Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. jún 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13C/147/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111202944
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5111202944.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou, v právnej veci

navrhovateľa: Q. SK U..G..C.. so sídlom S. B. U. X/A, XXX XX X., IČO XX XXX XXX, zastúpeného H.
W. B. O., U..G..C.. so sídlom G. XX, XXX XX X., IČO: XX XXX XXX, proti odporcom: 1/ W. G., nar.
XX.X.XXXX, bytom: G. XXXX/XX, XXX XX W. B. T. X, 2/ L. G., nar. X.X.XXXX, bytom: G. XXXX/XX,
XXX XX W.É. B. T. X, o zaplatenie 1.269,65 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd u r č u j eže zmluvná podmienka v Obchodných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere

uvedená v časti VI. bod 7 časti : „Omeškanie s plnením peňažných záväzkov klienta má za následok
vznik práva spoločnosti na dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne za každý aj začatý deň
omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 10 % z každej mesačnej splátky, s ktorej úhradou je klient v
omeškaní. Akékoľvek výdavky spoločnosti spojené s vymáhaním pohľadávky znáša klient a ich výška
môže byť v Sadzobníku určená paušálne, bez jej určenia je klient povinný hradiť skutočne vynaložené
náklady spoločnosti“ je ako neprijateľná, n e p l a t n á.

Odporcom v rade 1/ a 2/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania doručeným na tunajší súd dňa 3.2.2011 domáhal
rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal odporcov zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 1.269,65 eur s
úrokmi z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 1.142,07 eur od 06.03.2009 do zaplatenia a náhrady
trov konania.

Návrh skutkovo odôvodnil tým, že uzatvoril s odporcom v rade 1/ dňa 02.11.2006 žiadosť/zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 9100013598, na základe ktorej poskytol odporcovi v rade 1/ úver vo výške

1.659,70 eur, ktorý sa zaviazal splácať v 48 mesačných splátkach po 60,28 eur vždy k 15. dňu v mesiaci,
počínajúc 15.12.2006. Odporca v rade 1/ svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nesplnil.
Odporca v rade 2/ sa v zmluve o spotrebiteľskom úvere zaviazal uhradiť pohľadávky navrhovateľa
spoločne a nerozdielne s odporcom v rade 1/. Záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas nebol
splnený ani jedným z odporcov. Súčasťou zmluvy sú aj obchodné podmienky zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní úverovej karty spoločnosti ESSOX
SK s.r.o. (ďalej len obchodné podmienky) a sadzobník poplatkov navrhovateľa, ktoré odporca v rade 1/

obdržal a bol s nimi oboznámený, súhlasil s nimi a nemal k ich obsahu žiadne výhrady.

Dňa 02.02.2009 sa stal splatným celý dlh odporcu v rade 1/ vo výške 1.269,65 eur, ktorý pozostáva
z 225,93 eur (dlžné splátky splatné do účinnosti odstúpenia od zmluvy), 18,09 eur (zmluvné pokutyza omeškania s úhradou mesačnej splátky), 7,92 eur (úroky z omeškania naúčtované k účinnosti
odstúpenia od zmluvy), 916,14 eur (nesplatená časť istiny splatná ku dňu účinnosti odstúpenia od
zmluvy), 9,96 eur (poplatok za upomienku), 91,61 eur (poplatok za odstúpenie od zmluvy).

Súd návrhu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 13Ro/26/2011-14 zo dňa 28.04.2011, ktorý sa
nepodarilo doručiť do vlastných rúk odporcovi v rade 1/ ani odporcovi v rade 2/, preto ho súd uznesením
zo dňa 15.06.2011 zrušil a vo veci nariadil pojednávanie.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavili navrhovateľ ani odporcovia v rade 1/ a 2/. Dostavil sa
právny zástupca navrhovateľa. Odporca v rade 2/ mal predvolanie na pojednávania doručené riadne
do vlastných rúk, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania z vážneho
dôvodu. Odporca v rade 1/ mal predvolanie na pojednávanie doručené náhradným spôsobom, svoju
neúčasť neospravedlnil, ani nepožiadal o odročenie pojednávania z vážneho dôvodu Súd preto podľa §
101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a odporcov.

Navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne na pojednávaní zotrval na návrhu v plnom rozsahu.
Na pojednávaní právny zástupkyňa navrhovateľa zobrala návrh čiastočne späť vzhľadom na to, že
odporcovia po podaní žaloby zaplatili čiastočne svoj dlh, a to dňa 16.12.2011 sumu 80,- eur, 16.01.2012
sumu 80,- eur, dňa 16.02.2012 sumu 66,73 eur, 16.03.2012 sumu 80,- eur, 16.04.2012 sumu 80,-

eur, 16.05.2012 sumu 80,- eur, spolu teda sumu 466,73 eur. Navrhovateľ teda žiadal, aby súd zaviazal
odporcov spoločne a nerozdielne k zaplateniu sumy 802,92 eur, spolu s úrokmi vo výške 10% ročne zo
sumy 1.142,07 eur od 06.03.2009 do 16.01.2012, zo sumy 1.109,65 eur od 17.01.2012 do 16.02.2012,
zo sumy 1.042,92 eur od 17.02.2012 do 16.03.2012, zo sumy 962,92 eur od 17.03.2012 do 16.04.2012,
zo sumy 882,92 eur od 17.04.2012 do 16.05.2012 a zo sumy 802, 92 eur od 17.05.2012 do zaplatenia a

nahradiť trovy konania (č.l.39). Právna zástupkyňa poukázala na to, že všetky poplatky a zmluvné pokuty
a úroky sú naúčtované v súlade so zmluvou, obchodnými podmienkami a sadzobníkom poplatkov.

Na základe vykonaného dokazovania výsluchom právnej zástupkyne navrhovateľa, oboznámením sa s
listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v súdnom spise (najmä zmluva o spotrebiteľskom

úvere, výzva na zaplatenie dlhovanej sumy, sadzobník poplatkov a prehľad platieb) dospel súd k
nasledovným skutkovým zisteniam:

Navrhovateľ a odporca v rade 1/ uzatvorili dňa 02.11.2006 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe
ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi v rade 1/ úver v dohodnutej výške 50.000,- Sk, tj. 1.659,70 eur,

ktorý sa odporca v rade 1/ zaviazal uhradiť formou 48 mesačných splátok vo výške 1.816,- Sk, tj. 60,28
eur s poistením a vo výške 1496,- Sk, tj. 49,65 eur bez poistenia. Dátum splatnosti mesačnej splátky
bol stanovený na 15. deň v mesiaci, pričom dátum splatnosti 1. mesačnej splátky bol stanovený na 15.
deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola uzatvorená zmluva. Výška RPMN bez poistenia
predstavovala 20,79 %, s poistením 35,20 %. Odporca v rade 2/ ako manžel odporcu v rade 1/ a ako

spolužiadateľ súčasne dňa 02.11.2006 na predmetnej zmluve prehlásil, že sa ako spoludlžník zaväzuje,
že uhradí akékoľvek záväzky zo spotrebiteľského úveru a ak bude udelený, z úverového rámca.

Listom zo dňa 2.2.2009 oznámil navrhovateľ vzhľadom na omeškania so splácaním úveru odporcovi
v rade 1/, že v súlade s obchodnými podmienkami sa stali splatné akékoľvek pohľadávky navrhovateľa

vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy o úvere a došlo zo strany navrhovateľa k odstúpeniu od zmluvy.
Celková dlžná suma tak ku dňu odstúpenia mala činiť 1.269,65 eur a pozostávala z 261,90 eur (dlžné
splátky splatné do dňa predčasnej splatnosti), 916,14 eur (nesplatená časť istiny splatná ku dňu
skončenia zmluvy) a 91,61 eur (poplatok za odstúpenie od zmluvy). Výzvu odporca v rade 1/ prevzal
dňa 23.02.2009.

V zmysle predloženie špecifikácie na č.l. 35 a nasl. súd zistil, že ku dňu podania návrhu navrhovateľ
voči odporcom evidoval dlh v sume 1.269, 65 eur, ktorý pozostával z
- 225,93 eur (dlžné splátky splatné do účinnosti odstúpenia od zmluvy),
- 18,09 eur (zmluvné pokuty za omeškania s úhradou mesačnej splátky),

- 7,92 eur (úroky z omeškania naúčtované k účinnosti odstúpenia od zmluvy),
- 916,14 eur (nesplatená časť istiny splatná ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy),
- 9,96 eur (poplatok za upomienku),
- 91,61 eur (poplatok za odstúpenie od zmluvy).Zároveň navrhovateľ evidoval zo strany odporcov nasledovné platby:
- do podania návrhu v sume 1.390,72 eur;

po podaní návrhu:
- zo dňa 16.12.2011 sumu 80,- eur,
- zo dňa 16.01.2012 sumu 80,- eur,
- zo dňa 16.02.2012 sumu 66,73 eur,
- zo dňa 16.03.2012 sumu 80,- eur,

- zo dňa 16.04.2012 sumu 80,- eur,
- zo dňa 16.05.2012 sumu 80,- eur, tj. celkové úhrady v sume 466,73 eur.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje

inak.
Podľa ods. 2 ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú
aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto
zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľaustanovenia§1zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníneskoršíchpredpisov,
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 2 písmeno a/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
neskorších predpisov, spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa ustanovenia § 2 písmeno b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení

neskoršíchpredpisov,naúčelytohtozákonasarozumiezmluvouospotrebiteľskomúverezmluva,ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších

predpisov, veriteľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov,
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,

b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov,
Zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou

splatnosti podľa §6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.

Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších predpisov,
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa§544ods.2Občianskehozákonníka, zmluvnúpokutumožnodojednaťlenpísomneavdojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka (účinného do 14.01.2009), ak je dlžník v omeškaní so

splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska
uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.
Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho
polroka, sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoje dlhy riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. účinného do 31.12.2008, výška úrokov z omeškania je
dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. účinného od 01.01.2009, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľakoveriteľvdanomprípadepriuzatváranípredmetnejzmluvykonalvrámcipredmetusvojej
podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti
navrhovateľa je okrem iného aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom.

Odporcovia zmluvu uzatvárali ako spotrebitelia, keďže sa jedná o fyzické osoby, ktoré pri uzatváraní

predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom
posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že záväzkový vzťah,
ktorý vznikol medzi účastníkmi konania na základe zmluvy uzavretej dňa 02.11.2006 je vzťahom
občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa
02.11.2006 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, v zmysle ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi v
rade 1/ ako dlžníkovi a odporcovi v rade 2/ ako spoludlžníkovi úver vo výške 50.000,- Sk, tj. 1.659,70eur. Ďalej mal súd preukázané, že z dôvodu, že odporcovia porušili povinnosť splácať čerpaný úver
riadne a včas, došlo zo strany navrhovateľa listom zo dňa 02.02.2009 k odstúpeniu od zmluvy a celý
dlh, ktorý navrhovateľ evidoval ku dňu zosplatnenia - 1.269,65 eur, sa stal splatným.

Tento dlh mal pozostávať z:
- 225,93 eur (dlžné splátky splatné do účinnosti odstúpenia od zmluvy),
- 18,09 eur (zmluvné pokuty za omeškania s úhradou mesačnej splátky),
- 7,92 eur (úroky z omeškania naúčtované k účinnosti odstúpenia od zmluvy),

- 916,14 eur (nesplatená časť istiny splatná ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy),
- 9,96 eur (poplatok za upomienku),
- 91,61 eur (poplatok za odstúpenie od zmluvy).

Pred podaním návrhu odporcovia uhradili celkovo sumu 1.390,72 eur. Po podaní návrhu došlo zo strany
odporcov celkovo k 6 úhradám v celkovej sume 466,73 eur.

Súd vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového stavu žalobu zamietol, čo odôvodňuje nasledovne:

Predovšetkým súd navrhovateľovi nepriznal poplatky za upomienky v sume 9,96 eur a poplatok za
odstúpenie od zmluvy v sume 91,61 eur, a to na základe sadzobníka, kde je uvedené, že poplatok
za odoslanie upomienky poštou je vo výške 100,- Sk a poplatok za odstúpenie od zmluvy v prípade

nesplácania klientom je vo výške 10% z dlžnej sumy.

Podľa § 4 ods. 5 cit, zákona 258/2001 od dlžníka nemožno požadovať poplatky, ktoré neboli uvedené v
zmluve o úvere. S poukazom na to, že predmetné uplatňované poplatky súčasťou zmluvy o úvere neboli,
ale boli súčasťou sadzobníka, súd navrhovateľovi sumy 91,61 eur a 9, 96 eur nepriznal. Súd poukazuje

na to, že pokiaľ by navrhovateľ tieto poplatky od odporcu skutočne oprávnene chcel požadovať, museli
by byť dohodnuté priamo v zmluve o úvere, ako to vyplýva aj z dikcie cit. § 4 ods. 5 - veriteľ nemôže
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru
súdu, pokiaľ tieto poplatky boli uvedené iba v sadzobníku bez ich výslovného uvedenia v zmluve,
nespĺňala by takáto „dohoda“ o poplatkoch podmienku určitosti ich dojednania a zákonom vyžadovanú

formu o ich dohode priamo v zmluve o úvere. Podľa názoru súdu nestačí výšku poplatkov (resp.
spôsob ich určenia), ktoré dlžníkovi „hrozia“ uviesť v akýchkoľvek vedľajších dokumentoch k hlavnej
zmluve (sadzobník, podmienky) a v hlavnej zmluve uviesť iba všeobecný odkaz, podľa ktorého je
súčasťou zmluvy i sadzobník. Poplatky zámerne pred dlžníkom - spotrebiteľom „skryté“ vo vedľajších
dokumentoch súd považuje za neurčito dojednané, tým viac, keď sa dlžník - spotrebiteľ, ako slabšia

zmluvná strana, sa musí sám „dopátrať“ ku konkrétnej sankcii v podobe poplatku, ktorá mu potenciálne
hrozí. S poukazom na uvedené súd návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol. Záverom poukazuje súd
ešte na to, že navrhovateľ ani nepreukázal, že by odporcom akékoľvek upomienky zasielal.

Súd ďalej nepriznal navrhovateľovi ani sumu 7,92 eur, ako sumu úrokov z omeškania naúčtovaných ku

dňu odstúpenia od zmluvy. Predovšetkým súd poukazuje na to, ako to vyplýva aj zo špecifikácie dlhu
na č.l. 37 a sadzobníka, že uplatňované úroky z omeškania vyčíslené na sumu 7,92 eur boli účtované
v sadzbe 0,1 % denne z dlžnej sumy, čo je v rozpore s ust. § 369 ods. 1 v spojení s § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády 87/95 Zb., keďže úroky z omeškania uplatňované v
zmysle sadzobníka presahujú rámec zákonných úrokov z omeškania, ktorých hranica je v uvedených

ustanoveniach stanovená kogentne.

Súd pritom vychádzal z Rozsudku Krajského súdu v Žiline z 13.10.2010, sp.zn. 7Co/284/2010, podľa
ktorého, „pokiaľ zákonodarca s účinnosťou od 15.1.2009 novelizoval ust. § 369 ods. 1 Obč. zákonníka
tak, že v prípade záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľských zmlúv možno úroky z omeškania dohodnúť

najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva, reagoval tak na úpravu ochrany
spotrebiteľa, vyplývajúcu z predpisov Európskej únie, aproximovanú do slovenského právneho poriadku
už skôr, v rámci ochrany spotrebiteľa v Obč. zákonníku ( § 52 a nasl.) a zákonom o spotrebiteľskom
úvere, aby odstránil prípadné pochybnosti. Vychádzajúc však z právnej úpravy ochrany spotrebiteľa,
platnej v čase účinnosti zmluvy, na základe ust. § 54 ods. 1 Obč. zákonníka, ktoré sa vzťahuje aj

na zmluvy, majúce charakter absolútnych obchodov, aj do 15.1.2009 bolo potrebné na spotrebiteľskú
zmluvu aplikovať ust. § 517 ods. 2 Obč. zákonníka, keďže táto úprava bola pre spotrebiteľa výhodnejšia.Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že dohoda o úrokoch z omeškania vo výške 0,1 % denne (tj. 36,5%
ročne) v zmluve o spotrebiteľských úveroch aj do 15.01.2009 (čo je konkrétny prípad, keďže úroky z
omeškania v tejto sadzbe mali byť určené v sadzobníku ku zmluve zo dňa 02.11.2006 a v zmysle

špecifikácie na č.l.37 sú uplatňované za obdobie 12/2006 až 05/2007 a 10/2008 až 01/2009) presahuje
hranicu úrokov z omeškania, ktoré by bolo možné žiadať podľa predpisov občianskeho práva ( v zmysle
vyššie cit. ust. nariadenia 87/1995 Z.z.). Úroky z omeškania v tejto sadzbe nebolo možné priznať.
Súd v tejto súvislosti však ďalej poukazuje i na to, že súd nemal preukázané z akých súm a za aké
presné obdobie dospel navrhovateľ k predmetnému vyčísleniu. Na č.l. 37 sa nachádza špecifikácia

týchto úrokov z omeškania, z ktorej však vyplýva jedine výsledná suma vyčíslená za jednotlivé mesiace,
avšak súdu nie je zrejmé, za aké presné obdobie a z akej sumy boli úroky z omeškania vyčíslené.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na nezrozumiteľnosť a chýbajúcu presnú špecifikáciu
umožňujúcu preskúmať mechanizmus vyčíslenia úrokov z omeškania, súd návrh i v tejto časti zamietol.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (znenie účinné ku dňu uzatvorenia zmluvy),

ďalej len „OZ“: Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 OZ: Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ustanovenia § 53 ods. 2 OZ: Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu

plnenia.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 4 OZ: Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

Podľa § 39 OZ: Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 153 ods. 3 OSP: Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej
zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách

dodávateľom je neprijateľná.

Podľa ustanovenia § 153 ods. 4 OSP: Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto
podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto

podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo
zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku
vo výroku rozhodnutia.

Zmluva bola uzavretá 02.11.2006 teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v znení jeho novely - zákona

č. 150/2004 Z.z., ktorý v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu,
zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa názoru súdu je potrebné aplikovať súčasne ust. § 23a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa -
zákon č. 634/1992 Zb, účinný ku dňu uzatvorenie zmluvy (02.11.2006), podľa ktorého, spotrebiteľskými
zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné
zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Nepochybne zmluva bola uzavretá medzi účastníkmi ako tzv. typová, v jej predtlačí sa uvádza, že klient
súhlasíajsobchodnýmipodmienkamiasadzobníkomajejobsahnemalimožnosťodporcoviaosobitnýmspôsobom s navrhovateľom vyjednať. S poukazom na to je na posúdenie podmienok v tejto zmluve
nutné použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Čo sa týka uplatňovanej zmluvnej pokuty za omeškanie so splácaním úveru v sume 18,09 eur, nárok
na ňu navrhovateľ odvodzoval z bodu 7 čl. VI obchodných podmienok, podľa ktorého „omeškanie s
plnením peňažných záväzkov klienta má za následok vznik práva spoločnosti na dohodnutý úrok z
omeškania vo výške 0,1 % denne za každý aj začatý deň omeškania a zmluvnú pokutu vo výške 10% z
každej mesačnej splátky, s ktorej úhradou je klient v omeškaní. Akékoľvek výdavky spoločnosti spojené

s vymáhaním pohľadávky znáša klient a ich výška môže byť v Sadzobníku určená paušálne; bez jej
určenia je klient povinný hradiť skutočne vynaložené náklady spoločnosti. Zmluvná pokuta je splatná
najneskôr 5 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy na jej úhradu klientovi. Dohoda o zmluvnej pokute
obsiahnutá v OP nevylučuje možnosť uplatnenia práva na náhradu škody, ktorá vznikne spoločnosti v
plnej výške.“
Je nepochybné, že navrhovateľ právo na zmluvnú pokutu odvíja od ustanovenia § 544 ods. 1 OZ

a od spotrebiteľských zmlúv, ktoré ako typové zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Navrhovateľ ako dodávateľ
zmluvnú pokutu s odporcom ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je
dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách.

Dohodnutú zmluvnú pokutu 10% z každej omeškanej splátky a úroky z omeškania 0,1% denne súd
vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto absolútne neplatnú s poukazom na § 53 ods.
4 Občianskeho zákonníka v znení aktuálnom ku dňu uzavretia zmluvy (minimálne pre rozpor s dobrými
mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka). Ide totiž o neprimerané sankcie, ktoré znáša spotrebiteľ.

Úrok z omeškania 0,1% denne je navyše v rozpore s právnymi predpismi, keďže pri občianskoprávnych
vzťahoch (ktorým je aj vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy) možno dohodnúť úroky z omeškania len v súlade
s vládnym nariadením SR č. 87/1995 Z.z. , pričom uvedenú skutočnosť súd už bližšie odôvodnil vyššie.

V danom prípade za to isté porušenie právnej povinnosti (omeškanie so splátkami) bol dohodnutý

niekoľkonásobný postih - úroky z omeškania, zmluvná pokuta, náhrada škody, ale dokonca aj poplatky
za upomienku a za odstúpenie od zmluvy. Ak sa spotrebiteľ omešká s viacerými splátkami, zmluvná
pokuta môže dosiahnuť výšku celej splátky. Taktiež lehota splatnosti zmluvnej pokuty je veľmi krátka
- 5 dní od doručenia výzvy, takže nepochybne ide o hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
poskytovateľa a spotrebiteľa.

Navrhovateľ nie za rok, ale už do 5 dní po omeškaní sa čo i len s jednou mesačnou získava zmluvnú
pokutu 10% zo splátky, k tomu úroky z omeškania 36,5 % p.a. (0,1% denne). Za pár dní po omeškaní
existuje hrozba, že príjmovo slabší spotrebiteľ sa neprimerane zadĺži.

Neprijateľnou podmienkou je podľa názoru súdu aj zvyšok predmetného ustanovenia, podľa ktorého má
spotrebiteľ znášať akékoľvek výdavky navrhovateľa spojené s vymáhaním pohľadávky, ktoré dokonca
môžu byť paušalizované, čo je jednoznačne v neprospech spotrebiteľa. Takto neurčitým ustanovením
sa spotrebiteľ vlastne zaväzuje vopred už pri uzatvorení zmluvy vopred uhradiť akékoľvek a všetky
náklady bez ich ďalšieho určenia, bez toho, aby tieto náklady a ich výšku bolo možné čo i len odhadnúť

a predvídať.

Ak teda odvodzuje navrhovateľ svoj nárok na zmluvnú pokutu z neprijateľnej zmluvnej podmienky a súd
z tohto dôvodu nepriznáva právo navrhovateľovi, súd v zmysle § 153 ods. 3 OSP určil takúto zmluvnú
podmienku za neprijateľnú priamo vo výroku rozhodnutia.

S poukazom na to, že z vyššie uvedených dôvodov súd zamietol celé, k istine úveru uplatňované,
príslušenstvo, tj. poplatky za odstúpenie od zmluvy, poplatok za upomienky, úrok z omeškania, ako aj
zmluvnú pokutu, musel a vysporiadal nakoniec aj s istinou úveru, a to nasledovne:

Odporcom bol poskytnutý úver v celkovej výške 1.659,70 eur.Ku dňu podania návrhu dlh odporcov titulom dlžných splátok do účinnosti odstúpenia navrhovateľa od
zmluvy (225,93 eur) a nesplatenej časti istiny splatnej ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy (916,14
eur) činil celkom sumu 1.142,07 eur.

Do dňa podania návrhu odporcovia uhradili sumu 1.390,72 eur tak, ako to uviedol právny zástupca
navrhovateľa na pojednávaní a ako to vyplýva zo špecifikácie dlhu na č.l. 37, pričom uvedené sumy boli
započítané v zmysle článku I bodu 6 obchodných podmienok, a to na zmluvnú pokutu, úrok z omeškania,
poplatok za upomienku a poplatok za odstúpenie od zmluvy.

Počas konania odporcovia uhradili ešte 6 čiastočnými platbami celkovo sumu 466,73 eur, na základe
čoho navrhovateľ vzal návrh na začatie konania spať v tejto sume a suma, ktorá zostala predmetom
konania činila 802,92 eur s príslušenstvom.

Celkovéplatbyrealizovanézostranyodporcovčinilitedasumu1.857,45eur (1.390,72eur+466,73eur).

Je teda zrejmé, že odporcovia svojimi platbami, či už pred alebo po podaní návrhu na začatie konania
zaplatili navrhovateľovi sumu presahujúcu výšku poskytnutého úveru, tj. sumu presahujúcu celú istinu
úveru. Tieto platby však neboli započítavané výlučne iba na istinu, ktorá bola skutočne poskytnutá
a čerpaná, ale aj na príslušenstvo a zmluvnú pokutu, ktoré príslušenstvo a zmluvnú pokutu v celom

rozsahu súd vyhodnotil ako nedôvodné tak, ako to odôvodnil vyššie. Dôvodné je teda iba vrátenie
poskytnutého úveru bez ďalších poplatkov, úrokov a zmluvných pokút, na ktoré navrhovateľovi nárok
z dôvodov už uvedených nevznikol. Preto súd nemohol na takéto započítavanie platieb odporcov na
nedôvodné príslušenstvo a zmluvnú pokutu prihliadať. Súd vychádzal iba z toho, že výška poskytnutého
úveru bola 1.659,70 eur, odporcovia zaplatili celkovo sumu 1.857,45 eur, tj. odporcovia dokonca výšku

poskytnutého úveru čiastočne aj preplatili.

Keďže bolo preukázané a zo špecifikácie dlhu vyplývalo, že, odhliadnuc od spôsobu započítavania
platieb, celá výška istiny poskytnutého úveru bola odporcami uhradená, súd návrh aj vo zvyšku zamietol
ako nedôvodný.

Navrhovateľ si ďalej uplatnil úroky z omeškania, a to vo výške 10% ročne zo sumy 1.142,07 eur od
06.03.2009 do 16.01.2012, zo sumy 1.109,65 eur od 17.01.2012 do 16.02.2012, zo sumy 1.042,92 eur
od 17.02.2012 do 16.03.2012, zo sumy 962,92 eur od 17.03.2012 do 16.04.2012, zo sumy 882,92 eur
od 17.04.2012 do 16.05.2012 a zo sumy 802, 92 eur od 17.05.2012 do zaplatenia. S poukazom na

to, že návrh bol v celom rozsahu zamietnutý ako nedôvodný z dôvodov vyššie uvedených, súd z takto
nedôvodne uplatňovanej sumy nemohol priznať ani príslušenstvo titulom úrokov z omeškania.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V časti, v ktorej bolo konanie čo do sumy 466,73 eur, tj. čo do zaplatenia inak dôvodnej istiny úveru,
by mal nárok na náhradu trov konania navrhovateľ, keďže konanie bolo zastavené z dôvodu zaplatenia
zo strany odporcov. Vo zvyšku, tj. čo do časti, ktorá zostala po zastavení konania predmetom konania

(802,92 eur s príslušenstvom), ktorá časť bola v celom rozsahu zamietnutá, mali úspech odporcovia v
rade 1/ a 2/. Z uvedeného je zrejmé, že v konaní úspešnejšími účastníkmi boli odporcovia v rade 1/ a 2/,
ktorí by mali nárok na pomernú náhradu trov konania voči navrhovateľovi. Keďže si v konaní odporcovia
náhradu trov konania neuplatnili, súd im ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.