Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. január 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/248/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6012899367
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6012899367.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.

Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľov 1/ R.. O. K., nar. XX. XX. XXXX,
bytom M. V., Z. XX, 2/ R.. M. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. Y., V. XXX, 3/ R.. V. K., nar. XX. XX.
XXXX, bytom M. V., Z. XX, 4/ F. N., nar. XX. XX.XXXX, bytom G. Y., V. XXX, zastúpených JUDr. Petrom
Dlhopolčekom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Horná 51, proti odporcom 1/ R.. O. N., nar. XX.
XX. XXXX, bytom X. XXX, 2/ R. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. XXX, 3/ R.. W. E., rod. N., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Z., N. XX, odporkyňa 1/ a 3/ zastúpené JUDr. Tomášom Plankom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Námestie slobody 10, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie odporcov

proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22. 04. 2004 č. k.: 20C/38/02-129, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovia v 1/, 2/ a 3/ rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľom 1/ až 4/ trovy
odvolacieho a dovolacieho konania 4.159,33 € ako trovy právneho zastúpenia a 398 € iné trovy konania
do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku JUDr. Petrovi Dlhopolčekovi, advokátovi so sídlom v
Banskej Bystrici, Horná č. 51.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd určil, že navrhovatelia v prvom a v treťom rade sú ideálnymi podielovými
spoluvlastníkmi v 1/3-ine a navrhovatelia v druhom a štvrtom rade sú ideálnymi podielovými
spoluvlastníkmi v 1/3-ine k nehnuteľnosti, ktorá je evidovaná u Katastrálneho úradu, Správa katastra Z.

Z., kat. územie L., na LV č. XXXX, a to skladu súp. č. XXXX, ktorý je postavený na parcele č. KN XXXX/X.
Odporcom uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom trovy konania navrhovateľovi v prvom rade 58.330,--
Sk a navrhovateľovi v druhom rade 58.330,--Sk v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
spoločne a nerozdielne. Odporcom v prvom a druhom rade uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľom v
prvom až štvrtom rade trovy právneho zastúpenia 203.266,--Sk na účet právneho zástupcu JUDr. Petra
Dlhopolčeka spoločne a nerozdielne do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

V odôvodnení uviedol, že navrhovatelia sa domáhali určenia, že navrhovatelia v prvom a treťom rade

a navrhovatelia v druhom a štvrtom rade sú ideálnymi spoluvlastníkmi k vyššie uvedenej nehnuteľnosti
každý po jednej tretine. Po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd dospel k záveru, že navrhovatelia
v prvom a druhom rade a odporca v prvom rade uzavreli zmluvu o združení podľa § 834 Občianskeho
zákonníka (ďalej OZ). Ich úmyslom bolo kúpiť nehnuteľnosť a následne ju využívať formou prenájmu
tretím osobám. Dospel k záveru, že činnosť odporcu v prvom rade, pri ktorej uzavrel kúpnu zmluvu
ohľadom vyššie uvedenej nehnuteľnosti, bola činnosťou smerujúcou k splneniu účelu združenia a pretomajetok takto získaný sa stal podielovým spoluvlastníctvom všetkých troch účastníkov konania. Keďže
účastníci nemali zrušené BSM, v režime BSM sa spoluvlastníčkami stali aj ich manželky.

Proti rozhodnutiu sa odvolali odporcovia. Rozsudok okresného súdu žiadali zrušiť a vec vrátiť

prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Namietali závery prvostupňového súdu, ktorý sa opieral
o závery odvolacieho súdu vychádzajúce z komentára k § 834 OZ, aj keď je zrejmé, že komentár
nemá žiadnu právnu záväznosť. Vyjadrili názor, že zmluva o združení je formulovaná jasne a presne
a o jej obsahu niet pochybností. Poukázali na to, že súdy dospeli k svojmu rozhodnutiu na základe
neprimeraného výkladu vôle účastníkov zmluvy o združení, pričom tento výklad nevychádza z obsahu

zmluvy. Súd takto ich vôľu nahradil. Majú zato, že súd vôľu navrhovateľov v prvom a druhom rade
vyložil v rozpore s ust. § 35 ods. 2 OZ. Výklad zmluvy o združení súdom považovali za extenzívny
opierajúci sa len o všeobecnú formuláciu zakotvenú v čl. 3 zmluvy, ktorý nemá oporu ani v zákone, ani
vo vôli účastníkov. Vyslovili názor, že v čl. 1 zmluvy o združení je jednoznačne vymedzený presný účel
združenia, a to spoločné vykonávanie podnikateľskej činnosti na využívanie predmetnej nehnuteľnosti.
Žiadny ďalší spoločný cieľ, akým je podľa výkladu súdu kúpa tejto nehnuteľnosti, si zmluvné strany

nedohodli.Namietali,žezmluvanebolauzavretádňa18.12.1997,aleažvofebruári1998.Navrhovatelia
nijako nepreukázali, že zmluva vznikla k tomuto dátumu. Zmluva nemohla byť podpísaná v tento deň
ráno, lebo to nebolo technicky možné. Odporca v prvom rade bol od rána s likvidátorom podniku, ktorý
mu odovzdával nehnuteľnosť a doobeda podpisovali kúpnu zmluvu. Tento proces bol časovo náročný,
preto nebolo možné stihnúť aj uzatvorenie zmluvy o združení toto ráno. Zo zmluvy o združení vyplýva,

že zmluva bola uzatváraná až po uzatvorení kúpnej zmluvy, keď sa v zmluve na túto kúpnu zmluvu
poukazuje ako na už uzavretú dňa 18. 12. 1997. Poukázali na samotný návrh, v ktorom sa okrem iného
uvádza, že po odsúhlasení Zmluvy o združení bolo už len do tejto zmluvy dopísané miesto a dátum, kedy
došlo k jej uzatvoreniu, teda v Banskej Bystrici dňa 18. 12. 1997. Z toho vyplýva, že dátum dopísaný do
Zmluvy o združení sa nezhodoval so skutočným dátumom uzatvorenia zmluvy, ale že skutočný dátum

bol neskorší ako ten, ktorý do nej bol vpísaný. Namietali, že súd sa nevypriadal s argumentáciou odporcu
vprvomrade,žejehovôľouaúmyslomnikdynebolokúpiťnehnuteľnosťdopodielovéhospoluvlastníctva
spolu s navrhovateľom v prvom a druhom rade. Navrhovatelia mali vedomosť o tom, že v privatizačnom
procese nemohli nadobudnúť vlastníctvo k tejto veci na základe predmetnej kúpnej zmluvy, lebo by to
bolo v rozpore so zákonom, lebo kúpnu zmluvu mohla s likvidátorom uzatvoriť len osoba schválená

rozhodnutím Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku SR, pričom v tomto rozhodnutí
mená navrhovateľov nefigurovali. Namietali, že súd sa nevysporiadal s platnosťou, či neplatnosťou
kúpnej zmluvy zo dňa 18. 12. 1997, na základe ktorej odporca v prvom rade nadobudol nehnuteľnosť.
Podľa nich je zmluva platná, vlastníkom sa stal len odporca v prvom rade, súd však konštatoval, že
vlastníctvo patrí aj ďalším osobám. Ak nebola spochybnená platnosť tejto kúpnej zmluvy, ani platnosť

zmluvy o združení, nastáva zmätok a neistota, vedľa seba existujú dva platné protichodné právne akty,
určujúce rôznych vlastníkov tej istej nehnuteľnosti.

V doplnenom odvolaní uviedli, že z dokazovania vyplynulo, že vklad R.. O. K. bol v sprostredkovaní
osoby, ktorá dá peniaze, potom je absurdné predpokladať, že by malo byť pravdivé jeho tvrdenie, že za
takýto príspevok by sa mal stať 1/3 -tinovým vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Za sporné považujú aj

tvrdenia R.. M. N., ktorý na jednej strane tvrdí, že 1.750.000,--Sk požičal R.. R. N. na kúpu nehnuteľnosti,
čiže sa jednalo o zmluvu o pôžičke, na druhej strane tvrdí, že táto suma predstavuje vklad do združenia,
ale za podmienky, že peniaze sú jeho vlastníctvom a budú mu vrátené. Z toho je zrejmý rozpor. Buď je
to vklad do združenia, a v tom prípade sa vložené peniaze stávajú vlastníctvom združenia, alebo ide o
pôžičku, a potom ani u R.. N. nie je zrejmý jeho vklad do združenia.

Navrhovatelia v písomnom vyjadrení k odvolaniu rozsudok okresného súdu žiadali potvrdiť a odporcov
zaviazať na náhradu trov odvolacieho konania. K odvolaniu odporcov uviedli, že z ich strany zrejme
došlo k nepochopeniu prejednávanej problematiky a ich procesná obrana je v podstate totožná s
tou, ktorá je prezentovaná od samého počiatku. Za nesporne preukázané považovali, že zmluva o
združení bola uzavretá dňa 18. 12. 1997 a na základe tejto uzatvorenej zmluvy účastníci aj konali, R..

N. dňa 22.12.1997 dal príkaz na úhradu kúpnej ceny tak, ako je to upravené v čl. 2 bod 3 Zmluvy
o združení. Pokiaľ by takáto zmluva nebola uzavretá, nebol by tu dôvod na to, aby tieto finančné
prostriedky poukazoval na účet likvidátora. Konštatovali, že argumentáciu odporcov ohľadom vôle
účastníkov celkom nepochopili, pretože výklad Zmluvy o združení je bez akýchkoľvek pochybností ajednotlivé články sú v súlade s Občianskym zákonníkom a nedávajú inú možnosť výkladu. Postoj a
konanieodporcuvprvomradepovažovaliminimálnezaamorálne,pričomvodvolaníjeakosiopomínaná
skutočnosť, že nadobudnutie nehnuteľnosti bolo možné len na základe toho, že došlo k uzavretiu

Zmluvy o združení a poskytnutiu finančných prostriedkov na úhradu kúpnej ceny. Keby tomu tak
nebolo, nehnuteľnosť by nebola nadobudnutá, a to nielen nimi, ale ani odporcom v prvom rade, lebo
nemal finančné prostriedky na kúpu. Zdôraznili, že odporcovia sa v odvolaní vôbec nedotýkajú otázky
vrátenia peňazí. Záverom uviedli, že v akých ďalších otázkach podľa odvolania súdy pochybili, celkom
nepochopili. Tvrdenie odporcu v prvom rade o akejsi zaneprázdnenosti pri preberaní haly považovali

za účelové vo vzťahu k termínu uzavretiu Zmluvy o združení. Je logické, že nebyť uzatvorenej Zmluvy
o združení, neboli by poskytnuté finančné prostriedky a nebolo by možné ani následne nadobúdať
vlastníctvo k nehnuteľnosti.

Krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa rozsudkom zo dňa 12 mája 2005 sp. zn.: 12 Co 273/2004
potvrdil, odporcom uložil spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľom trovy odvolacieho konania vo
výške 49.864,--Sk do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku JUDr. Petrovi Dlhopolčekovi, advokátovi

so sídlom v Banskej Bystrici. Zároveň pripustil dovolanie s odôvodnením, že namietanou skutočnosťou
je výklad ustanovenia § 834 OZ.

Proti tomuto rozsudku podali dovolanie odporcovia. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo
dňa 28. februára 2007 sp. zn.: 3 Cdo 201/2005 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Konštatoval, že spôsob, akým odvolací súd vymedzil právnu otázku, pre ktorú pripustil

dovolanie, trpí tzv. inou vadou konania v zmysle ust. § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p.. Pretože
zákon dáva oprávnenie odvolaciemu súdu pripustiť dovolanie proti svojmu rozsudku len výnimočne
a za predpokladu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, odvolací súd musí
v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne uviesť, že vyslovil prípustnosť dovolania pre zásadný právny
význam ním riešenej konkrétnej právnej otázky. S poukazom na rozhodnutie R 6/2004 uviedol, že

v súlade so zásadou preskúmateľnosti, presvedčivosti a zrozumiteľnosti súdnych rozhodnutí musí
odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia právnu otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, sám vyriešiť,
musí vysvetliť, z akých dôvodov považoval za správny názor ten, z ktorého pri posúdení veci vychádzal.
Pokiaľ tak neurobí, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

Krajský súd následne rozhodol rozsudkom č.k. 12Co/80/2007-220 tak, že rozsudok okresného súdu

potvrdil a odporcov zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľom trovy odvolacieho a
dovolacieho konania vo výške 100.136,- Sk. Zároveň pripustil dovolanie. Odvolací súd v tomto
rozhodnutí svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 829 ods. 1, § 830, 831, 832 a 833 a
834 OZ. V úvode rozhodnutia teoreticky rozobral podstatu daného vzťahu, ktorý sa vzťahuje na daný
prípad a v jeho kontexte sa zaoberal s rozhodovanou vecou. Predovšetkým dospel k záveru, že zmluvu

je potrebné vykladať ako celok a nie separovať jej jednotlivé body. Mal za preukázané, a to z riadne
vykonaného dokazovania, že na podnikanie sa účastníci pripravovali už skôr, a to už v čase, keď ešte
skladová hala nebola odkúpená. Tieto skutočnosti mal preukázané z potvrdenia Poľnobanky, expozitúra
Tatranská Lomnica, zo dňa 13. 08. 1997, z ktorej vyplývalo, že pre R.. M. N. bola potvrdená rezervácia
suma 1.850 000 Sk v prospech R. N.. Tomuto predchádzal výzva Ministerstva pre správu a privatizáciu

národného majetku SR zo dňa 18. 07. 1997 adresovaná R.. R. N., ktorou bol požiadaný o doloženie
finančného krytia do 14 dní na základe jeho žiadosti o priamy predaj majetku podniku Drogérie, š.p. v
likvidácii Žilina. Ministerstvo listom zo dňa 22.10.1997 súhlasil s priamym predajom sporného majetku
pre kupujúceho R.. R. N. za kúpnu cenu 1.750 000 Sk.

Vzhľadom na tvrdenia odporcov dospel k záveru, že dokazovaním nebolo preukázané, žeby medzi

odporcom 1/ a navrhovateľom 2/ bola uzavretá zmluva o pôžičke, či už písomná, alebo ústna.
Konštatoval, že neboli produkované žiadne dôkazy a nevyplynulo to ani z vôle účastníkov. Pokiaľ
odporca v 1/ rade túto skutočnosť tvrdil, nebolo to preukázané žiadnym dôkazom. Preto jeho súd
jeho tvrdeniu neuveril, pretože pokiaľ by si peniaze požičiaval, nebol žiaden logický dôvod pre to, aby
uzatváral Zmluvu o združení. Súd uveril tvrdeniam navrhovateľov o tom, že na podnikanie sa pripravovali

skôr, najneskôr od júla 1997, odkedy mal za preukázateľnú spoločnú činnosť účastníkov. Vzhľadom na
nadväzujúcu časovú postupnosť nemal dôvod pochybovať o tom, že k uzavretiu Zmluvy o zrušení došlov decembri 1997 a nie vo februári 1998, pretože už v tom čase mala byť kúpna cena zaplatená, a aj
bola. Pokiaľ by totiž Zmluva o združení nebola uzavretá skôr, navrhovateľ v 2/ rade nemal žiaden dôvod
na takéto plnenie.

Odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie výsluchom svedkov R.. W. B. a W.. W. B.,
ktorýchnavrhliodporcovia,lebosútodcéraazaťavzhľadomnablízkyvzťahnebolomožnéjednoznačne
vylúčiť neobjektívnosť ich výpovede.

Pokiaľ v konaní bol namietaný výklad ust. § 834 OZ, odvolací súd dospel k záveru, že preto, aby
bol naplnený účel združenia, t.j. prenajímanie nehnuteľností, najskôr bolo potrebné vyvíjať činnosť za
účelom jej kúpy, zabezpečiť na to finančné prostriedky a niekoho, kto ich poskytne. Zo zmluvy o združení

mal za preukázané, že k dispozícii spornú nehnuteľnosť účastníci nemali, lebo sa len mala kúpiť, čo
vyplýva z obsahu zmluvy. Pokiaľ by bola do združenia vnesená, nebola by potrebná dohoda ohľadne
povinnosti navrhovateľa 2/ poskytnúť na účely združenia sumu na kúpnu cenu. Súd za spoločnú činnosť
považoval aj nadobudnutie spornej haly, ktorá sa stala spoluvlastníctvom všetkých účastníkov zmluvy.

Odvolací súd poukázal aj na to, že účastníci si v zmluve dohodli pre prípad predaja nehnuteľností, že

sa čistý výnos po vyrovnaní zostatku vkladu navrhovateľa 2/ rozdelí v pomere 1/3-tina pre každého
účastníka. Dospel preto k záveru, že ak by bol vlastníkom nehnuteľností jeden odporca, nebol dôvod
uzatvárať dohodu o spôsobe vyporiadania po predaji tejto nehnuteľnosti.

Pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníctva, odvolací súd vychádzal z § 132 OZ, keď dospel k záveru, že inou
skutočnosťou ustanovenou zákonom je nadobudnutie vlastníctva podľa § 833 resp. § 834 OZ. Zároveň

konštatoval po bližšom vysvetlení, že spoluvlastnícky vzťah nehnuteľností vznikol priamo zo zákona nie
na základe zmluvy čo sa týka § 834 OZ).

Súd zároveň pripustil dovolanie ohľadom otázky, na ktorú nebola doteraz daná jednoznačná
odpoveď judikačnou praxou a ktorá znela, že ak sa osoby združené podľa § 829 OZ dohodnú, že
spoločne nadobudnú nehnuteľnosť, či takto získaný majetok pri výkone spoločnej činnosť sa stáva

spoluvlastníctvom všetkých účastníkov aj v prípade, ak nehnuteľnosť bola získaná kúpnou zmluvou
uzavretou len jedným z účastníkov združenia podľa Zák. č. 92/1991 Zb. (nadobúdanie privatizovaného
majetku združení § 834). Súd odpoveď na túto otázku v kontexte, zvlášť na str. 8 rozsudku zdôvodnil,
teda uviedol, aký zaujíma právny záver.

Proti tomuto rozsudku podali dovolanie odporcovia. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 22. 10. 2008

sp. zn. 4Cdo 146/2007 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení
rozhodnutia konštatoval, že dovolanie je dôvodné. Zároveň z rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd
vymedzil aj otázku zásadného významu, pričom sám citované ustanovenie vyložil tak, že členovia
združenia môžu nehnuteľnosť nadobudnúť do spoluvlastníctva priamo zo zákona podľa § 834 OZ aj v
takomto prípade, ak sa na tom dohodnú. Okrem iného zdôraznil, že výkon spoločnej činnosť je viazaný

na konanie účastníkov združenia, právne významná je len tá činnosť, ktorá je vykonávaná po vzniku
združenia. Zdôraznil, že pojem „ výkon spoločnej činnosti" uvedený v ust. § 829 OZ nie je možné
zamieňať si so samotným cieľom združenia. Tento predpoklad treba považovať za splnený aj vtedy,
ak hoci len jeden z účastníkov združenia urobí právny úkon smerujúci k získaniu nehnuteľnosti a tým
súčasne uskutočňuje účel združenia stanovený vo forme dohody, podľa ktorej jej účastníci prejavili vôľu

spoločne nadobudnúť nehnuteľnosť a k tomuto cieľu spojili organizačnú činnosť a finančné prostriedky.
Za rozhodujúce považoval to, či ten, kto urobí právny úkon, koná, t.j. prejavuje vôľu ako člen združenia.
Ak vystupuje ako člen združenia, priamo zo zákona sa vytvára spoluvlastnícky vzťah k nehnuteľnosti
medzi všetkými účastníkmi združenia.

K tomu uviedol, že odvolací súd pripustil dovolanie na otázku výkladu ust. § 834 OZ a v rámci neho na

riešenie konkrétneho problému, sám však ucelený výklad tohto zákonného ustanovenia neurobil.Za správny záver odvolacieho súdu považoval, že spoluvlastnícky vzťah sa medzi účastníkmi združenia
môže podľa § 834 OZ vytvoriť aj vtedy, ak nehnuteľnosť bola získaná kúpnou zmluvou len na meno
jedného z účastníkov združenia ako aj konštatovanie odvolacieho súdu, že Zák. č. 92/1991 Zb. výslovne

nevylučuje uplatnenie režimu nadobúdania majetku do spoluvlastníctva účastníkov Zmluvy o združení.
V tomto rozsahu s odvolacím súdom najvyšší súd súhlasil.

Uviedol však, že je potrebné, aby nehnuteľnosť pre založenie spoluvlastníckeho vzťahu medzi
účastníkmi združenia podľa § 834 OZ bola získaná pri výkone ich spoločnej činnosti. To znamená, že
účastník združenia, ktorý robí právny úkon smerujúci k nadobudnutiu nehnuteľnosti, musí konať, t.j.

prejavovaťvôľuakočlenzdruženia.Záverodvolaciehosúdu,žeúčastnícizdruženiazískalinehnuteľnosť
pri výkone spoločnej činnosti, považoval za predčasný. Predpoklad získania nehnuteľnosti pri výkone
spoločnej činnosti mohol byť splnený len za podmienky, že Zmluva o združení bola uzavretá skôr,
resp. že združenie bolo vytvorené hoci i len na základe ústnej dohody skôr, než bol urobený právny
úkon smerujúci k nadobudnutiu nehnuteľnosti. Ak navrhovatelia 1/ a 2/ a odporca 1/ neuzavreli Zmluvu
o združení pred tým, ako odporca 1/ kúpnu zmluvu, nemohol odporca 1/ prejav vôle smerujúci k

nadobudnutiu nehnuteľnosti ako člen združenia. Prisvedčil dovolateľom v tom, že pre právne posúdenie
veci malo rozhodujúci význam zistenie časovej následnosti uzavretia týchto zmlúv. Zároveň dovolací súd
poukázal na to, že odvolací súd záver o tom, že v čase vzniku Zmluvy o združení zo dňa 18.decembra
1997 kúpna zmluva uzavretá ešte nebola, oprel len o samotný text Zmluvy o združení, z ktorej vyvodil,
že účastníci spornú nehnuteľnosť nemali k dispozícii a že táto sa mala len kúpiť.

Dovolací súd zdôvodnenie urobené odvolacím súdom považoval za úplne nedostačujúce pre vyslovený
záver, pretože z vykonaného dokazovania vyplýva, že obe zmluvy (Zmluva o združení a Kúpna zmluva)
boli datované rovnakým dňom a že v Zmluve o združení v jej čl. 2 sa spomína Kúpna zmluva z
18.decembra 1997. Poukázal na to, že bez vykonania ďalšieho dokazovania treba považovať skutkový
záver týkajúci sa uvedenej okolnosti za predčasný a teda nesprávny.

Taktiež súdu uložil nastolenú právnu otázku riešiť nielen z pohľadu Zák. č. 92/1991 Zb., ale aj Zák. č.
119/1990 Zb. o štátnom podniku.

Následneodvolacísúdvovecivytýčilpojednávanie,naktoromdoplnildokazovanievýsluchomsvedkyne
R.. W. B. a W.. W. B.. Vo veci rozsudkom zo dňa 25. marca 2009 č.k. 12Co/1/2009 - 285 rozhodol tak, že
rozsudok okresného súdu zmenil tak, že návrh navrhovateľov zamietol a navrhovateľom uložil povinnosť

spoločne a nerozdielne nahradiť trovy konania odporcom. Viazaný právnym názorom najvyššieho súdu
sa zameral pri doplnení dokazovania na objasnenie podstatnej skutočnosti, a to, aká bola časová
postupnosť pri uzatváraní zmlúv. S prihliadnutím na výpoveď svedkov dospel k záveru, že Zmluva o
združeníbolapodpísanáapísomneuzatvorenáneskôrakokúpnazmluva.Prihliadolpritomnavýpovede
svedkov Pančíkovcov. Okrem iného odôvodnil rozhodnutie aj s poukazom na príslušné ust. zák. č.

92/1991 Zb. vo vzťahu k zák. č. 111/1990 Zb..

Proti rozhodnutiu podali dovolanie navrhovatelia, ako aj odporcovia, ktorí napadli len výrok o trovách
konania. Navrhovatelia argumentovali v prospech svojich záverov a poukazovali na nesprávnosť
rozhodnutia odvolacieho súdu. Namietali, že nebol dostatočne zistený skutkový stav (hoci v
predchádzajúcich rozhodnutiach odvolacieho súdu vyslovili s jeho rozhodnutím spokojnosť a ohľadom

dokazovania nič nenamietali). Namietali, že súd zaujal diametrálne odlišné stanoviská závery v
porovnaní s odôvodním, ktoré odvolací súd zaujal v napadnutom rozsudku zo dňa 25. 03. 2009. Aj
vzhľadom na to považovali rozhodnutie odvolacieho súdu za nepreskúmateľné.

V dovolaní opakovane tvrdili, že medzi účastníkmi bola v písomnej forme uzavretá Zmluva o združení
podnikateľov, a to v Banskej Bystrici dňa 18. decembra 1997, ktorá bola podpísaná všetkými účastníkmi

združenia. Zmluvu vypracoval navrhovateľ v 2/ rade, pričom táto Zmluva o združení vychádzala z
ústnej dohody, ktorá medzi nimi bola uzatvorená už predtým a len pre určitú stabilitu riešenia tejto
problematiky považoval navrhovateľ v 2/ rade mať ju aj vo forme písomnej. Písomná forma tak
deklarovala jednoznačný obsah nimi uzatvorenej Zmluvy o združení v ústnej forme.Aj z písomnej Zmluvy o združení možno vyvodiť, že skutočne táto zmluva časovo predchádzala
uzatvoreniu zmluvy kúpnej, pričom v čl. 2 je uvedené, že v termíne do 30 dní od podpísania kúpnej
zmluvy bude vypracovaný prevádzkový zámer na jej využitie. Vždy zo strany R.. N. boli informovaní,

že v kúpnej zmluve budú aj oni uvedení ako kupujúci, a teda, pokiaľ by už bola bývala kúpna zmluva
podpísaná, nebol by dôvod v čl. 2 naformulovať túto spoločnú povinnosť ohľadom vyhľadania vhodného
záujemcu. Vždy jednoznačne tvrdili, že Zmluva o združení bola podpísaná nimi troma v byte odporcu
dňa 18. 12. 1997. Bolo tomu tak z dôvodu, že v tento deň R.. N. mal sklad od likvidátora preberať a mala
byť aj vyhotovená kúpna zmluva. Dostavili sa do Banskej Bystrice na požiadanie R.. N., ktorý potreboval

mať istotu, že kúpna cena bude uhradená. Opakovane zdôraznili, že dátum a miesto uvedené v Zmluve
o združení sú údajmi reálnymi tak, ako toto v skutočnosti prebiehalo. Navyše navrhovateľ 2/, pokiaľ by
v tento deň nebola Zmluva o združení podpísaná, nebol by ani poukázal sumu 1.750.000 Sk na účet
likvidátora, len na základe toho, že dňa 18. 12. 1997 Zmluvu o združení podpísali, následne konal tak,
že dňa 22. 12. 1997 dal v banke príkaz na úhradu tejto sumy. Časový sled bol taký, že 18.12.1997 sa
stretli v Banskej Bystrici v byte odporcov ráno, všetci traja podpísali Zmluvu o združení vypracovanú

navrhovateľom 2/ deň pred tým doplnenú. Až následne po podpísaní Zmluvy o združení odišiel Ing.
Konôpka na stretnutie s likvidátorom. Dňa 19. 12. 1997 bol piatok a v pondelok dal v banke príkaz na
úhradu. Príkaz dával na základe niečoho, nie svojvoľne a tou skutočnosťou bola Zmluva o združení.
Zmluvaozdruženítaknemohlabyťuzavretáažvofebruári1998.Pôvodnevinkuláciabolana1.850.000,-
Sk a kúpna cena bola nižšia v sume 1.750.000,- Sk, z čoho vyplýva, že táto kúpna cena spolu s ďalšími

údajmibolanavrhovateľom2/doplnenádeňpredtýmdňa17.12.1997nazákladetelefonickejinformácie
od R.. N.. Nemal dôvod túto zmluvu antidatovať, pretože zmluva nebola dopisovaná ručne, ale na jeho
počítači, pričom tento termín bol dopísaný deň pred tým na základe údajov poskytnutých R.. N..

Pokiaľnavrhovateľ2/ spisovalZmluvuozdružení,údajevnejsinemoholvymyslieť,alelogickyichmusel
od niekoho získať. Ten, kto ich mohol poskytnúť, bol R.. N., ktorý mu deň pred tým oznámil, že kúpna

zmluva bude spísaná 18. 12. 1997 a musí byť zaplatená kúpna cena. Len potom po zaplatení kúpnej
ceny môže byť aj podpísaná. To, že v čl. 2 ods.3 je uvedené, že kúpna zmluva sa uhradí v termínoch
dohodnutých v kúpnej zmluve, len svedčí o tomto tvrdení, že kúpnu zmluvu nevideli a túto formuláciu
mohol uviesť len vtedy, pokiaľ mal túto informáciu od R.. N.. Svedčí to o tom, že Zmluva o združení v
písomnej forme bola nielen vyhotovená pred 18. 12. 1997, ale aj tento deň bola podpísaná, lebo inak v

prípade, keby bola v písomnej forme uzatváraná neskôr, nebol by dôvod takúto formuláciu v čl. 2 ods.
3 použiť, nakoľko v tom čase už bola preukázateľne uhradená kúpna cena na účet likvidátora.

Podľa ich názoru uzatvorenie Zmluvy o združení nemôže byť spochybnené ani výsluchom svedkov R..
B. a W. B.. Poukázali na zápisnicu pred odvolacím súdom zo dňa 23.10. 2003, kde odporca uviedol,
že nemá žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie alebo priame dôkazy o tom, že by dňa 18. 12. 1997

nebolo došlo k podpisu Zmluvy o združení, že by sa tak malo stať neskôr. Až na pojednávaní pred
okresným súdom dňa 22. 04. 2004 právna zástupkyňa odporcu už navrhla výsluch týchto svedkov
s tým, že špecifikovala, že títo mali byť osobne prítomní pri rokovaní účastníkov ohľadom uzavretia
Zmluvy o združení. Netvrdila nič ohľadom podpisovania zmluvy, ale len údajne o prítomnosti týchto
svedkov pri rokovaní ohľadom uzavretia Zmluvy o združení. Namietali, že odvolací súd ich výpovediam

uveril, no v odôvodnení sa nevysporiadal s rozpornými tvrdeniami tak odporcu 1/ ohľadom ním tvrdenej
skutočnosti na odvolacom pojednávaní dňa 23. 10. 2003, že nemá žiadne dôkazy o tom, že Zmluva o
združení nebola podpisovaná 18. 12. 1997, a ďalej vo vzťahu k prednesu právnej zástupkyne odporcov
na pojednávaní pred okresným súdom dňa 22. 04. 2004, že títo svedkovia mali byť osobne prítomní pri
rokovaníúčastníkovohľadomuzavretiazmluvy,niejejpodpisovania.Včestnomprehlásenísasvedkovia

vyjadrujú k spoločnému rokovaniu zo dňa 11. 11. 2001, teda až neskôr, ako bola podpísaná Zmluva o
združení.

Namietali výpoveď odporcu 1/ na pojednávaní dňa 24. 04. 2003, kde uviedol, že Zmluva o združení bola
podpísaná až vo februári 1998 a nebola podpísaná na spoločnom stretnutí, ale doniesol mu ju domov p.
K., kde zmluvu podpísal. Ďalej uviedol, že namietal, že nesedí tu dátum, pričom K. sa mal vyjadriť, že je

to žiadosť navrhovateľa 2/. Pri výsluchu R.. B., dcéry odporcu, na odvolacom pojednávaní dňa 25. 03.
2009 sa táto vyjadrila, že bola pri podpise tejto Zmluvy o združení vo februári 1998, kedy za otcom prišli
ostatníúčastníci,atop.N.,p.K.smanželkou,pričomotecobsahzmluvynekontroloval.Taktiežsvedkyňauviedla, že vie určite, že na zmluve dátum nebol uvedený. Poukázali na to, že aj odporkyňa 2/, keď bola
vypočutá ako svedkyňa na pojednávaní na okresnom súde dňa 15. 05. 2003, tvrdila, že zmluvu priniesol
p. K. k nim domov koncom februára, pričom zmluvu si moc nepozrela. Je však zaujímavé, že vedela

uviesť, že ide o Zmluvu o združení v rámci spoločného podnikania medzi manželom a navrhovateľmi,
pričom peniaze nemali a hodnotí úhradu kúpnej ceny od navrhovateľa 2/ ako pôžičku.

Výsluch svedkov R.. B. a B. považovali za nevierohodný a účelový. Poučenie svedka o význame
svedeckej výpovede nevylučuje to, že jeho výpoveď vzhľadom aj na príbuzenský vzťah nie je ako taká
účelová a nevierohodná, tým skôr, že v kontexte s inými vykonanými dôkazmi a tvrdeniami je v rozpore.

Zároveň namietali, že týchto rokovaní sa nezúčastňovali manželky, nebol preto dôvod, aby pri týchto

rokovaniach ako aj podpisovaní mali byť prítomné aj iné osoby. Teda tvrdenie svedkyne o tom, že bola
prítomná pri podpise Zmluvy o združení vo februári 1998 znie nevierohodne, ako aj jej konštatovanie
ohľadom poskytnutia peňazí na kúpu haly, že boli myslené ako pôžička. Vo svojej výpovedi uviedla,
že videla, že na zmluve dátumy neboli vypísané. Oni tvrdia, že na všetkých exemplároch pre každého
účastníka bolo vypísané miesto ako aj dátum.

Podobne namietali aj výpoveď svedka Pančíka, ktorý tvrdil, že dňa 18. 12. 1997, štvrtok, prišiel k rodičom
svojej priateľky, kde prespal a čakal ju, lebo táto nemala dovolenku. Svedkyňa ako aj svedok uviedli, že
u odporcov mali byť na Vianoce, pričom podľa kalendára nasledovali ďalšie dva pracovné dni, a to 22 a
23. 12. 1997, čo je pondelok a utorok. Ak svedkyňa nemala dovolenku, zrejme musela cestovať do Z. do
zamestnania. Je nelogické, aby svedok už 18. 12. 1997 bol v Z. Z. u odporcov, teda v čase, keď podľa

dátumu na Zmluve o združení, ako aj ich tvrdení táto zmluva bola podpísaná. Taktiež poukázali na to,
že od decembra 1997 uplynulo viac ako 11 rokov a podrobnosti, o akých sa však vyjadrovali svedkovia,
boli zarážajúco presné v tom smere, aby jednoznačne potvrdili procesnú obranu odporcov.

Namietali záver odvolacieho súdu, že Ing. Kováč peniaze poskytol odporcovi 1/ na zakúpenie haly bez
ich vloženia do združenia. Podľa nich priamo zo zákona všetci účastníci združenia nadobudli k týmto

peniazom spoluvlastníctvo okamžikom splnenia záväzku navrhovateľa 2/, ktorý pre účely združenia
tieto peniaze poskytol, nakoľko každému bolo známe, že tieto peniaze oddeľuje od svojho majetku a
poukazuje ich na úhradu kúpnej ceny. Prevodným príkazom na účet likvidátora kúpnu cenu uhradil a
tým plnil za združenie. V zmysle § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ
dlžníkoviveciurčenépodľadruhu,najmäpeniazeadlžníksazaväzujevrátiťpouplynutídohodnutejdoby

veci rovnakého druhu. Zmluva o pôžičke má reálnu povahu a vznik pôžičky predpokladá nielen dohodu
strán, ale i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi, teda až odovzdaním veci dlžníkovi sa tento
vzťah medzi nimi stáva právnym vzťahom pôžičky. Ide o tzv. reálny kontrakt a bez odovzdania predmetu
pôžičky dlžníkovi takýto vzťah nemôže vzniknúť. Navrhovateľ 2/ nikdy peniaze odporcovi neodovzdal,
ale plnil na účet likvidátora titulom Zmluvy o združení.

O pôžičke sa nehovorí ani v Zmluve o združení ani v iných dôkazoch. Nikto by odporcovi za takýchto
podmienok bez akýchkoľvek zabezpečení pôžičku neposkytol. Pokiaľ navrhovateľ 2/ vedel vypracovať
v písomnej forme dohodu o združení, je pochopiteľné, že by vedel vypracovať aj zmluvu o pôžičke v
písomnej forme.

Namietali, že súd sa nevysporiadal s otázkou úhrady kúpnej ceny, ktorú realizoval prevodným príkazom

zo dňa 22. 12. 1997. Je zrejmé, že z jeho strany bolo konané na základe dohody medzi nimi tromi, ktorá
bola v ústnej forme uzatvorená pred 13. 08. 1997 a majetok takto získavaný bol získavaný pri výkone ich
spoločnej činnosti a stal sa spoluvlastníctvom všetkých troch účastníkov združenia v súlade s § 834 OZ.

Opakovanie poukázali na to, že sa ústne na všetkom dohodli ešte pred 18. 12. 1997, pričom počas
celého súdneho konania vychádzali z písomne uzatvorenej Zmluvy o združení, nakoľko to bol dôkaz,

ktorým mohli preukazovať bez pochybností Zmluvu o združení, pričom jej písomná forma nevylučuje, že
neboli o všetkom dohodnutí už pred tým. Preto tvrdia, že dohoda bola uzavretá v ústnej forme ešte pred13. 08. 1997. Odvolaciemu súdu vytkli, že dospel k záveru, že nebolo dokazovaním preukázané, že by
došlo k uzavretiu Zmluvy o združení v ústnej forme pred uzavretím kúpnej zmluvy. Akým dokazovaním
bolo vyvrátené to, že k uzavretiu zmluvy o združení v ústnej forme nedošlo sa odvolací súd nezmieňuje,

ani túto problematiku nezdôvodňuje. Navrhovatelia zdôrazňovali, že rokovania neboli len 18. 12. 1997,
ale prebiehali dávno pred tým ešte pred 13. 08. 1997, kedy na základe spoločnej ústnej dohody
všetkých troch začali túto napĺňať. Výsledkom bola R.. N. vystavená rezervácia na sumu 1.850.000,-
Sk v prospech R.. R. N.. V tom čase ešte nebola známa presná výška kúpnej ceny a ustálila sa až v
súhlase Ministerstva pre správu a privatizáciu ZNN SR zo dňa 22. 10. 1997. Navrhovatelia poukazovali

aj na ust. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 28 ods.2 Katastrálneho zákona, keď na základe
kúpnej zmluvy R.. N. nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti až 27. 04. 1998. Podľa ich názoru
proces nadobudnutia vlastníckeho práva bol zavŕšený až vkladom kúpnej zmluvy. Nič nebránilo tomu,
aby sa mohli združovať aj po termíne 18. 12. 1997, lebo v tom čase odporca ešte nebol vlastníkom tejto
nehnuteľnosti, a teda aj po tomto termíne mohol viesť rokovania s inými osobami o tom, aby sa spoločne
združili a pričinili k dosiahnutiu dohodnutého čelu. Ak by vzniklo združenie aj po 18. 12. 1997, následné

úkony, ktoré završovali nadobudnutie vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti, boli výsledkom spoločnej
činnosti, ktorá prispela k dosiahnutiu tohto účelu.

K odvolaniu sa vyjadrili odporcovia, pričom poukázali na uzavretú Zmluvu o zdužení, v zmysle ktorej
Zmluva o združení považuje už za uskutočnenú kúpu haly podľa kúpnej zmluvy zo dňa 18. 12. 1997.
Z toho vyplýva, že združenie nemalo právne zakotvenú činnosť kúpy nehnuteľnosti, preto táto nemohla

byť kúpená pri výkone spoločnej činnosti. Nemohla byť kúpená po vzniku združenia. Z kúpnej zmluvy
vyplýva, že kupujúci figuruje sám a neprejavil vôľu kúpiť nehnuteľnosť v mene združenia. Poukázali aj
na to, že najvyšší súd vytkol pôvodne krajskému súdu, že v rozsudku nepodal ucelený výklad § 834 OZ.
Krajský súd v napadnutom rozsudku podrobne rozviedol ustanovenia OZ o združení a vyvodil z nich
správny právny záver.

Najvyšší súd uznesením zo dňa 31. 01. 2011 sp. zn. 4Cdo/165/2009 rozsudok krajského súdu sp. zn.
12Co/1/2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie odporcov odmietol.

Poukázal na ust. § 237 písm. f/ O. s. p., podľa ktorého je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi
odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedol, že vo viacerých svojich rozhodnutiach zaujal stanovisko,
že aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia treba považovať za

vadu podľa tohto ustanovenia. V posudzovanej veci, podľa jeho názoru, ide o takúto vadu konania.
Poukázal na ust. § 157 ods. 2 O. s. p.. Okrem iného uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia sa musí súd
vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí mať v odôvodnení
dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale
tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne

preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podal
zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako
ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav. Konštatoval, že odvolací
súd sa v intenciách uvedených v zrušujúcom uznesení zaoberal aj otázkou, či k vzniku združenia,
ktorého cieľom bolo nadobudnutie vlastníctva skladovej haly v procese likvidácie majetku štátneho

podniku, nedošlo skôr na základe ústnej dohody a teda, či odporca 1/ urobil právny úkon v pozícii
kupujúceho vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, ako fyzická osoba, alebo ako člen združenia. V
dôvodoch rozhodnutia sa obmedzil len na konštatovanie, že hoci členovia združenia vstúpili do určitých
jednaní a dopredu niektoré veci prejednali, nebol preukázaný vznik dohody, ktorá by mala obsahovať
náležitosti Zmluvy o združení podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.

Dovolací súd vytkol odvolaciemu súdu, že tento vôbec neuviedol, ktoré konkrétne obsahové náležitosti
a podľa ktorého zákonného ustanovenia má Zmluva o združení obsahovať, kto z účastníkov má
povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a tieto preukazovať a či boli tvrdené, prípadne, či za konania
vyšli najavo. Došiel k záveru, že medzi navrhovateľmi 1/, 2/ a odporcom 1/ nepochybne došlo k
stretnutiam, ktoré sa týkali nadobudnutia spornej nehnuteľnosti pred dátumom uvedeným v písomnej

Zmluve o združení, odvolací súd mal v odôvodnení rozsudku uviesť, kedy k stretnutiam došlo, čo
konkrétne bolo výsledkom týchto jednaní, z ktorých dôkazov pritom vychádzal a akými úvahami sariadil. V odôvodnení chýbajú vysvetlenia, či predmetom jednaní (ne)bola dohoda o spoločnom cieli, ku
ktorému sa strany spojili, či v nej (ne) vymedzili činnosť, ku ktorej sú strany povinné a či prípadne
následnou činnosťou došlo alebo nedošlo k napĺňaniu tohto spoločného cieľa. Odvolací súd neuviedol

ani to, čo malo byť výsledkami vykonaného dokazovania presvedčivo zistené. Nevysvetlil, konkrétne
ktoré obsahové náležitosti Zmluvy o združení preukázané boli, alebo neboli, a teda, prečo podriadil
alebo nepodriadil zistený skutkový stav pod konkrétnu právnu normu. Tieto vysvetlenia v odôvodnení
napadnutéhorozsudkuniesú,ajkeďbolipotrebné,apretonajvyššísúdpovažovalrozsudokodvolacieho
súdu za nepreskúmateľný. Zároveň k dovolaniu navrhovateľov v časti, v ktorej namietajú nesprávne

hodnotenie dôkazov odvolacím súdom a jeho nesprávny záver týkajúci sa časovej postupnosti uzavretia
písomnej Zmluvy o združení a kúpnej zmluvy poznamenal, dovolanie nie je ďalším odvolaním, ale
mimoriadnym opravným prostriedkom. Hodnotenie dôkazu a ani jeho výsledok (skutkové zistenie)
zásadne nie je možné dovolaním úspešne napadnúť. Preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových
zistení, a to ani v súvislosti s právnym posúdením veci, nemôže dovolací súd už len z toho dôvodu, že
nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy. Na rozdiel od súdu prvého stupňa a

odvolacieho súdu nemal možnosť podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní tieto
dôkazy sám vykonávať.

Krajský súd opätovne rozhodol svojím rozsudkom zo dňa 13. 07. 2011, č. k.: 15 Co/ 80/2011-354 tak,
že rozsudok okresného súdu potvrdil a odporcov zaviazal zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy konania
navrhovateľom vo výške 4.557,33€ do troch dní na účet ich právneho zástupcu. Vyhodnotiac výsledky

dokazovania prvostupňovým súdom, dokazovania pred odvolacím súdom a prihliadnuc na všetky výtky
najvyššieho súdu, dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je vo výroku vecne správne.
Zotrvalnasvojomnázorevyslovenomvosvojomrozsudkuzodňa19.04.2007,č.k.:12Co/80/2007-220,
teda na názore, ktorý odvolací súd od počiatku zaujal.

Proti tomuto rozhodnutiu podali dovolanie odporcovia. Úvodom uviedli, že oznamujú súdu, že odporca v

1/ rade R.. R. N. dňa XX. XX. XXXX zomrel, ako dôkaz pripojili úmrtný list. Okrem iného vzniesli námietku
zaujatosti senátu odvolacieho súdu, ktorú odôvodnili právnou bezzásadovosťou senátu, ktorú prejavil
vo svojich rozdielnych rozhodnutiach z 25. 03. 2009 a 13. 07. 2011. Namietali, že senát nemá vlastný
právny názor, keď odôvodnil protichodné rozhodnutia bez pokynu nadriadeného súdu a bez zmeny v
dokazovaní. namietali, že súd rozdielne vyhodnotil výpovede svedkov B. a B., pričom v prvom uvedenom

rozsudku to bolo na prospech odporcov a v druhom už zdôraznil údajné rozpory a zaujatosť.

Navrhovatelia vo svojom vyjadrení k dovolaniu považovali rozsudok za správny. Poukázali na to, že
dedičia súdu neoznámili súdu, že R.. N. zomrel, súd preto nemal vedomosť o tejto skutočnosti. Okrem
iného poukázali na to, že síce odvolací súd vo svojom rozsudku spisová značka 12 Co/1/2009 zo dňa
25. 03. 2009 vyhodnotil jednotlivé dôkazy opačne, predovšetkým výpovede svedkov B.. Voči tomuto

rozhodnutiu sa navrhovatelia odvolali a najvyšší súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 31. 01. 2011, spisová
značka 4 Cdo/165/2009 rozsudok odvolacieho súdu zrušil s tým, že je nepreskúmateľné a dostatočne
odôvodnené. Za takýchto okolností sa odvolací súd musel s vykonanými dôkazmi opätovne podrobne
zaoberať, prehodnocovať jednotlivé dôkazy a skutkové závery z nich vyplývajúce. Je pochopiteľné, že
odvolací súd mohol prísť k iným záverom. Ak dovolací súd zrušuje rozhodnutie odvolacieho súdu z

dôvodu nedostatočného odôvodnenia, z toho nevyplýva záver, že odvolací súd musí zotrvať na svojom
pôvodnom názore. Inak v ďalšej argumentácii navrhovatelia zotrvali na svojich doterajších prednesoch.

Najvyšší súd uznesením zo dňa 18. 09. 2012, spisová značka 6 Cdo/188/2011 rozsudok odvolacieho
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okrem iného v ňom uviedol, že dovolanie nebolo
prípustné podľa ust. § 238 ods. 2 O.s.p., lebo najvyšší súd v ostatnom zrušujúcom rozhodnutí žiaden

záväzný právny názor nevyslovil, pretože rozsudok krajského súdu zrušil pre nedostatok dôvodov.
Konštatoval však dovolací dôvod podľa § 237 písm. b) O. s. p., pretože pôvodne označený odporca
1) zomrel v priebehu odvolacieho konania, o čom odvolací súd nebol informovaný, pričom rozhodol
v čase, keď odporca 1) už nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Zároveň poznamenal, že
rozhodnutiu súdu vo veci samej musí predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie

skutkového stavu a teda aj dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania v
zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru. V rámci dokazovania pred odvolacím súdom, to okrem iného znamená,že odvolací súd nemôže bez ďalšieho, len na základe prehodnotenia už vykonaného dokazovania,
dospieť k inému (opačnému) skutkovému záveru, než ku ktorému dospel v predchádzajúcom svojom
rozhodnutí. Zásadám spravodlivého procesu zodpovedá, že ak odvolací súd chce pristúpiť k úvahám o

zmene ním prijatého skutkového záveru, tento môže vyplynúť len z ďalších poznatkov, ktoré odvolací
súd získal opakovaním dôkazov už ním vykonaných, prípadne vykonaním nových dôkazov. Okrem
toho, musí v odôvodnení rozhodnutia náležitým spôsobom vysvetliť, prečo nadobudol, na rozdiel od
predchádzajúceho svojho rozhodnutia, pochybnosti o pravdivosti vykonaného dôkazu (výpovediach
svedkov) a to najmä vtedy, ak na tomto dôkaze založil skutkový záver, ktorý je pre správne rozhodnutie

veci určujúci. Inak jeho rozhodnutie stráca na presvedčivosti, čo treba považovať za porušenie práva
na spravodlivý proces.

Krajský súd, ako súd odvolací , vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods.1, 2 O. s . p. a bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne
správny podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p., keďže je vo výroku vecne správny.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O. s. p. platí, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodu
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Vzhľadom na to, že po rozhodnutí okresného súdu v danej veci odvolací súd viackrát rozhodoval,
zopakoval dokazovanie a taktiež ho doplnil, odvolací súd považuje za potrebné doplniť na zdôraznenie

správnosti ďalšie dôvody, ktoré sú významné pre rozhodnutie.

Odporcovia v dovolaní zo dňa 25. 08. 2011 vzniesli námietku zaujatosti voči rozhodujúcemu senátu
krajského súdu. Odvolací súd vec nadriadenému súdu nepredložil na rozhodnutie o danej námietke v
zmysle ust. § 14 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré
spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach a

podľa ust. § 15a ods. 5 O. s. p., podľa ktorého ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených
v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu
nepredkladá.

Vzhľadom na to, že pôvodne označený odporca 1) R.. R. N. zomrel, o čom získal vedomosť odvolací súd
až z rozhodnutia najvyššieho súdu zo dňa 18. 09. 2012, spisová značka 6 Cdo/188/2011, v súlade s ust.

§ 107 ods. 1 a 3 O. s. p. v konaní pokračuje s dedičmi tohto účastníka, ktorí sú označení v záhlaví tohto
rozsudku, pričom v dedičskej veci po zomrelom R.. R. Konôpkovi bolo vydané Osvedčenie o dedičstve
dňa 30. 06. 2011, D not 150/2010, číslo konania 24 D/618/2010, ktoré sa stalo právoplatným dňom
30. 06. 2011. Z osvedčenia ako aj dedičského spisu vyplýva, že predmetom dedenia nebola sporná
nehnuteľnosť práve z dôvodu prebiehajúceho sporu.

Okresný súd na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 829 ods.1, 2, § 830, § 831, §
834 a § 835 ods.1 Občianskeho zákonníka. Súd dospel k záveru v súlade s ust. § 834 Občianskeho
zákonníka, že činnosť odporcu, pri ktorej uzavrel kúpnu zmluvu ohľadom spornej nehnuteľnosti, bola
činnosťou smerujúcou k splneniu účelu združenia, preto majetok takto získaný sa stal podielovým
spoluvlastníctvom všetkých troch účastníkov konania, každého v 1/3.

Podľa § 829 ods. 1 OZ niekoľko osôb sa môže združiť, aby sa spoločne pričinili o dosiahnutie
dojednaného účelu.

Podľa § 830 OZ každý z účastníkov je povinný vyvíjať činnosť na dosiahnutie dojednaného účelu
spôsobom určeným v zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť
dosiahnutie tohto účelu.Podľa § 831 OZ popri pracovnej činnosti môžu byť účastníci združenia podľa zmluvy povinní poskytnúť
naúčelyzdruženiapeniazealeboinéveci.Akvzmluve niejeurčenávýška,predpokladása,žeúčastníci
sú povinní poskytnúť rovnaké hodnoty.

Podľa § 832 OZ majetkové hodnoty je účastník povinný poskytnúť na účely zmluvy v dobe určenej v
zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy.

Podľa § 833 OZ poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu sú v spoluvlastníctve všetkých
účastníkov v pomere k ich výške, a to oznámením o ich oddelení od ostatného majetku účastníka
alebo odovzdaním poverenému účastníkovi. Veci jednotlivo určené sú v bezplatnom užívaní všetkých
účastníkov.

Podstatným rysom tohto právneho vzťahu je, že zmluvou o združení nevznikne právnická osoba. Aj
keď zákon nestanovuje formu pre tento druh zmluvy, z praktických dôvodov je vhodné, aby zmluva
bola urobená písomne. Združenie, ktoré sa zakladá touto zmluvou, je účelové, účastníci združenia
spoločným úsilím chcú docieliť určitý účel, dohodnutý v zmluve, napr. hospodársky a pod. Naproti
tomu každý z účastníkov sa musí zdržať akejkoľvek činnosti, ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť

dosiahnutie dohodnutého účelu. Účastníci zmluvy môžu popri svojej pracovnej činnosti poskytnúť na
účely združenia peniaze alebo iné veci. Výška a tiež aj povinnosť vnesenia určitých hodnôt do združenia
musí byť zakotvená v zmluve. Ak v zmluve nie je určená výška, predpokladá sa, že účastníci sú povinní
poskytnúť rovnaké hodnoty. To znamená, že v zmluve treba zhodnotiť tak pracovný vklad ako aj vklad
majetkový. Vnesené veci alebo peniaze sa stávajú podielovým spoluvlastníctvom všetkých účastníkov

v združení, a to oznámením o ich oddelení od ostatného majetku účastníka alebo odovzdaním majetku
účastníkovi. Veci, ktoré sú určené jednotlivo, užívajú všetci účastníci bezplatne. Treba však dodať,
že sa jedná o užívanie, ktoré sleduje účel združenia. Medzi týmito vecami môžu byť napr. pozemky,
budovy. Taktiež majetok, ktorý sa získa pri výkone spoločnej činnosti, stáva sa spoluvlastníctvom
všetkých účastníkov. V zmluve je dôležité zakotviť podiely jednotlivých účastníkov na majetku získanom

spoločnou činnosťou.

V zmysle ust. § 829 Občianskeho zákonníka združenie osôb vzniká uzavretím zmluvy o združení.
Obligatórnou náležitosťou zmluvy je určenie spoločného účelu, ktorý sa dohodli účastníci zmluvy
dosiahnuť a vymedzenie činnosti jednotlivých účastníkov, zameranej na dosiahnutie dohodnutého účelu.
Účel zmluvy nesmie byť právnymi predpismi zakázaný a nesmie zákonný zákaz obchádzať. Zákon

nepredpisuje pre zmluvu písomnú formu. Z hľadiska jednoznačného určenia podmienok fungovania
združenia sa písomná forma zmluvy doporučuje.

V zmysle § 830 základnou povinnosťou účastníka združenia je vyvíjať činnosť na dosiahnutie
dojednaného účelu spôsobom určeným v zmluve, napr. osobnou činnosťou, sprostredkovaním, vkladom
a pod.

Ustanovenie § 831 vymedzuje všetky druhy osobných prínosov (hodnôt) členov združenia (osobná
pracovná činnosť, peniaze, iné veci), pričom pokiaľ zmluva neupravuje inak, má sa za to, že účastníci sú
povinní poskytnúť rovnaké hodnoty. Rovnakosť osobných prínosov nemožno chápať iba ako rovnakosť
druhovú, ale ako celkovú hodnotovú rovnakosť ich prínosov (osobných, vecných alebo finančných).

Poskytnuté peniaze alebo iné veci treba chápať ako vklad združenia a odlíšiť od podielu podľa § 835

Občianskeho zákonníka, ktorý zasa predstavuje rozsah účasti na vytvorenom, nadobudnutom majetku
združenia. Ustanovenie § 835 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje, že podiely na majetku získanom
spoločnou činnosťou sú rovnaké, ak zmluva neurčuje inak.

Podľa§832ods.1OZ vymedzujelehotu,vktorejmáúčastníkzdruženiapovinnosťposkytnúťdohodnuté
majetkové hodnoty v prospech združenia. Prednosť má lehota dohodnutá v zmluve. Vlastník majetkovejhodnoty, ktorú podľa zmluvy združil, je povinný ju oddeliť od svojho ostatného majetku dohodnutým
spôsobom alebo inak, pričom spôsob jej oddelenia je povinný oznámiť ostatným účastníkom zmluvy.

Ustanovenie § 833 upravuje osobitný spôsob vzniku spoluvlastníctva k veciam združeným podľa zmluvy

a okamih jej vzniku. Z tohto ustanovenia vyplýva, že spoluvlastníctvo môže vzniknúť iba k poskytnutým
peniazom, alebo iným veciam druhovo, nie individuálne určeným, ktorých vlastníkom je niektorý z
účastníkov zmluvy. Spoluvlastníctvo vzniká nie okamihom uzavretia zmluvy o združení, ale až ich
oddelením od ostatného majetku účastníka, ktorý ich združeniu poskytol v zmysle § 832 ods.2 OZ.

V zmysle § 834 OZ majetok, ktorý je výsledkom spoločnej činnosti, nemôže nadobudnúť do vlastníctva
združenie pre nedostatok právnej subjektivity, ale priamo zo zákona ho nadobúdajú jednotliví účastníci

združenia do spoluvlastníctva. Spoluvlastnícky vzťah vzniká všetkým účastníkom združenia, teda nie len
tým,ktorísaojehozískaniepričinilisvojoufaktickoučinnosťou.Vzmysle§838ods.1OZ,každýúčastník
môže zo združenia vystúpiť, nie však v nevhodnej dobe a na ujmu ostatných účastníkov združenia. Z
vážnych dôvodov však môže zo združenia vystúpiť kedykoľvek, a to aj keď bola dohodnutá výpovedná
lehota.

Citované ustanovenie upravuje právo účastníka zo združenia vystúpiť, pričom toto právo nemožno
vylúčiť zmluvou. V zmluve možno upraviť iba určité obmedzenia, v rátane výpovednej doby.

Podľa § 839 OZ účastníkovi, ktorý vystúpil alebo bol vylúčený, sa veci vnesené do združenia vrátia.
Podiel majetku podľa stavu v deň vystúpenia, alebo vylúčenia sa mu vyplatí v peniazoch.

Dané ustanovenie upravuje vyrovnanie majetkových pomerov účastníka, ktorý z neho vystúpil, alebo

bol vylúčený. Účastník má v rámci majetkového vyporiadania nárok na vrátenie vecí ním združeniu
poskytnutých, ako aj na podiel na majetku podľa stavu v deň vystúpenia. Predovšetkým má právo
na vrátenie vecí, ktoré vniesol. Veci určené individuálne sa mu vracajú v in natura stave, v akom sa
nachádzajú ku dňu zániku jeho účasti v združení.

Pri veciach určených podľa druhu treba previesť finančné vyrovnanie podielu určeného podľa § 833.

Účastník má taktiež právo na výplatu svojho podielu na majetku, ktorý bol získaný pri výkone spoločnej
činnosti.

Citované ustanovenia a všeobecný teoretický výklad predstavuje rámec, v rámci ktorého možno vec
právne posúdiť vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu. Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu súdom
prvého stupňa, ale aj odvolacím súdom v súlade s ustanovením § 132 O. s. p. tento dôkazy vyhodnotil

podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a prihliadol
na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Z výpisu z katastra nehnuteľností LV č. XXXX, kat. úz. L. vedeného u Katastrálneho úradu Z. Z., Správa
katastra Z. Z. mal súd za preukázané, že odporca 1/ je vedený ako vlastník v 1/1-ine k nehnuteľnosti
- skladu pracovných prostriedkov súpisné číslo XXXX (pozemok neusporiadaný) postavenom na

pozemku parc. č. XXXX/X na základe kúpnej zmluvy zavkladovanej pod V XXX/XX dňa 27. 04. 1998 na
základe rozsudku Najvyššieho súdu SR č.3Cdo 201/05 zo dňa 28.2.2007 a rozsudku Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k.: 12Co/1/2009-285 zo dňa 25.3.2009.

Podľa listinného dôkazu, kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim Drogérie Žilina, štátny podnik „v
likvidácii" zast. likvidátorom Ing. Víťazoslavom Lászlóm a kupujúcim R.. R. N. dňa 18. decembra 1997

došlo k prevodu spornej nehnuteľnosti. Vklad bol povolený dňa 27. 04. 1998 pod č. 241/98. Z kúpnej
zmluvy vyplýva, že rozhodnutím Ministra pre správu a privatizáciu národného majetku SR č. KM 1417/97
zo dňa 22. 10. 1997 bol daný súhlas podľa § 47b zák. č. 92/1991 Zb. k priamemu predaju majetkuš.p. v likvidácii v prospech kupujúceho za kúpnu cenu 1.750.000 Sk. Zmluva bola podpísaná kupujúcim
(odporcom 1/) a likvidátorom.

Odvolací súd zároveň zistil, že zmluva bola podpísaná vlastnoručne odporcom 1/ a likvidátorom dňa 18.

decembra 1997 na notárskom úrade JUDr. Tatiany Mensatorisovej pred poverenou pracovníčkou S. Q..
Bolo im pridelené poradové číslo osvedčovacej knihy 0 10 232/97 a 0 10 233/97.

Zlistinnéhodôkazu,súhlasuMinisterstvapresprávuaprivatizáciunárodnéhomajetkuSRč.KM1417/97
zo dňa 22. 10. 1997, súd zistil, že bol daný súhlas s priamym predajom spornej nehnuteľnosti pre
kupujúceho R.. R. N. za cenu 1.750.000,- Sk.

Zo zápisnice o fyzickom prevzatí kúpou nadobudnutého majetku súd zistil, že bola podpísaná 18. 12.

1997 likvidátorom a odporcom 1/ a vyplýva z nej fyzické prevzatie kúpenej nehnuteľnosti.

Zo Zmluvy o združení súd zistil, že túto uzavreli R.. R. N., R.. O. K. a R.. M. N. podľa § 829 a nasl.
Občianskeho zákonníka.

Z čl. 1. zmluvy vyplýva, že účelom združenia je spoločné vykonávanie podnikateľskej činnosti na
využívanie nehnuteľnosti - skladovej haly v Z. Z., kat. územie L., na pozemku číslo parcely KN XXXX/X.

Podľa čl. 2 sa účastníci zmluvy zaviazali vyhľadať vhodného záujemcu na prenájom skladovej haly, resp.
do 30 dní od podpísania kúpnej zmluvy vypracovať spoločný prevádzkový zámer na jej využitie. R.. M.
N. a zaviazal poskytnúť na účely združenia peniaze vo výške 1.750.000 Sk na úhradu ceny skladovej
haly v termínoch dohodnutých v kúpnej zmluve zo dňa 18. 12. 1997.

V čl. 3 bolo dohodnuté, že majetok získaný spoločnou činnosťou sa stáva spoluvlastníctvom všetkých

účastníkov v pomere 1/3 na každého účastníka. taktiež bolo dohodnuté, že poskytnuté peniaze sú vo
vlastníctve R.. M. N. s odkazom na § 833 OZ.

Z dohody vyplynulo aj to, že v prípade predaja nehnuteľností sa čistý výnos po vyrovnaní zostatku vkladu
R..N.rozdelívpomere1/3prekaždéhoúčastníka.Zmluvajepodpísanávšetkýmiúčastníkmiadatovaná
18. decembra 1997.

Z listu Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku zo dňa 18. 07. 1997 adresovaného
odporcovi 1/ vyplýva, že na základe jeho žiadosti o priamy predaj bol požiadaný o doloženie finančného
krytia do 14 dní.

Slovenskápoľnohospodárskybanka,a.s.,Bratislava,expozitúratatranskáLomnicalistomz13.08.1997
R.. M. N. na základe jeho žiadosti potvrdila rezerváciu na jeho účte vo výške 1.850.000 Sk v prospech

R. N..

Z príkazu na úhradu daného Poľnobanke, filiálka Tatranská Lomnica z 22. 12. 1997 vyplýva, že bol daný
príkaz na vyplatenie 1.750.000 Sk.

Z výpovede navrhovateľa 1/ R.. O. K. zo dňa 24. 04. 2003 vyplynulo, že sa poznal s R.. N., stretol
sa s ním na oslave jeho narodením, kde ho tento informoval, že má možnosť kúpiť halu a potreboval

osobu, ktorá má finančné prostriedky. Na základe toho sa navrhovateľ 1/ skontaktoval s navrhovateľom
2/. Následne sa stretli a dňa 18. 12. 1997 podpísali Zmluvu o združení. Uviedol, že R.. N. vravel, že
treba urobiť Zmluvu o združení s tým, že 19. 12. 1997 mal uzatvárať s likvidátorom kúpnu zmluvu.Navrhovateľ 2/ R.. M. N. vo svojej výpovedi na tomto pojednávaní uviedol, že poskytol finančný obnos,
peniaze a za tým účelom sa uzavrela zmluva o združení s tým, že kúpia halu, z ktorej budú mať zisky.
Návrh kúpnej zmluvy nečítal, len ju videl, potom vedel cenu, ktorú dňa 22. 12. 1997 vložil na účet

predávajúceho.

R.. R. N., v tom čase ešte ako odporca 1/, vo výpovedi uviedol, že sa náhodne stretol s navrhovateľom
1/ na oslave jeho narodenín, pričom mu spomenul, že ide kupovať halu, pričom nebol spokojný s
podmienkami poskytnutia peňazí od „financmajstra". Navrhovateľ 1/ uviedol, že investora má. Predtým
si vybavil súhlas ministerstva. Uviedol, že nikdy nebola uzavretá dohoda o spoluvlastníctve k hale.

Bola podpísaná Zmluva o združení, ktorú podpísal až vo februári 1998, nie v decembri 1997 a nebola
podpísaná na spoločnom stretnutí, ale doniesol ju k nemu domov pán K., kde aj zmluvu podpísal. Pokiaľ
namietal, že nesedí dátum, uviedol, že je to žiadosť navrhovateľa 2/. Taktiež uviedol, že prítomná bola
jeho manželka. Navrhovateľ 2/ vedel na základe jeho telefonátu, akú finančnú čiastku treba vložiť.

R.. O. N., ešte ako svedkyňa, na pojednávaní dňa 15. 05. 2003 vypovedala, že pán K. doniesol k nim
domov Zmluvu o združení koncom februára 1998. Vtedy ju aj manžel podpísal. Potvrdila, že v období,

keď bola uzavretá zmluva o kúpe haly, nebola ešte uzavretá Zmluva o združení. Poskytnuté peniaze
bral ako pôžičku. Aj ona si všimla dátum na Zmluve o združení, ktorý bol iný ako dátum, keď manžel
zmluvu podpisoval.

Na tomto pojednávaní bol opakovane vypočutý navrhovateľ 1/. Uviedol, že zmluva o združení bola
uzavretá dňa 18. 12. 1997 u R.. N. v Z. Z. na O. XX za jeho prítomnosti, navrhovateľa 2/, R.. N.. Taktiež

uviedol, že tam bol prítomný asi aj syn R.. N..

Podobne aj R.. N. na tomto pojednávaní potvrdil, že Zmluvu o združení vypracoval on, ostatní ju mali
na oboznámenie a podpísala sa v byte u pána N. dňa 18. 12. 1997 za prítomnosti všetkých účastníkov
zmluvy.

Odvolací súd na pojednávaní vypočul navrhnutých svedkov. R.. W. B. uviedla, že je dcérou R.. N.. Kúpna

zmluvabolapodpisovaná,keďbolavBratislavevdecembriroku1997,pretoženastúpiladoprácevTatra
banke a nemohla dostať dovolenku. V tomto čase bola v práci. Zmluva o združení bola podpisovaná
neskôr ako kúpna zmluva. Bola pri podpise tejto zmluvy, bolo to cez víkend vo februári 1998 v bydlisku
jej rodičov v Z. Z., na O. XX. Za otcom prišli ostatní účastníci, a to pán N., K. s manželkou. K dátumu
uvedenému na zmluve uviedla, že ju videla a vie určite, že dátumy neboli vypísané. Dátum si pamätala,

lebo v tomto roku končila vysokú školu a otec sa zaoberal získaním haly v privatizácii. Neskôr sa stretli v
reštaurácii Zlatý bažant v Banskej Bystrici v roku 2001, kde sa chceli dohodnúť o zmene zmluvy, pretože
pôvodne bolo dohodnuté, že požičaná suma na kúpu haly bude vrátená. Uviedla, že v lete sa otec stretol
s K., a to po tom, čo bol na „ministerstve privatizácie", následne v zime kúpil nehnuteľnosť a potom bola
uzavretá Zmluva o združení. Otec hľadal niekoho, kto mu poskytne finančné prostriedky na túto kúpu. Pri

uzatváraní zmluvy bolo jasné, že ide o požičanie peňazí, ktoré sa majú následne vrátiť. Vnímala to tak,
ako to bolo dohodnuté vo februári 1998. Na otázku ohľadom prítomnosti pri podpisovaní zmluvy potvrdila
prítomnosť otca, mamy, pána N., pána K. s manželkou, jej brata a pána B., ktorý je jej bývalý manžel.

Svedok W.. W. B. uviedol vo svojej výpovedi, že R.. N. je bývalý svokor. Potvrdil, že dňa 18. 12. 1997
bol v byte u R.. N., kde čakal na priateľku, ktorá nemala dovolenku a mala prísť na Vianoce. Bolo to vo

štvrtok,onaprišlaažnásledne,asivpiatok.Voštvrtoksauzatváralakúpnazmluvaohľadomhaly.Neskôr
bol pri tom, keď o 2-3 mesiace cez víkend prišli pán K. s manželkou, prítomní boli pán N. s manželkou,
pani B. ako aj R.. N. pri podpisovaní Zmluvy o združení. V rukách zmluvu nemal, všetci o tom hovorili.
Hovorilo sa, že výnos bude rozdelený pre pána K. a pána N.. V obývačke bol doklad o sume, kde nebolo
zrejmé, od koho tieto peniaze pochádzajú, ale tam bola uvedená vinkulácia v prospech pána N.. Bol

to doklad spred 18. 12. 1997. Uviedol, že pán N. uzatváral zmluvu s likvidátorom ráno okolo 09.00 až
10.00 hodine. Záverom konštatoval, že dňa 18. 12. 1997 bol v byte sám a navrhovatelia tam neprišli.
Na stretnutí v reštaurácii Zlatý bažant dňa 11. 11. 2001 bol prítomný, účastníci zmluvy si vysvetľovali
chápanie Zmluvy o združení.V zmysle právneho názoru NS SR uvedeného v rozhodnutí 4Cdo/165/2009 odvolací súd uvádza,
že Zmluva o združení v súlade § 829 musí obsahovať obsahové náležitosti (už to citoval vyššie),
opakovane uvádza, že obligatórnou náležitosťou zmluvy je určenie spoločného účelu, ktorý si dohodli

účastníci zmluvy dosiahnuť a vymedzenie činnosti jednotlivých účastníkov, zamerané na dosiahnutie
dohodnutého účelu (§ 830 Občianskeho zákonníka). Toto sú základné obsahové náležitosti zmluvy o
združení, podľa týchto zákonných ustanovení.

Ďalej dovolací súd vytkol odvolaciemu súdu, že je povinný uviesť, kto z účastníkov má povinnosť
tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a tieto preukazovať. Z hľadiska právnej teórie nejde o dôkaz, ktorý súd

vyhodnocuje v súlade s ustanovením § 132 O. s. p..

Podľa § 120 ods. l O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. V zmysle daného ustanovenia dôkaznú povinnosť a
dôkazné bremeno majú účastníci konania. V zmysle ustanovenia § 79 ods. l O. s. p. okrem iného návrh
má okrem všeobecných náležitostí obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie
dôkazov,ktorýchsanavrhovateľdovoláva. Citovanéustanovenieúčastníkomukladádôkaznúpovinnosť

ohľadom vlastných tvrdení. V sporovom konaní jej nesplnenie má za následok procesnú zodpovednosť,
ktorá sa navonok prejaví zamietnutím žaloby.

Novela § 120 O. s. p. zaviedla úpravu, ktorá v rámci sporového konania nesie so sebou procesnú
zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena, teda povinnosť označiť dôkazy, na preukázanie
svojich tvrdení. Ustanovenie § 120 ods. l O. s. p. vyjadruje základné práva a povinnosti v občianskom

súdnom sporovom konaní, ktorým je povinnosť účastníkov konania tvrdiť skutkové okolnosti, z
ktorých účastník konania odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany, označiť dôkazy, ktorými
chce účastník konania preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností, zodpovednosť za neunesenie
dôkazného bremena a právo súdu výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich
vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Povinnosť tvrdiť skutkové okolnosti je elementárnou

povinnosťou účastníka konania, a to najmä navrhovateľa.

Povinnosť tvrdenia je úzko spätá s dôkazným bremenom, to v konečnom dôsledku znamená, že ak
odporca zostane v konaní nečinný a vo veci sa napríklad ani nevyjadrí, nesplnenie tejto povinnosti
nebude mať pre neho nepriaznivé dôsledky vtedy, ak dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní
ním tvrdených skutočností zaťažuje navrhovateľa a ten dôkazné bremeno neunesie. Vo vzťahu k

odporcovi povinnosť tvrdenia nie je možné vynucovať. Je vecou odporcu, či sa v konaní bude brániť
skutkovými tvrdeniami odporujúcimi tvrdeniam navrhovateľa alebo zaujme len negatívne stanovisko a
bude iba žiadať zamietnuť návrh. Jeho nečinnosť môže mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej, nakoľko
súd nevykoná dôkazy, na základe ktorých je možno dospieť k záveru, že tvrdenia navrhovateľa sa
nezakladajú na pravde. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako povinnosť účastníka konania,

pokiaľ chce byť v konaní úspešný, preukázať pravdivosť takých svojich tvrdení, ktoré sú relevantné a
sú spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie súdu.

V rozhodovanom prípade rozhodujúce skutočnosti tvrdia navrhovatelia, ale aj odporcovia, ktorí ich
uvádzajú na svoju obranu a na preukázanie nimi tvrdených skutočností.

Pokiaľ dovolací súd uviedol, že treba uviesť, kedy k stretnutiam medzi účastníkmi došlo, čo bolo

výsledkom týchto jednaní, a z ktorých dôkazov vychádzal, odvolací súd však, ako uvedie neskôr, mohol
skutočne vychádzať len z vykonaných dôkazov, a to jednak výsluchu účastníkov, prípadne listinných
dôkazov, z ktorých môže zistiť určitý skutkový stav, ktorý je však navzájom účastníkmi spochybňovaný,
a preto tieto tvrdenia môže vyhodnotiť len vo vzťahu k ďalším dôkazom, ktoré ich spravdepodobňujú
alebo vyvracajú, alebo ich robia menej dôveryhodnými.

Tvrdenia navrhovateľov a odporcov sú diametrálne odlišné. R.. N., ešte ako odporca 1/, predovšetkým
tvrdil, že k uzavretiu Zmluvy o združení došlo vo februári roku 1998, odporkyňa 2/ pripúšťa, že možnozačiatkom marca. Presný dátum odporcovia nevedeli konkrétne uviesť, a túto skutočnosť preto odvolací
súd nemal za preukázanú, pokiaľ ide o tvrdenie odporcov ohľadom presného dňa uzavretia Zmluvy o
združení.

R.. N. a R.. N. (vtedy ako odporcovia1/ a 2/) tak tvrdili, že nadobudli nehnuteľnosť do svojho výlučného
vlastníctva, resp. režimu BSM bez toho, aby sa spoluvlastníkmi danej nehnuteľnosti stali navrhovatelia
na základe uzatvorenej Zmluvy o združení, ako to tvrdia navrhovatelia. Podľa ich tvrdenia bol dojednaný
účel, ktorý sa dohodli účastníci zmluvy dosiahnuť, ten, že táto nehnuteľnosť sa bude spoločne využívať
na prenajímanie a za účelom dosiahnutia zisku.

Navrhovatelia naopak okrem iného tvrdili aj to, že Zmluva o združení bola podpísaná dňa 18. 12. 1997,

pričom táto len deklarovala ústnu Zmluvu o združení, ktorá vznikla „dávno predtým", niekedy pred 13.
08. 1997.

Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje, že ani navrhovatelia neuviedli, ku ktorému dňu táto zmluva
mala vzniknúť a poukazujú len na priebeh jednaní a dohôd, ktoré nakoniec vyústili do uzavretia Zmluvy
o združení, a ich určenie času, kedy k uzavretiu tejto zmluvy došlo, je „dávno predtým". Odvolací súd

už vo svojom predošlom rozhodnutí poukazoval a nespochybňoval tento proces prípravy na uzavretie
Zmluvy o združení, ale nedospel na základe vykonaného dokazovania, že by k uzavretiu takejto zmluvy,
resp. ústnej zmluvy so všetkými jej náležitosťami došlo. Z dokazovania tieto skutočnosti neboli nad
všetku pochybnosť preukázané.

S touto skutočnosťou preto súvisí aj preukázanie, kedy sa jednotliví účastníci mali stretnúť, o čom

jednali a či v rámci týchto jednaní neuzavreli Zmluvu o združení v ústnej forme. Závery navrhovateľov
o uzatvorení ústnej dohody sú spochybnené aj návrhom samým zo dňa 28. 02. 2002, v ktorom na č. l. 2
spisu uvádzajú, že predtým, než Zmluvu o združení uzatvorili, celá vec sa vyvíjala tak, že odporca R.. N.
sa poznal s navrhovateľom 1/ a oslovil ho s tým, že Drogérie, š.p., Žilina sú v likvidácii a likvidátor tohto
štátnehopodnikubudevrámcilikvidáciepredávaťtentosklad,ktorýsanachádzavZ.Z.,pričomidekúpu

výhodnú, pričom on sám nedisponuje peňažnými prostriedkami a nemôže tento sklad odkúpiť výlučne
sám. Preto vyzval navrhovateľa 1/, aby získal pre neho takú osobu, ktorá disponuje týmito finančnými
prostriedkami. V návrhu navrhovatelia konštatujú, že všetci traja sa stretli v decembri 1997, kde všetko
prejednali a súčasne urobili aj ohliadku tohto objektu. Výslovne ďalej v návrhu uvádzali, že sa všetci
traja dohodli, že právny vzťah upravia v Zmluve o združení, vzájomne si dohodli obsah zmluvy. Návrh

zmluvy vypracoval navrhovateľ 2/ a každému ju preložil v písomnej forme, pričom ostatní sa k obsahu
mali vyjadriť. Po odsúhlasení Zmluvy o združení bolo len do zmluvy dopísané miesto a dátum, kedy
došlo k jej uzavretiu, teda v Banskej Bystrici dňa 18. 12. 1997.

Z tvrdení uvedených v návrhu na začatie konania nevyplýva to, čo následne navrhovatelia tvrdia v
dovolaniach. Z návrhu vyplýva aj to, že zmluva bola uzavretá 18. 12. 1997. Potom tvrdia, že následne

sa stretli až 02. 04. 2000, kedy bol uzavretý dodatok č.1 k zmluve, kde došlo k dohode ohľadom výnosu
za mesiace január, február 2000, kde bolo dohodnuté, že výnosy za mesiace január, február 2000 sa
ponechajú na spoločné výdavky a akceptovali aj to, že príjem na mesiac marec 2000 bude ako odmena
R.. N..

Ďalšie rokovanie sa malo uskutočniť 08. 06. 2001, na toto stretnutie R.. N. sa osobne nedostavil.

Následné stretnutie bolo začiatkom novembra 2001 v Banskej Bystrici v reštaurácii Zlatý bažant.

Skutočnosti ohľadom stretnutia zo dňa 02. 04. 2000 sú potvrdené listinným dôkazom, dodatkom č.1, z
ktorého vyplýva, že príjmy za mesiac január a február 2000 sa ponechajú na spoločné výdavky a príjem
za marec 2000 sa započíta do odmeny R.. R. N.. dodatok bol podpísaný všetkými troma účastníkmi
zmluvy. Dodatok č.2 zo dňa 08. 06. 2001 nie je podpísaný.Z obsahu spisu je zrejmé, že R.. N. bol narodený XX. XX. Navrhovateľ 1/ na pojednávaní dňa 24. 04.
2003 uviedol, že v lete 1997 sa stretol s odporcom na oslave jeho narodením, kde sa dozvedel o tom,
že tento má možnosť kúpiť halu a potreboval osobu, ktorá má finančné prostriedky.

Odvolací súd z daného dôkazu vyvodil, že k prvému stretu a podnetu ohľadom uzavretia Zmluvy o
združení došlo práve v tomto období, pričom presný dátum tohto stretnutia nebol účastníkmi tvrdený
a ani v konaní preukázaný, takže z hľadiska výpovednej hodnoty možno vyvodiť záver, že k stretnutiu
došlo niekedy v období narodenín R.. R. N., pričom vychádzal aj zo zistenia vyplynuvšieho z dôkazu -
potvrdenie rezervácie Slovenskou poľnohospodárskou bankou, a. s., Bratislava , že R.. N. mal potvrdenú

rezerváciu finančných prostriedkov pre R.. N. už 13. 08. 1997 Navrhovateľ 1/ tvrdil, že došlo k stretnutiu
a podpísali Zmluvu o združení dňa 18. 12. 1997. Potvrdil aj skutočnosť, že R.. N. pravidelne posielal
prostriedky získané z činnosti, ktorá vyplývala zo Zmluvy o združení, a to až do februára 2003.

R.. N. potvrdil výpoveď navrhovateľa 1/, že sa stretol s navrhovateľom 1/ na oslave svojich narodenín,
kde sa rozprávali o jeho obchodných zámeroch, že ide kupovať halu. Popieral, že by vznikla dohoda
o spoluvlastníctve k tejto hale, len hovoril o tom, že bola dohoda o spoločnom podnikaní, a to výrobe

krmiva pre papagáje. Uviedol, že na tomto základe podpísal aj Zmluvu o združení, a to vo februári 1998.
Vo výpovedi uviedol aj to, že ju doniesol domov pán K., kde zmluvu podpísal, a na námietku, že nesedí
dátum, povedal, že je to na žiadosť navrhovateľa 2/. Taktiež uviedol, že bola prítomná aj jeho manželka.
Uviedol aj skutočnosť, že na základe jeho telefonátu navrhovateľ vedel, akú finančnú čiastku treba
vložiť, keďže to potreboval pre finančné krytie. Potvrdil skutočnosť, že dňa 02.04.2000 bol podpísaný

dodatok 1 a až potom sa začal zaoberať obsahom Zmluvy o združení a konzultoval to s právnikmi.
Potvrdil aj to, že sa rozhodol vystúpiť zo združenia a počas tejto lehoty si plnil svoje povinnosti zo zmluvy.

Z daného je nepochybné, že R.. N. sa choval v súlade s touto zmluvou a akceptoval ju. Z jeho výpovede
však vyplýva aj to, že halu považoval za svoj vklad do združenia.

Odvolací súd pri vyhodnotení danej výpovede prihliadal na námietku počas protokolácie, kedy tento

dodatok R.. N. uviedol až po porade so svojou právnou zástupkyňou.

Odporkyňa 1/ ešte ako svedkyňa na pojednávaní dňa 15.05.2003 uviedla skutočnosť, že pán K. doniesol
domov zmluvu koncom februára alebo začiatkom marca roku 1998. Vedela, že to bola Zmluva o
združení, upozornila manžela, že dátum je iný na zmluve ako bol dátum, keď zmluvu podpisoval.

Svedkyňa R.. W. B. vo svojej výpovedi uviedla, že jedno zo stretnutí bolo 11.11.2001 v Reštaurácii Zlatý

bažant, ktorého sa zúčastnila.

Navrhovateľ 2/ na tomto pojednávaní uviedol, že mali dňa 08. 06. 2001 všetci traja jednanie, kedy riešili
dodatok č. 2, čo namietal zástupca odporcov, nakoľko toto tvrdenie je v rozpore s návrhom na začatie
konania. Na tomto pojednávaní právny zástupca navrhovateľov ozrejmil, že pokiaľ je v návrhu na začatie
konania uvádzaný dátum december 1997 ohľadom zistenia technického stavu haly, toto bolo niekedy v

júli 1997. Halu videli zvonku, nie zvnútra.

Na základe vykonaného dokazovania neboli zistené ďalšie stretnutia účastníkov, len tie, ktoré súd vyššie
uvádza. Odvolací súd považuje za preukázané, že k stretnutiu účastníkov došlo dňa 18. 12. 1997,
nepochybne 02. 04. 2000, stretnutie 08. 06. 2001 vzhľadom na rozporné tvrdenie v návrhu ako aj
navrhovateľa 2/ nemožno považovať za jednoznačné, keď na pojednávaní uviedol, že sa stretli a v

návrhu na začatie konania je však uvedené, že sa mali stretnúť, avšak R.. N. na stretnutie neprišiel. Z
týchto záverov možno vyvodiť, že k vzájomnému stretnutiu všetkých troch účastníkov dňa 08. 06. 2001
nedošlo, avšak z hľadiska podstatných skutočností pre rozhodnutie vo veci odvolací súd tento dátum
už nepovažuje za rozhodujúci. Ako bude nižšie odôvodnené, odvolací súd nepovažuje za preukázané,
že by k stretnutiu účastníkov došlo vo februári 1998 alebo začiatkom marca 1998.Odvolací súd nemal preukázané, kedy došlo k stretnutiam medzi účastníkmi, kedy by sa stretli všetci
traja naraz pred dňom 18. 12. 1997, pretože z dokazovania to nevyplynulo a navrhovatelia takýto dôkaz
neposkytli. K takémuto stretnutiu mohlo dôjsť len v júli 1997, výsledkom ktorého bolo ohliadnutie haly

zvonku, ako tvrdí navrhovateľ 2/. Avšak daný dôkaz nie je postačujúci pre záver, z ktorého by mohol
odvolací súd vyvodiť, že v tomto období došlo k uzavretiu Zmluvy o združení v ústnej forme, aj keď
následne došlo k vinkulácii finančných prostriedkov v prospech R.. N..

Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

UzatvorenieZmluvyozdruženíjeprávnymúkonom. Konaniesubjektu,ktorétejtodefiníciinezodpovedá,

nemožno považovať za právny úkon. Iba prejavenej vôli navonok v dostupnej vnímateľnej forme možno
priznať právnu relevanciu. Podľa § 35 ods. 2 OZ právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen
podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie
je v rozpore s jazykovým prejavom. Pre vznik Zmluvy o združení v súvislosti s § 829 OZ je potrebné
preukázanie vôle všetkých účastníkov, ktorí sa na jej uzavretí podieľali. Podľa dokazovania a tvrdení

navrhovateľov títo prejavili vôľu uzavrieť takúto zmluvu a tvrdia, že k uzavretiu takejto zmluvy došlo. Z
vyjadrení odporcu 1/ však vyplýva, že k uzavretiu takejto zmluvy v ústnej forme nedošlo, ba došlo k
nej až vo februári 1998. Súd nemal preukázanú vôľu R.. N., to znamená, že by urobil taký právny úkon,
ktorým by došlo k uzavretiu Zmluvy o združení ústnou formou. V konaní totiž nebolo preukázané, že
by existovala dohoda o spoločnom cieli, alebo že by boli splnené všetky náležitosti potrebné pre vznik

Zmluvy o združení podľa § 829 OZ, ktoré odvolací súd vyššie uviedol. Súd nemal preukázané obsahové
náležitosti Zmluvy o združení v ústnej forme v zmysle § 829 a nasl. OZ. O tom, aká bola skutočná vôľa
R..N.,svedčíjehotvrdenie,ženikdynechcelnadobudnúťnehnuteľnosťdospoluvlastníctvaaposkytnuté
peniaze považoval za pôžičku.

Navrhovatelia v konaní žiadnym spôsobom nepreukázali, že by došlo k návrhu na uzavretie zmluvy v

súlade s § 43a OZ s tým, že by tento návrh bol prijatý R.. N. podľa § 43c OZ a tak došlo k uzavretiu
zmluvy v ústnej forme. Zhodu vôle odvolací súd, ale ani okresný súd nemá za preukázanú, a preto
nemôže dospieť k záveru, že by zmluva bola uzavretá (§ 44 ods. l) v ústnej forme, keďže pre platnosť
Zmluvy o združení sa nevyžaduje jej písomná forma. To, že účastníci zmluvy, ako to tvrdí navrhovateľ,
vykonávali určité kroky, resp. smerovali k určitému cieľu, ešte neznamená, že došlo k uzavretiu Zmluvy o

združení v ústnej forme, pretože jednak nebola preukázaná vôľa R.. N. uzavrieť takúto zmluvu a s takým
obsahom, ako ho prezentujú navrhovatelia, ale nie je jednoznačne preukázaný ani určený spoločný
účel a vymedzenie činnosti jednotlivých účastníkov, pretože R.. N. v konaní popieral, že by navrhovateľ
1/ mal len za to, že sprostredkoval finančné prostriedky, participovať na profite z danej nehnuteľnosti,
resp. stať sa jej spoluvlastníkom. R.. N. neakceptoval, že by činnosť navrhovateľa 2/ spočívala v tom, že

poskytne finančné prostriedky do združenia, ale jeho konanie si vysvetľoval tak, že ide o pôžičku jemu
ako fyzickej osobe, pričom pôvodne vychádzal aj z názoru, že len on môže nadobudnúť nehnuteľnosť
v rámci privatizácie ako pred tým schválená osoba a v žiadnom prípade túto nehnuteľnosť nemôžu
získať ďalšie osoby.

NSSRpovažovalzasprávnynázorodvolaciehosúdu,že vrámciprivatizáciemôžedôjsťknadobudnutiu

vlastníctva aj ďalšími osobami.

Na základe vyššie uvedených úvah odvolací súd dospel k záveru, že uzavretie ústnej dohody v danom
prípade nebolo preukázané.

Ďalšou rozhodujúcou skutočnosťou pre rozhodnutie je, či došlo k uzavretiu Zmluvy o združení v
písomnej forme skôr ako kúpnej zmluvy ohľadom spornej haly. NS SR tento okamih považoval za

podstatný. Odvolací súd na zistenie daných skutočností vykonal dokazovanie a riadiac sa názorom NS
SR dospel k týmto záverom.V dôsledku právneho názoru NS SR, vysloveného v uznesení zo dňa 31. 01.2011, č. k. 4
Cdo/165/2009-341, ktorým bolo zrušené rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým zmenil rozsudok
okresného súdu a návrh navrhovateľov zamietol, sa odvolací súd dostal do štádia pred vydaním svojho

rozhodnutia zo dňa 25. 03. 2009, pričom rešpektujúc vyslovený právny názor najvyššieho súdu ďalej
procesne konal. Ocitol sa teda v situácii, ktorá predchádza vydaniu rozhodnutia vo veci samej. V danom
momente boli dôkazy vykonané prvostupňovým súdom ako aj odvolacím súdom. Účastníci už nenavrhli
vykonať iné dôkazy, ani súd sám nezistil, že by ešte bolo možné vykonať dôkaz, ktorý k zisteniu
objektívnej pravdy napomôže. Za daného stavu súd musel pristúpiť k postupu podľa § 132 O. s. p., teda k

hodnoteniu dôkazov, ktoré hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomných súvislostiach, pritom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci. Odvolací súd dopĺňa, že počas doby, keď v danej veci rozhodoval, sa menilo zloženie senátov,
čo malo čiastočne vplyv na rozhodovanie vo veci, pretože rozhodnutie súdu je výsledkom hlasovania
troch členov senátu, zároveň sa každý člen podieľa pred rozhodnutím vo veci na jeho výsledku svojou
argumentáciou. Za danej situácie sa môže stať, že konečný výsledok môže byť iný.

Z hľadiska vykonaného dokazovania však odvolací súd považuje za rozhodujúcu aj tú skutočnosť, že vo
výpovediach svedkov a odporcu existujú diametrálne rozdiely tak vážne, ktoré spochybňujú preukázanie
tvrdení odporcov.

Ako bolo vyššie uvedené, R.. N. vypovedal, že k uzatvoreniu Zmluvy o združení došlo vo februári 1998,
kedy do ich bytu v Banskej Bystrici prišiel navrhovateľ 1/ so zmluvou, ktorú podpísal. Podľa vyjadrenia

na zmluve bol dátum, čo si všimla aj odporkyňa 2/, ktorá ešte ako svedkyňa vypovedala, poukazovala
na túto nezrovnalosť, že je uvedený iný dátum (18. 12. 1997) ako dátum, kedy zmluvu podpisuje.

Svedkyňa B. však vo svojej výpovedi uviedla, že táto zmluva bola podpísaná vo februári 1998 cez víkend
v bydlisku rodičov, kde bola prítomná. Vypovedala, že za otcom prišli ostatní účastníci, a to p. N., p. K.
s manželkou. K Zmluve o združení taktiež uviedla, že túto videla a dátumy na nej neboli vypísané. Na

otázku súdu pri výsluchu pred odvolacím súdom uviedla, že kópie zmlúv ostatní účastníci odniesli a vie
určite, že na zmluve dátum nebol uvedený. Taktiež vypovedala, že poskytnuté peniaze považovala za
pôžičkumedziotcomaR..N..Vnímalatotak,žetoboldohodnutévofebruári1998.Následneopakovane
vo výpovedi uviedla, že pri podpisovaní zmluvy bol otec, mama, p. N., p. K. s manželkou, ona, jej brat
a p. B., ktorý je jej bývalý manžel.

Podobne svedok W. B. uviedol vo výpovedi, že bol pri tom, keď cez víkend prišiel p. K. s manželkou,
bol prítomný p. N. s manželkou, p. B. a R.. N., pričom podpisovali zmluvu o združení. Vedel o tom, že
ide o takúto zmluvu, v rukách ju nemal.

Z daných výpovedí je zrejmé, že sa nezhodujú s tvrdením a výpoveďami R.. N. a R.. N., sú diametrálne
odlišné, pokiaľ ide o vymenovanie osôb prítomných pri podpisovaní zmluvy, ako aj o uvedenie dátumu

na zmluve. Z týchto dôvodov odvolací súd pri vyhodnotení dôkazov nemohol dospieť k jednoznačnému
záveru, že Zmluva o združení bola podpísaná vo februári 1998 a že odporcovia poskytli dôkaz
vyvracajúci tvrdenie navrhovateľov a nimi poskytnuté dôkazy o tom, kedy táto zmluva bola podpísaná.

Súd pritom vychádzal aj zo skutočnosti, že svedkovia boli navrhnutí až neskôr v priebehu konania, boli
zainteresovanínasporemedziúčastníkmieštepredzačatímsúdnehosporu,pričomodporcoviapredtým

uviedli, že nemajú žiadny dôkaz na preukázanie, že zmluva nebola podpísaná dňa 18. 12. 1997, ale
vo februári 1998.

Pokiaľ ide o tvrdenie R.. N., že poskytnuté finančné prostriedky od navrhovateľa 2/ považoval za pôžičku,
odvolací súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade nemohlo dôjsť k
uzavretiu pôžičky, keďže nebola jednoznačne preukázaná vôľa účastníkov na uzavretie takejto zmluvy,

ani podstatné náležitosti takejto zmluvy. V danom prípade odvolací súd interpretáciu R.. N. považuje
za účelovú, keď poskytnutie finančných prostriedkov na zakúpenie haly považuje za pôžičku pre nehoako osobu, avšak vzhľadom na ďalšie dôkazy vykonané v konaní je zrejmé, že tomu tak nie je a ide o
mylný výklad a nedostatočné rozlišovanie medzi poskytnutými finančnými prostriedkami ako vklad pre
združenie zo strany navrhovateľa 2/ a prípadnú pôžičku ako zmluvu medzi navrhovateľom 2/ a R.. N..

Podľa§657OZzmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčenépodľadruhu,najmäpeniaze,
a dlžník sa zaväzuje po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní), druhovom
určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu, určení času vrátenia.

Podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke je aj dohoda o čase vrátenia. Čas vrátenia nemusí byť pritom
určený konkrétnym dňom, ale stačí, ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť. Stačí aj dohoda v

takom zmysle, že čas vrátenia veriteľ ponechá na vôľu dlžníka. Čas splnenia je napríklad ponechaný na
vôľu dlžníka aj v tom prípade, keď podľa dohody má dlžník plniť až po splnení podmienky, ktorej splnenie
môže ovplyvniť iba dlžník a ktorý jej splnenie zámerne zmaril.

Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu, t.j. veci
zastupiteľné, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma a možno ju uzavrieť ústne, konkludentným
prejavom. Pojmovými znakmi zmluvy sú prenechanie veci na voľné nakladanie, teda aj na
spotrebovanie, druhovo určené veci, dočasnosť právneho vzťahu, povinnosť vrátiť veci rovnakého
druhu a obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. Zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (kontraktom),

ktorá vyžaduje odovzdanie predmetu pôžičky (peňazí) veriteľom dlžníkovi, a to buď bezhotovostným
spôsobom na účet dlžníka alebo odovzdaním krátkou cestou. Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom
dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke.

V danom prípade nebolo preukázané, že by došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke medzi R.. N. a
navrhovateľom 2/, keď nebola preukázaná vôľa navrhovateľa 2/ takúto zmluvu uzavrieť, teda prenechať

peniaze R.. N. na voľné nakladanie, nebola preukázaná ani povinnosť vrátiť veci, peniaze R.. N. a ani
čas, kedy sa tak malo stať. Vo svojich výpovediach navrhovateľ 2/ nikdy neuviedol ani v náznaku, že
by išlo o zmluvu o pôžičke vo vzťahu k R.. N.. Počas celého konania poukazoval na to, že finančné
prostriedky poukázal v prospech združenia.

Pokiaľ ide o uzatvorenie Zmluvy o združení zo dňa 18.12.1997, odvolací súd po vykonanom dokazovaní

dospel k záveru, že Zmluva o združení bola uzavretá skôr, ako kúpna zmluva ohľadom spornej
nehnuteľnosti. Z výsluchu navrhovateľov, zvlášť navrhovateľa 2/ vyplynulo, že ráno odchádzali z
Tatranskej Lomnice okolo 8.00 hod. a cesta do Banskej Bystrice mohla trvať 2 hodiny. Následne v
bydlisku odporcov podpísali Zmluvu o združení všetci traja účastníci. Ani jeden z navrhovateľov, resp.
R.. K. ani R.. N. neuvádzali, že by pri podpisovaní zmluvy bola iná osoba.

Tvrdenie odporcov o tom, že táto zmluva nemohla byť podpísaná v tento deň, pretože fyzicky to nebolo
možné, nebola žiadnym spôsobom preukázaná. Bolo preukázané, že kúpna zmluva bola uzavretá
v tento deň a že jednania, odovzdávanie haly ako aj podpisovanie zmluvy u notárky prebiehali do
večerných hodín. To však nevyvracia skutočnosť, že v doobedňajších hodinách okolo 10.00 hod.
nemohli účastníci podpísať Zmluvu o združení a následne R.. N. mohol vykonávať úkony v súvislosti s

kúpnou zmluvou spornej nehnuteľnosti. Aj svedok B. vo svojej výpovedi uviedol, že kúpna zmluva sa
podpisovala 18. 12. 1997 doobeda okolo deviatej, desiatej hodiny. To znamená, že tvrdenia odporcov o
fyzickej nemožnosti podpísania danej zmluvy nemožno považovať za také, ktoré by spochybnilo tvrdenie
navrhovateľov, že v tento deň zmluvu aj podpísali. Naviac, tvrdenie odporcov nemožno jednoznačne
považovať za preukázané aj z dôvodu rozdielnych svedeckých výpovedí ohľadom podpisovania Zmluvyo združení vo februári 1998. Pokiaľ svedok B. poukazoval na to, že dňa 18. 12. 1997 nikto v bydlisku
odporcov z navrhovateľov nebol, jeho výpoveď nemožno považovať za pravdivú, ako bolo vyššie
uvedené, naviac v súvislosti s týmto je v rozpore aj jeho výpoveď, keď uvádzal, že už 18. 12. bol v

bydlisku odporcov, keď čakal na priateľku, dcéru odporcov, ktorá mala prísť a prišla až v piatok 19. 12.,
pretože Vianoce mali stráviť u odporcov, pričom táto nemala dovolenku, avšak dňa 21. 12 - 22. 12. 1997
ešte boli pracovné dni pred Vianočnými sviatkami.

Závery o platnosti uzavretej Zmluvy o združení zo dňa 18. 12. 1997 odvolací súd odvodzuje zo
všetkých ďalších dôkazov a časového sledu úkonov, ako aj prípravy účastníkov na uzavretie danej

zmluvy, ktoré si vzájomne neodporujú a nevylučujú. Odvolací súd oboznámiac so Zmluvou o združení
podnikateľov zastáva rovnaký názor ako doteraz, že zmluvu je potrebné vykladať ako celok a nie
separovať jej jednotlivé body. Na podnikanie sa účastníci pripravovali už skôr, a to v čase, keď ešte
skladová hala nebola odkúpená. R.. N. bol požiadaný o doloženie finančného krytia. Tomu zodpovedá
aj jeho konanie, ktorým vyhľadával niekoho, kto prefinancuje danú transakciu. Bolo preukázané, že
sám finančné prostriedky na kúpu haly nemal. Práve v súvislosti s činnosťou navrhovateľa 1/, ktorý

poznal navrhovateľa 2/, došlo k tomu, že navrhovateľ oznámil R.. N., že pozná takúto osobu. Keďže
odvolací súd nemal jednoznačne za preukázané, že by došlo k preukázaniu všetkých náležitostí pre
to, aby bolo možné vyvodiť, že došlo k uzavretiu ústnej Zmluvy o združení, odvolací súd vychádza z
písomne uzavretej zmluvy, ktorú považuje za platnú, pričom mal za preukázané, že bola uzavretá dňa
18. 12. 1997 v bydlisku odporcov. K tomuto záveru dospel na základe vykonaných dôkazov, teda len z

tých skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, a z ktorých mohol súd pri hodnotení dôkazov vychádzať. Z
výsluchu navrhovateľov mal za preukázané, že sú kompatibilné, neodporujúce si v zásadných veciach,
pričom nie sú v rozpore ani s vykonanými listinnými dôkazmi. Odporcovia nepreukázali svoje tvrdenia
ohľadom uzavretia Zmluvy o združení vo februári 1998 a nevyvrátili tak tvrdenia navrhovateľov a nimi
poskytnutý listinný dôkaz, ktorý za danej situácie odvolací súd považuje za hodnoverný.

Zo Zmluvy o združení v čl. 1 vyplýva, že účastníci si určili spoločný účel, a to vykonávanie podnikateľskej
činnosti na využívanie nehnuteľnosti - skladovej haly v Z. Z. pričom v čl. X zároveň dohodli, že majetok
získaný spoločnou činnosťou sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov v pomere 1/3 na každého
účastníka. Zároveň v súlade s § 829 a § 830 Občianskeho zákonníka vymedzili činnosť jednotlivých
účastníkov, a to tak, že R. N., R.. O. K. a R.. M. N. sa zaväzujú vyhľadať vhodného záujemcu na

prenájom skladovej haly, resp. v termíne do 30 dní od podpísania kúpnej zmluvy vypracovať spoločný
prevádzkový zámer na jej využitie, zároveň sa R.. N. zaviazal poskytnúť na účely združenia peniaze vo
výške 1.750.000 Sk na úhradu kúpnej ceny skladovej haly v termínoch dohodnutých v kúpnej zmluve
zo dňa 18.12.1997.

Odvolací súd poukazuje na použitý pojem „v termínoch dohodnutých...", keď možno z toho vyvodiť, že

pokiaľ by navrhovateľ 2/ pri vyhotovovaní zmluvy vedel, že bude určený jeden termín splatnosti, resp.,
že to takto vyplýva z už uzavretej kúpnej uzmluvy, do zmluvy by to takto uviedol.

Účelom združenia bolo nepochybne spoločné vykonávanie podnikateľskej činnosti tým, že budú
využívať nehnuteľnosť skladovú halu v Z. Z., pričom čl. 2 upravoval okrem iného, že do 30 dní od
podpísania kúpnej zmluvy bude vypracovaný spoločný prevádzkový zámer na jej využitie.

Aj z daného možno vyvodiť, že navrhovateľ 2/, ktorý zmluvu pripravoval, predpokladal podpísanie kúpnej
zmluvy, v tomto článku neuvádzal, že daná zmluva je uzavretá. Taktiež z čl. 2 bod 3 vyplýva, že
navrhovateľ2/vsúlades§829sazaviazalposkytnúťnaúčelyzdruženiapeniazenaúhradukúpnejceny.
Pokiaľ by už kúpna zmluva bola uzavretá, nebol dôvod na to, aby sa danou zmluvou zaväzoval splniť
danú povinnosť. Tomuto záväzku zodpovedá aj konanie navrhovateľa 2/, keď po tom, ako zistil, kedy

treba danú sumu uhradiť, urobil príkaz v banke dňa 22.12.1997 na úhradu kúpnej ceny po jej podpísaní
R.. N. a likvidátorom. V súlade s lehotou uvedenou v tejto kúpnej zmluve bola aj suma riadne zaplatená.
Je nepochybné, že na základe zmluvy ale aj na základe predbežných jednaní navrhovateľ 2/ v súlade s
§ 833 Občianskeho zákonníka poskytol peniaze v prospech združenia, ktoré prešli do spoluvlastníctva
všetkých účastníkov v pomere k ich výške oznámením navrhovateľa 2/ o ich oddelení od ostatného jeho

majetku, keď vykonal vinkuláciu v danej sumy v prospech R.. N., ktorý ako jediný mohol uzavrieť kúpnuzmluvu. Súd akceptuje tvrdenie navrhovateľa 2/, že nebol dôvod na poskytnutie pôžičky, keď v tom čase
boli v bankách výhodné úroky a danú sumu poskytol za účelom podnikania so Zmluvou o združení. K
takémuto konaniu bol zaviazaný danou zmluvou, pričom z nej vyplýva, že poskytuje finančné prostriedky

na účely združenia na úhradu kúpnej haly , ktorej nadobudnutie bolo predpokladom naplnenia ďalších
podnikateľskýchčinnostívjejvyužívanítak,akojetoupravenévčl.1.Zkontextuzmluvynevyplýva,žeby
účelom združenia bolo len vykonávanie podnikateľskej činnosti spočívajúcej vo využívaní nehnuteľnosti
a delení zisku, pretože keby túto nehnuteľnosť nadobudol R.. N. výlučne sám, nie je žiadny logický záver
preto, prečo by danú nehnuteľnosť nevyužil sám a poberal z nej výhody, ale túto poskytol aj ďalším

účastníkom a vyplácal im podiely na ziskoch, ako to bolo v konaní preukázané.

R.. N. nehnuteľnosť ani nemohol vložiť do združenia v súlade s § 833 OZ, pretože v čase uzatvárania
zmluvy, a to aj keby k nej došlo vo februári 1998, nebol jej vlastníkom, pretože k zavkladovaniu
zmluvy došlo až v apríli XXXX. R.. N. tak nemohol nehnuteľnosť vniesť do združenia, keďže nebol jej
vlastníkom, ale táto skutočnosť ani nevyplýva zo Zmluvy o združení podnikateľov. Práve naopak, Zmluva
o združení podnikateľov predpokladá, že v prípade predaja nehnuteľnosti sa čistý výnos po vyrovnaní

zostatku vkladu R.. N. rozdelí v pomere 1/3 pre každého účastníka. Ak by R.. N. bol vlastníkom danej
nehnuteľnosti, nebol žiadny dôvod na to, aby v prípade, že nehnuteľnosť predá, sa čistý výnos delil
medzi všetkých účastníkov. Zo zmluvy vyplýva, že účastníci sa vyporiadajú tak, že R.. N. budú vrátené
vnesené peniaze, za ktoré bola hala kúpená, a zostatok sa rozdelí rovným dielom po 1/3-ine. Pokiaľ
by bolo pravdivé tvrdenie odporcu, že účelom združenia bolo len využívanie nehnuteľností, tak že sa

bude prenajímať, potom predmetom rozdelenia by mohol byť len majetok získaný týmto prenajímaním,
nie aj hodnota nehnuteľnosti.

Odvolací súd zdôrazňuje, že R.. N. Zmluvu o združení zo dňa18. 12. 1997 riadne podpísal, pričom
odvolací súd nepovažuje za významnú skutočnosť, že počas výsluchu vypovedal, že jej nerozumie, a
preto vystúpil. Takéto tvrdenie považuje za účelové, a to aj s prihliadnutím na to, že k uzavretiu Zmluvy

o združení došlo v r. 1997, ale z daného združenia R.. N. vystúpil až 17. 09. 2001. Ak by danej zmluve
nerozumel, nebol by sa ňou riadil a nevyplácal by podiely na zisku ostatným účastníkom zmluvy.

K námietke ohľadom uvedenia dátumu kúpnej zmluvy v Zmluve o združení, odvolací súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že táto zmluva mohla byť podpísaná doobedu dňa 18. 12.
1997, pričom uzatvoreniu zmluvy predchádzala vzájomná komunikácia účastníkov, aj keď sa spolu

nestretali, pričom navrhovateľ 2/ uviedol, že informácie o kúpnej zmluve mohol získať len od R.. N.,
ktorý konal pri uzatváraní kúpnej zmluvy a v súlade s jeho pokynmi aj do tejto zmluvy dátum, kedy sa
bude zmluva uzatvárať, uviedol, a to doma na počítači. Na základe týchto údajov vedel aj kúpnu cenu.
Daná skutočnosť nepreukazuje, tak ako tvrdili odporcovia, že by Zmluva o združení bola antidatovaná,
keďže podpísanie tejto zmluvy vo februári 1998 nebolo preukázané. Taktiež súd akceptuje tvrdenie

navrhovateľov a považuje ho za logické, zvlášť navrhovateľa 2/, že by takú veľkú sumu peňazí bez
zabezpečenia vo forme písomnej zmluvy neposkytol. Je možné uveriť tomuto tvrdeniu, pretože nie je
žiadny logický predpoklad preto, že by navrhovateľ poskytol finančné prostriedky R.. N. bez dôkazu o
tom, že mu prípadne tieto prostriedky požičiava. K požiadavke, resp. námietkam ohľadom záveru súdu v
predchádzajúcich konaniach, že k uzavretiu zmluvy nedošlo, treba uviesť, že súd nemôže preukazovať

niečo, k čomu nedošlo, ale môže preukazovať len niečo, čo nastalo, čo tvrdia účastníci a k čomu
poskytnú dostatočné dôkazy. To znamená, nemožno preukázať niečo, čo je nepreukázateľné.

Podľa § 834 Občianskeho zákonníka majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva
spoluvlastníctvom všetkých účastníkov. V súlade s citovaným ustanovením odvolací súd dospel k
záveru, že hala bola získaná pri výkone spoločnej činnosti a stala sa spoluvlastníctvom všetkých

účastníkov konania. V súlade s § 829 sa účastníci dohodli na tom, že pre to, aby bol naplnený účel
združenia, t.j. prenajímanie nehnuteľnosti, najskôr bolo potrebné vyvíjať činnosť za účelom jej kúpy,
zabezpečiť na to finančné prostriedky a niekoho, kto ich poskytne. Zo Zmluvy o združení jednoznačne
vyplýva, že k dispozícii spornú nehnuteľnosť účastníci nemali, lebo táto sa len mala kúpiť, čo vyplýva aj
z obsahu zmluvy. Pokiaľ by bola do združenia vnesená, nebola by potrebná dohoda ohľadom povinnosti

navrhovateľa 2/ poskytnúť na účely združenia 1.750.000,- Sk na úhradu kúpnej ceny. Z čl. 3 zmluvynepochybne vyplýva, že majetok získaný spoločnou činnosťou, a súd za spoločnú činnosť považuje aj
nadobudnutie spornej haly, sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov zmluvy v pomere 1/3.

Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou

alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu, alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

Takouto inou skutočnosťou ustanovenou zákonom je aj nadobudnutie vlastníctva podľa ust. § 833 OZ,
resp. § 834 OZ. K uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola sporná nehnuteľnosť - hala, došlo
podľa zák.č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby. Tento zákon nevylučuje
uplatnenie režimu nadobúdania privatizovaného majetku do spoluvlastníctva v zmysle kogentného ust.

§ 834 OZ. Vzhľadom na to, že kúpnu zmluvu nemohlo uzavrieť združenie, pretože nie je právnickou
osobou a ako vlastník bol zapísaný len R.. N., odvolací súd dospel k záveru, že na žiadanom určení
spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti podľa § 80 písm. c/ O. s. p. navrhovatelia majú naliehavý
právny záujem, lebo nemali inú zákonnú možnosť, ako dosiahnuť zápis v katastri nehnuteľností tak,
aby zodpovedal skutočnosti, teda aby navrhovatelia boli zapísaní ako spoluvlastníci tejto nehnuteľnosti

na liste vlastníctva.

Ustanovenie § 834 OZ priamo zo zákona zakladá spoluvlastnícky vzťah účastníkov zmluvy o združení
(§ 829 a nasl. OZ) k výsledku ich pre účely združenia, realizovanej činnosti. Zákon neupravuje zvláštny
režim pre nadobudnutie nehnuteľných či hnuteľných vecí, spoluvlastnícky vzťah vzniká ku všetkému
nadobúdanému majetku. Pri nadobudnutí nehnuteľnosti na meno jedného účastníka združenia sa

nemožno odvolávať na ust. § 133 OZ, lebo toto upravuje nadobúdanie nehnuteľností na základe
zmluvy. Pretože združenie uzavreté podľa § 829 OZ nemá právnu subjektivitu, nie je možné, aby
úkony robené vrámci združenia boli realizované inak, ako jedným účastníkom. V danom prípade
spoluvlastnícky vzťah vznikol priamo zo zákona, nie na základe zmluvy (§ 834 a § 132 ods.1 OZ). Keďže
účastníci uzavreli zmluvu o združení predtým, ako R.. N. kúpnu zmluvu, R.. N. prejav vôle smerujúci

k nadobudnutiu nehnuteľnosti robil ako člen združenia. Vzhľadom na uzavretú Zmluvu o združení R..
N. pri uzatváraní kúpnej zmluvy prejavoval vôľu ako člen združenia, pretože to vyplývalo jednak z
dohody v Zmluve o združení, ktorú R.. N. podpísal a musel si byť vedomý toho, že nemal finančné
prostriedkynanadobudnutienehnuteľnostibezpričineniaostatnýchúčastníkovzdruženia.Nehnuteľnosť
bola nadobudnutá v procese privatizácie podľa zák. č. 92/1991 Zb., keď nehnuteľnosť R.. Konôpka

kupoval od štátneho podniku v likvidácii.

Podľa § 47b ods. 1 zák. č. 92/1991 Zb. pri likvidácii podnikov uvedených v § 1 okrem rozpočtových a
príspevkových organizácií speňaží likvidátor majetok predajom veci na verejnej dražbe. Iným spôsobom
môže likvidátor postupovať len zo súhlasom ministerstva udeleným po predchádzajúcom prerokovaní
zo zakladateľom. Postup likvidátora upravuje osobitný predpis.

Takýmto predpisom je zák. č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov. Podľa
§ 15d ods.1 majetok podniku speňaží likvidátor predajom vecí na verejnej dražbe s výnimkou vecí
v zákone uvedených. Podľa ods.3 speňažiť majetok podniku iným spôsobom ako verejnou dražbou
môže likvidátor podľa osobitného predpisu (§ 47b zák. č. 92/1991 Zb.) len po neúspešnom vykonaní
opakovanej verejnej dražby. Podľa ods. 4 likvidátor v lehote 15 dní od udelenia súhlasu ministerstva

na speňaženie majetku, alebo nakladanie s majetkom iným spôsobom ako verejnou dražbou písomne
vyzve fyzickú osobu alebo právnickú osobu na uzavretie zmluvy o prevode správy alebo vlastníctva
majetku.

Z citovanej právnej úpravy nevyplýva, že by sa členovia združenia nemohli stať podielovými
spoluvlastníkmi skladovej haly nadobudnutej v podmienkach privatizácie podľa zák. č. 92/1991 Zb. v

zmysle kogentného ustanovenia § 834 OZ, ak by kúpnu zmluvu uzatváral len jeden člen združenia.
Zo zákona by tak vznikol spoluvlastnícky vzťah pre všetkých účastníkov združenia. Znamená to, že
ak kúpna zmluva bola uzavretá len s jednou osobou, spoluvlastníctvo ostatných účastníkov združeniavznikne vtedy, ak kupujúci bol členom združenia v čase uzatvorenia tejto kúpnej zmluvy a pri jej
uzatváraní vystupoval ako člen združenia, pričom by prejavoval aj vôľu ako člen tohto združenia.

Záverom odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ odporca zabezpečoval nadobudnutie nehnuteľnosti,

musel doložiť finančné krytie. Už 22. 10. 1997 bola známa kúpna cena aj predmet zmluvy. Ak mal uhradiť
kúpnu cenu do 14 dní od uzavretia zmluvy, t.j. do 02. 01. 1998, neobstojí tvrdenie odporcov o tom, že
k podpísaniu Zmluvy o združení došlo vo februári 1998, lebo v tomto čase už mala byť kúpna cena
zaplatená. Navrhovateľ 2/ zaplatil kúpnu cenu v 14 dňovej lehote, keď príkaz na uhradenie dal 22. 12.
1997. Ak by Zmluva o združení nebola uzavretá, nemal žiadny dôvod na takéto plnenie.

Odvolací súd, ale ani súd prvého stupňa nevykonal výsluch svedka, likvidátora, ktorý vo svojom liste

uviedol,žesinaničnepamätáajehozdravotnýstavjechatrný.Vzhľadomnavek,nadanévyjadreniesúd
nepovažoval za potrebné daného svedka vypočúvať. Odvolací súd akceptuje tvrdenie navrhovateľov,
že R.. N. v r. 1997 mal tip na odkúpenie haly, no tento obchod by nezrealizoval bez toho, keby nehľadal
partnerov k tomu, aby tento účel splnil. K tomu sa spojili všetci traja, t.j. navrhovateľ 1/, navrhovateľ 2/
a R. N.. Bez ich spoločnej činnosti by sa účel združenia nenaplnil, ale sa dosiahol len tým, že spoločne

združili možnosti a schopnosti spolu s finančnými prostriedkami navrhovateľa 2/.

S prihliadnutím na dátum zaplatenia kúpnej ceny za halu odvolací súd akceptuje tvrdenie navrhovateľa,
že o tom, že kúpna cena má byť uhradená do 14 dní, sa dozvedel práve 18. 12. 1997 na spoločnom
stretnutí v Banskej Bystrici, kedy k zaplateniu došlo dňa 02. 01. 1998.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolací súd považuje za bezdôvodné zaoberať sa námietkami

navrhovateľov ohľadom úvah, že aj v prípade, žeby Zmluva o združení bola uzavretá vo februári 1998,
vzhľadom na vklad kúpnej zmluvy nič nebránilo tomu, aby sa mohli združiť aj po termíne 18. 12. 1997.
Dané úvahy by boli v rozpore so závermi súdu vyslovenými vyššie a spochybňovali by ho.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd preto rozsudok okresného súdu po doplnení odôvodnenia
potvrdil ako vecne správny.

O trovách odvolacieho a dovolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods.1 a § 142 ods. 1 O.
s. p., keď v odvolacom konaní boli v celom rozsahu úspešní navrhovatelia, preto im patrí náhrada trov
konania v celom rozsahu.

Podľa § 151 ods. l O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravila v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ods. 2 ak účastník v lehote podľa ods.1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania
vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému
účastníkoviokremtrovprávnehozastúpeniainétrovyzospisunevyplývajú,súdmunáhradutrovkonania
neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto

účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Po vyhlásení rozhodnutia dňa 13.07.2011 právny zástupca navrhovateľov nevyčíslil ďalšie trovy konania
ako tie, ktoré mu súd priznal. Preto odvolací súd vychádzal z toho, že v súlade s ustanovením § 151
ods.l O.s.p. navrhovatelia navrhli priznať náhradu trov odvolacieho ako aj dovolacieho konania, ktoré aj
čiastočne vo svojich podaniach právny zástupca vyčíslil. Súd mu preto priznal trov odvolacieho konania

podľatohtovyčísleniavovýške,akobudenižšieuvedenáakoajtrovykonaniaúčastníkov,ktoréspočívali
v zaplatenom súdnom poplatku za dovolanie.Podľa vyhlášky č. 163/2002 Z. z. súd vychádzal pri výpočte náhrady odmeny advokáta, a to za jeden
úkon právnej pomoci, za vyjadrenie zo dňa 27.07.2004.

Hodnota sporu predstavuje 1.750.000,-- Sk, navrhovatelia 1/ a 3/ sa ako manželia domáhali určenia

podielu v 1/3-tine, teda hodnoty 583.333,-- Sk, u každého z manželov 291.666,-- Sk.

Podobne je to aj u navrhovateľov 2/ a 4/. Hodnota sporu je u každého navrhovateľa vo výške 291.666,--
Sk. V zmysle citovanej vyhlášky výška jedného úkonu podľa § 13 ods.l je 7.566,-- Sk. S použitím § 17
ods.2 sa základná sadzba tarifnej odmeny znížila o 20 % zo sumy 7.566,-- Sk, teda o 1.513,-- Sk. Výška
jedného úkonu tak predstavuje 6.053,-- Sk. K tomu treba pripočítať režijný paušál vo výške 136,-- Sk.
Odmena za zastupovanie u každého účastníka tak predstavuje 6.189,-- Sk, za štyroch účastníkov je to

24.756,-- Sk (6.189,-- Sk x 4).

V zmysle § 25 citovanej vyhlášky sa odmena vypočítaná podľa tejto vyhlášky zaokrúhľuje na celé
slovenské desaťkoruny smerom nahor, to znamená, že odmena podľa tejto vyhlášky predstavuje po
zaokrúhlení 24.760,-- Sk.

Podľa vyhlášky č. 655/2004 výška jedného úkonu podľa § 10 ods.l je 7.650,-- Sk, s použitím § 13

ods.3 po znížení 20 % je výška jedného úkonu 6.120,-- Sk. V zmysle vyhlášky a v znení do 31.12.2008
súd priznal tri úkony právnej pomoci za účasť na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 12.05.2005,
19.04.2007 a za vyjadrenie k dovolaniu zo dňa 18.08.2005 + 2 x 150,-- Sk režijný paušál a jedenkrát
188,-- Sk.

U každého účastníka odmena za jeden úkon predstavuje 6.120,-- Sk, za tri úkony je to 18.360,-- Sk, k

tomu režijný paušál 2 x 150,-- Sk + 178,-- Sk, odmena pre jedného účastníka je 18.838,-- Sk, pri štyroch
účastníkoch je to 75.352,-- Sk.

Súd v zmysle citovanej vyhlášky priznal aj odmenu za vyjadrenie k dovolaniu odporcov zo dňa
18.06.2007, ktoré právny zástupca navrhovateľov žiadal priznať. Žiadal priznať náhradu za dva úkony,
a to prípravu a prevzatie a písomné vyjadrenie k dovolaniu.

Odvolací súd mu priznal len jeden úkon za dané vyjadrenie, keďže v konaní zastupoval tento právny
zástupca a úkon príprava a prevzatie účtuje nedôvodne a odvolací súd to považuje za neúčelný úkon,
ktorý nemá oporu ani v obsahu spisu.

Súd mu tak podľa vyhlášky č. 655/2004 Zb. priznal odmenu vo výške 6.120,-- Sk, po znížení o 20 %
zo sumy 7.650,-- Sk + 178,-- Sk režijný paušál, spolu 6.298,-- Sk pre jedného účastníka. Pre štyroch

účastníkov 25.192,-- Sk.

Súd nepriznal pre navrhovateľov aj ďalší úkon právnej pomoci, a to prevzatie a príprava zastupovania
po zrušení veci, keď navrhovateľov od počiatku zastupoval JUDr. Dlhopolček, v dovolacom konaní
účastníci splnomocnili na zastupovanie JUDr. Dlhopolčekovú, ktorá podala vyjadrenie k dovolaniu dňa
18.08.2005. V tomto prípade súd priznal, ako je vyššie uvedené, len odmenu za jeden úkon, a to

vyjadrenie k dovolaniu.

Spolu trovy odvolacieho a dovolacieho konania, pokiaľ ide o právne zastupovanie, predstavujú
125.304,-- Sk, čo v prepočte na eurá je 4.159,33 eur.

Keďže navrhovatelia zaplatili súdny poplatok za dovolanie vo výške 99,50 eura x 4, spolu 398 eur,
odvolací súd im ho priznal. Trovy konania tak spolu so súdnym poplatkom predstavujú spolu 4.557,33

eur.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.