Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. november 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/129/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109219574
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4109219574.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu JUDr.

Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci navrhovateľa: Z.. Q. H., nar.
XX. XX. XXXX, bytom H., N. 3, zast. JUDr. Dianou Bereseckou, advokátkou so sídlom v Nitre, Farská 33,
proti odporcovi: Z.. Q. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., D. 8, zast. JUDr. René Hudzovičom, advokátom
so sídlom v Nitre, Štefánikova trieda 49, o zaplatenie sumy 26.555,14 eura s príslušenstvom, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 4. novembra 2013 č. k. 19C/191/2010-499,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že o

týchto rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie odôvodnil s
poukazom na ustanovenia § 657, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a zistený skutkový stav.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa nebol podaný dôvodne,
a preto ho zamietol. Z dokazovania vyplýva, že na Zmluve o pôžičke je uvedený dátum uzatvorenia
zmluvy 10. 09. 2007, zo zmluvy vyplýva, že k odovzdaniu žalovanej sumy malo dôjsť tak, že dlžník v
zmluve prehlásil, že svojim podpisom potvrdil, že suma 800.000,-Sk mu bola "dnešného dňa a to pred
podpísaním tejto zmluvy veriteľom riadne odovzdaná a túto riadne prevzal", ale z vyjadrenia právnej

zástupkyne navrhovateľa vyplynulo, že k vyplateniu peňazí zo strany navrhovateľa odporcovi došlo až
po tom, čo si dal odporca overiť svoj podpis na zmluve, pričom podpis bol overený dňa 17. 12. 2007.
Teda nie je zrejmé, kedy presne malo dôjsť k podpísaniu Zmluvy o pôžičke, príp. k uzatvoreniu ústnej
Zmluvy o pôžičke a k samotnému odovzdaniu žalovanej sumy, nakoľko navrhovateľ tieto skutočnosti
nepreukázal. Odporca namietal, že zmluva o pôžičke bola len fiktívna, nakoľko navrhovateľ si sám
potreboval požičať finančné prostriedky a zmluva o pôžičke mala slúžiť na preukázanie solventnosti
navrhovateľa pred svedkom C., ktorého navrhovateľ v súvislosti so žiadosťou o pôžičku oslovil. Túto

skutočnosť potvrdil aj svedok C., ktorý tiež uviedol, že navrhovateľ ho požiadal na konci roka 2007
o pôžičku, pretože navrhovateľ mal vedomosť o tom, že svedok peniaze má, nakoľko v tom období
predal byt, a keď sa svedok C. o navrhovateľovi dopočul, že si svoje záväzky neplní načas, rozhodol
sa mu peniaze nepožičať. Navrhovateľ rovnako nepreukázal svoje tvrdenie, že by k odovzdaniu peňazí
odporcovi došlo za prítomnosti účtovníka svedka R., keď svedok R. túto skutočnosť poprel. Nepotvrdilo
sa ani tvrdenie navrhovateľa, že odporca použil žalovanú sumu na kúpu nehnuteľnosti v C., keď uvedenú
nehnuteľnosť kúpila mama odporcu - svedkyňa N. E. a finančné prostriedky na jej kúpu mala z predaja

inej nehnuteľnosti, z peňazí získaných v rámci reštitúcie, z úspor a z daru od dcéry. Bývalá manželka
odporcu - svedkyňa L. na pojednávaní uviedla, že keď odchádzala zo spoločnej domácnosti, odporca
mal na účte sumu 700.000,-Sk, ktorú zarobil na predaji domov v C., teda neuvádzala, že by suma
700.000,-Sk bola pôžičkou odporcu od navrhovateľa, a v januári 2008 už tieto peniaze na účte nemal,preto sa domnievala, že ich použil na kúpu domu v Branči, o ktorom sa neskôr dozvedela, že ho
kúpila matka odporcu. Teda nepotvrdila, že by si odporca na kúpu domu v C. peniaze od navrhovateľa
požičal, ale uviedla, že navrhovateľ v priebehu rokov 2006 až 2008 dlhoval odporcovi peniaze za

predaj rodinných domov v C.. Navrhovateľ tvrdil, že v roku 2007 mal dostatok finančných prostriedkov,
avšak z daňového priznania navrhovateľa za rok 2007, ako aj z výpovede svedka R., vyplynulo, že
väčšina majetku bola v rozostavaných rodinných domoch, v pozemkoch a pohľadávkach (v tovare a
nedokončenej výrobe), pričom úver bol vo výške 1.441.452,-Sk, v pokladni mala byť suma 2.741.700,-
Sk a na účte suma vo výške 173.102,-Sk. Či sa suma 2.741.700,-Sk v pokladni aj fyzicky nachádzala,

svedok uviesť nevedel, a preto navrhovateľove tvrdenie o dostatku finančných prostriedkov preukázané
nebolo. Svedok P.. D. síce na pojednávaní tvrdil, že mu navrhovateľ na jeseň roku 2007 požičal sumu
980.000,-Sk, čím chcel prezentovať, že navrhovateľovi sa darilo a financie mal, skutočnosť požičania
peňazí však nezdokladoval ani svedok, ani navrhovateľ, pritom je nepravdepodobné, že by pri požičaní
sumy 980.000,-Sk navrhovateľ so svedkom neuzatvorili písomnú zmluvu o pôžičke a nevystavili by si
ani potvrdenie, a rovnako účel, na ktorý chcel požičanú sumu svedok použiť, nevyznel dôveryhodne

(zakúpenie bytového domu v Londýne). Nesolventnosť navrhovateľa v rozhodnom období (september
až december 2007) bola preukázaná aj výpoveďou svedka O., ktorému navrhovateľ dlhuje mzdu za 2
mesiace (09/07 a 10/07). Z rozsudku OS NR č. k. 19C/155/2010-264 zo dňa 28. 02. 2011 vyplýva, že
svedkyni O. navrhovateľ mal titulom kúpnej ceny za pozemky v C. vyplatiť sumu 4,8 mil. Sk, ktorú sumu
jej vypláca na splátky od roku 2006, pričom v roku 2007 jej naposledy 13. 09. 2007 vyplatil sumu 14.000,-

Sk a ďalšiu splátku jej vyplatil až v roku 2010, teda koncom roka 2007 peniaze nemal. Z uvedeného
rozsudku je tiež zrejmé, že navrhovateľ ním bol zaviazaný zaplatiť odporcovi sumu 3.983,27 eur titulom
Zmluvy o pôžičke zo dňa 11. 07. 2006, pričom pokiaľ by si odporca skutočne od navrhovateľa v tomto
konaní žalovanú sumu požičal, dá sa predpokladať, že by ju bol ponížil o sumu 3.983,27 eura, ktoré
mu navrhovateľ od roku 2006 dlhoval, a ktorú sumu od neho odporca vymáha v exekučnom konaní,

keď obaja účastníci zhodne uviedli, že zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania, vyhotovil odporca.
Rovnako je potrebné prihliadnuť na súdne konania vedené pod sp. zn. 27Cb/192/2006, exekučné
konanie 11Er/630/2011, 34Er/557/2011, 17Er/609/2010 a Ex/2170/2011, ktoré rovnako svedčia o zlej
finančnej situácii navrhovateľa v období roku 2007. Navrhovateľ navyše v rozhodnom období dlhoval
aj obci C. z titulu Zmluvy o dofinancovaní technickej infraštruktúry "Zóna výstavby rodinných domov

C." sumu 20.424,25 eura (615.331,-Sk), neplatil riadne dávky sociálneho a zdravotného poistenia a aj
so splátkami úveru v K. K. a vo Y. K. kde bol v omeškaní so splácaním 4 úverov, následne dva úvery
predčasne splatil k 13. 06. 2007, keď sa dá predpokladať, že finančné prostriedky na ich predčasné
splatenie mal preto, lebo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 04. 07. 2007 predal nehnuteľnosť v Q. za
2 mil. Sk. Druhé dva úvery, s ktorých splácaním bol tiež v omeškaní, splatil až ku dňu 21. 02. 2011.

Aj svedok D. a Z. potvrdili, že navrhovateľ im v roku 2007 faktúry uhrádzal po lehote splatnosti. V
konaní 17C/180/2008, kde firma navrhovateľa vystupuje na strane odporcu, jeho právna zástupkyňa
do zápisnice uviedla, že navrhovateľ bol nútený predávať nedokončené RD, nakoľko sa mu nedarilo
výstavbu realizovať tak, ako si predstavoval. Odporca súdu zdokladoval že ku dňu 14. 08. 2007 mal na
účtevM.bankesumu831.432,69,-Sk,kudňu10.09.2007sumu1.081.672,30,-Skakudňu13.09.2007

sumu 1.071.672,30,-Sk a finančné prostriedky získal aj pri predaji nehnuteľností v katastrálnom území
E., spoločnosti HARPO REAL ESTATE SK, s. r. o. a spoločnosti SIXACRES realizovanom v marci 2007
(čl. 366 a 369 spisu), kde podľa vyjadrenia odporcu, získal pred zdanením profit vo výške 1.828.555,-
Sk, teda súd mal za preukázané, že odporca v rozhodnom období mal dostatok finančných
prostriedkov a nepotreboval si od navrhovateľa požičať. S poukazom na takto vykonané dokazovanie,

keď nebolo preukázané, že by došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, nakoľko nebolo preukázané,
že by zo strany navrhovateľa došlo k reálnemu odovzdaniu žalovanej sumy, súd návrh navrhovateľa ako
nedôvodne podaný zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 OSP tak, že o tých
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, domáhajúc sa ním
zmeny napadnutého rozhodnutia a vyhovenia návrhu v celom rozsahu. V podanom odvolaní vytkol
súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutiesúduvychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Snázoromsúduprvéhostupňa,že
nepreukázal odovzdanie žalovanej sumy odporcovi, nesúhlasil. Potvrdením o vyplatení žalovanej sumy

bola samotná zmluva o pôžičke, na ktorej odporca prehlásil, že svojim podpisom potvrdzuje prevzatie
peňazí. Zmluvu o pôžičke pritom vyhotovil samotný odporca, a teda, keď mu odovzdával podpísanú
zmluvuopôžičke,bolsivedomýskutočnosti,žemuodovzdávapotvrdenieoprijatípeňazí.Akbyodporca
od neho peniaze neprijal, nikdy by mu neodovzdal zmluvu o pôžičke s úradne osvedčeným podpisom.Preukázať presný okamih odovzdania peňazí v danom prípade nebolo možné, ani potrebné a to
vzhľadom ku skutočnosti, že dôkazom o odovzdaní peňazí je samotná zmluva o pôžičke. Rozhodujúcou
skutočnosťou je i to, že odporca mal dlhodobo, a to tak pred uzatvorením zmluvy o pôžičke, ako i

po jej uzatvorení, prístup ku všetkým dokladom, vrátane tých, ktorý sa nachádzali v trezore. Ak by
bola zmluva o pôžičke len fiktívnym právnym úkonom, odporca by ju mohol kedykoľvek zlikvidovať
po tom, čo nesplnila svoj účel uvádzaný odporcom. Ďalej uviedol, že svedka C. treba z viacerých
dôvodov považovať za nedôveryhodnú osobu, a to z dôvodu, že je priateľom odporcu a doposiaľ
spolu spolupracujú. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že sa mu nepodarilo preukázať to,

že odporca použil žalovanú sumu na kúpu nehnuteľnosti v C., keďže uvedenú nehnuteľnosť kúpila
matka odporcu N. E.. Poukázal na to, že z výpovedi svedkov Z. R. a R. L. vyplynulo, že rodinný
dom v C. mal kupovať odporca, avšak po zmene jeho rodinnej situácie, kedy ho opustila manželka,
sa dom rozhodol napísať na svoju matku, aby nebol predmetom vyporiadania BSM. Z vykonaného
dokazovania súd prvého stupňa dospel z nepochopiteľných dôvodov k záveru, že v roku 2007 bol
platobne neschopným a nemal dostatok finančných prostriedkov na to, aby požičal odporcovi sumu

800.000,-Sk. Jeho finančnú situáciu v rozhodnom období dokumentovalo daňové priznanie, pričom jeho
čistý príjem za rok 2007 bol vo výške 4.725.933,-Sk, z čoho zaplatil daň vo výške 1.298.352,-Sk. Má
za to, že samotné daňové priznanie je tým najobjektívnejším a dostatočným dôkazom na preukázanie
solventnosti. O jeho platobnej schopnosti v rokoch 2005 až 2007 svedčí nepochybne skutočnosť, že mu
bol K. K. a. s. poskytnutý úver celkom vo výške 12.500.000,- Sk, ktorý bol riadne splatený. Súd prvého

stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam aj v prípade, ak za
dôkaz jeho platobnej neschopnosti v roku 2007 považoval konanie vedené na Okresnom súde Nitra pod
sp.zn.27Cb/192/2006.PokiaľideovýpoveďsvedkaO.vtrestnomspiseČVS:ORP-1112/OEK-NR-2008
a návrhu vo veci sp. zn. 17Ro/146/2007, tieto takisto nemožno považovať za dôkaz jeho insolventnosti a
to z dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že žalovanú sumu p. O. zaplatil ešte v roku 2007. Taktiež bolo

preukázané, že sumy vymáhané v rámci exekučných konaní boli vyplatené úverom poskytnutým K. K. a.
s. Skutočnosti uvádzané v spise Okresného súdu Nitra sp. zn. 34Rob/749/09 takisto nepreukazujú jeho
platobnú neschopnosť v roku 2007. Rovnako súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dôkazu
- pripojenia spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 19C/155/2010 k nesprávnym skutkovým zisteniam v
tom zmysle, že ak by v roku 2007 dlhoval odporcovi na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 11. 07. 2006

sumu 3.983,27 eura, určite by si túto odporca odpočítal z pôžičky, ktorú mu poskytol. Ak by si súd prvého
stupňa riadne preštudoval spis sp. zn. 19C/155/2010, zistil by, že jeho obranou bola skutočnosť, že
túto pôžičku odporcovi už dávno splatil, ešte v roku 2006. S poukazom na dôvody podaného odvolania
uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaného dokazovania
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril i odporca a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdiť. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
zo skutkových zistení vyplývajúcich z vykonaných dôkazov a súd prvého stupňa vec správne právne
posúdil. Navrhovateľ nijako nepreukázal, že by došlo z jeho strany k odovzdaniu peňazí odporcovi.

Dôkazom o odovzdaní sumy 800.000,-Sk nemôže byť ani Zmluva o pôžičke datovaná dňom 10. 09.
2007, na ktorej je notárom osvedčená pravosť podpisu odporcu dňa 17. 12. 2007. Uviedol, že formulácia
v zmluve o pôžičke o tom, že dohodnutú sumu vo výške 800. 000,-Sk prevzal pred podpísaním
zmluvy, je nepravdivá. Sama právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že žiadne finančné prostriedky
zo strany navrhovateľa pred podpísaním zmluvy o pôžičke vyplatené neboli. V celom konaní navrhovateľ

neprodukoval žiadny dôkaz, resp. žiadnym dôkazom nepreukázal, že by odporcovi sumu 800.000,-Sk
ako pôžičku skutočne vyplatil. V žiadnom prípade nemožno súhlasiť s tvrdením odvolateľa, že svedok
R. potvrdil existenciu pôžičky. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že svedok P.. C. je priateľom odporcu, nie
je pravdivé. Skutočnosti uvádzané navrhovateľom v podanom odvolaní sú účelové, pričom celý kontext
dôkazov v predmetnej veci vykonaných jednoznačne nasvedčuje o insolventnosti navrhovateľa.

Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením
rozhodnutia, za splnenia podmienok § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné
a o tomto odvolaní odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219

ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.

Predmetom konania je návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 26.555,14 eura spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,5% ročne 01. 11. 2008 do zaplatenia, ako i trov konania. Z odôvodnenia návrhuvyplýva, že navrhovateľ na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 10. 09. 2007 požičal odporcovi finančné
prostriedky vo výške 26.555,14 eura, bezúročne. V zmysle čl. IV. zmluvy sa odporca zaviazal poskytnutú
pôžičku vrátiť navrhovateľovi najneskôr do 30. 10. 2008. Z dôvodu, že odporca požičanú sumu do

uvedeného termínu navrhovateľovi nevrátil, navrhovateľ listom zo dňa 06. 11. 2008 vyzval odporcu na
vrátenie poskytnutej pôžičky, a to do 14. 11. 2008. Odporca na výzvu navrhovateľa nereagoval.

K podanému návrhu navrhovateľ pripojil Zmluvu o pôžičke datovanú dňom 10. 09. 2007, s osvedčením
pravosti podpisu odporcu na Notárskom úrade Mgr. Evy Žebrákovej, Nitra, dňa 17. 12. 2007. Z obsahu

zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená medzi odporcom ako dlžníkom a navrhovateľom ako veriteľom
a na jej základe sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi peňažnú pôžičku v sume 800.000,-Sk
bezúročne. Navrhovateľ ako veriteľ na základe uvedenej zmluvy mal poskytnúť odporcovi ako dlžníkovi
pôžičku vo výške 800. 000,-Sk tým spôsobom, že túto sumu mu v uvedený deň (slovná
formulácia„dnešnéhodňa“)odovzdánaFarskej12vNitre.Dlžníksúčasneprehlásil,žesvojimpodpisom
potvrdzuje, že celá dohodnutá suma vo výške 800.000,-Sk mu bola v uvedený deň (slovná formulácia

„ dnešného dňa“) a to pred podpísaním zmluvy veriteľom riadne odovzdaná a túto riadne prevzal. V
zmysle článku IV. zmluvy sa odporca zaviazal poskytnutú sumu 800.000,-Sk vrátiť veriteľovi najneskôr
do 30. 10. 2008. V priebehu konania pred súdom prvého stupňa právna zástupkyňa navrhovateľa na
pojednávaní konanom dňa 16. 11. 2011 uviedla, že zmluva o pôžičke bola vyhotovená dňa 10. 09. 2007,
podpísanáaoverenánotáromboladňa17.12.2007akodovzdaniupeňazíprišlopripodpísaníaoverení

zmluvy, pričom prevzatie peňazí odporca potvrdil svojim podpisom. Následne potom uviedla, že zmluva
bola najskôr podpísaná s neoverenými podpismi a až po overení podpisu boli zo strany navrhovateľa
finančné prostriedky odporcovi vyplatené. Právny zástupca odporcu sa na uvedenom pojednávaní pred
súdom prvého stupňa vyjadril tak, že v zmysle čl. I zmluvy o pôžičke peniaze mali byť vyplatené pred
podpisom zmluvy, pričom zmluva bola podpísaná začiatkom decembra alebo koncom novembra 2007

a nebola podpísaná 17. 12. 2007, nakoľko v overovacej doložke je uvedené, že odporca uznal svoj
podpis za vlastný. Zmluva o pôžičke podľa jeho vyjadrenia bola vyhotovená koncom novembra alebo
začiatkom decembra 2007 a v deň, keď bola vyhotovená, bola aj podpísaná a následne navrhovateľ
požiadal odporcu, aby išiel dať zmluvu overiť notárovi.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Ustanovenia § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka upravujú zmluvu o pôžičke. Táto zmluva môže
byť uzatvorená i ústne alebo i konkludentne, podstatnou náležitosťou obsahu tejto zmluvy je okrem

označenia zmluvných strán predovšetkým určenie predmetu pôžičky, z obsahu zmluvy musí vyplývať
i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu
zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi a to, buď bezhotovostným
spôsobom na účet dlžníka, alebo priamym odovzdaním.

Po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania odvolací súd dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Odvolací súd, zhodne so súdom
prvého stupňa dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané reálne odovzdanie peňazí vo výške
žalovanej sumy navrhovateľom ako veriteľom odporcovi ako dlžníkovi. Súd prvého stupňa ustálil
správny právny záver, keď konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal ani okamih uzavretia zmluvy o

pôžičke a na jej základe skutočnosť reálneho odovzdania požičanej finančnej hotovosti odporcovi.
Tak, ako odvolací súd vyššie konštatoval, keďže zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, k jej
platnému uzatvoreniu (bez ohľadu na jej formu) sa vyžaduje reálne odovzdanie predmetu pôžičky
veriteľom dlžníkovi, v danom prípade reálne odovzdanie peňazí. Pokiaľ túto skutočnosť navrhovateľ ako
účastník zaťažený procesnou dôkaznou povinnosťou v konaní pred súdom nepreukáže, nie je možné

konštatovať platné uzatvorenie zmluvy o pôžičke. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že
tvrdenia samotného navrhovateľa ohľadne okamihu vzniku právneho vzťahu medzi účastníkmi konania
a okamihu odovzdania predmetu pôžičky boli rozporné, keď v návrhu na začatie konania uviedol, že
finančné prostriedky požičal odporcovi na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 10. 09. 2007. V priebehu
konania prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že zmluva o pôžičke bola vyhotovená dňa 10. 09.

2007, podpísaná a overená notárom bola dňa 17. 12. 2007 a k odovzdaniu peňazí prišlo pri podpísaní
a overení zmluvy, pričom prevzatie peňazí odporca potvrdil svojim podpisom. Následne potom uviedol
(prostredníctvom právnej zástupkyne), že zmluva bola najskôr podpísaná s neoverenými podpismi a
až po overení podpisu boli zo strany navrhovateľa finančné prostriedky odporcovi vyplatené. Takétovyjadrenie navrhovateľa nekorešponduje ani s obsahom predloženej zmluvy o pôžičke, datovanej dňom
10. 09. 2007, z ktorej vyplýva, že požičaná suma 800. 000,-Sk mala byť odporcovi ako dlžníkovi
odovzdaná pred podpísaním zmluvy a je i v rozpore s vyjadrením odporcu, ktorý prostredníctvom

svojho právneho zástupcu uviedol, že zmluva o pôžičke bola vyhotovená koncom novembra alebo
začiatkom decembra 2007 a v deň, keď bola vyhotovená, bola aj podpísaná a následne navrhovateľ
požiadal odporcu, aby išiel dať zmluvu overiť notárovi. Ďalej odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
ani svedecká výpoveď svedka Z. R., ktorého navrhovateľ označil ako osobu prítomnú pri odovzdávaní
peňazí odporcovi, tvrdenia navrhovateľa nepotvrdila, keď tento svedok sa pred súdom prvého stupňa

vyjadril tak, že nebol účastný odovzdávania peňazí v súvislosti so žiadnou zmluvou o pôžičke medzi
účastníkmi konania. Ďalšie dôkazy ohľadne preukázania tejto v konaní spornej skutočnosti navrhovateľ
pred súdom prvého stupňa neprodukoval. S ohľadom na dôvody podaného odvolania navrhovateľom
odvolací súd ďalej udáva, že len existenciu písomnej zmluvy o pôžičke nemožno považovať za dôkaz
odovzdania predmetu pôžičky navrhovateľom odporcovi. I keď z jej obsahu vyplýva, že odporca ako
dlžník podpisom potvrdil prevzatie sumy 800.000,-Sk, avšak formulácia článku I. zmluvy o pôžičke,

z ktorej vyplýva, že k odovzdaniu peňazí malo dôjsť pred podpisom zmluvy, nezodpovedá tomu,
čo pred súdom prvého stupňa uvádzali účastníci konania a nezodpovedá ani tvrdeniam samotného
navrhovateľa. Už s ohľadom na tieto skutočnosti potom nie je možné konštatovať, že podpisom zmluvy
o pôžičke odporca potvrdil, že prevzal od navrhovateľa predmet pôžičky, keď z dokazovania v danej veci
je zrejmé, že k odovzdaniu predmetu pôžičky odporcovi pred podpisom zmluvy dôjsť nemalo a uvedené

nevyplýva ani z tvrdení navrhovateľa ohľadne okamihu odovzdania predmetu pôžičky.

S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom odvolací súd, zhodne so súdom prvého stupňa,
dospel k záveru, že nie je možné konštatovať platné uzavretie zmluvy o pôžičke, keďže skutočné
odovzdanie predmetu pôžičky navrhovateľ v konaní pred súdom nepreukázal. Keďže nebol splnený

tento esenciálny predpoklad platnosti zmluvy o pôžičke, čo bolo dôvodom na zamietnutie návrhu
navrhovateľa, nebolo už potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie ohľadne preukázania solventnosti,
resp. insolventnosti účastníkov konania, ako ani dôvodov, ktoré účastníkov mali viesť k uzavretiu zmluvy.

Pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozhodnutím návrh v celom rozsahu zamietol, pretože mal za to,

že zo strany navrhovateľa ako veriteľa nebolo preukázané reálne odovzdanie požičanej sumy vo výške
žalovanej istiny odporcovi, vec správne právne posúdil a jeho rozhodnutie je vecne správne. S ohľadom
na dôvody uvedené vyššie preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP
ako vecne správny potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.