Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. apríl 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/46/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3707203360
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3707203360.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov
senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: H. L., bytom J. V.
XXX, zastúpeného JUDr. V. L., advokátom, J. L., G. XXX/X-X proti odporcom: 1/ M. spol. s r. o., J. L.,
B. XXX/XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. J. Z., advokátom, J. L., F. XXX/X, 2/ G. a. s., L., G.
XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. E. L., advokátom, K. č. XXX, o náhradu škody, o odvolaní

navrhovateľa a odporcu 1/ proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 22. decembra
2010, č.k. 10C 20/2007-363 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporca 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške
1.238,20 eur k rukám JUDr. V. L., advokáta, do 3 dní.

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi 2/ náhradu trov odvolacieho konania vo výške
2.131,60 eur k rukám JUDr. E. L., advokáta, do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi 1/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi z

titulu bolestného sumu 2.309,17 eur s úrokom z omeškania 6 % od 11.02.2006 do zaplatenia, do
3 dní od právoplatnosti rozsudku, sumu 5.773,60 eur z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia s
úrokom z omeškania 6 % od 11.02.2006 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej
odporcovi 1/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 1.210 eur z titulu straty na zárobku, s úrokom z
omeškania 6 % od 11.02.2006 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovi taktiež
uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 43,75 eur z titulu vynaložených liečebných nákladov s

úrokom z omeškania 6 % od 11.02.2006 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a odporcovi
uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 137,30 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením nároku s
úrokom z omeškania vo výške 9,5 % od 19.12.2006 do zaplatenia. Vo zvyšku návrh proti odporcovi 1/
zamietol. Súd prvého stupňa návrh proti odporcovi 2/ zamietol v celom rozsahu. O náhrade trov konania
vo vzťahu navrhovateľa a odporcu 1/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. Navrhovateľ
mal v konaní proti odporcovi 1/ úspech, v časti o zaplatenie 226,13 eur vzal po podaní znaleckého
posudku z odboru zdravotníctva svoj návrh späť, avšak vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie vo

veci záviselo od znaleckého posudku, ako aj od úvahy súdu, súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi
trovy v celom rozsahu a podľa § 151 ods. 7 O.s.p. o ich výške rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku. O náhrade trov konania vo vzťahu k odporcovi 2/ rozhodol podľa §
142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na jeho úspech vo veci priznal mu plnú náhradu trov konania s tým, že
podľa § 151 ods. 7 O.s.p. o ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ je držiteľom živnostenského oprávnenia na podnikateľskú činnosť
v predmetoch podnikania: stolárstvo - služby stavebného stolárstva a tesárstva, maliarske a natieračské
práce, montáž sadrokartónových systémov, maloobchod v rozsahu voľných živností a sprostredkovanie

obchodu v rozsahu voľných živností. Dňa 27.02.2004 uzavrel navrhovateľ s odporcom 2/ zmluvu č.
15/2004-Z o vykonaní stavebných prác, na základe ktorej sa navrhovateľ ako zhotoviteľ zaviazal vykonať
pre objednávateľa - odporcu 2/ stavebné práce, okrem iného aj pre stavbu diaľnice D1 Ladce - Sverepec.
Navrhovateľ sa zaviazal, že pri nástupe na pracovisko je povinný sa podrobiť vstupnému školeniu o
bezpečnostných, požiarnych a iných súvisiacich predpisoch a rešpektovať pokyny, príkazy a požiadavky

príslušného riadiaceho pracovníka objednávateľa. Zároveň sa zaviazal, že si zabezpečí na vlastné
náklady vybavenie potrebnými osobnými ochrannými pracovnými pomôckami. Na základe objednávky
č. OZ 0608/2004 zo dňa 23.08.2004 si odporca 2/ objednal u vlastníka - odporcu 1/ odplatne na rok 2004
montážnu plošinu MP 16 pre stavbu diaľničného úseku Sverepec - Vrtižer s nástupom od 24.08.2004 a
časom plnenia VIII-IX/2004 pri cene 550,- Sk / hod. V súvislosti s touto objednávkou predložil odporca
1/ faktúru č. 420476 zo dňa 02.09.2004, ktorou vyúčtoval odporca 1/ M. s.r.o. odporcovi 2/ G. a.s.

dopravné služby v cene 7.854,- Sk so splatnosťou 16.09.2004. Pri vystavení faktúry vychádzal odporca
1/ zo záznamu o prevádzke stroja zo dňa 24.08.2004, na ktorom je vyznačený výkon stroja a označenie
práce ako zdvíhanie plošinou + presuny stroja v rozsahu 3 hodiny po 550,- Sk a zo záznamu o
prevádzke stroja zo dňa 25.08.2004, na ktorom je vyznačený výkon stroja a označenie práce ako
zdvíhanie plošinou + presuny stroja v rozsahu 9 hodín po 550,- Sk. Plošinu ovládal strojník plošiny

- zamestnanec odporcu 1/ R. Y., ktorý nemal odbornú spôsobilosť na ovládanie montážnej plošiny,
ako to vyplynulo zo zistenia Inšpektorátu práce Trenčín a ako je to uvedené v Protokole č. ITN-34-11-
III/P-J 42-04 zo dňa 27.09.2004. Navrhovateľ dňa 25.08.2004 o 15,20 hod na stavbe diaľnice D1 v
úseku Ladce - Sverepec pri mostovom objekte č. 223-00 z koša montážnej plošiny MP 16, výr. č.
04070/103, r. v. 1988, umiestnenej na podvozku vozidla zn. Avia A31, ev. č. J. vykonával debniace

práce na podhľade diaľničnej mostovky. V priebehu vykonávania prác spadol na kabínu automobilu a
následne na zem a utrpel tieto zranenia: trieštivá zlomenina kondylov vľavo, tíbie vľavo s dislokáciou,
zlomeninu medzihrbol výbežku píšťaly vľavo, bennetovu zlomeninu vľavo, zlomeninu kosti trojhrannej na
ľavom zápästí, otras mozgu ľahkého stupňa, parézu VII. hlav. nervu, hlbokú ranu pravého predkolenia,
hlbokú ranu ľavého predkolenia, hlbokú ranu brady, záhlavia, pomliaždenie tváre, hrudníka a brucha,

čo si vyžiadalo lekárske ošetrenie a práceneschopnosť od 25.08.2004 do 11.04.2005, z toho bol v
ústavnej liečbe od 25.08.2004 do 10.09.2004 na chirurgickom a ortopedickom oddelení. Z posudku
o bolestnom zo dňa 11.04.2005 MUDr. E. S. vyplýva, že toto bolo určené na 450 bodov a SSU bolo
hodnotené MUDr. E. S. dňa XX.XX.XXXX na 280 bodov. V posudku o bolestnom lekár uviedol, že
liečba v čase vyhotovenia posudku trvá. Podľa potvrdenia MUDr. E. S. zo dňa 09.02.2007 k ustáleniu

zdravotného stavu došlo po 9-mesačnej liečbe dňa 20.05.2005. Z PPD č. 414458 zo dňa 15.02.2005
súd zistil, že navrhovateľ zaplatil za ústavnú kúpeľnú liečbu poplatok 1.000,- Sk (33,19 eur) a dňa
21.02.2005 420,- Sk (13,94 eur). Za lieky zaplatil dňa 02.06.2005 sumu 518,- Sk (17,19 eur). Dňa
10.09.2005 zaplatil poplatok za hospitalizáciu v NsP Považská Bystrica sumu 800,- Sk (26,56 eur), o
čom bol vydaný príjmový pokladničný doklad č. 20044927. Z výpisu z daňového priznania súd prvého

stupňa zistil, že v roku 2003 dosiahol navrhovateľ základ dane 83.827,- Sk (2.782,55 eur). Sociálna
poisťovňa, pobočka Považská Bystrica vyplatila navrhovateľovi nemocenské dávky za august 2004 -
december 2004 vo výške 9.139,- Sk, od januára do apríla 2005 do výške 7.247,- Sk (240,56 eur).
Sociálna poisťovňa poukázala navrhovateľovi poslednú dávku nemocenského z práceneschopnosti,
ktorá trvala od 25.08.2004 do 11.04.2005, dňa 15.05.2005. Zo zápisu spísaného dňa 26.8.2004 zo

šetrenia prevádzkyschopnosti montážnej plošiny MP 16 súd zistil, že v uvedený deň bola vykonaná za
účasti zástupcu odporcu 2/ J. P. a C. R. a odporcu 1/ strojníka plošiny R. Y. odborná prehliadka a skúška
montážnejplošiny MP16abolivyskúšanéjednotlivépohybyazabezpečovaniezariadenia.Okreminého
bolo zistené, že bez zapnutia hydromotora je z plošiny aj z ovládacieho koša možno ovládať pákami
púšťanie, resp. dvíhanie základného ramena plošiny, čo je neprípustné. Bola zistená nefunkčnosť

signalizačných žiaroviek a neboli viditeľné symboly ovládacích pák. Obsluha plošiny nemala platné
oprávnenie vydané TI a na plošine chýbal denník zdvíhacieho zariadenia. Bolo konštatované, že plošina
nespĺňa základné požiadavky prevádzky podľa vyhl. č. 718/2002 Z.z. a STN 27 5004. Zo zápisu zo dňa
08.09.2004 zo šetrenia funkčnosti montážnej plošiny MP 16, ktoré sa uskutočnilo, súd prvého stupňa
zistil,ževuvedenýdeňbolavykonanázaúčastizástupcuInšpektorátupráceTrenčín-Ing.E.J.,odporcu

2/ - C. R., odporcu 1/ - H. M. a spoločnosti P. servis s.r.o. N. P. J. M. odborná prehliadka a skúška
montážnejplošinyMP16abolivyskúšanáfunkčnosťmontážnejplošiny.Skúškabolavykonanázdôvodu
zistenia príčin zlyhania ovládania funkčnosti ramena I uvedenej plošiny. Počas skúšky neboli zistené
závady, okrem premosťovacieho tlačidla ovládania z krajných polôh klietky plošiny. Na základe zistenýchskutočností ako pravdepodobnú príčinu označili zlyhanie zámku na ramene I z dôvodu nečistoty v
oleji a následne nedovretia zámku ramena I. Nedostatky z funkčnej skúšky MP 16, ktorú vykonal
R. po udalosti /zápis z 26.08.2004/ v areáli stavebného dvora R. spoločnosti G. a.s., sa pri skúške

dňa 08.09.2004 nezistili, čo však nevylučuje, že v čase funkčnej skúšky ním vykonanej na uvedenej
plošine po úraze sa takéto nedostatky vyskytovali. Svedok C. R. je zamestnancom odporcu 2/. Pracuje
ako revízny technik dvíhacích zariadení. Bol prítomný pri skúškach technického stavu stroja, za tým
účelom pricestoval dňa 26.08.2004 na miesto nehody a trval na záveroch uvedených v zápise zo dňa
26.08.2004. Uviedol, že napriek tomu, že bol vypnutý motor Avie, bolo možné ovládať plošinu , a

to tak z koša ako aj z auta, čo je neprípustné. Je totiž možnosť ovládať plošinu aj z auta aj z koša,
pretože existuje možnosť prepínania. Vyjadril sa, že pokiaľ v trestnom konaní uviedol, že došlo pri
skúške k pohybu nahor alebo dole a nedošlo k nekontrolovanému pohybu do bočnej strany , zrejme
to neskúšal, ale pre jeho záver, že pohyb plošiny pri vypnutom motore auta je neprípustný, stačilo, ak
v tejto situácii sa kôš pohol smerom nahor alebo dole, pretože žiaden takýto pohyb nie je prípustný a
teda stroj nebol prevádzkyschopný. Vypovedal, že strojník pred použitím zariadenia je povinný vyskúšať

funkčnosť zariadenia a pokiaľ by boli zistené závady, je povinný zariadenie odstaviť. Svedok R. Y. bol
v čase nehody zamestnancom odporcu 1/ a pracoval ako vodič. Uviedol, že bezprostredne pred tým,
ako došlo k pohybu plošiny, kôš nevidel, sedel vnútri v kabíne auta. Uviedol, že ani navrhovateľa,
ani J. F. o bezpečnosti pri práci nepoučil a to preto , lebo navrhovateľ mal oprávnenie na prácu v
koši a mal vedieť, že nemá vystupovať z koša. Uviedol, že bezpečnostné pásy dal pracovníkom,

ale oni si ich nevzali a nechali ich dolu. Po páde navrhovateľa sa svedok zľakol, a preto nevedel
s istotou povedať, v akej polohe sa nachádzal kôš po nehode. Svedok Ing. E. J. je zamestnancom
Inšpektorátu práce Trenčín, uviedol, že IP sa dozvedel o úraze asi po 5 až 6 týždňov a uviedol, že
IP pri svojom šetrení vychádzal z výpovedí svedkov a písomností, ktoré si vyžiadal. Svedok uviedol,
že nie je daná zákonná povinnosť byť pripútaný v koši montážnej plošiny bezpečnostnými pásmi a

nebolo zistené, že by niektorá zo zúčastnených firiem mala takúto povinnosť stanovenú v interných
predpisoch. Potvrdil závery šetrenia IP. Z protokolu Inšpektorátu práce zo dňa 27.09.2004 súd zistil,
že IP nariadil odstránenie nedostatkov odporcovi 1/, a to zabezpečiť vykonanie opakovanej úradnej
skúšky po opätovnom zavedení zariadenia do prevádzky , keďže odborná skúška montážnej plošiny
bola vykonaná dňa 05.08.2004 odborným pracovníkom zdvíhacích zariadení s výsledkom, že montážna

plošina je schopná prevádzky do 05.08.2005. Tiež bolo uložené odporcovi 1/ odstrániť nedostatok
spočívajúci v tom, že zamestnanec obsluhujúci montážnu plošinu nemal odbornú spôsobilosť na túto
obsluhu. Podľa záveru znaleckého posudku znalca Ing. E. F. technický stav montážnej plošiny MP 16 bol
pred nehodou v stave spôsobilom prevádzky. Znalec vychádzal zo skutočnosti, že na montážnej plošine
bola vykonaná odborná skúška 05.08.2004 odborným pracovníkom zdvíhacích zariadení s výsledkom,

že montážne plošina je prevádzkyschopná do 05.08.2005. Kontrola technického stavu bola vykonaná
dňa 25.06.2004 s výsledkom, že vozidlo je spôsobilé na ďalšiu prevádzku. Podľa znalca nedostatky
zariadenia zistené dňa 26.08.2004 a 08.09.2004 - nefunkčné STOP tlačidlo, akustická signalizácia
mimo prevádzky, zistenie, že bez zapnutia hydromotora je možné ovládať s pákami zdvíhanie, resp.
spúšťanie základného ramena plošiny, v klietke plošiny sú nefunkčné signalizačné žiarovky a nie

sú viditeľné symboly ovládacích pák, nie sú v prevádzke koncové vypínače krajných polôh, nemali
zásadný vplyv na činnosť plošiny a tieto nedostatky nemohli spôsobiť nehodu. Znalec ako možnú príčinu
nekontrolovaného pohybu plošiny vychádzajúc z protokolu IP Trenčín uviedol pritlačenie páky ovládania
plošiny o spodnú pásovinu I-nosníka a potom príčinná súvislosť medzi technickým stavom plošiny a
úrazom navrhovateľa existuje. Príčinná súvislosť by bola v tom prípade, ak by bolo možné ovládať

plošinu pákami bez spusteného motora, čo bolo zistené pri kontrole dňa 26.08.2004 a tento spôsob
ovládania plošiny je neprípustný , teda v tom prípade išlo o nevyhovujúci technický stav plošiny a tento
nevyhovujúci stav by bol príčinou vzniku udalosti. Druhou pravdepodobnou príčinou pohybu plošiny bola
podľa znalca vychádzajúc z protokolu IP TN nečistota v hydraulickom systéme /teda nečistota v oleji
a následne z tohto dôvodu nedovretie zámku na ramene I/ a potom existuje príčinná súvislosť medzi

technickým stavom plošiny a úrazom. Z výsluchu Ing. J. súd prvého stupňa zistil, že nebol skúmaný
stav a čistota hydraulického oleja pri šetrení udalosti. Znalec ustanovený v danej veci MUDr. O. P. ustálil
bolestné na 240 bodov, ktoré zvýšil o 7,5 bodov, teda spolu 247,50 bodov. Z uvedeného znaleckého
posudku vyplýva, že znalec určil bolestné podľa vyhl. č. 437/2004 Z.z. nasledovne: tržná rana vrátane
operačnej revízie a sutúry /brada + záhlavie/ 2 x 5 bodov, spolu 10 bodov, väčšie pomliaždenie s

následnými krvnými výronmi /tvár/ 15 bodov, zlomenina inej zápästnej kosti, úplná 40 bodov, zlomenina
bázy 1. zápästnej kosti, liečená konzervatívne 50 bodov, povrchová rana dolnej končatiny, chirurgicky
ošetrená, vľavo 2x2cm 10 bodov, hlboká rana dolnej končatiny, chirurgicky ošetrená, vpravo 15 bodov,
vnútrokĺbna zlomenina horného konca píšťaly, jedného kondylu s posunutím úlomkov 100 bodov. Priohodnotení bolestného znalec uviedol, že pri pomliaždení sa podľa vyhl.č. 437/2004 Z.z. ohodnocuje
len ťažký stupeň pomliaždenia na hrudníku, bruchu a končatinách a vychádzajúc zo zdravotnej
dokumentácie navrhovateľa, kde okrem stanovenia diagnóz pomliaždenie ľavej strany hrudníka a

pomliaždenie steny brušnej, nie sú žiadne záznamy zo sledovania alebo liečenia uvedených poranení,
išlo o ľahké poranenie, keďže si nevyžiadalo pozornosť lekárov. Sťaženie spoločenského uplatnenia
znalec ohodnotil nasledovne: poškodenie tváre vzbudzujúce súcit, u muža, ľahkého stupňa 50 bodov,
porucha úchopovej funkcie palca, pri obmedzení pohyblivosti karpometakarpálneho kĺbu, ľahkého
stupňa, vľavo, 15 bodov, obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu, ľahké, 100 bodov, značné vybočenie

kolena po vnútrokĺbnych zlomeninách 150 bodov, spolu 315 bodov, znalec zvýšil SSU o 250 bodov
na počet 565 bodov. Podľa znaleckého posudku poranenia, ktoré navrhovateľ utrpel pri úraze, mu
spôsobujú tieto obmedzenia: pre obmedzenie úchopovej funkcie palcom ľavej ruky je zhoršená práca
najmä s drobnými predmetmi, ktoré dobre neudrží a často mu padajú, zhojením vnútrokĺbnej zlomeniny
- vnútorného kondylu píšťaly v nepriaznivom postavení došlo k poruche architektoniky, statiky a kinetiky
kolenného kĺbu, čo spôsobilo obmedzenie hybnosti v kolene, čo sa výrazne prejavuje pri chôdzi, ktorá je

zhoršená, poškodený kríva, nemôže bežať, zle sa mu chodí po schodoch hore aj dole, po rebríku, dole
briežkom. Záťaž vyvoláva u navrhovateľa výrazné bolesti. Poúrazové zmeny v ľavom kolennom kĺbe
sú predpokladom vzniku poúrazových deformačných zmien, ktoré spôsobia ďalšie zhoršenie funkcie
kolenného kĺbu a to postupom času. Listom zo dňa 28.11.2006 dal navrhovateľ návrh na uzavretie
dohody s odporcom 2/ o náhrade za SSU vo výške 80.444,- Sk, bolestného 129.885,- Sk i nákladov

spojených s liečením 2.220,- Sk. Na uzavretie dohody o vyrovnaní bol vyzvaný zo strany navrhovateľa
aj odporca 1/ a to listom zo dňa 10.11.2005, na ktorý reagoval odporca 1/ listom zo dňa 05.12.2005.
K uzavretiu dohody o vyrovnaní nedošlo. V danom prípade súd prvého stupňa ustálil zodpovednosť
podľa § 427 ods. 1 a 2 Obč. zák., ktorú nesie prevádzateľ dopravného prostriedku. Prevádzateľom
je vlastník, oprávnený držiteľ alebo nájomca. Odporca 2/ G. a.s. si na základe objednávky zo dňa

23.08.2004 objednal dopravné služby, čo je potvrdené aj následne vystavenými faktúrami zo strany
odporcu 1/, ktorými účtoval dopravné služby na základe záznamov o prevádzke dopravného prostriedku
a nie nájomné, teda odporca 2/ G. a.s. sa nestal nájomcom montážnej plošiny MP 16. Medzi ním
a odporcom 1/ nevznikol takto nájomný vzťah podľa § 663 OZ a odporca 2/ G. a.s. sa tak nestal
prevádzateľomdopravnéhoprostriedkuvzmysle§427ods.1a2OZazodpovednosťza škoduvyvolanú

osobitnou povahou prevádzky montážnej plošiny nesie ako jej prevádzateľ odporca 1/, ktorý plošinu
obsluhoval vlastným zamestnancom Y., čo potvrdzuje aj protokol IP Trenčín. Skutočnosť, že odporca
2/ si objednal dopravné služby, výkon plošiny, bola preukázaná aj výpoveďou svedka P.. Montážnu
plošinu možno považovať za pojazdný pracovný stroj, ktorý definuje § 2 zákona č. 315/1996 Z.z. a
zodpovednosť podľa § 427 ods. 2 OZ sa vzťahuje aj na prevádzateľa takéhoto prostriedku. Vzhľadom na

to, že zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku má povahu objektívnej zodpovednosti, teda
bez zreteľa na zavinenie podmienkou vzniku zodpovednosti je spôsobenie škody udalosťou, ktorou je
samotná prevádzka dopravného prostriedku. Zodpovednosť odporcu 2/ nie je daná, pretože na sa jedná
o zodpovednosť podľa § 427 OZ objektívneho charakteru a neexistuje žiaden dôvod, pre ktorý by sa mal
odporca 1/ na tejto zodpovednosti podieľať. Preto súd prvého stupňa návrh proti odporcovi 2/ zamietol v

celom rozsahu. V danom prípade bol príčinou nekontrolovaného pohybu plošiny nevyhovujúci stav tejto
plošiny, pretože ako znalec Ing. F. v znaleckom posudku ustálil, príčinou udalosti bola možnosť ovládať
plošinu pákami bez spusteného motora, čo bolo zistené pri kontrole dňa 26.08.2004 a tento spôsob
ovládaniaplošinyjeneprípustný.Skutočnosť,žemotorAviebolvčasenekontrolovanéhopohybuplošiny
vypnutý a ovládanie pák na plošine pritom fungovalo, mal súd preukázané výpoveďou svedkov J. F. a

C. R.. Druhou príčinou nekontrolovaného pohybu plošiny bola podľa znaleckého posudku nečistota v
hydraulickom systéme /teda nečistota v oleji/ a následne z tohto dôvodu nedovretie zámku na ramene I/
a potom existuje tiež príčinná súvislosť medzi technickým stavom plošiny a úrazom. V oboch prípadoch
však ide o okolnosti, ktoré majú pôvod v prevádzke vozidla, tzv. vnútorné okolnosti prevádzky, pretože
plošina nebola v prevádzkyschopnom stave. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že v ustanovení

§ 428 Obč. zák. sú uvedené dva liberačné dôvody, na základe ktorých sa môže prevádzateľ zbaviť
zodpovednosti. Je to vtedy, keď preukáže, že škoda nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod
v prevádzke, alebo keď škoda síce bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke, avšak
napriek tomu prevádzateľ nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno
od neho požadovať. Tretí liberačný dôvod možno vyvodiť podľa § 441 Obč. zák. a je ním zavinenie

poškodeného, teda zavinené konanie poškodeného. Tvrdenie, že by navrhovateľ v čase, keď došlo k
nekontrolovanému pohybu plošiny, nestál v koši, sa nepreukázalo, naopak bolo vyvrátené výpoveďou
svedka J. F., ktorý práce s navrhovateľom vykonával a vo svedeckej výpovedi uviedol, že keď došlo
k pohybu plošiny, obaja s navrhovateľom stáli vnútri v koši. Skutočnosť, že navrhovateľ stál vo vnútriv koši, potvrdil aj svedok Y. P., ktorý videl navrhovateľa v momente, keď navrhovateľ zakričal, v koši.
Týmito svedeckými výpoveďami bolo dokázané, že v tomto smere neporušil navrhovateľ bezpečnostné
predpisy a nevykonával prácu mimo kôš. Rozhodujúci bol okamih, kedy došlo k pohybu plošiny a

stav, kde sa v okamihu pohybu plošiny nachádzal navrhovateľ. Výpoveďami uvedených svedkov bolo
preukázané, že navrhovateľ bol v uvedenom inkriminovanom okamihu vo vnútri koša. Potom nie je
rozhodujúce, či, príp. inokedy navrhovateľ vystupoval mimo kôš, resp. že tak porušoval bezpečnosť
pri práci nesprávnym pracovným postupom, pretože súd prvého stupňa zdôraznil, že je rozhodujúci
okamih, kedy došlo k nekontrolovanému pohybu plošiny a preto sa doplnenie dokazovania znalcom

v otázke správnosti zvoleného pracovného postupu navrhované odporcom 1/ javí ako neúčelné. Z
výpovede svedka Ing. J., zamestnanca IP, súd zistil, že nebola daná pre navrhovateľa povinnosť byť
pripútaný bezpečnostným pásom. Teda ani v tomto smere navrhovateľ neporušil žiadnu povinnosť.
Tvrdenia odporcu 1/ o tom, že navrhovateľ s F. mali mať založené dosky na stredovom zábradlí,
taktiež nie je rozhodujúce pre posúdenie spoluviny navrhovateľa, pretože rozhodujúci aj tak ostáva len
okamih pohybu plošiny a stav, kde sa nachádzal navrhovateľ v okamihu pohybu plošiny. Za preťaženie

plošiny nesie zodpovednosť strojník a tým bol zamestnanec odporcu 1/. Súd prvého stupňa nevyhovel
návrhu odporcu 1/ na doplnenie dokazovania opätovným výsluchom J. F., pretože svedok bol vypočutý
pred súdom dvakrát, jeho výpovede neboli rozporné, odporca 1/ bol pri nich prítomný a mal možnosť
klásť svedkovi otázky. Súd nevyhovel ani návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom svedka P.,
pretože tento bol vypočutý na pojednávaní, na ktoré sa bez ospravedlnenia nedostavil odporca 1/, ani

jeho právny zástupca, teda sami si neprítomnosť pri jeho výsluchu zavinili a preto súd nie je povinný
opakovať jeho výsluch. Súd nevykonal ani dôkaz výsluchom Ing. F., ktorý navrhoval odporca 1/, pretože
tento svedok nebol pri udalosti dňa 25.08.2004 a v záujme aj hospodárnosti konania súd tento dôkaz
nevykonal. V konaní súd prvého stupňa zistil, že posudok bolestného bol vyhotovený lekárom MUDr.
E. S. dňa 11.04.2005. V posudku zo dňa 11.04.2005 je výslovne uvedené, že liečba navrhovateľa

v čase vyhotovenia posudku ešte trvala, teda liečebný proces nebol ukončený. Navrhovateľ si teda
mohol bolestné uplatniť do 20.05.2007 /pretože liečebný proces bol ukončený dňa 20.05.2005, ako
to vyplýva zo správy lekára MUDr. E. S. zo dňa 09.02.2007/, tento nárok si navrhovateľ uplatnil na
súde 25.04.2007, teda v premlčacej dvojročnej lehote. Naviac navrhovateľ si nárok na náhradu škody
uplatnil aj v trestnom konaní dňa 27.04.2005 a od tohto dňa do právoplatného ukončenia trestného

konania 24.10.2005 neplynula premlčacia lehota, a pretože návrh bol podaný 25.04.2007, nárok
bol vzhľadom k uvedeným skutočnostiam uplatnený včas, teda pred uplynutím zákonnej 2-ročnej
premlčacejlehoty.Pokiaľideonámietkupremlčania,tútoteda súdpovažovalzaneodôvodnenú,pretože
navrhovateľ si v trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody a premlčacia doba sa zastavila a
v priebehu trestného konania podľa § 112 neplynula. Keďže predmetný nárok sa posudzuje podľa

príslušného osobitného predpisu, ktorým je v konkrétnom prípade zákon č. 437/2004 Z. z., suma za
jeden bod sa určuje 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky
zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom
vznikol nárok na náhradu za bolesť. V roku 2004 bola pre určenie sumy náhrady za bolesť platná
hodnota bodu rovnajúca sa sume 287,30 Sk / 9,536 eur a v roku 2005 10,51 eur. Bolestné znalec

ohodnotil na 247,50 bodov, pri hodnote 9,53 eur predstavuje bolestné 2.358,67 eur, navrhovateľ si
uplatnil 2.309,17 eur, preto súd prvého stupňa viazaný jeho návrhom mu priznal 2.309,67 eur. Sťaženie
spoločenského uplatnenia sa odškodní, ak má poškodenie zdravia preukázateľne nepriaznivé dôsledky
pre bežné životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo
preplneniespoločenskýchúloh.SúdprvéhostupňaprirozhodovanívovecibolestnéhoaSSUvychádzal

zo znaleckého posudku MUDr. O. P.. Na základe posudku celkové bodové hodnotenie bolestného u
navrhovateľa predstavovalo 240 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia na základe posudku bolo
ohodnotené 565 bodov. Znalec priznal žalobcovi zvýšenie za bolesť vo výške 7,5 bodu podľa § 9 ods. 5
písm. b/ zákona pri hlbokej rane dolnej končatiny, chirurgicky ošetrenej. Ohľadom SSU súd vychádzal
zo základného počtu bodov vo výške 315 bodov + navýšenia znalcom podľa § 10 ods. 4 zákona na

dvojnásobok pre obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu o 100 bodov a značné vybočenie kolena po
vnútrokĺbnych zlomeninách o 150 bodov, teda spolu o 250 bodov, čo je za SSU celkom 565 bodov x
10,51 eur = 5938,15 eur. Súd mal za to, že u SSU bolo potrebné navýšiť základné bodové ohodnotenie z
dôvodu, že poukazujúc na záver znaleckého posudku, podľa ktorého poranenia, ktoré navrhovateľ utrpel
pri úraze, mu spôsobujú vyššieuvedené obmedzenia. Takýto stav navrhovateľa má dopad na kvalitu

fungovania v každej oblasti. Navrhovateľ je obmedzený v spoločenských a šport. aktivitách, v pracovnej
činnosti, čím sa znižuje možnosť jeho uplatnenia sa. Vzhľadom k uvedenému je potrebné vo vyššej
miere odškodniť navrhovateľa, než je základné bodové ohodnotenie. Súd prvého stupňa mal zato, že
navýšenie bodového hodnotenia dostatočným spôsobom odškodní navrhovateľa aj v oblasti SSU. Nárokna náhradu škody na sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká dátumom vyhotovenia lekárskeho
posudku, preto nárok nie je premlčaný, keďže lekársky posudok o SSU bol vypracovaný 13.09.2005,
teda na súde si mohol uplatniť navrhovateľ nárok do 13.09.2007. O SSU sa poškodený dozvedel,

keď škoda na zdraví mala preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre
uspokojovanie jeho spoločenských potrieb. Súd prvého stupňa nemal dôvod pochybovať o záveroch
znaleckého posudku MUDr. P., zvlášť, keď žiaden z účastníkov konania nenamietol žiaden z jeho
záverovaneuviedolžiadnepochybnostičirozpory,ktorýchbybolomožné znalcovivyčítaťaodstraňovať
ich. Stratu zárobku počas PN vyčíslil súd vyčíslil sumou 1.210 eur. Navrhovateľ bol PN od 25.08.2004

do 11.04.2005, základ dane za rok 2003, teda pred úrazom bol u navrhovateľa zistený z výpisu z
daňového priznania za rok 2003 vo výške 83.827,- Sk (2.782,55 eur), jeho priemerný čistý zárobok bol
teda mesačne 6.985,58 Sk (231,88 eur), bolo mu vyplatené na nemocenských dávkach 16.386,- Sk. To
znamená, že pred úrazom mal navrhovateľ denný priemerný čistý zárobok 229,70 a SP mu poskytla
počas PN titulom nemocenského sumu 71,20 Sk, strata na zárobku predstavuje na jeden kalendárny
deň 158,50 Sk a za 230 dní práceneschopnosti navrhovateľa je to 36.455,- Sk (1.210 eur). Pri nároku

na náhradu za stratu na zárobku námietka premlčania nie je dôvodná. O škode v dôsledku straty na
zárobku po dobu pracovnej neschopnosti sa poškodený dozvie až v okamihu, keď mu bola vyplatená
posledná dávka nemocenského a keď ju môže špecifikovať. Od toho momentu začína plynúť premlčacia
lehota. Navrhovateľovi bola posledná dávka vyplatená sociálnou poisťovňou dňa 15.05.2005, návrh bol
na súd podaný dňa 25.04.2007, teda pred uplynutím 2-ročnej premlčacej lehoty. Podľa § 449 ods. 1 Obč

zák. pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením. Tieto boli navrhovateľom
preukázané a spočívajú v poplatkoch za lieky vo 518,- Sk (17,19 eur) a poplatku za hospitalizáciu 800,-
Sk (26,56 eur). Liečebné náklady vynaložené navrhovateľom dňa 15.02.2005 a 21.02.2005 vo výške
1.420,- Sk (47,14 eur) súd nepriznal, pretože v tomto prípade sa jedná o premlčané nároky, keďže boli
vynaložené vo februári 2005 a uplatnené na súde až 25.04.2007, teda po uplynutí 2-ročnej premlčacej

lehoty. O úroku z omeškania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení v § 3 NV
č. 87/1995 Z.z., odporca 1/ sa dostal do omeškania po tom, ako na základe výzvy na uzavretie k
dohode o urovnaní takúto dohodu odmietol uzavrieť a od 11.02.2006 súd preto priznal navrhovateľovi
úroky z omeškania. Podľa § 6 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z. poškodený je oprávnený uplatniť nárok na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa

odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili
sa nároky poškodeného. Navrhovateľ vyzval odporcu 1/ k uzavretiu dohody o vyrovnaní a uplatnil si
nároky na bolestné, SSU, náklady spojené s liečením výzvou odoslanou odporcovi 1/ dňa 11.11.2005,
do 3 mesiacov nedošlo k uzavretiu dohody a preto od 11.02.2006 sa dostal odporca 1/ do omeškania.
S nárokom o zaplatenie nákladov spojených s uplatnením nároku, a to výdavkov spočívajúcich v tarifnej

odmene advokáta za poskytnutie právnej služby - spísanie návrhu na uzavretie dohody o mimosúdnom
vyrovnaní, sa odporca 1/ dostal do omeškania až 19.12.2006, kedy odmena bola vyplatená advokátovi,
aj keď si navrhovateľ tento nárok uplatnil už v návrhu. Podľa § 3 NV SR č. 87/1995 Z.z účinného ku
dňu omeškania výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou
Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. ku dňu 11.02.2006 úrok z

omeškania predstavuje 6 %.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a odporca 1/.

Navrhovateľ podal odvolanie čo do výroku o zamietnutí návrhu proti odporcovi 2/ v celom rozsahu a
o povinnosti navrhovateľa zaplatiť odporcovi 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Navrhol, aby
odvolací súd vo výroku o zamietnutí návrhu proti odporcovi 2/ a o jeho povinnosti zaplatiť mu trovy

konania zmenil a zaviazal odporcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť mu žalované sumy, trovy
konania a právne zastúpenie za prvostupňové a odvolacie konanie. Poukázal na to, že vykonaným
dokazovaním, najmä znaleckými posudkami Ing. C., Ing. Y. a Ing. F. bolo preukázané, že neočakávaný
pohyb a pokles ramena plošiny boli spôsobené okolnosťami, ktoré majú nepochybne pôvod v prevádzke
plošiny a jej príčinnej súvislosti s následným jeho pádom a zraneniami. Z uvedených znaleckých

posudkov o technickom stave montážnej plošiny, ako aj z výpovedí svedkov F., P., R., Ing. J. nepochybne
vyplýva, že plošina nebola spôsobilá na bezpečné používanie a jej technický stav bol nevyhovujúci.
Vlastníkom a prevádzkovateľom plošiny je odporca 1/. Na základe objednávky zo dňa 23.08.2004
si odporca 2/ objednal u odporcu 1/ práve predmetnú montážnu plošinu, za použitie ktorej zaplatil
odporca 2/ fakturovanú cenu. Spôsob použitia montážnej plošiny a práce, pri ktorých bude použitá, riadili

zamestnanci odporcu 2/. Na zabezpečenie bezpečnosti práce dokonca odporca 2/ vykonal školenieBOZP. Mal personálne a technické vybavenie na to, aby predpisy BOZP dodržal. Poukázal na výpoveď
svedka C. R., ktorý pracuje ako revízny technik zdvíhacích zariadení u odporcu 2/, ktorý až po úraze
preskúšal montážnu plošinu a zistil jej vážne nedostatky. Pred použitím montážnej plošiny nikto zo

zodpovedných pracovníkov odporcu plošinu nepreskúšal, nezistil jej technický stav a neoveril si ani
spôsobilosť obsluhy. Strojník a vodič plošiny R. Y. nemal platný preukaz preukazujúci jeho odbornú
spôsobilosť. V prípade, že by si bol odporca 2/ splnil povinnosť preskúšať plošinu a preveriť spôsobilosť
obsluhy, zistil by, že táto je nespôsobilá na prevádzku a nemohol by dovoliť použiť ju pri stavebných
prácach. Odporca 2/ ako vysokošpecializovaná stavebná firma nesie kvalifikovanú zodpovednosť za

úroveň a kvalitu plnenia si svojho záväzku, vyplývajúceho zo zmluvy o výstavbe diaľnice, ako aj
zmluvy s navrhovateľom. Navrhovateľ sa právom spoliehal, že odporca 2/ pri zabezpečovaní plošiny
vykoná všetko, čo podľa zákona vykonať má, overí si funkčnosť plošiny a spôsobilosť strojníka. Za
nerozhodnú považoval tú skutočnosť, či odporca 1/ poskytne svoju montážnu plošinu, alebo na splnenie
svojho záväzku užije tretiu osobu, lebo platí zásada vyjadrená v § 331 Obchodného zákonníka. Mal
za to, že vykonaným dokazovaním neboli preukázané také okolnosti, ktoré by odporcu 2/ zbavovali

zodpovednosti.

Odporca 1/ sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Odporca 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že navrhovateľ uzavrel s ním písomnú zmluvu, v ktorej
sa okrem iného zaviazal vykonať osobne kontrahované práce na vlastné nebezpečenstvo a priamo

v zmluve sa zaviazal dodržiavať BOZP, čl. V,bod 1 ZoD. Navrhovateľ ako živnostník sa musí riadiť
platným právnym stavom, podľa ktorého (§ 2 ods. 3 písm. a/ Zákona č. 330/1996 Zb.) je ako
samostatnezárobkovočinnáosobapovinnýplniťpovinnostivzťahujúcesanazamestnávateľaavykonať
opatrenia na zaistenie BOZP. Toto konštatuje aj protokol Inšpektorátu práce Trenčín vo vyšetrení
príčin úrazu. Uviedol, že navrhovateľ rozšíril žalobu na odporcu 2/ v čase, keď boli známe vyšetrenia

úrazu Inšpektorátu práce v Trenčíne a výsledky odborných posudkov orgánov činných v trestnom
konaní a teda navrhovateľ mal dostatok odborných podkladov a stanovísk o tom, či príčinou zlyhania
pracovnej plošiny boli nedostatky v jej technickom stave. Právny zástupca navrhovateľa mal dostatok
podkladov na uplatnenie zodpovednosti voči odporcovi 1/ ako prevádzkovateľovi plošiny. Na tento
postup navrhovateľa odkázal priamo aj odporca 2/ v reakcii na vyslanú výzvu na odškodnenie. Poprel,

že pokiaľ ide o zabezpečenie montážnej plošiny voči žalobcovi, nemal žiadny záväzok ani povinnosť
a teda ani neporušil žiadnu povinnosť. Jeho zodpovednosť nemožno vyvodzovať zo samotného faktu,
že odporca 2/ pre potreby stavby zabezpečil výkony zdvíhacej plošiny a umožnil navrhovateľovi jej
využitie. Odporca 2/ ako vyšší zhotoviteľ stavby pre potreby stavby zabezpečil aj ďalšie výkony a služby
prostredníctvom tretích osôb ako prevádzkovateľov, čím však odporca 2/ nepreberá zodpovednosť za

ich výkon. Navrhovateľ nebol povinný využiť zdvíhaciu plošinu zabezpečenú odporcom 2/ a pokiaľ sa
rozhodol pre výkon prác plošinu využívať, mal ako živnostník zákonnú povinnosť vykonať potrebné
opatrenia na zaistenie BOZP. Teda sám navrhovateľ bol povinný preveriť bezpečnosť použitia plošiny
a kvalifikovanosť obsluhy pred začatím práce. Odporca 2/ bol podľa zmluvy povinný navrhovateľa
oboznámiť s bezpečnostnými požiarnymi a inými predpismi týkajúcimi sa konkrétneho pracoviska pri

nástupe na pracovisko, čo preukázateľne aj vykonal. Odporca 2/ nemôže teraz zodpovedať solidárne s
odporcom 1/, podľa jeho názoru ide i účelovú, vecne a právne neodôvodnenú požiadavku navrhovateľa,
ktorá evidentne má prekryť nedôvodné rozšírenie žaloby na odporcu 2/.

Odporca 1/ podal odvolanie proti všetkým výrokom napadnutého rozsudku, navrhol ho zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. zmeniť tak, že návrh navrhovateľa proti odporcovi 1/ celom

rozsahu zamietne. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Mal za to, že v predmetnej veci nie
je daná objektívna zodpovednosť odporcu 1/ podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko tu
nie je udalosť vyvolaná osobitnou prevahou prevádzky dopravného prostriedku. Predmetná montážna
plošina vo vlastníctve odporcu 1/ je pracovným strojom umiestneným v podvozku motorového vozidla
Avia. Škoda vzniknutá navrhovateľovi nebola vyvolaná osobitnou udalosťou prevádzky dopravného

prostriedku, pričom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp.zn. 25Cdo 3125/2005 zo dňa
27.09.2006. Taktiež poukázal na ust. § 5 ods. 1 písm. g/ zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, keď v danej veci bolo preukázané, že predmetná montážna plošina ako pracovnýstroj umiestnený na podvozku motorového vozidla Avia bola v čase úrazu navrhovateľa odstavená s
vypnutýmmotoromnapohonpodvozku,podopretástabilizačnýmiramenamiplošiny,ktoréznemožňovali
pohyb podvozku, t. j. motorové vozidlo Avia nevykonávalo prepravu vlastnou motorickou silou, ale

pracovný stroj na ňom umiestnený vykonával pracovnú činnosť. Nestotožnil sa s argumentáciou súdu
prvého stupňa, že podľa § 2 zák. č. 315/1996 Zb. o premávke na pozemných komunikáciách možno
považovať montážnu plošinu za pojazdný stroj a na základe tejto skutočnosti sa na prevádzkovateľa
takéhoto prostriedku vzťahuje § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného konštatoval,
že v danom prípade je objektívna zodpovednosť odporcu 1/ za zranenie navrhovateľa a vzniknutú škodu

podľa § 427 Občianskeho zákonníka vylúčená, nakoľko nie sú tu dané základné zákonné predpoklady
tejto zodpovednosti. Namietal aj nedostatočne odôvodnenie napadnutého rozsudku súdom prvého
stupňa, ako aj namietal nesprávne vyhodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa, spochybnil výpoveď
znalca Ing. F. na pojednávaní dňa 26.01.2010, ktorý bol vypočutý ako znalec, napriek tomu, že bol
dňa 01.08.2009 vyškrtnutý zo zoznamu znalcov. Závery uvedeného znalca sú podľa názoru odporcu
1/ založené výslovne na jeho domnienkach, pričom poukázal na tú skutočnosť, že ešte ako znalec

nevykonal ani ohliadku predmetnej plošiny, jej skúšku, ani inak sa s ňou neoboznámil in natura. Vyslovil
názor, že príčinou zranenia navrhovateľa bolo jeho vlastné konanie, prípadne konanie J. F., spočívajúce
v neopatrnom narábaní so stavebným materiálom, umiestneným v predmetnom koši plošiny a porušenie
predpisov o bezpečnosti práce, zanedbanie povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku vzniku škôd.
V tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedka Ing. J. F., ktorý v trestnom konaní uviedol, že mu sám

p. L. povedal, že k pohybu plošiny došlo pohybom dosky alebo tela na ovládaciu páku plošiny, t. j. nie
samovoľným pohybom plošiny. Taktiež poukázal na závery Inšpektorátu práce Trenčín, ktorý vo svojom
protokole zo dňa 27.09.2004 jednoznačne konštatoval, že pri debniacich prácach došlo k pritlačeniu
ovládacej páky o spodnú pásovinu I-nosníka k následnému pohybu plošiny. Uviedol, že predmetná
montážna plošina bola v čase zranenia navrhovateľa v stave spôsobilom na prevádzku, čo vyplýva aj

zo znaleckého posudku Ing. F. a tiež poukázal na to, že predmetná plošina bola dňa 05.08.2004 (t.
j. 20 dní pred zranením navrhovateľa) podrobená odbornej skúške vykonanej odborným pracovníkom
zdvíhacích zariadení s výsledkom spôsobilosti na prevádzku dňa 05.08.2005. Opätovne poukázal na
skutočnosť, že navrhovateľ nedodržal prevenčnú povinnosť uvedenú v § 415 Občianskeho zákonníka,
keď dňa 25.08.2004 vykonával debniace práce spôsobom nezlučiteľným s bezpečnosťou pri práci.

Ďalej poukázal na nepravdivé a účelové tvrdenia navrhovateľa, ktorý v konaní pred súdom opakovane
uviedol, že pri vykonávaní debniacich prác nevystupovali z ochranného koša, keď uvedená výpoveď
navrhovateľa bola vyvrátená výpoveďami svedkov v trestnom konaní a to konkrétne J. F., R. Y., Y. P., Ing.
E. J.. Namietal aj pravdivosť výpovede navrhovateľa v spôsobe vykonávania debniacich prác, taktiež
vyčítal súdu prvého stupňa, že napriek jeho opakovanej žiadosti o doplnenie dokazovania na posúdenie

správnosti zvolenia pracovného postupu navrhovateľa pri vykonávaní debnenia, súd prvého stupňa
uvedenému návrhu bez akéhokoľvek racionálneho dôvodu nevyhovel, čím ukrátil odporcu 1/ na jeho
procesných právach. Taktiež poukázal na tú skutočnosť, že navrhovateľ sám ovládal plošinu pomocou
ovládacích prvkov na koši plošiny bez odbornej spôsobilosti na ovládanie plošiny, čo je v rozpore s
povinnosťou, ktorá mu bola uložená v § 8 ods. 1 písm. i/ zák. č. 330/1996 Z.z.. Skutočnosť, že odporca

1/ poveril svojho zamestnanca R. Y., ktorý nemal odbornú spôsobilosť na obsluhu plošiny, nemala za
následok porušenie právnej povinnosti, ktorá bola v príčinnej súvislosti s predmetnou škodou. V tejto
súvislosti poukázal na obchodný záväzkový vzťah medzi odporcom 1/ a odporcom 2/, ktorý vznikol na
základe akceptácie objednávky odporcu 2/ zo dňa 23.08.2004, v zmysle ktorého odporca 1/ poskytol
odporcovi 2/ montážnu plošinu (nájom montážnej plošiny) na výkon jeho činnosti, pričom odporca

2/ si mal sám zabezpečiť osobu spôsobilú na vykonávanie prác montážnej plošiny a jej obsluhu, čo
neurobil a tým porušil právnym predpisom mu uloženú povinnosť. Na preukázanie tvrdených skutočností
poukázal aj na cenu za nájom montážnej plošiny, ktorá zodpovedá cene nájmu montážnej plošiny bez
poskytnutia jej obsluhy. Vyslovil názor, že bezprostrednou a hlavnou príčinou vzniku predmetnej udalosti
bolo konanie navrhovateľa, ktorý ako živnostník porušil bezpečnosť pri práci spôsobom rozhodujúcim

pre vznik predmetnej udalosti a to tým, že nesprávne zvolil pracovný postup, ktorý bezprostredne
viedol ku vzniku samotnej udalosti. Keďže pri debniacich prácach nebol určený taký pracovný postup,
pri ktorom by bolo potrebné opustiť montážnu plošinu, čo je v rozpore s ust. § 8 ods. 1 písm. i/
zák. č. 330/1996 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase predmetnej udalosti. Aj v prípade, že by
teoreticky pripustil zlyhanie plošiny uvádzané navrhovateľom a bol by zvolený taký pracovný postup,

pri ktorom by pracovníci neboli medzi profilmi „I“ mostovky, k žiadnemu vzniku škody by nedošlo. Za
významnú skutočnosť označil tiež to, že navrhovateľ nepoužil upínacie pásy, napriek tomu, že mu
boli dané k dispozícii, čím mohol zabrániť škodlivým následkom pádu, prípadne ich minimalizovať,
čím porušil okrem iného i prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Vyskočením zkoša plošiny si tak sám spôsobil vznik škody, nakoľko nesprávne zareagoval na vzniknutú situáciu a
namiesto toho, aby zostal v koši plošiny, t. j. v jej bezpečí a prípadne sa v nej skrčil pri prípadnom
bočnom pohybe, tento opustil bezpečie plošiny, teda na vzniknutú situáciu nesprávne zareagoval, čím

si sám spôsobil vznik škody, resp. jej vzniku rozhodujúcim spôsobom prispel a okrem iného tak porušil
ustanovenie § 417 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že súd prvého stupňa nepostupoval správne,
keď v odôvodnení rozsudku sa presvedčivým spôsobom nevyporiadal s prípadnou zodpovednosťou,
resp. spoluzodpovednosťou žalobcu za vzniknutú škodu podľa § 441 Občianskeho zákonníka. Ďalej
uviedol,žepredsúdomprvéhostupňazopatrnostiopakovanevzniesolnámietkupremlčaniajednotlivých

nárokov uplatnených žalobcov, pričom súd prvého stupňa nesprávne aplikoval v danom prípade § 112
O.s.p., nakoľko navrhovateľ podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, na základe ktorého bolo
začaté trestné stíhanie, v priebehu ktorého však nebolo vznesené obvinenie voči žiadnej osobe a toto
bolonáslednezastavené.Vyslovilnázor,žeprespočívanieplynutiapremlčacejlehotypriuplatneníškody
v trestnom konaní je rozhodujúca skutočnosť, či účastníkom tohto konania je osoba zodpovedná za
vznik uplatnenej škody. Odporca 1/ nebol účastníkom trestného konania a z tohto dôvodu nemohlo dôjsť

ani k spočívaniu plynutia premlčacej lehoty. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v rozpore s § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z., keďže v danom
prípade navrhovateľ nebol uznaný za invalidného, čo je podmienkou aplikácie uvedeného ustanovenia.
Taktiež namietal správnosť priznania náhrady za stratu na zárobku podľa § 445 Občianskeho zákonníka,
nakoľko navrhovateľ bol v čase škodovej udalosti živnostník a mal nárok na stratu na zisku podľa

Obchodného zákonníka a nie stratu na zárobku podľa § 446 Občianskeho zákonníka. Vytýkal súdu
nezrozumiteľnosť rozsudku súdu prvého stupňa vo všetkých výrokoch týkajúcich sa určenia úroku z
omeškania, keďže zo znenia výroku z úrokov z omeškania nie je možné určiť, či ide o ročný úrok z
omeškania alebo inak určený úrok z omeškania.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu 1/ písomne nevyjadril.

Odporca 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu 1/ navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že v konaní bolo preukázané, že v danej veci je daná
zodpovednosť odporcu 1/ ako prevádzkovateľa zdvíhacej plošiny. Rovnako bola v rámci rozsiahleho
dokazovania preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a okolnosťami, ktoré majú pôvod v
osobitnej povahe prevádzky dopravného prostriedku /zdvíhacej plošiny/. Poukázal na fakt, že príčiny

úrazu boli zrejmé už z obsahu protokolu Inšpektorátu práce Trenčín o vyšetrení úrazu. Napriek tomu súd
prvého stupňa nariadil rozsiahle dokazovanie, ktorého výsledky umožnili súdu zodpovednosť odporcu
1/ definovať úplne jednoznačne. Napádanie vyhodnotenia dôkazov zo strany odporcu 1/ hodnotil ako
účelové, rovnako ako spochybňovanie znalca Ing. F.. Mal za to, že už samotná možnosť ovládať plošinu
pákami /t. j. vyvolať jej pohyb, resp. jej pokles/ pri vypnutom motore, je dôsledkom nevyhovujúceho

stavu plošiny. Odporca 1/ podľa jeho názoru nepreukázal a za daných okolností ani nemohol preukázať
existenciu liberačných dôvodov. Stotožnil sa so záverom súdu prvého stupňa, že pre posúdenie
spoluviny je rozhodujúce konanie žalobcu v čase neočakávaného pohybu plošiny. Ani námietku odporcu
1/ na zopakovanie dôkazov nepovažoval z dôvodnú, keď zopakovanie dôkazov nemohlo viesť k iným
skutkovým zisteniam. Svedok P. pritom vo svojej výpovedi uvádzal iba to, čo už predtým jednoznačne

vyplývalo z listinných dôkazov vystavených priamo odporcom 1/. Konkrétne ide o denné výkazy a faktúru
za vykonané služby - dvíhanie plošinou. Dodatočné účelové tvrdenie odporcu 1/ o nájme montážnej
plošiny vylučujú jeho vlastné doklady produkované skôr, ako sa otázka stala predmetom sporu. Pokiaľ
ide o vznesenie námietky premlčania, súd tejto nevyhovel, čím sa v rozsudku vyporiadal.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na odvolacom pojednávaní (§ 212 ods. 2 písm.

d/, § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), doplnil dokazovanie opakovaním výsluchu svedka R. Y., výsluchom
svedkov Ing. V. Y., Ing. J. F. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa a odporcu 1/ nie je dôvodné.

Návrhom na začatie konania sa navrhovateľ proti odporcovi 1/, rozšíreným dňa 09.08.2007 aj proti
odporcovi 2/, domáhal náhrady škody z titulu náhrady za bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia,
nákladov spojených s liečením, náhrady straty na zárobku počas práceneschopnosti a nákladov

spojenýchsuplatnenímnárokunatomskutkovomzáklade,žedňa25.08.2004utrpelúraz,keďnastavbe
diaľnice vykonával debniace práce na podklade diaľničnej mostovky. Súd prvého stupňa po vykonanom
dokazovaní ustálil v danej veci zodpovednosť odporcu 1/ za predmetnú škodu, vyvolanú osobitnoupovahou prevádzky montážnej plošiny, ktorej prevádzkovateľom bol odporca 1/, ktorý montážnu plošinu
obsluhoval vlastným zamestnancom R. Y., keď odporca 2/ si tieto dopravné služby objednal u odporcu
1/. Zodpovednosť za škodu nevzhliadol u odporcu 2/, pretože sa u odporcu 1/ jedná o zodpovednosť

objektívneho charakteru.

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny, nestotožnil sa však
s právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, keď mal za to, že na danú vec sa vzťahuje ust. § 420
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenie pri doterajšom rozhodovaní veci súdom prvého
stupňa nebolo použité a je podľa názoru odvolacieho súdu pre rozhodnutie veci rozhodujúce.

Odvolací súd preto v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval na odvolacom pojednávaní účastníkov, aby sa

vyjadrili k možnému použitiu ust. § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Právny zástupca navrhovateľa na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že sa stotožňuje s tým, že v danej
veci je treba zodpovednosť odporcov 1/, 2/ posúdiť v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Mal za
to, že v predmetnej veci je daná spoločná zodpovednosť odporcov 1/, 2/ s poukazom aj na ust. § 511
Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že v danom prípade došlo k porušeniu nariadenia vlády č.

159/2001 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných
prostriedkov, nakoľko pracovný stroj obsluhoval pracovník odporcu 1/ bez toho, aby mal na to potrebné
oprávnenie.

Právny zástupca odporcu 1/ na výzvu odvolacieho súdu uviedol, že sa nestotožňuje s tým, aby vec
bola posúdená podľa § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko v danej veci nie sú naplnené

všetky pojmové znaky nevyhnutné na uplatnenie tejto zodpovednosti. Skutočnosť, že vodič R. Y., ktorý
pracoval pre odporcu 1/, nemal platný preukaz na ovládanie plošiny, nemá za následok vznik škody, z
čohovyplýva,žetuchýbapríčinnásúvislosťmedziporušenímprávnejpovinnostiavzniknutouškodou.O
zodpovednosti u odporcu 1/ nemožno hovoriť, nakoľko k porušeniu žiadnej inej právnej povinnosti z jeho
strany nedošlo. Použité vozidlo Avia s plošinou bolo v dobrom stave, spôsobilé na prevádzku, čo bolo aj

preukázané vykonanou odbornou skúškou dňa 05.08.2004 (t. j. 20 dní pred zranením navrhovateľa). V
súvislosti s tým poukázal aj na odpoveď znalca Ing. E. F. v znaleckom posudku na str. 14, kde uviedol, že
celkový technický stav plošiny nebol v príčinnej súvislosti s úrazom navrhovateľa. Namietal, že odporca
1/ nie je v žiadnom právnom vzťahu k navrhovateľovi, navrhovateľ je živnostník, všetky práce vykonáva
na vlastnú zodpovednosť a vzťahuje sa na neho zákon č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia

pri práci a tiež vyhláška č. 374/1990 Zb. o bezpečnosti práce a technických zariadení pri stavebných
prácach.Boltohonázoru,žekporušeniubezpečnostinavrhovateľapriprácidošlookreminéhoajtým,že
navrhovateľ a jeho kolega vystupovali z ochranného koša plošiny. Navrhovateľ porušil svoje povinnosti
pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci tým, že manipuloval s plošinou, hoci na to nebol školený
a nemal ani oprávnenie. Ďalej namietal aj pravdivosť výpovede navrhovateľa o spôsobe vykonávania

debniacich prác na pojednávaní dňa 26.01.2010.

Právny zástupca odporcu 2/ ohľadne výzvy odvolacieho súdu o inom právnom posúdení uviedol, že sa v
žiadnom prípade nestotožňuje s tým, aby sa daná vec mala posudzovať podľa ust. § 420 Občianskeho
zákonníka o všeobecnej zodpovednosti. Poukázal na to, že odporca 2/ s navrhovateľom bol čiste v
obchodnom vzťahu na základe dohody o dielo a bolo na navrhovateľovi, aký spôsob výkonu práce si

zvolí ako živnostník. Trval na tom, že zodpovednosť odporcu 1/ bola dostatočne preukázaná v zmysle §
427 Občianskeho zákonníka. Poukázal aj na záver Inšpektorátu bezpečnosti práce, kde sa jednoznačne
konštatovala príčina úrazu v súvislosti s plošinou a tým sa bezpečne preukázala zodpovednosť odporcu
1/. Pokiaľ právny zástupca navrhovateľa poukazoval na porušenie nariadenia vlády č. 159/2001 Z.z.,
tento právny predpis sa vzťahuje na zamestnávateľa a zamestnanca a nie na právny vzťah, ktorý bol

medzi odporcom 2/ a navrhovateľom.

Podľa § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka platného v čase vzniku škody, každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy zaškodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť nielen z porušenia zmluvných alebo iných

záväzkových povinností, ale aj z porušenia iných povinností zákonom uložených /mimozáväzková
zodpovednosť/. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi
tým, kto za škodu zodpovedá a poškodeným. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti v zmysle
§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je porušenie povinnosti, ktorá môže byť uložená zákonom
alebo vyplýva z určitého záväzkového vzťahu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením

tejto povinnosti /protiprávnym konaním/. Ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za
škodu je aj zavinené konanie, s výnimkou zákonom predpokladanej objektívnej zodpovednosti za
škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného možno vyvodiť, že predpokladom vzniku
každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon škodcu, 2. spôsobenie škody a 3.
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Poškodený je pritom v súdnom konaní
povinný preukázať všetky tieto predpoklady. Zodpovednosť za škodu podľa § 427 spočíva v tom,

že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku.
Medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná súvislosť. Pre
vznik uvedenej objektívnej zodpovednosti prevádzkateľov sa vyžaduje, aby bola škoda spôsobená
motorovým vozidlom a vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Pre vznik
objektívnejzodpovednostinestačísamaosebelenokolnosť,žeškodavzniklapriprevádzkedopravného

prostriedku. V prípade, že uvedené základné predpoklady tejto objektívnej zodpovednosti, resp. čo i len
jednej z nich nie sú splnené, bude nutné zodpovednosť za vzniknutú škodu posudzovať podľa ust. § 420
Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje všeobecnú zodpovednosť.

V danej veci bolo preukázané, že odporca 2/ si na základe objednávky zo dňa 23.08.2004 objednal
montážnu plošinu HP 16 s obsluhou - zamestnancom odporcu 1/, ktorú skutočnosť potvrdil vo svojej

svedeckej výpovedi svedok R. Y. na odvolacom pojednávaní dňa 15.03.2012. Okolnosť, že odporca
1/, resp. R. Y. vykonával dňa 24.08.2004 práce s predmetnou plošinou, vyplýva tiež zo záznamu o
prevádzke stroja z uvedeného dňa, podpísaného R. Y. ako strojníkom Túto skutočnosť potvrdil aj svedok
Ing. J. F., ktorý v rozhodnom období pracoval u odporcu 2/ ako stavbyvedúci. Z výpovede tohto svedka
vyplynulo, že pokiaľ ide o objednávanie mechanizmov, ktoré ako firma nemali, dispečer vždy objednával

mechanizmy aj s obsluhou. V tomto smere preto neobstojí námietka odporcu 1/ uvádzaná v odvolaní,
že predmetnú montážnu plošinu dodal odporcovi 2/ na vlastné prevádzkovanie, resp. nájom. Uvedená
montážna plošina je zdvíhacím zariadením skupiny 1 písm. b/ v zmysle vyhl. č. 718/2002 Z.z. na
zaistenie bezpečnosti technických zariadení v znení platnom v čase vzniku škody. Predovšetkým treba
povedať, že v danom prípade neprichádza do úvahy zodpovednosť prevádzateľa tohto technického

zariadenia /MP 16/ podľa ust. § 427 Občianskeho zákonníka, lebo, ako vyplýva z jednoznačných
skutkových zistení - k poškodeniu zdravia navrhovateľa, za ktoré požaduje náhradu škody, nedošlo pri
prevádzke dopravného prostriedku, ale v čase, kedy došlo k nekontrolovateľnému pohybu plošiny za
situácie, keď nebol spustený motor ani na montážnej plošine, ani na motorovom vozidle AVIA, na ktorom
bola plošina umiestnená. Nejedná sa preto v danom prípade o škodu vyvolanú osobitnou povahou

tejto prevádzky, teda určitou okolnosťou, ktorá je vlastná práve prevádzke dopravného prostriedku.
Odvolací súd preto vylúčil s poukazom na uvedené v danej veci zodpovednosť za škodu podľa § 427
Občianskeho zákonníka. Pre posúdenie zodpovednosti odporcov 1/, 2/ je podľa názoru odvolacieho
súdu podstatné, že navrhovateľ utrpel úraz pri plnení zmluvnej povinnosti u odporcu 2/, a to za použitia
prostriedku vlastnícky patriaceho odporcovi 1/, nevyhnutného k výkonu dohodnutej práce /MP 16/.

Je potrebné vychádzať z toho, či boli splnené zákonné podmienky pre zodpovednosť toho ktorého
odporcu za vzniknutú škodu navrhovateľovi v zmysle § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Odporca
1/ dodal odporcovi 2/ predmetnú montážnu plošinu s tým, že na základe odbornej skúšky montážnej
plošiny zo dňa 05.08.2004 je plošina schopná prevádzky do 05.08.2005. Odvolací súd, vychádzajúc zo
skutkových zistení súdu prvého stupňa, ktorými sú v danej veci znalecký posudok Ing. E. F., z ktorého

vyplýva, že technický stav montážnej plošiny MP 16 bol pred úrazom v stave spôsobilom prevádzky a
znalec ako možnú príčinu nekontrolovateľného pohybu plošiny, vychádzajúc z protokolu Inšpektorátu
práce Trenčín /ktorý je obsahom spisu/, uviedol pritlačenie páky ovládania plošiny o spodnú pásovinu I-
nosníka. I keď odporca 1/ namietal presvedčivosť uvedeného znaleckého posudku, ako aj tú skutočnosť,
že znalec Ing. F. bol vyškrtnutý zo zoznamu znalcov, odvolací súd má za to, že záver znaleckého

posudku korešponduje aj s ďalšími skutkovými zisteniami súdom prvého stupňa a tiež poukazuje nanedôvodnosť námietky odporcu 1/ proti osobe znalca, nakoľko znalec podal znalecký posudok v čase,
keď bol ešte vedený v zozname znalcov. Pokiaľ bol znalec vypočutý na pojednávaní dňa 26.01.2010,
spĺňal požiadavky na výkon funkcie znalca, nakoľko v uvedený deň zložil v zmysle § 5 ods. 6 a §

15 ods. 2 zák. č. 382/2004 Z.z., platného v tom čase, do rúk predsedníčky senátu znalecký sľub. Zo
zápisu spísaného dňa 26.08.2004 na stavbe D2 Ladce - Sverepec, stavebný dvor za účelom šetrenia
prevádzkyschopnosti montážnej plošiny MP 16, ktorého sa zúčastnili za odporcu 2/ C. R., odborný
pracovník, vykonávajúci revízie zdvíhacích zariadení a J. P., zamestnanec a za odporcu 1/ R. Y., strojník
plošiny, vyplýva, že v uvedený deň bola vykonaná odborná prehliadka a skúška funkčnosti montážnej

plošiny. Po vypnutom motore, ako aj náväzne hydromotora ovládania plošiny boli vyskúšané možnosti
ovládania jednotlivých ovládacích pák tak z plošiny, ako aj ovládacieho koša, pričom sa zistilo, že bez
zapnutia hydromotora je možno ovládať s pákami púšťanie, resp. dvíhanie základného ramena plošiny
obsluhy, čo je neprípustné. Z uvedenej prehliadky a skúšok bolo konštatované, že predmetná pracovná
plošina nespĺňa základné požiadavky prevádzky v zmysle vyhlášky č. 718/2002 Z.z. a STN 27 5004.
Svedok C. R. v konaní uviedol, že pokiaľ sa v trestom konaní vyjadril tak, že pri skúške plošiny v

uvedený deň došlo k pohybu nahor alebo dolu a nedošlo k nekontrolovateľnému pohybu do bočnej
strany, zrejme to neskúšal, ale uzavrel, že pohyb plošiny pri vypnutom motore auta je neprípustný a teda
stroj nebol prevádzkyschopný. Zo skutkových zistení súdu prvého stupňa ďalej vyplýva, že navrhovateľ
v okamihu, kedy došlo k pohybu plošiny, bol vnútri koša plošiny. Skutočnosť potvrdili svedkovia J. F.
a Y. P.. Súd prvého stupňa správne poukázal na to, že nie je potom rozhodujúce, či prípadne inokedy

navrhovateľ vystupoval mimo kôš. Z výpovede svedka Ing. E. J., zamestnanca Inšpektorátu práce
Trenčín, súd prvého stupňa zistil, že pre navrhovateľa nebola povinnosť byť pri práci v montážnej
plošine pripútaný bezpečnostným pásom. Navrhovateľ tak neporušil žiadnu povinnosť a preto tvrdenia
odporcu 1/ o nesprávnosti zvoleného pracovného postupu navrhovateľom nemohli založiť spoluvinu
navrhovateľa v danej veci. Námietka odporcu 1/ uvádzaná v odvolaní, v tomto smere nebola dôvodná.

Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného má za to, že škoda navrhovateľovi bola spôsobená
tým, že odporca 1/ dodal na vykonanie práce montážnu plošinu v nevyhovujúcom stave, keď bolo
preukázané, že príčinou úrazu navrhovateľa bol nekontrolovateľný pohyb plošiny pri vypnutom motore,
čo je neprípustné. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody bola teda
jednoznačne vyvodená na základe vykonaného dokazovania u odporcu 1/, ktorý poskytol odporcovi

2/ k jeho prevádzkovej činnosti, uskutočňovanej na predmetnej stavbe, montážnu plošinu, ktorej bol
vlastníkom, ktorá pre svoje vlastnosti nebola vhodná k účelu, ku ktorému mala slúžiť a ku ktorému
bola odporcom 1/ použitá. Odporca 2/ nebol nájomcom predmetnej plošiny, na jej výkone na stavbe sa
nepodieľal žiadnym spôsobom, keď, ako už bolo konštatované, zo skutkových zistení vyplynulo, že u
odporcu 1/ si objednal montážnu plošinu s obsluhou. Neobstoja preto námietky navrhovateľa uvádzané

v odvolaní, o spoluzodpovednosti odporcov 1/, 2/ v danej veci (§ 438 Občianskeho zákonníka), ani
so všeobecným odkazom na porušenie nar. vlády č. 159/2001 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a
zdravotných požiadavkách pri používaní pracovných prostriedkov. Nedôvodná bola preto aj námietka
navrhovateľa uvádzaná v odvolaní, o založení zodpovednosti odporcu 2/ podľa § 331 Obchodného
zákonníka. Citované ustanovenie zaradené v tretej časti Obchodného zákonníka /obchodné záväzkové

vzťahy/ sa týka zodpovednosti za plnenie záväzkov a nie náhrady škody.

Pokiaľ sa týka odvolacej námietky odporcu 1/ o nesprávnej aplikácii § 112 Občianskeho zákonníka,
túto odvolací súd považuje za dôvodnú, avšak v danej veci nemá táto okolnosť na vecnú správnosť
napadnutého rozsudku žiaden vplyv. Podstatným pre posúdenie otázky, či bol nárok uplatnený pred
uplynutím premlčacej doby v zmysle §106 Občianskeho zákonníka, je okamžik jeho uplatnenia na

súde, či na inom orgáne, tak ako to vyplýva z ust. § 112 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak
veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní
riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia neplynie. Spočívanie plynutia premlčania pritom
nastáva len vo vzťahu k právu, ktoré bolo v konaní uplatnené, vo vzťahu k tomu nároku, prípadne
jeho časti, pre ktorý sa konanie vedie, teda v rozsahu, v akom bolo právo na súde uplatnené a k

osobe, proti ktorej sa toto konanie vedie. Pre spočívanie plynutia premlčacej doby pri uplatnení škody
v trestnom konaní je rozhodujúca skutočnosť, či účastníkom tohto konania je osoba zodpovedná za
vznik uplatnenej škody. Odporca 1/ nebol účastníkom trestného konania a z toho dôvodu nemohlo
dôjsť ani k spočívaniu plynutia premlčacej doby. Nároky na náhradu škody si navrhovateľ uplatnil
na súde dňa 25.04.2007. Správne súd prvého stupňa neprihliadol na námietku premlčania vznesenú

odporcom 1/, keď poukázal na to, kedy vznikajú nároky na náhradu škody - a to bolestného, sťaženia
spoločenského uplatnenia, straty na zárobku po dobu pracovnej neschopnosti, účelné náklady spojené
s liečením, na ktoré odôvodnenie /str. 14, 15, 16, 17 napadnutého rozsudku/ odvolací súd v celomrozsahu poukazuje a stotožňuje sa s ním (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Iná je situácia u odporcu 2/, proti
ktorému si navrhovateľ uplatnil totožné nároky na náhradu škody až dňa 09.08.2007. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku /citované vyššie/ je zrejmé, že bolestné si voči odporcovi 2/ navrhovateľ mohol

uplatniť do 20.05.2007, stratu na zárobku do 15.05.2007, jednotlivé liečebné náklady do 15.02.2007, do
21.02.2007 a do 02.06.2007. Keďže tak urobil až uvedeným dňom, sú všetky tieto nároky v zmysle §
106 ods. 1 Občianskeho zákonníka voči odporcovi 2/ premlčané. Pokiaľ ide o sťaženie spoločenského
uplatnenia a nárok na liečebné náklady zo dňa 10.09.2005, vznesená námietka premlčania odporcom
2/ voči týmto nárokom nie je dôvodná, keď bolestné si navrhovateľ mohol uplatniť do 13.09.2007 a časť

liečebných nákladov do 10.09.2007. Uvedená skutočnosť však nemá vplyv na danú vec, nakoľko podľa
názoru odvolacieho súdu za škodu odporca 2/ nenesie zodpovednosť. Neobstojí ani ďalšia odvolacia
námietka odporcu 1/, že súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi zvýšenie sťaženia spoločenského
uplatnenia v rozpore s § 5 ods. 5 zák. č. 437/2004 Z.z.. O náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia podľa cit. zákonného ustanovenia, v prípadoch hodných osobitného zreteľa,
akým je uznanie invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o

50%. O takýto prípad v prejednávanej veci nešlo. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že
súd prvého stupňa ohľadom sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal zo základného počtu bodov
vo výške 315 bodov + navýšenie znalcom MUDr. O. P. podľa § 10 ods. 4 cit. zákona na dvojnásobok
vzhľadom na obmedzenie pohyblivosti kolenného kĺbu o 100 bodov a značné vybočenie kolena po
vnútrokĺbných zlomeninách o 150 bodov, spolu o 250 bodov, čo celkom za sťaženie spoločenského

uplatnenia predstavuje 565 bodov x 10,51 eur = 5.938,15 eur. Navrhovateľ si na sťažené spoločenské
uplatnenia uplatnil len sumu 5.773,60 eur, preto súd prvého stupňa bol v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p.
viazaný jeho návrhom a priznal navrhovateľovi požadovanú sumu. Odvolací súd však k uvedenej
námietkeodporcu1/dodáva,žezáverokonečnejvýškebodovéhoohodnoteniasťaženiaspoločenského
uplatnenia v jednotlivých prípadoch robí lekár s prihliadnutím k ust. § 10 ods. 4 veta prvá cit. zákona,

podľa ktorého bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár
primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V
tomto ustanovení sú teda uvedené ďalšie kritériá pre stanovenie výšky bodového ohodnotenia v
jednotlivých prípadoch, a ktoré okrem iného umožňujú zohľadniť špecifické okolnosti prípadu, napríklad

vtedy, ak výška sadzby bodového ohodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia, stanovená u
jednotlivých klasifikácií poškodenia zdravia, uvedená v prílohe č. 1 bod II. cit. zákona, dostatočne
nevystihuje - posudzované z odborného medicínskeho hľadiska - všetky okolnosti posudzovaného
prípadu. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia určená uvedeným spôsobom na základe počtu
bodov stanoveného lekárom predstavuje „základné“ jednorázové odškodnenie za nepriaznivé dôsledky

úrazu pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho osobných a spoločenských potrieb alebo
pre plnenie jeho spoločenských úloh. Postup lekára na základe ust. § 10 ods. 4 cit. zákona je teda
súčasťou procesu určovania „základného“ bodového ohodnotenia lekárom. O takýto prípad v danej
veci išlo a z tohto dôvodu nie je námietka navrhovateľa, že navrhovateľ nebol uznaný za invalidného
dôchodcu, dôvodná. Pokiaľ sa týka ďalšej námietky odporcu 1/, že navrhovateľ bol v čase úrazu

samostatne zárobkovo činnou osobou a mal nárok na stratu na zárobku podľa Obchodného zákonníka a
nie podľa § 445 Občianskeho zákonníka, ani táto neobstojí. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
to, že Obchodný zákonník neupravuje problematiku zodpovednosti za škodu v celom rozsahu, obsahuje
ibakomplexnépovinnostizobchodnéhozáväzkovéhovzťahu.Preto,akniejenáhradaškodyupravenáv
Obchodnomzákonníku,potomvzmysle§1ods.2Obchodnéhozákonníka(podľaktoréhoprávnevzťahy

uvedené v ods. 1 sa upravujú ustanoveniami tohto zákona; ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa
týchto ustanovení, riešia sa podľa občianskeho práva; ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov,
posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon)
treba aj na podnikateľský subjekt aplikovať ustanovenia o zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho
zákonníka, a to najmä ustanovenia o všeobecnej zodpovednosti za škodu § 420 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Vzhľadom na uvedené sa závery súdu prvého stupňa vyjadrené v napadnutom rozsudku
nejavia ako svojvoľné. Posledná námietka odvolateľa sa týka nezrozumiteľnosti napadnutého rozsudku
vo všetkých výrokoch týkajúcich sa určenia úrokov z omeškania, keď nie je možné určiť, či ide o ročný
úrok z omeškania. Podľa názoru odvolacieho súdu, aj pokiaľ súd prvého stupňa neuviedol vo výrokoch
napadnutého rozsudku, týkajúcich sa určenia úrokov z omeškania, o aký úrok ide, zo súdnej praxe je

zrejmé, že v takomto prípade sa jedná o ročný úrok z omeškania.Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu navrhovateľa a odporcu 1/ a vo vzťahu odporcu 2/ a

navrhovateľa bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že vo vzťahu
navrhovateľa a odporcu 1/ úspešnému navrhovateľovi bola priznaná náhrada trov a vo vzťahu odporcu
2/ a navrhovateľa úspešnému odporcovi 2/ bola priznaná náhrada trov konania.

Trovy navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi 1/ predstavujú odmenu za právne zastúpenie, vychádzajúc z
hodnoty veci 9.473,82 eur (z priznanej sumy). Vo veci právny zástupca navrhovateľa JUDr. V. L. vykonal
3 úkony právnej pomoci podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - 1 úkon po 253,94 eur - a to účasť

na pojednávaní v dňoch 16.02.2012, 15.03.2012 a 19.04.2012 - 253,94 eur + režijný paušál 7,63 eur,
261,57 eur x 3 = 784,71 eur. Ďalej právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí náhrada hotových výdavkov
(§ 15, § 16 a § 17 cit. vyhlášky) a to cestovné osobným motorovým vozidlom VOLVO XC 70, EČV: J. z
Považskej Bystrice do Trenčína a späť 1 cesta 100 km v dňoch 16.02.2012, 15.03.2012 za 1 cestu po 32
eur a dňa 19.04.2012 30,60 eur + náhrada za stratu času v dňoch 16.02.2012, 15.03.2012 a 19.04.2012

za 4 polhodiny po 12,71 eur = 50,84 eur x 3 = 152,52 eur, spolu 1.031,83 eur + 20 % DPH = 206,36,
celkom náhrada trov odvolacieho konania predstavuje 1.238,20 eur.

Trovy odporcu 2/ vo vzťahu k navrhovateľovi predstavujú odmenu za právne zastúpenie, vychádzajúc
z totožnej hodnoty veci. Vo veci právny zástupca odporcu 2/ JUDr. E. L. vykonal 6 úkonov právnej
pomoci - vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa, vyjadrenie k odvolaniu odporcu 1/, účasť na pojednávaní

v dňoch 16.02.2012, 15.03.2012 a 19.04.2012, keď tarifná odmena za 1 úkon predstavuje 253,94 eur
x 6 = 1.523,64 + 6 x 7,63 režijný paušál = 45,78 eur, spolu 1.569,42 eur. Ďalej právnemu zástupcovi
odporcu 2/ patrí náhrada za hotové výdavky a to cestovné 3x Bratislava - Trenčín a späť, 1 cesta 260
km, osobným motorovým vozidlom Seat Cordoba 25,35 eur x 3 = 76,05 eur a náhrada za stratu času
za 6 začatých polhodín, za 3 pojednávania spolu 18 polhodín á 12,71 eur, celkom 228,78 eur. Spolu

náhrada trov odvolacieho konania predstavuje 1.874,25 eur + 20 % DPH = 374,85, celkom 2.249,10
eur. Právny zástupca odporcu 2/ si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 2.131,60 eur,
preto mu bola priznaná v tejto výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é