Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. máj 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 3C/27/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812201309
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8812201309.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci navrhovateľa:

H. L., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XX, zast.: h&h PARTNERS, advokátska kancelária, Hlavná 71,
Košice proti žalovaným: 1/ SAD Humenné, a.s., Fidlikova 1, Humenné, IČO: 36 477 508, zast.: JUDr.
Františkom Svatuškom, advokátom, AK Humenné, Kukorelliho 1505/52, za účasti vedľajšej účastníčky:
KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441
o náhradu nemajetkovej ujmy t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.150,-Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

V konaní vedenom na Okresnom súde Vranov n.T., pod č.k. 3C/226/2009 sa žalobca H. L., spolu

so žalobcom P. L., domáhali o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, každý z nich po 4.150,- Eur
proti žalovaným 1/ a 2/ z toho dôvodu, že dňa 11.9.2006 asi o 7:15 hod., došlo k dopravnej nehode,
pri ktorej zomrel U. L., nar. 6.9.1946, bytom X. XX a to takým spôsobom, že do osobného vozidla,
ktoré viedol nebohý U. L., zozadu narazil autobus, ktorého prevádzateľom bol žalovaný 1/. Priamym
vinníkom dopravnej nehody bol žalovaný 2/, ktorý bol v čase nehody zamestnancom žalovaného 1/.
Žalovaný 2/ bol rozsudkom Okresného súdu Vranov n.T. sp. zn.: 2T 138/2006, právoplatne odsúdený.
V písomnej žalobe poukázali, že v danom prípade došlo k neoprávnenému zásahu do súkromia
žalobcu, chráneného ustanovením § 11 OZ, ktorého súčasťou je i rodinný život, kedy z objektívneho

pohľadu je strana jedného z členov tohto spoločenstva úplne neodčiniteľnou ujmou, ktorá postihuje
zostávajúcich členov, takže náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch, podľa § 13 ods. 2 OZ je i pri
vedomí neodčiniteľnosti zásahu, adekvátnym prostriedkom obrany vo vzťahu k nemu. Poukázali na
to, že sú synmi nebohého, spolu s matkou Y. L., žili spoločne s nebohým od narodenia až do jeho
smrti v spoločnej domácnosti, v rodinnom dome, postavenom svojpomocne. Za uvedený čas sa medzi
žalobcami a nebohým vytvorili silné dlhoročné, harmonické, emotívne, ale aj pevné sociálne väzby, ktoré
prehlbovali vzájomné harmonické vzťahy medzi zosnulým a jeho synmi - žalobcami. Žalobcovia sa spolu

s nebohým U. L. spoločne tešili, že zosnulému otcovi, ktorý ich vychoval až do dospelosti po dovŕšení
dôchodkového veku, spríjemnia jeseň života a robili si plány ako ju spoločne strávia. Nebohý U. L. bol
vášnivým rybárom, preto žalobca H. L. zadovážil chatu pri vodnej nádrži Domaša, kde spoločne s bratom
a otcom sa plánovali rekreovať a venovať sa rybárčeniu. Udalosť násilnej smrti zosnulého U. L. zasiahla
súkromný a rodinný život oboch žalobcov. Obaja sa museli postarať aj o matku Y. L., ktorá v súvislosti
s úmrtím nebohého U. L., začala mať vážne zdravotné problémy. Žalobcovia 1/ a 2/ poukázali na § 13
ods. 1, 2, 3 OZ, pokiaľ sa týka náhrady nemajetkovej ujmy s tým, že ako žalovaných označovali jednak

žalovaného 1/ ako prevádzateľa dopravného prostriedku, s ktorým bol žalovaný 2/ naviac v pracovnompomereažalovaného2/ztohodôvodu,žespôsobilakovodičsmrťnebohéhoU.L.,začobolprávoplatne
odsúdený.

Pokiaľ sa týka výšky uplatnených nárokov na náhradu nemajetkovej ujmy, tak poukazovali žalobcovia

1/ a 2/ na doterajšiu prax súdov, tak v SR ako aj v ČR, kde súdy priznávali náhradu škody,
spočívajúcej v nemajetkovej ujme, kde zohľadňovali tú skutočnosť, že smrť človeka je ujmou nezvratnou
a nenahraditeľňou ako pre neho samého, tak i pre neho blízke osoby a tomu by mala byť prispôsobená
i výška súdom priznanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.12.2009 na čl. 45 v spise 3C/226/2009 uviedol, že
žiada žalobu proti žalovanému 1/ z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie zamietnuť. Poukazoval na tú

skutočnosť, že podľa § 427 OZ sa zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel
posudzuje len vtedy, ak je škoda vyvolaná osobitnou prevádzkou dopravného prostriedku a nie vtedy, ak
bola spôsobená porušením právnej povinnosti, v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku, ale
nebolavyvolanápovahoutohtoprostriedku.Žalovaný1/poukázalnato,žepriamezavineniežalovaného
2/, vodiča dopravného prostriedku, bolo preukázané v konaní pred Okresným súdom Vranov n.T., kde

bol žalovaný 2/ právoplatne odsúdení. Vzhľadom k tomu, že k dopravnej nehode a jej následkom
došlo výlučne protiprávnym konaním žalovaného 2/ pod vplyvom alkoholických nápojov, ktoré konanie
žalovaný 1/ nemohol objektívne ovplyvniť a ani tomu pri vynaložení všetkého úsilia zabrániť, uplatnený
nárok nemožno od žalovaného 1/ riadne žiadať.

Žalovaný 2/ vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.12.2009 na čl. 42 - 44 v spise

3C/226/2009 uviedol, že svoj čin neurobil úmyselne. Stal sa pri dopravnej nehode dňa 11.9.2006 a keby
nemal zostatkový alkohol v dychu, určite by celá vec dopadla inak. Poukazoval na to, že brzdový účinok
bŕzd v autobuse bol slabý a nemohol tento autobus ubrzdiť. Je zamestnancom SAD Humenné a myslí si,
že autobus mal byť podrobený na ďalšiu expertízu zo strany technického stavu motorového vozidla. To,
čo sa stalo oľutoval a aj on sám mal v súvislosti s nehodou zdravotné problémy. Pred jazdou alkoholické

nápojenepožíval.ZrozsudkuOkresnéhosúduVranovn.T.sp.zn.:2T/138/2006jednoznačnevyplýva,že
za škodu zodpovedá SAD Humenné, ktorá ako prevádzateľ motorového vozidla objektívne zodpovedá
za škodu svojich zamestnancov. Ďalej poukázal na § 101 OZ na 3-ročnú premlčaciu dobu. Ďalej
poukazoval aj na neprimeranosť uplatnených nárokov nemajetkovej ujmy.

Žalovaný 2/ v ďalšom vyjadrení k žalobe na čl. 65 v spise 3C/226/2009 okrem iného poukázal aj na spis

Okresného súdu Vranov n.T. sp. zn.: 5C/57/2010. Ďalej popisoval okolnosti dopravnej nehody s tým,
že túto nezavinil.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že zástupca žalovaného 2/ písomným podaním zo dňa 2.3.2010
požiadal súd o pribratie do konania ako vedľajšieho účastníka KOOPERATÍVU poisťovňu, a.s. s tým, že
súd uznesením zo dňa 30.4.2010 pripustil do konania na strane žalovaného ako vedľajšieho účastníka

KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Bratislava.

V priebehu konania č.k. 3C/226/2009 došlo k úmrtiu žalobcu 1/ P. L. a v tejto súvislosti zástupca žalobcu
2/ písomným podaním zo dňa 14.3.2011, oznámil súdu, že mení žalobný petit tak, že žiada, aby žalovaní
1/ a 2/ spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatili žalobcovi 4.150,-- Eur ako
aj trovy konania.

Vzhľadom na tieto skutočnosti súd uznesením zo dňa 6.10.2011 konanie, pokiaľ sa týka žaloby žalobcu
1/ P. L., ohľadom zaplatenia 4.150,-- Eur zastavil a žalobu žalobcu 2/ H. L. o zaplatenie 4.150,-- Eur
vylúčil na samostatné konanie.

V tomto konaní č.k. 3C/27/2012 žalobca H. L. zotrval na všetkých svojich prednesoch.Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení zo dňa 20.3.2012 na čl. 49 - 60, poukázal na to, že pokiaľ ide o
rozsah nárokov, ktoré majú byť poistnou zmluvou zo zodpovednosti za škodu, spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla pokryté, tak k tomu chce uviesť, že zmluvou o povinnom zmluvnom poistení, ktorú

mal žalovaný 1/ s vedľajším účastníkom uzatvorenú a ktorej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky
pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, výlučne na škodu,
nie však za ujmu na osobnostných právach. Súčasťou poistenia nebolo spôsobenie ujmy na súkromní
a v rodinnom živote.

Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení zo dňa 15.9.2012 na čl. 80 - 81 uviedol, že žiada žalobu proti

žalovanému 1/ zamietnuť a nárok žalobcu voči žalovanému 2/ vylúčiť na samostatné konanie. Ako dôvod
uvádzal, že nakoľko pri zodpovednosti za vznik nemajetkovej ujmy je výlučne zodpovedný škodca -
vodič, nie je možné vyvodiť zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla - žalovaného 1/, podľa
ustanovení § 13 OZ, ani vo forme solidárnej zodpovednosti, spolu s vodičom - žalovaným 2/. Subjektom
zodpovednostizaneoprávnenýzásahdoosobnýchprávfyzickejosoby,podľa§13OZ,môžebyťvýlučne
len pôvodca zásahu (vodič motorového vozidla), neprichádza do úvahy analogické použitie ustanovenia

§ 427 OZ (objektívna zodpovednosť prevádzkovateľa, bez ohľadu na zavinenie). Z týchto dôvodov
prevádzkovateľ vozidla - žalovaný 1/, nemôže byť pasívne legitimovaným subjektom v spore o náhradu
nemajetkovej ujmy, podľa § 13 OZ a to ani solidárne iným zodpovedným subjektom (vodičom).

Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení zo dňa 21.11.2012 na čl. 104 - 106 v spise uviedol, že on takisto
žiada žalobu proti žalovanému 2/ proti žalovanému 2/ zamietnuť. Poukazoval na ustanovenie § 429 OZ,

ktorý vymedzuje rozsah škody, za ktorú prevádzkovateľ zodpovedá. Ďalej poukazoval na § 427 OZ,
podľa ktorého prevádzkovateľ sa nemôže zbaviť zodpovednosti a škoda bola spôsobená okolnosťami,
majúcimi pôvod v prevádzke. Táto zodpovednosť na náhradu škody vznikla bez zreteľa na zavinenie,
jedná sa o tzv. objektívnu zodpovednosť.

Ďalej žalovaný 2/ poukazoval na tú skutočnosť, že len 2 dni po nehode 13.9.2006 si žalovaný 1/

ako aj jeho zamestnávateľ vynútil podpísanie prehlásenia, že žalovaný 2/ zodpovedá za škodu, že je
ochotnýznášaťfinančnýregres,uplatnenýpoisťovňou.Ďalejžalovaný1/akozamestnávateľžalovaného
2/ si neplnil svoju kontrolnú povinnosť tým spôsobom, že dňa 11.6.2006 nevykonal kontrolu, či jeho
zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholických nápojov. Ďalej z výpovede znalca z odboru cestnej
dopravy Jána Saba, v konaní pred Okresným súdom Vranov n.T. č.k.: 2T/138/2006 zo dňa 18.2.2006

vyplýva, že on sa rozhodol na autobuse, ktorým došlo k dopravnej nehode, vykonať skúšku bŕzd. Pritom
z vyhotovenia tejto skúšky, doposiaľ nebol vyhotovený písomný záznam o jej priebehu a výsledku. V
prípade žalovaného 2/ si žiadal žalovaný 2/ zohľadniť žalovaný 2/ aj tú skutočnosť, že v jeho konaní išlo
o nedbanlivostný trestný čin.

Zástupca žalobcu ako aj žalobca zotrvali na pojednávaní dňa 14.1.2013 na svojich prednesoch a

trvali na podanej žalobe v celom rozsahu s tým, že žalobca H. L. ešte uviedol, že je toho názoru, že
náhrada škody, ktorú si uplatňuje v tomto konaní, nie je veľká a v celom rozsahu poukázal na písomné
zdôvodnenie žaloby.

Zástupcažalovaného1/takistozotrvalnasvojichpísomnýchprednesochnapojednávaníažiadalžalobu
zamietnuť proti žalovanému 1/.

Žalovaný 2/ na pojednávaní uviedol, že aj on trvá na prednesoch, ktoré boli urobené v tejto veci s tým,
že žiada žalobu zamietnuť.

Okrem výsluchu účastníkov súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s celým obsahom spisu
Okresného súdu Vranov n.T. sp. zn.: 3C/226/2009 a sp. zn.: 2T/138/2006, ďalej výsluchom svedkov U.
X., ktorý uviedol, že pracuje u žalovaného 1/ SAD Humenné ako garážmajster a pracoval aj v čase v

roku 2006. Prax u žalovaného 1/ bola taká aj v roku 2006, že raz do mesiaca vytipovali určitých vodičov,
ktorým dali fúkať, resp. kontrolovali ich či nepožili alkohol, počas výkonu toho, keď riadili autobus, resp.nastúpili do práce s tým, že mali požité alkoholické nápoje. Ďalej uviedol, že vo firme je zabezpečená
tzv. hotovostná služba od 18:00 hod. do 6:00 hod. a od rána od 4:00 hod., kde sú zabezpečené dva
autobusy ako náhrady v prípade potreby. To znamená, že keby žalovaný 1/ hlásil akúkoľvek poruchu

alebo mal problémy, automaticky by ho odstavili a dostal by náhradu.

Na základe takto vykonaného dokazovania, súd rozsudkom zo dňa 27.2.2013 žalobu žalobcu H. L.
zamietol s tým, že o trovách rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 23.1.2014 sp.zn. 14Co/47/2013-192 a potvrdil vyššie uvedený
rozsudok Okresného súdu vo Vranove n.T. v tej časti, ktorou bola zamietnutá žalobca proti žalovanému
2/ C. X..

Zrušil vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu vo Vranove n.T. v tej časti, ktorou bola zamietnutá
žaloba proti žalovanému SAD Humenné a.s. a v rozsahu zrušenia mu vrátil vec na ďalšie konanie.

Po tomto súd vykonal dokazovanie vyjadrením zástupcu žalobcu zo dňa 14.3.2014, ako aj jeho prílohami
na čl. 198-211, doplnením vyjadrenia zást. žalovaného, ako aj jeho prílohami na čl. 212-219, ako aj na čl.
221-244, vyjadrením žalovaného zo dňa 22.4.2014 na čl. 259-261, fotografiami, ktoré predložil žalobca

na pojednávaní na čl. 264-265.

Ďalej súd vykonal dokazovanie opätovným výsluchom žalobcu, ktorý uviedol, že nedá sa určiť suma,
ktorá by mu nahradila otca. S otcom mal veľmi blízky vzťah. Spolu s otcom vybudovali celkom úspešnú
firmu, spolu chodili na chatu, kde chytali ryby. Oženil sa, má deti a jeho deti už nebudú poznať deda.
Matka ostala sama, musí sa starať o údržbu domu, kosenie, proste, všetko, čo robil neb. otec. Spolu s

otcom opravovali autá a v garáži, doteraz stojí auto - veterán, ktoré začali rekonštruovať spolu s neb.
otcom a bratom. Spolu chodili na výlety, do Maďarska, do Q. S.. Otec mu vypomáhal finančne aj fyzicky,
hlavne pokiaľ sa týka výstavby chaty. Všetko po smrti otca, ostalo na ňom. Matka sa psychicky zrútila.

Svedkyňa B. L. uviedla, že žalobca je jej švagor a spolu s jeho neb. otcom vychádzal veľmi dobre.
Mali medzi sebou veľmi blízke vzťahy, srdcom rodinnej porady bol vždy neb. otec žalobcu - U. L., ktorý

pomohol žalobcovi založiť aj firmu. Na žalobcu po smrti jeho otca, spadla zodpovednosť za celú rodinu.

Svedkyňa Y. L. uviedla, že je matka žalobcu a neb. U. L. bol jej manželom. Bol autoritou pre svojich
synov, mal veľmi dobrý vzťah k deťom a žalobcovi. Každú voľnú chvíľu, ktorú mali, chodili na ryby, ešte
aj ju učili chytať ryby. Najprv chodili na chatu ku M. a neskôr si kúpili vlastnú chatu na T.. Týždeň pred
smrťou neb. manžel oslavoval 60-tku s tým, že plánovali, že pôjdu spolu na huby. Boli šťastná a úplná

rodina a po smrti manžela sa pretrhali všetky putá.

Žalovaný uviedol, že žiada žalobu zamietnuť s tým, že predmetom je náhrada nemajetkovej ujmy
žalobcu, z dôvodu smrti otca, ktorú zavinil zamestnanec žalovaného pri dopravnej nehode a škoda bola
spôsobenávýlučnetýmtozamestnancomatentobymalbyťzaviazanýnanáhraduškody.Ďalejžalovaný
uviedol, že žalobca v čase smrti otca bol dospelý, sebestačný, nebol odkázaný na otca a preto smrť

otca, aj keď nesporne zasiahla do jeho citovej oblasti, nespôsobila v jeho ďalšom životu, závažnú ujmu,
ktorá by odôvodňovala priznanie nemajetkovej ujmy v rozsahu, ktorého sa žalobca domáha.

Vedľajší účastník Kooperatíva poisťovňa a.s. sa pojednávania nezúčastňoval, súhlasil s vykonaním
pojednávania v jeho neprítomnosti. Súd preto konal a rozhodoval v neprítomnosti vedľajšieho účastníka.

Podľa § 11 OZ fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej

cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia a svojho mena a prejavu osobnej povahy.Podľa § 13 ods. 1 OZ fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa § 13 ods. 2 OZ, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že
bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jej vážnosť v spoločnosti má fyzická osoba
tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa § 13 ods. 3 výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorý spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti, tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby sami za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovno-právnych predpisov
nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Ako to vyplýva z vykonaného dokazovania, tak vodič autobusu - zamestnanec žalovaného, ktorý nehodu
spôsobil si plnil pracovné povinnosti a preto za túto škodu zodpovedá žalovaný SAD Humenné a.s. jeho
zamestnávateľ.

Pre určenie primeraného zadosťučinenia v peniazoch, sú stanovené dve kritéria, z ktorých súd musí
vychádzať a to závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy a okolnosti, za ktorých k neoprávnenému

zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Pri určovaní výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch
je výška peňažnej náhrady predmetom voľnej úvahy súdu, kde súd výšku tejto náhrady priznáva na
základe toho, že prihliada jednak na nenapraviteľný následok a tiež dôsledky, ktorý tento nenapraviteľný
následok vyvolal u dotknutej osoby.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že určenie výšky nároku na prisúdenie náhrady nemajetkovej ujmy v

peniazochmožnozisťovaťznačneobtiažne.Podoplnenídokazovaniasúddospelkzáveru,žeskutočne,
v danom prípade, medzi žalobcom a jeho neb. otcom U. L., bol silný, dlhoročný, harmonický, emotívny,
pevný zväzok. Boli medzi nimi harmonické vzťahy s tým, že pokiaľ sa týka námietky žalovaného, že
žalobca bol dlhší čas v Anglicku, takto nič na veci nemení, tieto vzťahy neboli vtedy narušené. Svedčí
o tom aj tá skutočnosť, že žalobca jeho neb. otec U. L. si zabezpečil chatu na T., kde spolu trávili spolu

času, chytali ryby. Ďalej bolo z doplneného dokazovania nepochybne preukázané, že skutočne neb.
U. L. mal veľmi silný citový vzťah ku všetkým príslušníkom svojej rodiny, ako aj ku žalobcovi svojmu
synovi. Konaním pracovníka žalovaného vodiča autobusu C. X. , ktorý spôsobil dopravnú nehodu, došlo
k zásahu do osobnosti práv žalobcu. Došlo konkrétne k zásahu do práva žalobcu na súkromie, ktorého
súčasťou je právo na rodinný život, zahrňujúci najmä sociálne a morálne vzťahy s blízkymi príbuznými.

Taktovzťahneb.U.L.ajehosynaH.L.-žalobcu,bolneoprávnenýmzásahomzamestnancažalovaného
definitívne a neodčiniteľne pri dopravnej nehode dňa 11.9.2006 ukončený.

Súd na základe takto doplneného dokazovania dospel k záveru, že suma, ktorú požaduje žalobca ako
nemajetkovú ujmu 4.150 eur je primeraná a preto žalobe žalobcu vyhovel.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia v zmysle § 151 ods. 3 OSP, pretože

ide o zložitý prípad, jednak z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania a tiež uplatňovaných nárokov.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.

3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkových zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.