Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. október 2012

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4C/228/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4610207366
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2012:4610207366.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľov:1/

TRISTANPRESS, spol. s r.o., Topoľčany, Stummerova 29, IČO 34 108 483, 2/ S. V., nar.XX.X.XXXX,
3/ N. V., J..X.XX.XXXX, obaja bytom U., H. XX/X, všetci zastúpení Advokátska kancelária JANČO a
PARTNERI, s.r.o. , 811 02 Bratislava, Štúrova 13, IČO 36 367 524 proti odporcovi: Poľnohospodárske
družstvo Ludanice so sídlom 956 11 Ludanice, IČO 00 205 362, zastúpenému Advokátskou kanceláriou
JUDr.Slávik a partneri s.r.o. , so sídlom nám.M.R.Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, IČO 36 861 375
za účasti vedľajšieho účastníka KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom
Štefanovičova č.4, Bratislava IČO 00 585 441 na strane odporcu o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že zodpovednosť odporcu za náhradu škody spôsobenej navrhovateľom v 1/ až 3/rade dňa
6.5.2010 zaplavením ich pozemkov zapísaných na LV č. XXXX a LV č.XXXX v kat.úz.U. nie je daná.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia v 1/ až 3/rade sa podaným návrhom domáhali od odporcu náhrady škody, ktorá im bola
spôsobená dňa 6.5.2010 zaplavením ich pozemkov v kat.úz.Chrabrany zapísaných na LV č.XXXX a LV
č.XXXX v dôsledku nárazového prívalu dažďovej vody, keď sa časť stohu slamy patriaceho odporcovi
zosunula zo svahu k ochrannému valu a následne došlo k pretečeniu vody na nehnuteľnosti a ku vzniku
škody s tým súvisiacim. Z titulu náhrady škody si navrhovateľ v l/rade uplatnil zaplatenie sumy 8.400 eur
spolu s úrokmi z omeškania, pričom v priebehu konania rozšíril svoj návrh na sumu 19.187,63 eura a

navrhovatelia v 2/ a 3/rade sa domáhali náhrady škody v sume 7.490 eur spolu s úrokmi z omeškania.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil, pričom potvrdil, že pozemok, na ktorom bol postavený stoh
slamy nemá od konca hospodárskeho roku 2008 v nájme, avšak uvedený stoh slamy umiestnil na
pozemku ešte v roku 2008 a nie je pravdou, že navrhovatelia by ho upozorňovali na odstránenie stohu
slamy, pričom na tomto mieste skladoval slamu takýmto spôsobom už najmenej 20 rokov bez výhrad
iných osôb a bez mimoriadnych udalostí. Pokiaľ navrhovatelia svoj nárok opierajú o skutočnosť, že

umiestnením stohu bola porušená vyhláška č.258/2007 Z.z., tak táto sa týka protipožiarnej bezpečnosti.
Dňa 6.5.2010 došlo k nárazovému prívalovému dažďu v danej lokalite, čo zrejme spôsobilo zaplavenie
nehnuteľností navrhovateľov a jednalo sa o mimoriadnu živelnú udalosť, za ktorú nie je možné pričítať
zodpovednosť nikomu.

Vedľajší účastník na strane odporcu uviedol, že navrhovatelia žiadnym spôsobom nepreukázali vznik a
rozsah škody, za ktorú má zodpovedať odporca a u neho si škodu ani neuplatnili, pričom po uplatnení

nároku na náhradu škody zo strany navrhovateľov v priebehu konania nesúhlasil s likvidáciou poistnej
udalostizdôvodu,ženiejepreukázané,žepríčinouškodybolonesprávneanedostatočnézabezpečenie
stohu slamy proti povodni a škoda bola spôsobená predovšetkým prívalom vody , ktorá so sebou nieslabahno a slamu a uvedená skutočnosť zbavuje odporcu zodpovednosti za škodu, pretože škoda bola
spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke odporcu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa v 2/rade, ktorý je zároveň štatutárnym zástupcom
navrhovateľa v l/rade, výsluchom štatutárneho zástupcu odporcu, oboznámením sa s predloženými
dokladmi a so spisom Okresného riaditeľstva PZ v Topoľčanoch č.ČVS-ORP-331/OSV-TO-2010 a
znaleckým posudkom č.1/2012 znalca Doc.Mgr.Ing.Petra Lazora, PhD., pričom zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ v l/rade je výlučným vlastníkom nehnuteľností v kat.úz.U. zapísaných na LV č.XXXX ako
parc.č.XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a navrhovatelia v 2/ a 3/rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
nehnuteľností v kat.úz.U. zapísaných na LV č.XXXX ako parc.č.XXXX spolu s rodinným domom
súp.č.XXX a s dvomi garážami. Na pozemku zvanom Š., ktorý susedí s pozemkami navrhovateľov
odporca v roku 2008 umiestnil stoh slamy, pričom dňa 6.5.2010 v dôsledku prívalového dažďa došlo
podľa navrhovateľov k zosunutiu časti stohu slamy, čím sa vytvorila pri ich pozemkoch bariéra a táto sa

v dôsledku tlaku vody a bahna pretrhla a voda spolu s bahnom a slamou sa preliala na ich nehnuteľnosti
a spôsobila škodu. Odporca popieral svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu z dôvodu, že stoh
slamy stál na pôvodnom mieste už od roku 2008 a teda bol uľahnutý, pričom v dôsledku mimoriadneho
množstva spadnutej vody behom krátkej doby sa musela k nehnuteľnostiam navrhovateľov hrnúť voda
zo všetkých strán svahu, na ktorom stál stoh slamy, pričom táto voda spolu so zeminou stekala aj inými

cestami mimo stohu slamy a preto k erózii zemného valu okolo pozemkov navrhovateľov by došlo tak
či tak.

Zo spisu Okresného riaditeľstva PZ v Topoľčanoch ČVS-ORP-331/OSV-TO-2010 vyplýva, že
navrhovateľ v 2/rade podal trestné oznámenie z dôvodu, že dňa 6.5.2010 pri živelnej udalosti v dôsledku

návalu vody došlo k zosunutiu stohu slamy patriaceho odporcovi a k zaplaveniu pozemkov a to z dôvodu,
že odporca neurobil dostatočné opatrenia na zabránenie vzniku škôd. Uznesením zo dňa 23.5.2010 bola
vec odmietnutá, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania, pričom v odôvodnení uznesenia sa
okrem iného konštatuje, že podľa predsedu odporcu sa v čase vzniku živelnej udalosti nachádzalo v
stohu okolo 100 m3 slamy a ich nikto neupozorňoval, že nemajú na dané miesto umiestňovať slamený

stoh a ani nemá vedomosť, že by predtým došlo k podobnej situácii. Podľa polície uvedený skutok nie
je prečinom a v danom prípade išlo o živelnú udalosť, ktorá bola nepredvídaná , pričom slamený stoh
bol postavený v dostatočnej vzdialenosti od okrajových budov súvislej zástavby obce alebo od obytného
objektu alebo od hospodárskeho objektu tak, ako je to uvedené vo vyhl.č.258/2007 Z.z. a teda nešlo o
zavinené konanie zo strany odporcu.

Zo znaleckého posudku č.1/2012 znalca Doc.Mgr.Ing.Petra Lazora, PhD. vyplýva, že v dňoch 5.5. a
6.5.2010 v lokalite H. O. v kat.úz.U. mohlo spadnúť množstvo zrážok, ktoré je v rozsahu 24,1 - 14,2 mm
a v extrémnom, avšak lokálnom prípade zrážkový úhrn mohol predstavovať interval 36,2 - 21,3 mm,
čo však nemožno ani potvrdiť a ani vyvrátiť vzhľadom na absenciu relevantného údaju z dotknutého

pozemku. Znalec konštatoval, že podľa jeho úsudku došlo k porušeniu právnych predpisov týkajúcich
sa protipožiarnej bezpečnosti a to vyhl.č.121/2002 Z.z. a vyhl.č.258/2007 Z.z., nakoľko stoh slamy v
čase škodovej udalosti bol 34 m od skladových priestorov a lesa a zvyšky stohu boli vo vnútri 50-
metrovej zóny od lesa a 34 m od pozemku navrhovateľov. Zrážková činnosť dňa 5.5.2010 spôsobila,
že došlo k zníženiu poľnej vodnej kapacity, čo viedlo následne dňa 6.5.2010 k vzniku efektu záplavy,

pričom aj interval trvania zrážok je dôležitou skutočnosťou. V tomto prípade pôda už nebola schopná
infiltrovať do svojho profilu ďalšie množstvo atmosférických vôd , čo sa prejavilo jej odtokom v smere
sklonu pozemku. Samotný pozemok má lievikovitý tvar, čo umocňuje tento efekt a svahovitosť pozemku
znásobuje podpovrchový a povrchový odtok. Vzniknutú situáciu možno teda hodnotiť ako živelnú
udalosť. Vplyvom dažďovej vody a intenzívneho nárazového dažďa došlo k poškodeniu vybudovaného

stohu slamy a odnosu tohto materiálu k vybudovanému ochrannému valu ako aj priamo do najužšej
časti dotknutého pozemku, pričom splavovaná časť slamy sa miešala s odnášanou pôdou a aj iným
materiálom nachádzajúcim sa na pozemku a vytvorila hrubodisperznú suspenziu, ktorá sa dostala do
akumulačnej časti odvodného kanála na vodu pod pozemkom a v konečnom dôsledku aj spôsobila
zníženie odtoku a prietoku odvodnej rúry pod prístupovou cestou. Výsledkom tohto procesu bol v

konečnom dôsledku zapríčinený prienik uvedeného materiálu mimo hranice pozemku. Vytvorenie
samotnej prekážky výlučne len slamou odplavenou zo stohu je málo pravdepodobné a v tomto prípade
sa jedná o také spolupôsobenie viacerých zložiek, ktoré sa na vzniku prekážky podieľali - minimálne
splavená časť orničnej vrstvy pozemku. Účasť samotného stohu slamy na pozemku odporcu viedlaminimálne k tomu, že pri vzniku mimoriadnej situácie vyvolanej pôsobením atmosférických zrážok väčšej
intenzity došlo k splaveniu jeho časti na pozemok navrhovateľov. Podľa názoru znalca ochranný zemný
val nad pozemkami navrhovateľov vzhľadom na dažďové pomery dňa 6.5.2010 bol dostatočný na to,

aby bez vplyvu splavenej časti stohu odolal tejto dažďovej vode , avšak na druhej strane uvedený val
nie je po celej svojej dĺžke rovnako vysoký aj široký a zužuje sa smerom k miestam odtoku zrážkových
vôd z pozemku , čo tiež malo vplyv aj na jeho poškodenie a vznik popisovanej udalosti. Ak by nedošlo k
zamedzeniu úniku vody v spodnej časti pozemku nánosom zmesi slamy, pôdy a iného takto splaveného
materiálu, tak pretrhnutie ochranného valu nad pozemkami navrhovateľov znalec nepredpokladal.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka , každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku , na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa ods. 2, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri
ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto
zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa ods.3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 152 ods.2 OSP rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné,
môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Vzhľadom k tomu, že navrhovatelia sa v tomto konaní domáhali náhrady škody, ktorá im mala byť
spôsobená porušením povinností zo strany odporcu , pričom odporca popieral akékoľvek porušenie
povinnosti, tak predpokladom vzniku jeho zodpovednosti za škodu je protiprávny úkon, spôsobenie
škody,príčinnásúvislosťmedziprotiprávnymúkonomaškodouazavinenie,ktorésavšakprivšeobecnej
zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ predpokladá. Pokiaľ by mal súd rozhodovať o výške náhrady

škody uplatnenej navrhovateľmi, tak najskôr si musí vyriešiť otázku základu nároku, teda či odporca a
akým konaním porušil konkrétnu povinnosť a či toto porušenie je v príčinnej súvislosti so spôsobenou
škodou a až keď sa preukážu tieto dva predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, tak potom je
možné zaoberať sa dokazovaním ohľadom výšky škody. Keďže v tomto prípade odporca popieral
svoju zodpovednosť za škodu, tak na navrhovateľoch bolo dôkazné bremeno, aby preukázali , k akému

porušeniu povinností či už zmluvných alebo iných prípadne preventívnej povinnosti zo strany odporcu
došloataktiežpreukázaťpríčinnúsúvislosťmedzitýmtoporušenímaškodou,pretožeažpotomsamôže
súd zaoberať výškou škody a prípadným zavinením. Z uvedeného dôvodu súd musel rozhodnúť najskôr
len o základe nároku na náhradu škody a preto medzitýmným rozsudkom riešil otázku zodpovednosti
odporcu za spôsobenú škodu a to aj s prihliadnutím na rýchlosť a hospodárnosť konania, pretože

ak nebude daná zodpovednosť odporcu za škodu, tak nie je potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie
ohľadom výšky škody.

Navrhovatelia zodpovednosť odporcu za škodu preukazovali tým, že tento porušil ustanovenia vyhlášky
Ministerstva vnútra SR č.258/2007 Z.z. o požiadavkách na protipožiarnu bezpečnosť pri skladovaní,

ukladaní a pri manipulácii s tuhými horľavými látkami, avšak uvedená vyhláška nerieši otázku
protipovodňovej bezpečnosti ale stanovuje iba bezpečnú vzdialenosť na umiestnenie stohov , pričom
podľa prílohy č.2 tejto vyhlášky sa stohy umiestňujú v bezpečnostnej vzdialenosti najmenej 100 m
od ostatných výrobných objektov, skladov , lesa a od krajnej koľaje železničnej trate alebo 50 m od
okrajových budov súvislej zástavby obcí, činnej hranice skládky tuhých domových odpadov a od iného

stohu, alebo ak ide o stohy do objemu 100 m3 umiestňujú sa najmenej 20 m od obytného objektu
alebo od hospodárskeho objektu. V danom prípade nebolo preukázané, aký objem mal stoh slamy
patriaci odporcovi a teda či z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti mal tento byť umiestnený 20 m , 50
m alebo 100 m od objektov patriacich navrhovateľom. Vo vyšetrovacom spise ČVS-ORP-331/OSV-
TO-2010 predseda odporcu vypovedal, že stoh slamy nemal objem väčší ako 100 m3 a uvedená

skutočnosť nebola navrhovateľmi v priebehu konania žiadnym spôsobom spochybňovaná a teda v
tom prípade pri skúmaní zásad protipožiarnej bezpečnosti by prichádzalo do úvahy, že stoh slamy
mal byť umiestnený najmenej 20 m od obytných objektov alebo od hospodárskych objektov. Odporca
síce tvrdil, že táto vzdialenosť bola viac ako 100 m, avšak z predložených a oboznámených dokladovvyplývalo, že táto vzdialenosť bola menšia a to minimálne 34 m od pozemkov navrhovateľov. Pokiaľ
by sa brala do úvahy skutočnosť, že stoh mal objem len do 100 m3, tak svojim umiestnením neporušil
požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť . Navrhovateľ okrem toho namietal aj porušenie preventívnej

povinnosti podľa § 415 OZ, pričom uvedené ustanovenie prichádza do úvahy v prípade, ak neexistuje
inákonkrétnaprávnaúpravavzťahujúcasanakonanie,ktoréhoprotiprávnosťsaposudzuje.Preventívna
povinnosť všeobecne definovaná v § 415 OZ musí mať v jednotlivých prípadoch konkrétny obsah , teda
v danom prípade čo bol odporca povinný dať, konať, opomenúť alebo strpieť , aby nedošlo k škode.
Každý vznik škody nemožno kvalifikovať ako konanie určitého subjektu v rozpore s § 415 OZ. Záver,

že bola porušená preventívna povinnosť nemožno urobiť bez zistenia, v akom konaní odporcu, ktoré
škodu vyvolalo, toto porušenie spočíva. Pokiaľ nie je splnený základný predpoklad vzniku zodpovednosti
za škodu, pretože nie je preukázaný skutok, ktorý je príčinou vzniku škody a ktorého sa dopustil
odporca, nie je nárok na náhradu škody daný. Z uvedeného vyplýva, že povinnosťou navrhovateľov
bolo preukázať, akú konkrétnu povinnosť odporca opomenul prípadne zanedbal. Podľa názoru súdu v
tomto prípade navrhovatelia nepreukázali, že by si odporca vzhľadom na dané podmienky nepočínal

tak obozretne, aby pri tom nespôsobil škodu. Navrhovatelia bezpečným spôsobom nepreukázali, že
odporca porušil zákonom uloženú povinnosť a s prihliadnutím na okolnosti prípadu, že ak by ju aj
porušil, tak toto porušenie bolo v priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody, teda že škoda nebola
zapríčinená živelnou udalosťou, pretože zo znaleckého posudku vyplýva, že situáciu, ktorá vznikla dňa
6.5.2010 v dôsledku prívalového dažďa možno hodnotiť ako živelnú udalosť. Vzhľadom na uvedené

hodnotenie udalosti zo dňa 6.5.2010 bolo povinnosťou navrhovateľov preukázať, že škoda nebola
spôsobená živelnou udalosťou ale zanedbaním konkrétnych povinností zo strany odporcu , avšak zo
znaleckého posudku ako aj z ďalšieho vykonaného dokazovania vyplýva, že prvotnou príčinou vzniku
škody bola zvýšená zrážková činnosť v danej oblasti v dňoch 5.5. a 6.5.2010 , čo spôsobilo, že došlo
k zníženiu poľnej vodnej kapacity a viedlo následne dňa 6.5.2010 k vzniku efektu záplavy , pričom aj

interval trvania zrážok je dôležitou skutočnosťou. V tomto prípade pôda už nebola schopná infiltrovať
do svojho profilu ďalšie množstvo atmosférických zrážok, čo sa prejavilo jej odtokom v smere sklonu
pozemku. Znalec vyhodnotil vzniknutú situáciu ako živelnú udalosť , pričom jeho hodnotenie odolnosti
ochranného valu nemá vplyv na samotné zistenie porušenia preventívnej povinnosti odporcu, pretože
v prvom rade bolo potrebné zo strany navrhovateľa preukázať, v akom konaní odporcu , ktoré škodu

vyvolalo,spočívaporušeniepreventívnejpovinnosti.Vzmysle§415OZjekaždýpovinnýpriakomkoľvek
počínaní zachovávať vždy taký stupeň pozornosti, ktorý možno vzhľadom na konkrétnu časovú a
miestnu situáciu od neho rozumne požadovať. Toto ustanovenie mu však neukladá povinnosť predvídať
každý v budúcnosti možný vznik škody. Podľa názoru súdu však v tomto prípade zo strany navrhovateľov
nebolo preukázané porušenie konkrétnej právnej alebo inej povinnosti na strane odporcu a taktiež ani

porušenie preventívnej povinnosti a v konaní nebolo preukázané ani tvrdenie navrhovateľov, že už v
minulosti došlo k podobnej živelnej udalosti a že odporcu upozorňovali na umiestnenie stohu slamy ,
pričom tento bol na pozemku umiestnený už od roku 2008 a do roku 2010, kedy došlo k živelnej udalosti,
nebolo odporcovi zo strany navrhovateľov adresované žiadne upozornenie alebo výzva na odstránenie
stohu slamy.

Okremtohosasúdzaoberalajmožnoupríčinnousúvislosťoumedziporušenímpreventívnejpovinnostia
vznikom škody, nakoľko pokiaľ by aj pripustil, že došlo k porušeniu právnej povinnosti na strane odporcu
v zmysle § 420 ods.1 OZ a to nedostatočnou vzdialenosťou stohu slamy či už od lesa a skladov alebo od
okrajových budov patriacich navrhovateľom, prípadne aj od obytného objektu alebo od hospodárskeho

objektu (20 m ak ide o stoh do objemu 100 m3) alebo k porušeniu preventívnej povinnosti podľa §
415 OZ ( navrhovatelia nepreukázali, aká konkrétna preventívna povinnosť bola odporcom zanedbaná),
tak navrhovatelia by v ďalšom konaní museli preukázať príčinnú súvislosť medzi porušením jednej
z týchto povinností a škodou. Uvedená príčinná súvislosť však jednoznačne preukázaná nebola a
nevyplýva ani zo znaleckého posudku, pretože podľa tohto hlavnou príčinou škody bola živelná udalosť

a následné splavenie časti slamy s odnášanou pôdou a aj iným materiálom nachádzajúcim sa na
pozemku, čím sa vytvorila hrubodisperzná suspenzia a v neposlednom rade aj nedostatočná výška
ochranného valu chrániaceho pozemky navrhovateľov len dopomohli k tomu, že voda spolu so zeminou
a slamou sa dostali na pozemky navrhovateľov. Keďže súd nemal za preukázanú ani príčinnú súvislosť
medzi prípadným porušením povinností či už právnej alebo preventívnej na strane odporcu (uvedené

porušenie podľa názoru súdu tiež nebolo jednoznačne preukázané) tak podľa jeho názoru nebol splnený
ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a z toho dôvodu rozhodol o základe nároku
navrhovateľovnanáhraduškodytak,žezodpovednosťodporcuzanáhraduškody,ktorábolaspôsobená
navrhovateľom dňa 6.5.2010 zaplavením ich pozemkov nie je daná.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .

Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom
rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .