Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 22C/81/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211216011
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7211216011.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudkyňou, JUDr. Slávkou Zborovjanovou, v právnej veci žalobcu I.. L. L., M..

XX.XX.XXXX, Q. B. XX, B., právne zastúpený JUDr. Igorom Raábom, advokátom, so sídlom advokátskej
kancelárie Kuzmányho 37, 040 01 Košice, proti žalovanému L. U. P., P.. D.. G.., B., D. XX, B., I.: XX XXX
XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom Užhorodská 21,
Košice, v konaní o určenie trvania pracovného vzťahu takto

r o z h o d o l :

Určuje, že pracovný pomer žalobcu k žalovanému trvá.

O trovách konania rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 17.2.2011 domáhal, aby súd určil, že pracovná zmluva zo dňa

1.8.2004 uzatvorená medzi Miestnym podnikom služieb s. r. o., Košice, IČO: 31 687 067 a žalobcom je
platná, pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1.8.2004 trvá a aby žalobcovi
nahradil všetky trovy konania.
Návrh odôvodnil tým, že pre spoločnosť žalovaného vykonával na základe pracovnej zmluvy funkciu
prevádzkového a obchodného riaditeľa a na základe tejto zmluvy vznikol medzi ním a žalovaným
pracovný pomer. Od januára 2011 sa konateľom tejto spoločnosti stal, T.. T. B. a od jeho nástupu vzťah
medzi žalobcom a konateľom nebol ideálny a žalobca mal pocit, že sa ho chce čo najskôr „zbaviť“.

Žalovaný prostredníctvom konateľa spoločnosti bez akéhokoľvek úkonu mu dňa 10.2.2011 oznámil, že
pracovná zmluva je neplatná, pracovnú zmluvu a s tým spojený pracovný pomer žalobcu neuznáva.
Odobral mu všetky veci, čím mu znemožnil pokračovať v pracovnej činnosti.
Podľa názoru žalobcu je pracovná zmluva platná a poukázal na ust. § 17 ods. 3 ZP a ak, by bola aj
neplatná túto neplatnosť si nespôsobil sám.

Žalovaný sa vyjadril písomne, podaním zo dňa 21.4.2011 prostredníctvom právneho zástupcu a uviedol,

že žalobcove nároky považuje za nedôvodné a tvrdenia, uvedené v žalobe za nepravdivé a účelové a
z uvedeného dôvodu žiadal žalobu zamietnuť.
Poukázal na to, že žalobca 1.8.2004 uzavrel s obchodnou spoločnosťou Miestny podnik služieb, s.r.o.,
t.j. žalovaným, v súlade so Zákonníkom práce, pracovnú zmluvu na pozíciu prevádzkový a obchodný
riaditeľ a že na základe tejto pracovnej zmluvy vznikol pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným.
Uviedol, že žalobca si na jednej strane za zamestnávateľa a na druhej strane za zamestnanca podpísal
listinu, nazvanú ako pracovná zmluva a teda za oba subjekty podpisovala listinu tá istá osoba, a to

žalobca a z neznámeho dôvodu je na nej podpis zamestnankyne spoločnosti U.. B..
Pracovnú zmluvu môže zamestnanec, ktorý je zároveň štatutárnym orgánom zamestnávateľa uzatvoriť
iba podľa ust. § 7 ods. 3 ZP a to v prípade, ak podmienky podľa § 43 ods. 1 ZP, dohodne s takýmto
zamestnancom v pracovnej zmluve orgán, alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgánustanovila. Orgánom, ktorý ustanovil žalobcu do funkcie konateľa spoločnosti Miestneho podniku služieb
je Miestne zastupiteľstvo Mestskej časti Košice - Juh.
Žalobca si bol vedomý povinnosti podľa § 7 ods. 3 ZP a podľa § 43 ods. 1 ZP, že pracovnú zmluvu musí

schváliť orgán, ktorý ho do funkcie vymenoval. Vedomosť žalobcu o jeho povinnosti, v zmysle vyššie
uvedených ustanovení, vyplýva z jeho listu zo dňa 6.5.2002.
Podľa vyjadrenia Mestskej časti Košice - Juh je zrejmé, že tá neschválila žiadnym svojím rozhodnutím
ani rozhodnutím svojho orgánu pracovnú zmluvu žalobcu a podmienky podľa ust. § 43 ods. 1 ZP v
nej uvedené. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, uzavretie listiny 1.8.2004, nazvanej ako

pracovná zmluva, je absolútne neplatným právnym úkonom, z dôvodu rozporu so zákonom podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka, pre nedodržanie povinnosti, uvedenej v ust. § 7 ods. 3 ZP, resp.
vedomým a úmyselným konaním žalobcu v rozpore s uvedenou povinnosťou. Na podporu svojich
tvrdení upriamil pozornosť na rozhodnutie NS ČR, spis. zn. 21 Cdo 1634/2004, ktorý vyslovil názor,
že skutočnosť, že fyzická osoba bola menovaná za štatutárny orgán spoločnosti s. r. o. sama o
sebe nebráni tomu, aby uzavrela s touto spoločnosťou zmluvu podľa pracovno-právnych predpisov.

Rozdielnosť záujmov zamestnávateľa a zamestnanca pri uzatvorení zmluvy, ktorá smeruje ku vzniku,
zmene a zániku pracovného pomeru, alebo iného pracovno-právneho vzťahu však vylučuje, aby v mene
zamestnávateľa urobila takýto úkon rovnaká fyzická osoba, ktorá je druhým účastníkom zmluvy, dohody,
ako zamestnanec.
Rovnako nepravdivé sú tvrdenia žalobcu, keď uviedol, že žalovaný prostredníctvom konateľa sa ho

chcel čo najskôr „zbaviť“. Žalovaný mal žalobcovi prostredníctvom konateľa oznámiť, za prítomnosti
ďalších svedkov, že sa má okamžite zbaliť a opustiť pracovisko, nakoľko jeho pracovný pomer je
údajne neplatný a že dôvodom tejto neplatnosti má byť podľa konateľa žalovaného údajne to, že
pracovná zmluva žalobcu nebola schválená miestnym zastupiteľstvom, alebo starostom Mestskej časti
Košice - Juh, ktorá je jediným spoločníkom žalovaného. Žalovaný tak mal konať bez akéhokoľvek

písomného úkonu, smerujúceho k ukončeniu pracovného pomeru žalobcu, postavil ho do pozície sudcu
a sám mal rozhodnúť, že pracovnú zmluvu žalobcu a s tým spojený pracovný pomer neuzná. Keďže
žalovaný dospel k záveru, že pracovná zmluva zo dňa 1.8.2004 je absolútne neplatným právnym
úkonom podľa § 39 OZ, z uvedeného dôvodu neprichádza do úvahy, ako sa mylne domnieva žalobca,
skončenie pracovného pomeru žalobcu so žalovaným, keďže žiaden platný pracovno-právny vzťah

medzi žalobcom a žalovaným, z vyššie spomenutých dôvodov, nevznikol. Uviedol, že dôvod neplatnosti
listiny, označenej ako pracovná zmluva, je daný priamo so zákona, v zmysle cit. ust. § 39 OZ. Žalovaný
poukázal na ust. § 17 ods. 3 ZP a uviedol, že žalobca mal vedomosť o povinnosti, v zmysle ust. § 7
ods. 3 ZP, a táto vedomosť vyplývala z listu zo dňa 6.5.2002, ktorý adresoval starostovi Mestskej časti
Košice - Juh.

Žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, že pracovná zmluva zo dňa 1.8.2004 je platná.
Žalovaný nespôsobil žalobcovi žiadnu neistú pozíciu. Absencia naliehavého právneho záujmu je
spôsobená tým, že absolútna neplatnosť právneho úkonu, listiny označenej ako pracovná zmluva zo
dňa 1.8.2004, nastáva priamo zo zákona a na takýto právny úkon sa hľadí ako na neplatný od počiatku.
Žalobca si bol vedomý porušenia povinnosti v zmysle § 7 ods. 3 ZP a bez ďalšieho sa spoliehal na to, že

žalovaný nezíska vedomosť o porušení predmetnej povinnosti žalobcu. Žalovaný má za to, že vzhľadom
na vedomosť žalobcu o porušení povinnosti v zmysle ust. § 7 ods. 3 ZP, sa právne postavenie žalobcu
ani nemohlo stať neistým. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal existenciu naliehavého právneho
záujmu na určení, že pracovná zmluva, uzatvorená medzi ním a žalovaným je platná žiada, aby súd
konanie zastavil resp. zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania.

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu, na pojednávaní konanom dňa 3.5.2011, v konaní
22C/22/2011 zobral späť návrh v časti, že pracovná zmluva zo dňa 1.8.2004 je platná a žiadal pripustiť
zmenu žalobného návrhu v znení, že pracovný pomer, uzatvorený medzi žalobcom a žalovaným trvá.
Súd uznesením pripustil zmenu žalobného návrhu, rovnako uznesením rozhodol o zastavení konania

v časti určenia, že pracovná zmluva zo dňa 1.8.2004 je platná a na samostatné konanie vylúčil návrh
žalobcu, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trvá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
21.6.2011.

Súd pokračoval vo vylúčenom konaní pod spis. zn. 22C/81/2011 o určenie, že pracovný pomer medzi

žalobcom a žalovaným trvá a po vykonanom dokazovaní rozhodol rozsudkom zo dňa 11.10.2011 tak,
že žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania.

Rozsudok napadol odvolaním žalobca, v ktorom poukázal na skutočnosť,- že mu nie je zrejmé, aké zákonné ustanovenie použil súd pri konštatovaní existencie o pomenovaní
pracovného pomeru žalobcu k domnelému zamestnávateľovi Mestskej časti Košice Juh ako „prázdny
pracovný pomer bez výkonu práce“, s prihliadnutím na to, že žiadny všeobecne záväzný predpis

neobsahuje predmetnú právnu konštrukciu a teda ani nepodáva výklad obsahu pojmu prázdny pracovný
pomer,
- poukázal, že od roku 1993 do februára 2011 sa žalobca a žalovaný správali ako zamestnanec a
zamestnávateľ, čím je dostatočne preukázaná existencia pracovného pomeru a to bez ohľadu na
existenciu písomnej pracovnej zmluvy žalobcu,

- napadol, že súd nesprávne posúdil platnosť pracovnej zmluvy, pretože pracovný pomer žalobcu
nevznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 1. júla 2002, ale menovaním do funkcie riaditeľa
miestneho podniku služieb v súlade s § 27 a § 65 zákona č. 65/11965 Zb. Zákonníka práce,
- súd nesprávne právne posúdil absolútnu neplatnosť pracovnej zmluvy, pričom neprihliadol na ust.
Zákonníka práce o neplatnosti právnych úkonov, kde podľa ust. § 17 ods. 2 Zák. práce, podľa
ktorého právny úkon, na ktorý neudelil predpísaný súhlas zástupca zamestnancov, právny úkon, ktorý

nebol vopred prerokovaný so zástupcami zamestnancov alebo, právny úkon ktorý sa nerobil formou
predpísanou zákonom je neplatný len, ak to výslovne ustanovuje zákon, alebo osobitný predpis,
- rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, považuje za závažné porušenie zákonnosti postupu
súdupreodôvodnenienapadnutéhorozsudku,pretožesúdneprihliadolnaskutočnosť,žeprávnaúprava
zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce na podklade ktorého bolo vydané rozhodnutie Najvyššieho súdu

ČR 21 Cbo 1634/2004 je nekompatibilná s právnou úpravou zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce
a teda v predmetnej právnej veci je aplikácia akéhokoľvek judikátu opierajúca sa o inú právnu úpravu
absolútne podľa názoru odvolateľa vylúčená.

K odvolaniu bolo podané vyjadrenie zo strany žalovaného prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý

poukázal na to,
- že žalobca odvodzuje vznik svojho pracovného pomeru z listiny nazvanej Menovací dekrét zo dňa
10.12.1992,
- listina nazvaná Menovací dekrét jasne vo svojom texte uvádza iba konštatáciu, že v zmysle uznesenia
Miestneho zastupiteľstva mestskej časti zo dňa 19.11.1992, bol žalobca zvolený do funkcie riaditeľa ako

štatutárneho orgánu obecného podniku a nie do pracovnej pozícií,
- uviedol, že listinou nazvanou ako Menovací dekrét zo dňa 10.12.1992 nemohol vzniknúť žiadny
pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným, pretože v tom čase obecný podnik neexistoval, keďže
obecný podnik vznikol až dňom zápisu do Obchodného registra 2.3.1993.
- Mestská časť Košice - Juh nielenže nedohodla so žalobcom podmienky podľa Zákonníka práce,

ale žalobcu za zamestnanca spoločnosti Miestny podnik služieb s.r.o. Košice, ani nepovažuje a nikdy
nepovažovala.
- žalobca s odvolaním voči rozsudku predložil listinu písomnosť Mestskej časti Košice - Juh zo dňa
15. novembra 2011 adresovanú žalobcovi, z ktorej podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že žalobca
dlhodobo nie je zamestnancom Mestskej časti Košice - Juh. Záver žalobcu s prihliadnutím na obsah

predmetnej listiny je podľa názoru k obsahu vyjadrenia nesprávny. V predmetnej listine Mestskej časti
Košice Juh je uvedené, že žalobca bol zamestnancom Mestskej časti Košice - Juh v období od 1.1.1993
do 28.2.1993 a preto majúc za to, že uvedený dôkaz predložený žalobcom v odvolacom konaní iba
potvrdzuje, že žalobca má od 1.1.1993 do 28.2.1993 pracovný pomer na základe menovacieho dekrétu
zo dňa 10.12.1992 iba s Mestskou časťou Košice - Juh a od vzniku miestneho podniku služieb Mestskej

časti Košice - Juh a to od 2.3.1993, kedy vykonával žalobca funkciu štatutárneho orgánu s označením
riaditeľ a neskôr po transformácii obecného podniku za obchodnú spoločnosť vykonával žalobca funkciu
konateľa a to až do svojho odvolania z funkcie konateľa žalovaného,
- žalobca si bol vedomý povinnosti podľa ust. § 7 ods. 3 Zákonníka práce, t.j. , že jeho pracovnú zmluvu a
podmienky podľa ust. § 43 ods. 1 Zákonníka práce musí schváliť orgán, ktorý ho do funkcie vymenoval,

- vedomosť žalobcu o jeho povinnosti v zmysle vyššie uvedených ustanovení v Zákonníka práce vyplýva
z jeho listu zo dňa 6.5.2002, v ktorom sám uviedol, že žiada orgán, ktorý ho do funkcie konateľa
vymenoval, aby s ním uzavrel pracovnú zmluvu.
- listina označená ako Pracovná zmluva zo dňa 1.7.2002 je neplatná aj s prihliadnutím k tomu, že v
zmysle ustálenej judikatúry pracovný pomer nemôže vzniknúť, ak u tejto osoby ide o súbeh náplne

práce zamestnanca a súčasne konateľa tej istej obchodnej spoločnosti, pretože obchodná spoločnosť
môže platne založiť s osobou, ktorá je jej štatutárnym orgánom pracovnoprávny vzťah iba pokiaľ nie je
predmetom tohto vzťahu, výkon činnosti štatutárneho orgánu.Krajský súd v Košiciach uznesením 4Co/9/2012 - 134 zo dňa 28.9.2012 zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s odôvodnením, že
- ak súd dospel k záveru, že pracovný pomer vznikol vymenovaním na základe menovacieho dekrétu a

žalobca sa stal zamestnancom Mestskej časti Košice - Juh opomenul hodnotiť preukázanú skutočnosť
na základe listiny vloženej do spisu (č.l. 50), že bol menovaný týmto menovacím dekrétom za riaditeľa
Miestneho podniku služieb,
- neriešil otázku platnosti, resp. neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Ak, ale podľa samotného
tvrdenia súdu riešil len otázku existencie pracovného pomeru, na ktorom určite mal žalobca naliehavý

právny záujem, tak potom sa dostal do rozporu so vzájomnými zisteniami, ktoré ale dostatočne
neodôvodnil. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej,
- konštrukcia súdu založená na domnelom pracovnom pomere, nemá oporu vo faktickom správaní sa
ani jednej zo strán,
- krajský súd považoval preukázané, že obaja účastníci sa od roku 1993 do februára 2011 správali ako

zamestnanec a zamestnávateľ,
- poukázal na skutočnosť, že menovací dekrét, v zmysle ktorého sa odvolaním sa z funkcie pracovný
pomer nekončí.

Súd doplnil dokazovanie o výsluch účastníkov konania, svedkov T.. Ľ. Q. J. T.. T. W. a listinné dôkazy -

dohodu o hmotnej zodpovednosti, platovým dekrétom, potvrdením Sociálnej poisťovne, uznesením zo
4. rokovania Miestneho zastupiteľstva v Košiciach, výplatnou páskou žalobcu a kópiou z personálnej
zložky, oznámením Daňového úradu, Projektom transformácie a účtovnou závierkou rozsudkom
45C/53/2011 v konaní o určenie platnosti uznesenia Valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti a
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 6Co/201/2012 a zistil skutkový stav prejednávanej veci.

Žalobca na základe výsledkov výberového konania (č. l. 49) bol menovacím dekrétom (č. l. 50) zo dňa
10.12.1992 menovaný za riaditeľa Miestneho podniku služieb MČ Košice - Juh, potom ako ho do tejto
funkcie menovalo Miestne zastupiteľstvo MČ Košice Juh na základe uznesenia z 15. zasadnutia MČ
Košice - Juh s účinnosťou od 1.1.1993 (č. l. 43).

Platovým dekrétom (č. l. 51) bola žalobcovi ako zamestnancovi Mestskej časti Košice - Juh určená mzda
za výkon funkcie riaditeľa.
Miestny podnik služieb bol zriadený k 1.5.1992 Zriaďovacou listinou (č. l. 44) na základe uznesenia č.
39 z 11. zasadnutia Miestneho zastupiteľstva MČ Košice - Juh (č. l. 41) konanom dňa 14.4.1992, ktorým
bola s účinnosťou od 1.5.1992 založená organizácia Miestny podnik služieb Mestskej časti Košice Juh s

právnouformou obecnýpodnik,IČO:31668143,ktorýbolzapísanýdoObchodnéhoregistraOkresného
súdu Košice dňa 2.3.1993 (výpis z OR č. l. 98).
Uznesením z 22. zasadnutia Miestneho zastupiteľstva MČ Košice - Juh (č. l. 42) zo dňa 15.12.1993
bol schválený projekt transformácie Miestneho podniku služieb na spoločnosť s. r. o. so 100% účasťou
MČ Košice - Juh. Zakladateľskou listinou spísanou formou notárskej zápisnice N 185/1993, Nz 183/93

o založení spoločnosti s ručením obmedzeným (č. l. 45), bola založená spoločnosť, ktorej obchodný
názov bol Miestny podnik služieb, s. r. o., ktorého jediným spoločníkom bola Mestská časť Košice -Juh
a štatutárnym orgánom bol konateľ spoločnosti, I.. L. L. (výpis z OR č. l. 96).
Podľa uznesenia Obvodného súdu Košice I Pšn 169/V zn. 748/94 (č. l. 56) bol z obchodného registra
vymazaný Miestny podnik služieb mestskej časti Košice - Juh, IČO: 31 668 143 a všetky práva a záväzky

zrušeného podniku preberá spoločnosť Miestny podnik služieb s. r. o. Košice so sídlom Košice, Južná
trieda 115. Na základe uvedenej skutočnosti prešli všetky práva a povinnosti z obecného podniku,
Miestneho podniku služieb na založenú spoločnosť s ručením obmedzeným, Miestny podnik služieb s.
r. o. , IČO: 31 687 067 (výpis z OR č. l. 96).
Žalobca sa stal štatutárnym orgánom, konateľom spoločnosti Miestneho podniku služieb s. r. o. odo

dňa vzniku spoločnosti 17.3.1994 a v tejto funkcii pôsobil do 17.1.2011 ako to vyplynulo z výpisu z
obchodného registra ( č. l. 91). Od 17.1.2011 sa stal štatutárnym orgánom, konateľom Ž. T.. T. B. na
základe rozhodnutia Miestneho zastupiteľstva MČ Košice - Juh (výpis z OR č. l. 91).
Žalobcoviakokonateľovispoločnostiurčovalomiestnezastupiteľstvoplatresp.odmenyzavýkonfunkcie
konateľa v spoločnosti Miestny podnik služieb s. r. o. ( č. l. 4 - 37). V uzneseniach za roky 1995 - 1998

bola schválená odmena riaditeľovi, v ostatných rokoch 1999 - 2004 bola schválená odmena konateľovi
spoločnosti. ( č. l. 4 - 24).
Spoločnosť mala organizačný poriadok zo dňa 28.12.2007 (č. l. 38) v súlade, s ktorým orgánmi
spoločnosti sú podľa čl. I druhej časti valné zhromaždenie, konateľ, dozorná rada a riaditeľ spoločnosti.Žalobca predložil pracovnú zmluvu zo dňa 1.7.2002 (č. l. 58) uzatvorenú medzi Miestnym podnikom
služieb s. r. o. a ním. Zmluva bola podpísaná za zamestnávateľa žalobcom a za zamestnanca tiež
žalobcom. Z tejto zmluvy je zrejmé, že bola uzatvorená na funkciu riaditeľa s dňom nástupu do práce

1.3.1993.
V spisovom materiáli 22C 22/2011 je založená pracovná zmluva zo dňa 1.8.2004 uzatvorená ako
dodatok k pracovnej zmluve v aktualizovanej forme, medzi Miestnym podnikom služieb s. r. o. a
žalobcom. Zmluva bola podpísaná za zamestnávateľa žalobcom a za zamestnanca taktiež žalobcom.
Z tejto zmluvy je zrejmé, že bola uzatvorená na funkciu prevádzkového a obchodného riaditeľa.

Rozhodnutím konateľa spoločnosti Miestneho podniku služieb s. r. o. zo dňa 18.1.2011 (č. l. 14 sp. mat.
22C 22/2011) na právne úkony bol oprávnený v mene spoločnosti konať jedine konateľ a riaditeľ mohol
rozhodovať o nákupe drobného hnuteľného majetku do 100 eur.
Žalobca bol listom zo dňa 24.1.2011 upozornený na porušenie pracovnej disciplíny (č. l. 15 sp. mat.
22C 22/2011).
Podľazhodnýchtvrdeníúčastníkovkonaniadňa10.2.2011,konateľspoločnostižalobcoviústneoznámil,

že má ihneď opustiť pracovisko z dôvodu neplatnosti pracovného pomeru.
Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 11.2.2011 (č. l. 17 sp. mat. 22C 22/2011), aby mu umožnil
vykonávať pracovnú činnosť v súlade s uzatvorenou pracovnou zmluvou.

Pre rozhodovanie súd použil právne predpisy platné v čase vzniku pracovného pomeru z. č. 65/1965 Zb.

Zákonníka práce v znení zmien a doplnkov (ďalej len ZP) a zák. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce (ďalej
len ZP) v znení zmien a doplnkov, z. č. 401/1990 Zb. v znení platnom do 31.12.1992 o meste Košice,
z. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení platnom do 18.9.1994 a z. č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka v znení zmien a doplnkov (ďalej len ObZ), z. č. 597/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách a z.
č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme.

Podľa Zákonníka práce platného do 25.11.1993 podľa ust. § 1 ods. 2, pokiaľ Zákonník práce alebo
iný právny predpis neustanovuje inak, vznikajú pracovnoprávne vzťahy najskôr od uzavretia pracovnej
zmluvy,dohodyovykonaníprácealebodohodyopracovnejčinnosti,aaksapracovnýpomerpracovníka
zakladá voľbou alebo vymenovaním, najskôr od jeho zvolenia alebo vymenovania.

Podľa ust. § 9 ods. 1 ZP, právne úkony v pracovnoprávnych vzťahoch robí v mene organizácie
predovšetkým jej štatutárny orgán. Iní pracovníci organizácie, najmä vedúci jej organizačných útvarov
sú oprávnení ako orgány organizácie robiť v mene organizácie právne úkony vyplývajúce z ich funkcií
ustanovených organizačnými predpismi.

Podľa ust. § 9 ods. 3 ZP, vedúci pracovníci organizácie, ktorými sa rozumejú jej orgány (odsek 1),
ako aj jej ďalší pracovníci, ktorí sú poverení vedením na jednotlivých stupňoch riadenia organizácie, sú
oprávnení určovať a ukladať podriadeným pracovníkom organizácie pracovné úlohy, organizovať, riadiť
a kontrolovať ich prácu a dávať im na ten účel záväzné pokyny.

Podľa ust. § 29 ods. 1 ZP, v pracovnej zmluve je organizácia povinná s pracovníkom dohodnúť: a) druh
práce, na ktorý sa pracovník prijíma, b) miesto výkonu práce (obec a organizačnú jednotku alebo inak
určené miesto), c) deň nástupu do práce.

Podľa ust. § 27 ods. 4 ZP, vymenovaním sa zakladá pracovný pomer len u vedúcich pracovníkov
vymenovaných podľa osobitných predpisov, prípadne podľa stanov spoločenských organizácií do
funkcie orgánom nadriadeným organizácií, v ktorej má pracovník svoju funkciu vykonávať, a u vedúcich
pracovníkov, ktorých do funkcie vymenúva vedúci organizácie.

Podľa ust. § 27 ods. 5 ZP, vedúcimi funkciami, do ktorých pracovníkov vymenúva vedúci organizácie,
sú funkcie vedúcich pracovníkov (§ 9 ods. 3) a) v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho organizácie,
b) v priamej riadiacej pôsobnosti vedúceho pracovníka priamo podriadeného vedúcemu organizácie za
podmienky, že tomuto vedúcemu pracovníkovi je podriadený ďalší vedúci pracovník, c) na ústredných
orgánoch. Vymenovanie a odvolanie môže vykonávať výlučne vedúci organizácie.

Podľa ust. § 42 ods. 1 ZP, pracovný pomer sa môže rozviazať a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým
zrušením, d) zrušením v skúšobnej dobe.Podľa ust. § 42 ods. 5 ZP, pokiaľ nedošlo k prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov
alebo ku skončeniu pracovného pomeru, zaniká pracovný pomer dňom zániku organizácie, v ktorej je
pracovník zamestnaný.

Podľa ust. § 65 ods. 1 ZP, pracovný pomer založený voľbou alebo vymenovaním vzniká dňom, ktorý bol
určený na nástup do funkcie. Práva a povinnosti pracovníka a organizácie, v ktorej je tento pracovník
doteraz v pracovnom pomere, tým nie sú dotknuté, ak sa nedohodnú inak. Ak však pracovný pomer je
založený voľbou do verejnej funkcie, je organizácia, v ktorej je pracovník v čase zvolenia do funkcie v

pracovnom pomere, povinná umožniť mu výkon funkcie a poskytnúť mu za tým účelom pracovné voľno
bez náhrady mzdy alebo na jeho žiadosť s ním rozviazať pracovný pomer.

Podľa ust. § 65 ods. 2 ZP, uplynutím volebného obdobia, odvolaním z funkcie ani vzdaním sa funkcie
sa pracovný pomer nekončí. Organizácia s pracovníkom dohodne jeho ďalšie pracovné zaradenie v
organizácii na inú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii, prípadne na inú pre neho vhodnú prácu. Ak

organizácia nemá pre pracovníka takú prácu alebo pracovník ju odmietne, je daný výpovedný dôvod
podľa § 46 ods. 1 písm. c); odstupné poskytované pracovníkom pri organizačných zmenách patrí len
v prípade rozviazania pracovného pomeru po odvolaní z funkcie v súvislosti s jej zrušením v dôsledku
organizačnej zmeny. Pre skončenie tohto pracovného pomeru platia inak ustanovenia o skončení
pracovného pomeru dojednaného pracovnou zmluvou.

Podľa ust. § 68 ZP, pre pracovné pomery založené voľbou alebo vymenovaním platia inak ustanovenia
o pracovnom pomere dojednanom pracovnou zmluvou.

Podľa ust. § 240 ods. 1 ZP, právny úkon (pracovná zmluva, výpoveď, dohoda o náhrade škody a pod.)

je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy
s takým prejavom spájajú.

Podľa ust. § 240 ods. 2 ZP, prejav vôle môže sa urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať
výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Pre

písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu písať alebo čítať, treba úradnú zápisnicu alebo zápisnicu
opatrenú potvrdením dvoch súčasne prítomných funkcionárov príslušného odborového orgánu o tom,
že právny úkon zodpovedá prejavenej vôli.

Podľa ust. § 240 ods. 3 ZP, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých

sa urobil, zodpovedá pravidlám slušnosti a občianskeho spolužitia.

Podľa ust. § 249 ods. 4 ZP, ak organizácia zanikne v súvislosti s premenou na inú formu organizácie,
prechádzajú práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov v plnom rozsahu na novovzniknutú
organizáciu, pokiaľ zákon neustanovuje inak.

V súlade so Zákonníkom práce č. 311/2001 Z. z.

Podľa ust. § 252 ods. 1 ZP z. č. 311/2001 Z. z., pracovné pomery, ktoré boli založené voľbou alebo
vymenovaním podľa § 27 ods. 3 až 5 Zákonníka práce pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

sa považujú za pracovné pomery vzniknuté pracovnou zmluvou podľa tohto zákona.

Podľa ust. § 7 ods. 3 ZP, so zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho
orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá
ho ako štatutárny orgán ustanovila.

Podľa ust. § 17 ods. 3 ZP, neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak
neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda,
je zamestnávateľ povinný ju nahradiť.

Podľa ust. § 27 ZP, ak zanikne zamestnávateľ, ktorý má právneho nástupcu, prechádzajú práva a
povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov na tohto nástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.Podľa z. č. 401/1990 Zb. § 14 ods. 2, miestne zastupiteľstvo rozhoduje o najdôležitejších otázkach
miestneho významu, najmä: i) zriaďuje podniky mestskej časti a rozpočtové a príspevkové organizácie.

Podľa z. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení § 11 ods. 3 obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných
otázkach života obce, najmä je mu vyhradené podľa písm. i) zakladať, zriaďovať a kontrolovať obecné
podniky a rozpočtové a príspevkové organizácie a vymenúvať ich vedúcich (riaditeľov).

Podľa ust. § 69 ods. 1 ObZ, pri dobrovoľnom zrušení spoločnosti môže sa zároveň rozhodnúť, že sa

premení na inú formu spoločnosti alebo družstvo, alebo sa zlúči alebo splynie s inou spoločnosťou,
prípadne sa rozdelí. Tým nie sú dotknuté obmedzenia ustanovené osobitným zákonom.

Podľa ust. § 69 ods. 2 ObZ, pri premene spoločnosti zaniká doterajšia spoločnosť bez likvidácie, ak sú
ku dňu podania návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra splnené náležitosti pre vznik novej
spoločnosti alebo družstva. Návrh na zápis novej spoločnosti alebo družstva sa musí podať súčasne

s návrhom na výmaz zrušenej spoločnosti. Výmaz zrušenej spoločnosti a zápis novej spoločnosti
alebo družstva vykoná registrový súd k tomu istému dňu. Ak nie sú splnené podmienky pre uvedené
zápisy, vstupuje zrušená spoločnosť do likvidácie. Pri premene spoločnosti prechádza imanie zrušenej
spoločnosti na novú spoločnosť alebo družstvo.

Podľa z. č. 567/1992 Zb. o rozpočtových pravidlách § 32 ods. 2, obec zmení obecný podnik do
31. decembra 1993 buď na podnikateľský subjekt podľa osobitného predpisu, alebo na príspevkovú
organizáciu podľa tohto zákona.

Podľa ust. §1 ods. 2 písm. b/ z. č. 552/2003 Z. z., tento zákon sa vzťahuje na zamestnancov pri
výkone práce vo verejnom záujme k zamestnávateľom, ktorými sú právnické osoby zriadené zákonom
a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, obcou alebo vyšším územným celkom podľa osobitného
zákona.

Podľa ust. § 4 z. č. 552/2003 Z. z., právne úkony za zamestnávateľa voči zamestnancovi, ktorý je
štatutárnym orgánom, robí orgán, ktorý ho vymenoval alebo zvolil. Ak je štatutárny orgán vymenovaný
prezidentom Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, robí právne úkony za zamestnávateľa
vedúci ústredného orgánu štátnej správy, do ktorého pôsobnosti patrí, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. Ak je štatutárny orgán vymenovaný alebo zvolený kolektívnym orgánom podľa osobitného

predpisu, 11) robí právne úkony jeho predseda alebo iná fyzická osoba týmto orgánom poverená.
V ostatných prípadoch robí právne úkony štatutárny orgán nadriadeného orgánu. Ak zamestnávateľ
nemá nadriadený orgán, robí právne úkony štatutárny orgán zriaďovateľa. Ak zamestnávateľ nemá
nadriadený orgán ani zriaďovateľa, robí právne úkony vedúci ústredného orgánu štátnej správy, do
ktorého pôsobnosti patrí.

Podľa ust. § 14 ods. 1 z. č. 552/2003 Z. z., ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj pracovnoprávne
vzťahy, ktoré sa do 31. decembra 2003 spravovali zákonom o verejnej službe. Nároky, ktoré z nich
vznikli, a právne úkony urobené pred 1. januárom 2004 sa posudzujú podľa predpisov platných do 31.
decembra 2003.

Súd vyhodnotil dokazovanie podľa ust. § 132 O. s. p. tak, že dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Žalovaný namietal márne uplynutie prekluzívnej lehoty podľa ust. § 77 ods. 1 ZP. Z predmetu konania,
ktorý bol žalobcom upravený na pojednávaní konanom dňa 3.5.2011, o ktorom súd rozhodol uznesením
zo dňa 3.5.2011 je zrejmé, že žalobca sa domáha určenia, že pracovný pomer medzi účastníkmi konania
trvá. Žalobný návrh bol podaný 17.2.2011, ktorým žalobca žiadal určiť, že pracovná zmluva zo dňa
1.8.2004 je platná a druhým výrokom žiadal určiť, že pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej

zmluvy zo dňa 1.8.2004 trvá. Žalovaný neumožnil žalobcovi vykonávať prácu od 11.2.2011.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nedomáhania určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru,
nejde o konanie o určenie platnosti resp. neplatnosti skončenia pracovného pomeru a neplynú lehoty
podľa ust. § 77 ZP (Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením,skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na
súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.). Na základe
uvedených dôvodov a zákonných ustanovení súd vyhodnotil námietku žalovaného za nedôvodnú.

Žalovaný namietal, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem a poukázal na to, že žalobca je
zamestnaný v spoločnosti TRI IX s. r. o. a nároku na náhradu nárokov z neplatne skončeného pomeru
sa domáhať nemôže. Rovnako poukázal na tú skutočnosť, že od žalovaného nie je možné v súčasnej
dobe spravodlivo požadovať, aby žalobcu zamestnal, keďže vo vzťahu k žalovanému neexistuje rešpekt

a slušné správanie.
Naliehavýprávnyzáujemsúdzisťujepodľaust.§80písm.c/O.s.p.(Návrhomnazačatiekonaniamožno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.) a sleduje ho pri určovacej žalobe, ktorá predovšetkým prichádza do úvahy
vtedy keď, jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu,
pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch, v

ktorýchurčovaciažalobaúčinnejšienežinéprávneprostriedkyzodpovedáobsahuapovahepríslušného
právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je
zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú s
predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie
týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. V prejednávanom prípade súd je toho

názoru, že jedine určovacou žalobou môže žalobca dosiahnuť určenie, či pracovný pomer trvá alebo nie,
bez takého to určenia sa žalobca nachádza v stave právnej neistoty. Jedine takýmto určením je možné
vykonať administratívny záznam o dobe trvania pracovného pomeru k žalovanému v sociálnej poisťovni,
na úrade práce, prípadne preukázanie dôvodnosti plnení prijatých, ktoré mu z pracovnoprávneho vzťahu
vyplynuli.

Na základe uvedených skutočností súd považoval naliehavý právny záujem na danom určení za daný
a preukázaný.

Žalovaný po ukončení dokazovania, záverečných rečiach a vyhlásení rozsudku, v podaní doručenom
súdu 6.12.2013 namietal, že pri výpovedi svedka JUDr. Jaroslava Hlinku bola právnou zástupkyňou

položená zavádzajúca otázka, ktorú súd pripustil aj napriek vznesenej námietke zástupcu žalovaného,
že položená otázka bola kapciózna a že v zápisnici nie sú uvedené všetky podstatné prednesy a je
vyhotovená v rozpore s ust. § 52 ods. 5 vyhl. č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku
pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy.
Súd vykonal výsluch svedka po zákonnom poučení a v súlade s ust. § 126 O. s. p. a postupom podľa ust.

§ 50 vyhl. č. 543/2005 Z. z., jeho výpoveď zaznamenal do zápisnice z pojednávania a to v súlade s ust.
52ods.5vyhl.č.543/2005Z.z. ovšetkýchpodstatnýchprednesoch.Vprípade,akzástupcažalovaného
bol názoru, že nie je zaznamenaný podstatný obsah mal túto námietku vzniesť priamo na pojednávaní, o
čom by sudca opatrením rozhodol. V prípade, ak by žalovaný nesúhlasil s týmto opatrením ust. 118 ods.
2 O. s. p. upravuje ďalší postup. Zástupca žalobcu túto námietku nevzniesol ani pri svojej záverečnej

reči, kedy účastníci boli vyzvaní, aby zhrnuli svoje návrhy, vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke
veci, tvrdenia uvedené vo vyjadrení nenamietal.
Namietaná otázka, žiadnym podstatným spôsobom nemení skutkový stav, ktorý vyplynul z predložených
listinných dôkazov a súd pri konečnom rozhodnutí vyhodnotil dôkazy v súlade s ust. § 132 O. s. p., každý
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Z listinných dôkazov a výpovedí svedkov (T.. W., T.. Q.) F., Ž. Ž. F. U. U. B. A. P. J. A.:

1. k zamestnávateľovi Mestskej časti Košice - Juh.
Tento pracovný pomer bol založený konkludentne v súlade s ust. 240 ods. 1,2,3 ZP z. č. 65/1965 Zb.,

pričom žiaden z účastníkov nepreukázal, aby bola uzatvorená písomná pracovná zmluva. Vznikol od
1.1.1993 a trval do 28.2.1993, kedy v súlade s výpoveďou žalobcu ale aj P. T.. W., ktorý uviedol na
3 strane záp. z pojednávania zo dňa 5.11.2013 „… vôľa bola prezentovaná rozhodnutím Miestneho
zastupiteľstva, keď toto rozhodlo o tom, že žalobca bol schválený do funkcie riaditeľa MPS od 1.1.1993.
Toto sa však nemohlo zrealizovať vzhľadom na tú skutočnosť, že nebol vykonaný zápis v OR….

Z uvedeného dôvodu bol žalobca zamestnancom MČ Košice - Juh. …v tom čase bol priamym
nadriadeným žalobcovi, prednosta úradu a možno, že aj ja. Žalobca bol zamestnancom MČ Košice - Juh
dvamesiace…“.SvedkyňaT..Ľ.Q.vosvojejvýpovediučinenejdňa25.6.2013uviedla,„…žeod1.1.1993
do 28.2.1993 MČ Košice Juh evidovala žalobcu ako zamestnanca, bola mu vyplatená mzda…“ Tátoskutočnosť jednoznačne vyplynula z listinných dôkazov výplatnej pásky žalobcu za obdobie 1,2/93 (č. l.
200), mzdového listu (č. l. 201) a potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice (č. l. 170). Pracovný
pomer žalobcu k MČ Košice - Juh zanikol dohodou podľa ust. § 43 ods. 3 ZP v nadväznosti na ust.

§ 240 ods. 2 a 3 ZP, pričom z konania žalobcu a MČ Košice - Juh bola prejavená zhodná vôľa tento
pracovný pomer ukončiť, čo sa aj uskutočnilo podľa výpovede svedka T.. T. W., starostu MČ Košice -
Juh a podľa oznámenia Sociálnej poisťovne z 7.5.2013 (č. l. 170), z ktorého je zrejmé, že žalobca bol
ako zamestnanec bol v pracovnom pomere od 1.1.1993 do 28.2.1993 u zamestnávateľa MČ Košice -
Juh. Z uvedeného je zrejmé, že pracovný pomer žalobcu k MČ Košice - Juh skončil ku dňu 28.2.1993,

keď žalobca prestal vykonávať prácu pre MČ Košice Juh a žiadna zo strán sa výkonu alebo ďalšieho
trvania pracovného pomeru nedomáhala.

2. k zamestnávateľovi Miestnemu podniku služieb Mestskej časti Košice - Juh (ďalej len MPS)
Tento pracovný pomer vznikol ku dňu 2.3.1993 vznikom zamestnávateľa, zápisom do obchodného
registra MPS, s právnou formou obecný podnik a to na základe menovacieho dekrétu zo dňa 10.12.1992

(č. l. 50) a zriaďovacej listiny MPS (č. l. 44) v súlade s ust. § 11 ods. 3 písm. i/ z. č. 369/1990 Zb. o
obecnom zriadení. Pre takto založený pracovný pomer platí ust. § 68 ZP č. z. 65/1965 Zb. a prihliada
sa na neho ako na pracovný pomer dojednaný pracovnou zmluvou.
Menovací dekrét obsahuje konštatáciu, že pracovný pomer vzniká medzi žalobcom a Mestskou časťou
Košice - Juh. Súd v tejto súvislosti vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a starostu MČ Košice -

Juh, pričom žiaden z účastníkov netvrdil a ani z ich konania a vôle nevyplynulo, že by na základe
tohto menovacieho dekrétu mal vzniknúť pracovný pomer k mestskej časti. Z výpisu z obchodného
registra MPS (č. l. 96), obecného podniku jednoznačne vyplynulo, že žalobca bol štatutárnym orgánom,
riaditeľom MPS a jeho pracovný pomer vznikol k MPS. Dôkazom tohto tvrdenia je skutočnosť, že žalobca
za vykonanú prácu poberal mzdu od MPS, so žalobcom bola spísaná dohoda o hmotnej zodpovednosti

zo dňa 2.3.1993 (č. l. 156).
Pracovný pomer žalobcu vznikol podľa ust. § 27 ods. 4 ZP vymenovaním do funkcie riaditeľa na základe
uznesenia Miestneho zastupiteľstva MČ Košice - Juh z 19.11.1992 a menovacieho dekrétu zo dňa
10.12.1992 a obsahuje náležitosti podľa ust. § 29 ods. 1 ZP. Podľa ust. § 27 ods. 4 ZP menovanie
bolo jedným zo spôsobov vzniku pracovného pomeru. Žalobca od 1.1.1993 mal začať vykonávať pre

zamestnávateľa závislú prácu. Právne jeho zamestnávateľ k tomuto dátumu neexistoval, preto fakticky
žalobca pre MPS začal vykonávať až dňom jeho zápisu do obchodného registra t. j. 2.3.1993 v súlade s
ust. § 62 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka z. č. 513/1991 Zb. (spoločnosť vzniká, ku ktorému bola
zapísaná do obchodného registra). Na základe uvedených skutočností, pracovný pomer žalobcu podľa
predmetného menovacieho dekrétu nemohol vzniknúť k 1.1.1993, ku neexistujúcej spoločnosti, ale až

ku dňu zápisu spoločnosti do obchodného registra, dňom 2.3.1993, pričom tomuto tvrdeniu svedčí zápis
v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, z ktorého je zrejmé, že štatutárnym orgánom MPS,
ktorého právna forma bola obecný podnik je riaditeľ, I.. L. L.. Z uvedeného je jednoznačne preukázané,
že žalobca bol v MPS, obecný podnik v pracovnoprávnom vzťahu.
MPS ako obecný podnik zanikol ku dňu 16.3.1994 a to premenou na Miestny podnik služieb mestskej

časti Košice - Juh s. r. o., bez likvidácie podľa ust. § 69 ods. 1, 2 ObZ. Pri transformácii obecného podniku
na spoločnosť s ručením obmedzeným, na základe uznesenia Okresného súdu Košice I Pšn 169/V zn.
748/94 všetky práva a záväzky zrušeného podniku preberá P. L. U. P. P.. D.. G.. B. P. P. D. XX, B.. F.
S. E. U. M. Ž. J. F. U. J. U. A.Ú. sa pracovnoprávnych vzťahov a to v súlade s ust. § 249 ods. 4 ZP
ako preberajúcu organizáciu.

3. k zamestnávateľovi MPS s. r. o.
Pracovný pomer žalobcu transformáciou obecného podniku podľa z. č. 567/1992 Zb. ust. § 32 ods.
2 prešiel na MPS s. r. o., teda žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že žiadnym spôsobom nedošlo
k zmene obsahu pracovnoprávneho vzťahu, pričom túto zmenu mohol vykonať jedine zriaďovateľ

obecného a neskôr jediný spoločník MPS s. r. o. teda MČ Košice - Juh a to v súlade s ust. § 4 z. č.
552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme, žalobca vykonával naďalej funkciu riaditeľa. O tejto
skutočnosti svedčí listinný dôkaz Platový dekrét zo dňa 16.5.1994 (č. l. 231), vydaný starostom MČ
Košice - Juh, keď za výkon funkcie riaditeľa MPS s. r. o. bola na základe uznesenia MZ MČ Košice -
Juh schválená mesačná odmena vo 9.500,- Sk a osobný príplatok vo výške 40% mesačnej odmeny s

účinnosťou od 1.1.1994. Z výpovede svedka L. (č.l. 76) vyplynulo, že nerozlišovali postavenie konateľa
a riaditeľa, vždy žalobcovi hovorili riaditeľ. Žalobca uviedol vo svojej výpovedi zo dňa 25.6.2013, že
ako konateľ spoločnosti vystupoval navonok a ako riaditeľ vystupoval v bežnej práci napr. vo vzťahu k
zamestnancom (podpisoval dovolenky, prideľoval prácu, kontroloval jej plnenie).Žalobcovi súbežne s pracovným pomerom vznikol aj obchodný vzťah, keď žalobca sa stal konateľom
tejto spoločnosti. Súbeh zamestnaneckého vzťahu a konateľskej funkcie si žalobca neprivodil sám, ale

o tom rozhodol jediný spoločník Mestská časť Košice Juh, prostredníctvom Miestneho zastupiteľstva
Mestskej časti Košice - Juh na svojom zasadnutí, konané dňa 15.12.1993 uznesením č. 86, o čom bola
spísaná Notárska zápisnica N 185/93, Nz 183/93 zo dňa 20.12.1993 (č. l. 45).
Na základe týchto skutočností došlo k súbehu pracovného vzťahu založeného menovaním do funkcie
riaditeľa a funkcie konateľa.

Žalovanývosvojejvýpovediuviedol,žemenovanímdofunkciekonateľazanikolpracovnýpomeržalobcu
k žalovanému.
Toto tvrdenie žalovaného nemá oporu v žiadnom ustanovení ani pôvodného ani teraz platného
Zákonníka práce. Zákon jednoznačne stanovuje spôsoby skončenia pracovného pomeru (predtým ust. §
42 ods. 1, teraz § 59 ods.1 ZP). Tento pracovný pomer nezanikol ani konkludentne, pretože ako žalobca,
tak aj jediný spoločník sa nikdy toho nedomáhal a to ani v čase, keď žalobca listom žiadal starostu, aby

písomne spísali pracovnú zmluvu (č. l. 17 sp. mat. 22/2011). Súd je toho názoru, že ak by k písomnému
vyhotoveniu pracovnej zmluvy táto by musela byť v súlade s menovacím dekrétom. V opačnom prípade
by došlo k zmene obsahu pracovnej zmluvy.
Dôkazom toho, že pracovný pomer žalobcu nebol skončený svedčí vyjadrenie Sociálnej poisťovne (č.
l. 170), z ktorého je zrejmé, že od 1.3.1993 do 31.12.2010 a od 1.1.2011 do 16.1.2011 bol žalobca

evidovaný u zamestnávateľa Miestny podnik služieb s. r. o.
Podľa oznámenia Daňového úradu Košice (č. l. 209), žalobca podal za zdaňovacie obdobie roka 2005
a 2011 daňové priznanie typu „B“ a za zdaňovacie obdobie roka 2010 typ „A“. V registri bol evidovaný
ako konateľ Miestneho podniku služieb s. r. o. od 17.3.1994 do 16.1.2011, z čoho je zrejmé, že žalobca
funkciu konateľa reálne vykonával.

Listinné dôkazy predložené účastníkmi konania a to uznesenia zo zasadnutí MZ MČ Košice - Juh,
ktorým bol určovaný plat konateľa (č. l. 4,6 -25) resp. plat riaditeľa (č. l. 26 - 37) nemohli vyvolať vznik
rozhodujúcich skutočností pre zmenu právneho postavenia žalobcu u zamestnávateľa. V prvej polovici
90.týchrokovneboljednotnýprávnynázornazákladeakýchzmluvnýchvzťahovvykonávakonateľsvoju
funkciu vo vzťahu k spoločnosti, keď spočiatku jeho postavenie sa hodnotilo ako obdobné pracovnému

pomeru. Neskôr sa tento vzťah začal výlučne ponímať tak, že je založený ako obchodnoprávny vzťah
na základe mandátnej zmluvy. V súčasnosti je aj vzhľadom na judikatúru NS SR postavenie konateľa
v spoločnosti jasné a jeho funkcia nie je druhom práce podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a/ ZP. Súd je toho
názoru, že pri schvaľovaní a tvorbe týchto uznesením miestne zastupiteľstvo nerozlišovalo postavenie
žalobcu v spoločnosti žalovaného a preto došlo k mätúcim záverom ohľadne jeho platu resp. odmeny.

Rozdiel v tomto postavení žalobcu nerobili ani jeho podriadení, keď z ich výpovedí vyplynulo, že žalobcu
volali ako „riaditeľa“.
Súd na základe vykonaného dokazovania a uvedených skutočností považoval za preukázané tvrdenie
žalobcu, že pre žalovaného vykonával funkciu riaditeľa.
V súlade s ust. § 252 ods. 1 ZP pracovný pomer založený menovacím dekrétom z 10.12.1992 sa ku dňu

účinnosti 1.4.2002 z. č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce zmenil na pracovný pomer vzniknutý pracovnou
zmluvou podľa tohto zákona a tento pracovný pomer na základe žiadneho úkonu žalovaného nezanikol.
Odvolaním žalobcu z funkcie konateľa žalovaného zanikla jeho konateľská funkcia ale jeho pracovný
pomer k žalovanému nekončí.
Na základe uvedených skutočností súd vyslovil, že pracovný pomer žalobcu k žalovanému trvá.

Pracovné zmluvy zo dňa 1.7.2002 a 1.8.2004 sú neplatné z dôvodu, že konanie žalobcu, ktorým sám
sebe mienil založiť pracovný pomer k žalovanému súd hodnotil ako konanie v rozpore so zákonom ust.
§ 7 ods. 3 ZP ako aj v rozpore s ust. § 14 ods. 2 z. č. 401/1990 Zb. a § 11 ods. 3 z. č. 369/1990 Zb. o
obecnom zriadení. Toto konanie je v rozpore aj s Vyjadrením MPSVaR zo dňa 19.6.2002. Z obsahu tohto

vyjadrenia je zrejmé, že pracovnú zmluvu s konateľom je potrebné uzatvoriť, ak vykonáva funkciu napr.
obchodného referenta. Toto stanovisko je pre prejednávaný spor irelevantné, pretože nerieši otázku
existujúcehoaplatnéhopracovnéhopomeru,ktorýužalobcuexistovalpredvznikomkonateľskejfunkcie.
Súd úkony žalobcu označené ako pracovné zmluvy zo dňa 1.7.2002 a 1.8.2004 vyhodnotil v súlade s
ust. § 39 OZ ako absolútne neplatné, pretože obchádzajú zákon. Vykonané úkony sú súčasne v rozpore

so z. č. 552/2003 ust. § 4 a pre tieto úkony nemožno ani použiť ust. § 17 ods. 3 ZP, pretože ich neplatnosť
spôsobil sám žalobca.

O trovách konania súd rozhodne podľa ust. § 151 ods. 3 O. s . p. do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach a to v súlade s ust. § 205 O. s. p. ods. 1 v odvolaní popri

všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že podľa písm. a) v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, podľa písm. b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa písm. c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav

veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa písm.
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa
písm. e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), podľa písm. f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.