopad na nemožnosť plnenia si vyživovacej
povinnosti, ktorá mu vyplýva jednak zo Zákona o rodine a napokon aj v zmysle rozhodnutia súdu o
určení výšky výživného, pričom uvedené už konštatoval aj občianskoprávny súd. Obžalovanému nič
nebránilo k tomu, aby vyvíjal dostatok iniciatívy pre získanie finančných prostriedkov, z ktorých mohol
riadne prispievať na svoje dieťa. Predovšetkým sa súd plne stotožnil so závermi občianskoprávneho
súdu o určení vyživovacej povinnosti obžalovaného voči dieťaťu v rámci predmetného obdobia, kedy

možno takto určenú vyživovaciu povinnosť považovať za primeranú oprávneným požiadavkám dieťaťa,
možnostiam a schopnostiam povinného, t. j. obžalovaného po celé obdobie, aj vo vzťahu k možnostiam
a schopnostiam matky dieťaťa. V danom prípade teda súd nezistil iné skutočnosti, na základe ktorých
by dospel k iným záverom o výške vyživovacej povinnosti obžalovaného za inkriminované obdobie než
tak, ako určil občianskoprávny súd, ktorá je vyššie už uvedeným zásadám vyplývajúcim z citovanej

zákonnej úpravy primeraná. Rovnako nemal súd žiadne pochybnosti o ustálenej výške dlhu na výživnom
v zmysle skutkových zistení vo výrokovej časti tohto rozsudku. Na základe uvedeného preto súd uznal
obžalovaného za vinného zo spáchania predmetného skutku a po právnej stránke tento posúdil ako
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, pretože boli naplnené v
celom rozsahu tak formálne znaky (subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka) ako aj

materiálny znak, t. j. stupeň spoločenskej nebezpečnosti. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky
trestnej zodpovednosti z hľadiska veku. Pritom neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali nepríčetnosť obžalovaného, či zníženie jeho príčetnosti. Naplnená teda v zmysle vyššie
uvedeného bola aj objektívna stránka tým, že obžalovaný si najmenej tri mesiace v období dvoch rokov
z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného. Súčasne bola naplnená

aj subjektívna stránka, t. j. vedomá nedbanlivosť. Objektom v danom prípade boli oprávnené potreby
maloletých detí v zmysle platného Zákona o rodine, resp. ich zákonný nárok na výživu. Napokon súd
dospel k záveru, že bola naplnená aj materiálna stránka predmetného trestného činu prečinu, zakotvená
v ustanovení § 10 odsek 2 Trestného zákona, keďže vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho
následky,okolnosti,zaktorýchbolčinspáchaný,mieruzavineniaapohnútkuobžalovanéhojezávažnosť

tohto prečinu celkom zrejme vyššia než nepatrná.

Obžalovaného v mieste trvalého bydliska bližšie nepoznajú, doposiaľ bol trikrát riešený v priestupkovom
konaní. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol jedenkrát súdne trestaný, pričom toto
odsúdenie má zahladené.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel súd k záveru, že účel trestu podľa
§ 34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením výchovného trestu odňatia
slobody, t. j. nespojeného s jeho výkonom v primeranej výmere s podmienečným odkladom jeho výkonu
na primeranú skúšobnú dobu. Súd u obžalovaného nezistil žiadnu z poľahčujúcich, či priťažujúcich

okolností v zmysle § 36 a 37 Trestného zákona. Plnenie vyživovacej povinnosti voči svojim deťom,
ktoré nie sú schopné sa samé živiť, je základnou povinnosťou ich rodičov. Neplnenie, či obchádzanie
tejto povinnosti prináša tak ako aj v tomto prípade pre matku detí, ale aj pre samotné deti, značné
problémy nielen s ich výživou, ale aj so zabezpečovaním ich ďalších základných životných potrieb a má
dôležitý vplyv na rozvoj telesných a duševných vlastností dieťaťa. Obžalovaný si túto svoju základnú a

nesmierne dôležitú povinnosť neplnil, avšak v poslednom období preukázal snahu o pravidelné plnenie
si vyživovacej povinnosti. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že obžalovaný má určitú možnosť
zabezpečenia zdroja financií na plnenie vyživovacej povinnosti a prípadný nepodmienečný trest odňatia
slobody by mal za následok oddelenie obžalovaného od tejto možnosti. Preto bol obžalovanému uloženýtrest odňatia slobody v polovici trestnej sadzby (až 2 roky) s podmienečným odkladom jeho výkonu
na skúšobnú dobu na dolnej hranici zákonného rozpätia na 1 rok, za súčasného uloženia primeraných
povinností, ktoré sú v konkrétnom vzťahu k spáchanému trestnému činu a v podstate predstavujú

príkaz na pozitívne správanie obžalovaného viesť riadny spôsob života. Takto uložený trest, svojim
charakterom a so zohľadnením najmä osobných a majetkových pomerov obžalovaného, pre celkové
dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona, t. j.
dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno-preventívneho účinku,
je dostatočným trestom.

Predmetnétrestnékonanienebolospojenés adhéznymkonaním,t.j.skonanímonáhradeškody,keďže
dlh obžalovaného spočívajúci v nezaplatenom výživnom nie je dlhom zo škody spôsobenej trestným
činom, ale dlhom z nesplnenia zákonnej povinnosti.
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si z nedbanlivosti neplnil zákonnú povinnosť vyživovať alebo
zaopatrovať iného

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva
už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.