Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/1036/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711209905
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6711209905.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ferdinanda

Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Ivici Hanuskovej v právnej veci žalobkyne I.
H., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX W., štátna občianka SR, zastúpená splnomocnenou
advokátkou JUDr. Evou Háberovou, Advokátska kancelária so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen proti
žalovanej I.. N. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. I. XXX/X, XXX XX F., štátna občianka SR, zastúpená
splnomocneným advokátom JUDr. Dušanom Kracinom, Advokátska kancelária so sídlom Nám. SNP
80/22, 960 01 Zvolen, o odstránenie elektrického kábla a o vydanie bezdôvodného obohatenia, na
odvolanie žalobkyne zo dňa 03. 06. 2014 proti rozsudku Okresného súdu vo Zvolene č.k. 14C

121/2011-451 zo dňa 11. 03. 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanej náhradu trov konania odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd zamietol žalobu žalobkyne v celom rozsahu. Zároveň túto zaviazal nahradiť žalovanej
trovy konania v sume 2 324,42 € na účet právneho zástupcu žalovanej JUDr. Dušana Kracinu, advokáta,
AK so sídlom Nám. SNP 80/22, 960 01 Zvolen do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Okresný súd konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 15. 04. 2001, ktorá bola doručená súdu dňa

07. 07. 2011 domáhala voči žalovanej uloženia povinnosti na svoje náklady odstrániť elektrický kábel,
ktorý je súčasťou jej inštalácie z parcely CKN XXXX/XX, ktorá je vedená na LV XXXX pre kat. úz. F., pre
B. F. ako parcela CKN XXXX/XX, ostatné plochy o výmere 1180 m2 s tým, že sa ďalej domáhala voči
žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia v sume 1300,- € a tiež nákladov trov konania.

Neskôr žalobkyňa podaním zo dňa 04. 02. 2013, ktoré bolo doručené súdu 05. 02. 2013 opravila a
zmenila pôvodnú žalobu tak, že sa domáhala voči žalovanej uloženia povinnosti na jej náklady odstrániť

elektrický kábel, ktorý je súčasťou elektrickej inštalácie žalovanej z parcely CKN XXXX/XX, ostatné
plochy o výmere 118 m2, ktorá je vedená na LV č. XXXX pre kat. úz. F. a pre Obec F. v mene v celosti tak,
ako je tento kábel zakreslený v jeho skutočnom zameraní spoločnosti Geodet spol. s.r.o. Za hronským
mostom3,96001Zvolenzodňa11.01.2013ajehotrasajevytýčenáodbodua/dobodub/nahraniciach
jej pozemku, súčasne sa domáhala voči žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od
22. 11. 2009 do 22. 01. 2013 v sume 7 217,- € a náhrady trov konania.

Okresný súd v rozhodnutí konštatoval: „Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že
žaloba žalobkyne voči žalovanej nie je dôvodná, preto ju súd v celom rozsahu zamietol.Vo veci je nepochybné, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou v 1/1-ine pozemku, parcely registra “C“
evidovanej na katastrálnej mape, parcelné číslo XXXX/XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere
273 m2, tiež budovy súpisné číslo 1465 postavenej na parcele číslo XXXX/XXX v k.ú. F., ktorých

nehnuteľnosti sú zapísané na LV č. XXXX. Žalovaná pozemok CKN XXXX/XXX k.ú. F. nadobudla
do výlučného vlastníctva v 1/1-ine na základe kúpnej zmluvy č. 148-05-2001/MM od Mesta F., zo
dňa 11. 07. 2001, keď vklad vlastníckeho práva na žalovanú ohľadne tohto pozemku bol povolený
Okresným úradom vo Zvolene, katastrálnym odborom dňa 05. 11. 2001 pod č. V 1725/2001. Budovu
súpisné číslo XXXX postavenú na parcele číslo XXXX/XXX k.ú. F. žalovaná nadobudla do vlastníctva

v 1/1-ine na základe Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá bola
uzatvorená medzi ňou a jej manželom B. Y., nar. XX. XX. XXXX zo dňa XX. XX. XXXX, na základe
ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva na žalovanú Okresným úradom vo Zvolene, katastrálnym
odborom dňa 03. 06. 1997 pod č. V 1109/97, keď tejto dohode predchádzalo zrušenie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov žalovanej a jej manžela na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k.
15C 68/97-7 zo dňa 25. 03. 1997, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25. 03. 1997. Budovu súpisné

číslo XXXX žalovaná s manželom B. Y. nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
titulom výstavby, keď na predmetnú budovu bolo vydané stavebné povolenie Obvodným úradom
životného prostredia vo Zvolene - oddelením územného rozvoja a stavebného poriadku prot. č.
ObÚŽP-161/327/91-Ing.Ha a to dňa 29. 05. 1991, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 07. 1991, keď
bolo vydané pre túto budovu ako: Objekt služieb pre motoristov - autoumyváreň, autoservis, predajňa

autodoplnkov, espressa, studňa, žumpa a prislúchajúce inžinierske siete (ďalej len „Autoumyváreň“).
Stavebné povolenie bolo vydané pre túto budovu, ako pre stavbu dočasného charakteru, keď stavba
mala mať dočasný charakter do doby začiatku výstavby veľkého mestského dopravného okruhu,
t.j. na dobu 10 rokov, ak pred uplynutím tejto doby nebude dohodnuté inak, tak ako to vyplýva z
tohto stavebného povolenia, ku ktorému v takomto zmysle poskytol vyjadrenie Mestský úrad Zvolen.

Na predmetnú „Autoumyváreň“ bolo vydané i kolaudačné rozhodnutie Obvodným úradom životného
prostredia vo Zvolene - oddelením územného rozvoja a štátnej stavebnej správy prot. č. ÚRŠSS
2096/326/92 Ing.Pu dňa 13. 10. 1992, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 11. 1992. Kolaudačné
rozhodnutie o tejto stavbe, ako stavbe dočasného charakteru „nepojednáva“. Stavebné povolenie, i
kolaudačné rozhodnutie boli doručené Mestskému úradu Zvolen ako jednému z účastníkov stavebného,

kolaudačného konania. Autoumyváreň bola postavená na pozemku v tom čase, ktorého vlastníkom
bolo, tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, Mesto F.. Stavebné, i kolaudačné rozhodnutie boli
vydané pre „Autoumyváreň“ vrátane inžinierskych sietí, t.j. vrátane „Prípojky NN“. Nie je preto pravdivé
tvrdenie žalobkyne, že „Autoumyváreň“ bola postavená ako tzv. „čierna stavba“. Táto bola postavená na
základe právoplatného stavebného povolenia a skolaudovaná na základe právoplatného kolaudačného

rozhodnutia, keď z výpovede svedka V.. N. D., vedúceho odboru stavebnej správy Mesta F. súd mal
preukázané, že predmetné stavebné povolenie je platné, z jeho výpovede vyplynulo, že stavebné
povolenie vo všeobecnosti nestráca nikdy platnosť, pokiaľ bolo so stavbou v určenej lehote začaté.
Nakoľko príslušný správny orgán ohľadne tejto stavby vydal i kolaudačné rozhodnutie, ktoré časovú
dobu stavby žiadnym spôsobom neobmedzovalo, musel sa tento vysporiadať i s otázkou obmedzenia

dočasnosti stavby a to tak, že ju pre ďalšie užívanie stavby v tomto prípade neuplatnil. Z jeho výpovede
tiež vyplynulo, že aj samotná formulácia podmienky dočasnosti stavby v stavebnom povolení je dosť
nejasná, lebo odkazuje len na nejaké budovanie okruhu dopravy v budúcnosti, ktoré môže nastať, ale
ktoréajnemusínastať.Vsúčasnomobdobíjefaktickýstavtaký,žeexistenciapredmetnejstavbynebráni
v užívaní dopravného okruhu, tak ako je tento zadefinovaný v územnom pláne Mesta F.. Na základe

týchto skutočností má súd za to, že „Autoumyváreň“ včítane príslušných inžinierskych sietí vrátane
prípojky NN bola a je postavená v súlade s právnymi predpismi, o čom svedčia právoplatné rozhodnutia
príslušného správneho orgánu, z ktorých súd vychádzal podľa § 135 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého inak
otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke
vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza. V tomto prípade súd nemal žiaden

dôvod nevychádzať z uvedených rozhodnutí stavebného úradu, ktoré sú právoplatné a preukazujúce
legálne postavenie „Autoumyvárne“ včítane inžinierskych sietí, konkrétne aj prípojky NN, ktorá je vo
výlučnom vlastníctve žalovanej, tak ako aj budova, ku ktorej patrí.

Žalobkyňa sa v súdnom konaní domáhala voči žalovanej odstránenia elektrického kábla, ktorý je

súčasťou elektrickej inštalácie žalovanej zhotovenej v rámci výstavby „Autoumyvárne“ z jej pozemku,
z parcely CKN XXXX/XX, k.ú. F., a súčasne vydania bezdôvodného obohatenia, keď žalovaná tým, že
má vedený elektrický kábel, ktorý je súčasťou elektrickej inštalácie „Autoumyvárne“ užíva jej pozemok
bez právneho dôvodu.Žalobkyňa v súdnom konaní preukázala, že je výlučnou vlastníčkou v 1/1-ine pozemku, parcely registra
CKN XXXX/XX, ostatné plochy o výmere 1180 m2 k.ú. F., ktorého nehnuteľnosti sú vedené na LV č.

XXXX. Pozemok CKN XXXX/XX žalobkyňa nadobudla od spoločnosti PORTAS, spol. s r.o., na základe
kúpnej zmluvy zo dňa 23. 04. 2008, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva na ňu k
tomuto pozemku Správou katastra F. dňa 26. 05. 2008 pod č. V 1391/2008. Predmetná kúpna zmluva
neobsahuje vyhlásenie predávajúceho, teda spoločnosti PORTAS, spol. s r.o., že na pozemku „neviaznu
žiadne ťarchy, záložné právo, predkupné právo, právo užívania vrátane nájmu a ani iné práva tretích

osôb“, ako to tvrdila žalobkyňa v žalobe. Predmetné je však právne bezvýznamné pre posúdenie nároku
žalobkyne voči žalovanej, pretože skutočnosť, či žalobkyňa mala, alebo nemala vedomosť o tom, že
cez predmetný pozemok prechádza časť elektrického prívodu budovy „Autoumyvárne“ žalovanej má
právny význam len vo vzťahu žalobkyne voči predávajúcemu tohto pozemku, spoločnosti PORTAS spol.
s r.o.. Ďalej ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, spoločnosť PORTAS spol. s r.o., nadobudla
tento pozemok do výlučného vlastníctva v 1/1-ine od Mesta F. na základe Zámennej zmluvy zo dňa 28.

04. 2007, na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práv na spoločnosť PORTAS spol. s r.o.,
Správou katastra F. dňa 27. 06. 2007 pod č. V 1389/07. Pozemok CKN XXXX/XX, ktorého výlučnou
vlastníčkou v celosti je žalobkyňa odo dňa 26. 05. 2008 vznikol reálnym odčleneným od pozemku CKN
XXXX/X, ktorý bol v roku 1988 vykúpený do vlastníctva Mesta F. a zapísaný do LV č. 1 k.ú. F.. K reálnemu
odčleneniu došlo v roku 2007 na základe geometrického plánu č. 309/06. Teda v čase výstavby budovy

„Autoumyvárne“, a uloženia elektrického prívodu k tejto budove, bolo vlastníkom tohto pozemku Mesto
F., ktorá skutočnosť, resp. ktoré skutočnosti vyplývajú z listu Správy katastra F. č. K2 1354/12 zo dňa
02. 10. 2012 a predložených listinných dôkazov Správou katastra F. v rámci súdneho konania, ktorá
ich dokladala na základe žiadosti súdu. Zo spisového materiálu ohľadne výstavby „Autoumyvárne“ číslo
spisu: 161/327/1991 Obvodného úradu životného prostredia vo Zvolene, oddelenia územného rozvoja

a stavebného poriadku mal súd preukázané, že Mesto F. bolo účastníkom stavebného konania ohľadne
povolenia výstavby tejto stavby, aj kolaudačného konania ohľadne kolaudácie tejto stavby, keď v tomto
spisovom materiály sa nachádza i vyjadrenie Mestského úradu F. zo dňa 25. 02. 1991 č. 03-543/91,
z ktorého vyplýva, že Mestský úrad F. k predloženému projektu stavby nemá žiadne pripomienky, len
upozornil na to, že predmetná stavba sa nachádza v priestore budúcej komunikácie veľkého mestského

dopravného okruhu, preto je možné uvažovať s ňou ako s dočasnou, s dobou živnosti približne 10 rokov.
Takéto stanovisko bolo dané k stavbe s prislúchajúcimi inžinierskymi sieťami. Mesto F. ako v tom čase
vlastník pozemku, do ktorého bola uložená časť elektrického prívodu elektroinštalácie „Autoumyvárne“
nemalo k projektu tejto stavby vrátane inžinierskych sietí žiadne výhrady. Bolo oboznámené s tým, že
elektrický prívod sa umiestňuje do jeho pozemku, z celého spisového materiálu ohľadne výstavby tohto

objektu nevyplýva žiaden dôkaz, ktorý by nasvedčoval, žeby Mesto F. nemalo vedomosť o tejto skutkovej
okolnosti, a žeby malo ako vlastník pozemku nejaké výhrady.

Je pravdou, že po uložení elektrického prívodu do pozemku CKN XXXX/XX (v tom čase pozemku
CKN XXXX/X) nedošlo zo strany vlastníkov budovy „Autoumyvárne“ t.j. žalovanej a v tom čase i

jej manžela B. Y. k porealizačnému zakresleniu tejto inžinierskej siete do príslušných katastrálnych
máp, ale uvedená skutočnosť nemení nič na tom, že elektrický prívod ako súčasť elektroinštalácie
budovy „Autoumyvárne“ bol uložený do predmetného pozemku s vedomím vlastníka pozemku, Mesta
F.. Budova „Autoumyvárne“ včítane inžinierskych sietí bola skolaudovaná na základe kolaudačného
rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15. 11. 1992, keď od tohto času elektrický prívod ako

súčasť elektroinštalácie budovy „Autoumyvárne“ bol v užívaní vlastníkmi tejto budovy nerušene až do
roku 2008, kedy žalobkyňa nadobudla pozemok, v ktorom je uložený elektrický prívod elektroinštalácie
budovy „Autoumyvárne“. Z hľadiska terminológie treba upresniť, že v danom prípade žalobkyňa
sa domáha odstránenia zo svojho pozemku elektrického prívodu, resp. časti elektrického prívodu
elektroinštalácie budovy „Autoumyvárne“, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, keď o tom svedčia

niekoľké vyjadrenia SSE - Distribúcia, a.s. Žilina dokladované v tomto súdnom konaní. Svedčí o tom list
tejto spoločnosti č. Kor./2010 zo dňa 04. 08. 2010, v ktorom je uvedené, že elektrický kábel - prípojka
umiestnená na pozemku CKN XXXX/XX k.ú. F. nie je vlastníctvom SSE - D, a.s., keď spoločnosť SSE
- D, a.s., ani jej právny predchodca nevydal doporučenie o umiestnení tejto stavby na tomto pozemku.
Nešlo o investíciu SSE - D, a.s., Žilina, ani jej právneho predchodcu. Táto spoločnosť aj z hľadiska

terminológie objasnila o aký „elektrický kábel“ sa jedná a to v liste zo dňa 10. 02. 2011, v ktorom uviedla,
že sa nejedná o elektrickú prípojku, ale o „prívod elektriny za meraním spotreby elektrickej energie,
teda o súčasť elektrickej inštalácie odberateľa, teda žalovanej ako vlastníčky budovy „Autoumyvárne“.
Týmto v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná je vlastníčkou elektrického prívodu, akosúčasti elektroinštalácie budovy „Autoumyvárne“, ktorého odstránenia sa žalobkyňa zo svojho pozemku
žalobou domáhala.

Až v súdnom konaní, na základe výzvy súdu žalobkyňa dokladala geodetické zameranie trasy
elektrického prívodu prechádzajúceho cez jej pozemok, o čom doložila zameranie trasy elektrického
vedenia, vyhotoveného spoločnosťou GEODET spol. s r.o., Za hronským mostom 3, Zvolen zo dňa 06.
03. 2013 s vyznačením trasy elektrického vedenia cez pozemok v dĺžke vedenia medzi bodom A a B -
42,98 metra, s vyznačením ochranného pásma elektrického vedenia - plochy ochranného pásma - 86

m2 (čl. 317 - 318 spisu), čo bolo doplnením skutočného zamerania časti elektrickej prípojky na pozemku
žalobkyne vyhotoveného dňa 11. 01. 2013 spoločnosťou GEODET s.r.o., Za hronským mostom 3, 960
01 Zvolen (čl. 280 - 286 spisu). Hoci žalovaná namietala toto zameranie, o správnosti tohto zamerania
súd nemal žiadne pochybnosti, k tomuto zameraniu bol vypočutý i svedok M. H., ktorý toto zameranie v
mene spoločnosti GEODET, spol. s r.o., vykonal, keď jeho svedeckou výpoveďou mal súd preukázané,
ako došlo k vytýčeniu trasy elektrického prívodu prechádzajúceho cez pozemok žalobkyne, keď o

vierohodnosti zamerania súd potom nemal žiadne pochybnosti. Tiež pokiaľ žalovaná spochybňovala,
že týmto zameraním bolo neopodstatnene zamerané aj ochranné pásmo tohto elektrického prívodu 1
meter na každú stranu od vodiča, ani toto jej spochybnenie nebolo dôvodné, keď súd zo stanoviska SSE
- Distribúcia, a.s. Žilina zo dňa 25. 02. 2014 mal jednoznačne preukázané, že každý podzemný kábel
má v zmysle Zákona č. 251/2012 Z.z., konkrétne § 43 ochranné pásmo 1 meter na každú stranu kábla.

Teda až v rámci súdneho konania bol zistený riadnym spôsobom priebeh trasy elektrického prívodu cez
pozemok žalobkyne, keď súd nemal žiadne pochybnosti o správnosti tohto zamerania.

Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že od uloženia elektrického prívodu sa viackrát uskutočnila
jeho prekládka, keď uvedená skutočnosť vyplýva z výpovede svedka B. Y., ako i z jeho čestného

prehlásenia zo dňa 03. 12. 2012, rovnako z výpovede J. Q., konateľky spoločnosti PORTAS spol. s r.o.,
ako i z výpovede svedka V.. XXXX. D., vedúceho odboru stavebnej správy u Mesta F., ako aj z listinných
dôkazov, keď posledná prekládka sa robila pri výstavbe stavby „Elektrodom NAY“ v roku 2006. Ako
však vyplýva z náčrtovej dokumentácie, prekladala sa časť elektrického prívodu mimo spornej časti na
pozemku, ktorý je v súčasnosti vo vlastníctve žalobkyne, čiže časť elektrického prívodu, ktorá prechádza

pozemkom žalobkyne má pôvodné uloženie, jej sa prekládka netýkala. Uvedená skutočnosť vyplýva z
nákresovej dokumentácie, ktorá bola dokladaná pre stavebné konanie pre budovu „Elektrodom NAY“.

Na základe uvedeného súd má za to, že pozemkom žalobkyne a to pod jeho povrchom prechádza
časťelektrickéhoprívodu,ktorýjesúčasťouelektroinštaláciebudovy„Autoumyvárne“patriacejžalovanej

tak, ako táto bola geodeticky zameraná v predmetnom súdnom konaní na základe listinného dôkazu
vyhotoveného spoločnosťou GEODET spol. s r.o., Za hronským mostom 3, Zvolen Zameraním trasy
elektrického vedenia zo dňa 06. 03. 2013 (čl. 317 - 318 spisu), čo bolo doplnením skutočného zamerania
tohto elektrického vedenia vyhotoveného touto spoločnosťou dňa 11. 01. 2013 (čl. 280 - 286 spisu).
Žalobkyňa sa domáhala odstránenia tejto časti elektrického prívodu, a to zo svojho pozemku, ako

vlastníčka pozemku, keď žiadala poskytnúť ochranu svojho vlastníckeho práva v zmysle § 126 ods.
1 Občianskeho zákonníka. V konaní bolo jej povinnosťou preukázať, že žalovaná bez akéhokoľvek
právneho dôvodu užíva zameranú časť jej pozemku tým, že využíva elektrický prívod ako súčasť
elektroinštalácie jej budovy, čo nepreukázala.

Ako súd už dôvodí, sporná časť elektrického prívodu bola vybudovaná v súlade so zákonom, a to v rámci
stavebného konania a kolaudačného konania ohľadne budovy „Autoumyvárne“. Mesto F. ako vtedajší
vlastník pozemku, do ktorého bola sporná časť elektrického prívodu uložená voči tomuto uloženiu v
rámcistavebnéhokonaniaakolaudačnéhokonaniaohľadnetejtostavbynemaložiadnenámietky.Ikeďv
príslušnom spisovom materiály sa vyslovene nenachádza súhlas s uložením časti elektrického prívodu,

resp. celého elektrického prívodu do pozemku Mesta F., je nepochybné z tohto spisového materiálu,
že Mesto F. bolo účastníkom stavebného, i kolaudačného konania a nemalo voči tomuto uloženiu
žiadne výhrady. Od kolaudácie stavby, t.j. od novembra 1992 je sporná časť elektrického prívodu
využívaná vlastníkom stavby, budovy „Autoumyvárne“, teda spočiatku žalovanou a jej manželom,
neskôr už len žalovanou dobromyseľne, v dobrej viere, že im takéto právo užívania spornej časti

elektrického prívodu v predmetnom pozemku patrí. Až do roku 2008, kedy nadobudla pozemok
žalobkyňa, žalovaná nebola rušená vo výkone tohto práva, ktoré zodpovedá právu vecnému bremenu.
Vecné bremená sú vecnoprávne obmedzenia vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci v prospech iného
subjektu.Obmedzeniesubjektuspočívavtom,ževlastníknehnuteľnostizaťaženejvecnýmbremenomjev prospech niekoho iného povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, niečo konať. V rámci právneho vzťahu
vyplývajúceho z vecného bremena môžu byť tieto druhy obmedzení (povinností) rôzne kombinované.
Vecnoprávny charakter vecných bremien spočíva v tom, že táto povinnosť (obmedzenia) vlastníka

zaťaženej nehnuteľnosti prechádza s vlastníctvom tejto nehnuteľnosti na ďalších jej nadobúdateľov. V
danom prípade žalovaná výkonom predmetného práva spojeného s vlastníctvom budovy nadobudla
právo zodpovedajúce vecnému bremenu, t.j. právo zodpovedajúce povinnosti vlastníka pozemku strpieť
užívanie vlastníka budovy časti elektrického prívodu prechádzajúceho cez pozemok, ktorý sa nachádza
v súčasnom období vo vlastníctve žalobkyne, a keďže vlastníčkou tohto pozemku v súčasnom období

je žalobkyňa, túto povinnosť má ona. Žalovaná tak nadobudla toto právo zodpovedajúce vecnému
bremenu vydržaním, teda výkonom tohto práva v zmysle § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka a to
priamo zo zákona splnením zákonných podmienok v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka, konkrétne
v zmysle § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď jej oprávnená držba v zmysle § 130 ods. 1
Občianskeho zákonníka trvá nepretržite viac ako po 10 ročnú dobu ustanovenú zákonom v § 134 ods. 1
Občianskehozákonníka.Žalovanásozreteľomnavšetkyokolnostiprípaduboladobromyseľnávtom,že

jej právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí, a že je teda držiteľkou oprávnenou. V súdnom konaní
nebol predložený žiaden dôkaz, ktorým by bola spochybnená oprávnenosť držby tohto práva žalovanou,
keď právo sa stalo sporné až v roku 2008, tak ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, potom čo
pozemok nadobudla žalobkyňa. Žalovaná však výkonom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu
pri splnení zákonných podmienok nadobudla právo zodpovedajúce vecnému bremenu spočívajúcemu

v povinnosti vlastníka pozemku trpieť užívanie elektrického prívodu žalovanou, ako aj každého
ďalšieho vlastníka budovy „Autoumyvárne“ vydržaním a to priamo zo zákona najneskôr v novembri
2002, po uplynutí 10 rokov oprávnenej, dobromyseľnej a nikým nerušenej držby. Žalobkyňa je tak
povinná ako vlastníčka pozemku toto právo trpieť. Preto podala voči žalovanej nedôvodne žalobu o
odstránenie elektrického prívodu zo svojho pozemku. Z uvedených dôvodov súd preto žalobu žalobkyne

o odstránenie elektrického prívodu zamietol.

Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že nemala pri uzavretí kúpnej zmluvy vedomosť o tom, že pozemok
je zaťažený, táto skutočnosť nemá vplyv na posúdenie jej nároku, uvedená skutočnosť môže mať vplyv

len na posúdenie jej prípadných nárokov voči predávajúcemu, teda spoločnosti PORTAS spol. s r.o.,
ak pri kúpnej zmluve nebola upozornená na právne zaťaženie predmetnej nehnuteľnosti. Vo vzťahu
k žalovanej je táto skutková okolnosť bez právneho významu. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na
ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov

iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. S poukazom na toto zákonné ustanovenie neobstojí
nárok žalobkyne. Preto aj pokiaľ účastníci konania predkladali dôkazy o tom, či spoločnosť PORTAS
spol. s r.o., ktorá žalobkyni pozemok predávala vedela o uložení tohto elektrického prívodu, alebo
nevedela o uložení tohto elektrického prívodu, na čo bola vypočutá i svedkyňa C. Q., tieto dôkazy nie sú
pre danú vec podstatné, tieto sú podstatné pre vyporiadanie vzájomných vzťahov medzi predávajúcim,

teda spoločnosťou PORTAS spol. s r.o. a žalobkyňou ako kupujúcou, ak kúpila pozemok zaťažený
vecným právom bez upozornenia na túto skutočnosť. Tiež je nepodstatný investičný zámer žalobkyne
na tomto pozemku, pokiaľ táto má povinnosť strpieť právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Napokon
ako vyplýva z dokumentácie pre územné rozhodnutie ohľadne stavby „predajňa Farby - Laky“, ktorú
dokladala žalobkyňa, existuje reálne riešenie pre danú vec, z tejto dokumentácie hlavne z technickej

časti vyplýva možnosť prekládky elektrického prívodu na inú časť pozemku žalobkyne, tak aby jeho
trasa neprekážala výstavbe budovy, keď prekládka je z technického hľadiska navrhovaná na trávnaté
plochy, kde by nebránila vo výstavbe. Jje to však na dohode účastníkov tohto konania. V tejto súvislosti
treba poukázať i na to, že žalobkyňa sa nedomáhala žalobou prekládky elektrického prívodu, ale
jeho odstránenia z jej pozemku, keď i v tejto súvislosti treba poukázať na § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, či takýto postup by nebol v rozpore s dobrými mravmi, keďže existuje technické riešenie
možnosti prekládky elektrického prívodu, síce na pozemku žalobkyne, ale tak, aby jeho trasa nebránila
pri výstavbe budovy žalobkyne. Možnosť iného napojenia elektrického prívodu budovy „Autoumyvárne“
nie je, vyplynulo to z vykonaného dokazovania, elektrický prívod budovy „Autoumyvárne“ nevyhnutne
musí viesť aj cez okolité pozemky, ktorých vlastníčkou nie je žalovaná, ide o podzemný kábel, ak

by malo dôjsť k odstráneniu časti tohto elektrického prívodu (elektrického kábla), ktorý prechádza
pozemkom žalobkyne, žalovaná by tak nemala zabezpečenú dodávku elektrickej energie do budovy
„Autoumyvárne“, ktorá je v prevádzke od roku 1992 so schválenou projektovou dokumentáciou včítane
inžinierskych sietí.Nakoľko žalovaná užíva elektrický prívod, ktorý prechádza cez pozemok žalobkyne z právneho dôvodu,

žalobkyňa nemá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto aj jej druhý uplatnený nárok súd
v celom rozsahu zamietol.

Nebolo preto dôvodné sa zaoberať námietkou premlčania tohto nároku vznesenou žalovanou v priebehu

súdneho konania, resp. časti tohto nároku, keď nárok na bezdôvodné obohatenie nie je daný do
základu, pretože žalovaná užíva pozemok žalobkyne využívaním elektrického prívodu uloženého v
tomto pozemku z právneho dôvodu. Nakoľko nebol daný základ nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia, nebolo ďalej nutné v súdnom konaní vyhodnocovať tiež výšku požadovaného nároku, hoci
v tomto smere účastníci konania produkovali dôkazy.

Na základe uvedených skutkových a právnych dôvodov súd žalobu žalobkyne v celom rozsahu
zamietol“.

Čosatýkaprávnehoposúdeniasúdprvéhostupňauviedol:„Podľa§451ods.1Občianskehozákonníka,

kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 prvá veta Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal.

Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným

obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď
k nemu došlo.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa§4Občianskehozákonníka,protitomu,ktoprávoohrozíaleboporuší,možnosadomáhaťochrany
u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu je
neprávom zadržuje.

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať, alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má

nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť“.

„O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Žalovaná
bola v konaní plne úspešná, žalobkyňa bola plne neúspešná, preto vznikla povinnosť žalobkyni nahradiť

žalovanej účelné a preukázané trovy konania, ktoré žalovaná navrhla priznať podľa § 151 ods. 1 O.s.p.
a ktoré aj vyčíslila v zákonnej lehote. Žalovaná žiadala priznať náhradu trov konania za trovy právneho
zastúpenia. Iné trovy konania nežiadala priznať. Žalovanej vznikli účelné a preukázané trovy konania v
predmetnejvecivsume2.324,42Eur.Tietopozostávajúztrovprávnehozastúpeniavsume2.324,42Eur
a sú špecifikované nasledovne: úkony právnych služieb: 1) prevzatie a príprava zastúpenia, 2) písomné

podanie - vyjadrenie k návrhu na začatie konania - 14. 09. 2011, 3-4) účasť na pojednávaní na OS vo
Zvolene dňa 09. 02. 2012 (dva úkony v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl č. 655/2004 Z.z.), 5-6) účasť
na pojednávaní na OS vo Zvolene dňa 13 03. 2012 (dva úkony v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č.
655/2004 Z.z.), 7-9) účasť na pojednávaní na OS vo Zvolene dňa 07. 06. 2012 (tri úkony v zmysle ust. §
14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z.), 10) účasť na pojednávaní na OV vo Zvolene dňa 06. 12. 2012,

11) písomné podanie - vyjadrenie k rozšíreniu návrhu na začatie konania - 18. 02. 2013, 12) účasť na
pojednávaní na OS vo Zvolene dňa 08. 10. 2013, 13) účasť na pojednávaní na OS vo Zvolene dňa 16.
01. 2014, 14) účasť na pojednávaní na OS vo Zvolene dňa 11. 03. 2014. V konaní išlo o spojenie dvoch
vecí - samostatných nárokov (každý mohol byť predmetom samostatnej žaloby) nakoľko navrhovateľka
sa v konaní domáhala odstránenia elektrického kábla (odmena 57,- Eur za úkon v zmysle ust. § 11 ods.

1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.) a vydania bezdôvodného obohatenia v sume 1.300,- Eur (odmena
61,41 Eur za úkon v zmysle ust. § 10 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.) a od 05. 02. 2013 v sume
7.127,- Eur (odmena 237,34 Eur za úkon v zmysle ust. § 10 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z.).
Odmena za 1 úkon právnej pomoci v zmysle ust. § 13 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (spojenie vecí) sa
základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu

základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach. Odmena
za 1 úkon právnej pomoci (61,41 Eur + 19,- Eur) je teda za obdobie do rozšírenia žaloby 80,41 Eur a od
05.02.2013-odrozšíreniažalobyje256,34Eur(237,34Eur+19,-Eur).Odmenaza10úkonovpo80,41
Eur = 804,10 Eur. Odmena za 4 úkony po 256,34 Eur = 1.025,36 Eur. Celková odmena za poskytnutú
právnu pomoce je 1.829,46 Eur + 20 % DPH (358,60 Eur) = 2.195,35 Eur. Paušálna náhrada výdavkov

je 2 x 7,41 Eur (rok 2011) = 14,82 Eur, 8 x 7,63 Eur (rok 201) = 61,04 Eur, 2 x 7,81 Eur (rok 2013) =
15,62 Eur, 2 x 8,04 Eur (rok 2014) = 16,08 Eur, spolu 107,56 Eur + 20 % DPH (21,51 Eur) = 129,07 Eur.
Trovy právneho zastúpenia spolu 2.324,42 Eur. Trovy konania v celkovej sume 2.324,42 Eur je povinná
žalobkyňa nahradiť žalovanej na účet zastupujúceho advokáta žalovanej podľa § 149 ods. 1 O.s.p.“.

Proti rozsudku odvolanie podala žalobkyňa. Žiadala, aby bol rozsudok okresného súdu s poukazom na
ust. § 205 ods. 1 písm. d/ OSP ako aj následne s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h/ OSP zrušený
a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové prejednávanie a rozhodnutie.Uviedla, že nikdy netvrdila, že stavba „autoumyvárne“ je čiernou stavbou ako to konštatuje súd. Tvrdila,
že elektrický kábel, ktorého odstránenia sa dožaduje, je čiernou stavbou. Nejedná sa o žiadny „NN
rozvod“, ale len o elektrický prívod elektrickej energie.

Uloženie kábla nespĺňa ani žiadne bezpečnostné predpisy a parametre, ktoré sú povinné pri ukladaní a
realizovaní NN rozvodov a sietí a tie sa kolaudujú zvlášť.

Jedná sa o „čiernu stavbu“ a potom nie sú správne závery okresného súdu, ktoré sa týka vydržania

práva zodpovedajúce vecnému bremenu.

Spochybňuje dobrú vieru odporkyne - dobromyseľnosť (ktorú zákon pri inštitúte vydržania pre splnenie
všetkých svojich podmienok vyžaduje). Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná nielen z
posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, ale aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti,
ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu požadovať, mal,

alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva. Aj keď držiteľ je subjektívne presvedčený o
svojom práve, nebude so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, pokiaľ sú mu, alebo musia byť
známe skutočnosti, z ktorých by pri zachovaní obvyklej opatrnosti musel spoznať, že nie je subjektom
práva, o ktorého vydržanie ide.

Žalovaná a jej manžel mali vedomosť o tom, že predmetný prívod elektrickej energie bol z ich strany na
susediace pozemky uložený bez vedomosti ich vlastníkov a príslušných orgánov a že v tomto prípade
o takom prívode elektrickej energie vlastne nemal nikto vedomosť, nepoznal jeho trasu a jedná sa „o
čiernu stavbu“.

K podanému odvolaniu sa žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrila a navrhla
rozsudok okresného súdu ako správny potvrdiť, pričom žiadala priznať trovy právneho zastúpenia.

Konštatovala, že žalobkyňa vo svojom odvolaní opakovane tvrdí, že v danom prípade sa „ nejedná o
žiadny NN rozvod, ale o prívod elektrickej energie“, a zároveň tvrdí, že sa nejedná o elektrickú prípojku.

Tvrdí, že uloženie kábla je čiernou stavbou.

V stavebnom povolení Obvodného úradu životného prostredia vo Zvolene č. ObUŽP - 161/327/91-
Ing. Ha zo dňa 29. 05. 1991 jasne uvádza, že sa povoľuje stavba objekt služieb pre motoristov
a prislúchajúce inžinierske siete, ktorým elektrická prípojka odoberateľa na rozvod elektriny je bez

akýchkoľvek pochybností.

Z vykonaného kolaudačného konania zo dňa 21. 08. 1992, správy o revízii elektrického zariadenia
z júla 1992, z protokolu z kolaudácie stavby - objekt služieb pre motoristov zo dňa 14. 09. 1992
a z kolaudačného rozhodnutia na celý objekt pre služby motoristov zo dňa 13. 10. 1992 jasne a

nespochybniteľne vyplýva, že súčasťou kolaudácie bola aj elektrická NN prípojka.

K uloženiu - vybudovaniu elektrickej NN prípojky došlo na základe právoplatných rozhodnutí a s
vedomím vlastníka pozemku. Z týchto dôvodov ju dobromyseľne a nerušene užívala vrátane pozemku,
na ktorom sa nachádza v súčasnosti už vyše 22 rokov. Svedok Ing. Ján Šutý, ktorý pracuje ako vedúci

odboru stavebnej správy (vedúci stavebného úradu), ktorý je zároveň aj súdnym znalcom v danom
obore jasne vyplýva, že sa nejedná o žiadnu čiernu stavbu. Svedok uviedol, že uvedené stavebné a
kolaudačné rozhodnutia sú platné. Ing. Šutý sa okrem iného vo výpovedi jasne vyjadril, že sa v danom
prípade jedná o prípojku elektrickej energie.

Pozemok, v ktorom je uložená elektrická prípojka bol od roku 1988 do roku 2007 vo vlastníctve Mesta
F.. Znamená to, že v čase územného a stavebného konania bolo Mesto F. jeho účastníkom. Listom zo
dňa 25. 02. 1991 vlastník pozemku oznámil stavebníkovi, že nemá pripomienky k preloženému projektu
stavby - objektu služieb pre motoristov „s prislúchajúcimi inžinierskymi sieťami (cesty a terénne úpravy,
prípojka NN, kanalizačná prípojka a žumpa, vodovodná prípojka).“

Tvrdenia žalobkyne, že sa nejedná v danom prípade o žiadny NN rozvod a o elektrickú prípojku (v
odvolaní sa to nazýva „elektrický prívod elektrickej energie“ - takúto definíciu platné i neplatné právnepredpisy nepoznajú ) sú zavádzajúce a nepravdivé. Opätovne poukazuje na rozhodnutia v správnych
konaniach.

Predmetná elektrická prípojka je v jej vlastníctve a nie slovenskej energetiky a.s. a nie je ani v jej správe.
Pri stavebnom konaní sa k jej elektrickej prípojke, resp. k jej napojeniu na verejný rozvod elektriny
vyjadriliStredoslovenskéenergetickézávody,koncernovýpodnik,rozvojovýzávodZvolen.Kexistujúcim
takýmto zariadeniam elektrickým prípojkám sa slovenská energetika a.s. nevyjadruje, pretože nie sú v
jej vlastníctve, ani v správe, čo SSE a.s. aj písomne potvrdila.

Žalobkyňa má o týchto skutočnostiach veľmi dobrú vedomosť, pretože všetky uvedené doklady boli
predložené v rámci dokazovania na prvostupňovom súde.

Všetkyňouuvádzanéskutočnostisúužuvedenévspiseprvostupňovéhosúdu.Vspisesaokremďalších
listinných dôkazov nachádzajú všetky listinné dôkazy, na ktoré poukazuje aj vo vyjadrení. Žalobkyňa

však tvrdošinne trvá na svojich pôvodných vyjadreniach napriek tomu, že ich nepravdivosť právna
irelevantnosť boli v konaní už preukázané.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako

vo výroku vecne správny.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku. Konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Nazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozhodnutiamožnosnáďuviesťibatoľko,žežalovanábymohla
niesť akúkoľvek zodpovednosť za súčasné umiestnenie elektrickej prípojky iba v prípade, ak by pri jej
umiestnení konala svojvoľne, protiprávne a bez súhlasu príslušných orgánov. Takéto konanie zo strany
žalovanej však preukázané nebolo, práve naopak bolo preukázané, že žalovaná postupovala vždy keď
jej to zákon ukladal so súhlasom príslušných orgánov a podľa ich úprav a nariadení.

V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu
prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď zamietol návrh.
Dôvody, pre ktoré tak urobil, okresný súd správne a podrobne rozobral v odôvodnení svojho rozsudku.
S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Úspešná žalovaná si v odvolacom konaní uplatnila trovy právneho zastúpenia
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.