Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 8P/69/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214217979
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Salayová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2214217979.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou v právnej veci starostlivosti

o maloleté dieťa : K. S., C.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom : Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Dunajská Streda, Ádorská 41, 929 01 Dunajská Streda, dieťa rodičov : matka - Q. S., C..
XX.XX.XXXX, S. N. X, XXX XX Š. a otec - D. O.,C.. XX.XX.XXXX, S. N. X, XXX XX Š. o návrhu otca
maloletého dieťaťa o zníženie výživného a o návrhu matky maloletého dieťaťa o zvýšenie výživného
takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca maloletého dieťaťa o zníženie výživného v celom rozsahu zamieta.

Výživné na maloletú stanovené rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda 10P/44/2009 - 25 zo dňa
29.10.2009 súd z doterajších 110 Eur mesačne zvyšuje na 125 Eur mesačne, ktoré výživné je otec

povinný platiť vždy do 15- ho dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa,
počnúc dňom 1.11.2014.

Za obdobie od 1.11.2014 do 30.11.2014 otec má dlh na zročnom výživnom v sume 15 Eur, ktorý
dlh je povinný zaplatiť spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom
právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otecmaloletéhodieťaťasanávrhomzodňa16.09.2014domáhalnatunajšomsúdeozníženievýživného
na maloleté dieťa na sumu 50,00 Eur mesačne od 01.10.2014. Odôvodnil to tým, že je nezamestnaný
a jeho jediným príjmom sú dávky v nezamestnanosti ( č.l. 1 ). Návrh matky na zvýšenie výživného

považoval za nedôvodný.

8P/69/2014

-2-

Matka maloletého dieťaťa žiadala návrh otca ako nedôvodný zamietnuť. Uviedla, že výdavky na dieťa
sa zvýšili a preto zároveň podala návrh na zvýšenie výživného ( č.l. 21 ). Žiadala o zvýšenie výživného
na sumu 200,00 Eur a to počnúc mesiacom november 2014.Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa navrhol návrh otca maloletého dieťaťa ako aj návrh matky
maloletého dieťaťa ako nedôvodné zamietnuť s odôvodnením, že nenastala zmena pomerov
odôvodňujúca zmenu doteraz určenej výšky výživného

Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom listín
predložených účastníkmi konania ako aj zadováženými súdom a to správou ÚPSVaR ( č.l. 14 až 18, č.l.
27 až 29 ), správou sociálnej poisťovne ( č.l. 19 ), správou mesta ( č.l. 20 ), potvrdením o príjme matky
( č.l. 23 až 25 ), potvrdením o nemocenských dávkach matky ( č.l. 26 ), rodným listom ďalšieho dieťaťa
matky maloletej ( č.l. 30 ), lekárskou správou ( č.l. 31 ), čestným prehlásením starej matky maloletej

( č.l. 32 ), dokladmi o výdavkoch na domácnosť matky ( č.l. 33 až 51 ), dokladmi o úhradách otca ( č.l.
52 ), čestným prehlásením družky otca ( č.l. 53 ), potvrdeniami pre otca ( č.l. 54 až 59 ), prehľadom o
transakciách na účte ( č.l. 60 ), zmluvy o pôžičke ( č.l. 61 ), faktúry na počítač ( č.l. 62 ), skončením
pracovného pomeru ( č.l. 64 ), potvrdením o príjme otca druhého dieťaťa matky maloletej ( č.l. 65 až 70 ),
zárobkovým výkazom otca ( č.l. 78 ), oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu
6P/139/2012, v ktorom je pripojený spis tunajšieho súdu 9P/55/2010 aj spis 10P/44/2009 a na základe

takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci :

Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda 10P/44/2009 - 25 zo dňa 29.10.2009 bola maloletá
zverená do osobnej starostlivosti matky. Otcovi bola určená povinnosť platiť výživné na maloletú v
sume 110,00 Eur mesačne, počnúc dňom 01.06.2009. V tom čase maloletá mala niečo cez rok. Matka
maloletej bol v tom čase s maloletou na materskej dovolenke. Poberala rodičovský príspevok v sume

164,22 Eur. Okrem toho mala aj príjem zo zamestnania, keď pracovala vo firme svojej matky, kde
dostávala mesačne 81,00 Eur. Iný príjem nemala. Nemala inú vyživovaciu povinnosť. Bývala s maloletou
v byte svojej matky, ktorá jej to umožnila tým, že ona aj s bratom matky maloletej sa odsťahovali do
Bratislavy. Mesačne platila na nájom 132,80 Eur, elektrina 45,19 Eur, plyn a rozhlas 10,64 Eur, poistka
na byt 13,28 Eur ročne. Odvoz smetí 73,84 Eur ročne. Potom to boli bežné výdavky na stravu, drogériu,

kozmetiku,ošatenie,obuvapod.Otecmaloletéhodieťaťavtomčasemalza10mesiacovroka2008úhrn
príjmov 16.870 Sk, poistné 2.263,00 Sk, úhrn preddavkov na daň 1.215,00 Sk. Za 2 mesiace v roku 2008
potomeštemalúhrnpríjmov18.701,Sk,poistnéapríspevky2.511,Sk+749,00Sk,čiastkovýzákladdane
16.190,00 Sk, úhrn preddavkov na daň 249,00 Sk. Za ďalšie dva mesiace k tomu ešte 442,32 ako úhrn
príjmov, 58,78 Sk ako poistné a príspevky, čiastkový základ dane 383,54 Sk, úhrn preddavkov na daň

5,98 Sk. V roku 2009 bol od 10.2 do 17.08.2009 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Poberal dávku
v nezamestnanosti od 10.02.2009 do 09.08.2009 v sume okolo 340,70 Eur mesačne. Od 18.08.2009
bol zamestnaný a mal príjem za mesiac august 2009 v sume 232,41 Eur a v septembri 2009 v sume
441,76 Eur. Býval u svojich rodičov. Platil im na stravu, elektrinu, plyn mesačne 40,00 Eur. Na auto platil
leasing 4.500,00 Sk mesačne. Na mobilný telefón 20 - 30,00 Eur mesačne. Mal debet v banke vo výške

20.000,00 Sk, ktorý chcel splácať v splátkach. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.11.2009.
Uvedené vyplýva z obsahu spisu tunajšieho súdu 10P/44/2009, ktorý je pripojený ku spisu tunajšieho
súdu 6P/38/2010 a ten je pripojený ku spisu 9P/55/2010. Ide zatiaľ o ostatné rozhodnutie, ktorým bola
určená výška výživného.

8P/69/2014

-3-

Pod spisovou značkou 6P/38/2010 bolo vedené konanie o návrhu matky maloletého dieťaťa o úpravy
styku otca s maloletou. Uznesením 6P/38/2010 - 25 zo dňa 28.10.2010 bolo konanie zastavené, lebo
matka návrh vzala späť. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2010.

Pod spisovou značkou 9P/55/2010 bolo vedené konanie o návrhu otca maloletého dieťaťa o úpravy

styku otca s maloletou. Uznesením 9P/55/2010 - 8 zo dňa 04.11.2010 bolo konanie zastavené, lebo otec
návrh vzal späť. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2010.Na tunajšom súde bolo vedené aj konanie pod č.k. 6P/139/2012 o zverenie maloletého dieťaťa do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov maloletého dieťaťa, ktorý návrh podal otec maloletého
dieťaťa. Keďže otec svoj návrh vzal späť, uznesením tunajšieho súdu 6P/139/2010 - 34 zo dňa

27.08.2013 bolo konanie vo veci zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.09.2013.

T.č. maloleté dieťa má viac ako 6 rokov. Chodí do základnej školy v mieste svojho bydliska. Na obedy
chodí do školskej jedálne. Mesačne to predstavuje výdavky v sume 24,90 Eur. Okrem toho chodí po
vyučovaní do školského klubu, kde je poplatok 5,50 Eur mesačne. Chodí na zumbu 2 x týždenne, čo
predstavuje výdavky v sume 4 Eurá týždenne. Venuje sa aj jazde na koňoch, kde chodí 1x dvojtýždenne

a predstavuje to výdavky 17,00 Eur na jednu hodinu. Okrem toho je to korčuľovanie na ľade mesačne
10,00 Eur. Bolo potrebné jej však kúpiť tomu zodpovedajúce športové oblečenia a ochranné prostriedky
( termo oblečenie, prilbu, rukavice ). Mesačne sa pripláca k ZRPŠ 3,00 Eurá do školy. Potom sú to bežné
výdavky do školy. Bežné výdavky na ošatenie ( 30,00 Eur mesačne ) a obuv ( 50 - 60 Eur podľa potreby )
a na hygienu. Má zdravotné problémy. Mala diagnostikovaný opakovaný zápal obličiek. Je sledovaná
alergológom aj nefrológom. Pravidelne užíva lieky. Uvedené vyplýva z vyjadrenia matky maloletého

dieťaťa na pojednávaní, jej písomného vyjadrenia ako aj z predložených listín.

Matka maloletého dieťaťa je od 01.08.2014 na materskej dovolenke s jej druhým maloletým dieťaťom,
nar. 05.09.2014. Poberá peňažný príspevok v materstve 450,00 Eur. Iný príjem nemá. S otcom druhého
jej maloletého dieťaťa žijú v spoločnej domácnosti. On je zamestnaný. Má príjem 382,00 Eur a okrem
toho diéty v priemere okolo 150 - 180,00 Eur mesačne. On už inú vyživovaciu povinnosť nemá. Všetci

bývajú v byte jej matky, ktorá ale s nimi nebýva, lebo býva v Bratislave, keďže tak aj pracuje. Vlastní
jedno motorové vozidlo. Iný majetok nemá. Spláca pôžičku v sume 127,00 Eur mesačne, ktorú čerpala
na rekonštrukciu kúpeľne, lebo bola v dezolátnom stave a nevyhovovala potrebám maloletých detí ani
im. Mesačne platí maloletej poistenie so sporením v sume 15,00 Eur. Výdavky na bývanie a réžiu s tým
spojenú sú okolo 250,00 Eur mesačne. Štvrťročne platí poistenie vozidla 18,00 Eur. Mladšie jej maloleté

dieťa má taktiež zdravotné problémy, lebo sa narodilo predčasne. Je sledované hematológom a tiež v
ambulancii rizikovo novonarodených detí. Uvedené vyplýva z vyjadrenia matky maloletého dieťaťa na
pojednávaní ako aj z listín nachádzajúcich sa v súdnom spise.

Otec maloletého dieťaťa do 30.06.2014 bol v pracovnom pomere. Mal tam príjem okolo 500 - 550,00
Eur mesačne. Pracoval v Bratislave. Iný príjem nemal. Pracovný pomer skončil on dohodou. Uviedol, že

dôvodom skončenia pracovného pomeru bola skutočnosť, že mu klesla mzdy na 450,00 Eur mesačne
čistého. V skončení pracovného pomeru dohodou neuviedol dôvod skončenia. V čase, keď končil
pracovný pomer, nemal zabezpečenú inú prácu. Odvtedy je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na
ÚPSVaR. Poberá dávku

8P/69/2014

-4-

v nezamestnanosti 370,00 Eur. Iný príjem nemá. Nemá inú vyživovaciu povinnosť. Je nemajetný. Vlastní
len 13 ročné auto. Nemá žiadne zdravotné problémy, ktoré by mu bránili vo výkone práce. Nemá
ani zmenenú pracovnú schopnosť. Je vyučený ako montér suchých stavieb. Prácu si chodí hľadať.
Každý mesiac absolvuje aspoň 7 pohovorov. Prihlásený k trvalému bydlisku je u svojich rodičov, ale

momentálne býva u svojej priateľky, kde platí 100,00 Eur mesačne. Spláca pôžičku, ktorú čerpal na
kúpu už spomínaného motorového vozidla pred 3 rokmi, a to v sume 90,00 Eur mesačne a 10,00 Eur
šetrenie. Okrem toho spláca po 23,00 Eur mesačne počítač, ktorý si kúpil asi pred rokom. Nemá žiadne
poistenie okrem poistenia vozidla, ktoré platí štvrťročne v sume po 29,64 Eur. Vyššie uvedené vyplýva
z návrhu otca maloletého dieťaťa, z jeho vyjadrenia na pojednávaní ako aj z listín zadovážených súdom

a predložených otcom.

Podľa ust. § 163 ods. 1/ O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce prevýšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene
pomerov.

Podľa ust. § 163 ods. 2/ O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení

alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj
bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa ust. § 26 zák. o rodine ak sa zmenia pomery, môže súd aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práva a povinností.

Podľa ust. § 62 ods. 1/ zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ust. § 62 ods. 2/ zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3/ zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona.

Podľa ust. § 62 ods. 4/ veta prvá/ zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa ust. § 62 ods. 5/ zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 63 ods. 1/ zák. o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúci dani
z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť doklady na zhodnotenie

svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného
predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť,

predpokladása,ževýškajehopriemernéhomesačnéhopríjmupredstavuje20-násoboksumyživotného
minima.

8P/69/2014

-5-

Podľa ust. § 75 ods. 1/ zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 77 ods. 1/ zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.Podľa ust. § 78 ods. 1 veta prvá / zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

Podľa ust. § 78 ods. 3 / zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri každom návrhu o zníženie výživného a tak isto aj pri každom návrhu o zvýšenie výživného, musí súd
skúmať, či od ostatnej úpravy výživného nastala zmena pomerov, ktorá by zmenu výživného znížením
alebo zvýšením odôvodňovala. Či ide o zmenu takého rozsahu, že odôvodňuje zníženie výživného
alebo naopak zvýšenie výživného. Či sa výdavky a potreby maloletého dieťaťa oproti ostatnej úprave
výživné zmenili tak, že sú dôvodom na zníženie výživného alebo na zvýšenie výživného. Alebo či sa
zmenili podmienky povinného rodiča do takej miery, že nie je schopný platiť doteraz určené výživné

alebo naopak zmenili sa tak, že schopný platiť výživné v sume vyššej než doteraz. Alebo sa zmenili
pomery oboch, teda aj maloletého dieťaťa a aj povinného rodiča do takej miery, že je potrebné a možné
doteraz určené výživné znížiť alebo zvýšiť. Zmenu pomerov musí súd posudzovať porovnaním pomerov,
ktoré tu boli v čase vydania ostatného rozhodnutia o výživnom ku dňu rozhodovania o návrhu na jeho
zmenu. V danom prípade tak súd musel porovnávať pomery, ktoré tu boli dňa 29.10.2009, keď bola

zatiaľ ostatná úprava výživného s pomermi odo dňa, od ktorého otec zníženie výživného žiada, teda od
podania návrhu v tejto veci, ku dňu rozhodovania o návrhu otca maloletého dieťaťa a tiež ku dňu kedy
podala zasa matka návrh na zvýšenie výživného a ku dňu rozhodovania o jej návrhu.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že dôvodný nie je návrh otca maloletého dieťaťa o
zníženie výživného a návrh matky maloletého dieťaťa o zvýšenie výživného je dôvodný len čiastočne.

Výživné bolo ostatnou úpravou na maloleté dieťa určené v roku 2009. V tom čase maloleté dieťa malo
niečo cez rok a bolo doma s matkou. Od toho času nastala na strane maloletého dieťaťa podstatná
zmena pomerov a to už len samotným plynutím tak dlhej doby od ostatnej úpravy výživného, teda 5
rokov od roku 2009. Teraz má totiž maloletá už viac ako 6 rokov. Zákonite sú tak jej potreby vyššie,
lebo je vo veku, kedy skôr oblečenie a obuv vyrastie než vynosí, lebo deti v tomto veku rýchlo rastú.

Potrebujú viac aj na stravu práve kvôli tomu, že sú v období prudkého rastu a vývinu. Okrem toho je to
zmena pomerov spočívajúca v tom, že maloletá chodí už do základnej školy v rámci povinnej školskej
dochádzky, pričom pri ostatnej úprave výživného v roku 2009 bola doma s matkou a nechodila ešte
vôbec do školy, ale ani do materskej škôlky. Aj toto je samo o sebe zásadná zmena pomerov. Výdavky
na povinnú školskú dochádzku sú dôvodné, lebo ide o školskú dochádzku, ktorá povinnosť vyplýva zo

zákona. Potom sú to zvýšené výdavky na dieťa pre

8P/69/2014

-6-

jeho zdravotný stav. Výdavky na lieky a lekárske ošetrenia, výdavky spojené s pravidelnými kontrolami
a s tým spojené aj ostatné výdavky je nutné považovať za dôvodné, lebo slúžia na ochranu zdravia

a života maloletej. V neposlednom rade tak ako aj u dospelých tak aj u maloletých sú to odôvodnené
výdavky na bývanie a s tým spojené náklady na réžiu ( voda, plyn, elektrina, kúrenie, teplá voda a pod. ),
pretože niekde bývať musí a taktiež potrebuje a využíva aj dodávky vody, plynu, elektriny, kúrenia a
pod.).Výdavkymámaloletédieťaajnaregeneráciuamimoškolskéaktivity,ktorétrebatiežpovažovaťza
odôvodnené. Tak ako dospelí, aj maloletá má právo na regeneráciu, záujmy a záľuby. Z tohto všetkého

vyplýva, že potrebuje viac, než doteraz, lebo výdavky sú vyššie. Na jej strane tak nie sú dané dôvody
na zníženie výživného, ale na zvýšenie výživného.

Je pravdou, že príjem otca sa znížil, lebo je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a poberá len dávku
v nezamestnanosti a nemá iný príjem. Keďže pracovný pomer skončil dohodou bez uvedenia dôvodu
( vyplýva to z pripojeného listu jeho bývalého zamestnávateľa na č.l. 64 ), takýmto konaním sa vlastne

sám, bez vážneho dôvodu zbavil výhodnejšieho príjmu. Takto je potrebné jeho konanie vyhodnotiť s
poukazom na ust. § 75 ods. 1 veta druhá/ zák. o rodine. Preto to, že otec maloletého dieťaťa taktoprišiel o príjem, nemôže byť na ťarchu maloletého dieťaťa, ale len v neprospech otca maloletého dieťaťa.
Mal možnosť mať príjem, z ktorého by bol schopný platiť určené výživné, ale sám sa ho zbavil. Skončil
pracovný pomer skôr, ako mal zabezpečenú inú prácu, v inom pracovnom pomere. Konal tak ľahostajne

ku svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletej. Je tiež nutné konštatovať, že otec maloletého
dieťaťa by sa mal snažiť dostáť si svojej vyživovacej povinnosti, ktorú voči maloletému dieťaťu má.
Mal by vyvinúť viac snahy zamestnať sa. Nájsť si prácu, aby si mohol plniť svoju povinnosť otca voči
maloletému dieťaťu. Ak by otec zotrval v zamestnaní, ktoré ukončil sám bez uvedenia dôvodov, mal by
stále príjem okolo 550,00 Eur, ako to vyplýva z potvrdenia o príjme otca od bývalého zamestnávateľa a

to aj po zohľadnení, že bol v rozhodnom období pomerne často chorý a čerpal nemocenské dávky ( č.l.
78 ). Zamestnávateľ mu vykázal čistý mesačný príjem 433,39 Eur, ale k uvedenému treba uviesť, že
tam nie sú započítané nemocenské dávky ( v mesiaci jún 2013 - 15 dní, v októbri 2013 17 dní, decembri
2013 28 dní, v januári 2014 31 dní, v Júni 2014 30 dní ). Ak zohľadníme aj vyplatené nemocenské
dávky zo sociálnej poisťovne, jeho príjem sa pohyboval v sume okolo 500 - 550,00 Eur ako uviedol otec
maloletého dieťaťa. Naviac z tohto potvrdenia nevyplýva, že sa mu mal plat znižovať.

Na strane matky maloletého dieťaťa nastala tiež zmena pomerov. Jej príjem sa síce výrazne nezmenil,
ale pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť k druhému maloletému dieťaťu. Zákonite jej tak vzrástli
odôvodnené výdavky. Okrem toho zo strany matky nemožno opomenúť, že táto maloletému dieťaťu
poskytuje oveľa viac ako otec. Okrem osobnej starostlivosti mu musí a aj zabezpečuje bývanie, ošatenie,
stravovanie a to všetko bez ohľadu na to, či jej to možnosti dovoľujú alebo nie, lebo mu to jednoducho

zabezpečiť musí. A takto by mal konať a uvažovať aj otec maloletého dieťaťa. Keďže ide o dieťa vo
veku, ktorý si vyžaduje celodennú osobnú starostlivosť o maloletú a túto matka maloletej aj poskytuje, je
to jej podiel na vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletej. Okrem toho je nutné v tomto smere uviesť,
že druh matky maloletého dieťaťa, nie je povinný podieľať na výžive maloletej, lebo nie je jej otcom. Túto
povinnosť má len vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ktoré má s matkou.

Keďže na strane otca maloletého dieťaťa nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala
zníženie výživného na maloleté dieťa ( lebo treba vychádzať z príjmu, ktorý mať mohol, keby neodišiel
odtiaľ dohodou a teda sa ho sám bež vážneho dôvodu nezbavil )

8P/69/2014

-7-

a na strane maloletého dieťaťa nastala zmena pomerov, ktoré y odôvodňovali zníženie výživného, lebo
jehovýdavkyaodôvodnenépotrebyvzrástli,súdnávrhotcamaloletéhodieťaťaakonedôvodnýzamietol.

Pokiaľ sa týka návrhu matky maloletého dieťaťa o zvýšenie výživného, v tomto smere dospel súd k
záveru, že tento je dôvodný len čiastočne. Matka žiadala o zvýšenie výživného na sumu 200,00 Eur od
novembra 2014. Ako už bolo uvedené, na strane maloletého dieťaťa nastala zmena pomerov, ktorá by

si zvýšenie výživného odôvodňovala. Na strane matky nastala zmena pomerov tiež v rozsahu vyššie
už uvedenom. Na strane otca maloletého dieťaťa tiež nastala zmena pomerov. Príjem, z ktorého súd
vychádzal pri posúdení návrhu otca na zníženie výživného, je nutné považovať zároveň za príjem otca,
ktorýjenutnéposudzovaťajpreúčelynávrhumatkymaloletéhodieťaťanazvýšenievýživného.Uvedený
príjem je vyšší ako mal otec pri ostatnej úprave výživného v roku 2009. Ak vychádzame z toho, že otec

mohol mať stále príjem okolo 500,00 - 550,00 Eur, z takéhoto príjmu je schopný platiť sumu 125,00 Eur.
Uvedená čiastka predstavuje sumu, ktorá sa pohybuje v rozpätí okolo 23% z čistého príjmu povinného
rodiča. V taktom rozsahu je ustálená rozhodovacia činnosť súdov pri určení výživného ak rodič, ktorý
má povinnosť platiť výživné, má len jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Uvedená výške
síce v plnej miere nepokrýva odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ale je primeraná možnostiam a

schopnostiam povinného rodičia, ktoré by mal, ak by svojvoľne, bez vážneho dôvodu nebol skončil svoj
posledný pracovný pomer. V tomto rozsahu tak bol návrh matky maloletého dieťaťa dôvodný a v takomto
rozsahu bolo potrebné návrhu matky vyhovieť. Nad uvedenú výšku je však návrh matky maloletého
dieťaťa nedôvodný. Už bolo uvedené, že dieťa má právo podieľať na lepšej životnej úrovni povinného
rodiča, ale na druhej strane aj povinnosť podieľať sa na horšej, ak je tá daná objektívne. Otec reálne bolschopný mať príjem okolo 500,00 - 550,00 Eur mesačne. Takže z takej výške príjmu, je dôvodné výživné
v sume 125,00 Eur. Vyššia výška, ako ju požadovala matka do žiadanej sumy 200,00 Eur mesačne je
však už nedôvodná, lebo otec by nebol schopný zabezpečiť si sám svoje živobytie a to účelom zákona

nie je. Maloletá je tak povinná podieľať sa na jeho pomeroch tým, že výživné bolo zvýšené len na sumu
125,00 Eur mesačne.

Výživné bolo zvýšené mesiacom november 2014. Keďže výživné je splatné vopred, tak za mesiac
november 2014 otec má dlh v sume 15,00 Eur. Je to čiastka, o ktorú súd výživné zvýšil. Dlh je otec
povinný zaplatiť spolu s bežným výživným.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., lebo ide o konanie, ktoré

je možné začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

8P/69/2014

-7-

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2/
O.s.p. ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p.).Akpovinnýdobrovoľneneplní,čomuukladátotovykonateľnérozhodnutie,oprávnenýmôžepodaťnávrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.