Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 10. január 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/31/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813211133
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813211133.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Home

Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária Korytár
s.r.o., Sládovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279 proti žalovanému: Z. G., X.. X.X.XXXX, L. G.
F., R. XXX/X

o zaplatenie 1.416,39 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 761,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,025 % denne zo sumy 761,62 eur od 14.7.2011 do zaplatenia a iné trovy konania v sume 25,35 eur
a trovy právneho zastúpenia v sume 267 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.416,39 eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 0,025% denne zo sumy 1.153,53 eur od 26.9.2013 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Svoju žalobu odôvodil tým, že so žalovaným uzavrel úverovú zmluvu č. 4001039327,
ktorou sa zaviazal poskytnúť žalovanému dohodnutý úver vo výške 1.000 eur za účelom kúpy veci alebo
úhrady ceny za službu s možnosťou navýšenia a žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť
dohodnuté úroky. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky žalobcu. Poskytnutý
úver sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín
splatnosti je určený v zmluve s tým, že v jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny,

poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie, ak zo zmluvy nevyplýva inak.
Žalovaný nedodržal platobnú disciplínu vyplývajúcu zo zmluvy a poskytnutý úver v dohodnutej lehote
nevrátil, porušil dohodnuté Úverové podmienky. Dňa 28.6.2011 vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy
vo výške 1.183,64 eur spolu s upozornením na jej vymáhanie súdnou cestou v prípade neuhradenia
do požadovaného termínu. Ku dňu podania žaloby predstavuje dlh žalovaného sumu 1.416,39 eur a
z toho istina sumu 37,87 eur, poplatok za vedenie účtu 11,94 eur, úrok 106,43 eur, zosplatnená istina
903,11 eur, pokuta ( ušlý úrok ) 106,12 eur, poplatok za možnosť zmeny splátky 1,80 eur, úrok sankčný

z omeškania 229,58 eur, úrok z omeškania do zosplatnenia 0,37 eur a dopočet k aktuálnemu dňu sumu
3,17 eur a poplatok za upomienku II. v sume 12 eur a za upomienku I. v sume 4 eur.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami a prednesom právnej zástupkyne
a zistil nasledovný skutkový stav:Právna zástupkyňa žalobcu v prednese poukázala na to, že žalovaná suma pozostáva z položiek tak,
ako boli uvedené v žalobnom návrhu a k ich bližšej špecifikácii uviedla, že istina a zosplatnená istina
spolutvoriavlastnedlhnaistinearovnakoajpoložkyúrokaušlýúrok,kdetietopoložkyspolupredstavujú

vlastne dlh na úroku úveru. Čo sa týka ďalších položiek tak zaslanie upomienky bolo sankcionované v
zmysle obchodných podmienok a zmluvy sumou 4 eurá, v prípade prvej upomienky a keďže žalovaná
úver ďalej nesplácala, tak táto jej bola zaslaná viackrát s tým, že ku dňu podania žaloby dlh na tejto
položke zostal 4 eurá tak ako je uvedený v žalobe. Čo sa týka druhej upomienky, tá bola sankcionovaná
sumou 12 eur, s tým, že ku dňu podania žaloby taktiež zostal na tejto položke dlh 12 eur. Prehľad

upomienok tak, ako boli zaslané a účtované žalovanej vyplýva zo splátkového kalendára. Čo sa týka
úroku z omeškania tak úrok z omeškania si žalobca vyčísľuje za jednotlivé dni s tým, že úver bol
zosplatnený 28.6.2011 a žalovanej bola poskytnutá lehota na plnenie 15 dní čiže od 14.7.2011 si potom
žalobca uplatňoval sankčný úrok z omeškania vo výške 0,025 % denne, ktorý bol ku dňu podania žaloby
vyčíslený v sume 229,58 eur a v žalobnom návrhu uvedený pod položkou úrok sankčný z omeškania.
Keďže v priebehu splácania bola žalovaná v omeškaní, tak taktiež položku z tohto nároku predstavuje

aj úrok z omeškania do zosplatnenia a to 0,37 eur, keď žalovaná bola v omeškaní so splátkou č. 12,
tak ako vyplýva zo splátkového kalendára. Dňom nasledujúcim po podaní žaloby si žalobca uplatňuje
príslušenstvo predstavujúce úrok z omeškania vo výške 0,025 % denne, ktorá sadzba je zákonná s tým,
že toto príslušenstvo si už uplatňuje zo sumy 1.153,53 eur, ktorá predstavuje súčet položiek tvoriacich
istinu, zosplatnenú istinu, úrok a ušlý úrok tak ako sú uvedené v splátkovom kalendári. Žalovaná celkovo

na základe predmetnej úverovej zmluvy v jednotlivých splátkach uhradila sumu 321,74 eur s tým, že
jednotlivé splátky boli zaúčtované tak ako je uvedené v splátkovom kalendári, teda či už iba na istinu,
úroky, prípadne aj úhrady na poplatky za upomienky. Čo sa týka úroku z úveru tak tento bol dojednaný
vo výške 22,87 % ročne s tým, že v jednotlivých položkách ktoré sú uvedené v žalobnom návrhu pod
položkou úrok a pokuta resp. ušlý úrok je vlastne vyčíslený úrok z úveru ku dňu zosplatnenia úveru.

Žalobca a žalovaný ako klient uzavreli dňa 15.1.2010 úverovú zmluvu č. 4001039327, na základe ktorej
bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných
splátkach po 26,34 eur a to v 84 mesačných splátkach, pričom dojednaná úroková sadzba predstavovala
22,87% ročne. Pod bodom 49. zmluvy bol dojednaný poplatok za vedenie účtu 1,99 eur, ktorý bol
zahrnutý v splátke. V ďalšom bolo texte - „klient a spoločnosť uzavreli dohodu o možnosti zmeny výšky

a počtu splátok“ uvedené áno a pod bodom 56 bol uvedený poplatok za možnosť zmeny výšky a počtu
splátok ( zahrnutý v splátke ) v sume 0,30 eur.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia , a.s. ( ďalej
len „Úverové podmienky“ ) a žalovaný podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený, že sú mu všetky ich
ustanovenia zrozumiteľné, že ich považuje za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito

podmienkami.

Podľa hlavy 1 § Úverových podmienok tieto úverové podmienky sú zmluvnými podmienkami v zmysle
§ 273 Obchodného zákonníka a sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy uzatváranej medzi
spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. ( ďalej len „spoločnosť“ ) a fyzickou osobou ( ďalej len „klient“ )

Uzatvorením úverovej zmluvy sa spoločnosť ako veriteľ zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver a

klient ako dlžník z úverovej zmluvy sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky ( §
2 hlavy 1 Úverových podmienok ).

Podľa § 2, § 3 hlavy 2 Úverových podmienok úverová zmluva sa stáva platnou a účinnou podpisom
posledného z účastníkov zmluvy. Po uzatvorení úverovej zmluvy zriadi spoločnosť klientovi úverový
účet. Úverovým účtom sa rozumie účet, na ktorom spoločnosť eviduje svoje pohľadávky voči klientovi

z poskytnutého úveru a tomu zodpovedajúce záväzky klienta.

Vzmyslehlavy3ÚčelúveruÚverovýchpodmienokúverspoločnosťposkytujeklientovibezstanoveného
účelu, čiže vo forme finančnej čiastky.Podľa hlavy 5 § 1 Úverových podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver a
to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v úverovej
zmluve. Klient je povinný hradiť spoločnosti pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu

vo výške uvedenej v úverovej zmluve. Klient súhlasí s tým, že poplatok za vedenie úverového účtu je
zahrnutý do splátok úveru. V jednotlivých splátkach je zahrnutá časť úverovej istiny, poplatok za vedenie
úverového účtu, úroky, ktoré je klient podľa úverovej zmluvy a týchto Úverových podmienok povinný
platiť a príp. úhrada za poistenie a poplatok za možnosť zmeny splátky ( ak bola v úverovej zmluve
dohodnutá ), ak z údajov v úverovej zmluve nevyplýva inak. Výška úroku sa zistí ako rozdiel súčinu výšky

mesačnej splátky zníženej o výšku poplatku za vedenie úverového účtu a v prípade poistenia o výšku
úhrady za poistenie a poplatku za možnosť zmeny splátky a počtu splátok a výšky poskytnutého úveru.

Zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť nie je viazaná tým, na aký účel klient platbu spoločnosti
určí. Spoločnosť je oprávnená započítať platbu klienta na pohľadávky spoločnosti v tomto poradí: na
záväzky klienta voči spoločnosti, ktoré vznikli z iného titulu ako z úverovej zmluvy, na zmluvné pokuty,
na príslušenstvo úveru vrátane sankčného úroku,

na vrátenie úveru, na ostatné pohľadávky z úverovej zmluvy ( § 6 hlavy 5 Úverových podmienok ).

Podľa § 10 hlavy 5 Úverových podmienok pokiaľ sa tak klient so spoločnosťou v úverovej zmluve
dohodne, je oprávnený po riadnej úhrade prvých 4 splátok podľa úverovej zmluvy požiadať o zmenu
výšky a počtu splátok úveru a to aj telefonicky. K akceptácii návrhu klient dôjde, ak klient riadne a včas
plní svoje záväzky voči spoločnosti, spoločnosť nemá pochybnosti o klientovej bonite, dôveryhodnosti

a platobnej morálke. Výška a počet splátok je možné meniť najviac trikrát po dobu trvania úverovej
zmluvy a najskôr po posledných 12tich mesiacoch od predchádzajúcej zmeny. Za možnosť zjednania
novej výšky a počtu splátok úveru je klient povinný hradiť pravidelný mesačný poplatok, výška ktorého
je uvedená na úverovej zmluve. Klient súhlasí s tým, že poplatok je zahrnutý do splátok úveru.

V zmysle § 6 hlavy 17 Úverových podmienok spoločnosť je oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je

povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 4 eur v
prípade prvej upomienky a 12 eur v prípade druhej upomienky. Upomienku je spoločnosť oprávnená
poslať taktiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, sms správ a internetu.

Podľa hlavy 17 § 9 Úverových podmienok úverová zmluva, úverové podmienky, metodická príručka a
zabezpečovacie vzťahy ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov

sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov ako aj
ustanoveniami Občianskeho zákonníka v platnom znení.

Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný uhradil do zosplatnenia 14 splátok, ktoré
neboli uhrádzané včas a dňa 28.5.2011 došlo k zosplatneniu úveru. V rámci jednotlivých splátok bola
žalovaným uhrádzaná časť dlžnej istiny, úroku, poplatok za vedenie účtu 1,99 eur mesačne a poplatok

za možnosť zmeny splátky 0,30 eur mesačne ako aj upomienky a to za upomienka I. v sume po 4 eur,
celkovo 20 eur a upomienka II v sume po 12 eur, celkovo 12. Žalovaný uhradil sumu 321,74 eur.

Listom zo dňa 28.6.2011 označeným ako splatenie celého úveru s výzvou k úhrade žalobca žalovanému
oznámil, že z dôvodu, že riadne a včas nespláca úver, spoločnosť si uplatňuje svoje právo na splatenie
celého čerpaného úveru s tým, že dlžná čiastka činí 1.183,64 eur a vyzval ho na splatenie do 15 dní

odo dňa spísania tohto listu.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej

len „Občiansky zákonník“ ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom

na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava najprv na istinu a potom na úroky,
ak dlžník neurčí inak ( § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo

v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá úverová zmluva,
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému, ktorý sa ho zaviazal vrátiť za stanovených
podmienok. Keďže si túto svoju povinnosť neplnil, žalobca dňa 28.6.2011 zospatnil celý úver a vyzval
ho na zaplatenie predmetnej sumy.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z

toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.

Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany

dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať
sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý

používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto
prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral
právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj
obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho

zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,
došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle
ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách,ktorýmisúzmluvyuzavretépodľaObčianskehozákonníkaaleboObchodnéhozákonníka,ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich

občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne

obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne

obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,

t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v

porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako
spotrebiteľskú zmluvu.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.

Prvou žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny a zosplatnenej istiny spolu v sume
940,98 eur. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanému úver v sume 1000 eur a žalovaný uhradil

celkovo sumu 321,74 eur, pričom súd všetky žalovaným vykonané úhrady započítal na úhradu istiny vzmysle citovaného ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to vrátane úhrad na položky upomienky,
poplatok za vedenie účtu a za možnosť zmeny splátky ako sa nimi bude súd zaoberať v ďalšom.

Zo splátkového kalendára je zrejmé, že žalobca v zmysle zmluvy a úverových podmienok účtoval

žalovanému poplatok za upomienku II. v sume 12 eur a to v súvislosti s omeškaním splátky č. 4 a 12,
teda spolu 24 eur, z čoho žalovaný uhradil 12 eur a 12 eur si žalobca uplatňuje a taktiež poplatok za
upomienku I. v sume po 4 eur v súvislosti s omeškaním splátok č. 2, 3, 6, 7, 8 a 11, teda spolu 24 eur, z
ktorejsumybolažalovanýmuhradenásuma20eura4eurásižalobcauplatňuježalobou.Tusúdvprvom
rade poukazuje na skutočnosť, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že žalovanému skutočne

boli upomienky zaslané, aj keď zo splátkového kalendára je zrejmé, že podmienky na takýto úkon zo
stranyžalobcubolisplnené,nakoľkožalovanýsineplnilriadnesvojepovinnosti.Súdvšakpovažujesumu
za upomienku za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady spojené so zaslaním upomienky,
ktoré aj v prípade jej písomného vyhotovenia a s tým spojených výdavkov na poštovné, súd považuje za
neadekvátne predmetnému úkonu, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou bola upomienka zaslaná,
resp. vykonaná niektorým z ďalších spôsobov tak ako boli uvedené v predmetnom paragrafe, pričom

náklady spojené s takýmto spôsobom by boli ešte nižšie, preto súd žalovaným vykonané úhrady na túto
položku započítal na úhradu istiny ako uviedol vyššie.

Žalobca si v rámci žalovanej sumy uplatnil aj nárok na zaplatenie poplatku za vedenie účtu v sume 11,94
eur, pričom žalobcom bolo na túto položku zo súm uhradených žalovaných zaúčtované celkovo 21,89
eur ako to vyplýva zo splátkového kalendára.

Poplatok za vedenie úverového účtu bol uvedený pod bodom 49 úverovej zmluvy a mal byť zahrnutý
v splátke a predstavoval 1,99 eur a bližšie bola povinnosť žalovaného platiť poplatok za vedenie účtu
upravená aj v hlave 5 § 1 Úverových podmienok, v zmysle ktorého klient je povinný hradiť spoločnosti
pravidelný mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške uvedenej v úverovej zmluve

Podľa § 2 písm. e) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ
povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, okrem úrokov.

V zmysle § 37 ods. 21 zákona NR SR č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov
( ďalej len „Zákon o bankách“ ) banke, zahraničnej banke a pobočke zahraničnej banky sa zakazuje
požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu

alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou úverového vzťahu; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného
zákonníka,osobitnéhozákonaaleboosobitnúslužbu,ktorániejepodmienkouúverovéhovzťahuaktorej
podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

Zákaz podľa ustanovenia § 37 ods. 21 sa prvýkrát uplatní na úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo

inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je
vedený úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou úverového vzťahu, splatnú po 9. júni
2013 ( § 122s ods. 4 Zákona o bankách ).

Z vyššie citovanej úpravy obsiahnutej v Zákone o bankách vyplýva, že účinnosťou novely č. 132/2013
od 10.6. 2013 priamo zákon zakazuje bankám požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu

nákladov alebo inú odplatu za vedenie úverových účtov. Možno konštatovať, že predmetná novelizácia
bola akýmsi vyvrcholením v podobe zákonnej úpravy zákazu žiadania poplatkov za vedenie úverových
účtov ako účtov, ktoré vznikajú na základe úverového vzťahu, ale ľuďom nič neprinášajú a sú dôležité
iba pre finančné inštitúcie.

V danej právnej veci sa jedná o poplatok, ktorý mal byť dojednaný a jednotlivé zložky sa stali splatnými

ako súčasť splátky úveru pred uvedenou novelou zákona o bankách. Súd však predmetné dojednaniao poplatku za vedenie úverového účtu podrobil súdnej kontrole v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a predmetné dojednanie súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je nesporné, že

žalovaný ako klient a dlžník z úverového vzťahu bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi poplatok za
vedenie úverového účtu. Teda laicky povedané a rovnako asi aj chápané priemerným spotrebiteľom,
žalovaný bol povinný platiť žalobcovi ako veriteľovi za to, že tento pre svoju vlastnú potrebu vykonával
akúsi správu úverového účtu, teda sledoval prijatie splátok, prípadné omeškania alebo iné pohyby na
účte, tak ako je to vyjadrené aj v citovanom ust. § 3 hlavy 2 Úverových podmienok, teda že spoločnosť

na úverovom účte eviduje svoje pohľadávky voči klientovi. Súd má za to, že keď žalobca ako veriteľ
poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný úver
spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášal žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý
predsa za poskytnutie úveru, resp. konkrétnej finančnej čiastky zaplatil žalobcovi ako veriteľovi odplatu
vo forme úroku z úveru a preto na žalovaného ako spotrebiteľa a dlžníka nemožno prenášať úhradu
takýchto nákladov. Zákon o spotrebiteľských úveroch definoval poplatok ako akúkoľvek platbu, ktorú je

spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi v súvislosti s poskytovaním úveru, no nemožno prijať záver, že pod
takto definovaný pojem poplatku možno subsumovať akúkoľvek sumu určenú veriteľom predstavujúci
úhradu jeho nákladov, pričom sa jedná o poplatok a úhradu predmetnej sumy, za ktoré spotrebiteľovi nie
jeposkytovanéžiadneprotiplnenie,keďzozneniaObchodnýchpodmienoknevyplýva,žebyžalovanému
bol poskytovaný výpis z predmetného úverového účtu, alebo žeby mal prístup k informáciám a údajom

vedených na účte, teda jednalo sa čisto o administratívno-technické údaje pre žalobcu ako veriteľa.
Na základe uvedeného potom súd nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za vedenie úverového účtu
zamietol a na úhradu istiny ako už uviedol vyššie, započítal aj platby žalovaného zaúčtované žalobcom
na túto položku tak ako boli uvedené v splátkovom kalendári.

K poplatku za možnosť zmeny splátky súd uvádza, že aj toto dojednanie považuje za dojednania

spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Žalovaný ako spotrebiteľ bol povinný mesačne platiť poplatok za službu, ktorá mu v
konečnom dôsledku ani nemusela byť poskytnutá, tak ako tomu bolo aj v danej právnej veci.
Žalovaný sa už s úhradou druhej splátky a následne aj tretej dostal do omeškania, takže neprichádzalo
do úvahy splnenie podmienok pre možnosť zmeny splátok tak ako boli uvedené v § 10 hlavy 5

Úverových podmienok, no žalovaný aj napriek tomu v rámci úhrady každej ďalšej mesačnej splátky
uhrádzal poplatok za takúto možnosť a žalobca poplatok prijal. Žiadny právny predpis žalobcovi
ako veriteľovi neukladal takúto možnosť žalovanému ako dlžníkovi poskytnúť, jednalo sa o dohodu
účastníkov konania, preto má súd za to, že ak žalobca chcel žalovanému ako svojmu vernému, či
„vzornému klientovi“, ktorý si riadne plní svoje povinnosti takúto možnosť poskytnúť, malo sa jednať

o bezodplatnú možnosť. Je neprijateľné, aby žalovaný, ktorý už na začiatku trvania úverového vzťahu
medzi účastníkmi konania porušil základné podmienky pre splnenie takejto možnosti, následne ešte v
niekoľkých desiatkach splátok, ak by žalobca od zmluvy neodstúpil a žalovaný by splácal nepravidelne,
no v konečnom dôsledku by dlh uhradil, hradil aj takýto poplatok ako poplatok, za ktorý mu nebude
môcť poskytnuté protiplnenie a dôvodiť tým, že predsa mohol požiadať o zrušenie tejto možnosti.

Vzhľadom na uvedené potom súd nárok v tejto časti zamietol a úhrady žalovaného z jednotlivých splátok
zaúčtovanú na predmetné dojednanie započítal na úhradu istiny.

Ďalšou žalobcom nárokovanou sumou je nárok na zaplatenie úroku z úveru jednak do času zosplatnenia
a v prípade riadneho splácania, tzv. ušlý úrok. Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru,
ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške 22,87% ročne.

Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( január 2010, spotrebiteľský úver
nad 5 rokov ) činila úrok 8,97 % p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru medzi účastníkmi
v danom prípade bol o 13,9% vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov poskytovaných v tomto
období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnutéúroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov nad 8,97% ročne za absolútne neplatnú.

Súd má za to, že nárok žalobcu v časti úrokov nie je v celom rozsahu dôvodný. Súd vyššie konštatoval,
že opodstatnený nárok vznikol žalobcovi len pri úrokovej miere 8,97% ročne. Žalobca si na úroku z
úveru uplatňoval celkovo sumu 212,55 eur ( položky úrok a ušlý úrok ), no žalobca mal nárok len na
39,22% uplatňovaného úroku ( 8,97% x 100 / 22,87% = 39,22 % ), teda 39,22% zo sumy 212,55 eur, čo
predstavuje sumu 83,36 eur a čo do zvyšku v tejto časti žalobu zamietol.

Posledným žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie úroku sankčného z omeškania

a dopočtu a to z dôvodu omeškania žalovaného s úhradou splátok. Táto suma bola žalobcom
kapitalizovaná, vyčíslená, no keďže súd má za to, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy spolu
761,62 eur a to z istiny 678,26 eur a úroku z úveru vyčíslený súdom v sume 83,36 eur, zo súčtu
ktorýchpoložiekboluplatňovanýúrokzomeškaniaajžalobcom,pretozaviazalžalovanéhonazaplatenie
úroku z omeškania vo výške 0,025% denne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami

Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády, od 14.7.2011, teda dňom po uplynutí lehoty
poskytnutej žalovanému vo výzve na splatenie ( 28.6.2011 + 15 dní ) do zaplatenia a čo do zvyšku
nárok v časti úrokov z omeškania zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca mal v konaní úspech v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel a teda v časti o zaplatenie istiny 761,62
eur ale aj v časti úrokov z omeškania, ktorý bol žalobcom ku dňu podania žaloby kapitalizovaný. Súd
vyčíslil sumu úroku z omeškania ku dňu podania žaloby no z priznanej sumy, ktorá suma predstavuje
za obdobie od 14.7.2011 do 25.9.2013 pri úroku 0,025% denne, t.j. 9,125 % ročne sumu 153,36 eur,

čo predstavuje taktiež úspech žalobcu, teda spolu mal žalobca úspech v sume o zaplatenie 914,98
eur čo predstavuje 65% a úspech žalovaného predstavuje 35%, teda žalobcovi po odpočítaní úspechu
žalovaného vzniklo právo na náhradu trov konania v pomere 30%.

Odmena za jeden úkon právnej služby podľa § 10 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len

„vyhlášky“ ) predstavuje sumu 71,37 eur.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za tri úkony - prevzatie a príprava zastúpenia,
písomné podanie na súd a účasť na pojednávaní dňa 10.1.2014 podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), d) cit.
vyhl. spolu v sume 214,11 eur. Trovy právneho zastúpenia teda pozostávajú z odmeny v sume 214,11
eur a z režijného paušálu za tri úkony v sume 23,43 eur - 7,81 eur za jeden úkon podľa § 16 ods. 3

cit. vyhl.. Právny zástupca žalobca si uplatnil aj náhradu cestovného a to za cestu na pojednávanie na
tunajší súd dňa 10.1.2014 osobným motorovým vozidlom - Trnava - Vranov nad Topľou a späť - 860 km
x 0,183 eur ( základná náhrada za jeden kilometer ) + 7,6 l/100 km - priemerná spotreba x 860 km /100 x
1,450 eur - cena PHM = 157,38 + 94,77 = 252,15 eur. Náhrada za stratu času za cestu na pojednávania
dňa 10.1.2014 na trase Trnava - Vranov nad Topľou a späť - 20 polhodín - 20 x 13,01 - náhrada za

jednu polhodinu - 260,20 eur.

Takto mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej
z odmeny 214,11 eur, režijného paušálu 23,43 eur, náhrady cestovného sume 252,15 eur a náhrady
za stratu času v sume 260,20 eur a k tomu DPH vo výške 20% z priznaných položiek v zmysle § 18
ods. 3 cit. vyhl., teda 20% zo sumy 749,89 eur, t.j. 150 eur. Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú

sumu 899,90 eur.Ako súd uviedol vyššie, žalobcovi vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 30%, preto zaviazal
žalovaného na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 267 eur

( 30% zo sumy 899,90 eur ) a iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie konania,

pričom žalobca uhradil poplatok v sume 84,50 eur a preto mu vznikol nárok na náhradu trov v sume
25,35 eur ( 30% zo sumy 84,50 eur ).

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.