Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2011

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 28Ps/12/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210218590
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Gašparová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2011:1210218590.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II , vo veci spôsobilosti na právne úkony N.. K. Š., B.. XX.XX.XXXX, O. X. J. X/

F, X., t.č. D. XX, U., zastúpeného JUDr. Beátou Kaprinayovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, AK
Šoltésovej22,zaúčastikolíznehoopatrovníkaMestskejčastiBratislavaRužinov,Mierová21,Bratislava,
opatrovníčky J. Š. R., X. Š.G. XXXX/XA, L., prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava II, o návrhu N..
K. Š. na vrátenie spôsobilosti na právne úkony, takto

r o z h o d o l :

Súd ruší rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II č. k. XXPs/XX/XXXX-XX Z. dňa 4.11.2009 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k. XXCoP/X/XXXX-XX zo dňa 16.2.2010 o obmedzení
spôsobilosti na právne úkony N.. K. Š., B.. XX.XX.XXXX v zdravotnej starostlivosti.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II dňa 16.8.2010 žiadal navrhovateľ aby súd rozhodol
o vrátení jeho spôsobilosti na právne úkony. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho choroba už takmer
úplne odoznela a za predpokladu pokračovania v stabilizačnej liečbe sa už neprejaví. Obmedzenie
v spôsobilosti na právne úkony je závažným zásahom do jeho práv, neprimerane ho zaťažuje a
znevýhodňuje jeho postavenie v spoločnosti ako aj marí jeho snahu o obnovenie jeho spoločenského,
rodinného a pracovného života. Rozhodnutie je obmedzujúce. Rád by sa vrátil do X. a našiel si tú prácu.
V každej jednej pracovnej zmluve je vyhlásenie o plnej spôsobilosti na právne úkony.

Okresný súd Bratislava II súd ustanovil uznesením zo dňa 28.12.2010 č.k. XXPs/XX/XXXX-X
navrhovateľovi opatrovníka v konaní - Mestskú časť Bratislava- Ružinov.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, opatrovníčky J. Š. R.vej, kolízneho
opatrovníka, zástupcu Okresnej prokuratúry Bratislava II, výsluchom MUDr. P. Ž., svedeckou výpoveďou

K. Š. - otca navrhovateľa, oboznámil sa so spisom Okresného súdu Bratislava II XXPs/XX/XXXX ako aj
s ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise.

Rozhodnutím okresného súdu Bratislava II č.k. XXPs/XX/XXXX-XX zo dňa 4.11.2009 bol navrhovateľ
obmedzený v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilý rozhodovať o svojej zdravotnejstarostlivosti. V odôvodnení rozsudku je uvedené, že na rozdiel od záveru MUDr. Múdreho, podľa
ktorého psychická porucha, ktorou N.. Š. trpí odznie spontánne, aj bez liečby, nemožno však vylúčiť jej
recidívu , pravdepodobnú práve s ohľadom na odmietanie aj ambulantnej liečby, závery MUDr. Hrkovej

konštatovali,žediagnostickýprocesniejezatiaľuIng.Š.uzavretý,jepotrebnédlhodobejšiepozorovanie
a liečba.

Navrhovateľ uviedol, že dôvody pre ktoré bola jeho spôsobilosť obmedzená pominuli, riadne sa lieči. Raz
mesačne, raz za dva mesiace chodieva na kontrolu, pravidelne užíva lieky. V súčasnosti býva u svojich
rodičov, kde je aj zamestnaný. Rozhodnutie o obmedzení na právne úkony ho značne obmedzuje v jeho

súkromnom a pracovnom živote. Rozhodnutie ho znevýhodňuje na trhu práce.

Opatrovníčka J. Š. R. uviedla, že sa nemôže k veci kompetentne vyjadriť, nie je lekárka. Z jej pohľadu
je stav navrhovateľa stabilizovaný.

Zástupca Okresnej prokuratúry navrhoval preniesť vo veci príslušnosť na Okresný súd v Košiciach alebo
nariadiť znalecké dokazovanie.

Opatrovník v konaní ( zástupca Mestskej časti Bratislava- Ružinov) uviedol, že sa prikláňa k názoru

zástupcu Okresnej prokuratúry.

Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že sa nebránia znaleckému dokazovaniu, považujú ho však za
nehospodárne.

T.. P. Ž. uviedol, od roku 2009, kedy bol pacient prepustený z psychiatrickej liečebne je jeho stav
stabilizovaný. Pravidelne chodí na kontroly a pravidelne užíva lieky. Pacient spolupracuje a užíva lieky.

Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony môže pôsobiť na zdravotný stav pacienta aj
negatívne, hlavne ak je ten stav stabilizovaný.

Otec navrhovateľa uviedol, že syn býva u rodičov od konca minulého roku. Žiadne výkyvy v jeho
psychickom stave si nevšimol, je normály, tak ako tomu bolo v čase, keď sa neobjavili problémy. Vie o
tom, že syn užíva lieky a pravidelne chodí na kontroly do X.. Z rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na

právne úkony má syn obavy, hlavne pri hľadaní si zamestnania.

.

Podľa čl. 1 Ústavného zákona 23/1991 zb. , ktorým sa uvádza Listina základných ľudských práv a slobôd
ako ústavný zákon, ústavné zákony, iné zákony a ďalšie právne predpisy, ich výklad a používanie musí
byť v súlade s Listinou základných práv a slobôd.

Podľa čl. 1 Listiny základných práv a slobôd ( ďalej len „Listiny“ ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i
v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa čl. 5 Listiny každý má spôsobilosť na práva

Podľa čl. 4 ods. 2 Listiny medze základných práv a slobôd možno za podmienok ustanovených Listinou
upraviť iba zákonom.Podľa čl. 4 ods. 4 Listiny pri používaní ustanovení o medziach základných práv a slobôd musí sa dbať na
ich podstatu a zmysel. Také obmedzenia nemožno zneužívať na iné účely, než na ktoré boli ustanovené.

Podľa čl. 10 ods.1 Listiny každý má právo na zachovanie svojej ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej

povesti.

Podľa čl. 10 ods.2 Listiny každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného
a rodinného života.

Podľa čl. 11 ods. 1 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré
Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred
jej zákonmi, ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd

Podľa čl. 13 ods. 4 Ústavy SR pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu
a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.

Podľa čl. 14 ods. 1 Ústavy SR každý má spôsobilosť na práva.

Podľa § 10 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len
prechodná, nie je schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony.

Podľa § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak občan pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná,
alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný
robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia
určí v rozhodnutí.

Podľa § 187 ods.1 O.s.p. tomu, o ktorého spôsobilosti na právne úkony ide, ustanoví súd opatrovníka

pre konanie.

Podľa § 191 ods.1 O.s.p. trovy konania platí štát. Ak to možno spravodlivo žiadať, prizná súd štátu ich
náhradu proti tomu, o ktorého spôsobilosť na právne úkony v konaní šlo.

Podľa platnej judikatúry (R 6/1964), v konaní o zbavení spôsobilosti sa musí súd zamerať predovšetkým
na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne týka, tj. či je táto osoba skutočne

postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú v § 10 Občianskeho
zákonníka .Ďalším predpokladom zbavenia spôsobilosti na právne úkony je zistenie, či takto postihnutá
osoba je či nie je z tohto dôvodu schopná si svoje veci sama obstarávať.

Pri riešení tejto otázky, súd vychádza zo skutkových zistení, urobených na základe posudku znalcov
lekárov v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania

Podľa platnej judikatúry (R 1/1981)súd nemôže skúmať všetku správnosť odborných záverov znalca,
pretože k tomu sudcovia nemajú odborné znalosti alebo ich nemajú v takej miere, aby mohli toto
skúmanie zodpovedne urobiť.

Podľa platnej judikatúry ( R 3/1979) k významným úsekom činnosti súdov patrí rozhodovanie o
pozbavení, obmedzení, prípadne vrátení spôsobilosti na právne úkony , ktoré hlboko zasahuje do

právnej sféry občana. Jeho cieľom je predovšetkým poskytnúť ochranu osobám, ktoré pre duševnúporuchu, ktorá nie je len prechodná, nie sú schopné urobiť žiadne alebo niektoré právne úkony; je tiež
potrebné dôsledne predchádzať tomu, aby spôsobilosť k právnym úkonom nebola obmedzovaná vo
väčšom rozsahu, ako je nevyhnutne potrebné, a aby sa tým nadbytočne nesťažovala životná situácia

uvedených osôb. Obmedzenie k spôsobilosti na právne úkony (rovnako ako pozbavenie spôsobilosti
na právne úkony) je opatrením v záujme tých, ktorí nemajú možnosť svoje konanie ovládať alebo
jeho následky posúdiť. Súdy pri určení rozsahu obmedzenia musia preto prihliadnuť k okolnostiam
konkrétneho prípadu a postihnúť týmto obmedzením len tú oblasť životných situácii občana, pre ktorého
je to nutné v záujme ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, ako aj v záujme spoločnosti. Pri

formulácii výroku rozsudku určujúceho rozsah obmedzenia spôsobilosti k právnym úkonom je potrebné
maťnazreteli,žeideoopatrenie,ktorémáchrániťavžiadnomprípadeniepoškodzovaťaleboohrozovať
záujmy občana.

V príbuzných právnych systémoch (Česká republika) dospela súdna prax k názoru ( nález č.4 Ú. XXX/
XX), že obmedzenie k spôsobilosti na právne úkony je vždy závažným zásahom do osobnostnej integrity
obmedzovaného. Taký zásah je potrebné skúmať z hľadiska potenciálnych zásahov do základných práv

obmedzovaného, garantovaných predovšetkým článkom 5 a článkom 10 ods. 1, 2 Listiny základných
práv a slobôd. Pretože tieto práva Listina základných práv a slobôd garantuje ako tzv. základné práva
absolútne, možno k ich obmedzeniu prikročiť len za účelom ochrany základných práv iných osôb alebo
za účelom ochrany verejného záujmu“.

Podľa Ústavného súdu Českej republiky ÚS 557/09, zo dňa 18.08.2009 pri súdnom rozhodovaní

o obmedzení spôsobilosti k právnym úkonom bude vždy treba dôsledne dbať na to, aby neboli
obmedzované vo väčšom rozsahu, ako je nevyhnutne potrebné k ochrane základných práv tretích osôb
a iných ústavne chránených statkov, v ktorých prospech majú byť základné práva obmedzovaného
zmenšené, pričom ako krajnú medzu (ku ktorej ale nie vždy je z hľadiska princípu proporcionality možné
dospieť) je potrebné rešpektovať hranicu stanovenú čl. 4 odst. 4 Listiny. Z tohoto pohľadu je tiež ústavne

značne problematický inštitút pozbavenia spôsobilosti na právne úkony, ktorý je evidentným reliktom
starého režimu. (Je iste vypovedajúce, že pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, resp. pozbavenie
svojprávnosti , nepoznajú právne poriadky západných susedných štátov Rakúska a Nemecka,

a od 1. 1. 2009 zmizol tento inštitút i z francúzskeho code civil). Samotná skutočnosť, že osoba
trpí duševní poruchou totiž ešte nie je dôvodom pre obmedzenie jej spôsobilosti k právnym úkonom,

resp. vyjadrené jazykom základných práv - k obmedzeniu jej základných práv (práva na právnu
osobnosť a na ľudskou dôstojnosť), ale musí byť vždy konkrétne uvedené, koho, resp. čo ohrozuje
plná spôsobilosť k právnym úkonom (zachovanie právnej osobnosti) osoby obmedzovanej, a ďalej
je potrebné odôvodniť, prečo nie je možné situáciu riešiť miernejšími prostriedkami. V prípadoch
rozhodovania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je súd povinný identifikovať v konkrétnom

prípade sa uplatňujúce konkurujúce právo či statok alebo záujem chránený ústavným poriadkom, kvôli
nemu má dôjsť k obmedzeniu základných práv osoby, ktorá má byť obmedzená v spôsobilosti na
právne úkony. V súvislosti s touto požiadavkou je súd povinný zaistiť úplné a spoľahlivé zistenia o
osobných pomeroch obmedzovaného, teda ako sa prejavuje pri sociálnom kontakte s členmi občianskej
spoločnosti, ako sa stará o potreby svojej rodiny, ako hospodári s finančnými prostriedkami, ako sa

prípadne prejavuje na svojom pracovisku a pod. Znalecký posudok je v takomto konaní síce závažným
dôkazom, nesmie však byť dôkazom jediným a nemôže nahradzovať nedostatok skutkových zistení.
Prednovembrové súdnictvo malo za to, že zbavenie či obmedzenie spôsobilosti k právnym úkonom je
opatrením,ktorémáchrániťavžiadnomprípadeniepoškodzovaťaleboohrozovaťzáujmyvspôsobilosti
obmedzovaného ( Cpj 160/76 zo dňa 18. 11. 1977, R 3/79). V súčasnom právnom prostredí, utváranom

českým ústavným poriadkom, je potrebné tuto ideu (ktorá vtedy vychádzala z dosiahnutej totožnosti
záujmu jednotlivca, celé spoločnosti a štátu tak, ako túto záujmovú jednotu presumovala Ústava ČSSR
z roku 1960, demonštrujúc skrz ňu dosiahnutie socializmu) modifikovať jednak oddelením záujmov
jednotlivca, spoločnosti a štátu (ako je bežné v ústavnoprávnej teórii demokratických liberálnych štátov),
a ďalej vychádzať z myšlienky prednosti v zásade slobodného, autonómneho jednotlivca, ktorému

nesmie byť zo strany štátu znemožňované realizovať svoju predstavu o šťastí vnucovaním ochrany štátu
tam, kde si jednotlivec, príp. za pomoci rodiny, dokáže pomôcť sám.S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. V konaní bolo preukázané, že stav K. Š. je od roku
2009 stabilizovaný. Menovaný spolupracuje s ošetrujúcim lekárom a užíva lieky. Menovaný síce trpí

psychickým ochorením, to však nie je takej intenzity, aby nebol schopný robiť právne úkony týkajúce
sa jeho zdravotného stavu, nakoniec ako vyplynulo z dokazovania už takmer 2 roky tieto úkony robí.
Psychické ochorenie ktorým navrhovateľ trpí je v súčasnosti v remisii a prípadné riziko epizódy
( ktorá vôbec nemusí nastať ), nemôže byť sama o sebe dôvodom k tomu, aby K. Š. nemohol o
sebe v plnej šírke rozhodovať a nemôže byť dôvodom na pretrvávanie stavu, ktorý vážnym spôsobom

zasahuje do jeho práv a sťažuje jeho životnú situáciu. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na
právne úkony znevýhodňuje K. Š. na trhu práce a dá sa povedať, že ho zo súťaže o kvalitnejšie
pracovné miesto na pracovnom trhu, vyraďuje. K. Š. má vysokoškolské vzdelanie, je pochopiteľné, že
sa zaujíma o pracovné miesta s vyššou kvalifikáciou a je predpoklad, že zamestnávateľ by na takéto
miesta uprednostnil uchádzača s plnou spôsobilosťou na právne úkony, zvlášť v dobe kedy sa na
jedno miesto hlása desiatky uchádzačov. Je naivné očakávať od zamestnávateľov taký rozhľad, znalosť

problematiky, a „osvietenosť“, že budú podrobne skúmať rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na
právne úkony z hľadiska jeho vplyvu na konkrétne miesto a je pochopiteľné, že K. Š. nechce klamať
pri uvádzaní základných údajov, v ktorých je často uvádzaná aj podmienka plnej spôsobilosti na právne
úkony. Rozhodnutie o spôsobilosti na právne úkony by malo chrániť opatrovanca, nie poškodzovať
alebo ohrozovať jeho záujmy. V danom prípade podľa názoru súd nie je potrebné K. Š. chrániť ( je

toho schopný sám) , a už vôbec nie takým spôsobom, že osoba ( bývalá manželka), ktorá má jeho
záujmy chrániť, žije na druhom konci republiky a o jeho zdravotnom stave nemá žiadne informácie.
Nariadenie znaleckého posudku považoval súd za nehospodárne a nadbytočne, nakoľko mal v konaní
za preukázané z vykonania iných dôkazov, že dôvody na obmedzenie v spôsobilosti K. Š. pominuli.

O trovách znaleckého dokazovania bolo rozhodnuté podľa § 191 ods. 1. Súd nepriznal štátu právo na

náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí
sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II.

Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.