Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. január 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/95/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114211760
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2114211760.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov

senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a Mgr. Jozef Mačej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti: N. W., nar. XX.XX.XXXX a Z. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, deti rodičov: Z. W., nar. XX.XX.XXXX, X. XXX a M. W., nar.
XX.XX.XXXX, X. XXX, o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Trnava
č. k. 16P 28/2014-12 zo dňa 16. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšenie výživného a trovách konania p o t
v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zameškanom výživnom m e n í tak, že za obdobie od

01.05.2014 do 16.09.2014 dlh na zročnom výživnom na maloletú N. vo výške 175,- eur a na maloletého
Z. vo výške 175,- eur p o v o ľ u j e otcovi splácať v splátkach vo výške 20,- eur mesačne na každé dieťa
spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd zmenil rozsudok tunajšieho súdu (Okresného
súdu Trnava) zo dňa 03.02.2005 č. k. 10P 67/2014-14 v časti výživného tak, že výživné na maloletú
N. zvýšil zo sumy 60,- eur mesačne na sumu 90,- eur mesačne a na maloletého Z. zo sumy 40,-
eur mesačne na sumu 70,- eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2014. Zameškané výživné za obdobie

od 01.05.2014 do 16.09.2014 vo výške 350,- eur povolil súd otcovi splácať v splátkach po 20,- eur
mesačne, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, s účinnosťou od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 62 ods. a 78 ods. 1 Zákona o rodine vecne odôvodnil
tým, že k poslednej úprave výživného došlo rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 3. 2. 2005 č. k.
10P 67/2004-14, keď výška výživného bola určená sumou 60 eur mesačne na maloletú N. a 40 eur
mesačne na maloletého Z.. Matka bola na predĺženej materskej dovolenke, poberala prídavky na detí
na každé dieťa 540 Sk mesačne. Otec mal príjem 10.000,- Sk mesačne, manželke dával na domácnosť

2.000,- Sk mesačne, robil nákupy do domácnosti. V čase poslednej úpravy maloletá N. bola žiačkou
ZŠ, Z. navštevoval MŠ. V súčasnej dobe matka nemá príjem, poberá iba rodinné prídavky na deti.
Otec dosahuje príjem asi 500,- eur mesačne. Rodičom vyživovacia povinnosť nepribudla. Maloletá N.
navštevuje 2. ročník SOŠP v Ivanke pri Dunaji, maloletý Z. navštevuje 5.ročník ZŠ v G.. Je nepochybné,
žepotrebymaloletýchdetíobjektívnevzrástlivekom,vzrastomaprípravounabudúcepovolanie.Rodičiadetí žijú stále v spoločnej domácnosti spolu so starým otcom, ktorý hradí všetky náklady spojené s
bývaním, a teda tieto náklady nie sú dané na strane žiadneho z rodičov. V konaní nebolo sporné,
že ostatné náklady samostatnej domácnosti rodičov hradí z väčšej časti otec, nakoľko matka nemá

žiadny príjem, a teda by nebola schopná tieto náklady pokrývať. Rodičia i keď spolu nekomunikujú, vedú
spoločnú domácnosť a podieľajú sa pracovne na jej chode obaja. Z výpovede maloletej vyplýva, že má
všetko, čo potrebuje a toto jej zabezpečujú obaja rodičia a starý otec. Vzhľadom na spolužitie rodiny v
jednej domácnosti nemožno celkom prihliadať na osobnú starostlivosť o maloleté deti výlučne na strane
matky. Výživné bolo predchádzajúcim rozhodnutím určené z dôvodu, že otec na výživu detí neprispieval.

Je však potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že prispieva na ich potreby /úhradou cestovného, internátu,
nákupov a podobne/ a matka má rovnako vyživovaciu povinnosť voči deťom. I keď matka sprevádza
maloletého Z. do školy, neznamená to, že nie je schopná sa zamestnať, nakoľko mu neposkytuje
celodennú starostlivosť. Za daného stavu súd má za to, že nie je možné celkom návrhu vyhovieť,
keď síce došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých detí zmenou stupňa školského
vzdelania, avšak je potrebné prihliadnuť na nielen osobnú starostlivosť oboch rodičov o maloleté deti, ale

i skutočnosť, že z väčšej časti pokrýva náklady na domácnosť a deti zo svojho príjmu otec detí a pokiaľ
rodičia nemajú oddelenú domácnosť a hospodárenie, má súd za to, že určené výživné je primerané
potrebám detí a možnostiam otca. Maloleté deti nemajú zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným
stavom alebo mimoškolskými aktivitami. Za daného stavu má súd za to, že je potrebné výživné zvýšiť,
i keď nie je možné návrhu vyhovieť v celom rozsahu, nakoľko zmenou ďalšieho stupňa vzdelania je

predpoklad zvýšenia nákladov a určené výživné sa javí primeraným. Zvýšenie výživného súdu určil v
súlade s návrhom matky od podania návrhu a zameškané výživné povolil súd otcovi splácať. O trovách
konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka maloletých detí a domáhala sa, aby súd zvýšil výživné
podľa skutočných potrieb maloletých detí a reálnych finančných možností otca. S určenou výškou

výživného odvolateľka nesúhlasí, nakoľko zvýšené výživné nepostačuje na pokrytie reálnych potrieb
maloletých detí. Dôvodila tým, že mesačné náklady na štúdium dcéry N. na SŠ v Ivanke pri Dunaji s
každodenným cestovaním predstavujú 110,- eur, náklady spojené s dochádzkou Z. do školy sú 90,- eur.
Matka tvrdí, že Z. má diagnózu hyperaktivita a slabá mentalita, je žiakom 6. triedy základnej špeciálnej
školy v G. a nemôže do školy cestovať sám, preto ho sprevádza do školy, cestuje z X. do G. ako ZŤP

s doprovodom. Príjmom odvolateľky sú len rodinné prídavky vo výške 42,- eur, pričom sa snaží nájsť
si prácu a nemá aktuálne možnosti iného zárobku. S nákladmi na stravu, ošatenie, hygienické potreby
jej pomáha matka a brat. Otec však nemá iné finančné záväzky a nič mu nebráni, aby svojim deťom
poskytol výživné v potrebnej výške. Otec sa o deti nezaujíma, prispieva nepravidelne a nie v potrebnej
výške, je dlžný na výživnom.

Otec a kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali.

K doručenému odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník a uviedol, že zvýšenie výživného je v záujme
maloletých detí a náklady spojené so zabezpečovaním starostlivosti sa značne zvýšili a od poslednej
úpravy výživného vzrástli náklady na výživu, ošatenie a preto navrhli odvolaciemu súdu, aby odvolaniu
matky vyhovel a zvýšil výživné na maloleté deti v zmysle vykonaného dokazovania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212

ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.), na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§
156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu matky nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok
súdu prvého stupňa je vo výroku o zvýšenie výživného vecne správny a vo výroku o dlhu na zročnom
výživnom je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť.Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa dôsledne zistený skutkový stav,
pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zvýšenie výživného a pretože
v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p.

odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke.

V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s
ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p., dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie

dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou
podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov,
ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky,
že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase
predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne -
okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných

nákladov.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi
jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je
potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča,
ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené

potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými,
zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám,
schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné
výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú
napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa

tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných
poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a
výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane
povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu
a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho

domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale
i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný
stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem

uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať
výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové
možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže,
že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom

prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

Dokazovaním vykonaným prvostupňovým súdom bolo nesporne preukázané, že v danom prípade
došlo najmä na strane maloletých detí k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšiť
výšku doteraz stanoveného výživného. Od ostatného rozhodnutia o výživnom rozsudkom Okresného
súdu Trnava č. k. na 10P 67/2004 z 03.02.2005 došlo k zmene okolností, ktoré boli podkladom

predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Na strane maloletých detí tým, že od ostatnej
úpravy výživného sú staršie o 9 rokov, maloletá N. navštevuje strednú školu a maloletý Z. navštevujezákladnú školu, v dôsledku čoho sa úmerne veku podstatne zvýšili aj náklady spojené s uspokojovaním
odôvodnených hmotných potrieb (ošatenie, obuv, jedlo a pod.), ako i ďalších potrieb pre ich výchovu,
vývoj a výživu. U matky sa zmenili pomery tým, že pri ostatnom určení výživného súd vychádzal zo

skutočnosti, že je na predĺženej materskej dovolenke a poberá iba rodinné prídavky, v súčasnosti naďalej
poberá iba rodinné prídavky, pričom naposledy pracovala pred šiestimi rokmi brigádnicky. Na strane
otca nastala zmena pomerov v tom, že v čase predchádzajúceho rozhodnutia jeho príjem bol vo výške
10.000,- Sk, v súčasnosti dosahuje podľa vlastného vyjadrenia a podľa potvrdenej skutočnosti zo strany
matky 500,- eur mesačne. Matka žije v spoločnej domácnosti s maloletými deťmi, býva s nimi aj otec

maloletých detí a starý otec, ktorý platí výdavky spojené s užívaním rodinného domu. Maloletá N. má
16 rokov, navštevuje školu v Ivanke pri Dunaji, pričom podľa jej vyjadrenia aktuálne v tomto školskom
roku mala dochádzať denne do školy, nakoľko na internáte nebola spokojná a podľa vyjadrenia matky
sú náklady vo výške 110,- eur mesačne. Maloletý Z. navštevuje špeciálnu základnú školu v G., denne
dochádza do tejto školy, doprevádza ho matka z toho dôvodu, že maloletý podľa jej vyjadrenia nie je
schopný sám cestovať. Finančne matke vypomáha jej matka a brat. V konaní bola preukázaná aj tá

skutočnosť, že otec robí nákupy do domácnosti, kupuje stravu, rovnako ako aj matka. Súd prvého stupňa
ustálil obdobie od ktorého je dôvodné zaviazať otca na platenie vyššieho výživného a to od podania
návrhu matky na zvýšenie výživného na súd od 01.05.2014.

Posúdiac uvedené zmeny pomerov vo vzájomných súvislostiach odvolací súd zhodne s prvostupňovým
súdom dospel k záveru, že boli splnené podmienky na zvýšenie výživného otca k maloletým deťom v

takom rozsahu, ako to ustálil súd prvého stupňa. Čo sa týka primeranosti zvýšenia výživného, odvolací
súd sa zhodol so závermi prvostupňového súdu, že primeraným zisteným a preukázaným pomerom
účastníkom, potrebám maloletých detí ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch
rodičovzodpovedázvýšenieumaloletejN.zpôvodnejsumy60,-eurna90,-eurmesačneaumaloletého
Z. z pôvodnej sumy 40,- eur na 70,- eur mesačne. Túto sumu výživného môže otec maloletých detí zo

svojho príjmu ako bolo ustálené vyššie, uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných
potrieb. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na deti by malo byť určené v rozmedzí 20
až maximálne 30% z jeho príjmu na všetky výživou odkázané deti. 30% z preukázaného príjmu otca je
vo výške 150,- eur na obe deti. Podľa súdom prvého stupňa zvýšeného výživného bolo určené výživné
na obe deti spolu 150,- eur, aj z tohto hľadiska je zvýšenie výživného primerané.

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie odvolacie argumenty matky maloletých detí bolo potrebné
vyhodnotiť ako neopodstatnené.

Napokon vecne správne bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa určil výšku zročného výživného za obdobie od 01.05.2014 do 16.09.2014 spolu na

obe deti vo výške 350,- eur, ktorý povolil splácať s bežným výživným v primeraných splátkach. Čo sa
týka výroku o zročnom výživnom odvolací súd zmenil výrok z toho dôvodu, že prvostupňový súd určil
dlh na obe deti spolu, pričom správne mal určiť nedoplatok na každé dieťa osobitne.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo
výroku o zvýšení výživného a trovách konania s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil a vo výroku o

zročnom výživnom rozhodnutie zmenil podľa § 220 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a) v spojení s ustanovením §
81 ods. 1 s použitím § 224 ods. 1 O.s.p. Nakoľko ide o konanie, ktoré bolo možné rozhodnú aj začať aj
bez návrhu, súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.