Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. máj 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/167/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111223303
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5111223303.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľov:
1) B. L., Q.. Z., H.. XX.XX.XXXX, C.: XXX XX E. F. XX, právne zast.: Advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom: V. Tvrdého 17, Žilina, 2/ B. A., Q.. Z., H.. XX.XX.XXXX, C.: D. - Z., A. Č.. XXX, Č. Q., 3/ P. Z., H..
XX.XX.XXXX, C.: E. H. Z., Z. K. XXX, 4/ D. S., Q.. Z., H.. XX.XX.XXXX, C.: Q.Ž., T. M. XXX/XX, 5/ F. E.,
Q.. Z., H.. XX.XX.XXXX, C.: S., Ž. XXX/XX, 6/ Z. Z., H.. XX.XX.XXXX, C.: S. Č.. XXX, proti odporcom:

1/ N. N., 2/ D. K., obaja zastúpení: Slovenský pozemkový fond, IČO: 17335345, so sídlom: Búdkova 36,
817 15 Bratislava, o určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie E. H. Z. ako parcela registra
EKN č. XXXX, orná pôda o výmere 805 m2, patrila ku dňu smrti B. Z., rod. U., nar. X.X.XXXX, zomr.
X.X.XXXX, naposledy bytom E. F. Č.. XX do jej výlučného vlastníctva.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka 1/ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX domáhala, aby súd určil, že
navrhovateľka je výlučným vlastníčkou nehnuteľnosti vedenej na LV XXXX, k. ú. E. H. Z. B. G. XXXX,
orná pôda o výmere XXX m2. Svoj návrh odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou uvedenej parcely,
pritom na LV sú ako podieloví spoluvlastníci obaja rovnako po 1 vedení odporcovia 1/ a 2/. Pravdou však

je, že v minulosti túto nehnuteľnosť nadobudla matka navrhovateľky B. Z., a to na základe darovacej
zmluvy č. d. XXX/XX, uzavretej v Ž. dňa XX.X.XXXX medzi Š. U., st. a matkou navrhovateľky B. Z.,
Q.. U., ako obdarovanou. V darovacej zmluve sa výslovne uvádza, že tieto nehnuteľnosti napriek tomu,
že sú vedené na meno odporcov 1/ a 2/, patria do jeho výlučného vlastníctva, a že tieto daruje matke
navrhovateľky. Zmluva bola riadne zaregistrovaná pod č. d. XXX/XX a Daňovým úradom v E. H. Z.,
pod p. r. XXXX/XX zdanená a spoplatnená. Napriek tomu, že došlo k prevodu vlastníctva darovacou

zmluvou č. d. XXX/XX, nedošlo k zápisu vlastníctva k tejto nehnuteľnosti do pozemkovej knihy, a preto
sporná nehnuteľnosť nemohla byť predmetom prejednania dedičstva po matke navrhovateľky B. Z., nar.
X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom v E. F. XX. Ako dedičia do úvahy po B. Z. prichádzajú
B. L., Q.. Z., nar. XX.XX.XXXX, B. A., rod. Z., nar. XX.XX.XXXX, P. Z., nar. XX.X.XXXX, D. S., nar.
XX.X.XXXX a Ing. U. Z., nar. XX.X.XXXX. Matka navrhovateľky B. Z. darovala spornú nehnuteľnosť
navrhovateľke ústnou darovacou zmluvou koncom roku XXX0 a od tejto doby navrhovateľka túto

nehnuteľnosť ako svoje výlučné vlastníctvo užívala. Všetci do úvahy prichádzajúci právni nástupcovia
po B. Z. túto skutočnosť potvrdili navrhovateľke na vyjadreniach, čím udelili súhlas navrhovateľke, aby si
tietonehnuteľnostivysporiadaladosvojhovlastníctva.RovnakoMestoE.H.Z.nemalovýhradykuvzniku
vlastníckeho práva vo svojom vyjadrení č. XXXX/XXXX-Z. zo dňa XX.X.XXXX. Keďže predchodkyňa
navrhovateľky jej matka B. Z. nehnuteľnosť nadobudla v roku 1948 a užívala ju ako výlučný vlastník
až do konca roka 1960, kedy túto nehnuteľnosť ústnou zmluvou darovala navrhovateľke, je nesporné,

že matka navrhovateľky nadobudla vlastnícke právo vydržaním, a to už aj podľa ustanovení Strednéhoobčianskeho zákonníka. Navrhovateľka ústnou darovacou zmluvou vstúpila do oprávnenej držby a ako
oprávnený držiteľ sa stala výlučným vlastníkom nehnuteľnosti po uplynutí zákonom stanovenej doby.

Z výpisu z LV č. XXXX S. k. ú. E. H. Z. mal súd preukázané, že na LV sú vedení ako podieloví
spoluvlastníci parcely registra „E“ č. XXXX o výmere XXX m2, orná pôda N. N. (D.) a K. D., každý v
podiele 1.

Z darovacej zmluvy (č. l .5) súd zistil, že darovacia zmluva bola vyhotovená na predtlači kúpno-

predajnej zmluvy, pričom názov kúpno-predajná je prečiarknutý a nad týmto názvom je dopísané strojom
„darovacia“. Zmluva bola uzatvorená medzi Štefanom Franekom st., obyvateľom v F.ci ako darujúcim
a B. Z., Q.. U., obyvateľkou v F. H. E. ako obdarenou dňa XX. A. XXXX. Zmluvou darca daroval
obdarovanej svoju nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v obci E. H. Z., zapísanú v pozemno-knižnej zápisnici
č. XXXXA S. Z..Č.. XXXX, vedenú na iných majiteľov, ktorá ale v skutočnosti vlastníckym právom
titulom kúpy prislúcha vyššie menovanému darcovi a za obapolne dohodnutú hodnotu X.XXX,- Kčs s

tým, že št. prevodné poplatky a všetky s touto kúpou a s pozemno-knižným prepisom spojené výlohy
povinná obdarovaná znáša. Obdarovaná osvedčila, že vyššie označené nehnuteľnosti za uvedenú
hodnotu preberá, ktorá sa jej do vena započítava. Darca podpísaný na zmluve uznal, že vyššie uvedenú
nehnuteľnosť obdarovanej ako svojej dcére daruje s výhradou započítania do vena. Obdarovaná B.
Z., Q.. U. prehlásila, že týmto darom je z rodičovského majetku úplne vyplatená a na tento rodičovský

majetok viac žiadne nároky nečiní. Podľa bodu 4. zmluvy obdarovaná do úžitku darovanej nehnuteľnosti
ihneď vstúpila. Na zmluve sú účastníci zmluvy podpísaní nasledovne: pod predtlačou „odpredávateľ“
je podpis Š. U. a pod predtlačou „kupiteľka“ podpis B. Z., Q.. U.. Pod podpismi účastníkov zmluvy je
písacím strojom napísané, že že verejný notár M.. Q. E. dosvedčuje, že je mu osobne známy Š. U.,
roľník z F., ktorý túto listinu pred ním po prečítaní, vysvetlení a porozumení a odobrení vlastnoručne

podpísal dňa XX.A. XXXX. Pod týmto textom je umiestnená okrúhla pečiatka verejného notára M.. Q. E..
Zmluva je na ďalšej strane opatrená pečiatkou Okresného súdu v E. H. Z. a pečiatkou: „V pozemkovej
knihe podľa návrhu uznesenia prevedené, OS v E. H. Z., odd. pozkn. X.K. XXXX“.

Z vyjadrenia Mesta Kysucké Nové Mesto zo dňa XX.X.XXXX adresovaného navrhovateľke súd zistil, že
Mesto Kysucké Nové Mesto nemá výhrady k vzniku vlastníckeho práva k nehnuteľnosti: pozemku KN
G. XXXX, orná pôda o výmere XXX m2.

Z osvedčenia o dedičstve č. k. XXD XXX/XXXX, M. XXX/XX T. M. XX.X.XXXX, ktoré nadobudlo

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.X.XXXX, vydaného JUDr. B. Š., notárom so sídlom v Žiline, ako
súdnym komisárom, na základe poverenia OS v Žiline vo veci prejednania dedičstva po poručiteľke B.
Z., rod. U. súd zistil, že dedičmi zo zákona v prvej skupine zákonných dedičov podľa § 473 OZ sú deti
poručiteľky: B. L., Q.. Z., B. A., Q.. Z., P. Z., D. S., Q.. Z., P.. U. Z..

Podľa úmrtného listu zo dňa XX.XX.XXXX vydaného Matričným úradom Mesta Banská Bystrica súd
zistil, že P.. U. Z. zomrel dňa XX.XX.XXXX.

Slovenský pozemkový fond - zástupca odporcov ako neznámych vlastníkov sa k návrhu na začatie
konania vyjadril podaním doručeným súdu XX.XX.XXXX. Vo vyjadrení uviedol, že už pri prejednaní

dedičstva po neb. B. Z. sa mohli dedičia domáhať, že sporná nehnuteľnosť patrí do dedičstva. Čo sa
týka zmlúv uzavretých od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, tieto museli mať písomnú formu a na jej účinnosť
sa vyžadovalo privolenie ONV podľa zákona č. 65/1951 Zb. a pokiaľ toto privolenie absentovalo, zmluva
nebola perfektná. Ďalej poukázal na nezaznamenanie zmluvy v pozemkovej knihe, keďže určite bola
zmluva na zápis do pozemkovej knihy predložená, lebo je zaregistrovaná pod č. d. XXX/XX. Tento stav

si mala právna predchodkyňa odstrániť. Čo sa týka vyjadrenia Mesta Kysucké Nové Mesto, toto nemá
právne opodstatnenie, pretože sa nejedná o majetok mesta, ale o správu SPF Bratislava v zmysle
platných právnych predpisov.

Na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX navrhovateľka zotrvala na návrhu na začatie konania v

celom rozsahu. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že Š. U. nehnuteľnosť daroval B.
Z. na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX. Pozemok nadobudol od pôvodných vlastníkov v
40-tych rokoch kúpnymi zmluvami, ktoré boli neformálne, pretože sa jednalo o osoby, ktorým hrozila
deportácia do koncentračných táborov a títo v snahe vyhnúť sa jednak deportáciám, jednak šikanovaniuod vtedajších štátnych orgánov, prevádzali svoj majetok ústnymi zmluvami. Potom zrejme emigrovali,
ich osud nie je známy ani účastníkom a ani ich právnym predchodcom. Preto je v darovacej zmluve
zo dňa XX.X.XXXX uvedené, že Š. U. daruje B. Z. aj pozemno-knižné parcely, vrátane parcely XXXX,

ktorá je v pozemkovej knihe vedená na iných majiteľov, a ktorú on nadobudol titulom kúpnych zmlúv do
svojho výlučného vlastníctva.

Navrhovateľkapoukázalanato,žedoroku1960natentopozemokchodilipoceste,ktoráišlakrajomrolí,
ale potom, ako družstvo tieto role zobralo, zoralo aj cestu a na pozemok už nebol žiadny riadny prístup.

Navrhovateľka sa pamätá, že keď mala 6 rokov, jej rodičia na tento pozemok už chodili a brali odtiaľ aj
trávu, dovtedy bývali od pozemku asi 20 minút pešej chôdze. Potom im zhorel dom a presťahovali sa
do novopostaveného domu v Kysuckom Lieskovci. odkiaľ to bolo k pozemku už ďalej, museli chodiť až
cez ochodnický most a okolo štreky. Navrhovateľka začala pracovať na pozemku od svojich 15 rokov,
chodievalanapozemokspolusrodičmi.V60-tomrokujejrodičiapovedali,abysipozemokvzala,pretože
oni sú už starší, a aby si to užívali. Ešte asi päť rokov mali zabezpečený prístup po ceste, ktorá išla

krajom polí a potom už museli nosiť trávu v batohoch a dostávali sa na pozemok cez les. Od roku 1965
sa pozemok užíval tým spôsobom, že ho chodili iba trochu očistiť z tŕňov. Následne pozemok v podstate
neužívali, len sa tam chodievali pozrieť a vytrhali tam tŕne.

Odporca žiadal návrh zamietnuť s poukazom na nepreukázanie nadobudnutia vlastníckeho práva

matkou navrhovateľky B. Z., keďže nie je preukázané ani vlastnícke právo samotného darcu, nakoľko v
zmluvejenapísané,žepozemokjevedenýnainýchmajiteľov.Zmluvabolapodpísanáeštezauhorského
obyčajového práva, kedy mal zápis do pozemkovej knihy konštitutívny charakter.

Na pojednávaní bol vypočutý ako svedok manžel navrhovateľky U. L., ktorý uviedol, že s navrhovateľkou

uzatvoril manželstvo v roku 1957. Svedok tiež pochádza z Kysuckého Lieskovca. Pozná pomery v rodine
navrhovateľky, je mu známe, že dom rodiny navrhovateľky vyhorel a od roku 1943 bývali v Kysuckom
Lieskovci, kde si postavili nový dom. Potom, ako s navrhovateľkou uzatvorili manželstvo, chodieval
na pozemok pomáhať svokrovcom. Následne, keďže svokrovci už nevládali a nestíhali pozemok
obhospodarovať, lebo svokra bola obéznejšia a svokor chodil na montáže, pozemok začali obrábať

svedok s navrhovateľkou. Je mu známe, že rodičia navrhovateľky pozemok darovali navrhovateľke v
roku 1960. Od roku 1960 pozemok užívajú stále rovnako. Pozemok bol za riekou až za železnicou, bol
vzdialený od rieky asi jeden kilometer. Chodili na pozemok od rieky buď cez hon, keď bolo pokosené
a keď tam bolo niečo zasadené, hon obchádzali. Svedok uviedol, že nie je mu známe, ako nadobudol
pozemok Š. U., ale svokrovci dali navrhovateľke a svedkovi pozemok preto, lebo pozemok nevládali

ďalej obrábať.

Súd uznesením sp. zn. XC/XXX/XXXX-XX rozhodol o pripustení zmeny návrhu na začatie konania,
ktorým zmeneným návrhom sa navrhovateľka domáhala určenia, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č.
XXXX, k.ú. Kysucké Nové Mesto ako G. XXXX, orná pôda, o výmere XXX Z.2, patrila ku dňu smrti Anny

Mitkovej, rod. Frankovej, nar. 07.02.1921, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom: E. F. Č.. XX, do
jej výlučného vlastníctva. Uznesením bol zároveň pripustený vstup do konania navrhovateľov 2/ - 6/,
nakoľko novopristupujúci navrhovatelia 2/ - 4/ sú dedičmi po poručiteľke B. Z. na základe osvedčenia o
dedičstve XXD XXX/XXXX zo M. XX.X.XXXX a navrhovatelia 5/ a 6/ sú právnymi nástupcami po U. Z.
na základe osvedčenia o dedičstve XXD/XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorý je právnym nástupcom

po B. Z. podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD XXX/XXXX T. M. XX.X.XXXX.

Dňa XX.X.XXXX bolo vo veci vykonané pojednávanie, na ktorom bolo vykonané dokazovanie výsluchom
navrhovateľky 1/ a zástupkyne SPF. Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti navrhovateľov 2/-6/,
ktorým bolo predvolanie na pojednávanie riadne doručené do vlastných rúk, z neúčasti na pojednávaní

ich ospravedlnil právny zástupca s poukazom na dôvody pracovné, rodinné a zdravotné na strane
navrhovateľov 2/ - 6/.

Právny zástupca navrhovateľky poukázal na zápis na darovacej zmluve, podľa ktorého bol zápis do
pozemkovej knihy prevedený X. K. XXXX a samotná navrhovateľka, resp. jej právna predchodkyňa

nemohla ovplyvniť, aby k tomuto prevodu do pozemkovej knihy skutočne došlo, pretože vychádzala z
dôvery v úradnú listinu, ktorá mala byť aj náležitým spôsobom potvrdená a intabulovaná do pozemkovej
knihy.Podľa ust. § 80 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku, (ďalej len O.s.p.),
návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ust. § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) vlastníctvo veci
možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu
alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa ust. § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov a ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desiatich rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podľa
ods. 3 cit. zák. ustanovenia do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

Podľa ust. § 868 OZ pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa ust § 115 zákona č. 141/1950 Zb. (ďalej len SOZ) vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo,

ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

Podľa ust. § 116 ods. 1 SOZ vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145)
a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

Podľa ust. § 145 ods. 1 SOZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu
vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.

Podľa ust. § 145 ods. 2 SOZ v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa ust. § 566 ods. 1 SOZ lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento zákon
určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára 1951; ak
určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať.

Podľa ust. § 566 ods. 2 SOZ to isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

Súd v konaní postupoval podľa ust. § 132 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), podľa
ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo najavo včítane toho, čo uviedli

účastníci. Zároveň podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p. si súd osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom
tvrdení účastníkov. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd
rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností,
ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné
pochybnosti.

Navrhovatelia v rade 1/- 6/ sú vecne legitimovaní v predmetnej veci, nakoľko sú zákonnými dedičmi po
svojej právnej predchodkyni B. Z..

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd návrh vyhovel. Mal preukázané, že právna

predchodkyňa navrhovateľov - matka navrhovateľov B. Z. nadobudla nehnuteľnosť - parcelu registra
EKN č. XXXX, orná pôda o výmere XXX m2, titulom vydržania.

Vlastnícke právo je možné nadobudnúť originárnym alebo derivatívnym spôsobom. Originárne
(pôvodne) sa nadobúda vlastníctvo vytvorením novej veci, spracovaním veci, nadobudnutím úžitkov

a prírastkov veci, prisvojením si veci. K týmto prípadom možno zaradiť i nadobudnutie vlastníctva zo
zákona alebo rozhodnutím štátneho orgánu, resp. vydržanie. Pôvodnosť týchto spôsobov spočíva v tom,
že právo vlastníka sa neodvodzuje od žiadneho právneho predchodcu, prípadne vlastníctvo predchodcuúplne zaniklo. Odvodene (derivatívne) sa vlastnícke právo najčastejšie nadobúda právnymi úkonmi
medzi živými, predovšetkým zmluvami alebo v dôsledku smrti fyzickej osoby, a to dedením.

Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona pri splnení
zákonom požadovaných predpokladov, teda musí sa jednať o spôsobilý predmet vydržania, držba
musí byť oprávnená a nepretržitá. Výsledkom splnenia všetkých zákonom požadovaných predpokladov
vydržania je nadobudnutie vlastníckeho práva k veci vydržiteľom, a to okamihom uplynutia vydržacej
doby. Keďže tento právny následok nastáva priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu konštitutívne

rozhodnutie štátneho orgánu.

Predpokladom vydržania práva je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej
viere, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej
viere, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera
držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná i z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti,

ktorú možno s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu od každého subjektu práva požadovať,
mal alebo mohol by mať pochybnosti, že užíva aj pozemok, ktorého vlastníctvo nenadobudol. Pokiaľ sa
nadobúdateľnehnuteľnostichopínazákladeprávnejskutočnostispôsobilejknadobudnutiuvlastníckeho
práva držby pozemku, na ktorú sa táto právna skutočnosť nevzťahuje, môže byť so zreteľom ku všetkým
okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom aj tejto parcely. Oprávnená držba sa nemusí opierať o platný

nadobúdací titul, môže ísť aj o domnelý právny dôvod, teda o prípad, kedy je držiteľ so zreteľom ku
všetkým okolnostiam v dobrej viere, že tu taký titul je, hoci v skutočnosti tomu tak nie je. Dobrá viera
je psychický stav držiteľa, taký držiteľ sa domnieva, že mu vykonávané právo patrí, hoci tomu tak v
skutočnosti nie je. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno súdiť, že
toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosti, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej

viery, sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti
nadobudnutia, teda tzv. titulu uchopenia sa držby ktorým môže byť napríklad aj existencia zmluvy, ktorá
je pre určitú vadu neplatná. Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto skutočnosti pritom zaťažuje toho, kto
tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. Pretože dobrú vieru je potrebné hodnotiť
objektívne, pričom kritériom je, ako by vec posúdil priemerný človek pri zachovaní obvyklej opatrnosti,

nemožno dospieť k záveru, že za rovnakej situácie by jedna osoba bola v takto kvalifikovanej dobrej
viere a druhá nie. Pritom však je potrebné okolnosti a z nich vyplývajúce právne dôsledky uchopenia
držby skúmať u každého držiteľa zvlášť.

Na území Slovenska sa do XX. XX. XXXX uplatňovalo uhorské obyčajové právo, v ktorom bol pre

zápisvlastníckehoprávaknehnuteľnostiamzakotvenýobligatórnyintabulačnýprincíp.Prenadobúdanie
vlastníctva k nehnuteľnostiam bol smerodajný Pozemnoknižný poriadok z roku 1885 upravujúci
pozemkové knihy. V zákone uznaným právnym spôsobom nadobúdania vlastníctva bol pri prevode
nehnuteľných vecí zápis do pozemkovej knihy (intabulácia), t. j. pozemnoknižné odovzdanie, ktoré
spočívalo v tom, že dovtedajší pozemnoknižný vlastník vydal vkladné povolenie; toto povolenie bolo

samostatným, od právneho titulu formálne oddeleným aktom. Zmluvný prevod nehnuteľnosti sa teda
uskutočňoval nielen vlastnou zmluvou, ale musel byť nevyhnutne zavŕšený odovzdaním, a to tzv.
intabuláciou alebo zápisom (vkladom) do verejných kníh k tomu určených, ktorý zápis mal konštitutívne
účinky. Zo zásady, že vlastníkom nehnuteľnosti vpísanej do pozemkovej knihy môže byť len ten,
kto je v nej ako vlastník uvedený, boli dve výnimky, kedy vlastníctvo niekto mohol nadobudnúť bez

pozemnoknižného vpisu, a to dedenie a vydržanie vlastníctva. Podľa uhorského obyčajového práva
platného na Slovensku do 31. 12. 1950 bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo i vydržaním za
predpokladu existencie kvalifikovanej držby a uplynutia stanoveného času - 32 rokov. Nepostačovala
samotná faktická držba, ale aj vedomie držiteľa, že vec mu patrí vlastníckym právom. Vydržanie bolo
prípustné voči každému. Podobné podmienky vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti určoval

aj Občiansky zákonník z roku 1950 (zák. č. 141/1950 Zb.) v ustanoveniach § 115, 116 ods. 1 a ust.
§ 145. Ustanovoval pre vydržanie nehnuteľnosti 10 ročnú vydržaciu lehotu s tým, že bola potrebná
dobromyseľnosť počas celého priebehu vydržacej lehoty. Podľa § 566 Občianskeho zákonníka z roku
1950vydržaciadoba,ktorázačalaplynúťpred1.1.1951saskončínajneskôruplynutímkratšejvydržacej
doby stanovenej OZ z roku 1950, počítanej od 1. 1. 1951.

Keďžekvydržaniudochádzauplynutímdobyatedanadobudnutievlastníctvanastávapriamozozákona,
súd ex offo skúmal, či boli splnené podmienky pre vydržanie nehnuteľnosti podľa ust. § 116 ods. 1 SOZ.
Bolo teda potrebné v konaní najskôr urobiť skutkové zistenia o tom, či B. Z. začala užívať pozemok parc.č. XXXX a posúdiť, či bola so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom pozemku,
či teda bola jeho oprávneným držiteľom, či jej oprávnená držba bola nerušená a trvala nepretržite do
konca roku 1960, a či teda vydržala vlastnícke právo k pozemku.

Súd mal v konaní preukázané, že právna predchodkyňa navrhovateľov Anna Mitková vstúpila do
držby pozemku parc. č. XXXX, zapísaného v pozemno-knižnej zápisnici č. XXXX v dobrej viere s tým,
že nadobudla vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti od svojho otca Š. U. titulom darovacej zmluvy
uzatvorenej dňa XX. A. XXXX pred verejným notárom M.. Q. E., pričom zmluva bola tiež opatrená

poznámkou, že v pozemkovej knihe bola prevedená, ktorý údaj nesporne vyvolal u B. Z. istotu o
nadobudnutí vlastníckeho práva titulom darovacej zmluvy. Uvedené svedčí o poctivosti nadobudnutia
držby pozemku B. Z. a vzhľadom na dobromyseľnosť B. Z. je irelevantné, že právny dôvod, na
základe ktorého došlo k uchopeniu držby B. Z., nebol perfektný vzhľadom na nevykonanie intabulácie
vlastníckeho práva do pozemkovej knihy k pozemku, ktoré právo nadobudol Š. U. a ktoré následne
darovacou zmluvou previedol na B. Z.. Súd mal tiež v konaní nesporne preukázané, že B. Z. pozemok

parc. č. XXXX nerušene a nepretržite držala a užívala až do konca roku 1960. Vzhľadom na užívanie
pozemku právnou predchodkyňou navrhovateľov do konca roku 1960 je zrejmé, že k uplynutiu 32-ročnej
vydržacej lehoty podľa uhorského obyčajového práva platného na území Slovenskej republiky do 31.
decembra 1950, ktorá lehota bola skrátená podľa § 566 SOZ na desať rokov, došlo do 31.12.1960.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že zákonom požadované predpoklady pre vydržanie
vlastníckeho práva pozemku parc. č. XXXX, zapísaného v pozemno-knižnej zápisnici č. XXXX B. Z.,
teda oprávnená držba, dĺžka, nerušenosť a nepretržitosť oprávnenej držby, boli splnené.

Súd vyhodnotil výpoveď svedka U. L. ako nevierohodnú a zmätočnú, svedok si svojimi tvrdeniami

protirečil, keď na jednej strane uvádzal, že B. Z. pozemok darovala v roku 1960 navrhovateľke 1/ a
na strane druhej uvádzal, že pozemok darovala aj svedkovi. Súd vychádzal z pôvodného vyjadrenia
navrhovateľky 1/ uvedeného v návrhu na začatie konania, podľa ktorého bol pozemok užívaný matkou
navrhovateľky do konca roku 1960, z čoho je zrejmé, že do 31.12.1960 uplynula potrebná 10-
ročná lehota na vydržanie nehnuteľnosti právnou predchodkyňou navrhovateľky, ktorá tak nadobudla

vydržaním vlastnícke právo k parcele EKN XXXX, keďže tento pozemok počas celej vydržacej doby
užívala v dobrej viere, že jej patrí, že vlastnícke právo k pozemku nadobudla od svojho otca darovacou
zmluvou uzatvorenou pred verejným notárom. Pokiaľ mala navrhovateľka 1/ vstúpiť do užívania
pozemku na základe toho, že matka B. Z. jej povedala, aby si pozemok vzala, resp. to mali povedať
navrhovateľke obaja rodičia, resp. mali obaja rodičia (alebo len B. Z.) darovať pozemok navrhovateľke

1/ a jej manželovi - svedkovi U. L., súd vzhľadom na nejednotné tvrdenia navrhovateľky 1/ a svedka
nemal preukázané, o aký právny úkon a kým bol urobený a komu bol určený, sa vlastne jednalo.
Nemal preukázané, či skutočne bol pozemok navrhovateľke 1/ zo strany jej matky darovaný alebo len
odovzdaný do užívania. Keďže podľa tvrdení navrhovateľky uvedených v návrhu na začatie konania
užívala B. Z. pozemok do konca roku 1960, kedy ho darovala navrhovateľke, (pričom prevod vlastníctva

pozemku darovaním súd v konaní preukázaný nemal), súd mal preukázané, že navrhovateľka 1/ začala
pozemok spolu so svojím manželom užívať. Vzhľadom na ročné obdobie je logické, že do užívania
pozemku využívaného na kosenie trávy nemohla vstúpiť v strede zimy, ale najskôr na jar, a keby aj
pozemokodvtedy(odjari1961)užívalaakosvojvlastný(čovšakvkonanípreukázanénebolo),nemohla
táto okolnosť spôsobiť pretrhnutie plynutia 10-ročnej lehoty potrebnej na vydržanie pozemku B. Z., ktorá

lehota uplynula XX.XX.XXXX.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania návrhu vyhovel a určil, že nehnuteľnosť zapísaná na
LV č. XXXX, katastrálne územie Kysucké Nové Mesto ako parcela registra EKN č. XXXX, orná pôda o
výmere XXX m2, patrila ku dňu smrti B. Z., rod. U., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, naposledy bytom E.

F. Č.. XX do jej výlučného vlastníctva, pretože B. Z. nadobudla vlastnícke právo k uvedenému pozemku
vydržaním za splnenia všetkých podmienok potrebných na vydržanie vlastníckeho práva.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého v zložitých prípadoch,

najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v
konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).