Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. september 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113225859
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Miskolczyová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:1113225859.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobcu: T.. M. B.,

G.. XX.XX.XXXX, Z.P. XX, C., zastúpeného advokátskou kanceláriou MST PARTNERS, s.r.o., Zámocké
schody 2/A, Bratislava, IČO 36861545, proti žalovanému: T.. M. Q., G.. XX.X.XXXX, K. XX, C., o
zaplatenie 26.200 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 27.000 eur s 25% úrokom ročne od 29.6.2012 do 28.6.2013
a s úrokmi z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 27.000 eur od 29.6.2013 do zaplatenia a
nahradiť na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 3.797,11 eur pozostávajúce zo
súdneho poplatku 1.572 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 2.225,11 eur, všetko do troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 31.7.2013 domáhal od žalovaného vrátenia sumy
vo výške 26.200 eur s 25% úrokom ročne zo sumy 27.000 eur od 29.6.2012 do 28.6.2013 a s 8,5%
úrokmi z omeškania ročne zo sumy 26.200 eur od 29.6.2013 do zaplatenia. Taktiež požadoval priznať
náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 29.6.2012 poskytol žalovanému pôžičku
vo výške 27.000 eur na obdobie 1 roka so splatnosťou 28.6.2013 s dojednaným úrokom 25% ročne, z
čoho žalovaný zaplatil iba 800 eur.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz zo dňa 12.8.2013 sp.zn. 26Ro/209/2013, voči ktorému žalovaný podal

odpor s odôvodnením, že je pravdou, že so žalobcom uzavrel uvedenú zmluvu, ale žalobca mu sumu
27.000 eur doposiaľ neposkytol a že nie je pravda, že zaplatil z istiny pôžičky 800 eur. Žalobca ním
tvrdené skutočnosti nepreukázal.

Žalobca k odporu uviedol, že v bode 3.1 zmluvy o pôžičke sa doslova uvádza, že veriteľ odovzdá peniaze
v sume 27.000 eur dlžníkovi pri podpise tejto zmluvy. Uvedený bod slúži o.i. aj ako potvrdenie o prevzatí
finančných prostriedkov a toto prevzatie potvrdzuje aj emailová komunikácia účastníkov. Žalovaný v
odpore uviedol, že 800 eur nezaslal, žalobca rozšíril návrh o zaplatenie 800 eur s prísl.

Uznesením zo dňa 23.4.2014 súd pripustil zmenu návrhu v znení, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 27.000 eur spolu s 25% úrokom ročne od 29.6.2012 do 28.6.2013 a s 8,5 % úrokom z
omeškania ročne od 29.6.2013 do zaplatenia.

V priebehu konania žalobca upresnil, že dňa 18.5.2006 mu bankovým prevodom žalobca vyplatil
žalovanému 100 000 Sk. Taktiež dňa 19.5.2006 vo výške 100 000 Sk, 20.5.2006 100 000 Sk a 22.5.2006
15 000 Sk, pričom 22.5.2006 uzavreli zmluvu o poskytnutí pôžičky vo výške 315.000 Sk, kde boladohodnutá splatnosť 21.5.2007 a úrok 25%, ktorý vyčíslili v sume 2.607 s tým, že ústna dohoda bola v
tom, že bude vyplatený úrok znížený o daň z príjmu vo výške 19%, t. j. 2.112 eur. Celková suma v deň
splatnosti bola 12.568 eur, pozostávajúca z istiny vo výške 10.456 eur (315.000 Sk) a úroku zníženého

o daň z príjmu. 23.5.2007 opäť žalobca žalovanému poskytol titulom pôžičky 21.213 Sk a dňa 25.5.2007
bola vlastne uzavretá písomná zmluva o pôžičke, pričom v skutočnosti išlo o predloženie splatnosti už
poskytnutej pôžičky s navýšením o 21.213 Sk, teda v celkovej sume 400. 000 Sk a bola dohodnutá
splatnosť 24.5.2008 a opätovne bol dojednaný úrok vo výške 25% znížený o daň z príjmu 19%, čiže
celková dlžná suma v deň splatnosti mala byť 15.960 eur, z toho istina 13.272 eur (400. 000 Sk) a úrok

2.688 eur (úrok pred znížením o daň z príjmu bol vo výške 3.318 eur). Dňa 20.5.2008 opäť žalobca
poskytol žalovanému sumu 99.000 Sk. Bola ústne dojednaná dohoda o predĺžení splatnosti pôžičky už
aj s navýšením o tých 99 000 Sk a bola dohodnutá splatnosť 29.5.2009 a opäť úrok vo výške 25% aj so
znížením o daň z príjmu, čiže v deň splatnosti mala byť vrátená suma 23.124 eur, z toho istina 19.230
eur (579.594 Sk) a úrok 3.885 eur, pričom pred jeho znížením bol vo výške 4.797 eur. 24.5.2009 opäť
účastníci uzavreli ústnu dohodu o predĺžení splatnosti pôžičky do 23.5.2010 a za rovnakých podmienok

ako predtým, čiže ku dňu splatnosti mala byť vrátená 27.794 eur aj s istinou vo výške 23.124 eur
(696.634 Sk), pričom k nej mal byť pripočítaný vlastne už aj úrok, ktorý mal byť vyplatený na základe
predchádzajúcej dohody a ďalej súčasťou tejto sumy 27.794 eur bol aj úrok znížený o daň z príjmu
vo výške 4.670 eur (pred znížením vo výške 5.765 eur). Dňa 15.6.2010 bankovým prevodom žalovaný
vyplatil žalobcovi 1.000 eur a dňa 1.7.2010 tiež 1.000 eur. Dňa 24.5.2010 ústne uzavreli dohodu o

predĺžení splatnosti so znížením istiny o splatených 2.000 eur, pričom splatnosť bola dohodnutá na
23.5.2011 a k uvedenému dňu mala byť vrátená suma 31.518 eur pozostávajúca z istiny vo výške 25.794
eur (770.070 Sk) a úrok znížený o daň z príjmu vo výške 5.209 eur (úrok pred znížením bol vo výške
7.067 eur). Dňa 27.6.2011 opäť bankovým prevodom žalovaný vyplatil žalobcovi 3.000 eur a 28.6.2011
2.000 eur. 29.6.2011 účastníci uzavreli ústnu dohodu o predĺžení splatnosti pôžičky so znížením istiny

o splatených 5.000 eur s dojednaním splatnosti na 28.6.2012, ku ktorému dátumu mala byť vlastne
za rovnakých podmienok ako predtým vrátená celková dlžná suma 31.888 eur, pozostávajúca z istiny
vo výške 26.518 eur, t.j. 798.888 Sk a z úroku zníženého o daň z príjmu 5.370 eur, pričom úrok pred
znížením bol vo výške 6.630 eur. Dňa 29.6.2012 uzavreli účastníci písomnú zmluvu o pôžičke, pričom
reálne išlo o predĺženie splatnosti pôžičky so znížením istiny o splatených 4.880 eur, bola dojednaná

splatnosť 28.6.2013 a opätovne úrok 25% so znížením o daň z príjmu, čiže k uvedenému dátumu
splatnosti mala byť vyplatená suma 32.453 eur pozostávajúca z istiny 27.000 eur (813.402 Sk) a
zníženého úroku o daň z príjmu vo výške 5.453 eur (úrok pred znížením predstavoval sumu 6.732 eur).
Následne 4.888 eur žalovaný žalobcovi uhradil už aj s úrokmi navyše a to v platbách realizovaných
bankovým prevodom dňa 20.7.2012 vo výške 1.000 eur, 27.7.2012 vo výške 1.005 eur, 9.8.2012 vo

výške 300 eur, 6.9.2012 vo výške 1.000 eur, 7.9.2012 950 eur, 11.9.2012 vo výške 750 eur a 17.9.2012
vo výške 130 eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov -
zmluva o pôžičke uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 29.6.2012, výzva na zaplatenie dlhu žalobcu
adresovaná žalovanému z 1.7.2013, výtisk emailovej elektronickej komunikácie medzi účastníkmi

konania od 10.9.2012 do 11.12.2013, výpisy z účtu žalobcu za obdobie od 15.5.2006 do 9.2.2012,
prehľad tabuliek žalobcu, návrhy zmluvy o pôžičke uzavretá medzi účastníkmi konania s opravovaným
dátumom 24.4.2011 a ďalšej bez dátumu s lehotou splatnosti pôžičky do 24.5.2008, potvrdenia o
uskutočnení prevodu - duplikáty vystavené Mbankou 14.8.2014 pre žalobcu ako príkazcu a zistil
nasledovný skutkový stav veci:

Žalobca v konaní vypovedal, že so žalovaným uzatvoril v roku 2006 ústnu dohodu o pôžičke a táto bola
realizovaná tým spôsobom, že aby mu žalobca mohol poskytnúť pôžičku, tak si z Tatrabanky zobral úver
na 380.000 Sk vzhľadom na to, že úrok, ktorý mu žalovaný poskytol, bol vyšší ako ten, ktorý dostal v
banke, čiže bral to ako nejaké sporenie. Z toho 315.000 Sk previedol na účet žalovaného v Tatrabanke,
o čom má aj doklad. Táto pôžička bola uzatvorená na rok s tým, že na prípadnom predĺžení splatnosti

pôžičky sa dohodnú ústne alebo písomne. V roku 2007 už teda k takému predĺženiu prišlo a tá existuje.
Takto sa to postupne dialo až do posledného roka s tým, že boli tam rôzne obmeny, niekedy doložil
ďalší vklad a v iných rokoch zas niečo vybral. Neskôr to viedli v eurách a v roku 2012 sme to zaokrúhlili
na tých 27.000 eur. Po uplynutí posledného predĺženia sa v priebehu roku 2013 žalobca rozhodol, že
ukončím toto predlžovanie a požiada o splatenie celej pôžičky. Toto avizoval žalovanému v apríli alebo

v máji, má o tom mail, a k tomu plneniu ale nedošlo. Keď som videl, že s týmto sú problémy, tak a to
snažil riešiť tak, ako celú pôžičku - v podstate kamarátsky a hľadať nejaké riešenia, na jeseň dokoncapripravili dohodu o tých splátkach, čiže bolo tam vyhlásenie o uznaní dlhu a dohoda o urovnaní aj s
konkrétnym splátkovým kalendárom, ale nakoniec sa nič nepodpísalo. Žalovaný to argumentoval tým,
že nie je schopný začať splácať a že k nejakým prvým peniazom sa dostane až začiatkom roka 2014.

Žalobca vidiac jeho neochotu, podal žalobu. Tých 800 eur, ktoré mu došli na účet z istého občianskeho
združenia, vzhľadom na to, že žalovaný má nejakú činnosť spojenú s občianskymi združeniami, tak
predpokladal, že to je platba od neho. Napriek tomu, že mu o tom písal v maili, žalovaný túto platbu
poprel, tak to zrejme on nezaplatil. Pôvodná suma 315.000 Sk sa navyšovala o dohodnuté úroky, tie
sa pripočítavali k istine do ďalšieho roka. Išlo o úroky obdobné napríklad kreditnej karte. Keby žalovaný

nenavrhol taký úrok, tak by to pre žalobcu nebolo zaujímavé. Veril žalovanému, mal predstavu o tom, na
čo ich používa, že môže produkovať takéto zisky, konkrétne malo ísť o činnosť spojenú s obchodovaním
na akciových trhoch. Ústna dohoda znela tak, že žalovaný vlastne zisky - úroky, ktoré žalobca na základe
toho bude mať, ešte zdaní - očistí od dane zo zisku a do ďalšieho roka sa pripíše už len čistý zisk.
Žalobca v roku 2007 vybral ešte ďalší úver od Tatrabanky v hodnote 100.000 Sk, ktoré pridal k istine.
Oni sa dostali do hodnoty pôžičky v roku 2008. A potom zas v ďalších rokoch postupne si vyberal v roku

2009 5.000 eur, v roku 2010 a 2011, to znamená, že na konci splatnosti pôžičky, ktorá v roku 2009 začala
24.5. a končila v roku 2010 23.5. tak ku tomu dátumu, koncu tej periódy mu žalovaný zaplatil 2.000 eur. K
tomu má tiež výpis z účtu ako dôkaz, v roku 2009. Potom v roku 2010 to bolo 5.000 a takisto v roku 2011
na rok 2012, čiže z tej pôžičky mu žalovaný priebežne vyplatil dokopy 12.000 eur a zostatok je 27.000
eur na začiatku periódy v roku 2012 a tá končila v roku 2013. Splatnosť sa predlžovala už písomne,

čiže ku každému roku má akoby zmluvu o pôžičke, kde sa píše o tom, že veriteľ odovzdá peniaze v
hodnote, ktoré práve v tom danom roku boli istinou tej pôžičky a dlžník sa zase zaväzuje do daného
dátumu vrátiť tú istinu aj s úrokmi späť veriteľovi. Reálne by prišlo k tomu, že by žalovaný žalobcovi na
konci toho prvého roku tie peniaze vrátil a znova by žalobca žalovanému poskytol novú pôžičku, ale oni
robili to, že predlžovali splatnosť tej prvej pôžičky tými zmluvami o pôžičke. Tento spôsob predlžovania

splatnosti a navyšovania tej aktuálnej sumy vymyslel žalovaný. Žalobca mu dôveroval v tom, že tie
peniaze má a nežiadal ho, aby mu ich poslal na účet, lebo som reálne videl, že ich má. Žalovaný mu
navrhol niečo také, že v Amerike má nejaký brokerský účet, kde mu dá prístup, aby žalobca videl, čo sa
s jeho peniazmi deje. Napokon sa tak nestalo. Žalobca to začal považovať za trocha rizikovú investíciu
a navyše potreboval peniaze. V písomnej zmluve účastníkov (ako je uvedená v jeho rozpise pod č. 7) zo

dňa 29.6.2012 je uvedená suma 27.000 eur so znížením istiny o 4.888 eur, ktoré mal žalovaný zaplatiť
až následne, pretože žalovaný ho v ten deň uisťoval, že tých 4.888 eur mu určite uhradí v najbližších
dňoch, čiže vyrátali úroky z omeškania ku tomu dňu, ako keby ich vrátil, avšak v skutočnosti ich vrátil až
neskôr, preto ich aj vrátil vo výške asi o 255 eur vyššej, keďže sa tam pripočítali úroky až do dňa, kedy
boli peniaze reálne vrátené. Tomu zodpovedá aj emailová korešpondencia. Zmluva, ktorú predkladal z

24.4.2011, ktorá bola aj opravovaná a nie je podpísaná, vlastne ani nebola nakoniec skutočne uzavretá.
V rámci jednaní to bolo vyplnené, ale napokon došlo k inej dohode.

Žalobca zároveň do spisu predložil prehľad ako sa navyšovala suma, ktorá sa premietla do poslednej
zmluvy o pôžičke. Podľa zmlúv o pôžičke, výpisov z účtu žalobcu a potvrdení uskutočnenia prevodu
žalobca bankovým prevodom 18.5.2006 vyplatil žalovanému 100.000 Sk. Taktiež dňa 19.5.2006 vo

výške 100.000 Sk, 20.5.2006 100.000 Sk a 22.5.2006 15.000 Sk, pričom 22.5.2006 písomne uzavreli
zmluvu o poskytnutí pôžičky vo výške 315.000 Sk s tým, že bola dohodnutá splatnosť 21.5.2007 a
úrok 25%. Podľa tvrdenia žalobcu ku dňu splatnosti pôžičky účastníci vyčíslili úrok v sume 2.607 eur,
znížili ho o daň z príjmu vo výške 19% na 2.112 eur, teda celková suma dlhu v deň splatnosti bola
12.568 eur, pozostávajúca z istiny vo výške 10.456 eur (315.000 Sk) a úroku zníženého o daň z príjmu.

Dňa 23.5.2007 opäť žalobca žalovanému poskytol titulom pôžičky 21.213 Sk a dňa 25.5.2007 účastníci
uzavreli písomná zmluva o pôžičke na sumu 400.000 Sk, v ktorej bola dohodnutá splatnosť 24.5.2008
a opätovne bol dojednaný úrok vo výške 25%. Dňa 20.5.2008 opäť žalobca poskytol žalovanému
sumu 99.000 Sk. Dňa 29.6.2012 uzavreli účastníci písomnú zmluvu o pôžičke, pričom bola dojednaná
splatnosť 28.6.2013 a opätovne úrok 25%. Dňa 15.6.2010 bankovým prevodom žalovaný vyplatil

žalobcovi 1.000 eur a dňa 1.7.2010 tiež 1.000 eur. Dňa 27.6.2011 opäť bankovým prevodom žalovaný
vyplatil žalobcovi 3.000 eur a 28.6.2011 2.000 eur. Žalovaný žalobcovi uhradil v platbách realizovaných
bankovým prevodom dňa 20.7.2012 1.000 eur, 27.7.2012 vo výške 1.005 eur, 9.8.2012 vo výške 300
eur, 6.9.2012 vo výške 1.000 eur, 7.9.2012 vo výške 950 eur, 11.9.2012 vo výške 750 eur a 17.9.2012
vo výške 130 eur.

Z emailovej komunikácie účastníkov súd zistil, že žalovaný nároky žalobcu nenamieta, len potrebuje
čas na získanie peňazí.Podľa § 657 Obč. zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Obč. zák. pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 35 ods. 2 Obč. zák. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s
jazykovým prejavom.

Podľa § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41a ods. 1 Obč. zák. ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je

platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

Podľa § 41a ods. 2 Obč. zák. ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon,
ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho
úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Podľa § 570 ods. 1 Obč. zák. ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým

záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.

Podľa § 570 ods. 2 Obč. zák. ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o
zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný záväzok.

Podľa § 571 Obč. zák. doterajší záväzok sa pokladá za nahradený iba v rozsahu, ktorý nepochybne
vyplýva z dohody o novom záväzku.

Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani
v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak
ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2009 výška úrokov z omeškania
je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca bankovým prevodom titulom ústne

dojednanej pôžičky dňa 18.5.2006 vyplatil žalovanému 100.000 Sk, dňa 19.5.2006 100.000 Sk,
20.5.2006 100.000 Sk a 22.5.2006 15.000 Sk. Následne účastníci dňa 22.5.2006 písomne uzavreli
zmluvu o poskytnutí pôžičky vo výške 315.000 Sk s dohodnutou dobou splatnosti 21.5.2007 a úrokom
25% ročne. Aj keď v uvedený deň nedošlo k odovzdaniu celej sumy peňazí, súd podľa obsahu posúdil
uvedenú zmluvu ako nováciu záväzku zo skôr účastníkmi uzavretých ústnych zmlúv o pôžičke. Ku dňu

splatnosti pôžičky účastníci vyčíslili úrok v sume 2.607 eur, znížili ho o daň z príjmu vo výške 19% na
2.112 eur, teda celková suma dlhu v deň splatnosti bola 12.568 eur, pozostávajúca z istiny vo výške
10.456 eur (315.000 Sk) a úroku zníženého o daň z príjmu. Dňa 23.5.2007 opäť žalobca žalovanému
poskytol titulom ústnej pôžičky 21.213 Sk a dňa 25.5.2007 účastníci uzavreli písomnú zmluvu o pôžičke
na sumu 400.000 Sk, v ktorej bola dohodnutá splatnosť 24.5.2008 a opätovne bol dojednaný úrok vo

výške 25%. Podľa obsahu zmluvy a vôle účastníkov uvedená zmluva mala byť nováciou záväzkov zo
skôr uzavretých vyššie uvedených zmlúv o pôžičke, pričom bol dojednaný neskorší dátum ich splatnosti.
Následne dňa 20.5.2008 opäť žalobca titulom ústne uzavretej pôžičky poskytol žalovanému sumu
99.000 Sk s dojednaním ročnej doby splatnosti a úroku vo výške 25% aj so znížením o daň z príjmu. Dňa
24.5.2009 účastníci uzavreli ústnu dohodu o predĺžení splatnosti pôžičky do 23.5.2010. Dňa 15.6.2010

bankovým prevodom žalovaný vyplatil žalobcovi časť dlhu vo výške 1.000 eur a dňa 1.7.2010 tiež 1.000
eur. Dňa 24.5.2010 účastníci ústne uzavreli dohodu o predĺžení splatnosti pôžičky so znížením istiny o
splatených 2.000 eur, pričom splatnosť bola dohodnutá na 23.5.2011. Dňa 27.6.2011 opäť bankovým
prevodom žalovaný vrátil žalobcovi 3.000 eur a 28.6.2011 2.000 eur. Dňa 29.6.2011 účastníci uzavreliústnu dohodu o predĺžení splatnosti pôžičky so znížením istiny o splatených 5.000 eur s dojednaním
splatnostina28.6.2012.Dňa29.6.2012,kuktorémudátumumalabyťpodľavýpočtovúčastníkovvrátená
celková dlžná suma 31.888 eur, pozostávajúca z istiny vo výške 26.518 eur a z úroku zníženého o

daň z príjmu 5.370 eur, uzavreli účastníci písomnú zmluvu o pôžičke, pričom podľa obsahu zmluvy
a vôle účastníkov uvedená zmluva mala byť nováciou záväzkov zo skôr uzavretých vyššie uvedených
zmlúv o pôžičke, kde bola uvedená iba istina v sume 27.000 eur, pričom bol dojednaný dátum splatnosti
- 28.6.2013 a úrok 25% ročne. Žalovaný žalobcovi uhradil bankovým prevodom dňa 20.7.2012 1.000
eur, 27.7.2012 1.005 eur, 9.8.2012 300 eur, 6.9.2012 1.000 eur, 7.9.2012 950 eur, 11.9.2012 750 eur

a 17.9.2012 130 eur ako úroky z predchádzajúcich zmlúv o pôžičke, ktoré neboli zahrnutá do zmluvy z
29.6.2012. Nakoľko žalovaný nesplnil svoj záväzok z 29.6.2012 riadne a včas, dostal sa o do omeškania
a žalobcovi vzniklo právo aj na úroky z omeškania vo výške o osem percentuálnych bodov vyššej
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Základná úroková sadzba NBS k 29.6.2013 bola vo výške 0,5 %, čiže po navýšení
o osem percent výška úrokov z omeškania predstavuje 8,5%. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 27.000 eur s dojednaným úrokom vo výške 25% ročne
zo sumy 27.000 eur od 29.6.2012 do 28.6.2013 ako žiadal žalobca aj s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne
zo sumy 27.000 eur od 29.6.2013 do zaplatenia.

Podľa § 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania
rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola
prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju

advokátovi.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešného žalovaného
nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu účelne vynaložené trovy konania. Tie pozostávajú
zo zaplateného súdneho poplatku v sume 1.572 eur z návrhu na začatie konania a z trov právneho
zastúpenia právnym zástupcom v súlade s § 10 ods. 1, 13a ods. 1 a 4, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky

MS č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v z.n.p. za
2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, žaloba) po 419,94 eur (z hodnoty sporu 26.200
eur), za 2 úkony právnej služby (účasť na pojednávaniach dňa 3.7.2014 a 4.9.2014) po 436,54 eur (už
z hodnoty sporu 27.000 eur) a za 1 úkon právnej služby (účasť na pojednávaní 13.5.2014, kedy bolo
pojednávanie odročené bez prejednania veci) vo výške 109,14 eur + 4 x režijný paušál 8,04 eur a 20%

DPH z 1854,26 eur, spolu trovy 3.797,11 eur.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2 a 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a exekučnom poriadku.