Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2007

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 50C/269/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205230384
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Dančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2007:1205230384.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave samosudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci

navrhovateľa : X.. N. Z., bytom I. Č.. XX, Ž., zast. Mgr. Igorom Palingerom, advokátom so sídlom
Zubrohľava č. 215 proti odporcovi : HYDROSAN s.r.o., so sídlom Technická č. 6, Bratislava, IČO: 35
680415, zast. JUDr. Miroslavom Krajňákom, advokátom so sídlom Liptovská 2/A, Bratislava o náhradu
mzdy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Miroslava
Krajňáka, advokáta náhradu trov konania v sume 37.170,75.-Sk do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ na tunajšom súde podaným návrhom dňa 14.12.2005 žiadal súd, aby zaviazal odporcu
zaplatiť mu náhradu mzdy vo výške 16-násobku jeho priemerného mesačného zárobku v sume 12.000.-
Sk od 01.07.2002 do 01.11.2003 spolu so 17,5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 12.000.-Sk od
31.08.2002 do zaplatenia, od 30.09.2002 do zaplatenia, od 31.10.2002 do zaplatenia, od 30.11.2002 do
zaplatenia, od 31.12.2002 do zaplatenia, od 31.01.2003 do zaplatenia, od 28.02.2003 do zaplatenia, od
31.03.2003 do zaplatenia, od 30.04.2003 do zaplatenia, od 31.05.2003 do zaplatenia, od 30.06.2003
do zaplatenia, od 31.07.2003 do zaplatenia, od 31.08.2003 do zaplatenia, od 30.09.2003 do zaplatenia,
od 31.10.2003 do zaplatenia, od 30.11.2003 do zaplatenia, teda vždy ku koncu nasledujúceho

kalendárneho mesiaca od splatnosti mzdy až do zaplatenia a náhradu trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 7Cpr 3/02-69, právoplatným
dňa 27.07.2005 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 2 Co 154/04-94 zo dňa
23.03.2005 súd určil, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi listom odporcu zo
dňa 24.06.2002 je neplatné a napriek tomuto právoplatnému rozsudku súdu odporca navrhovateľovi
nevyplatil jemu prislúchajúcu mzdu a neodviedol za neho odvody ani do poisťovní. Mesačný plat mu
bol určený na základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 01.03.1997 vo výške 12.000.-Sk brutto a keďže

navrhovateľ zamestnávateľovi oznámil, že s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí a
žiadal odporcu, aby ho ďalej zamestnával, uplatňuje si nárok podľa § 79 Zákonníka práce.

Odporca s návrhom nesúhlasil a vzniesol námietku premlčania, ale súčasne súdu podaním zo dňa
02.0š.2006 oznámil, že sa pokúsi s navrhovateľom uzavrieť mimosúdnu dohodu.Súdvovecivytýčilpojednávania atodňa 05.04.2006,27.10.2006,19.01.2007,11.04.2007,06.07.2007,
ktorých sa navrhovateľ resp. jeho právny zástupca nezúčastnili, pričom svoju neprítomnosť navrhovateľ
opakovane ospravedlňoval z dôvodu vykonávania práce v zahraničí.

Súd dňa 30.11.2007 pojednával v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu podľa §
101 ods. 2 O.s.p., nakoľko právny zástupca navrhovateľa svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil
kalamitnou situáciou a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, prednesom právneho zástupcu
odporcu, výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, spisom
tunajšieho súdu sp. 7 Cpr 3/2002 a dospel k tomuto skutkovému a právnemu stavu veci :

Navrhovateľ dňa 01.03.1997 uzavrel s odporcom pracovnú zmluvu na dobu neurčitú ako obchodný
zástupca s mesačným príjmom 12.000.-Sk brutto. Dňa 24.06.2002 doručil odporca navrhovateľovi
okamžité skončenie pracovného pomeru, s ktorým navrhovateľ listom zo dňa 01.07.2002 nesúhlasil a
trval na ďalšom zamestnávaní. Vo veci neplatnosti skončenia tohto pracovného pomeru rozhodol tunajší
súd rozsudkom s č.k. 7 Cpr 3/2002-69 zo dňa 26.01.2004, ktorý v spojení s rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave č.k. 2 Co 154/04-94 zo dňa 23.03.2005 nadobudol právoplatnosť dňom 27.07.2005.
Uvedenými rozhodnutiami súdov bolo okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi
listom odporcu zo dňa 24.06.2002 určené, že je neplatné.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 14.09.2005 súdu uviedol, že na návrhu zotrváva, nakoľko mu nebola
titulom neplatného skončenia pracovného pomeru vyplatená mzda za obdobie od 01.07.2002 až do

01.11.2003 a že v tomto období nemal iný príjem. Odporca s ním doposiaľ pracovný pomer neukončil,
nevydal mu doklad o odpracovanej dobe a taktiež mu na základe jeho výziev neumožnil nástup do práce.
A i keď sa o iné zamestnanie v roku 2002 a 2003 intenzívne zaujímal, zamestnať sa mu nepodarilo.
V tomto období až do konca roku 2003 nemal žiaden príjem, preto na bežné výdavky a na živobytie si
musel finančné prostriedky požičať, čo dokladoval predložením daňového priznania za rok 2003, keď

mal v tomto období vykázanú stratu ako podnikateľ. V súvislosti s nevyplatením mzdy podal na odporcu
podnet z trestného činu nevyplatenia mzdy, krátenia zákonných odvodov a daní.

Podľa oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 20.04.2007 navrhovateľ je vedený v evidencii poisťovne
ako zamestnanec naposledy od 01.03.1997 a od 05.02.2003 do 31.12.2003 je evidovaný ako
dobrovoľne poistený (sociálne, dôchodkovo, príspevok v nezamestnanosti), od 01.04.2004 je evidovaný

ako SZČO.

Podľa živnostenského registra bol a je navrhovateľ podnikateľom od 22.01.2003 s predmetom
podnikania ako napr. obchodná činnosť, inžinierske stavby, uskutočňovanie stavieb na individuálnu
rekreáciu, sprostredkovateľská činnosť, podnikateľské poradenstvo, prenájom bytov, prevádza
počítačov a pod. Podľa daňového priznania za rok 2003 príjem z podnikateľskej činnosti mal v sume

488.383.-Sk, výdavky v sume 498.090.-Sk a daňovú stratu mal vykázanú v sume 9.707.-Sk. V zahraničí
pracuje od 01.04.2006.

Odporca na svojom stanovisku zotrval a žiadal návrh zamietnuť tak z dôvodu premlčania, pretože
navrhovateľ cca až po troch rokoch od okamžitého skončenia pracovného pomeru sa domáha úhrady
mzdy ako aj z dôvodu, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal snahu zamestnať sa v roku

2002. Pokiaľ navrhovateľ súdu tvrdil, že prácu vyhľadával, túto skutočnosť súdu relevantným spôsobom
nepreukázal. Poukázal na to, že navrhovateľ v roku 2003 pracoval ako živnostník so širokým rozsahom
služieb, pričom tieto služby boli poskytované aj ako rekreačné, ktoré súviseli s jeho vlastníctvom.
Spochybnil navrhovateľove tvrdenie, že v roku 2002 nemal iné príjmy, keď má odporca vedomosť o tom,
že na jeho osobný účet mu boli poukázané finančné prostriedky v sume cca 50.000.-Sk. Namietal tiež,

že navrhovateľ mal príjmy v roku 2003 cca za pol milióna korún a to, že je v strate ešte neznamená,
že príjmy nemal.Zo súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7 Cpr 3/02 súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa
29.07.2002 domáhal vyslovenia neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru. Do tohto dátumu
sa navrhovateľ domáhal u odporcu prideľovania práce na základe pracovnej zmluvy listami zo dňa

10.03.2002, 22.05.2002, 27.05.2002, 28.05.2002 a 01.07.2002.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej lehote a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí a
zamestnávateľ je povinný mu poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho
priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až

do času keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu
pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec
netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne
písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak

a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,

b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný
pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 4 Zákonníka práce s účinnosťou ku dňu 24.06.2002 v prípadoch ustanovených v odseku
3 písm. b) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134

za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanovenia uvedené inak, premlčacia doba

je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V danom prípade súd dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné
vyhovieť,nakoľkosauodporcudomáhalďalšiehoprideľovaniaprácelenkudňu01.07.2002,pričomvšak
návrhom podaným na tunajší súd dňa 29.07.2002 sa domáhal len vyslovenia neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru a nežiadal, aby súd rozhodol aj o ďalšom trvaní pracovného pomeru.

Náhradu mzdy za obdobie od 01.07.2002 do 01.11.2003 navrhovateľ požadoval v tomto konaní až od
14.12.2005, teda v období, keď mzda za obdobie roku 2002 mu prislúchala už dňom 24.06.2002 ako
dňom neplatného zrušenia pracovného pomeru za obdobie dvoch mesiacov ako výpovednej lehoty
podľa § 79 ods. 4 ZP. Koniec výpovednej lehoty pripadá ku dňu 31.08.2002 s výplatným termínom mzdy
do 30.09.2002. Odporca vzniesol námietku premlčania mzdy za celé obdobie roku 2002 a roku 2003,

preto súd na túto námietku zo zákona prihliadol a návrh ako nedôvodný zamietol.

Pokiaľ ide o navrhované vykonanie dokazovania zo strany odporcu preverovaním zárobkovej činnosti
navrhovateľa v roku 2003 až 2006 u spoločnosti Proma ako aj zisťovaním stavu trestného konania
vo veci nevyplatenia mzdy navrhovateľovi, súd toto ďalšie dokazovanie nevykonal, nakoľko by v tomto
konaní navrhovateľovi neprinieslo priaznivejšie rozhodnutie vo veci.Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že návrh bol podaný
nedôvodne a rozhodol tak, ako je vyššie uvedené.

Navrhovateľ bol v tomto konaní oslobodený od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. d) zákona o

súdnych poplatkoch.

Odporca mal vo veci plný úspech, preto mu prislúcha náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal podľa § 142 ods. 1 O. s. p..

Trovy právneho zastúpenia súd priznal právnemu zástupcovi odporcu podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1,
písm. a), c) a d), § 14 ods. 3, § 16 ods. 3, §18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za 1 úkon právnej
pomoci vypočítaný zo základu (16- násobok mzdy v sume 12.000.-Sk = 192.000.-Sk) v sume 6.650.-

Sk, režijný paušál a 19% DPH nasledovne :

1. dňa 03.04.2006 príprava a prevzatie............ 6.650.-Sk + 19% DPH v sume 1.263.-Sk

+ režijný paušál 164.-Sk

2. dňa 05.04.2006 odročené pojednávanie.......1662,50.-Sk + 19% DPH 315,875 + režijný

paušál 164.-Sk

3. dňa 27.10.2006 odročené pojednávanie.........1.662,50.-Sk + 19% DPH 315,875 +

režijný paušál 164.-Sk

4. dňa 19.01.2007 odročené pojednávanie......... 1.662,50.-Sk + 19% DPH 315,875 +

režijný paušál 178.-Sk

5. dňa 05.04.2007 odročené pojednávanie......... 1.662,50.-Sk + 19% DPH 315,875 +

režijný paušál 178.-Sk

6. dňa 06.07.2007 odročené pojednávanie......... 1.662,50.-Sk + 19% DPH 315,875 +

režijný paušál 178.-Sk

7. dňa 14.09.2007 pojednávanie.........................6.650.-Sk+ 19% DPH v sume 1.263.-Sk

+ režijný paušál 178.-Sk

8. dňa 07.11.2007 odročené pojednávanie......... 1.662,50.-Sk + 19% DPH 315,875 +

režijný paušál 178.-Sk............22.300.-Sk

9. dňa 30.11.2007 pojednávanie.........................6.650.-Sk+ 19% DPH v sume 1.263.-Sk

+ režijný paušál 178.-Sk

______________________________________________________________________

spolu za 9 úkonov.................................................................................................37.170,75.-Sk.

Súd nepriznal advokátovi 19% DPH z režijného paušálu s poukazom na § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky,
nakoľko podľa tohto ustanovenia prislúcha advokátovi, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty 19%
DPH len k odmene podľa § 9 až §14f predmetnej vyhlášky.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo

dňa doručenia na tunajšom súde , písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.