Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. december 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/356/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112238778
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1112238778.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v právnej veci I. J. S. I., T.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym
opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, Piešťany, Krajská cesta 50
53/13 pracovisko Hlohovec Jarmočná 3, dieťa rodičov: matka - D. S. I., H. D.

XX, R., zastúpená advokátskou kanceláriou Fons iuris s.r.o. Bratislava,
Kominárska 2, a otca - I. Z.U. S. I., T.. XX.XX.XXXX, H. D. T. C. XX V.. XX, V.-XXXXX G. H. S. U. (Z.), U.
M., štátny občan U. M., zastúpeného MORANDINI E ASSOCIATI s.r.o., so sídlom Michalská 7, 81101

Bratislava, o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, na odvolaní matky proti
rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I, č.k. P284/12-872 zo dňa 03.06.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa m e n í tak, že sa návrat maloletého J. S. I., T.. XX.XX.XXXX do
krajiny obvyklého pobytu n e n a r i a ď u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

o d ô v o d n e n i e :

SúdprvéhostupňanapadnutýmuznesenímnariadilnávratmaloletéhoJ.S.I.,T..XX.XX.XXXXdokrajiny
obvyklého pobytu Taliansko. Súd prvého stupňa štátu ani otcovi náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne posúdil podľa článkov 1, 3, 12, 13, 19 Dohovoru
o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únoscov detí prijatého v Haagu 25.10.1980,

publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z.z..
Vychádzal z cieľu dohovoru, ktorého
účelom je okamžitý návrat dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Vec právne posúdil taktiež podľa §
2 zák. č. 97/63 a Nariadenia rady ( ES č. 2201/03 z 27.11.2003 ) o súdnej právomoci a uznávaní a
výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Súd prvého
stupňa skonštatoval, že došlo k neoprávnenému premiestneniu maloletého z krajiny obvyklého pobytu

na Slovensko, keď matka disponovala rozhodnutím U. súdu z 23.02.2012, z ktorého vyplýval výslovný
zákaz opustiť s dieťaťom U. republiku bez súhlasu otca, tiež vedela, že dieťa je zapísané v zozname
hraničnej polície od 01.03.2012. Otec neodkladne podnikol príslušné právne kroky k zabezpečeniu
návratu dieťaťa, keď dňa 21.11.2012 podal návrh na rozhodnutie o vrátení maloletého dieťaťa do krajiny
obvyklého pobytu. Matka sa do krajiny obvyklého pobytu dieťaťa nevrátila, čím porušila právo otca
na starostlivosť o dieťa. Súd prvého stupňa konštatoval, že boli uskutočnené primerané opatrenia na

zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho vrátení jednak zo strany otca, ako aj zo strany ústredných a
justičných orgánov v U. republike. Rodinnú situáciu niekoľkokrát vyhodnotil príslušný U. súd, ktorý vdanom prípade poskytol maloletému i matke primeranú ochranu. Mal preukázané, že je uzavretá zmluva
o prenájme bytu a financovaní nákladov s tým spojených. Tiež za primerané opatrenie považoval súd
prvého stupňa aj rozhodnutie U. G.údu pre maloletých v Z. F. XX.XX.XXXX, Y. za J. B. D. Ú. G. G. I.

G. H. S. U. a tiež nariadil miestnemu rodinnému poradenskému centru pomáhať dieťaťu a monitorovať
jeho rodičov pri výkone starostlivosti o neho. Za primerané opatrenie považoval súd prvého stupňa aj
odovzdanie poštovej poukážky matke vo výške X.XXX €, ktorá zodpovedá výživnému pre matku, a to
aj napriek tomu, že na toto po neoprávnenom premiestnení matka stratila nárok. Súd prvého stupňa
nemohol prihliadnuť na prebiehajúce konanie štátnej prokuratúry pri súde Z. C. voči matke maloletého,

pretože v danom prípade ide o rozsudok štátnych orgánov pre skutok matky, a to nedodržanie opatrenia
súdu v Z. C. RG 1394/11 zákazu vycestovania. V danom prípade ide o postup štátnych orgánov, ktorý
tunajší súd ovplyvniť nemôže. Súd prvého stupňa poukázal na účel Dohovoru, podľa ktorého je najlepší
záujem dieťaťa v prípade jeho neoprávneného premiestnenia alebo zadržania, je vrátenie dieťaťa do
miesta obvyklého pobytu a usporiadaní si záležitosti dieťaťa na súde v mieste jeho obvyklého pobytu.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p., otcovi náhradu trov konania

nepriznal, pretože tento si ju neuplatnil.

Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletého. Uviedla, že z U. odišla po súhlase otca
maloletého, ktorý jej ho udelil po konflikte v auguste 2012. V U. bola zadržiavaná proti svojej vôli preto,
aby bol maloletému založený obvyklý pobyt v U.. Otec využíval všetky prostriedky na to, aby ju zadržal

v U. a bránil jej odísť z územia U.. Táto situácia bola z jeho strany premyslená, naplánovaná. Vo
veci nebol zohľadnený záujem maloletého v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý je záväzný a
nadradený vnútroštátnym predpisom platným v Slovenskej republike. Súd prvého stupňa nezohľadnil
skutočnosť, že otec maloletého podal na ňu trestné oznámenie v U., je proti nej vedené trestné konanie.
Nie je vhodné, aby bola odlúčená od dieťaťa tým, že bude vydaná U. orgánu na trestné stíhanie.

Ona sama podávala trestné oznámenia za násilie, ktoré voči nej otec spáchal, ktoré však vždy boli
zamietnuté. Primerané opatrenia sú neprijateľné a zanedbateľné v súvislosti so stavom a situáciou
aká v U. momentálne existuje. Nie je možné, aby bola od maloletého odlúčená, keď v súčasnosti na
základe rozluky manželstva má maloletý bývať s otcom a ona v dome pre slobodné matky. Túto situáciu
si už nevie ani predstaviť. Podmienky na pobyt v U. sa zhoršujú pre maloletého, ako aj pre ňu. V U.

sa nemohla zamestnať v čase, keď tam bola a teraz si to už vôbec nevie predstaviť. Rozhodnutia
U. súdov si protirečia, na trestné stíhanie predvolaná nebola, súd konal v jej neprítomnosti pokiaľ
ide o rozluku manželstva. Vo veci trestného stíhania má len vedomosť, že na deň 12.12.2014 bolo
vytýčené pojednávanie. Snaží sa umožniť otcovi styk s maloletým jednak osobnými stretnutiami a
jednak prostredníctvom SKYPE. Poukázala na šetrenie pomerov, ktoré bolo vykonané a predložila súdu

správu - psychologické vyšetrenie Pracoviskom klinickej psychológie v R., zo dňa 29.07. až 06.08.2014,
zdôraznila viazanosť maloletého na ňu, pokiaľ sa aj stretne s otcom a nevidí ju, tak to znáša veľmi
zle, bez nej nevie zaspať, musí byť stále pri ňom. Nezúčastnila sa ani konania o rozluke, nemá o tom
žiadnu vedomosť, nebola predvolená, ani jej nebolo doručené žiadne rozhodnutie. V konaní nemá
žiadneho zástupcu, pretože jej talianska advokátka vypovedala plnú moc. V súčasnosti sa nedajú

porovnať podmienky v U. a podmienky tu, kde maloletý vyrastá v kľude bez násilia, ktoré sa zo strany
otca neustále stupňovalo, čo všetko zdokladovala v spise.

Otec navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa ako správne. Boli splnené všetky podmienky
Haagskeho Dohovoru pre návrat maloletého do krajiny obvyklého pobytu. Všetko bolo pripravené pre

pokojný návrat maloletého. Žiadal vykonať dokazovanie na sociálnu situáciu v U.. Poukázal nato, že
matka bola U. súdom odsúdená za napadnutie otca, kde jej bola uložená pokuta vo výške XXX € a
prebieha trestné konanie pre únos. Matke hrozí nanajvýš podmienečné odsúdenie. Z uvedeného matka
ťaží, v čom ju podporujú aj Slovenské súdy, namietal prieťahy v konaní, keď Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozhodol koncom júla a pojednávanie bolo vytýčené až po štyroch mesiacoch. Otcovi vznikajú

náklady s cestami na Slovensko. Styk tak, ako ho popisuje matka nie je až taký „ ružový ", maloletý
sa na jeho adresu vulgárne vyjadruje. V súvislosti z výkonom rozhodnutia, ktorý prebieha na súde v U.
preukazovali zabezpečenie bývania matky v rodinnom dome pre Slobodné matky.

Kolízna opatrovníčka poukázala na správu podanú na vyžiadanie odvolacieho súdu, uviedla, že za danej

situácie sa dieťa nachádza na Slovensku dlhšiu dobu, po psychickej stránke by nebolo vhodné, aby
sa vrátilo do prostredia v U., pričom treba apelovať na obidvoch rodičov, aby vytvorili pre dieťa také
podmienky aby vyrastalo v priaznivých pomeroch.Krajský súd v Bratislave rozhodnutím 11CoP 442/2013-1041, zo dňa 26.11.2013 zmenil rozhodnutie
súdu prvého stupňa tak, že návrat maloletého J. T.. XX.XX.XXXX do krajiny obvyklého pobytu nenariadil,
pričom odvolací súd konštatoval, že návrat maloletého za súčasného stavu by bol v rozpore zo záujmom

dieťaťa, keď dieťa bolo premiestnené na Slovensko v čase, keď malo 2 roky a nemožno predpokladať,
že si vytvorilo v mieste obvyklého pobytu sociálne, či citové väzby na ktoré si v súčasnosti pamätá alebo
ich postráda. Prihliadol tiež na to, že matke hrozia v krajine obvyklého pobytu reštrikcie a návrat dieťaťa
bez matky v tak nízkom veku nie je možný.

Na dovolanie otca maloletého Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR konštatoval, že iba po zopakovaní dôkazov
vykonaných súdom prvého stupňa alebo po vykonaní nových dôkazov mohol odvolací súd dospieť k
odlišným záverom ako súd prvého stupňa. Odvolací súd bez dôsledného postupu podľa § 213 ods. 3
O.s.p. rozhodol na podklade zistení, ktoré sú s časti odlišné od zistení súdu prvého stupňa. Odvolací
súd uvažoval v dvoch rovinách na jednej strane zohľadňoval záujem dieťaťa, ako aj záujem matky.

Konštatoval, že zo spisu nevyplývajú skutočnosti, že by matke hrozili také reštrikcie, ktoré by viedli k
odlúčeniu matky a dieťaťa, prípadne dieťa vystavili fyzickej alebo duševnej ujme. Taktiež podľa názoru
Najvyššieho súdu SR nebolo preukázané násilie otca voči matke.

Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 1

O.s.p., konal v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3Cdo 39/2014 zo dňa 21.07.2014 a dospel
k záveru, že k odvolaniu matky je potrebné vyhovieť.

Odvolací súd doplnil dokazovanie šetrením pomerov maloletého, s poukazom na zistenie sociálnej
situácie maloletého a integrácie maloletého na Slovensku, keď k neoprávnenému premiestneniu došlo

dňa 13.08.2012 v čase, keď mal maloletý 2 roky. Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny
Piešťany zo dňa 04.11.2014 bolo zistené, že maloletý sa adaptoval podľa vyjadrenia matky na rodinné
podmienky na Slovensku, neprichádza k žiadnym výchovným problémom, našiel si kamarátov v škôlke,
v susedstve, detí známych matky, s ktorými sa navštevujú, má tu príbuzných. Z týchto stretnutí sa teší,
nemal problém s adaptovaním sa medzi rovesníkmi v materskej škôlke. Styk s otcom sa realizuje 3-4

krát týždenne prostredníctvom SKYPE a osobne každé 2-3 mesiace prebieha za prítomnosti oboch
rodičov maloletého J. a pracovníčky linky detskej istoty I.. Y.. Otec platí výživné XXX € mesačne, iné
výdavky nehradí. Pri osobnom stretnutí nosí maloletému hračky, matka sa snaží maloletého na styk s
otcom pripraviť, v prípade, že sa vzdiali vyžaduje kontakt a oporu zo strany matky, inak nasleduje plač
a maloletý má strach. Maloletý komunikuje slovenským jazykom, keďže nemá podmienky pre výuku

U. jazyka pre predškolákov v R., otec komunikuje slovensky, pokiaľ niečomu nerozumie matka im to
preloží. Na otázky
maloletý J. odpovedal prostredníctvom matky, pričom vyhľadával očný kontakt s matkou, vedel uviesť,
že stretáva s tatinom, lebo chodí za ním. Snažil sa rozpamätať, že bol v nejakej krajine, kde bolo more a
bol tam na výlete, na ďalšie otázky odpovedať nechcel a začal sa venovať kresleniu. Napriek navádzaniu

matky, nejavil o ďalšiu komunikáciu záujem.

Zo správy psychologickej kliniky Pracoviska klinickej psychológie R. zo dňa 29.07. až 06.08.2014 bol
po roku opätovne posúdený psychický stav dieťaťa, nakoľko v U. boli obnovené konania, kde otec
požaduje zverenie dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti, resp. návrat dieťaťa do U. bez ohľadu nato,

či s matkou alebo bez nej. Konštatuje sa, že maloletý si privykol na starostlivosť starých rodičov v
čase neprítomnosti matky, pretrváva nočná enuréza, niekedy sa pociká aj počas spánku v materskej
škole. Zo správy ďalej vyplýva, že je potrebné dieťaťu zabezpečovať maximálnu stabilitu v rámci
jestvujúceho rodinného prostredia, minimalizovať prenos emočnej záťaže na dieťa v podobe rozporu
medzi rodičmi najmä vyhnúť sa ďalším zásadným zmenám prostredia osôb, nakoľko dieťa v rannom

veku prešlo závažnými zmenami rodinného prostredia. Vzhľadom na potrebu pozitívneho osobnostného
a emocionálneho vývoja dieťaťa je potrebné intenzívny kontakt dieťaťa s matkou, ktorý je primeraný
veku, je potrebné akceptovať jeho vývinové potreby, ako aj potreby znásobené komplikovanou rodinnou
situáciou od ranného veku, kedy bola naštrbená bazálna istota a pocit bezpečia dieťaťa. Plán stretnutia
s otcom je potrebné uskutočňovať v pokojnom neutrálnom prostredí bez prenosu vzájomných konfliktov

rodičov na dieťa.

Z rozhodnutia o súdnej rozluke manželov súdu v Z. C. U. zo dňa 06.06.2014 pod č.k. 1394/11, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 14.10.2014 bolo zistené, že spoločný byt manželov bol prisúdený otcovi,ktorý bude v ňom spoločne žiť zo synom. Maloletý syn bol zverený do opatery sociálnych služieb
mesta G. H. S. U. a bude žiť u otca v byte manželov, matka ho môže navštevovať, matka je povinná
platiť výživné vo výške XXX € mesačne, pričom mimoriadne výdavky spojené z výživným vopred

dohodnuté medzi stranami budú znášané rovnakým dielom, takže každý z nich bude znášať 50%,
nevzniká povinnosť výživného medzi manželmi. V rozhodnutí sa konštatujú nezhody medzi rodičmi
maloletéhovyplývajúceajzichnezrelosti,akoajzoskutočnosti,žematkaodmietalasastaraťomanžela,
nepracovala, poverovala starostlivosťou o maloletého starých rodičov z otcovej strany. Situáciu zhoršil
otec maloletého, keď 18.07.2011 odniesol dieťa matke a zobral ho na neznáme miesto bez toho, aby

matke bol dostupný, vrátil sa až na nariadenie súdu. Nezhody v manželstve poznačili aj obavy otca o
útek matky s maloletým z U.. U otca nemôžu byť ospravedlňované pokusom o útek matky s dieťaťom
s poukázaním na mimoriadnu nezrelosť otca maloletého a biednu starosť o potreby maloletého. Náhle
odlúčenie od matky vo veku sotva jedného roka definitívne naštrbilo rodinnú rovnováhu. Okrem toho
došlo k silnému miešaniu sa oboch rodín manželov, predovšetkým zo strany rodičov pána S. I. do ich
života a rozhodnutí rodičov maloletého. Súd určil, že byt v U. bude užívať otec maloletého, kde bude

bývať spolu zo synom a konštatoval, že všetky spomenuté okolnosti silná konfliktná situácia, hlboko
nezrelý postoj preukázaný zo strany oboch rodičov odrádzajú od zverenia dieťaťa rodičom, či už do
spoločnej alebo výhradnej starostlivosti a súd v U. mal za to, že v najlepšom záujme dieťaťa je, aby bolo
zverené do starostlivosti sociálnych služieb mesta G. H. S. U.. Dieťa bude v domácom prostredí otca v
spoločnom byte manželov, ktoré právo k bytu bolo matke odvolané v priebehu súdneho procesu, keď

v ňom prestala bývať a utiekla do zahraničia. Matka slobodne môže maloletého navštevovať a keďže
je spôsobilá pracovať bude platiť výživné vo výške XXX € mesačne. Z obsahu rozsudku kancelárie
zmierovacieho sudcu v Z. C. bolo zistené, že matka maloletého je obžalovaná s trestných činov, nakoľko
urazila na cti a slušnosti otca maloletého tým, že mu povedala „ ty vieš len kradnúť deti, si ako nejaký X.
“, pričom ho silno udierala do chrbta až mu spôsobila pomliaždeniny chrbta, pričom liečenie vyžadovalo

7 dní, bol jej uložený trest XXX € okrem nahradenia nákladov výdavkov spojených s pripojením sa
k trestnému konaniu ako poškodená strana vo výške X.XXX €. Rozhodnutie je zo dňa 05.10.2014
matka bola obžalovaná 11.09.2011. Z prednesu právnych zástupcov účastníkov bolo zistené, že trestné
konanie vo veci únosu maloletého nie je ukončené, vo veci je stanovené pojednávanie na 12.12.2014.

Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika uznáva a dodržiava
všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie
medzinárodnoprávne záväzky.

Podľa čl. 1 písm. a/ Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí,

publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z.,
prijatého Haagskou konferenciou medzinárodného práva súkromného 25.10.1980, ktorý pre Slovenskú
republiku vstúpil v platnosť 1.2.2001 (ďalej len Dohovor) predmetom tohto dohovoru je zabezpečiť
okamžitý návrat detí neoprávnene premiestnených alebo zadržiavaných v niektorom zmluvnom štáte.

Podľa čl. 3 Dohovoru

Premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak
a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď
spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý

pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a
b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo
samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.

Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na

základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho
poriadku tohto štátu.

Podľa čl. 13 Dohovoru

Bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu
nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho
vrátením, preukáže, žea) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase
premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či
následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo

b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho
inak priviedol do neznesiteľnej situácie.
Justičnýalebosprávnyorgánmôžeodmietnuťnariadiťnávratdieťaťaajvtedy,akzistí,žedieťanesúhlasí
s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.

Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie
o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého
pobytu dieťaťa.

Podľačl.17preambulyNariadeniaRady(ES)č.2201/2003z27.11.2003osúdnejprávomociauznávaní
a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa

zrušuje nariadenie(ES) č. 1347/2000 , v prípadoch neoprávneného premiestnenia dieťaťa sa má bez
odkladu dosiahnuť návrat dieťaťa, a na tento účel by sa mal naďalej uplatňovať Haagsky dohovor z
25.októbra 1980 doplnený ustanoveniami tohto nariadenia, najmä čl. 11.

Podľa čl. 11 ods. 4 Nariadenia súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa podľa čl. 13 písm. b/ Haagskeho

dohovoru z roku 1980, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany
dieťaťa po jeho návrate.

Po zhodnotení vykonaného dokazovania odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa v danej
veci postupoval správne v zmysle predpisov záväzných pre Slovenskú republiku, vrátane Nariadenia

Rady ES 2201/13 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a
vo veciach rodičovských práv a povinností, Dohovoru č. 119/01 Z.z. o občianskoprávnych aspektoch
medzinárodných únosov detí, ktoré v spojení s článkom 1 ods. 2 Ústavy SR, ktoré majú prednosť
pred vnútroštátnymi predpismi. Odvolací súd nevyhovel odvolacím námietkam matky maloletého, že
obvyklým pobytom maloletého bolo Slovensko a v U. bola zadržiavaná protiprávne, keďže uvedené

v skutočnosti v konaní zistené neboli. Odvolací súd zameral a doplnil dokazovanie na zisťovanie
najlepšieho záujmu dieťaťa a zisťovanie opatrení na ochranu dieťaťa po jeho návrate ( § 11 ods. 4
Nariadenia Brusell II bis ). Odvolací súd primerané opatrenia posudzoval podľa rozhodnutia o rozluke
manželstva, ktoré sú najaktuálnejšie, preto návrh otca na doplnenie dokazovania na zisťovanie sociálnej
situácie v U. zamietol. Z uznesenia súdu v Z. C. zo dňa 06.06.2014 bolo zistené, že bola vyhlásená

rozluka manželstva, pričom v uvedenom rozhodnutí sa konštatuje konfliktná situácia medzi rodičmi,
ktorá k tejto rozluke viedla, spoločný byt bol prisúdený otcovi, ktorý bude žiť v tomto byte spoločne
so synom, maloletý syn sa zveruje do opatery sociálnych služieb mesta G. H. S. U., pričom matka
ho môže navštevovať a bude platiť výživné vo výške XXX €. Z uvedeného rozhodnutia mal odvolací
súd preukázané, že matka nemala vo veci právne zastúpenie, pretože obhajkyňa sa vzdala mandátu

25.11.2012. Uvedené rozhodnutie U. súdu, podľa názoru odvolacieho súdu nezabezpečuje dostatočné
primerané opatrenia na ochranu dieťaťa po jeho návrate aj s poukazom na správu o šetrení pomerov
maloletého a stanovisko kolízneho opatrovníka ako aj správu Pracoviska klinickej psychológie v R.. Zo
spisu je nesporné, že dieťa od veku 2 rokov žije na Slovensku, kde sa učilo rozprávať, za svoj materinský
jazyk považuje slovenský jazyk, iný neovláda, svojim vnímaním považuje za svoj domov bydlisko matky,

keďže iný domov nepozná, je začlenený do materskej školy na Slovensku tu si vytvorilo väzby na svojich
kamarátov a príbuzných. Z obsahu správy tiež vyplýva, že maloletý je veselý, komunikatívny a cíti sa
na Slovensku dobre. Aj keď treba konštatovať, že uvedený stav vytvorila matka a v zmysle uvedeného
boli splnené podmienky uvedené v článku 1, 3 Dohovoru na nariadenie návratu, odvolací súd prihliadol
na záujem maloletého dieťaťa, ktorý aj vo vzťahu k jednotlivým článkom Dohovoru vyhodnotil prospech

dieťaťa, ktorý po vykonaných dôkazoch prevážil nad záujmom otca domáhajúceho sa nariadenia
návratu. Otec namietal, že v uvedenom matku po účinne podporovali Slovenské súdy, s touto námietkou
sa odvolací súd nestotožnil, pretože povinnosťou súdu je dodržiavať procesné predpisy, ako aj názorom
Najvyššieho súdu SR je odvolací súd viazaný. Odvolací súd poukazuje aj na judikatúru Ústavného
súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva. Článok 13 Dohovoru upravuje prípady, kedy justičný

orgán nemusí výnimočne nariadiť návrat dieťaťa neoprávnene premiestneného do iného zmluvného
štátu. Justičný orgán môže urobiť tak aj vtedy, ak existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa
vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Skutočnosť,
že dieťa sa adaptovalo na nové prostredie, ako aj skutočnosť, že by malo dieťa bývať odlúčene odmatky, keďže matka má zabezpečené bývanie na inom mieste, viazanosť dieťaťa na matku, by pre dieťa
predstavovalo vážne riziko pre jeho ďalší vývoj a predstavuje hrozbu, že by bolo dieťa vystavené fyzickej
alebo duševnej ujme a mohlo by sa dostať do neznesiteľnej situácie. Odvolací súd upustil od výsluchu

maloletého, ktorý vzhľadom na vek rozumovú vyspelosť sa k veci nevedel vyjadriť, pričom vychádzal zo
zistení kolízneho opatrovníka, kde maloletý uvedenú otázku nevedel posúdiť. Možno súhlasiť s názorom
právnej zástupkyne otca, že dieťa má právo na výchovu zo strany obidvoch rodičov. Pod týmto právom
sa myslí výchova dieťaťa v pokojnom a láskyplnom prostredí, kde nebude zaťahované do konfliktov
medzi rodičmi, ak uvedený spôsob výchovy nie je možné je potrebné, aby bol zabezpečený kontakt toho

rodiča s dieťaťom, u ktorého dieťa nie je. Uvedené sa matka snaží zabezpečovať stretávaním sa dieťaťa
s otcom pokiaľ o to požiada, ako aj elektronickou formou.

Záujemdieťaťamábyťprvoradýmhľadiskomprirozhodovaníovšetkýchveciachdieťaťa.Zdokazovania
vyplýva, že dieťa bolo premiestnené v čase, keď malo 2 roky, k miestu obvyklého pobytu nemá citové
ani sociálne väzby, neovláda jazyk. Na Slovensku je 2 roky a za svoj domov považuje Slovensko.

Nie je v záujme dieťaťa, aby bývalo odlúčené od matky, naviac v prostredí, ktoré je pre neho nové a
nepozná ho. Jeho kontakty s otcom sú občasné, naopak citová väzba na matkou, ktorá je v tomto veku
prirodzená a potrebná, je natoľko intenzívna, že oddelené bývanie maloletého od matky by jednoznačne
tak maloletému dieťaťu spôsobilo duševnú traumu. Rodičia vzhľadom na vyslovenú rozluku, bývať spolu
nemôžu. Vylučujú to aj ich vzájomné vzťahy, ktoré boli v rozhodnutí o rozluke označené ako napäté.

Dieťa podľa priložených posudkov nemá byť zaťahované do sporov rodičov a žiť v napätí. Pobyt
matky, ktorá by mala maloletého sprevádzať sa javí ako neistý, keď bývanie v dome pre slobodné
matky nepovažuje odvolací súd za dôstojné. Skutočnosť, že matka nemá v U. zamestnanie možno tiež
vyhodnotiť v neprospech maloletého, pretože matka by nemala prostriedky na úhradu svojich potrieb a
hlavne na úhradu výživného. V takomto prípade by nemohla žiť v blízkosti maloletého, čo by maloletý

J. zle znášal. Sporná sa javí aj beztrestnosť matky, nemožno sa uspokojiť s tvrdením, že matke hrozí
„ len podmienečné odsúdenie “, keď trestnú zodpovednosť matky nemá v kompetencii odvolací súd
posudzovať ani ovplyvňovať. Odvolací súd konštatuje, že neboli splnené materiálne podmienky na
návrat maloletého a už vôbec nie podmienky citových a sociálnych potrieb maloletého vyplývajúcich
z naviazanosti na matku a skutočnosť, že dieťa sa začlenilo do sociálneho i rodinného prostredia na

Slovensku. Nízky vek maloletého a dĺžka pobytu na Slovensku, kde sa maloletý integroval, neumožňuje
vyhovieť návrhu otca a nie je v súlade s najlepším záujmom dieťaťa.

Odvolací súd po vyhodnotení jednotlivých dôkazov samostatne, ako aj vo vzájomných súvislostiach
ustálil, že v danom prípade sú splnené podmienky upravené v článku 13 písm. b/ Dohovoru, keďže

existuje vážne nebezpečenstvo, že by návrat maloletého J. by vystavil fyzickej alebo duševnej
ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie a v konaní nebolo preukázané dostatočným
spôsobom, že pre prípad nariadenia návratu maloletého boli prijaté účinné opatrenia znamenajúce
jednak možnosť beztrestného návratu matky spoločne s dieťaťom, ale i zabezpečenia dostatočných
sociálnych podmienok pre matku dieťa, kde by mohli spokojne a na dôstojnej úrovni žiť.

Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p..

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s § 224 ods. 2
O.s.p.. Odvolací súd je toho názoru, že i keď dané konanie konaniu návrhu zároveň konaniu starostlivosti

súdom maloleté deti, ktorých treba pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať a použiť ust. § 146 ods.
1 písm. a) O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.