Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. december 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/163/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314208534
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8314208534.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobcu CETELEM

SLOVENSKO, a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, právne zastúpený AK JUDr. Marek Czompoly s.r.o.,
Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, proti žalovanej P. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, XXX XX T.
F. B., t.č. ne neznámom mieste, zast. opatrovníčkou, L. Z., pracovníčkou Okresného súdu R. F. Q., za
účastivedľajšiehoúčastníkanastranežalovanejZdruženie-Pomocaochranaspotrebiteľa„POS",Nám.
legionárov5,08001Prešov,právnezastúpenýJUDr.JaroslavouOravcovou,advokátkou,Dobrianskeho
1651, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie 802,13 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti úrokov z dlžnej úverovej istiny prevyšujúcich 23,40% ročne zo sumy 720,07 eur od

18.06.2013do25.08.2013,t.j.včastiúrokuvovýške23,40%ročnezdlžnejúverovejistinyod26.08.2013
do zaplatenia z a s t a v u j e.

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 10.07.2014 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovanú
na zaplatenie sumy 802,13 eur s príslušenstvom, titulom pohľadávky vzniknutej z poskytnutého
revolvingového spotrebiteľského úveru, ktorý žalovaná nesplácala riadne a včas.

Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.02.2002 uzatvoril so žalovanou zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru a o vydaní úverovej karty podľa § 497 a nasl. ObZ, na základe ktorej
vydal žalovanej úverovú kartu s úverovým rámcom 20.000,-Sk/ 663,88 eur. Žalovaná odčerpala z

poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 983,49 eur. Tieto sa zaviazala
splácať vrátane úrokov a poplatkov riadne a včas formou pravidelných mesačných splátok vo výške
1000,-Sk, splatných vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca, pričom výška prvého čerpania bola v sume
5.080,-Sk. Zároveň bola dohodnutá mesačná úroková sadzba 2,39%. Tento svoj záväzok splácať úver
riadne a včas nesplnila ani na základe predžalobných výziev, preto žalobca dňa 21.06.2013 vypovedal
zmluvu. Výpoveď zmluvy nadobudla účinnosť dňa 25.08.2013 a dlh žalovanej sa stal splatným v celom
rozsahu.Žalovanej vznikla povinnosť uhradiť sumu 802,13 eur, ktorá pozostáva z úverovej istiny 720,07 eur, ďalej
z dlžných úrokov z úveru 82,06 eur. Mimo tejto sumy si žalobca uplatnil aj úrok z dlžnej úverovej istiny
vo výške 23,40 % ročne zo sumy 720,07 eur od 18.06.2013 do zaplatenia a zákonné úrok z omeškania.

Súd naradil vo veci pojednávanie s dokazovaním.

V priebehu konania súd zistil, že žalovaná sa nezdržiava v mieste svojho trvalého bydliska a jej súčasný
pobyt sa súdu nepodarilo zistiť, preto jej súd v konaní ustanovil opatrovníčku, ktorá sa k veci nevyjadrila.

Na nariadené pojednávanie sa nedostavil žalobca, ktorý svoju účasť na pojednávaní vopred ospravedlnil
a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p.

Listom doručeným súdu dňa 05.08.2014 oznámilo Združenie - Pomoc s ochrana spotrebiteľa POS vstup

do konania ako vedľajší účastník na strane žalovanej, pričom žiadne oné podanie vo veci neučinilo.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi najmä so Žiadosťou/Zmluvou
o poskytnutí revolvingového úveru, výpoveďou od úverovej revolvingovej zmluvy, Potvrdením o
odfinancovaní peňažných prostriedkov žalovanej ku dňu 16.09.2011, potvrdením prijatia splátok od
žalovanej ku dňu 23.10.2013, výpisom z účtu, špecifikáciou istiny, Sadzobníkom poplatkov spojených s

klasickým úverom, vyjadreniami žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav.

Na základe Zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní úverovej karty Aura č.
XXXXXXXXXXXXXXX zo dňa 12.02.2002 žalobca poskytol žalovanej úverovú kartu a úverový rámec
vo výške 20 000,- Sk s tým, že v zmluve bol uvedený príklad výpočtu RPMN pri úverovom rámci 20
000,- Sk, sume prvého čerpania 10 000,- Sk a pravidelnom mesačnom splácaní splátky vo výške 1000,-

Sk bez poistenia, kde RPMN predstavovala 18,56% ročne. Súčasťou uvedenej zmluvy boli Všeobecné
podmienky žalobcu pre poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru a vydanie úverovej karty
Aura a sadzobník poplatkov.

Vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 15.08.2014 žalobca uviedol, že žalovaná vyčerpala z
poskytnutého úverového rámca sumu v celkovej výške 983,49 eur a to tak, že sumu 870 eur žalovaná

čerpala výbermi v hotovosti z bankomatov alebo prevodom na osobný účet žalovanej podľa potvrdenia
o odfinancovaní peňažných prostriedkov a suma 113,49 eur predstavujú poplatky za výber hotovosti z
bankomatu ako aj ostatné poplatky spojené s vedením účtu, ktoré žalobca účtoval žalovanej ako súčasť
úverovej istiny. Teda sumu 870 eur žalobca odfinancoval - reálne poskytol žalovanej. Ďalej uviedol,
že úverový rámec síce predstavoval sumu 663,88 eur, avšak pri revolvingovom úvere môže klient po

splateníčastidlhuznovučerpaťprostriedkyztejtočastibeztoho,abydošlokzvýšeniuúverovéhorámca.
V tomto vyjadrení zároveň zobral žalobca žalobu v časti úrokov z dlžnej úverovej istiny prevyšujúcich
23,40% ročne zo sumy 18.06.2013 do 25.08.2013 späť a v tejto časti žiadal konanie zastaviť, t.j. zastaviť
v časti úroku z dlžnej úverovej istiny od 26.08.2013 do zaplatenia.

Z potvrdenia o prijatí splátok registrovaných od klienta - žalovanej, žalovaná uhradila ku dňa 23.10.2013

splátky celkovo v sume 706,90 eur, pričom posledná úhrad v sume 100 eur bola vykonaná dňa
23.10.2013.

V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej, žalobca vypovedal zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru dňa 21.06.2013 a predmetná výpoveď nadobudla účinnosť dňa 25.08.2013, kedy
sa dlh žalovanej stal splatným.

Podľa čl. III.3.1. Všeobecných podmienok pre poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru a
vydanie úverovej karty Aura, sa žalovaná zaviazala riadne a včas splácať poskytnutý úver a to formoupravidelných mesačných splátok vo výške 5% z poskytnutého úverového rámca. Žalobca splátku použije
na úhradu dohodnutých nákladov spojených so spotrebiteľským úverom a to úrokov, poplatkov, vrátane
poplatkov za poistenie a príslušnej časti úverovej istiny.

Podľa čl. IV.3. Všeobecných podmienok pre poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru a
vydanie úverovej karty Aura, sa žalovaná zaviazala v prípade porušenia svojej povinnosti splácať
poskytnutý úver riadne a včas, zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej sumy, so splácaním ktorej
sa dostala do omeškania viac ako 30 dní.

Podľa čl. IV.5. posledná veta Všeobecných podmienok pre poskytnutie revolvingového spotrebiteľského
úveru a vydanie úverovej karty Aura, je žalobca oprávnený účtovať žalovanej úroky z omeškania vo

výške 0,08% z dlžnej sumy za každý i začatý deň omeškania.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ustanovenia § 96 ods. 3 O.s.p.; nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde

k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne
o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Súd preto konanie v časti úrokov z dlžnej úverovej istiny prevyšujúcich 23,40% ročne zo sumy 720,07
eur od 18.06.2013 do 25.08.2013, t.j. v časti úroku vo výške 23,40% ročne z dlžnej úverovej istiny od

26.08.2013 do zaplatenia zastavil, v súlade s ust. § 96 ods.1, 3 O.s.p., zastavil, nakoľko žalobca využil
svoje dispozičné právo.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny
obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto

bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Treba pritom podotknúť, že v tomto prípade sa jedná spotrebiteľský vzťah, a teda podľa § 54 ods. 2
OZ sa na takýto vzťah použije ustanovenie zákona, ktoré je pre spotrebiteľa výhodnejšie, čo sa použije
aj na posudzovanie platnosti právnych úkonov, a to z dôvodu, že na strane žalovaného je spotrebiteľ,
ktorý má stále slabšie postavenie oproti druhej strane, na ktorej vystupuje dodávateľ, ktorý koná svoju

činnosť v rámci svojho podnikania a má k dispozícii, okrem financií aj ľudí s právnickým a ekonomickým
vzdelaním.

Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 102/2014 Z.z., Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa ust. § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 336/2005 Z.z., v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník

Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat

Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa

pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu
pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek

tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky

alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,

aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany

predajcov alebo dodávateľov.

Podľa § 2 písm. a) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
- teda zákona platného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere - spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. b) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

V súlade s § 2 písm. c) cit. zák. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom

sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru s
výnimkou sankcií a poplatkov uvedených v zákone.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej
bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 5 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na
zakúpenie tovaru alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, 9) ak je spotrebiteľ
v omeškaní jednej splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.

Podľa § 6 ods. 2 zák. č. 285/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ má povinnosť uhradiť
úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v
tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa ustanovenia § 5b Zák. č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy
prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči
spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré
bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné,
aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.V danej veci vychádzajúc z predložených listinných dôkazov bolo preukázané, že medzi žalobcom
ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou bola uzatvorená dňa 12.02.2002 zmluva, na základe ktorej
žalovanej bol poskytnutý úverový rámec. Žalovaná čerpala peňažné prostriedky z tohto úverového

rámca, ktoré sa zaviazala splácať vrátane úrokov a poplatkov riadne a včas formou pravidelných
mesačných splátok vo výške 5% z poskytnutého úverového rámca, splatných vždy k 10. dňu
kalendárneho mesiaca. Zmluva obsahovala príkladný výpočet RPMN. Žalovaná nedodržala podmienky
zmluvy splácať úver riadne a včas a preto žalobca odstúpil od zmluvy v súlade so všeobecnými
podmienkami.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane
jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“). Úverové podmienky žalovaná nepodpísala, preto
súd ma za to, že pre nedodržanie zákonom vyžadovanej písomnej formy nejde o platný právny úkon.
„Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Základná podmienka pre konštatovanie

existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k zmluve je písomná forma.
Písomná forma je zachovaná, ak je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami. (porov.
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 2Cdo 245/2010).“ Uvedené možno v
plnom rozsahu aplikovať i na zákonom stanovenú písomnú formy dojednania o zmluvnej pokute (porov.
rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 6Co 132/2012). Všeobecné obchodné podmienky nie

sú zo strany žalovanej podpísané, a preto táto časť zmluvy je neplatná pre nedodržanie zákonom
vyžadovanej formy. Žalobca predformuloval podmienky, ktoré mali byť podstatné pre informáciu klienta,
teda spotrebiteľa pre poznanie rozsahu záväzku vo všeobecných úverových podmienkach. Ako vyplýva
z článku 6 odsek 1 Smernice Rady č. 2005/29 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči
spotrebiteľom na vnútornom trhu, obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak obsahuje nesprávne

informácie a je preto nepravdivá alebo akýmkoľvek spôsobom, vrátane celkového prevedenia uvádza
do omylu alebo je spôsobilá uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k jednému alebo
k viacerým prvkom vymenovaným v tomto článku 6 ods. 1, pričom v obidvoch prípadoch zapríčiňuje
alebo je spôsobilá zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcií, ktoré by inak
neurobil. Článok 2 písm. d/ smernice č. 2005/29 definuje pojem obchodné praktiky použitím zvlášť

širokej formulácie ako „akékoľvek konanie, opomenutie, spôsob správania alebo vyjadrenie, obchodná
komunikácia, vrátane reklamy a marketingu obchodníka, priamo spojené s podporou, predajom alebo
dodávkou produktu spotrebiteľom (rozsudky Plus Warenhandelsgesellschaft,C-304/08 Zb. s. 217, bod
36, a Mediaprint Zeitungs - unt zeitschriftenverlak C 540/08 , bod 17).

Podľa potvrdenia žalobcu o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa 12.08.2014, žalobca

financoval na klienta - žalovanú sumu 870 eur, a to s dátumom financovania

dňa 14.12.2010 fin. v prospech klienta - sumu 600 eur,

dňa 01.02.2011 výber ATM - sumu 50 eur,

dňa 04.02.2011 výber ATM - sumu 20 eur,

dňa 14.02.2011 výber ATM - sumu 20 eur,

dňa 21.02.2011 výber ATM - sumu 40 eur,

dňa 21.03.2011 výber ATM - sumu 10 eur,

dňa 24.03.2011 výber ATM - sumu 30 eur,

dňa 27.03.2011 výber ATM - sumu 10 eur,

dňa 19.04.2011 výber ATM - sumu 10 eur,

dňa 20.05.2011 výber ATM - sumu 10 eur,dňa 23.05.2011 výber ATM - sumu 10 eur,

dňa 20.06.2011 výber ATM - sumu 10 eur,

dňa 31.08.2011 výber ATM - sumu 30 eur,

dňa 16.09.2011 výber ATM - sumu 20 eur.

Pri spotrebiteľských právnych vzťahoch sa použije právna úprava, ktorá je výhodnejšia pre spotrebiteľa
a to bez ohľadu na to, či sa jedná o právny vzťah z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka
aleboinéhozákona.Použitieprávavýhodnejšiehoprespotrebiteľavyplývaajználezu,resp.zuznesenia
Ústavného súdu SR z 19.06.2013, sp.zn. ÚS 402/2013-10.

Po vykonanom dokazovaní tunajší súd dospel k záveru, že žaloba voči žalovanej nebola podaná

dôvodne, nakoľko súd mal za preukázané, že pohľadávka žalobcu je premlčaná. Zmluva o úvere bola
uzatvorená dňa 12.02.2002, z tejto zmluvy žalovanej vyplynula povinnosť platiť dohodnuté mesačné
splátky, pričom splatnosť bola dohodnutá vždy na 10. deň v mesiaci. Žalovaná však túto povinnosť
neplnila. Dňa 14.12.2010 bol žalovanej poskytnutý úver v sume 600 eur, ktorý sa zaviazala podľa
pôvodnej zmluvy splácať po 33,19 eur mesačne, teda túto sumu sa zaviazala zaplatiť 18 splátkami po

33,19 eur, t.j od 10.01.2011 do 10.06.2012. Keďže všeobecné obchodné podmienky nie sú žalovanou
podpísané, teda zmluva jer bez poplatkov, sumu 600 eur síce s oneskorením žalovaná ku dňu
08.08.2012 zaplatila (k tomu dňu bola zaplatená celkovo sumu 606,90 eur). Financovanie v prospech
žalovanej za obdobie od 01.02.2011 do 20.06.2011 v sume 220 eur je premlčané, nakoľko suma
50 eur poskytnutá dňa 01.02.2011, suma 20 eur poskytnutá dňa 04.02.2011 sa stali splatnými dňa

10.02.2011, suma 20 eur poskytnutá dňa 14.02.2012, suma 40 eur poskytnutá dňa 21.02.2011 sa
stali splatnými dňa 10.03.2011, suma 10 eur poskytnutá dňa 21.03.2011, suma 30 eur poskytnutá
dňa 24.03.2011 a suma 10 eur poskytnutá dňa 27.03.2011 sa stali splatnými dňa 10.04.2011, suma
10 eur poskytnutá dňa 19.04.2011 sa stala splatnou dňa 10.05.2011, suma 10 eur bola poskytnutá
dňa 20.05.2011, suma 10 eur bola poskytnutá dňa 23.05.2011 sa stali splatnými dňa 10.06.2011 a

nasledujúcim dňom sa právo mohlo vykonať po prvý raz a žalobcovi už týmto dňom vznikla možnosť
podať žalobu na súd. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej skutočnosti. Od toho
dňa začala plynúť 3-ročná premlčacia lehota. Súd aplikoval pre plynutie premlčacej doby ustanovenie
občianskeho zákonníka, nakoľko sa jedná o spotrebiteľa a spotrebiteľský charakter zmluvy, a z tohto
dôvodu nemožno aplikovať na plynutie premlčacej doby ustanovenia obchodného zákonníka a teda 4-

ročnú premlčaciu dobu. V danom prípade premlčacia doba v prípade týchto splátok uplynula, nakoľko
žaloba bola podaná na súd až dňa 10.07.2014. V tejto lehote žalobca neuplatnil svoje právo na súde.
Žaloba však bola podaná na súd až dňa 10.07.2014, teda po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej
lehoty na vykonanie práva. Zároveň súd podľa ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z.; ako orgán rozhodujúci
o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na

oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania. Preto v tejto časti titulom
premlčaniasúdžalobuzamietol.Poslednéodfinancovaniapeňažnýchprostriedkovvprospechžalovanej
boli uskutočnené dňa 31.08.2011 na sumu 30 eur a dňa 16.09.2011 bola poskytnutá suma 20 eur, teda
splatnosť bola dňa 10.09.2011 a 10.10.2011 a žalovaná dňa 23.10.2013 zaplatila sumu 100 eur, teda
súd aj v tejto časti žalobu zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle vyššie citovaných ust. § 142 ods.1 O.s.p. Žalovaná ako
úspešný účastník by v konaní mala právo na náhradu trov konania, ktoré jej v konaní vznikli v súvislosti s
účelným uplatňovaním alebo bránením práva proti žalobcovi. Nakoľko si právo na náhradu trov konania

neuplatnila, a preto súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Vedľajší účastník na strane žalovanej si uplatnil trovy právneho zastúpenia. Súd má za to, v danej veci
ide o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka ana ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. Trovy konania vzniknuté zastupovaním
advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu
tej-ktorej veci a jej individualizáciou na súdoch v Slovenskej republike nemožno považovať za trovy

nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom
nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní.
Je potrebné rozlišovať, že právo na právnu pomoc a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré
síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo na náhradu trov konania (vrátane tých, ktoré
vznikli v súvislosti so zastupovaní advokátom) totiž závisí od iných predpokladov než možnosť nechať

sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno dokumentovať aj tými súdnymi konaniami,
v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva (napr. rozvod manželstva, kde žiaden z
účastníkovnemáprávonanáhradutrovkonaniaaďalšími)aúčastnícikonaniapritommajúprávonechať
sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná náhradu trov konania úspešnému účastníkovi,
keď dospeje k záveru, že trovy účelne nevynaložil, nejde o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší
účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto

súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. Preto súd s poukazom na vyššie uvedené vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov konania nepriznal (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo/5/2013
zo dňa 19.03.2014).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.