Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 18. jún 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/269/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205230384

Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1205230384.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave samosudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci
navrhovateľa : X.. N. Z., bytom I. Č.. XX, Ž., zast. Mgr. Igorom Palingerom, advokátom so sídlom
Zubrohľava č. 215 proti odporcovi : HYDROSAN s.r.o., so sídlom Technická č. 6, Bratislava, IČO: 35

680415, zast. JUDr. Miroslavom Krajňákom, advokátom so sídlom Liptovská 2/A, Bratislava o náhradu
mzdy takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 5.178,25.-eur spolu s

- 13% úrokom z omeškania ročne zo sumy 398,32 eur od 15.12.2002 do zaplatenia

- 13% úrokom z omeškania ročne zo sumy 398,32 eur od 01.01.2003 do zaplatenia

- 13% úrokom z omeškania ročne zo sumy 398,32 eur od 01.02.2003 do zaplatenia

- 13% úrokom z omeškania ročne zo sumy 398,32 eur od 01.03.2003 do zaplatenia

- 13% úrokom z omeškania ročne zo sumy 398,32 eur od 01.04.2003 do zaplatenia

- 13% úrokom z omeškania ročne zo sumy 398,32 eur od 01.05.2003 do zaplatenia

- 13% úrokom z omeškania ročne zo sumy 398,32 eur od 01.06.2003 do zaplatenia

- 13% úrokom z omeškania ročne zo sumy 398,32 eur od 01.07.2003 do zaplatenia

- 13% úrokom z omeškania ročne zo sumy 398,32 eur od 01.08.2003 do zaplatenia

- 13% úrokom z omeškania ročne zo sumy 398,32 eur od 01.09.2003 do zaplatenia

- 13% úrokom z omeškania ročne zo sumy 398,32 eur od 01.10.2003 do zaplatenia

- 13% úrokom z omeškania ročne zo sumy 398,32 eur od 01.11.2003 do zaplatenia

- 13% úrokom z omeškania ročne zo sumy 398,32 eur od 01.12.2003 do zaplatenia

všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením. o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ na tunajšom súde podaným návrhom dňa 14.12.2005 žiadal súd, aby zaviazal odporcu
zaplatiť mu náhradu mzdy vo výške 16-násobku jeho priemerného mesačného zárobku v sume 398,32.-

eur od 01.07.2002 do 01.11.2003 spolu so 17,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 398,32.-eur od
31.08.2002 do zaplatenia, od 30.09.2002 do zaplatenia, od 31.10.2002 do zaplatenia, od 30.11.2002 do
zaplatenia, od 31.12.2002 do zaplatenia, od 31.01.2003 do zaplatenia, od 28.02.2003 do zaplatenia, od
31.03.2003 do zaplatenia, od 30.04.2003 do zaplatenia, od 31.05.2003 do zaplatenia, od 30.06.2003
do zaplatenia, od 31.07.2003 do zaplatenia, od 31.08.2003 do zaplatenia, od 30.09.2003 do zaplatenia,
od 31.10.2003 do zaplatenia, od 30.11.2003 do zaplatenia, teda vždy ku koncu nasledujúceho

kalendárneho mesiaca od splatnosti mzdy až do zaplatenia a náhradu trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 7Cpr 3/02-69, právoplatným
dňa 27.07.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2 Co 154/04-94 zo dňa
23.03.2005 súd určil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi listom odporcu zo
dňa 24.06.2002 je neplatné a napriek tomuto právoplatnému rozsudku súdu odporca navrhovateľovi

nevyplatil jemu prislúchajúcu mzdu a neodviedol za neho odvody ani do poisťovní. Mesačný plat mu
bol určený na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 01.03.1997 vo výške 12.000.-Sk brutto a keďže
navrhovateľ zamestnávateľovi oznámil, že s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí a
žiadal odporcu, aby ho ďalej zamestnával, uplatňuje si nárok podľa § 79 Zákonníka práce.

Odporca s návrhom nesúhlasil, vzniesol námietku premlčania k uplatnenému návrhu.

Súd vo veci rozhodol dňa 30.11.2007 rozsudkom č.k. 50C 269/05-79 tak,, že návrh navrhovateľa
zamietol. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co 50/08-98 odvolací súd dňa04.2008 rozsudok
tunajšieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa viazaný ust. § 229
O.s.p. mal doplniť dokazovanie na zistenie splatnosti mzdy a znova sa zaoberať námietkou premlčania.

Súd vo veci opätovne rozhodol dňa 18.06.2012 v neprítomnosti právneho zástupcu odporcu podľa § 101

ods. 2 O.s.p.. Hoci právny zástupca odporcu svoju neprítomnosť náležite ospravedlnil, súdu prihliadnúc
na vykonané dokazovanie nič nebránilo, aby vo veci rozhodol, nakoľko boli vykonané všetky úkony
potrebné na konečné rozhodnutie.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, prednesom právneho zástupcu
odporcu, výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, spisom

tunajšieho súdu sp. 7 Cpr 3/2002, splatnosťou mzdy, prihláškou navrhovateľa do Sociálnej poisťovne,
mzdovým listom a dospel k tomuto skutkovému a právnemu stavu veci :

Navrhovateľ dňa 01.03.1997 uzavrel s odporcom pracovnú zmluvu na dobu neurčitú ako obchodný
zástupca s mesačným príjmom 12.000.-Sk brutto. Dňa 24.06.2002 doručil odporca navrhovateľovi
okamžité skončenie pracovného pomeru, s ktorým navrhovateľ listom zo dňa 01.07.2002 nesúhlasil

a trval na ďalšom zamestnávaní. Vo veci neplatnosti skončenia tohto pracovného pomeru rozhodol
tunajší súd rozsudkom sč.k. 7 Cpr 3/2002-69 zo dňa 26.01.2004, ktorý v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave č.k. 2 Co 154/04-94 zo dňa 23.03.2005 nadobudol právoplatnosť dňom 27.07.2005.
Uvedenými rozhodnutiami súdov bolo okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi
listom odporcu zo dňa 24.06.2002 určené, že je neplatné.

Z odôvodnenia zrušeného rozsudku tunajšieho súdu neboli spochybnené uvedené skutočnosti :Navrhovateľ súdu uviedol, že na návrhu zotrváva, nakoľko mu nebola titulom neplatného skončenia
pracovného pomeru vyplatená mzda za obdobie od 01.07.2002 až do 01.11.2003 a že v tomto období
nemalinýpríjem.Odporca snímdoposiaľpracovnýpomerneukončil,nevydalmudokladoodpracovanej

dobe a taktiež mu na základe jeho výziev neumožnil nástup do práce. A i keď sa o iné zamestnanie v
roku 2002 a 2003 intenzívne zaujímal, zamestnať sa mu nepodarilo. V tomto období až do konca roku
2003 nemal žiaden príjem, preto na bežné výdavky a na živobytie si musel finančné prostriedky požičať,
čodokladovalpredloženímdaňovéhopriznaniazarok2003,keďmalvtomtoobdobívykázanústratuako
podnikateľ. V súvislosti s nevyplatením mzdy podal na odporcu podnet z trestného činu nevyplatenia

mzdy, krátenia zákonných odvodov a daní.

Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 20.04.2007 navrhovateľ je vedený v evidencii poisťovne
ako zamestnanec naposledy od 01.03.1997 a od 05.02.2003 do 31.12.2003 je evidovaný ako
dobrovoľne poistený (sociálne, dôchodkovo, príspevok v nezamestnanosti), od 01.04.2004 je evidovaný
ako SZČO.

Podľa živnostenského registra bol a je navrhovateľ podnikateľom od 22.01.2003 s predmetom

podnikania ako napr. obchodná činnosť, inžinierske stavby, uskutočňovanie stavieb na individuálnu
rekreáciu, sprostredkovateľská činnosť, podnikateľské poradenstvo, prenájom bytov, prevádza
počítačov a pod. Podľa daňového priznania za rok 2003 príjem z podnikateľskej činnosti mal v sume
488.383.-Sk, výdavky v sume 498.090.-Sk a daňovú stratu mal vykázanú v sume 9.707.-Sk. V zahraničí
pracuje od 01.04.2006.

Odporca na svojom stanovisku zotrval a žiadal návrh zamietnuť tak z dôvodu premlčania, pretože
navrhovateľ cca až po troch rokoch od okamžitého skončenia pracovného pomeru sa domáha úhrady
mzdy ako aj z dôvodu, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal snahu zamestnať sa v roku
2002. Pokiaľ navrhovateľ súdu tvrdil, že prácu vyhľadával, túto skutočnosť súdu relevantným spôsobom
nepreukázal. Poukázal na to, že navrhovateľ v roku 2003 pracoval ako živnostník so širokým rozsahom

služieb, pričom tieto služby boli poskytované aj ako rekreačné, ktoré súviseli s jeho vlastníctvom.
Spochybnil navrhovateľove tvrdenie, že v roku 2002 nemal iné príjmy, keď má odporca vedomosť o tom,
že na jeho osobný účet mu boli poukázané finančné prostriedky v sume cca 50.000.-Sk. Namietal tiež,
že navrhovateľ mal príjmy v roku 2003 cca za pol milióna korún a to, že je v strate ešte neznamená,
že príjmy nemal.

Zo súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7 Cpr 3/02 súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa
29.07.2002 domáhal vyslovenia neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru. Do tohto dátumu
sa navrhovateľ domáhal u odporcu prideľovania práce na základe pracovnej zmluvy listami zo dňa
10.03.2002, 22.05.2002, 27.05.2002, 28.05.2002 a 01.07.2002.

Z dodatočne vykonaného dokazovania súd zistil :

Zospisu7Cpr3/2002vyplýva,ženavrhovateľlistomzodňa01.07.2002oznámilodporcovi,ženesúhlasí
s okamžitým zrušením pracovného pomeru a trvá na ďalšom zamestnávaní. List bol adresovaný na
konateľa odporcu s označením obchodného mena odporu a na poštovú prepravu bol zaslaný dňa
04.07.2002. Ďalej je nepochybné aj to, že pred ukončením pracovného pomeru sa navrhovateľ sústavne
domáhal prideľovania práce ( listy zo dňa 12.02.200210.03.2002, 22.05.2002, 27.05.2002, 28.05.2002).

Zo mzdového listu navrhovateľa zo dňa 01.03.1997 mal súd preukázané, že základná mzda
navrhovateľa činila sumu 9.000.-Sk + pohyblivá zložka mzdy 30% zo základnej mzdy. Zo mzdového listu
založeného v spise č.l. 11 bola základná mzda za obdobie január až marec 2002 t.j. v rozhodnom období
podľa § 134 ZP stanovená na sumu 12.000.-Sk mesačne. Odporca súdu uviedol, že splatnosť mzdy
navrhovateľa bola stanovená k 5.dňu v mesiaci. Navrhovateľ súdu uviedol, že splatnosť mzdy nebola

určená a že odporca navrhovateľovi mzdu vyplatil vždy do konca príslušného mesiaca.Počas konania súd uznesením č.k. 50C 269/2005-137 zo dňa 12.01.2011 pripustil zmenu petitu tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške spolu 6.373,12 eur, zodpovedajúcu 16-
násobku jeho priemerného mesačného zárobku, sumy 398,32 eur ( 12.000,- Sk) za obdobie počnúc od

1.7.2002 až do 1.11.2003, ako aj zaplatiť žalobcovi prislúchajúci ročný úrok z omeškania vo výške 16,50
% zo sumy 398,32 eur od 1.9.2002 až do zaplatenia, 16,50% zo sumy 398,32 eur od 1.10.2002 až do
zaplatenia, 16,50% zo sumy 398,32 eur od 1.11.2002 až do zaplatenia, 16,50% zo sumy 398,32 eur od
1.12.2002 až do zaplatenia, 16,50% zo sumy 398,32 eur od 1.1.2003 až do zaplatenia, 16,50% zo sumy
398,32 eur od 1.2.2003 až do zaplatenia, 16,50% zo sumy 398,32 eur od 1.3.2003 až do zaplatenia,

16,50% zo sumy 398,32 eur od 1.4.2003 až do zaplatenia, 16,50% zo sumy 398,32 eur od 1.5.2003 až
do zaplatenia, 16,50% zo sumy 398,32 eur od 1.6.2003 až do zaplatenia, 16,50% zo sumy 398,32 eur od
1.7.2003 až do zaplatenia, 16,50% zo sumy 398,32 eur od 1.8.2003 až do zaplatenia, 16,50% zo sumy
398,32 eur od 1.9.2003 až do zaplatenia, 16,50% zo sumy 398,32 eur od 1.10.2003 až do zaplatenia,
16,50% zo sumy 398,32 eur od 1.11.2003 až do zaplatenia, 16,50% zo sumy 398,32 eur od 1.12.2003
až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ na svojom uplatnenom nároku zotrval.

Odporca na pojednávaní dňa 25.06.2010 uviedol, že doručované oznámenie o zotrvaní v pracovnom
pomere listom navrhovateľa zo dňa 01.07.2002 považuje za neúčinné, nakoľko toto bolo doručované
fyzickej osobe a nie zamestnávateľovi. Na premlčaní uplatnených nárokov navrhovateľa zotrval.

Podľa § 47 ods. 1 Zákonníka práce odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,

a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za
vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné
podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,

b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej
zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa § 38 ods. 3 Zákonníka práce písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku
pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej
zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na
pracovisku alebo ako doporučenú zásielku.

Podľa § 38 ods. 3 Zákonníka práce povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť

sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila
zamestnávateľovialebozamestnancoviakonedoručiteľnú,aleboakdoručeniepísomnostibolozmarené
konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy,
ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak

s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej lehote a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí a
zamestnávateľ je povinný mu poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až
do času keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu

pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiťmzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy zamestnancovi vôbec
nepriznať.

Podľa § 79 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec

netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne
písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak

a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,

b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný
pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce s účinnosťou ku dňu 24.06.2002 v prípadoch ustanovených v odseku

3 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134
za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný
zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období
a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období používa sa počas celého štvrťroka, ak
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa§134ods.3Zákonníkapráceakzamestnanecvrozhodujúcomobdobíneodpracovalaspoň22dní

alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný
zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo
mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Podľa § 135 Zákonníka práce priemerný zárobok zamestnanca za rozhodujúce obdobie, ktoré
predchádza dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa zistí z hrubej mzdy zúčtovanej zamestnancovi

na výplatu v rozhodujúcom období a z času odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období
zníženého o hodiny zodpovedajúce trvaniu prestávok na jedenie a oddych v rozhodujúcom období.
Rovnako sa na zisťovanie priemerného zárobku v ďalšom rozhodujúcom období zníži počet hodín
odpracovaných zamestnancom od začiatku rozhodujúceho obdobia do nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, ak tento zákon nadobudne účinnosť v priebehu rozhodujúceho obdobia.

Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

Podľa § 130 ods. 2 prvá veta Zákonníka práce mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých
v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej zmluve.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanovenia uvedené inak, premlčacia doba
je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne
dôvodný. Predovšetkým súd mal za preukázané, že odporca s navrhovateľom neplatne skončil
pracovný pomer a že navrhovateľ sa nielen pred skončením pracovného pomeru počas sporu o miesto

určenia výkonu práce, ale i bezprostredne po obdržaní okamžitého skončenia pracovného pomeru
( doručeného navrhovateľovi dňa 24.06.2002) ako aj po skončení pracovného pomeru a to listom dňa
01.07.2002 doručovaným na adresu sídla zamestnávateľa poštovou prepravou prideľovania výkonu
miesta domáhal. Z originálu poštového podacieho lístku mal súd preukázané, že listina bola zasielaná
na adresu sídla zamestnávateľa dňa 04.07.2002 a pokiaľ odporca tvrdí, že takúto listinu neprevzal,

nepreukázal súdu opak tvrdenia navrhovateľa. K doručeniu došlo podľa § 38 ZP.

Pri výške navrhovateľom uplatnenej mzdy, súd vychádzal zo mzdového listu navrhovateľa a výšku
priemernej mzdy pre pracovno-právne účely posudzoval ako pravdepodobný zárobok, nakoľko
navrhovateľ neodpracoval v tomto období 22 dní ani neodpracoval 170 hodín. Priemerná mzda
navrhovateľa bola teda za rozhodné obdobie v sume 398,32.-eur (12.000.-Sk).

Súd navrhovateľovi priznal náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru ako 13

násobok PMZ a to od 15.12.2002, keďže žaloba bola podaná dňa 14.12.2002, kedy sa odporca
dostal do omeškania s jednotlivými platbami, ktoré boli splatné 1 mesiac pozadu. Mzda teda prislúcha
navrhovateľovi za mesiac november 2002, splatná už ku dňu 01.12.2002, a to z toho dôvodu, že
splatnosť mzdy nebola v pracovnej zmluve ani dohodou účastníkov pracovno-právneho vzťahu určená.
Súd preto navrhovateľovi nepriznal náhradu mzdy za obdobie od 01.07.2002 do 30.10.2002, keďže za

toto obdobie došlo k premlčaniu nároku podľa § 100 a § 101 OZ.

Pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania, súd i v tejto časti čiastočne nárok navrhovateľa upravil,
keď nepriznal navrhovateľovi úroky z omeškania ním vyčíslené s poukazom na ust. § 517 OZ a nar.
vl. č. 87/1995 Z.z. a výšku úrokov z omeškania určil podľa sadzieb vyhlásených NBS ku konkrétnemu
dňu omeškania s plnením dlhu. Splatnosť a deň vzniku omeškania súd určil vždy k 1. dňu v mesiaci s

poukazom na ust. § 129 ZP, pričom pri prvej splátke uplatneného nároku výplaty mzdy sa navrhovateľ
dostal do omeškania až dňom nasledujúcim po doručení žaloby na súd.

Podľa § 164 O.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti.

Pri vyčíslení mzdy v rozsudku dňa 18.06.2012 došlo k zrejmej nesprávnosti pri výpočte dlžnej sumy, keď

súd v petite priznal navrhovateľovi 12-násobok PMZ vo výške (12x mesačný zárobok v sume 12.000 za
mesiac november 2002 so splatnosťou 15.12.2002 až december 2003) vo výške 4.779,92.-eur. Súčtom
mzdy za toto obdobie je správna výška celkovej mzdy v sume 5.178,25.-eur (156.000.-Sk).

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je vyššie uvedené.

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
na tunajšom súde, písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.