Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Iveta Sýkorová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/97/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5105209459
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5105209459.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou N.. V. G., v právnej veci navrhovateľa: C.. S. I., nar.

XX.XX. XXXX, bytom Ž., G. XX, v konaní právne zast. N.. N. K., Z. G. G. R. X, XXX XX I., proti odporcovi:
G.. G., Z.. G.., D. R. X, H. XXX XX, V.: XX XXX XXX, zastúpeného poverenou zamestnankyňou I.. Á.
R., o zaplatenie 44.089,- €, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX domáhal voči odporcovi
zaplatenia sumy X.XXX.XXX,- G..XXX,XX €. a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že
v konaní OS Žilina XC/XXX/XX rozsudkom zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom KS Žilina

XCo/XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX súd vyslovil neplatnosť vzájomnej dohody zo dňa XX.X.XXXX. Na
základe vyššie uvedeného konania navrhovateľ vyzval odporcu na plnenie v zmysle pôvodného konania
XXCb XXX/XXXX na úhradu celkovej sumy X.XXX.XXX,- Sk ako nájomného za obdobie od X.X.XXXX
S. XX.X.XXXX a priznaných úrokov z omeškania. Odporca navrhovateľovi poukázal doposiaľ len
sumu X.XXX.XXX,- Sk a zvyšok sumy neuhradil a na výzvu právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa
XX.X.XXXX vôbec nereagoval.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

Z rozsudku OS Žilina XXCb/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX sp. zn. XXCb/XXX/XX, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa XX.X.XXXX, súd zistil, že v konaní vo veci navrhovateľa C.. S.Z. I. proti odporcovi G.
H., Z..G.., I. T. XX, XXX XX H., o zapl. 1.000.000,- Sk s prísl. súd rozhodol tak, že odporca je povinný
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.000.000,- Sk s 18%-ným úrokom z

omeškania zo sumy 200.000,- Sk od 4.3.1996 až do zaplatenia, zo sumy 200.000,- Sk od 4.4.1996 až
do zaplatenia, zo sumy 200.000,- Sk od 4.5.1996 až do zaplatenia, zo sumy 200.000,- Sk od 4.6.1996
až do zaplatenia, zo sumy 200.000,- Sk od 4.7.1996 do zaplatenia a trovy konania. Z odôvodnenia
rozsudku súd zistil, že odporca umiestnil čerpaciu stanicu pohonných látok na pozemok navrhovateľa a
účastníci sa nedohodli na výške nájomného za užívanie pozemku. Počas konania odporca akceptovalvýšku nájmu 1.500,- Sk/m2 ročne určenú znaleckým posudkom tak, ako to určil navrhovateľ vo svojom
návrhu, vrátane úrokov z omeškania. Navrhol, aby súd vydal rozsudok, ktorým bude odporca zaviazaný
kúhrade1.000.000,-Skspoluspríslušenstvomzaobdobieod1.2.1996do30.6.1996.Týmtoakceptovali

dohodu medzi účastníkmi konania, ktorá vyplynula z rokovania dňa XX.X.XXXX. Vzhľadom na to, že
žalovaný počas konania uznal nárok uplatnený žalobou, súd rozhodol rozsudkom na základe uznania.

Z rozsudku OS Žilina, sp. zn. XC/XXX/XX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že v právnej veci
navrhovateľa C.. S. I., proti odporcovi G. Z..G.. H., D. R., o určenie čiastočnej neplatnosti dohody súd
rozhodol tak, že určil, že dohoda o majetkovom vysporiadaní nehnuteľnosti - pozemku na Č. Ž., C. O..

o finančnom vyrovnaní, uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom s účinnosťou ku dňu XX.X.XXXX
je neplatná v časti bodu 2 a poslednej vety textu tejto dohody. (G. H., Z..G.. zaplatí navrhovateľovi za
pozemok uvedený v bode 1 za obdobie od X.X.XXXX S. XX.X.XXXX 1.000,- Sk za 1m2 ročne, čo činí
spolu X.XXX.XXX,- Sk. Účastníci tejto dohody prehlasujú, že zaplatením pohľadávok špecifikovaných v
bode 2, 3 a 5 sú ich vzájomné práva a záväzky vyrovnané a zanikajú.)

Z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že navrhovateľ sa v predmetnej veci domáhal čiastočnej neplatnosti

dohody, ktorá bola uzavretá medzi ním a samotným odporcom. Jednalo sa predovšetkým o bod
2 a o poslednú vetu textu tejto dohody. Odporca sa zaviazal s navrhovateľom uzavrieť dohodu -
zmluvu o obstaraní veci, na základe ktorej bude realizovaný kreditný systém spoločnosti odporcu na
predmetnej čerpacej stanici. Podľa názoru navrhovateľa si odporca nesplnil dohodnuté podmienky a
svojím konaním navrhovateľa dostal do omylu. Navrhovateľ by v žiadnom prípade nebol súhlasil so

zníženímnájomného,akémubolopriznanéajrozsudkomtunajšiehosúdu.Súdvkonanízistilzlistinných
dôkazov, že navrhovateľ a odporca uzatvorili dohodu o majetkovom vysporiadaní nehnuteľnosti -
pozemku na Č. Ž., C. O.. a finančnom vyrovnaní, predmetom ktorej dohody bola najmä tá skutočnosť, že
odporca zaplatí navrhovateľovi nájomné za užívanie jeho pozemku, zároveň mu odpredá za zostatkovú
hodnotu samotnú ČS, zároveň s ním uzatvorí novú zmluvu o obstaraní veci, na základe ktorej bude

realizovaný kreditný systém spoločnosti. Dňa X.X.XXXX uzatvorili účastníci konania medzi sebou
zmluvu o obstaraní veci, predmetom ktorej bolo stanovenie podmienok akceptácie platobných kariet, t. j.
zavedenie kreditného systému. Z výsluchu navrhovateľa mal súd zistené, že odporca si nesplnil všetky
povinnosti, ktoré si stanovili v samotnej dohode o finančnom vysporiadaní. Navrhovateľ dokazoval, že
len za podmienky, že odporca s ním uzatvorí zmluvu o obstaraní veci, zavedenie kreditného systému,

bol ochotný akceptovať aj výšku prenájmu svojho pozemku za obdobie od X.X.XXXX S. XX.X.XXXX.
Odporca tak neurobil, čím ho dostal do skrytého omylu. Súd mal z rozsudku OS Žilina XXCb XXX/XX zo
dňaXX.X.XXXXpreukázané,žeodporcabolvtomčasezaviazanýuhradiťnavrhovateľoviistinuvovýške
1.000.000,- Sk s úrokom z omeškania a trovy konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že odporca
umiestnil svoju ČS na pozemku vlastníka - navrhovateľa. Počas konania uznal výšku nájmu 1.500,-

Sk za m2, ktorá bola určená znaleckým posudkom. Počas pojednávania sa však účastníci dohodli na
nájme 1.000,- Sk/m2, pričom vychádzali z uzatvorenej dohody o finančnom vysporiadaní. Z výpovede
jednotlivých účastníkov, ako aj zo samotnej zmluvy a rozsudku OS Žilina mal súd preukázané, že v čase
uzavretia dohody zo dňa XX.X.XXXX odporca ubezpečil navrhovateľa o realizácii kreditného predaja
PHM na jeho čerpacej stanici neobmedzene. Až na základe tejto skutočnosti navrhovateľ upravil svoj

nárok na vyplatenie nájomného za rozhodujúce obdobie, ktorá skutočnosť vyplýva aj z vyššie citovaného
rozsudku OS Žilina. Navrhovateľ znížil čiastku nájomného zo sumy 1.500,- Sk/m2 na sumu 1.000,-
Sk, čím znížil svoj nárok o jednu tretinu. Podľa názoru súdu bolo zrejmé, že keby mal navrhovateľ v
čase podpisovania dohody vedomosť, že odporca si nesplní svoje povinnosti, nebol by nikdy pristúpil
na uzatvorenie takejto dohody. Odporca teda svojím konaním vyvolal stav, keď navrhovateľa dostal

do pozície, že tento s ním podpísal dohodu o finančnom vysporiadaní, dohodol sa s ním aj ohľadne
rozhodnutia tunajšieho súdu a napokon si svoje podmienky nesplnil. Navrhovateľa dostal do omylu,
sľúbil mu realizovať kreditný systém, ak tento zníži cenu nájomného. Navrhovateľ podpísal dohodu o
vyporiadaní v dobrej viere, dohodol sa aj pred samotným súdom ohľadne výšky nájomného a napokon
bol takýmto spôsobom zo strany odporcu podvedený. Potom musel súd podľa ust. § 49a OZ, podľa

ktorého je právny úkon neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti,
ktorá je pre uskutočnenie rozhodujúca a osoba, ktorej bol právne úkon určený, tento omyl vyvolala, alebo
o ňom musela vedieť, vysloviť, že v časti uvádzanej navrhovateľom je dohoda neplatná.

Krajský súd rozsudkom č. k. XCo XXX/XX zo dňa XX.X.XXXX na odvolanie odporcu proti rozsudku OS
Žilina zo dňa XX.XX.XXXX Č.. Y.. XC/XXX/XX-XX rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu v celom

rozsahu potvrdil. Podľa názoru odvolacieho súdu OS vykonaným dokazovaním dospel k správnemuzisteniu skutkového stavu veci a vyvodil z neho správny právny záver, pričom dôkazy vyhodnotil v súlade
s ust. § 132 a násl. O.s.p. Odvolací súd zdôraznil, že okresný súd správne posúdil vec podľa ustanovenia
§ 49a OZ. Navrhovateľ od počiatku svoj návrh právne odôvodňoval a formuloval v ust. § 49a OZ, pričom

z vykonaného dokazovania vyplynulo, že kreditný systém predaja PHM na čerpacej stanici PHM na C.
O.. D. Ž. bol podmienkou k pristúpeniu navrhovateľa k uzavretiu dohody o majetkovom vysporiadaní
nehnuteľnosti účinnej ku dňu XX.X.XXXX v časti o cene za 1 m2 pozemku, keď navrhovateľ pristúpil z
ceny Sk 1.500,-/m2 na cenu 1.000,- Sk/m2. Je logické, že zrušením kreditného systému predaja PHM
utrpel navrhovateľ ujmu.

Z listu právneho zástupcu navrhovateľa adresovaného odporcovi zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že
odporcovi bolo oznámené, že v konaní OS Žilina XXCb XXX/XX boli navrhovateľovi priznané nároky
voči odporcovi v sume 1.000.000,- Sk ako nájomné za obdobie od X.X.XXXX v trvaní piatich mesiacov
a súd výšku nájomného priznal na základe vykonaného znaleckého dokazovania v zmysle znaleckého
posudku zo dňa XX.X.XXXX vypracovaného Žilinskou univerzitou, Ústavom súdneho inžinierstva pod
Č.. XXX/XX. Na základe vyššie uvedeného rozsudku vyplýva, že nájomné za obdobie od X.X.´. S. XX.X.

´. predstavuje tri roky a 210 dní, čo je pri finančnom vyčíslení suma X.XXX.XXX,- Sk (ide o 42 mesiacov
á 200.000,- Sk a 27 dní á 6.451,60 Sk). Na základe dohody ku dňu 30.9.1999 bola zo strany G., Z..s.
vyplatená C.. S. I. suma 5.193.498,- Sk na nájomnom. V zmysle výsledku konania B. Ž. XC XXX/XX
o vyslovení neplatnosti dohody o finančnom vysporiadaní požaduje C.. I. doplatiť nájomné vo výške
X.XXX.XXX,- Sk. Úrok z omeškania vo výške 18 % ročne priznaný súdom v konaní XXCb XXX/XX

pri splatnosti nájomného 200.000,- Sk mesačne predstavuje za obdobie od X.X.XXXX S. XX.X.XXXX
celkovo sumu 2.822.386,70 Sk. Keďže na základe vzájomnej dohody k 30.9.1999 vyplatil G. Z..G.. C..
I. úrok z omeškania v sume 934.829,- Sk, ostáva doplatiť suma 1.887.557,70 Sk. Úrok z omeškania
z rozdielu na nájomnom vo výške 3.380.695,50 Sk predstavuje za obdobie od 30.9.1999 do 1.2.2005
sumu 3.296.177,- Sk a ide o obdobie 5 rokov a 5 mesiacov pri ročnom úroku 608.525,- Sk a mesačnom

úroku vo výške 50.710,43 Sk.

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu ďalším listom zo dňa XX.X.XXXX
adresovaným spoločnosti G., Z..G.. domáhal doplatenia zvyšku sumy v celkovej výške 2.424.586,- Sk
po predchádzajúcom konštatovaní, že G., Z..G.. poukázal C.. S. I. doplatok vo výške X.XXX.XXX,- Sk.
Vzhľadom však na to, že listom zo dňa XX.X.XXXX bol G., Z..G.. F.o strany C.. S. I. požiadaný o doplatok

v celkovej výške 8.564.430,- Sk, bol G., Z..G.. vyzvaný na oznámenie, prečo C.. S. I. nevyplatili celú
uplatnenú sumu, čo obsahuje uhradená suma 6.139.844,- Sk.

Z pripojeného spisu OS Žilina sp.zn. XC/XXX/XXXX súd zistil, že navrhovateľ sa žalobou podanou
na súd osobne dňa XX.X.XXXX domáhal voči odporcovi určenia neplatnosti dohody o majetkovom
vysporiadaní nehnuteľnosti - pozemku T. Č. Ž., C. O.. a finančnom vyrovnaní uzatvorenej medzi S.. S.

I. Ž. a G. H., a.s., pričom v žalobe uviedol, že predmetnú dohodu uzavieral s presvedčením, že mu
odporca umožní realizovať kreditný systém spoločnosti odporcu neobmedzene a keby bol vedel, že mu
toto odporca neumožní, nebol by súhlasil ani so znížením nájomného, aké navrhovateľovi voči odporcovi
priznal OS Žilina v konaní XX X..

Z listu odporcu zo dňa XX.X.XXXX (Č..W.. X G. XC/XXX/XXXX) súd zistil, že odporca oznámil

navrhovateľovi, že vypovedá zmluvu o obstaraní veci reg. č. : XXXXX/XXXXXX/XX/Bn zo dňa
X.X.XXXX uzatvorenú medzi G. H., a.s. a C.. S. I. z dôvodu uzatvorenia bezhotovostného platobného
systému spoločnosti G. Z..G.. len na sieť čerpacích staníc spoločností G., Z..G.. Z. I., Z..G.., pričom
po dni ukončenia zmluvného vzťahu budú C.. I. odinštalované hardwarové a softwarové moduly
bezhotovostného platobného systému G. Z..G.., ktoré sú vo vlastníctve tejto spoločnosti.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, v ktorom
žiadal žalobu zamietnuť, keďže odporca zaplatil navrhovateľovi doplatok na nájomnom spolu s úrokmi
vo výške X.XXX.XXX,- Sk tak, ako požadoval vo svojom návrhu na mimosúdne vysporiadanie zo dňa
XX.XX.XXXX.

K vyjadreniu pripojil návrh C.. S. I. zo dňa XX.XX.XXXX adresovaný G. Z..G.. na mimosúdne

vysporiadanie, ktorým si C.. S. I. uplatnil nárok na zaplatenie sumy X.XXX.XXX,- Sk, ktorý pozostáva zosumyistiny2.532.400,-Skaúrokuzomeškania18%.C..S.I.žiadalG.Z..G..oúhradusumu6.139.844,-
Sk do 7 dní od obdŕžania listu na uvedené číslo účtu vo D. Ž..

Navrhovateľ podaním doručeným súdu XX.X.XXXX uviedol ďalšie skutkové a právne odôvodnenie

svojho návrhu na začatie konania a rozšíril návrh zo dňa XX.X.XXXX. Uviedol, že na základe zmluvy
mal od odporcu v ekonomickom prenájme Čerpaciu stanicu pohonných hmôt (ďalej len ČS PHM) v
Ž. T. O.. C. a počas trvania tejto zmluvy odporcovi mesačne uhrádzal dohodnuté nájomné, ktoré bolo
mesačne započítané do vzájomného zúčtovania. Vzhľadom k tomu, že v období platnosti tejto zmluvy
od X.X.XXXX S. XX.X.XXXX bol navrhovateľ vlastníkom pozemku, na ktorom bola umiestnená ČS PHM,
žiadal odporcu o úhradu nájomného tohto pozemku, ktoré by bolo ustálené v nájomnej zmluve. Keďže

odporca odmietol takúto zmluvu uzavrieť a nebol ochotný mu platiť nájomné, uplatnil si navrhovateľ voči
odporcovi návrhom na súd vyplatenie bezdôvodného obohatenia, ktorý návrh bol prejednaný v konaní
XXCbXXX/XX.Ďalšíminávrhmisiuplatnilvydaniebezdôvodnéhoobohateniaatietokonaniasaviedlina
OS Žilina pod č. XXCb XXXX/XX, XXCb XXXX/XX Z. XXCb XXX/XX. Vzhľadom k tomu, že počas týchto
konaní uzavrel navrhovateľ s odporcom dohodu o vyporiadaní nehnuteľností a finančnom vysporiadaní

s účinnosťou od 30.9.1999, tieto návrhy vzal späť a konania boli zastavené. Pri ustálení nájomného vo
výške 200.000,- Sk mesačne v zmysle výsledkov konania OS Žilina XXCb XXX/XX, nájomné za obdobie
od X.X.´. S. XX.X.XXXX predstavuje nájomné za tri roky a 210 dní v celkovej výške 8.576.193,50 Sk.
Podľa dohody s účinnosťou od 30.9.1999 bolo vyplatené nájomné v celkovej výške 5.193.498,- Sk, čo
je rozdiel vo výške 3.380.695,50 Sk.

Z dohody o majetkovom vysporiadaní nehnuteľnosti - pozemku na Č. Ž., C. ul. a finančnom vyrovnaní
uzatvorenej medzi S.. S. I. Ž. a G. H., a.s. súd zistil, že podľa bodu 1. dohody S.. S.Š. I. je vlastníkom
pozemku - parcely č. XXXX, XXXX/X, XXXX, k.ú. Žilina, na ktorom je postavená stavba - ČS MP vo
vlastníctve spoločnosti G. H., Z..G..

Podľa bodu 2. Dohody G. H., Z..G.. zaplatí S.. I. nájomné za pozemok uvedený v bode 1 vo výške 1.000,-

Sk/m2 ročne za obdobie od 1.7.1996 do 30.9.1999, čo činí spolu 5.193.498,- Sk.

Podľa bodu 3. Dohody G. H., a.s. zaplatí S.. I. úrok z omeškania vo výške 18 % z dlžnej sumy nájmu,
čo činí 934.829,- Sk. G. H., a.s. odpredá Dr. I. Č. T. C. O.. za zostatkovú hodnotu, ktorá je vedená v
účtovníctve spoločnosti G. H., a.s. a po ukončení platnosti zmluvy o nájme čerpacej stanice uzatvorí s
S.. I. novú zmluvu o obstaraní veci, na základe ktorej bude realizovaný kreditný systém spoločnosti G.

H., a.s. na Č. G. Ž., C. O..

Podľa bodu 5. Dohody S.. S. I. zoberie späť žalobu podanú na OS Žilina vo veci úhrady nájmu za
pozemok za obdobie od 1.7.1996 do 30.11.1996, od 1.12.1996 do 30.4.1997 a od 1.5.1997 do 30.9.1997
a G. H., a.s. mu uhradí súdne trovy spojené s týmito žalobami.

Podľa poslednej vety tejto dohody účastníci dohody prehlásili, že zaplatením pohľadávok

špecifikovaných v bode 2, 3 a 5 sú ich vzájomné práva a záväzky vyrovnané a zanikajú.

Zo znaleckého posudku Žilinskej univerzity v Žiline, Ústav súdneho inžinierstva zo dňa XX.X.XXXX
vyhotoveného v konaní XXCb XXX/XX-XX súd zistil, že predmetom ohodnotenia je obvyklé nájomné
v prípade pozemkov navrhovateľa nachádzajúcich sa v k. ú. Žilina na LV č. XXXX, parc. č. XXXX,
zastavaná plocha o výmere 6 m2, parc. č. XXXX/X, zastavaná plocha o výmere XXXX m2 a parc. č.

XXXX, zastavaná plocha o výmere 6 m2 pre podnikateľské účely. V zmysle návrhu žalujúcej strany je
požadované nájomné za uvedený pozemok vo výške 1.500,- Sk/m2, žalovaný v rámci súdneho konania
navrhol výšku nájmu 351 - 400,- Sk/m2/ročne. Zo záveru znaleckého posudku súd zistil, že odporúčaná
výška obvyklého nájomného v danej lokalite je v rozmedzí od 1000,- do 1500,- Sk/ročne (z 11 strany
ZP vyplýva, že prepočítané nájomné za 1 m2 predstavuje 1.386,80 Sk / m2 / rok, preto je zrejmé, že v

závere ZP je chyba a odporúčaná výška obvyklého nájomného mala byť uvedená v rozmedzí od 1000,-
do 1500,- Sk/m2/ročne, teda s uvedením m2).Odporca sa k návrhu navrhovateľa vyjadril ďalším podaním zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uviedol, že
nárok navrhovateľa považuje za neoprávnený v celom rozsahu. Odporca uvádzal, že podľa dohody o
majetkovom vysporiadaní nehnuteľnosti - pozemku na čerpacej stanici Ž., C. O.. a finančnom vyrovnaní

zo dňa XX.X.XXXX v bode 3. prvá veta sa právny predchodca odporcu G. H., Z..G.. zaviazal, že
zaplatí S.. I. úrok z omeškania vo výške 18 % z dlžnej sumy nájmu, čo činí 934.829,- Sk. Túto sumu
k XX.X.XXXX odporca aj zaplatil, čo potvrdil svojím listom zo dňa XX.X.XXXX aj sám navrhovateľ.
Odporca namietol, že bod 3. citovanej dohody je platný, pretože OS Žilina rozsudkom XC/XXX/XX zo
dňa XX.XX.XXXX nerozhodol o neplatnosti celej dohody, ako nepravdivo uvádza navrhovateľ vo svojej

žalobe, ale len o neplatnosti časti dohody, a to v časti bodu 2. a poslednej vety textu tejto dohody. (G.
H., a.s. zaplatí navrhovateľovi za pozemok uvedený v bode 1 za obdobie od 1.7.1996 do 30.9.1996
1.000,- Sk/1 m2/ročne, čo činí spolu X.XXX.XXX,- Sk. Účastníci tejto dohody prehlasujú, že zaplatením
pohľadávok špecifikovaných v bode 2., 3. a 5. sú ich vzájomné práva a záväzky vyrovnané a zanikajú).
Keďže odporca dohodnutú sumu úroku z omeškania vo výške 934.829,- Sk zaplatil, je uplatnený nárok
navrhovateľa neoprávnený. Odporca vo vyjadrení ďalej namietal pravdivosť tvrdenia navrhovateľa v

žalobe o priznaných úrokoch z omeškania, pričom sa navrhovateľ odvoláva na rozsudok OS Žilina XXCb
XXX/XXXX, ktorým rozsudkom bolo rozhodnuté iba o časti náhrady za užívanie pozemku, a to vo výške
1.000.000,- Sk s 18%-ným úrokom z omeškania za obdobie od X.X.XXXX S. XX.X.XXXX, t. j. za 5
mesiacov roku 1996. O úroku z omeškania za zvyšnú dobu užívania pozemku navrhovateľa odporcom,
t. j. do 30.9.1999 súd nikdy nerozhodoval, pretože navrhovateľ zobral svoje žaloby späť, keďže medzi

sporovými stranami došlo dňa 20.8.1999 k dohode. Nie je preto pravdivé tvrdenia navrhovateľa, že úrok
z omeškania vo výške 18 % bol priznaný súdom.

Odporca tiež namietal, že za užívanie pozemku navrhovateľa zaplatil navrhovateľovi ním požadovanú
a ním vyčíslenú sumu, a to 1.500,- Sk/m2 ročne, t. j. X.XXX.XXX,- Sk v súlade s rozhodnutiami súdu,
čo potvrdil aj navrhovateľ vo svojom liste zo dňa 24.1.2005. Úrok z omeškania zaplatil odporca sčasti v

súdom určenej výške (rozsudok OS Žilina XXCb XXX/XX) a sčasti v dohodnutej výške (bod 3. Dohody)
zo dňa XX.X.XXXX (XXX.XXX,- Sk), čo potvrdil aj navrhovateľ listom zo dňa XX.X.XXXX. Keďže zo
žaloby nevyplýva, akého časového obdobia sa týka navrhovateľom uplatnená suma úroku z omeškania
vzhľadom na list navrhovateľa zo dňa XX.X.XXXX, odporca vzniesol námietku premlčania uplatneného
nároku.

Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX bola pripustená zmena návrhu, podľa ktorej sa navrhovateľ
domáha voči odporcovi zaplatenia sumy X.XXX.XXX,- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 13
% ročne od 24.1.2005 do zaplatenia. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že nie je
pravdou, že odporca uhradil navrhovateľovi sumu 8.574.193,- Sk, ale uhradil len 6.139.844,- Sk s tým, že
nikdy nešpecifikoval, čo vlastne táto suma predstavuje. Do pozornosti súdu dal skutočnosť, že uplatnený

nárok nie je titulom nájomného, ale titulom bezdôvodného obohatenia.

Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že v sume 6.139.844,- Sk je zahrnuté jednak bezdôvodné
obohatenie za obdobie od XX.X.XXXX S. X.X.XXXX za neoprávnené užívanie pozemku, a to v sume
3.380.695,50 Sk a úrok z omeškania vo výške 1.887.557,70 Sk, čo spolu dáva vyplatenú sumu s tým,
že odporca platbu poukázal bez špecifikácie z toho dôvodu, že vychádzal z listu navrhovateľa zo dňa

XX.X.XXXX. Táto platba bola realizovaná X.X.XXXX, bola zo strany odporcu poukázaná na nesprávny
účet, následne navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu na správny účet a platba bola realizovaná na
správny účet navrhovateľa.

Z listu navrhovateľa adresovaného odporcovi zo dňa X.X.XXXX súd zistil, že navrhovateľ potvrdil úhradu
6.139.844,- Sk zo strany odporcu na účet XXXXXX-XXX/XXXX. Vzhľadom k tomu, že úhrada bola

uskutočnená na navrhovateľom nesprávne uvedený účet, navrhovateľ žiadal, aby odporca uvedenú
sumuuhradilnaúčetXXXXXXXXXX/XXXXavprípadesúhlasuodporcunavrhovateľobratompoukazuje
uvedenú čiastku na účet odporcu.

Súd o návrhu navrhovateľa rozhodol dňa XX.XX.XXXX rozsudkom č. k. XXC/XX/XXXX-XX tak, že návrh
v celom rozsahu zamietol.Krajský súd rozhodol v odvolacom konaní na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku OS zo S.
XX.XX.XXXX uznesením č.k. XCo/XX/XXXX tak, že rozsudok OS zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Podľa názoru KS záver okresného súdu, že navrhovateľ neformuloval skutočnosti

(svoje tvrdenia), ktoré by mohli byť predpokladom na použitie pravidla správania sa obsiahnutého
v právnej norme, na základe ktorého návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, nie je správny.
Právne posúdenie veci okresným súdom (o nedôvodnosti nároku navrhovateľa z hľadiska hmotného
práva) smeruje viac k požiadavkám vyjadreným v procesnoprávnych predpisoch (Občianskeho súdneho
poriadku), niežeby sa jednalo o posúdenie dôvodnosti uplatneného práva podľa ust. Občianskeho

zákonníka. Záver okresného súdu, že nárok navrhovateľa z hľadiska hmotného práva je nedôvodný,
nevyplýva z odôvodnenia rozsudku okresného súdu, z ktorého tiež nie je zrejmé, aké skutočnosti
boli podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, aké tvrdenia navrhovateľ v konaní nepreukázal, ktoré
boli podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, či sa týkali základu uplatneného nároku na zaplatenie
žalovanej sumy, jeho výšky, alebo iných okolností, ktoré boli podstatné pre posúdenie dôvodnosti
uplatneného nároku z hľadiska hmotného práva.

Na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX bolo uložené navrhovateľovi - jeho právnemu zástupcovi,
aby v určenej lehote skutkovo vymedzil nárok na úrok z omeškania z dlhovaného nájomného od
X.XX.XXXX S. X.X.XXXX a aby predložil kvalifikovaný výpočet tohto úroku za ohraničené obdobie s
tým, že je potrebné vychádzať zo sumy ustálenej na pojednávaní medzi účastníkmi vo výške 199.750,-
Sk mesačne.

V podaní doručenom súdu dňa 1.7.2008 navrhovateľ uviedol, že pokiaľ ide o nájomné za obdobie od
X.X.XXXX S. XX.X.XXXX, v konaní OS Žilina XXCb XXX/XX bolo riešené nájomné za obdobie od
1.X.XXXX S. XX.X.XXXX vrátane úrokov z omeškania, preto je jeho návrh za toto obdobie duplicitný a
v tejto časti berie návrh späť. Ostáva nedoplatok na nájomnom za obdobie od X.X.XXXX S. XX.X.XXXX
pri mesačnom nájomnom 199.750,- Sk, neuhradená suma na nájomnom predstavuje 64.352,- Sk. Od

X.X.XXXX S. XX.X.XXXX, t. j. za 39 mesiacov predstavuje celkové nájomné sumu 7.790.250,- Sk a
keďže odporca uhradil navrhovateľovi podľa dohody z XX.X.XXXX nájomné vo výške 5.193.498,- Sk
a dňa 15.3.2005 nájomné vo výške 2.532.400,- Sk, nájomné vo výške 64.352,- Sk doposiaľ odporca
navrhovateľovi neuhradil. Navrhovateľ trvá na úroku z omeškania z nezaplateného nájomného za
obdobie od X.X.XXXX S. XX.X.XXXX. Zo sumy mesačného nájomného 199.750,-Sk podľa pripojeného

rozpisu mal odporca uhradiť navrhovateľovi úrok z omeškania v celkovej výške 2.205.388,80 Sk. Keďže
podľa dohody zo dňa XX.X.XXXX mu uhradil len sumu 934.829,- Sk, požaduje navrhovateľ od odporcu,
aby mu z tohto titulu zaplatil sumu 1.270.559,80 Sk. Pokiaľ ide o úrok z omeškania z nezaplateného
nájomného od X.XX.XXXX S. X.X.XXXX, na tomto nároku netrvá a v tejto časti berie tiež svoj návrh
späť. Navrhuje, aby súd naďalej vo veci konal o nezaplatenom nájomnom vo výške 64.352,- Sk a o

úrokoch z omeškania za obdobie od 4.8.1996 do 30.9.1999 v sume 1.270.259,80 Sk, spolu v sume
1.334.911,80 Sk s príslušenstvom. Uplatnený úrok z omeškania vo výške 13 % ročne uplatňuje len z
nezaplateného nájomného, t. j. zo sumy 64.352,- Sk od 1.3.2006 do zaplatenia. Navrhol konanie v časti
uplatneného nároku na zaplatenie nájomného a úrokov z omeškania z nezaplateného nájomného za
obdobie od X.X.XXXX S. XX.X.XXXX a úrokov z omeškania z nezaplateného nájomného od 1.10.1999

do 1.2.2005 v celkovej sume 1.197.488,20 Sk s prísl. zastaviť. Ako prílohu pripojil vyčíslenie úrokov z
omeškania pri sadzbe 18 % ročne zo sumy 199.750,- Sk, ktoré vyčíslil za jednotlivé mesiace od mesiaca
august 1996 do mesiaca september 1999, pričom úrok z omeškania je vyčíslený za každý jednotlivý
mesiac od 4. dňa príslušného mesiaca do 30.9.1999 a sumár týchto vyčíslených úrokov za jednotlivé
mesiace predstavuje sumu 2.205.388,80 Sk.

Odporca sa k čiastočného späťvzatiu návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 8.8.2008, v ktorom
s čiastočným späťvzatím návrhu nesúhlasil. Tvrdil, že navrhovateľovi na nájomnom nič nedlží, namietal
nesprávnosť vyčíslenia úroku z omeškania, pretože úrok z omeškania je dennou sankciou a vyčísľuje sa
spôsobom počet dní omeškania x denná sadzba za omeškanie, prepočítaná z ročnej sadzby. Spôsob
výpočtu predložený navrhovateľom sa uplatňuje pri úrokoch z úveru. Taktiež predložená príloha k

podaniu - vyčíslenie úroku z omeškania nekorešponduje s návrhom na zmenu petitu a nie je teda jasné,
aký úrok navrhovateľ požaduje, z akej omeškanej sumy, a z akého titulu mal odporca túto sumu platiť.
Odporca vzniesol námietku premlčania uplatneného úroku z omeškania, pretože pôvodný návrh bolpodaný 21.4.2005, t. j. po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty a aj právo na úrok z omeškania
za posledný deň omeškania 30.9.1999 sa premlčal 30.9.2002, resp. 1.10.2002.

Z výpisu z účtu odporcu súd zistil, že dňa XX.X.XXXX bola poukázaná na účet navrhovateľa č.

XXXXXXXXXX/XXXX suma 1.587.793,- Sk, dňa 1.3.2005 bola poukázaná na účet navrhovateľa č.
XXXXXXXXX/XXXX suma 6.139.844,- Sk (č. l. 136, 137 spisu).

O návrhu navrhovateľa na zastavenie konania súd rozhodol uznesením zo dňa XX.X.XXXX Č.. Y..
XXC/XX/XXXX-XXX tak, že späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie nájomného a úrokov z omeškania z
nezaplatenéhonájomnéhozaobdobieod4.3.1996do30.9.1999aúrokov zomeškaniaznezaplateného
nájomného od 1.XX.XXXX S. X.X.XXXX a to v celkovej sume XX.XXX,XX €. (X.XXX.XXX,XX SK)

nepripustil a konanie v tejto časti nezastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 4.4.2009.

Ďalším podaním doručeným súdu dňa XX.X.XXXX, doplneným podaním dňa XX.X.XXXX, navrhovateľ
skutkovo a právne vymedzil návrh navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému
sa vyjadrila právna zástupkyňa odporcu podaním dourčeným súdu dňa X.X.XXXX. Pojednávanie bolo
nariadené na deň XX.XX.XXXX, vykonané nebolo z dôvodu navrhovateľom vznesenej námietky

zaujatosti zákonnej sudkyne, o ktorej námietke rozhodol Krajský súd Žilina uznesením XNcC/X/XXXX-
XXX zo dňa 3.2.2010 tak, že sudkyňu JUDr. H. G. vylúčil z prejednania a rozhodovania veci vedenej na
tunajšom súde pod sp. zn. XXC/XX/XXXX.

Na základe doplneného podania navrhovateľa doručeného súdu dňa 28.9.2010 na zastavenie konania
v časti bolo uznesením č. k. XXC/XX/XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX konanie v časti uplatneného

nároku na zaplatenie sumy 36.392,49 € zastavené.

Navrhovateľ zotrval na návrhu na zaplatenie sumy 44.089,01 € (1.328.225,52 Sk) spolu s úrokom z
omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 2.136,09 € (64.352,- Sk) od 1.3.2006 do zaplatenia. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť v spojitosti s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu Žilina č. k. XCo/X/
XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX.

Na pojednávaní konanom dňa 15.8.2012 vykonanom v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa
navrhovateľ uviedol, že zotrváva na návrhu na začatie konania čo do zaplatenia sumy 1.328.225,75 Sk,
pričom po odpočítaní z tejto sumy 64.352,- Sk je možné dospieť k výsledku 1.263.873,75 Sk, ktorej sumy
sa navrhovateľ domáha v konaní titulom úrokov z omeškania. Nájomné bolo vyčíslené pri zohľadnení
výšky nájmu 1.500,- Sk za 1 m2. Uviedol, že sa domáha úroku z omeškania zo sumy 64.952,- Sk

od 11.3.2006 do zaplatenia. Odporca namietol správnosť vyčíslenia úroku z omeškania z dôvodu, že
navrhovateľ nezapočítal do zaplateného nájomného i sumu 1.000.000,- korún, ktorú uhradil na základe
rozsudku OS Žilina, sp. zn. XXCb/XXX/XX a následne bol preto nesprávne vyčíslený úrok z omeškania.
Pojednávanie bolo odročené za účelom špecifikácie navrhovateľom nároku uplatneného v konaní.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu sa písomným podaním doručeným súdu dňa

X.X.XXXX vyjadril k tvrdeniam odporcu na pojednávaní dňa XX.X.XXXX. Uviedol, že pokiaľ odvíja
navrhovateľ svoje nároky od sumy 1.500,- Sk/m2, táto suma bola stanovená na základe znaleckého
posudku a potvrdenia Mestského úradu Žilina, ako i na základe uznania tejto sumy za 1 m2 odporcom
z pozemku navrhovateľa. Čo sa týka celkového uplatneného nároku navrhovateľa, pokiaľ sa vezme
do úvahy mesačné nájomné 199.750,- Sk, ktoré bolo v tomto konaní účastníkmi ustálené, keď sa

konanie viedlo ešte pod číslom XXC XX/XXXX, potom od 1.7.1996 do 30.9.1999 vychádza nájomné za
39 mesiacov v celkovej výške 7.790.250,- Sk. Ak je preukázané, že navrhovateľ obdŕžal od odporcu
podľa dohody ku dňu 30.9.1999 sumu 5.193.498,- Sk a následne dňa 1.3.2005 sumu 2.532.400,- Sk,
ostáva nezaplatené nájomné za vyššie uvedené obdobie vo výške 64.352,- Sk a na tomto nedoplatku
na nájomnom navrhovateľ zotrváva a žiada ho priznať aj s 13%-ným úrokom z omeškania od 1.3.2006,

t.j. od doby, kedy si nárok navrhovateľ uplatnil súdnou cestou. Pokiaľ ide o úrok z omeškania za
obdobie užívania pozemku navrhovateľa odporcom od 1.7.1996 do 30.9.1999, tento úrok z omeškaniapredstavuje sumu 2.198.702,75 Sk, ak sa vezme do úvahy, že podľa dohody účinnej ku dňu 30.9.1999
vyplatil odporca navrhovateľovi z toho titulu sumu 934.829,- Sk, ostáva na vyplatenie úrok z omeškania
vo výške 1.263.873,75 Sk a na tomto nároku navrhovateľ za vyššie uvedené obdobie zotrváva.

Pokiaľ odporca tvrdí, že do úhrady nájomného sa má započítať aj suma 1.000.000,- Sk, ktorú sumu
odplatil navrhovateľovi na základe iného konania, tu navrhovateľ poznamenáva, že sa jedná o úhradu
nájomného za užívanie pozemku za obdobie 4.3.1996 - 30.6.1996, a toto obdobie predchádza obdobiu,
za ktoré si navrhovateľ v tomto konaní nájomné - úhradu za užívanie pozemku uplatňuje.

Odporca sa k vyjadreniu navrhovateľa vyjadril podaním doručeným súdu dňa 18.10.2012. Uviedol, že

navrhovateľovi zaplatil:

1.000.000,- Sk titulom nájomného zmysle rozsudku OS Žilina sp. zn. XX X.,

5.193.498,- Sk titulom nájomného podľa dohody zo dňa 20.8.1999 za obdobie od 1.7.1996 do 30.9.1999,

3.380.695,- Sk titulom doplatku nájomného za obdobie od 1.7.1996 do 30.9.1999 (- zaplatené v celkovej
sume 6.139.844,- Sk).

Odporca tak zaplatil titulom nájomného sumu 9.574.193,- Sk.

Odporca zaplatil navrhovateľovi titulom úrokov z omeškania:

587.793,- Sk v zmysle rozsudku OS Žilina sp. zn. XX X. za obdobie od 4.3.1996,

934.829,- Sk podľa dohody zo dňa 20.8.1999 za obdobie od 1.7.1996 do 30.9.1999,

2.759.149,- Sk - na základe výzvy navrhovateľa zo dňa 24.1.2005 (- zaplatené v celkovej sume
6.139.844,- Sk).

V podaní vzniesol námietku premlčania.

Navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX uviedol, že čo sa týka súm uvedených v časti
II. vyjadrenia, teda sumy 1.000.000,- Sk, 5.193.498,- Sk, 3.380.695,- Sk, tieto sumy boli skutočne
navrhovateľovi zo strany odporcu uhradené. Čo sa týka bodov C v časti II. a III. vyjadrenia, skutočne
bola navrhovateľovi zaplatená suma 6.139.844,- Sk, z čoho predstavuje 3.380.695,- Sk nájomné a

zvyšok 2.759.149,- Sk úroky z omeškania. Nie je si však istý sumami uvedenými v časti III. - úroky z
omeškania v bodoch A a B vyjadrenia odporcu. Na návrh navrhovateľa bolo pojednávanie odročené,
nakoľko navrhovateľ sa k spornej otázke na pojednávaní vyjadriť nevedel.

Právny zástupca navrhovateľa sa vo veci vyjadril ďalším písomným vyjadrením doručeným súdu dňa
XX.XX.XXXX, v ktorom uviedol, že pokiaľ ide o ďalšiu sumu, ktorú navrhovateľ od odporcu za užívanie

jeho pozemkov obdŕžal, nejedná sa o sumu 3.380.695,- Sk, ale o sumu 2.532.400,- Sk. Nároky, ktoré
si odporca v tomto konaní uplatnil, nemôžu byť premlčané, ako to uvádza odporca, pretože vychádzajú
z výsledkov konania o čiastočnej neplatnosti dohody, ktorú vyslovil súd, a keďže sa jedná o relatívnu
neplatnosť, navrhovateľ mohol tieto nároky uplatniť len po právoplatnosti tohto konania a do podania
návrhu neuplynula premlčacia lehota.

V podaní doručenom súdu 28.12.2012 uviedol právny zástupca navrhovateľa, že na pojednávaní dňa
28.11.2012 obaja účastníci ustálili, že dohoda, ktorej čiastočná neplatnosť bola vyslovená v konaní
B. Ž. XC/XXX/XX, bola uzatvorená dňa 20.8.1999. Podľa názoru navrhovateľa je dátum uzavretia
tejto dohody významný, pretože rieši dohodu o nájomnom (úhrada za užívanie pozemku navrhovateľa
odporcom), ako aj úrokov z omeškania, a to za obdobie od 1.7.1996 do 30.9.1999. Keďže v tejto dohode

sa konštatuje toto obdobie a uvádzajú sa aj sumy, ktoré podľa dohody má odporca navrhovateľovi
vyplatiť, ktoré sumy skutočne odporca aj navrhovateľovi vyplatil, z čoho vyplýva, že akékoľvek uplatnené
nároky navrhovateľa voči odporcovi a plnenia odporcom navrhovateľovi pred týmto dátumom sú pre toto
obdobie právne i skutkovo irelevantné a touto dohodou účastníci dohody nepriamo prehlásili, že za toto
obdobie predtým odporca navrhovateľovi nič nepoukázal. Z tohto dôvodu je právne irelevantná pre totoobdobie aj platba, ktorá sa spomína v zápisnici zo dňa 28.11.2012 vo výške 1.587.793,- Sk, ku ktorej
platbe predložil poverený pracovník odporcu na tomto pojednávaní výpis D. H. zo dňa 21.5.1999, ktorý
je zhodný aj s dátumom úhrady tejto sumy. V konaní XC/XXX/XX riešil súd otázku čiastočnej neplatnosti

dohody medzi účastníkmi zo dňa 20.8.1999 za obdobie od 1.7.1996 do 30.9.1999, neplatnosť tejto
dohody sa týkala bodov 2. a 3. dohody o zaplatení nájomného za tento pozemok vo výške 5.193.498,-
Sk a úrokov z omeškania z dlžnej sumy vo výške 934.829,- Sk. Keďže si odporca nesplnil podmienky
dohody zo dňa 20.8.1999, za ktorých podmienok navrhovateľ túto dohodu uzavrel v zníženej výške
nájomného zo sumy 1.500,- Sk ročne za 1 m2 na sumu 1.000,- Sk na 1m2, úspešne sa domáhal

neplatnosti časti tejto dohody, a preto je nesporné, že po právoplatnom skončení konania o čiastočnej
neplatnosti tejto dohody si odporca uplatnil doplatenie rozdielu, k čomu čiastočne aj odporca pristúpil a
zvyšok sa domáha navrhovateľ voči odporcovi v tomto konaní. Podľa názoru navrhovateľa bol odporca
zo strany súdu správne vyzvaný, aby predložil doklady osvedčujúce jeho tvrdenia v tomto konaní, že
navrhovateľovi už nič nedlhuje z uplatnených nárokov a že mu ešte vyplatil viac, ako mu patrilo. Podľa
názoru navrhovateľa toto odporca preukázať nemôže, pretože také doklady nemá. V dokladoch odporcu

sa nachádza len jedno jediné plnenie odporcu navrhovateľovi, ktoré sa týka tohto konania, a to suma
6.139.844,- Sk.

Z výpisu z účtu odporcu zo dňa X.XX.XXXX súd zistil, že na účet navrhovateľa bola dňa 1.12.1999
poukázaná suma 6.128.327,- Sk.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním zo dňa 7.2.2013, v ktorom uviedol, že

spresňuje svoje doterajšie vyjadrenia čo do upustenia od zmätočnej terminológie „nájmu“ a „úrokov z
omeškania z nájmu“, a to v súvislosti s navrhovateľovým vyšpecifikovaním svojho návrhu ako žaloby
o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 44.089,- € s príslušenstvom za obdobie od 1.7.1996 do
30.9.1999.

1. Suma 1.587.793,- Sk (52.705,- €), ktorú odporca uhradil navrhovateľovi 21.5.1999 - jedná sa platbu

za obdobie do 30.6.1996, t. j. za obdobie, v rozsahu ktorého vzal navrhovateľ žalobu späť, resp. konanie
bolo právoplatne zastavené a teda nemôže byť táto suma predmetom konania. Výška tejto platby bola
stanovená v rozsudku OS Žilina č. k. XXCb/XXX/XX na základe uznania nároku a predstavovala
bezdôvodné obohatenie s príslušenstvom za obdobie od 1.2.1996 do 30.6.1996. Doklad o zaplatení
predložil odporca súdu na pojednávaní dňa 28.11.2012.

2. Suma 6.128.327,- Sk (203.423,19 €), ktorú odporca zaplatil navrhovateľovi 1.12.1999 - jedná
sa o sumu vyplatenú odporcom navrhovateľovi na základe dohody o majetkovom vysporiadaní
nehnuteľnosti - pozemku na čerpacej stanici Žilina, Predmestská ul. a finančnom vyrovnaní uzatvorenú
dňa 20.8.1999 (ďalej len „dohoda“). Podľa bodu 2. Dohody sa právny predchodca odporcu zaviazal
zaplatiť navrhovateľovi nájomné za obdobie od 1.7.1996 do 30.9.1999 spolu v sume 5.193.498,- Sk

a podľa bodu 3. Dohody úrok z omeškania vo výške 18 % z dlžnej sumy nájmu, a to 934.829,- Sk.
Rozsudkom OS Žilina č. XC XXX/XX-XX zo dňa 12.12.2003 v spojitosti s rozsudkom KS Žilina č. k. XCo
XXX/XX zo dňa 23.9.2004 právoplatným 15.11.2004 a vykonateľným 19.1.2005, bolo určené, že dohoda
je neplatná v časti bodu 2. a poslednej vety textu dohody, čím právny dôvod, na základe ktorého odporca
zaplatil dňa 1.12.1999 navrhovateľovi 6.128.327,- Sk, sa stal od počiatku neplatným. Z uvedeného

dôvodu prijal navrhovateľ predmetnú platbu na základe neplatného úkonu a teda v zmysle § 451 OZ
ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré odporca žiada započítať s bezdôvodným obohatením odporcu z
titulu umiestnenia jeho stavby na pozemku navrhovateľa. Nie je však možné už uvedenú sumu deliť
na čas zodpovedajúcu nájmu a úroku z omeškania, nakoľko tá časť dohody, v ktorej sa tak účastníci
dohodli, je neplatná.

Pokiaľ ide o preukázanie zaplatenia sumy 6.128.327,- Sk dňa 1.12.1999, odporca upravuje svoje
predchádzajúce vyjadrenia, v ktorých bol uvedený nesprávny dátum, t. j. 30.9.1999 a prikladá doklad o
úhrade príslušnej platby. Zároveň odporca poukazuje na to, že zaplatenie tejto sumy nie je sporné, čo
opakovane potvrdil aj navrhovateľ.

3. Suma 6.139.844,- Sk (203.805,48 €), ktorú odporca uhradil navrhovateľovi 1.3.2005 - uvedenú

sumu vyplatil odporca navrhovateľovi až po právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o čiastočnej
neplatnosti dohody. V konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia je irelevantné, či išlo o platbu nazáklade listu navrhovateľa zo dňa 15.11.2004 alebo 24.1.2005, nakoľko v oboch listoch požadoval
navrhovateľ doplatok nájomného a rôzne vypočítaného úroku z omeškania so zaplatením nájomného.
Doklad o zaplatení 6.139.844,- Sk predložil odporca súdu na pojednávaní dňa 28.11.2012.

Z vyššie uvedeného preukázateľne vyplýva, že odporca zaplatil, resp. vydal bezdôvodné obohatenie
navrhovateľovi za umiestnenie svojej stavby na pozemkoch navrhovateľa bez právneho dôvodu (bez
platnej nájomnej zmluvy) v spornom období od 1.7.1996 do 30.9.1999 spolu sumu 12.268.171,- Sk
(407.228,57 €).

Navrhovateľ od počiatku konania používa zmätočnú terminológiu, keď na jednej strane svoj žalobný

návrh na opakovanú výzvu špecifikoval ako žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, naďalej však
vo svojich vyjadreniach požaduje a vyčísľuje nájomné a úroky z omeškania a z nájmu. Navrhovateľ
neuvádza, kedy sa mal odporca dostať do omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia, neuvádza
teda, kedy sa stala navrhovateľova pohľadávka na vydanie bezdôvodného obohatenia splatnou.
Navrhovateľ ako základ nároku automaticky bez bližšieho odôvodnenia použil výšku bezdôvodného
obohatenia, ako aj úroku z omeškania, z ktorej vychádzal rozsudok pre uznanie č. XXCb/XXX/XX, a to

napriek tomu, že v uvedenom konaní išlo o bezdôvodné obohatenie výlučne za obdobie od 1.2.1996
do 30.6.1996. Odporca poprel, že výška bezdôvodného obohatenia 1.500,- Sk/m2 nie je sporná,
keďže počas trvania tohto konania navrhovateľ nepredložil žiadny dôkaz o tom, že sa jedná o bežné
nájomné v danej lokalite za obdobnú nehnuteľnosť. V zmysle posledného vyjadrenia navrhovateľa zo
dňa 27.12.2012 bodu 5 na strane 2 za obdobie od 1.7.1996 do 30.9.1999 predstavovalo „nájomné“

pri sume 1.500,- Sk/1 m2 sumu 7.790.247,- Sk a v kontexte právnej klasifikácie žaloby ako o vydanie
bezdôvodného obohatenia potom možno uvedené považovať za vyčíslenie bezdôvodného obohatenia.
Odporca vydal navrhovateľovi preukázateľne obohatenie v celom rozsahu, ako ho navrhovateľ vyčíslil.
S poukazom na platnú právnu zásadu zakotvenú v § 566 OZ, v zmysle ktorej sa plnenie započítava
najskôr na istinu a až potom na úroky, ak v danom prípade zaplatená suma 12.268.171 Sk prevyšuje

celú sumu istiny bezdôvodného obohatenia 7.790.247,- Sk, potom vo zvyšnom rozsahu 4.477.924,- Sk
(12.268.171,- Sk - 7.790.247,- Sk) možno považovať platbu odporcu navrhovateľovi za prípadné úroky z
omeškania. Pokiaľ navrhovateľom boli prezentované viaceré výpočty úrokov z omeškania, tieto v konaní
o vydanie bezdôvodného obohatenia nie je možné použiť čo do času, odkedy ich požaduje, ako aj čo
do výšky sadzby a základu (istiny).

U nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je osobitne upravený, stanovený čas splnenia dlhu,
preto v zmysle § 563 OZ dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Navrhovateľ prvýkrát vyzval odporcu na plnenie listom zo dňa 15.11.2004. Vtedy nadobudol aj rozsudok,
ktorým sa určilo, že časť dohody je neplatná, právoplatnosť. Odporca má za to, že najskôr tento dátum
možno považovať za deň splatnosti pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia. Navyše v časti

6.128.327,- Sk, v ktorej odporca plnil dňa 1.12.1999 na základe čiastočne neplatnej dohody, sa odporca
ani nemohol dostať do omeškania. Podľa požadovanej výšky bezdôvodného obohatenia 7.790.247,- Sk
ostalo nevydané ku dňu najskoršej možnej splatnosti bezdôvodné obohatenie v sume 1.661.920,- Sk
(7.790.247,- Sk - 6.128.327,- Sk), ktoré uhradil odporca navrhovateľovi 1.3.2005. Zvyšná časť platby
zo dňa 1.3.2005, ktorá predstavuje sumu 4.477.924,- Sk (6.139.844,- Sk - 1.661.920,- Sk) viacnásobne

prevyšuje akýkoľvek úrok z omeškania zo sumy 1.661.920,- Sk od 15.11.2004 do 1.3.2005, kedy došlo
k zaplateniu zvyšnej časti istiny. Pritom pri výpočte úrokov z omeškania bolo potrebné vychádzať
z aktuálnej úrokovej sadzby, nakoľko podľa v tom čase platnej právnej úpravy bola výška úrokov z
omeškania 2-násobok diskontnej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovateľ nepreukázal, že by sa bol odporca na jeho úkor obohatil,
resp. že odporca nevydal celé bezdôvodné obohatenie aj s príslušenstvom. Naopak odporca má za to,
že vyplatená suma 12.268.171 Sk vysoko prevyšuje akýkoľvek legitímny nárok navrhovateľa na vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 1.7.1999 do 30.9.1999 vrátane príslušenstva.

Odporca tiež nesúhlasil s názorom navrhovateľa, podľa ktorého mala začať plynúť premlčacia doba až

po právoplatnosti rozsudku OS Žilina č. k. XC XXX/XXXX, ktorým bola vyslovená relatívna čiastočná
neplatnosť dohody. Keďže v konaní ide o vydanie bezdôvodného obohatenia, úprava premlčania nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia je špeciálnou úpravou v zmysle § 107 ods. 1 a 2 OZ, podľa
ktorého sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohatenia, a kto sa na jeho úkor obohatil, pričomnajneskôr sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď k nemu došlo. Rozsudok XC XXX/XXXX môže mať význam
maximálne vo vzťahu k subjektívnej premlčacej lehote. Nezavedenie platobného systému, ktoré bolo
podkladom pre vydanie rozsudku v konaní XC XXX/XXXX, bolo navrhovateľovi oznámené listom zo

dňa 21.9.2001, ktorý prevzal dňa 4.10.2001. Práve tento dátum je rozhodujúci pre určenie okamihu,
kedy sa navrhovateľ dozvedel o nesplnení v Dohode dohodnutých podmienok a zároveň si mohol po
prvý krát uplatniť svoj nárok. K uplynutiu subjektívnej lehoty došlo najneskôr dňa 26.9.2004, teda dva
roky po podaní žaloby na určenie čiastočnej neplatnosti dohody. V žalobe navrhovateľ sám uvádza:
„Keby som bol vedel, že mi žalovaný neumožní realizáciu kreditného systému, nebol by som súhlasil so

znížením nájomného.“ Je potom zrejmé, že navrhovateľ o skutočnosti bezdôvodného obohatenia vedel
4.10.2001, avšak najneskôr v čase podania žaloby, t. j. 26.9.2002. K uplynutiu objektívnej premlčacej
lehoty dôjde uplynutím troch rokov od získania bezdôvodného obohatenia. V dôsledku vyhlásenia
dohody za čiastočne neplatnú došlo k bezdôvodnému obohateniu dňom uzavretia dohody, t. j. 20.8.1999
a v zmysle uvedeného objektívna doba na uplatnenie bezdôvodného obohatenia uplynula najneskôr
20.8.2002. Navrhovateľovi nič nebránilo v tom, aby sa v konaní o relatívnu neplatnosť, alebo zároveň

s ním, domáhal aj vydania bezdôvodného obohatenia pred uplynutím premlčacej doby. Preto odporca
trvá na vznesenej námietky premlčania v celom rozsahu a považuje nárok navrhovateľa na vydanie
bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom za obdobie od 1.7.1999 do 30.9.1999 za premlčaný v celom
rozsahu, nielen v rozsahu úrokov z omeškania.

Na pojednávaní konanom dňa 7.6.2013 bol vyhlásený rozsudok. Navrhovateľ uviedol, že si uplatňuje

náhradu trov konania. Zástupkyňa odporcu výslovne uviedla, že odporca si trovy konania neuplatňuje.

Z pripojeného spisu XX X. XXX/XX sa súd oboznámil s listom vlastníctva č. XXXX vyhotoveným dňa
XX.X.XXXX, z ktorého zistil, že ako výlučný vlastník parciel registra CKN parc. č. XXXX o výmere 15
m2, zastavané plochy, XXXX o výmere 6 m2, zastavané plochy a XXXX/X o výmere 1577 m2, ostatné
plochy je vedený I. S., C.., G. XXXX/XX.

Podľa ust. § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj OZ) kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ust. § 451 ods.2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ust § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrh zamietol.

Súd v konaní postupoval v zmysle § 132 O.s.p., podľa ktorého dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust.

§ 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných
dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich
pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 44.089,01 €
(1.328.225,52 Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 2.136,09 € (64.352,-
Sk) od 1.3.2006 do zaplatenia, pričom žalovaná istina pozostáva zo sumy 2.136,09 € (64.352,- Sk),

ktorú si navrhovateľ uplatnil titulom nájomného resp. bezdôvodného obohatenia a sumy 41.952,92 €
(1.263.873,52 Sk) uplatnenej titulom úrokov z omeškania. Navrhovateľ v priebehu konania uvádzal
zmätočné tvrdenia ohľadom právnej kvalifikácie uplatneného nároku. Spočiatku tvrdil, že sa domáha
zaplatenia žalovanej sumy titulom nájomného, neskôr uvádzal ako titul uplatneného nároku bezdôvodné
obohatenie, pričom sa zároveň v konaní o uplatnenom nároku vyjadroval ako o nájomnom.

Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Účastníci konania
nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia
veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok
alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť
pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť
plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo

potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami
spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť
vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú.

Ak teda súd rozhoduje o peňažnom plnení, ktoré vychádza zo skutkových tvrdení, ktoré umožňujú

posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa iných noriem, ako je žalobcom navrhované, resp. výsledky
vykonaného dokazovania umožňujú podriadiť uplatnený nárok pod iné hmotnoprávne ustanovenie,
než akého sa žalobca dovoláva, je povinnosťou súdu uplatnený nárok takto posúdiť bez ohľadu
na to, či v žalobe právny dôvod požadovaného plnenia je alebo nie je uvedený, alebo je uvedený
nesprávne.Nemožnopretouprieťsúdu,abyvspojenísoskutkovýmizisteniamiurobilsámodlišné,právu

zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného plnenia.

(Uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009)

Právna kvalifikácia nebola medzi účastníkmi sporná, počas konania sa zhodli na tom, že nárok je
uplatnený titulom bezdôvodného obohatenia. Podľa názoru súdu sa v danej prejednávanej veci jedná
o nárok uplatnený titulom bezdôvodného obohatenia.

Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia založené
na tom, že právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj ak dodatočne odpadol. Bezdôvodné
obohatenie vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok bezdôvodne obohateného rozmnoží o
nové majetkové hodnoty, ale môže spočívať i v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by
k tomu inak došlo, keby si obohatený plnil svoje povinnosti. Predpokladom vzniku zodpovednosti z

bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka je plnenie bez právneho
dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Každý sa môže domáhať vydania bezdôvodného
obohatenia do tej výšky, do ktorej bolo toto obohatenie získané na jeho úkor.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom nebola nikdy

uzatvorená zmluva o nájme pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa, účastníci sa teda nikdy na
podstatnej náležitosti nájomnej zmluvy, a to výške nájomného, nedohodli. Odporca však pozemky vo
vlastníctve navrhovateľa užíval od 1.2.1996 do 30.9.1999. Skutočnosť, že čerpacia stanica odporcu
bola umiestnená na pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľa a že v danom konkrétnom prejednávanom
prípade teda prospech vznikol odporcovi, ktorý realizoval právo nájmu bez toho, aby za to platil úhradu

a bez toho, aby sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky, ktoré by musel inak vynaložiť v súvislosti s
právnym vzťahom, ktorý zakladá právo vec užívať, mal súd nesporne preukázanú zo zhodných tvrdení
účastníkov.

Preto pokiaľ odporca pri uplatnení nároku na náhradu za užívanie pozemku a na úrok z omeškania
vychádzal z rozsudku OS Žilina XXCb/XXX/XXXX zo dňa 11.5.1999 sp. zn. XXCb/XXX/XX, ktorýnadobudol právoplatnosť dňa 13.5.1999, v ktorom konaní právny predchodca terajšieho odporcu
uznal nárok navrhovateľa jednak na zaplatenie „nájomného“ v celkovej výške 1.000.000,- Sk za
päť mesiacov užívania pozemku a jednak na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 18% ročne za

obdobie od 1.2.1996 do 30.6.1996, z dôvodu nezaplatenia nájomného za jednotlivé mesiace, vzhľadom
na neexistenciu nájomnej zmluvy však nie je možné v danom prejednávanom prípade uvažovať o
nájomnom, ale je potrebné podriadiť prípad pod ustanovenia OZ upravujúce bezdôvodné obohatenie.
Okrem toho sa uznávací prejav odporcu o výške náhrady za užívanie pozemku, resp. výške nájomného
týkal len obdobia od 1.2.1996 do 30.6.1996, teda nie obdobia nasledujúceho po 1.7.1996. O úroku z

omeškania od 1.7.1996 do 30.9.1999 súd nikdy nerozhodoval, pretože navrhovateľ zobral späť svoje
žaloby v konaniach vedených na OS Žilina vo veci úhrady nájmu za pozemok za obdobie od 1.7.1996 do
30.11.1996, od 1.12.1996 do 30.4.1997 a od 1.5.1997 do 30.9.1997 podľa bodu 5. Dohody uzatvorenej
dňa 20.8.1999. Nebolo preto pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že úrok z omeškania vo výške 18 % bol
priznaný súdom. Z uznania nároku za obdobie od 1.2.1996 do 30.6.1996 však nie je možné automaticky
vyvodzovať, že odporcom došlo k uznaniu nároku na nájomné aj do budúcnosti a bola teda medzi

účastníkmi uzatvorená nájomná zmluva ústnou formou a tiež nie je možné automaticky vyvodzovať, že
zostranyodporcudošlokuznaniunárokunaúhraduzaužívaniepozemkudobudúcnostivovýške,vakej
k uznaniu došlo v konaní XXCb/XXX/XXXX, teda 1.500,- Sk/m2/rok. Obe sporové strany sa zhodli na
tom, že sa jedná o nárok navrhovateľa uplatnený titulom bezdôvodného obohatenia na strane odporcu.

V konaní bolo nesporne preukázané, že pozemky boli odporcom užívané bez právneho dôvodu, preto

mal navrhovateľ právo na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v náhrade za užívanie
pozemku.

Súd mal preukázané, že nárok na náhradu za užívanie pozemku za obdobie od 1.2.1996 do 30.6.1996
bol navrhovateľom proti odporcovi uplatnený v konaní vedenom na OS Žilina pod sp.zn. XXCb/XXX/
XX a vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom pre uznanie, keďže odporca akceptoval výšku nájmu určenú

znaleckým posudkom vo výške 1.500,- Sk/m2 ročne a sám navrhol, aby súd vydal rozsudok, ktorým
zaviaže odporcu na zaplatenie sumy 1.000.000,- Sk ročne spolu s príslušenstvom za obdobie od
1.2.1996 do 30.6.1996. Zároveň bolo rozhodnuté aj o príslušenstve žalovanej sumy, a to úroku z
omeškania vo výške 18% ročne zo sumy 200.000,- Sk od 4.3.1996 až do zaplatenia, zo sumy 200.000,-
Sk od 4.4.1996 až do zaplatenia, zo sumy 200.000,- Sk od 4.5.1996 až do zaplatenia, zo sumy

200.000,- Sk od 4.6.1996 až do zaplatenia, zo sumy 200.000,- Sk od 4.7.1996 do zaplatenia. Na
základe právoplatného rozsudku XXCb/XXX/XXXX zo dňa 11.5.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 13.5.1999, zaplatil odporca navrhovateľovi sumu 1.587.793,- Sk dňa 21.5.1999, z toho 1.000.000,-
Sk titulom nájomného a 587.793 titulom úroku z omeškania. Tento nárok však nebol predmetom tohto
konania.

Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 2.136,09 € (64.352,- Sk) titulom
bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku v období od 1.7.1996 do 30.9.1999 (39 mesiacov),
účastníci spočiatku ustálili výšku náhrady za užívanie pozemku za jeden mesiac vo výške 199.750 Sk,
následne odporca túto výšku namietal. Pri pôvodne ustálenej výške náhrady 199.750 Sk za mesiac by
predstavovala náhrada za užívanie pozemku za 39 mesiacov sumu 7.790.250 Sk. Súd mal v konaní

preukázané z výpisu z účtu odporcu zo dňa 1.12.1999, že odporca na účet navrhovateľa poukázal dňa
1.12.1999 sumu 6.128.327,- Sk a dňa 1.3.2005 sumu 6.139.844,- Sk na základe výzvy navrhovateľa zo
dňa 15.11.2004 resp. 24.1.2005. Zaplatenie týchto súm navrhovateľovi nebolo medzi účastníkmi sporné.

Pokiaľnavrhovateľtvrdil,žetohtokonaniasatýkalenplnenie6.139.844,-Sk,tototvrdenienezodpovedá
pravde, nakoľko pre toto konanie má význam aj plnenie odporcu poskytnuté navrhovateľovi titulom

dohody zo dňa 20.8.1999, na základe ktorej zaplatil odporca navrhovateľovi dňa 1.12.1999 sumu
6.128.327,- Sk (5.193.498,- Sk + 934.829,-Sk). Súd v konaní XC/XXX/XX rozhodol rozsudkom OS
Žilina, sp. zn. XC/XXX/XX-XX zo dňa 12.12.2003 tak, že určil, že dohoda o majetkovom vysporiadaní
nehnuteľnosti - pozemku na Č. Ž., C. O.. o finančnom vyrovnaní, uzavretá medzi navrhovateľom a
odporcom s účinnosťou ku dňu 30.9.1999, je neplatná v časti bodu 2 a poslednej vety textu tejto dohody.

(G. H., Z..G.. zaplatí navrhovateľovi za pozemok uvedený v bode 1 za obdobie od 1.7.1996 do 30.9.1999
1.000,- Sk za 1m2 ročne, čo činí spolu 5.193.498,- Sk. Účastníci tejto dohody prehlasujú, že zaplatenímpohľadávok špecifikovaných v bode 2, 3 a 5 sú ich vzájomné práva a záväzky vyrovnané a zanikajú).
Vzhľadom na neplatnosť dohody vyslovenú súdom by si účastníci mali vrátiť všetko, čo si na základe
tejto dohody plnili (§ 457 OZ). Súd mal v konaní z listinných dôkazov a zo zhodných tvrdení účastníkov

preukázané, že odporca uhradil navrhovateľovi na základe hore uvedenej dohody uzatvorenej dňa
20.8.1999 titulom náhrady za užívanie pozemkov pod čerpacou stanicou na ul. C. D. Ž. za obdobie od
1.7.1996 do 30.9. 1999 celkom sumu 6.128.327,- Sk, a to ako titulom samotnej náhrady za užívanie
pozemku (v dohode je uvedený ako dôvod platby nájomné), tak i titulom úrokov u omeškania. Vzhľadom
na vyslovenie neplatnosti dohody však nie je možné sumu 6.128.327,- Sk deliť na časť zodpovedajúcu

nájmu a úroku z omeškania, nakoľko tá časť dohody, v ktorej sa tak účastníci dohodli, je neplatná, preto
je nutné konštatovať, že odporca plnil navrhovateľovi dňa 1.12.1999 sumu 6.128.327,- Sk, ktoré plnenie
si započítal oproti svojmu záväzku na zaplatenie bezdôvodného obohatenia navrhovateľovi za užívanie
pozemku za obdobie od 1.7.1996 do 30.9. 1999.

V konaní bola vznesená odporcom námietka premlčania, preto súd ex offo skúmal, či došlo k premlčaniu
práva navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať, ako všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Pri bezdôvodnom obohatení plynie subjektívna a objektívna premlčacia doba,
pričom subjektívna dvojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa oprávnená osoba dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jej úkor obohatil. Táto plynie v rámci 3-ročnej objektívnej
premlčacej doby, ktorá uplynie za tri roky odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo.

Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že nároky, ktoré si v tomto konaní uplatnil, nemôžu byť premlčané, pretože
vychádzajú z výsledkov konania XC/XXX/XXXX o čiastočnej neplatnosti dohody, ktorú vyslovil súd, a
keďže sa jedná o relatívnu neplatnosť, navrhovateľ mohol tieto nároky uplatniť len po právoplatnosti
tohto konania a do podania návrhu neuplynula premlčacia doba, súd sa s týmto tvrdením nestotožnil.
Ustanovenie § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje, kedy dôjde k premlčaniu práva na

vydanie bezdôvodného obohatenia, a síce, že sa toto právo premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnenýdozvie,žedošlokbezdôvodnémuobohateniuaktosanajehoúkorobohatil,pričomnajneskôr
sa toto právo premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo. Súd sa stotožnil s názorom odporcu, ktorý tvrdil, že navrhovateľ sa dozvedel o tom,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu odporcu, už dňa 4.10.2001, kedy bol navrhovateľovi doručený

list odporcu zo dňa 21.9.2001, ktorým odporca oznámil navrhovateľovi, že kreditný systém spoločnosti
odporcunebuderealizovanýnačerpacejstaniciumiestnenejnapozemkochvovlastníctvenavrhovateľa.
Dátum doručenia listu odporcu navrhovateľovi 4.10.2001 nebol medzi účastníkmi sporný, navrhovateľ
ho nenamietal.

K vzniku bezdôvodného obohatenia u odporcu dochádzalo v období od 1.7.1996 do 30.9.1999, kedy

odporca bez právneho dôvodu užíval pozemky vo vlastníctve navrhovateľa. Objektívna premlčacia doba
na vydanie bezdôvodného obohatenia tak začala plynúť dňa 1.10.1999 a uplynula dňa 1.10.2002.

Keďže sa navrhovateľ dozvedel, že sa odporca na jeho úkor bezdôvodne obohatil, pretože si nemienil
splniť záväzky vyplývajúce z dohody uzatvorenej dňa 20.8.1999, už doručením dňa 4.10.2001 výpovede
zmluvy o obstaraní veci reg. č. : XXXXX/XXXXXX/XX/Bn zo dňa 1.2.2000, začala od tohto dňa plynúť

subjektívna premlčacia doba, a to v rámci trojročnej premlčacej doby, a obidve, teda subjektívna a
objektívna premlčacia doba uplynuli dňa 1.10.2002. Navrhovateľ mohol počas celého roka od 4.10.2001
do 1.10.2002 podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku odporcom v
období od 1.7.1996 do 30.9.1999. Navrhovateľovi muselo byť už 4.10.2001 zrejmé, že vzhľadom
na nedodržanie podmienok dohody potenciálne mohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia,

pričom súd uvádza vznik bezdôvodného obohatenia vzhľadom na konštatované premlčanie len ako
možnosť preto, lebo znalecký posudok vyhotovený dňa 29.1.199 v konaní XXCb XXX/XX-XX Žilinskou
univerzitou v Žiline, Ústavom súdneho inžinierstva uvádzal ako odporúčanú výšku obvyklého nájomného
v danej lokalite v rozmedzí od 1000,- do 1500,- Sk/ročne, z čoho vyplýva, že „nájomné“ dohodnuté v
dohode zo dňa 20.8.1999 bolo v odporúčaných limitoch znaleckým posudkom. Na zistenie skutočnej

výšky bezdôvodného obohatenia, na ktorej sa účastníci nezhodli vzhľadom na zo strany odporcuspochybňovaný základ pre výpočet náhrady za užívanie pozemku vo výške 1.500 Sk/m2/rok by bolo
potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by však bolo v tomto prípade nadbytočné.

Odporca si uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov odporcom

období od 1.7.1996 do 30.9.1999 s poukazom na celkovú sumu náhrady za užívanie pozemku vo
výške 7.790.250 Sk. Súd však musí konštatovať, že odporca si svoju povinnosť vydať bezdôvodné
obohatenie navrhovateľovi vzniknuté odporcovi tým, že užíval pozemky pod čerpacou stanicou bez
právneho dôvodu, splnil v celom rozsahu, pretože dňa 1.3.2005 poukázal na účet navrhovateľa sumu
6.139.844,- Sk a dňa 1.12.1999 sumu 6.128.327,- Sk.

Súd dospel k záveru, že právo navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vzhľadom na

podanie návrhu na začatie konania dňa 21.4.2005 premlčalo v trojročnej objektívnej premlčacej dobe,
ktorá uplynula dňa 1.10.2002, a aj z uvedeného dôvodu bol nútený návrh na začatie konania zamietnuť.

Vzhľadom na to, že inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od osoby,
ktorá ich získala niektorou zo skutkových podstát uvedených v ust. § 451 - 454 OZ, odvodzuje
sa výška plnenia za užívanie cudzej veci plnením bez právneho dôvodu od výšky súm vynakladaných

obvykle v danom mieste a čase užívania obdobnej veci, spravidla formou nájmu a ktorú by nájomca za
obvyklých okolností bol povinný platiť podľa platnej nájomnej zmluvy. Obohatenie užívateľa spočíva v
tom, že užíval cudziu vec a keďže nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu práva nájmu
vrátiť, je preto povinný vrátiť bezdôvodné obohatenie v peňažnej forme. Pokiaľ jej výška nie je predpisom
stanovená, určí ju súd podľa svojej úvahy opierajúc sa o finančné ocenenie prospechu, ktorý účastníkovi

užívaním veci vznikol. Nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške žalovanej istiny bol
navrhovateľom uplatnený na základe výšky nájomného dohodnutého medzi navrhovateľom a odporcom
v konaní XXCb XXX/XX, teda je pravdepodobné, že náhrada za užívanie pozemkov odporcom by bola
určená v období od 1.7.1996 v rovnakej výške. Preto súd vzhľadom na konštatovanie premlčania práva
navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia dospel k výpočtu náhrady za užívanie pozemku

navrhovateľom za obdobie od 1.7.1996 do 30.9.1999 v celkovej výške 7.790.250 Sk, pri ktorom výpočte
vzal za základ sumu 1.500,- Sk /m2/rok, vychádzal z takto určenej výšky náhrady, i keď zo záveru
znaleckého posudku vyhotoveného v konaní XXCb XXX/XX-XX Žilinskou univerzitou v Žiline, Ústavom
súdneho inžinierstva dňa 29.1.1999 mal súd preukázané, že odporúčaná výška obvyklého nájomného
v danej lokalite je v rozmedzí od 1000,- do 1500,- Sk/ročne. Práve s poukazom na takto znaleckým

posudkom stanovenú výšku nájomného sa účastníci konania dohodli v dohode zo dňa 20.8.1999 na
takom finančnom vyrovnaní, že podľa bodu 2. Dohody G. H., Z..G.. zaplatí S.. I. nájomné za pozemok
uvedený v bode 1 vo výške 1.000,- Sk/m2 ročne za obdobie od 1.7.1996 do 30.9.1999, čo činí spolu
5.193.498,- Sk a podľa bodu 3. S. G. H., a.s. zaplatí S.. I. úrok z omeškania vo výške 18 % z dlžnej
sumy nájmu, čo činí 934.829,- Sk. Súd neskúmal výšku bezdôvodného obohatenia a ani za účelom jej

zistenia nevykonal dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania vzhľadom na premlčanie práva
navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Pre úplnosť súd uvádza, že hľadisko právnej kvalifikácie je rozhodujúce i pre posúdenie splatnosti
istiny a počiatok omeškania. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi aj zaplatenia úrokov z
omeškania, uplatnených za jednotlivé mesiace, akoby bol medzi účastníkmi založený záväzkovo-

právny vzťah na základe nájomnej zmluvy, takto uplatnený nárok nemá vzhľadom na jeho právnu
kvalifikáciu opodstatnenie. Keďže uplatnený nárok bol podriadený pod hmotnoprávnu normu upravujúcu
bezdôvodné obohatenie, na vydanie ktorého má oprávnený nárok odvtedy, ako sa dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, preto v zmysle § 563 OZ dlžník
je povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Odporca bol vyzvaný na plnenie

až listami zo dňa 15.11.2004, resp. 24.1.2005 , na základe ktorých aj plnil, a to dňa 1.3.2005 sumu
6.139.844,- Sk (pred tým plnil dňa 1.12.1999 sumu 6.128.327,- Sk), mal by navrhovateľ nárok na úrok z
omeškania až odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti požadovanej sumy bezdôvodného obohatenia.
Podľa názoru súdu však plnil odporca premlčaný dlh, a to v sume vysoko prevyšujúcej výšku náhrady za
užívanie pozemku za obdobie od 1.7.1996 do 30.9.1999 určenej zo základu 1.500,- Sk/m2/rok vo výške

7.790.250 Sk. Úroky z omeškania nie sú súčasťou pohľadávky, ale len jej príslušenstvom. Právne úkony
týkajúce sa hlavnej veci sa zásadne vzťahujú aj na jej príslušenstvo. Keďže ku dňu 1.10.2002 došlo kpremlčaniu práva navrhovateľa na pohľadávku vzniknutú titulom bezdôvodného obohatenia, premlčalo
sa i právo s pohľadávkou spojené, teda právo na úroky z omeškania.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojitosti s ust. § 151 ods. 1

O.s.p. a úspešnému odporcovi, ktorému by patrila náhrada trov konania, ktorý však výslovne uviedol,
že náhradu trov konania si neuplatňuje, náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.), t.j. ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O. s. p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred

súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím
dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O. s. p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.