Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. február 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 1T/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213010002
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tibor Šulák

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4213010002.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v trestnej veci proti P. M. a spol., pre prečin sprenevery v spolupáchateľstve podľa

§ 20 a § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v
Komárne dňa 24. februára 2014 pred sudcom JUDr. Tiborom Šulákom takto

r o z h o d o l :

1) obžalovaný: P. M., narodený dňa XX. XX. XXXX v Komárne, trvale bytom O., F. XXXX/XX,

2) obžalovaný: D. L., narodený dňa XX. XX. XXXX v Komárne, trvale bytom O., W. XXXX/X,

sa uznávajú za vinných, že

spoločnýmkonaním,povzájomnejdohodesosamostatnetrestnestíhanýmobvinenýmO.Q.vdňoch11.
mája 2010, 14. mája 2010, 18. mája 2010, 20. mája 2010 a 25. mája 2010 na čerpacej stanici pohonných
hmôt REAL-K v O. ako zamestnanci, ktorí mali uzatvorenú pracovnú zmluvu so spoločnosťou REAL-

K s.r.o., so sídlom Komárno, Novozámocká cesta 3946, IČO: 36521931, preberali tovar od dodávateľa
FAPO s.r.o., so sídlom Galanta, Ulica 29. augusta 9/9, ktorý tovar im bol zverený a ktoré prevzatie tovaru
potvrdili svojou pečiatkou a podpisom priamo na daňovom doklade, po čom mali vyhotoviť príjemku o
prijatí tovaru na sklad, čo však neurobili a tento tovar na uvedenej čerpacej stanici pohonných hmôt
v období od mája 2010 po presne nezistenú dobu predávali, pričom peniaze za takto predaný tovar
nevložili do pokladne, ale ich použili pre vlastnú potrebu v rozpore s účelom, na ktorý im bol tento tovar
zverený, čím poškodenej spoločnosti REAL-K s.r.o., spôsobili škodu vo výške 3.474,91 EUR,

teda

spoločným konaním si prisvojili cudziu vec, ktorá im bola zverená a spôsobili tak na cudzom majetku
väčšiu škodu,

čím spáchali,

prečin sprenevery v spolupáchateľstve podľa § 20 a § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného
zákona.

Za to

sa odsudzujú

1) Obžalovaný P. M.

podľa § 213 odsek 2 Trestného zákona, s použitím 36 písmeno j), § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného

zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá a podľa
§ 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu vo výmere 2 (dvoch) rokov.2) Obžalovaný D. L.

podľa § 213 odsek 2 Trestného zákona, s použitím 36 písmeno j), § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá a podľa
§ 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd poškodenú organizáciu:

- REAL K s.r.o., Dunajské nábrežie 2, 945 01 Komárno, IČO: 36521931, s jej nárokom na náhradu
škody odkazuje na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný P. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nie je vinný zo spáchaného skutku kladeného mu
v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Komárno. K veci okolo cigariet uviedol, že kým on pracoval
na čerpacej stanici REAL-K, vždy tam boli veľké mínusy. Keď mali veľkú inventúru, takto vyšlo najavo,
že chýba veľké množstvo cigariet. Ich šéfa O. Q. vyhodili a asi 3-4 týždne potom sa ich z vedenia pýtali,
že kde sú tie faktúry. Jednalo sa o 3 alebo 4 faktúry. Začali ich hľadať, ale ich nenašli. Na základe tohto

mu povedali, že na ktorej faktúre je jeho pečiatka a podpis, tú musí on uhradiť. On tam chcel zostať
pracovať, bál sa o svoje pracovné miesto, tak súhlasil s tým, že to zaplatí. Jeho úlohou bolo prevziať
cigarety, prepočítať, či súhlasí množstvo, dal pečiatku na faktúru a podpísal to. Jeden exemplár faktúry
vrátil dodávateľovi, druhý dal do krabice s cigaretami a následne krabicu odniesol do kancelárie. Kde
zmizli faktúry, uviesť nevedel, pretože on tieto faktúry dal do kancelárie O. Q., ktorého úlohou bolo, aby

ich nahral do počítača, keďže on bol vedúci na čerpacej stanici. Čo s týmito faktúrami spravil, on nevie.
Ich sa na tieto faktúry pýtali až 3-4 týždne potom, ako bola inventúra. Stalo sa aj to, že keď pečiatky ich
všetkých boli uložené na pulte, keď bol on vonku alebo vzadu a O. Q. bol tiež prítomný, keď preberal
tovar, dal jeho pečiatku. Bolo aj tak, že to podpísal, nebol to však jeho podpis, teda nenapodobňoval jeho
podpis, ale dal svoj podpis. Zo štyroch faktúr údajne na jednej bola jeho pečiatka a aj jeho podpis. Išlo

o tovar v hodnote 650,- EUR. Preto sa necíti byť vinný, lebo úlohou bolo iba prevziať tovar, ale nahrať
všetko do počítača bolo už úlohou O. Q.. Tržbu z pokladne musel každý deň do banky zobrať O., ale
boli tam také mínusy, že ku koncu si už musel požičať od známych peniaze, aby ich potom vedel zobrať
do banky. Keď ho nejaký známy požiadal o pôžičku, kľudne vybral aj z kasy peniaze. Správal sa tak,
ako keby mu to patrilo. Keď nastúpil do práce u tejto organizácie, už tam bol mínus vyše 5.000,- EUR.

Jeho predchádzajúci kolega tam mal papier, kde bolo napísané, že kto koľko dlží. Nikto nič nesplácal a
pustili ich zo zamestnania tak, že vôbec nespravili ani inventúru. Toto všetko zostalo im. O tomto vedel
aj pán M.. Tomuto povedali aj to, že O. vybral nejaké peniaze z pokladne. Keď nastúpili do práce, nebola
robená žiadna inventúra, dvakrát bol zamestnaný na tejto čerpacej stanici a inventúra sa nikdy nerobila,
a to ani vtedy keď nastúpil, ani vtedy keď odtiaľ odišiel. Neurobili ju ani vtedy, keď tam nastúpil druhý

krát. Uzávierku robila vždy nočná zmena po druhej hodine. Robilo sa to každý deň a vždy to robil ten,
kto robil na nočnej zmene.

Vzhľadom na to, že tento obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal inak, súd čítal zápisnicu o jeho
výpovedi z prípravného konania. V prípravnom konaní obžalovaný uviedol, že od 01. 07. 2008 do 01.
04. 2009 pracoval u spoločnosti REAL-K s.r.o. a následne tam potom pracoval od 23. 06. 2009 až

do 18. 11. 2010, pričom pracoval ako obsluha čerpacej stanice v O.. Prepustený bol z dôvodu, že bol
práceneschopný a nedostavil sa jeden deň do práce. V mesiaci máj roku 2010 sa po spoločnej dohode s
O.Q.aD.L.všetcidohodli,žepripreberanítabakovýchvýrobkovodfirmyFAPOs.r.o.Galantaprevezmú
cigarety, ktoré im dodávali na čerpaciu stanicu v O., ale že tieto faktúry sa neodovzdajú na firmu do
účtovníctva a tieto tabakové výrobky potom budú predávať načierno, bez toho, že by boli tieto blokovali

do pokladne. Toto robili oni, čo tam boli zamestnaní, traja. Hneď na začiatku pri prevzatí tovaru, ktorý im
bol zverený, mali úmysel tento tovar nenablokovať do pokladne, ale predávať ho načierno. Takto utržené
peniaze z predaja tovaru použili na nákup iných výrobkov, napríklad sladkostí, nealkoholických nápojov,
čiže nie na ten účel, na ktorý im bol tovar zverený. K predloženým faktúram číslo 310451/10 zo dňa
14. 05. 2010 v hodnote 725,43 EUR, k faktúre číslo 310461/10 zo dňa 18. 05. 2010 vo výške 748,37

EUR, k faktúre číslo 410476/10 zo dňa 20. 05. 2010 vo výške 669,18 EUR a k faktúre číslo 310436/10zo dňa 11. 05. 2010 v hodnote 718,48 EUR uviedol, že tieto faktúry overili pečiatkou a podpisom jeho
kolegovia, a to Q. a L., pričom mal o tomto vedomosť aj on a on na základe faktúry číslo 310489/10 zo
dňa 25. 05. 2010 vo výške 613,45 EUR od dodávateľa FAPO s.r.o. Galanta prevzal tabakové výrobky a

tieto potom vložil do skladu, pričom tieto faktúry neodovzdal na firmu. Aj kolegovia M. a L. o tomto mali
vedomosť. Tento tovar prevzal v uvedený deň, dal ho do skladu a potom cigarety predávali načierno bez
blokovania. Na tomto sa dohodli všetci traja, takže sa stretli v O. na benzínke a tam sa dohodli, že to
budú takto robiť. Podpis na faktúre na preberacom protokole je jeho. Vie, že nemal predávať načierno
cigarety a je si vedomý, že tovar, ktorý mu bol zverený a peniaze za takto predaný tovar nevložil do

pokladne, ale použil s Q. a L. nie na to, na čo im bol tovar zverený.

Na vysvetlenie rozporov medzi týmito výpoveďami obžalovaný uviedol, že on aj na polícii vypovedal to,
čo vypovedal na hlavnom pojednávaní, ale potom, ako bol vypočúvaný ho poslali von, vošiel dnu O. Q.
na výsluch a keď sa skončil jeho výsluch, zavolali ho naspäť a povedali mu, že Q. už všetko povedal
a keď nebude to, čo povedal on, tak z toho budú veľké problémy. On nikdy predtým nebol na polícii a
bol veľmi vyľakaný. V Komárne na polícii mu hovorili, že aj tak z toho nič nebude a povedali mu aj to,

že nepotrebuje advokáta. Nevedel, do akého veľkého problému sa dostal. Až keď išiel za obhajkyňou,
ona mu povedala, že aká vážna je celá vec. Aj v Komárne bol vypočúvaný najprv O. Q., potom bol
aj on vypočúvaný, a ak sa dobre pamätá, tak aj D. L.. Kapitánka hovorila, že z toho nič nebude, keď
zaplatia tú sumu. Boli to aj ochotní spraviť. Povedala aj to, že nedostanú ani podmienečný trest, že k
tomu nepotrebujú ani obhajcu.

Obžalovaný D. L. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pri výsluchu na polícii napísali výpoveď O. Q., a
to napísali ako výpoveď ich všetkých troch. Pri výsluchu na polícii im povedali, aby sa dohodli s firmou
na splátkovom kalendári a o vrátení peňazí a že v takom prípade nebude z toho ani súd, ani žiadny
iný problém. Oni by s tým aj boli súhlasili napriek tomu, že nič nespáchali, len aby z toho nebol súd.
Vyšetrovateľka, ktorá ich vypočúvala, zavolala majiteľovi firmy, že by boli ochotní splatiť vzniknutú škodu,

ale z firmy povedali, že s tým nesúhlasia. Nevedel uviesť, s kým z firmy hovorila. Keď O. Q. prepustili
zo zamestnania, tak sa ich spýtali, že kde sú faktúry, prečo neboli nahraté tieto faktúry do počítača, ale
oni nemali s tým nič spoločné, bolo to povinnosťou O. Q.. Oni do toho nevideli, že čo zaúčtoval a čo nie.
Keď došli cigarety, prepočítal množstvo, potvrdil na faktúre prevzatie tovaru, dal na to pečiatku, podpis a
krabicu aj s faktúrou zobral do kancelárie alebo do skladu a faktúru položil na O. stôl. Či to on zaúčtoval,

to už nevie. O. úlohou bolo nahrať údaje do počítača, ale či to spravil alebo čo spravil s faktúrou, to on
už nevedel uviesť. On je pred súdom iba preto, že na faktúre je jeho pečiatka potvrdzujúca prevzatie
tovaru. Nie je pravdou, že by cigarety boli predávali načierno, lebo keď niekto kúpil cigarety, tak čiarkový
kód naskenovali a išlo to cez počítač. Nevie, prečo to hneď nezistili vo firme, účtovníčkam tieto faktúry
nechýbali, zistili to až po pár mesiacoch.

V štádiu prípravného konania obžalovaný vypovedal odlišne, preto súd čítal jeho výpoveď z prípravného
konania. V prípravnom konaní uviedol, že v mesiaci máj roku 2010 sa po spoločnej dohode s O. Q. a
P. M. dohodli, že pri preberaní tabakových výrobkov od firmy FAPO s.r.o. Galanta prevezmú cigarety,
ktoré im dodávali na čerpaciu stanicu v O. a že tieto budú potom načierno predávať, bez toho, aby ich
blokovali do pokladne. Toto robili všetci traja spoločne na základe dohody. Pri prevzatí tovaru, ktorý im

bol zverený, mali úmysel tento tovar nenablokovať do pokladne, ale predávať to načierno. Takto utržené
peniaze z predaja tovaru použili na nákup iných výrobkov, napríklad sladkostí, nealkoholických nápojov,
čiže nie na ten účel, na ktorý im bol tovar zverený. K predloženým faktúram číslo 310451/10, 310461/10,
310476/10 a 310489/10 uviedol, že tieto faktúry overili kolegovia pečiatkou a podpisom, prevzali tovar,
avšak ho nenablokovali, o čom on mal vedomosť. Pokiaľ ide o faktúru číslo 310436/10 zo dňa 11. 05.

2010, túto prevzal on aj s tabakovými výrobkami a tieto vložil do skladu. Faktúru neodovzdal na firmu.
O tomto mali vedomosť aj obžalovaný M. a obžalovaný O. Q.. Taktiež on mal vedomosť o ich faktúrach,
na ktorých oni prevzali tovar od firmy FAPO s.r.o. Galanta. Podpis na faktúre a preberacom protokole
je jeho. Vie, že nemal načierno predávať cigarety a že tovar, ktorý mu bol zverený a peniaze za takto
predaný tovar nevložil do pokladne, ale použil s Q. a M. na iný účel.

Na vysvetlenie rozporov medzi týmito výpoveďami uviedol, že to, čo je uvedené v zápisnici z prípravného
konania, to určite na polícii nepovedal. Najprv vypovedal O. Q. a keď išiel vypovedať on, tak mu
vyšetrovateľka povedala, že „počkaj, hneď to napíšem“, ani nevedel, že čo vyšetrovateľka píše a
povedala mu, že už majú výpoveď O. a že napíše tak, že takto vypovedali všetci traja, ako O.. Ešte mu
povedala, že keď to podpíše, tak z toho nebude súd a že týmto príjmu dohodu o vine a treste. Pokiaľ

dobre vie, O. vtedy firme niečo aj zaplatil, aby z toho nič nebolo. Ešte im povedali, že keď to budú splácaťfirme, tak z toho nebude konanie. Oni vypovedali pred vyšetrovateľkou v Komárne v podstate to, čo im
bolo prečítané, ale on takto nevypovedal.

Svedok O. Q. uviedol, že toto celé je preto, lebo cigarety neboli zaevidované na sklade, ako aj iný tovar.

Ako pracovali na čerpacej stanici v O., vždy vznikli mínusy buď na základe toho, že zákazníci ukradli
tovar,alebonáhodousatovarnezaevidovalcezpokladňu.Pretosakúpilicigarety,ktorébolizaevidované
až neskorším dátumom, aby mohli vzniknuté mínusy pokryť peniaze z predaja týchto cigariet. Dúfali,
že časom budú vedieť vyrovnať aj mínusy, aj reálne množstvo cigariet na sklade sa upraví. Kúpili sa
cigarety na faktúru, ale tovar bol nahodený do skladu až neskorším dátumom. Medzitým tieto cigarety

predávali a z tržby, ktorá takto vznikla, sa snažili pokryť tie mínusy, ktoré tam boli. Uviedol, že tržbu za
predaj cigariet mali pod kasou v jednej krabici, kde dávali peniaze za predané cigarety. Peniaze mali za
tým účelom, aby vyrovnali vzniknutý schodok. Riešiť to chceli tak, že nakúpia iný tovar lacnejšie a tento
predajú na ich pracovisku a z tohto pokryjú schodok. Následne chceli kúpiť aj cigarety, ale k tomu už
nedošlo. Tovar prevzal vždy ten kto pracoval, potvrdil to pečiatkou a podpisom, ak tam nebol, dal papiere
do kancelárie a ak tam bol prítomný, tak dali priamo papiere jemu. Keď dostal konkrétne cigarety, so

súhlasom všetkých ostatných sa dostali do systému s omeškaním. Všetci vedeli o tom, že tieto cigarety
sa nahrajú do systému až neskôr. Schodok na tejto čerpacej stanici bol už vtedy, keď tam išiel pracovať.
Nevedel uviesť, v akej výške, ale ani vtedy nebola urobená inventúra, až niekedy neskôr.

Svedok H. M. uviedol, že o tejto veci sa dozvedel tým spôsobom, že došiel telefonát od firmy FAPO, že
nie sú uhradené 3 faktúry dodaného tovaru na benzínovom čerpadle v O. a hneď to začal riešiť. Išiel za

účtovníčkami firmy REAL-K a opýtal sa ich, prečo nie sú faktúry uhradené. Ony im povedali, že takéto
faktúry u nich neevidujú. Následne sa spojil s majiteľom firmy FAPO, čo dodal cigarety a povedal mu,
že je medzi nimi nezhoda. On im povedal, že s ich firmou problémy neboli, pričom uviedol, že 3 faktúry
neboli uhradené, predtým, aj potom sú faktúry uhradené. Celkove majú 7 čerpacích staníc a firma FAPO
chodila do každej týždenne dvakrát a neboli žiadne problémy. Boli vyzvaní, aby faktúru uhradili, na čo

im odpovedal, že oni faktúry nemajú a preto nemajú čo uhradiť, preto mu povedal majiteľ firmy FAPO,
aby išiel pohľadať faktúry na prevádzku, kde bol dodaný tovar. Preto volal do O. vtedajšiemu vedúcemu
a spýtal sa ho, kde sú tie faktúry. Vedúci vtedy povedal, že on poslal všetko, čo mal. Potom opäť zavolal
konateľovi firmy FAPO a povedal mu, aby mu odfaxoval faktúry, ktoré chce uhradiť. S týmto vedúci firmy
FAPO súhlasil. Ani po týždni faktúry neprišli a vtedy volal majiteľ firmy, že už posiela faktúry, aj napriek

tomu však faktúry neprišli. Následne hovoril s jedným pracovníkom, domnieva sa, že sa volá tiež M., a
on mu povedal, že konateľ firmy nemal čas ísť k notárovi a preto mu ešte tie faktúry neposlal. Následne
ich firma FAPO dala na súd aj napriek tomu, že sa dohodli, aby im predložili uvedené faktúry. K tejto
žalobe boli pripojené aj faktúry, ale chýbalo na nich potvrdenie od ich firmy, že ten tovar prevzali.

Svedok D. P. uviedol, že ak boli zistené nejaké schodky na tejto čerpacej stanici, tie sa riešili ihneď. Podľa

jeho vedomostí, keď sa robili koncoročné inventúry, boli tam iba minimálne rozdiely a tie sa okamžite
riešili. Tiež uviedol, že s obžalovanými sa snažili o dohodu, ale nebola žiadna odozva.

Svedok S. A. uviedol, že jemu P., aj D. povedali, že tam mali nejaké mínusy. Povedali, že nejaké mínusy
urobil O..

Svedok H. L. uviedol, že pracoval na čerpacej stanici v O., ktorá patrila firme REAL-K. Jeho nadriadený

bol O. Q.. Pracoval tam niekoľko mesiacov. Robil tam všetko, teda robil aj pokladníka, predával pohonné
hmoty, ako aj ďalší tovar. Preberanie tovaru robil O. Q., ktorý tam bol skoro každý deň. Vie, že tam už
boli veľké dlhy, nevedel uviesť, v akých intervaloch sa robili inventúry.

Svedok L. W. uviedol, že nepamätá sa už na to, že tlmočil obžalovaným v prípravnom konaní, ani na to,
v akej veci to bolo. Ďalej sa vyjadroval len všeobecne k tomu, ako prebieha jeho tlmočenie pri takýchto

úkonoch.

Svedkyňa Ing. B. F. uviedla, že na obsah výsluchov obžalovaných sa nepamätá. Tiež sa vyjadrovala iba
k všeobecnému spôsobu, ako vedie výsluchy obvinených.

Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že sa skutok stal tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Obaja obžalovaní sa v prípravnom konaní priznali k spáchaniu

skutku, pričom uviedli, že na základe dohody aj s tretím obvineným, a to O. Q. prevzali tovar, a to
konkrétne cigarety od organizácie FAPO s.r.o. Galanta, tento však nezaviedli do účtovnej evidencieorganizácie, u ktorej boli zamestnaní a tovar predávali nie cez pokladňu. Tejto skutočnosti nasvedčuje
aj výpoveď svedka M., ktorý na základe oznámenia firmy FAPO, že nedošlo k úhrade faktúr za tovar,
ktorý bol dodaný na čerpaciu stanicu v O., urobil šetrenie, pričom zistil, že skutočne takéto faktúry neboli

zaúčtované a preto nedošlo k ich zaplateniu. Z toho dôvodu mala organizácia REAL-K s organizáciou
FAPO s.r.o. Galanta súd, ktorý aj organizácia REAL-K prehrala, teda bola zaviazaná uvedené faktúry
uhradiť. Tovar, ktorý obžalovaní prevzali, predávali a ako uvádzali, mienili sa nakúpiť iný tovar, ktorý
chceli tiež predávať a týmto spôsobom chceli znížiť schodok na tejto prevádzke. Takéto konania
obžalovaných nasvedčuje tomu, že si privlastnili zverený tovar, teda cigarety, čím spôsobili poškodenej

organizácii škodu. Boli totiž poverení preberať tovar v mene organizácie REAL-K od dodávateľov a
zároveň mali zaúčtovať tento tovar do účtovnej evidencie a predávať ho cez registračnú pokladňu.
Toto sa však nestalo, tovar predávali mimo registračnú pokladňu tak, ako to priznali. Súd považuje
za vierohodné výpovede obžalovaných z prípravného konania, poukazujúc najmä na výpoveď svedka
M., ako aj na tú skutočnosť, že medzi organizáciou REAL-K a FAPO s.r.o. Galanta bol súdny spor
ohľadom nevyplatených faktúr, v dôsledku čoho bola organizácia REAL-K Komárno zaviazaná uhradiť

za dodaný tovar peniaze. Obžalovaní potvrdili, že predmetný tovar prevzali. Vo svojich výpovediach,
a to vrátane výpovede obvineného O. Q. sa priznali, že sa všetci traja na tomto vzájomne dohodli. I
keď by peniaze použili na účel znížiť schodok, v danom prípade by vznikol ďalší schodok tým, že tento
tovar spreneverili. Takéto konanie oboch obžalovaných napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinu
sprenevery v spolupáchateľstve podľa § 20 a § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona,

keďže celková hodnota dodaných cigariet a nezaevidovaných bola 3.474,71 EUR. Všetky cigarety boli
prijaté týmito pracovníkmi v mesiaci máj 2010 tak, ako vypovedali. Sami potvrdili, že na dodacích listoch,
ako aj na faktúrach je ich pečiatka a podpis.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osoby páchateľa, ich pomery a

možnosť ich nápravy.

Obajaobžalovanídoterazsúdomtrestaníneboli,vzhľadomnatosúdpriznalkaždémujednupoľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 odsek 1 písmeno j) Trestného zákona. V mieste bydliska má obžalovaný P. M.
priemernú povesť a taktiež aj obžalovaný D. L..

Hodnotiac uvedené skutočnosti mal súd za to, že k splneniu účelu trestu u obžalovaných bude potrebný

trest odňatia slobody, a to u každého vo výmere 1 (jedného) roka.

Pretože obžalovaní doposiaľ neboli súdom trestaní a poukazujúc na ich doterajšie správanie, mal súd za
to, že k splneniu účelu trestov dôjde i bez ich výkonov, preto podmienečne odložil výkon týchto trestov
u každého na skúšobnú dobu 2 (dvoch) rokov.

Pokiaľ ide o náhradu škody, súd poškodenú organizáciu s jej nárokom na náhradu škody odkázal na

občianske súdne konanie, nakoľko podľa názoru súdu by bolo potrebné na rozhodnutie o tomto nároku
vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na tunajšom súde.