Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. jún 2012

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10T/51/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811010262
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Varga

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2012:8811010262.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Vladimírom Vargaom, v trestnej veci obžalovaného

Ľ.Í. W. stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného, zákona spáchaný v
jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1, písm. a) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Ľ. W., B.. XX.XX.XXXX P. T., O. X. P., D.
. V. Č.. XXX/XX, C.. P. B. O., L. X.
W. L. Č.. XX, C.. P. B. O.,

uznáva sa za vinného,
že dňa 24.03.2009 v čase okolo 15.50 hod. v obci W. L., C.. P. B. O., na chodníku pred rodinným
domom Č.. XX, po predchádzajúcom konflikte medzi L. V. B.. XX.XX.XXXX X. W. L. Č.. XX a
sestrou obžalovaného J. V., ktorá v čase udalosti bola manželkou L. V., po tom čom vytlačil L. V. z
pozemku (dvora) patriaceho rodičom obžalovaného, spolu s L. V. vzájomne sa držiac za odev spadli
na chodník, pričom obžalovaný L. V. viackrát udrel päsťou do oblasti hlavy a brucha viackrát kopol
do oblasti hrudníka, čím poškodenému L. V.T. spôsobil difúzne pomliaždenie hlavy v temennej oblasti,

pomliaždenie a krvné podliatiny krku s následným bolestivým syndrómom krčnej chrbtice a krčno-
hlavovým syndrómom, pomliaždenie a odrenie dolnej časti ľavého predlaktia na chrbtovej strane nad
zápästím a pomliaždenie oboch kolien, pričom pomliaždenie a krvné podliatiny krku s následným
bolestivým syndrómom krčnej chrbtice a krčno-hlavovým syndrómom si vyžadovalo podľa znaleckého
posudku dobu liečenia 14-21 dní,

teda

- inému úmyselne ublížil na zdraví,
- na mieste verejnosti prístupnom sa dopustil výtržnosti najmä tým, že napadol iného,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Za to mu súd ukladá:

Podľa § 364 ods.1 Trestného zákona, podľa zásad uvedených v § 41 ods. 1 Trestného zákona, pri
nezistení poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona a absencii priťažujúcich okolností

uvedených v § 37 Trestného zákona, v súlade s § 54 Trestného zákona úhrnný trest povinnej práce
vo výmere 250 hodín.Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, súd poškodených Dôvera, zdravotná poisťovňa a..s, Cintorínska
č. 5, 949 01 Nitra , IČO: 35 942 436 a U.S.Steel Košice , s.r.o., Vstupný areál U.S. Steel, 044 54 Košice,

IČO:36 199 222 s nárokom na náhradu škody spôsobenej spáchaným trestným činom, odkazuje na
občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na Ľ. W. obžalobu pre skutok spáchaný dňa
24.3.2009včaseokolo15.50hod.vobciW.L.spáchanýtak,ženachodníkupredrodinnýmdomomč.59
fyzicky napadol L. V. nar. XX.X.XXXX, ktorého viackrát udrel päsťou do oblasti hlavy a brucha, prehodil

mu jeho vetrovku cez hlavu a tlačil ho ku chodníku následkom čoho poškodený L. V. kolenami spadol
na chodník a následne aj tvárou, kde ho ešte aj viackrát kopol do oblasti hrudníka, čím poškodenému
L. V. spôsobil difúzne pomliaždenie hlavy v temennej oblasti, pomliaždenie a krvné podliatiny krku
s následným bolestivým syndrómom krčnej chrbtice a krčno-hlavovým syndrómom - pomliaždenie a
odreninu dolnej časti ľavého predlaktia na chrbtovej strane nad zápästím a pomliaždenie oboch kolien

s dobou liečenia a práceneschopností v trvaní do 21 dní.

Prokurátor skutok popísaný v obžalobe právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 Trestného zákona spáchaný v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1,
písm. a) Trestného zákona.

Súd vydal dňa 30.11.2011 trestný rozkaz č.k. 10T/51/2011-268, ktorým uznal obžalovaného vinným zo
skutku uvedeného v obžalobe a uložil mu úhrnný trest peňažný vo výške 180 €, ktorý súčasne povolil
splácať v splátkach po 20 € mesačne. Pre prípad, žeby výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, súd určil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace. Poškodených L. V. a Dôveru

zdravotná poisťovňa, a.s, Nitra, s.r.o. súd odkázal s nárokom na náhradu škody spôsobenú spáchaným
trestným činom na občianske -súdne konanie.

Proti trestnému rozkazu podal obžalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že celé obvinenie, ako aj
predstierané ublíženie na zdraví je vykonštruované a to pre účelovo vyvolávané spory v rodine -

obžalovaný je bratom J. V., bývalej manželky poškodeného L. V.. Podľa odôvodnenia odporu práve zo
strany L. V. došlo k výtržníctvu, pretože vnikol neoprávnene do oploteného dvora kde napadal manželku,
ktorá sedela pri synovi na dvore ( J. V.).

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 30.5.2012 obžalovaný vyhlásil, že je nevinný zo spáchania

skutku, pre ktorý bol obžalovaný. Následne popísal skutok, ktorý sa udial dňa 24.3.2009 tak, že v čase
keď sa nachádzal v pivničných priestoroch v rodinnom dome jeho matky počul silný krik a keď vyšiel pred
dom zistil, že na dvore rodinného domu jeho matky sa nachádza jeho sestra J. V., Y. U. G. V. H. X.Í. B.
U. L. V., ktorého vyzval, aby opustil pozemok jeho rodičov. Nakoľko tento stál blízko bránky, obžalovaný
ho chcel rukou vytlačiť a ľavou rukou zavrieť bránku. L. V. ho následne chytil za tričko, v dôsledku čoho i

on zachytil sa o jeho odev. Aj keď si uvedomil, že ho zrejme nedokáže vytlačiť von, pretože je to smer do
svahu, následne však L. V. začal sám ustupovať smerom na chodník, kde obžalovaný si myslel, že ich
fyzický kontakt sa tam ukončí. L. V. ho však pritiahol k sebe a ťahal smerom do ulice asi vo vzdialenosti
meter a pol od bráničku mu naznačil úder, načo obžalovaný prirodzene reagoval tým, že ruku chcel
odraziť, pričom ho zasiahol do ramena. Na to sa L. V. rozčúlil, zatlačil na neho, v dôsledku čoho obaja

spadli na zem, pričom obžalovaný spadol na chrbát a L. V. spadol na neho. Po chvíľkovom vzájomnom
držaní od roztržky upustili. Obžalovaný sa vrátil do domu zistiť stav svojej sestry, pričom videl, že L. V.
ostal stáť na miestnej komunikácií, kde boli aj nejakí ľudia. Obžalovaný poprel žeby udrel L. V., alebo
do neho kopal. Uviedol, že ani on jeho neudrel.

Obžalovaný zdôraznil, že L. V. vedel, že v čase incidentu bol obžalovaný podmienečne prepustený z
výkonu trestu odňatia slobody, pričom v minulosti sa mu L. V. vyhrážal, že skončí v base.

Poškodený L. V. bol poučený, že bude vypočutý ako svedok, po zložení prísahy v znení uvedenom v
ustanovení § 265 ods. 2 TP uviedol, že dňa 24.3.2009 bol doma a chystal sa do práce na nočnú zmenu

do zamestnávateľa US.STEEL Košice, kde vykonával prácu hasiča. V čase 15.50 hod. na miestnejkomunikácií očakával kolegov, keď v tom čase zbadal svojho syna G., ako na neho zakýval, naznačil, že
mu chce niečo povedať, ten sa v tom čase nachádzal na pozemku svojej babky (matky obžalovaného).
Svedok ďalej uviedol: „..keď to zbadala moja v tom čase ešte manželka, s ktorou som už nežil v spoločnej

domácnosti, začala kričať na syna G., aby okamžite prišiel k nej. Ja som v tom čase zapol mobilný
telefón, aby som si túto udalosť nahral, pretože ja nikdy nemám svedkov a rodina W. si svedčí navzájom
pri našich konfliktoch.“

Po tom, čo syn G. vybehol z dvora a utekal po verejnej komunikácií s krikom „chcem bývať s ockom“,

ho dostihla jeho matka J. a ťahala ho domov, pričom pri zatváraní bráničky privrela synovi ruku. V tom
čase ju upozornil, aby dávala pozor, lebo môže chlapcovi ublížiť, načo po krátkej chvíli vyšiel z domu
obžalovaný, pristúpil ku svedkovi a zbil ho. Svedok ďalej uviedol, že po útoku ho bolela hlava, mal
poškrabanú ruku a kolená. Mal modriny na temene hlavy a poranenú krčnú chrbticu, v dôsledku čoho
bol 6 dní práceneschopný.

Svedok Y.Á. W. (otec obžalovaného) uviedol, že v čase konfliktu medzi jeho synom a bývalým zaťom
bol v dome a až keď počul silný krik, tak sa pozrel cez okno, čo sa vlastne deje. Videl v zadnej časti
dvora stáť jeho dcéru so synom G. a pri nich stál zať, ktorý na nich veľmi kričal. Všetci boli v tom čase
na pozemku svedka. Následne videl, ako jeho syn - obžalovaný chcel vytlačiť L. V. na ulicu a keď sa
chytili, celé to vyznelo tak, že L. V. chce vytiahnuť obžalovaného na chodník ako keby na neutrálnu

pôdu. Svedok uviedol, že následne zmizli z dohľadu, z čoho usúdil, že spadli na zem. Snaží sa vyhýbať
konfliktu s jeho bývalým zaťom, preto sa tomu viac nevenoval.

Svedkyňa J. V. (bývalá manželka poškodeného a sestra obžalovaného) uviedla, že po tom, čo zistila,
že z dvora odišiel syn G., ktorý mal vtedy 8 rokov a rozbehol sa hore komunikáciou, sa za ním rozbehla,

pretože počas úteku kričal, že sa zabije. Chcela ho ukľudniť a vrátiť do domu. Keď sa vracali smerom k
rodinnému domu jej rodičov, kde s deťmi býva po úteku z domácnosti, ktorú predtým viedla s manželom
L. V., po tom, čo vošli do bránky, pristúpil k ním L. V., vošiel do dvora a bránil jej zavrieť bránku, čoho sa
veľmi preľakla, snažila sa bývalého manžela vytlačiť z dvora, čo sa jej nedarilo a keď prišiel jej brat, pri
zápasení sa stalo, že syn Rastislav vložil ruku do bránky, kde sa mu privrela, videla ako L. V. chytil jej

brata (obžalovaného) za odev a ťahal ho smerom na chodník. Ona sama fyzicky L. V.V. nenapadla.

Svedok J. I. bývajúci v susedstve Petra Hurného a oproti domu obžalovaného uviedol, že na podivné
zvuky zbystril pozornosť a videl na ulici, že L. V. leží na zemi pred bráničkou na chodníku a obžalovaný
do neho udieral. Mohlo to trvať asi dve minúty. Svedok zdôraznil, že nemá zlé vzťahy ani s poškodeným,

ani s obžalovaným.

Svedok Y.Á. T. uviedol, že videl L. (poškodeného) ako sa chcel rozprávať so svojim synom, pričom
obžalovaný ho nepustil do dvora. Pamätal si, že malý chlapec chcel ísť ku L.. Svedok videl, ako sa obaja
chytili pod krk.

Vo veci bola na základe uznesenia orgánu činného v trestnom konaní ČVS ORP 662/VT-VT-2009 zo dňa
24.9.2009 realizovaná znalecká činnosť v zmysle § 142 Trestného poriadku. Bol pribratý znalec v odbore
zdravotníctva a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia T.. N. T., ktorého úlohou bolo v znaleckom
posudku uviesť aké zranenie z medicínskeho hľadiska utrpel poškodený L. V., aký bol mechanizmus

tohto zranenia a či mohlo byť spôsobené tak, ako to uvádza poškodený. Znalec ďalej určil, koľko dní
liečby takéto zranenie objektívne vyžiadalo a po akú dobu zranenie obmedzovalo obvyklý spôsob života
poškodeného. Jeho úlohou aj bolo vyjadriť sa, či vzniknuté zranenie zanechalo na poškodenej trvalé
následky.

Vo veci konajúci súd v súlade s ustanovením § 268 ods. 2 TP, vypočul na hlavnom pojednávaní znalca
T.. N. T., ktorý uviedol, že na záveroch predloženého znaleckého posudku (čl.78) trvá. Popísal zdroje z
ktorých čerpal poznatky pre závery uvedené v znaleckom posudku.

Pri odpovedi na otázku čl. 1 (posúdenie zranenia L. V. z medicínskeho hľadiska) znalec uviedol,

že difúzne pomliaždenie hlavy v temennej oblasti, pomliaždenie a krvné podliatiny krku s následným
bolestivým syndrómom krčnej chrbtice a krčno-hlavovým syndrómom, odrenina dolnej časti ľavého
predlaktia na jeho chrbtovej strane nad zápästím a pomliaždenie oboch kolien je z medicínskeho
hľadiska ľahkým úrazom. Pri odpovedi na túto otázku vychádzal zo zdrojov znaleckého posudkuuvedených na strane 3. posudku, položka 1.6.1,1.6.2. Z rovnakých písomností vychádzal aj pri záveroch
- odpovede na otázku č. 2, teda aký bol mechanizmus zranenia a či mohlo zranenie byť spôsobené
tak, ako to uvádza poškodený. Znalec uviedol, že trvá na svojom závere, že mechanizmus zranení bol

priamy, pričom sa jednalo o aktívne násilie vedené zo strany inej osoby na oblasť hlavy a krku a intenzita
takéhotonásiliabolaslabáažstrednesilná.Pomliaždeniakolienbolisymetrickéazrejmevzniklipriamym
mechanizmom pri páde na zem.

Pri odpovedi na otázku č. 3 znalec v znaleckom posudku uviedol, že difúzne pomliaždenie hlavy v

temennej oblasti si vyžaduje dobu liečenia do 5 dní, pomliaždenie a krvné podliatiny krku s následným
bolestivým syndrómom krčnej chrbtice a krčno-hlavovým syndrómom si vyžadujú dobu liečenia 14-21
dní. Pomliaždenie a odrenina dolnej časti ľavého predlaktia 6-7 dní a pomliaždenie oboch kolien 5-7 dní.
Poškodený bol práceneschopný od 25.3.2009 do 29.3.2009. Na otázku č. 4 znalec uviedol, že vzniknuté
zranenia nezanechali žiadne trvalé následky a na otázku č. 5 znalec uviedol, že v dôsledku zranení
poškodený nebol výraznejšie obmedzený v obvyklom spôsobe života, mohol však 5-7 dní pociťovať

mierne bolesti kolien a po dobu 12-14 dní pociťoval aj bolesti samotnej hlavy a krku. Pre pridružený
bolestivý syndróm krčnej chrbtice a krčno-hlavový syndróm. Na doplňujúce otázky týkajúce sa práve
tohto poškodenia zdravia znalec na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený bol viackrát opakovane
vyšetrený na neurologickom oddelení a pre bolesti hlavy a krku bola liečba dlhšia. Objektívne liečbu
takéhoto poranenia u poškodeného znalec stanovil na 14-21 dní. Na otázku týkajúcu sa rozdielu medzi

dobou skutočnej práceneschopnosti a dobou uvedenou v znaleckom posudku znalec uviedol, že je
potrebné rozlišovať dobu práceneschopnosti a dobu liečenia. Podľa znalca dobu práceneschopnosti si
pacienti sami často krát v závislosti od ekonomických podmienok skracujú, čo však neznamená, že ďalej
neprebieha ich liečenie.

Na hlavnom pojednávaní znalec podrobne popísal vznik pomliaždenia krčnej chrbtice a to v dôsledku
úrazu v tomto prípade údermi na oblasť krčnej chrbtice s tým, že konkrétne u poškodeného tento
syndrómboldiagnostikovanýneurológmiakoveľmipravdepodobnevsúvislostisúrazomkrčnejchrbtice.
T.. K., obvodným lekárom boli zistené krvné výrony krku. Znalec pripustil, že problémy s krčnou chrbticou
môžu vzniknúť aj v dôsledku dôvodov neúrazového pôvodu, avšak u poškodeného to nepredpokladal,

nakoľko v zdravotnej dokumentácií nenašiel žiadne záznamy o takýchto problémoch pred úrazom.

Na hlavnom pojednávaní boli v súlade s ustanovením § 269 Trestného poriadku vykonané listinné
dôkazy ich prečítaním: obsah fotodokumentácie čl. 68-72 lekárske potvrdenie T.. X. čl. 73, lekárska
správa čl. 74, vyčíslenie škody poškodená Dôvera ZP čl. 93, vyčíslenie škody U.S. Steel Košice, s.r.o.

čl. 94,95, fotodokumentácia čl. 98-102, správa psychologického vyšetrenia G. V. čl. 106, správa PhDr.
J. W. psychologická ambulancia čl. 157, správa MUDr. U. O. detský psychiater čl. 158 a 160, správa
PhDr. J. W., klinický psychológ čl. 161, správa o povesti Obec Vechec čl. 108, správa Obec Kamenná
Poruba čl. 109 a 155, správa Obvodného úradu čl. 110, odpis z RT čl. 153, obsah pripojeného spisu
12T/93/2010 - rozsudok na čl. 177, záznam T.. T. X. z 24.3.2009, záznam T.. K. H.a z 25.3.2009, záznam

- správa T.. W. T. zo dňa 25.3.2009.

Pri posudzovaní miery poruchy zdravia v rozsahu predpokladanom v ustanovení § 123 ods. 2 Trestného
zákona, súd vychádzal zo znaleckého posudku znalca v odbore zdravotníctva a farmácia, odvetvie
chirurgia a traumatológia T.. N. T. a obsahu jeho výpovede na hlavnom pojednávaní (popísaný vyššie).

Záver o tom, že poškodenému bolo ublížené na zdraví, súd vyslovil v súlade so závermi doteraz
rešpektovanej judikatúry:

R 2/1966: Práceneschopnosť a jej trvanie, aj keď je dôležitým kritériom pri posudzovaní charakteru
poranenia, nie je jediným z rozhodujúcich kritérií. Skutočný charakter poranenia treba preto skúmať aj

na základe ďalších okolností, najmä tých, akými príznakmi, bolesťami alebo ťažkosťami, v akej intenzite
a po aký čas sa poranenie poškodeného prejavovalo, aké lekárske ošetrenie si vyžiadalo, aké ťažkosti
mal poškodený a či tieto ťažkosti zodpovedali lekárskemu zisteniu.
R 21/1984: Pre záver, že ide o ublíženie na zdraví v zmysle § 156
ods. 1 TZ , nie je nevyhnutné, aby
poškodený bol práceneschopný. Rozhodujúca je povaha ujmy na zdraví, najmä akými príznakmi,
ťažkosťami a bolesťami sa prejavuje, v akej intenzite, po aký dlhý čas a do akej miery narušila jeho
zaužívaný spôsob života.R 5/1995-I: Právny záver o tom, akú povahu má ujma na zdraví
z hľadiska, či ide o ublíženie na zdraví podľa § 156 ods.
1 TZ alebo len o drobné
ublíženie na zdraví, ktoré nedosiahne intenzitu poruchy zdravia predpokladanej
v citovanom zákonnom ustanovení, možno urobiť len na základe odborného
vyjadrenia, lekárskeho potvrdenia alebo znaleckého posudku (§ 141 ods.
1 TP a § 142 ods.
1 TP ).

Pri tomto trestnom čine sa vyžaduje úmysel páchateľa smerujúci k ublíženiu na zdraví konkrétnej osobe.
Zavinenie vyjadruje vnútorný, psychický vzťah páchateľa k podstatným zložkám trestného činu. Je

obligatórnym znakom subjektívnej stránky trestného činu.

Úmyselné zavinenie je ťažšou formou zavinenia ako nedbanlivosť. Obsahuje zložku vedomostnú ako
aj vôľovú.

Objektom trestného činu ublíženia na zdraví je ľudské zdravie.

O úmyselnom útoku obžalovaného na záujem chránený ustanovením § 156 Trestného zákona,
poukazujúc na vyššie uvedené, svedčí výpoveď vo veci nezaujatého svedka J. I., ktorý na hlavnom
pojednávaní uviedol, že: „..videl som pána Kovku ako opakovane udiera pána V. pred bráničkou pána

W., teda na chodníku“. Na tomto svojom tvrdení svedok zotrval aj počas konfrontácie s obžalovaným
realizovanej na pokyn samosudcu priamo na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaným bola spochybnená dôveryhodnosť výpovede tohto svedka, no súd poukazuje na tú
skutočnosť, že sám obžalovaný v prípravnom konaní navrhol J. I. H.ko svedka vypočuť ( čl. 23 ). Tento

svedok aj v prípravnom konaní vo svojej výpovedi ( čl. 57 ) uviedol, že videl „ ako L. V. ležal bokom
na chodníku a Ľ. W. ho rukami opakovane udieral do celého tela a videl som, ako do neho opakovane
aj kopol.“

Aj keď súd považuje za mimoriadne neštandardné nahrávanie si konfliktu na mobilný telefón

poškodeným(čoviackrátzdôraznilpoškodenýL.Q.G.V.),nebolomožnéneprihliadaťnavýpoveďsvedka
J. I., ktorý jediný (aj so svedkom T.) vypovedal vo veci ako nezaujatý svedok bez blízkeho vzťahu k
obžalovanému, či poškodenému.

Týmto konaním obžalovaného bolo poškodenému ublížené na zdraví v rozsahu predpokladanom v

ustanovení § 123 ods. 2 Trestného zákona. Súd pritom poukazuje na závery znaleckého posudku a
obsah výpovede znalca na hlavnom pojednávaní, v ktorom definoval dobu liečenia ako aj dobu počas
ktorej poškodený mohol pociťovať obmedzenie v obvyklom spôsobe života.

Súd uznal obvineného za vinného aj z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona,

nakoľko tento sa skutkom popísaným v rozsudku dopustil aj konania, ktorým na mieste verejnosti
prístupnom sa dopustil výtržnosti tým, že napadol iného. Skutok bol totiž spáchaný tak, že obžalovaný
spolu s L. V. vzájomne sa držiac za odev spadli na chodník, pričom na tomto verejne prístupnom mieste
obžalovaný L. V. viackrát udrel.

Výtržnosť je konanie, ktoré závažným spôsobom narušuje verejný kľud a poriadok a je
preň typický zjavne neúctivý a nedisciplinovaný postoj páchateľa k zásadám občianskeho
spolužitia. Ide spravidla o násilný alebo slovný prejav takého charakteru, že hrubo uráža,
vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho
počtu osôb súčasne prítomných (R 44/1990 ).

Súd pri ukladaní trestu postupoval podľa zásad na uloženie úhrnného trestu v zmysle § 41 ods. 1
Trestného zákona, podľa ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uložímu úhrnný trest podľa tohto zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takéhoto ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný
druh trestu ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak sú

dolné hranice trestných sadzieb odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia
z nich.

Berúc teda do úvahy zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 TZ, v zmysle ktorého možno páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na šesť mesiacov až dva roky

a zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 Trestného zákona, je
zrejmé, že úhrnný trest má byť ukladaný podľa zákonného ustanovenia vzťahujúceho sa na trestný čin
z nich najprísnejšie trestný - teda na prečin výtržníctva podľa § 364 ods.1 Trestného zákona, v zmysle
ktorého možno páchateľovi uložiť trest odňatia slobody až na tri roky. Nakoľko dolné hranice trestných
sadzieb odňatia slobody sú u uvedených prečinov rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia
z nich - 6 mesiacov.

Pri ukladaní trestu súd nezistil poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36 TZ, rovnako tak nezistil priťažujúce
okolnosti v zmysle § 37 TZ. Z toho dôvodu nepristúpil k úprave zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou

1T/132/2004 zo dňa 22.9.2004 uznaný vinným zo spáchania trestného činu týrania blízkej osoby a
zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 , písm. a), ods. 2, písm. d) Trestného zákona, 140/1961 Zb., a
trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2, Trestného zákona č. 140/1961
Zb., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečne na tri roky, z ktorého bol podmienečne
prepustený dňa 2.6.2006 so skúšobnou dobu určenou na štyri roky. Obec W. L. uviedla, že obžalovaný

býva vo svojom rodinnom dome so svojimi rodičmi, je rozvedený a jeho správanie nebolo prejednávané
komisiou verejného poriadku a zo správy Obvodného úradu Vranov nad Topľou vyplýva, že menovaný
v evidencii priestupkov nemá žiadny záznam.

Z obsahu pripojeného spisu 12T/93/2010 - trestná vec obžalovaného L. V., ktorý bol rozsudkom zo dňa

15.6.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 1.7.2011 uznaný vinným z prečinu neoprávneného zásahu
do práva domu, bytu, alebo nebytového priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona - vyplývajú
skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že ide o mimoriadne narušený vzťah medzi poškodeným L. V. a rodinou
obžalovaného Ľ. W. vyplývajúci z už rozvedeného manželstva L. V. H. J. V. (sestry obžalovaného).

Podľa § 54 Trestného zákona môže súd uložiť trest povinnej práce so súhlasom páchateľa vo výmere
od 40 do 300 hodín, pokiaľ ho odsudzuje za prečin, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody
ktorého horná hranica sadzby trestu odňatia slobody neprevyšuje 5 rokov. Obžalovaný na hlavnom
pojednávaní v prípade, že bude uznaný vinným vyjadril súhlas s uložením trestu povinnej práce.

S prihliadnutím na kritéria uvedené v základných zásadách ukladania trestov (§ 34 TZ) na okolnosti
prípadu, osobu páchateľa, jeho osobné pomery a možnosť jeho nápravy, súd pri ukladaní trestu
považoval za dostatočný pre naplnenie účelu trestu, trest povinnej práce - teda trest, ktorý nie je spojený
s obmedzením osobnej slobody.

Za vyššie uvedeného stavu súd považoval trest povinnej práce v rozsahu, v akom bol obžalovanému
uložený za dostatočný a primeraný.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, súd poškodených Dôvera, zdravotná poisťovňa a.s, Cintorínska
č. 5, 949 01 Nitra , IČO: 35 942 436 a U.S.Steel Košice , s.r.o., Vstupný areál U.S. Steel, 044 54 Košice,

IČO:36 199 222 s nárokom na náhradu škody spôsobenej spáchaným trestným činom, odkázal na
občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom, nakoľko na rozhodnutie
o povinnosti na náhradu škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby
trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Vranov
nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie

môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo dotýka a poškodený môže odvolanie podať pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
takýto výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní ktoré predchádzalo rozsudku ak
toto porušenie mohlo spôsobiť že je výrok nesprávny, alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže

oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.